Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. jún 2025

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 14T/84/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324011541
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Simona Štanglovičová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2025:2324011541.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta samosudkyňou JUDr. Simonou Štanglovičovou v trestnej veci obžalovaného A.

B., stíhaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno
b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c),
písmeno e) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Galante dňa 27. júna 2025 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX vo C., trvale bytom C. XXX, tohto času v Ústave na výkon väzby
a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e :

dňa 26.09.2024 v čase okolo 21.15 hod. v obci C. na dvore rodinného domu s popisným číslom XXX
pod vplyvom alkoholu, na svojho brata poškodeného D. B., narodeného XX.XX.XXXX, bytom C. XX
začal vykrikovať slovami „dnes vás zabijem za to, že ste ma nechali zavrieť, vyvraždím celú rodinu, do
rána skapete“, následne poškodenému D. B. povedal, že objednal nájomného vraha, ktorý ho zabije,
v tom prišla ich spoločná sestra poškodená E. F. - B., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. XXX a ich
matka poškodená C. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, ktorú keď obžalovaný uvidel tak zrýchlil

chôdzu vedúcu smerom na matku a začal na ňu kričať slovami „teraz ťa zabijem, za to, že ste ma nechali
zatvoriť do basy“ a v tom sa pravou rukou zahnal smerom na matku, ktorú ruku mu jeho brat poškodený
D. B. zachytil, následne sa zahnal na sestru poškodenú E. F. - B., pričom poškodený D. B. mu bránil v
tom, aby niekoho udrel, následne sa pokúšal udrieť aj poškodeného D. B., avšak mu v tom poškodený D.
B. zabránil, pričom bratovi poškodenému D. B. a sestre poškodenej E. F. - B. sa vyhrážal slovami, že do
rána budú pochovaní, a že matka poškodená C. B. bude do rána uškrtená jeho boxerkami, následne na
to poškodení zavolali políciu, čím svojím konaním u poškodených E. F. - B., C. B. a D. B. spôsobil vážnu
obavu o ich život a zdravie, že svoje vyhrážky naplní a očakával menší resp. žiadny odpor zo strany

poškodených, a to s poukazom na ich blízky príbuzenský vzťah, ako aj vyšší vek poškodenej C. B.,

t e d a

sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách a na chránenej osobe - blízkej osobe a osobe
vyššieho veku,

č í m s p á c h a l :

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c), písmeno e)
Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :Podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona, nezistiac žiadnu poľahčujúcu okolnosť, zistiac priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, trest
odňatia slobody vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona ochranný dohľad v

trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 77 odsek 4 Trestného zákona v spojení s § 51 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona
obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta č. 1 Pv 322/24/2202-22 zo dňa

20.12.2024, podanej na Okresný súd Galanta dňa 23.12.2024 súd na hlavnom pojednávaní prejednal
trestnú vec obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej v texte rozsudku len „obžalovaný“ v príslušnom
gramatickom tvare).

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom znalca E. E.

G., prehratím kamerových záznamov o výsluchu svedkov - poškodených ako osôb, ktoré sú obzvlášť
zraniteľnými obeťami E. F. - B., D. B., C. B. a prečítaním listinných dôkazov.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je to celé klamstvo a prekrútené, povedal, že
ich zabije Covid ako povedal pán premiér, chceli ho na tom dvore zabiť, žiadal o röntgen hlavy, žiadne

vyhrážky nevyslovil, kričal na nich, že dúfa, že do rána skapú. Jeho brat mal kamaráta bývalého policajta,
ktorý mu toto všetko vybavoval. Od tohto súdu, respektíve sudkyne, očakával len to najhoršie, pretože
keď sa neprizná, vzhľadom na pošramotené ego mohol očakávať len to najhoršie. Chceli ho zabiť ako
premiéra. Nájdu sa ešte ďalší svedkovia, ktorí sa báli jeho brata a jeho sestry a dokážu, že to je klamstvo.
Boli tam ďalší ľudia, H. B., H. B., I. F. a družka H. s malým dieťaťom, ktorí sa ho nebáli. H. chcel

vyprovokovať bitku, drgol do neho, ale nevedel ho prekotiť, pretože pevne stál. Vedel, že chce vyvolať
bitku a vyprovokovať ho. Bude to riešiť generálna prokuratúra, podá trestné oznámenie a bude žiadať
špeciálneho vyšetrovateľa, aby na neho nemali dosah. Požiadal aj premiéra, aby na to dohliadol, a
bude žiadať aj o politický azyl a ochranu, pretože mu išlo o život, a dodatočne aj o röntgen hlavy. Na
otázky prokurátora obžalovaný uviedol, že dňa 26.09.2024 nevie, koľko bolo hodín, priviezol ho na dané

miesto známy, brat ho tam už čakal. Začali sa samozrejme hneď hádať, pretože v predchádzajúcej veci
povedal, že má proti sebe organizovanú skupinu, a preto im išlo o jeho fyzickú a psychickú likvidáciu,
pričom o psychickú likvidáciu sa starala jeho sestra. Aj sestra ho tam čakala, prišla neskôr. Brat ho v
minulosti opakovane fyzicky napadol, mali to naplánované, chceli ho dostať naspäť do basy. On len
gestikuloval, nikoho fyzicky nenapadol, ani nevyslovil ani jednu vyhrážku. Matke opakovane hovoril, aby

ich nepúšťala do jeho vecí, do jeho izby a do kuchyne, pretože mu ničia veci, sadali si do kuchyne.
Matku však vydierali, že ju nezoberú k doktorovi, ak ho z domu nevyhodí. Nájomných vrahov mal za
kamarátov jeho brat, on by nemal kde nájomného vraha objednať, pretože brat bol kamarát s mafiánmi.
On by nemal kde nájomného vraha objednať, pretože ho v ten deň pustili z výkonu trestu. Má svoj zdroj
o tom, čo sa stane s tými, ktorí si nechali napichať vakcíny, a čoskoro to vyjde na povrch. Aj premiér

mal podľa neho rovnaký zdroj. Nikomu sa nevyhrážal. Povedal len, že dúfa, že skapú. Fyzický kontakt
s nikým nemal, chcel ho vyprovokovať H., on naňho len kričal, čo si to dovoľuje, ale napriek tomu sa
mu nevyhrážal. Poškodeným vyšetrovateľ na záver výsluchu vložil do úst otázku, či sa báli o svoj život.
On toho dňa alkohol požíval, ale nevypil celú fľašu. Brat tiež povedal, že fľašu mal v taške. Síce pil, ale
ani dvojmetrový chlap ho nedokázal zhodiť. Vypil možno polovicu 7 dl fľaše, ktorú kúpil o 3 poobede,

a vypil aj 2 čapované pivá, pretože dva roky alkohol vo výkone trestu nepil. Potrebovali ho odstrániť, a
to z dôvodu, aby nehovoril o ich inceste, že medzi sebou voľakedy súložili. Vedel o tom, že má uložený
zákaz požívať alkohol.

Na návrh prokuratúry bola za účelom odstraňovania rozporov prečítaná výpoveď obžalovaného

z prípravného konania po vznesení obvinenia zo dňa 27.09.2024, kedy obžalovaný okrem inéhovypovedal, že dňa 27.09.2024 keď ho vyložili v Seredi, tak išiel ešte do krčmy pri stanici, kde pil pivá
s poldecákmi, nevie koľko, asi len dve pivá a niekoľko poldecákov. Zohnal si odvoz do obce C. k svojej
mame, kde sa začal na dvore hádať s bratom, sestrou a matkou, vulgárne ich urážal ak oni jeho, povedal

im, aby skapali, zdochli, ale nevyhrážal sa im, aspoň čo si pamätá. Nespomína si, či mal s niekým fyzický
konflikt, nakoľko vypil dosť alkoholu ta si všetko nepamätá, ale podľa neho sa im nevyhrážal.

K rozporom medzi jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní a obsahom výpovede z prípravného
konania obžalovaný uviedol, že je pravda, že v krčme pil pivá s poldecákmi, vypil 2 pivá a 2 poldecáky,

o to viac potom zostalo v tej nedopitej fľaši. V prípravnom konaní povedal, že sa môže stať, keď si
niekto vypije, že si niečo nepamätá, ale to nebol tento prípad. Policajt sa to snažil z neho vytiahnuť, ale
nepovedal, že si nespomína, či mal s niekým fyzický konflikt, ani to, že by sa im vyhrážal, aspoň podľa
toho, čo si pamätá. Neuviedol ani to, že nakoľko vypil dosť alkoholu, si všetko nepamätá, ale podľa neho
sa im nevyhrážal, ani to, že si nepamätá všetko, lebo bol pod vplyvom alkoholu. Zápisnicu podpísal,
ale nemal okuliare.

Z výsluchu znalca MUDr. Maroša Uhrina súd zistil, že znalec v plnom rozsahu trvá na záveroch
znaleckého posudku č. 115/2024, pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z podkladov ako
spisový materiál polície, uznesenie polície o pribratí znalca, klinické psychiatrické vyšetrenie probanda
a ZP č. 107/2022, záver o kruciálnom štádiu závislosti vyplýva z vyšetrenia obvineného a z uvedených

materiálov, ktoré spomenul, v rámci vyšetrenia obžalovaný neprejavoval abstinenčné príznaky, bližšie
odkázal na psychopatológiu na str. 17 znaleckého posudku. Už roky robí súdneho znalca. Zo záverov
znaleckého posudku č. 115/2024 vyplýva, že u obvineného bola objektivizovaná prítomnosť syndrómu
závislosti od alkoholu v kruciálnom (rozhodujúcom, resp. preterminálnom) štádiu. Z hľadiska forenzne
psychiatrického nie je pobyt obvineného na slobode pre spoločnosť nebezpečný (jeho konanie a

správanie nevykazovalo jednoznačné príznaky patologickej motivácie pri vyšetrovanom delikte); u
obvineného nie je ani vhodné ani potrebné nariadiť ochranné liečenie pre absenciu aspoň bazálnej
motivácie podstúpiť takúto liečbu (ktorá je nutná ku dosiahnutiu liečebného efektu); faktom ostáva, že
protialkoholická liečba by bola u obvineného prospešná avšak jedine pri schopnosti sebareflexívneho
prehodnotenia opakovane striktne odmietavého postoja tejto liečby. Znalec u obvineného nedohľadal

jednoznačné dôvody k vyšetreniu jeho duševného stavu- z hľadiska forenzne psychiatrického- v
súvislosti s vyšetrovaným deliktom.

Svedok - poškodený D. B. pri svojom výsluchu dňa 27.09.2024, ktorého záznam bol prehratý na hlavnom
pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že sa včera (26.09.2024) dozvedel, že jeho brat A. B.

je už doma z väzenia, doma u mamy, išiel domov sa pozrieť či už je doma, ešte tam nebol, tak išiel do
krčmy. Mama býva sama vo Váhovciach, oni bývajú zvlášť, tak sa išiel pozrieť, či je doma lebo vedeli, že
aký je agresívny, keď príde domov, čakali, že príde ako vždy inokedy, no ešte nebol doma, tak išiel do
šenku, kde sa pýtal, či tam nebol. Povedali mu, že nebol, že tam nemôže, lebo má zákaz. Obžalovaný
tam robí cirkus vždy, napáda tam ľudí, tak ho volajú tam, že strašák. Tak išiel domov k mame, bol

na dvore doma u mamy, zastavilo auto a vtedy vystúpil A., mal pri sebe jednu tašku a už videl, že je
opitý. Keď ho obžalovaný zbadal, hneď mu začal nadávať, vyhrážať sa, že ho zabije, že on to berie
tak, že on tam bol kvôli nim, že oni ho tam dostali. Obžalovaný ich obviňuje, že nie on je vinný ale oni.
Medzitým prišla k mame sestra E., ktorá išla dovnútra pre mamu, vyšli von. Keď obžalovaný zbadal
matku, hneď na ňu zaútočil. On tam skočil, obžalovaný ju chcel udrieť s pravou rukou a vyhrážal sa,

že ju podreže a tak. Potom sa obžalovaný pýtal, že ako sa volajú, a že či bola na pohrebe J.. Tam sa
stala taká tragédia v dedine, že syn zabil otca a že to sa stane aj u nich, že ich všetkých pozabíja, že
mama bude posledná. Medzitým matku obžalovaný stále napádal, on ju chránil. Obžalovaný napádal
aj sestru, aj jeho a vyhrážal sa zabitím, že už má pripraveného na neho nájomného vraha, že môže
čakať, že kedy to príde. V ruke obžalovaný nemal nič, žiadnu zbraň, ale stále sa vyhrážal, že ich zabije.

Obžalovaný minulosti užíval alkohol, denne vypil liter pálenky, každý deň bol cirkus, matka býva sama,
je to katastrofa. Obžalovaný ho v minulosti fyzicky napádal, za čo bol aj trestaný, chcel ho napadnúť so
sekerou, mal pripravenú sekeru aj nôž, napadol ho s nožom. Keď prišli policajti, tak to vyhodil z dvora
von, aj to policajti našli potom. Na obžalovaného volali políciu už milión krát, obžalovaný napadol matku
s nožom, rozbil kuchyňu. Aj dňa 26.09.2024 bol pod vplyvom alkoholu, našli aj fľašu vodky v taške. Dňa

26.09.2024 mal obavu o svoj život a zdravie, obžalovaný sa im vyhrážal smrťou, stále útočil a povedal,
že si na neho najal nájomného vraha. Obžalovaný je jeho brat. Je to stále to isté, obžalovaný je už asi
piaty krát trestaný za toto.K prehratej výpovedi svedka - poškodeného D. B. sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že je to celé
klamstvo. Poškodený neuviedol, že tam mali synov, útočili na neho, vyšetrovateľ je skorumpovaný, je
to bývalý kolega prepusteného policajta, musel mu vsunúť do úst, či mal strach o život. Ako mohli mať

obavu o svoj život z jedného na mol opitého človeka, podľa ich slov, on nemal dva roky ovocie a zeleninu,
boli tam štyria dvojmetroví chlapi, je mu z nich zle, nechce, aby sa to púšťalo. Čo sa týka toho vraha,
nebude tu len jeden nájomný vrah, ale sa to potom rozbehne, bude tu veľa kahancov. Z neho spravili
zločinca, ale išlo vždy len o prečiny. Už nebude nič vysvetľovať, podá trestné oznámenia a všetky jeho
prípady budú obnovené, pretože mal nezákonne uložené tresty aj ochranné liečenia. Čo sa týka sekery,

tieto vyhodil na dvor, pretože mu brat po matke odkázal, že ho poseká, aj jemu sa tým vyhrážal, že ho
poseká na 17 cm kusy, tak mu sekery nabrúsil a dve vyhodil na dvor. Zavolal mu, že jednu si môže
zobrať a jednu si nechá on, s ktorou sa bude brániť a počká ho na konci záhrady. Čo sa týka noža,
manžel bývalej sestry mu zničil plný šuflík nožov, on je mäsiar, on chodí do jeho domácnosti, do jeho
izby a do jeho šuflíkov, zničil mu už 30 nožov, opakovane prekonal prekážky, vedel, že keď mu zničí
nože, že si dá do nosa a vybuchne. Nepadla ani jedna vyhrážka a odsedel si už päť rokov. Nože mu

zničil manžel jeho sestry a jeho syn. Najviac zničený nôž odložil, potom ho chcel ukázať policajtom, robil
cirkus, nadával, ale bez vyhrážok, potom sa na neho policajti vrhli a vykrútili mu ruky.

Svedkyňa - poškodená C. B. pri svojom výsluchu dňa 27.09.2024, ktorého záznam bol prehratý na
hlavnom pojednávaní, po zákonnom poučení vypovedala, že syn bol dva roky v base, dňa 26.09.2024

čakala, že ako príde a bola sklamaná, prišiel až taký napitý, že nebol úplne pri vedomí. Potom prišiel syn,
ona išla von na dvor a obžalovaný ju napadol, chcel ju udrieť, syn mu chytil ruku a zabránil mu v tom, ona
potom išla dnu, znovu vyšla von, a zase na všetkých nadával, vyhrážal sa jej, že ju zabije, že všetkých
zabije, aj E. a D., ona sa nich bojí, že im niečo urobí. Obžalovaný povedal, že dopadnú ako tí u J., že
ich všetkých pozabíja, ona bude posledná, prvé budú deti a ona sa bude na ne pozerať, ako ich zabíja.

Obžalovaný sa ju pokúsil napadnúť, aj D. napádal, chcel ho stále udrieť, aj E., nadával im obom, vyhrážal
sa im, že ich pozabíja, že ich všetkých do rána pozabíja, že všetci zdochnú, bolo to okolo deviatej hodiny
večer. Obžalovaný v minulosti užíval alkoholické nápoje, lieky neužíval. Obžalovaný pil často, keď pil
vypil pol litra aj viac, pil denne, aj v minulosti ju napádal, že ju zabije, už veľakrát volala na obžalovaného
políciu. Dňa 26.09.2024 mala obavu o svoj život a zdravie, veľmi sa bála, že im obžalovaný niečo urobí,

nadával, že nožom a rukami, päsťou. Je matkou obžalovaného.

Svedkyňa - poškodená E. F. B. pri svojom výsluchu dňa 27.09.2024, ktorého záznam bol prehratý na
hlavnom pojednávaní, po zákonnom poučení vypovedala, že vedeli, že brat A. sa vráti z väzenia. Rátali
s tým, že brat A. sa vráti z väzenia, kde sedel dva roky za nebezpečné vyhrážanie, čo ju napadol a rátali

s tým, že asi v ten deň príde domov. Nakoľko ho zadržali 26. septembra, dostal dva roky a rátali, že príde
domov a už boli v strehu, že čo bude. Tak akože hliadkovali okolo mamy, že čo bude, či ju nenapadne.
Išla k matke a obžalovaný už bol doma. Bol tam aj brat D. a už na dvore sa naťahovali, obžalovaný
napádal D.. Matka vyšla von a obžalovaný sa jej začal hneď vyhrážať, že ju zabije. Vyhrážal sa každému,
že ich pozabíja, prišiel ich čas, napadol mamu päsťou. D. tomu zabránil, aby neudrel mamu, chytil mu

ruku. A ešte raz sa o to pokúšal a vtedy ho sotil D., no odsotil ho od mamy a furt len vykrikoval, že do
rána zdochnú všetci, do rána budú všetci pochovaní, pozabíja ich. Ona mamu ťahala dovnútra do domu,
zavrela dvere a na ulicu a tam takisto vykrikoval, že na D. má objednaného nájomného vraha, len už
treba počkať, kedy ho zabije. Vyhrážal sa, že sa u nich stane to isté čo sa stalo J.. Stala sa tam vražda,
kde otčim so synom sa dobodali, otčim umrel, tým sa vyhrážal. Pýtala sa obžalovaného, že čo tým chce

povedať, že či ju chce bodnúť alebo čo. Vtedy obžalovaný skočil, chcel na ňu skočiť, len tam boli policajti.
Mame obžalovaný vykrikoval, že všetkých pozabíja, a keď matka každého pochová, tak vtedy bude aj
ona zavraždená, zaškrtená s posratými boxerkami, že umierať bude vo vlastnom hovne. Ona sa tam
bojí chodiť, musí tam ale chodiť, má tam matku, ktorú opatruje, je to stará žena, už má doma zakázané,
aby tam chodila sama, doprevádza ju vždy syn, keď je doma, lebo sa o ňu boja, ona sa bojí o mamu,

oni sa boja o ňu, ona sa bojí o seba, je to ťažké. Obžalovaný v minulosti užíval alkoholické nápoje, aj
26.09.2024 bol opitý, bol v amoku, keď sa vyhrážal. Keď má obžalovaný príležitosť, je opitý. Nevie o tom,
že by sa liečil alebo že by užíval lieky, naraz vypije fľašu. Obžalovaný ju napadol v minulosti už viackrát,
škrtil ju, vykrikoval, že jej podreže hrlo, zbil ju. Veľakrát na obžalovaného volala políciu. Dňa 26.09.2024
mala obavu o svoj život a zdravie, bojí sa, to, že večne vykrikuje, vyhráža sa tým, že ju zabije, že jej

vyvraždí rodinu, zabije matku, brata, že má objednanú vraždu. Je sestrou obžalovaného.

Z údajov o osobe zo systému REGOB z č.l. 109 vyplýva, že osoba A. B., nar. XX.XX.XXXX vo C. má
evidovaný trvalý pobyt na adrese C. XXX, I..Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z č.l. 110 vyplýva,
že obžalovaný nemá evidovaný žiaden priestupok.

Z trestného rozkazu Okresného súdu Galanta zo dňa 08.03.2017, sp. zn. 0T/53/2017, právoplatný
dňa 08.03.2017 z č.l. 117 súd zistil, že obžalovaný bol uznaný za vinného z prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
a), písm. j) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a bol mu uložený podmienečný

trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov, pričom skutku
sa dopustil dňa 04.03.2017 voči poškodeným C. B., E. F. – B. a D. B..

Z trestného rozkazu Okresného súdu Galanta zo dňa 14.04.2019, sp. zn. 0T/100/2019, právoplatného
dňa 14.04.2019 z č. l. 165 súd zistil, že obžalovaný bol uznaný za vinného z prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm.

c), písm. e) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní jeden rok, ktorého
výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov s probačným dohľadom za
súčasného uloženia obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov, pričom tento
trestný čin spáchal dňa 10.04.2019 voči poškodeným bratovi D. B. a matke C. B..

Z trestného rozkazu Okresného súdu Galanta zo dňa 02.06.2019, sp. zn. 0T/145/2019, právoplatného
dňa 09.07.2019 z č. l. 166 súd zistil, že obžalovaný bol uznaný za vinného z prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
c), písm. e) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov, na
ktorého výkon bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia za súčasného

uloženia ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou, pričom tento trestný čin spáchal
dňa 30.05.2019 voči poškodeným matke C. B. a sestre E. F. B..

Z rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 28.04.2023, sp. zn. 14T/8/2023, právoplatný dňa
08.08.2023 z č.l. 122-150 súd zistil, že obžalovaný bol uznaný za vinného z prečinu nebezpečného

vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a, písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j)
Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia
slobody vo výmere 24 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trest so stredným stupňom stráženia
ako aj ochranný dohľad v trvaní 1 roka a zákaz požívania alkoholických nápojov a príkaz podrobiť sa
psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve so zameraním na požívanie alkohol,

pričom tohto trestného činu sa dopustil dňa26.09.2022 voči poškodeným C. B., E. F. – B. a D. B..

Uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 08.08.2023, sp. zn. 3To/83/2023 z č.l. 132, bolo zamietnuté
odvolanie obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 28.04.2023, sp. zn. 14T/8/2023.

Zo správy o povesti z obce Váhovce z č.l. 151 vyplýva, že obžalovaný je slobodný a bezdetný, je
prihlásený v obci na trvalý pobyt, je spolumajiteľom rodinného domu vo C. s.č. XXX podľa LV č. XXX
v podiele 1/10. Nedávno bol prepustený z výkonu trestuý. Jeho správanie nebolo riešené komisiou
verejného poriadku a ani nebol trestný v rámci právomoci obce.

Z hodnotenia z ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra na č. l.
273 až 274 vyplýva, že obvinený A. B. väzbu vykonával v štandardnom režime od 29.09.2024.
Dňa 22.10.2024 bol umiestnený do zmierneného režimu výkonu väzby, v ktorom väzbu vykonáva
doposiaľ. Správanie a vystupovanie obvineného je od dodania do výkonu väzby na požadovanej úrovni.
K príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže a k osobám, s ktorými prichádza do styku, ako

aj k iným obvineným sa správa vždy slušne. Pokyny a príkazy príslušníkov rešpektuje a plní bez
výhrad. Konflikty medzi spoluobvinenými neboli zaznamenané. Ústavný poriadok a časový rozvrh dňa
dodržiava. Zásady ústrojovej disciplíny, úpravy zovňajšku a hygieny má osvojené. V osobných veciach
si udržiava poriadok na požadovanej úrovni. Pracovne zaradený nebol z dôvodu nedostatku pracovných
možností vytvorených v ÚVV a ÚVTOS Nitra. Disciplinárne odmenený ani potrestaný doposiaľ nebol.

Svoj voľný čas využíva odpočinkom na lôžku, hraním spoločenských hier, počúvaním rozhlasového
a sledovaním televízneho vysielania. Vychádzok na čerstvom vzduchu s možnosťou cvičenia sa
zúčastňuje pravidelne. Menovaný je slobodný a bezdetný. Vyživovaciu povinnosť si po dodaní dovýkonu väzby nenahlásil na žiadne dieťa. Vzťahy s vonkajším prostredím udržiava nepravidelne formou
korešpondencie. O kontakt formou telefonovania a fyzických návštev záujem doposiaľ neprejavil.

Z aktuálneho odpisu Registra trestov zo dňa 25.06.2025 vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ
päť krát súdne trestaný, z toho štyri krát pre prečin nebezpečného vyhrážania § 360 Trestného
zákona. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 14T/8/2023 za prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a, písm. b) Trestného zákona s poukazom na
§138písm.j)Trestnéhozákonaa§139ods.1písm.c),písm.e)Trestnéhozákona,začomuboluložený

trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trest so stredným
stupňom stráženia ako aj ochranný dohľad v trvaní 1 roka a zákaz požívania alkoholických nápojov
a príkaz podrobiť sa psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve so zameraním
na požívanie alkoholu, pričom trest odňatia slobody vykonal dňa 26.09.2024.

Z aktuálneho výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov zo dňa 25.06.2025 vyplýva,

že obžalovaný priestupok nespáchal.

Z uznesenia o pribratí znalca E. E. G. z č. l. 86 vyplýva, že E. G. bol do konania pribratý ako
znalec z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatria za účelom zodpovedania otázok ohľadom závislosti
obvineného, nebezpečnosti obvineného pre spoločnosť ako aj či zistené skutočnosti neodôvodňujú

vyšetrenie duševného stavu u obvineného.

Súd odmietol vykonať dôkaz navrhnutý obhajkyňou obžalovaného (výsluch svedka poškodeného D. B.,
svedkyne poškodenej E. F. – B. a svedkyne poškodenej C. B.), z dôvodu, na hlavnom pojednávaní
boli zákonným spôsobom prehraté obrazovo – zvukové záznamy zachytávajúce výpovede uvedených

svedkov poškodených z prípravného konania. Pokiaľ ide o oboznamovanie sa s výsluchmi na hlavnom
pojednávaní prostredníctvom kamerových záznamov podľa § 270 Trestného poriadku, na takýto postup
bol zákonný dôvod s poukazom na § 135 Trestného poriadku, keďže sa jedná o osoby, ktoré sú obzvlášť
zraniteľnými obeťami. Výsluchy poškodených v prípravnom konaní boli vykonané kontradiktórnym
spôsobom, obvinený bol o výsluchoch poškodených upovedomený (viď č.l. 85), pričom bol zároveň

upozornený, že má právo sa týchto procesných úkonov zúčastniť, ako aj o následkoch nevyužitia
tohto práva a teda potreba opakovania týchto výsluchov na hlavnom pojednávaní neexistovala. V tejto
súvislosti je potrebné poukázať znenie ust. § 2 ods. 1 písm. c) písm. f), § 8 ods. 1, ods. 2 zákona č.
274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kedy obzvlášť
zraniteľnou obeťou je osoba staršia ako 75 rokov a tiež osoba, ktorá je obeťou iného trestného činu,

ktorá je vystavená vyššiemu riziku opakovanej viktimizácie alebo druhotnej viktimizácie zistenému na
základe individuálneho posúdenia obete a jej osobných vlastností, vzťahu k páchateľovi alebo závislosti
odpáchateľa,druhualebopovahyaokolnostíspáchaniatrestnéhočinu.Spoukazomnauvedenémožno
bezpečne ustáliť, že poškodení sú obzvlášť zraniteľnými obeťami, keď matka obžalovaného C. B. je
aj osobou staršou ako 75 rokov, pričom v prípade všetkých poškodených sa jedná o osoby, ktoré sú

vystavené vyššiemu riziku opakovanej viktimizácie alebo druhotnej viktimizácie, a to z dôvodu ich vzťahu
k páchateľovi – obžalovanému, v osobe ktorého sa jedná o súrodenca a syna jednotlivých poškodených.
Čo sa týka poškodených D. B. a E. F. – B., títo sú navyše aj rodinnými príslušníkmi – deťmi obzvlášť
zraniteľnej obete C. B. s ohľadom na jej vek. Vzhľadom na uvedené súd nepristúpil k opakovaným
výsluchom poškodených C. B., E. F. – B. ani D. B. a návrh obhajkyne zamietol. Práva obžalovaného

boli zabezpečené realizovaním kontradiktórneho výsluchu poškodených už v prípravnom konaní, teda
opakovanie výsluchu poškodených nebolo opodstatnené ani z dôvodu zachovania práva obžalovaného
na obhajobu. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že obžalovaný sa z vlastnej vôle uvedených
úkonov nezúčastnil,

Na základe takto vykonaného dokazovania, zistením skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti, v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie a vyhodnotením dôkazov získaných zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, bolo podľa názoru súdu spáchanie žalovanej trestnej činnosti
obžalovaného plne preukázané v súlade s obžalobným návrhom prokuratúry. Obžalovaný sa vyhrážal

poškodeným smrťou a to takým spôsobom, že to u nich mohlo vzbudiť a aj vzbudilo dôvodnú obavu,
pričom tento čin spáchal na viacerých (troch) osobách a na chránenej osobe - blízkej osobe a osobe
vyššieho veku. Tým obžalovaný naplnil skutkovú podstatu prečinu nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestnéhozákona a § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona, pričom preukázateľne vedel, že sa jedná
o jeho rodinných príslušníkov, teda jemu blízke osoby. Rovnako tak obžalovaný preukázateľne vedel,
že jednou z poškodených je jeho matka, ktorá je osobou vyššieho veku a očakával teda menší odpor

zo strany svojich príbuzných, a to z dôvodu ich blízkeho príbuzenského vzťahu, ako aj s poukazom na
vek poškodenej C. B.. V prípade poškodenej E. F. - B. sa jedná o súrodenca obžalovaného (sestra),
v prípade poškodeného D. B. sa jedná o súrodenca obžalovaného (brat) a v prípade poškodenej C.
B. sa jedná o príbuzného v priamom pokolení (matka). Vo vzťahu ku všetkým poškodeným ide teda
o blízke osoby obžalovaného - chránené osoby, pričom v prípade poškodenej C. B. zároveň ide aj

o chránenú osobu - osobu vyššieho veku (79 rokov). Obžalovaný vedel, že jeho matka je osobou
vyššieho veku a túto okolnosť si subjektívne spájal s menším odporom a slabšou odvetou poškodenej
C. B.. Rovnako tak blízky príbuzenský vzťah obžalovaného s poškodenými si obžalovaný subjektívne
spájal s menším odporom ako aj umocnením trestného činu voči poškodeným. Vo vzťahu k okolnostiam
podmieňujúcim použitie vyššej trestnej sadzby mal súd (najmä z výpovede svedkov poškodených ako
aj samotného obžalovaného) za preukázané, že vek a príbuzenský vzťah poškodených boli zároveň

aj motivačným faktorom, ktorý založil, resp. podporil vôľovú zložku, teda rozhodnutie obžalovaného
smerujúce k spáchaniu predmetného trestného činu.

Spáchanie predmetného skutku bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané výpoveďami svedkov
- poškodených E. F. - B., D. B., C. B., ktorí podrobne a obsahovo zhodne popísali predmetný skutok

a jeho aktéra, podporne aj výsluchom znalca E. E. G. a oboznámenými listinnými dôkazmi, ktoré
ucelene a presvedčivo dokazujú spáchanie skutku obžalovaným tak, ako je uvedené v skutkovej
vete tohto rozsudku. Prioritne súd poukazuje na výpovede svedkov - poškodených E. F. - B., D.
B., C. B., ktorí popísali zhodne okolnosti správania sa obžalovaného na mieste činu. Vzhľadom na
uvedené výpovede súd považuje za nepochybné, že obžalovaný, ktorý bol pod vplyvom alkoholu, na

poškodených vykrikoval a vyhrážal sa im smrťou, pri čom sa poškodených pokúšal udrieť a zaháňal
sa na nich. Tieto skutočnosti vyplývajú z výpovede poškodených osôb a na uvedenom nič nemení ani
obrana obžalovaného, ktorý uviedol, že sa poškodeným nijak nevyhrážal, resp. že žiadnu vyhrážku
nevyslovil. Výpovede poškodených súd vyhodnotil ako vierohodné, nakoľko sa ich výpovede zhodovali
a vzájomne dopĺňali, pričom nebol zistený ani žiaden motív, ktorý by poškodených mohol viesť k tomu,

aby obžalovaného krivo obvinili zo spáchania trestného činu.

Výpovede poškodených sú podporené aj ďalšími vykonanými dôkazmi, predovšetkým výsluchom znalca
E. E. G., ktorý u obžalovaného potvrdil syndróm závislosti od alkoholu v kruciálnom (rozhodujúcom)
štádiu ako aj absenciu motivácie podstúpiť ochranné protialkoholické liečenie. Výpovede poškodených

v spojení s výsluchom znalca E. G. tvorili ucelenú, logickú a ničím neprerušenú reťaz dôkazov vzájomne
na seba nadväzujúcich svedčiacich v neprospech obžalovaného. Poškodení vypovedali podrobne
o skutku a osobe, ktorá sa na ňom zúčastnila, tieto výpovede sa navzájom prelínajú, dopĺňajú a
systematicky do seba zapadajú.

Čo sa týka obrany obžalovaného, tento zotrvával v presvedčení, že trestný čin nespáchal, na svoju
obranu uvádzal skutočnosti, ktoré on sám považoval za rozhodujúce, konkrétne svoju obhajobu založil
na tom, že poškodeným povedal, že ich zabije K., avšak smrťou sa im nevyhrážal. V tomto smere
je potrebné uviesť, že obžalovaný pri výsluchu v prípravnom konaní (ktorý bol prečítaný za účelom
odstraňovania rozporov na hlavnom pojednávaní) vyslovene uviedol, že nakoľko vypil dosť alkoholu, si

všetko nepamätá, ale podľa neho sa im nevyhrážal, nepamätá si všetko, lebo bol pod vplyvom alkoholu.
Účelovo sa preto súdu javí obrana obžalovaného na hlavnom pojednávaní, kedy uvádzal, že síce alkohol
pil, ale všetko si pamätá a preto je presvedčený, že žiadnu vyhrážku nevyslovil. Uvedené tvrdenia
považoval súd za účelové, majúce za cieľ obžalovaného zbaviť sa zodpovednosti za svoje protiprávne
konanie.

Obžalovaný tiež uvádzal, že poškodení – jeho súrodenci navštevujú domácnosť, ktorú zdieľa s
poškodenou – ich spoločnou matkou, pričom zdôrazňoval, že mu ničia veci. Ani táto skutočnosť však
nijakým spôsobom nezbavuje obžalovaného jeho zodpovednosti za trestný čin, ktorého sa dopustil.
Takto zvolená obrana nebola podľa názoru súdu nielenže vôbec spôsobilá obžalovaného vyviniť spod

obvinenia, ktorému v zmysle podanej obžaloby čelil, ale v podstate nemala ani žiadne iné opodstatnenie
a zostala tak iba na úrovni právne neakceptovateľného pokusu o zbavenie sa zodpovednosti za
spáchaný trestný čin.Obhajobné námietky spočívajúce v tvrdení, že išlo o odlišnú formuláciu a že obžalovaný sa poškodeným
nevyhrážal smrťou, ale len spájal ich smrť s ochorením K. boli teda jednoznačne vyvrátené dokazovaním
vykonaným v priebehu hlavného pojednávania, a to prehratými kamerovými záznamami o výsluchu

jednotlivých svedkov- poškodených.

Naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania, teda vyhrážanie
sa inému smrťou tak, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, mal súd bez dôvodných pochybností za
preukázané, a to práve výpoveďami jednotlivých svedkov - poškodených, ktorí sa vyjadrili aj k obsahu

vyhrážok obžalovaného. Doslovné citácie obsahu vyhrážok obžalovaného adresovaných jednotlivým
poškodeným sa v prípade výpovede svedkov – poškodených zhodujú, všetci poškodení zhodne popísali
obsah, ktorým sa obžalovaný pod vplyvom alkoholu poškodeným vyhrážal, že ich zabije a rovnako tak
poškodení zhodne potvrdili z toho vyplývajúcu existenciu obavy o ich životy a zdravie.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázanú existenciu takej vyhrážky smrťou, ktorá bola spôsobilá

vzbudiť u poškodených dôvodnú obavu. Vzbudenie dôvodnej obavy o život či zdravie na strane
poškodených má súd za preukázané z ich vlastných vyjadrení, kedy všetci poškodení potvrdili, že
v nich konanie obžalovaného vzbudilo dôvodnú obavu o život a zdravie a že obžalovaný, ktorý má
problém s alkoholu (užívanie ktorého obžalovaný sám potvrdil), pod jeho vplyvom má tendenciu správať
sa agresívne. Uvedené obavy poškodených boli teda umocnené sklonom obžalovaného k požívaniu

alkoholu, ako aj skutočnosťou, že obžalovaný sa voči nim druhovo rovnakej trestnej činnosti v minulosti
už opakovane dopustil.

Čo sa týka námietok obhajoby ohľadom absencie zákonného poučenia svedkov poškodených, resp. ich
nesprávneho poučenia je potrebné uviesť, že zo spisu vyplýva opak, a teda že poškodení D. B., E. F. – B.

a C. B. boli pred výsluchom v zmysle zákona riadne poučení a to aj o práve odoprieť vypovedať pričom
výslovne vyhlásili, že svoje právo odoprieť vypovedať nevyužívajú a vypovedať budú, pričom zápisnicu o
takomto poučení na znak súhlasu aj vlastnoručne podpísali. Kamerové záznamy ako aj samotné prepisy
zachytávajú obsah výpovede ku skutku, nie rad procesných úkonov, ktoré nasledovali pred ako aj po
výsluchu. Procesné úkony realizované pred výsluchom sú v spise zadokumentované vo forme zápisníc

o výsluchoch svedkov poškodených v úvodnej časti poučení, čím boli výsluchy poškodených úplné,
učinenézákonnýmspôsobomaplnevalidné.Zákonanineukladápovinnosť,abybolijednotlivéprocesné
úkony sprevádzajúce výsluch svedka zároveň aj súčasťou kamerového záznamu v prípade, ak je
výsluch takýmto spôsobom zachytený, ako tomu bolo v uvedenom prípade. Pokiaľ ide o samotnú formu
výslovného vyhlásenia svedka po poučení, či svoje právo odmietnuť vypovedať využíva alebo nie, táto

musí byť vyjadrená takým spôsobom, aby neboli pochybnosti o jeho prejavenej vôli odoprieť výpoveď
alebo vypovedať. Svedka rovnako nemožno nútiť, aby použil formuláciu výslovne uvedenú v zákone.
Samotná skutočnosť, že obhajobe sa poučenie poškodených a jeho obsah javí ako nedostatočné,
prípadne nesprávne ešte neznamená, že svedkovia neboli zákonne poučení a že ich výsluchy boli
vykonané v rozpore s Trestným poriadkom.

Záverom k námietkam obhajoby súd uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky
nastolené otázky, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných
stranami konania. Právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na

každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval ma ten argument, ktorý je z hľadiska
výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija
c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 09.12.1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B, tiež R
XX/XXXX - L., rozsudok G. z 09. 12.1994 vo veci Q. R. proti Španielskemu kráľovstvu).

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestných činov, ako aj na úsilie obžalovaného
o dosiahnutie urovnania s poškodenými.

Súd po vykonanom dokazovaní nevzhliadol u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle
§ 36 Trestného zákona, pričom vzhliadol jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m), teda
že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený. Súd vychádzal zo základnej trestnej sadzby uvedenej
v ustanovení § 360 odsek 2 Trestného zákona v rozpätí šesť mesiacov až tri roky.Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, osobu páchateľa (i s poukazom na jeho trestnú minulosť) a
závažnosť následku považoval súd za primeraný a spravodlivý, s ohľadom na naplnenie individuálnej

a generálnej prevencie trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov, teda na samotnej hornej hranici
zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na trestnú minulosť obžalovaného. V prípade
obžalovaného podľa vykonaného dokazovania nešlo o ojedinelý útok na poškodených, ktorý by bol

len výnimočným vybočením z medzí inak jeho riadne vedeného života (tzv. excesom). Práve naopak,
obžalovaný má výrazné sklony k páchaniu protispoločenskej činnosti obdobného druhu, ktorej sa
v minulosti už opakovane, voči rovnakým poškodeným dopustil. Pokiaľ ide o osobu samotného
obžalovaného, ide o páchateľa, u ktorého sú badateľné sklony k páchaniu trestnej činnosti obdobného
charakteru, o čom svedčí odpis registra trestov, v ktorom má doposiaľ evidovaných päť odsúdení,
prevažne za rovnakú násilnú trestnú činnosť (nebezpečné vyhrážanie). Obžalovaný bol naposledy

odsúdený za prečin nebezpečného vyhrážania spáchaný voči rovnakým poškodeným rozsudkom
Okresného súdu Galanta zo dňa 28.04.2023, sp. zn. 14T/8/2023 a bol mu uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov, ktorý vykonal dňa 26.09.2024, ako aj ochranný dohľad
a v rámci neho obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov. Obžalovaný však
ihneď po prepustení z výkonu trestu toto obmedzenie porušil a opätovne sa dopustil pod vplyvom

alkoholu rovnakej trestnej činnosti voči rovnakým poškodeným. Z uvedeného vo svojom súhrne vyplýva,
že doterajší výkon podmienečných i nepodmienečných trestov odňatia slobody, uložených dokonca
v hornej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby (naposledy vo výmere 24 mesiacov) nemali
na obžalovaného dostatočne odstrašujúci a ani prevýchovný vplyv a práve s poukazom na uvedené
bolo potrebné uložiť obžalovanému trest vo vyššej výmere ako doposiaľ, tentoraz na samotnej hornej

hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, pričom jeho výkon nebolo z uvedených dôvodov možné
podmienečne odložiť.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery je v rámci zásad ukladania trestov podľa § 34 Trestného
zákona dôležité najmä zistiť a vyhodnotiť možnosti nápravy páchateľa trestného činu. V prejednávanej

trestnej veci je pritom jednoznačne preukázané, že tieto možnosti nápravy sú u obžalovaného podstatne
sťažené. Vyplýva to z doterajšej trestnej histórie obžalovaného, z ktorej je ako už bolo uvedené
zrejmé, že obžalovaný v danom prípade v podstate úplne „odignoroval“ zmysel podmienečného ako
aj nepodmienečného trestu, keď v prejednávanej trestnej veci sa opätovne dopustil druhovo rovnakej
trestnej činnosti opätovne dokonca voči rovnakým poškodeným z čoho vyplýva, že predchádzajúce

podmienečné, resp. nepodmienečné tresty odňatia slobody na neho nemali absolútne žiaden
resocializačný účinok.

Trest je prostriedkom na dosiahnutie účelu Trestného zákona, má pôsobiť výchovne na páchateľa
s cieľom individuálnej prevencie a zároveň má vysielať signál voči ďalším členom spoločnosti -

potencionálnym páchateľom, na ostatných členov spoločnosti, v čom sa prejavuje prvok generálnej
prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa takto
uskutočňuje prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne
v každom treste, pričom pri ukladaní trestu je potrebné mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru
medzi trestnou represiou a prevenciou, v treste má byť obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne

ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.

Pri ukladaní trestu je potrebné osobu páchateľa hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom v rámci
hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosť jeho nápravy. Trest musí byť úmerný k
spáchanému trestnému činu, pričom jeho úmernosť okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a

možnosť jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na
základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu a pri náležitom zhodnotení osoby
páchateľa.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, z hľadiska potrieb prevýchovy obžalovaného, ale tiež ochrany

spoločnosti, tu predovšetkým poškodených, jedine uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody
na samotnej hornej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, zabezpečí v dostatočnej miere
dosiahnutie účelu trestu, a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky
individuálnej a generálnej prevencie, pričom takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcimz ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady
ukladania trestov.

Obžalovanýbysimaluvedomiť,žepretrestjecharakteristické,žejesnímspojenénegatívnehodnotenie
činu a osoby páchateľa a že sa ukladá nielen v závislosti od samotnej závažnosti činu, ale i osobných
pomerov obžalovanej osoby, ktoré sú rovnocennými právnymi skutočnosťami a tiež rozhodujúcimi
kritériami pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery. K naplneniu účelu trestu prispieva tiež aj jeho
preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe odrádza verejnosť od

páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním vedomia verejnosti
o neodvratnosti a spravodlivosti trestov, ktoré i reálne postihne osobu páchajúci takýto druh trestnej
činnosti.

Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný absolútne nerešpektuje pravidlá správania sa, svoj prístup
nezmenil ani po opakovanom vykonaní nepodmienečných trestov odňatia slobody ako najprísnejšieho

druhu trestu, ktorý je možné v podmienkach Slovenskej republiky uložiť (vo výmere 12, 16 a 24
mesiacov), ktoré mu boli v minulosti už za rovnaký trestný čin uložené. V tomto smere sa preto súdu
javí, že nápravu obžalovaného bude možné len ťažšie dosiahnuť.

Rešpektujúc všetky tieto hľadiská považuje súd trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov

nepodmienečne za zákonný, spravodlivý a primeraný tak závažnosti spáchanej trestnej činnosti, ako aj
k osobnostným charakteristikám obžalovaného, možnostiam jeho nápravy a prevýchovy. Takto uložený
trest teda zodpovedá požiadavke nielen individuálnej, ale i generálnej prevencie.

Obžalovaný nad spáchaným trestného činu neprejavil žiadnu ľútosť napriek tomu, že sa jednalo o

jemu blízke osoby, práve naopak, vinu kládol poškodeným. Obžalovaný sám deklaroval averziu voči
poškodeným, na hlavnom pojednávaní uviedol, že je mu z nich zle a nechce, aby sa kamerové
záznamy zachytávajúce ich výpovede prehrávali, poškodeným svojim súrodencom kladie za vinu, že
dali poškodenú matku zaočkovať, čo v spojitosti s požitím alkoholu u neho viedlo až k opätovnému k
spáchaniu násilnej trestnej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný absolútne nesebakriticky

pristupuje k ním spáchanej trestnej činnosti, viní všetkých len nie seba, v tomto smere sa preto súdu
javí, že jeho nápravu bude možné len ťažšie dosiahnuť. Vzhľadom na vyššie uvedené, po náležitom
zhodnotení osoby páchateľa uskutočneného súdom po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní
a vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol už opakovane za rovnaký trestný čin odsúdený, pričom naposledy
mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov, po výkone ktorého sa ihneď dopustil

daného trestného činu, súd považoval za zákonné a spravodlivé uloženie trestu odňatia slobody na
samotnej hornej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Výkon trestu odňatia slobody súd podmienečne neodložil, pretože vzhľadom na osobu obžalovaného,
jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije, ako aj na okolnosti prípadu a jeho trestnú minulosť má
za to, že u obžalovaného je nevyhnutný priamy výkon uloženého trestu. Obžalovaný sa trestného činu
dopustil bezprostredne po tom, t.j. v rovnaký deň, ako bol z predchádzajúceho výkonu trestu odňatia
slobody, ktorý mu bol uložený za rovnaký trestný čin, prepustený a tiež aj napriek tomu, že už mu

v minulosti boli za rovnaký trestný čin opakovane uložené aj nepodmienečné tresty odňatia slobody,
ktoré už vykonal. Podmienečný trest odňatia slobody, prípadne žiaden z alternatívnych trestov by tak
rozhodne nesplnili svoj účel.

Obžalovaného súd zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko

v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody,
ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Súd uložil obžalovanému aj ochranný dohľad v trvaní dva roky, pretože ho odsudzoval za úmyselný
trestný čin a obžalovaný už bol v minulosti najmenej dvakrát odsúdený za takýto trestný čin (konkrétne

štyri krát – Okresným súdom Galanta sp. zn. 0T/53/2017, 0T/100/2019, 0T/145/2019, 14T/8/2023,
pričom v jednom prípade sa na neho hľadí, akoby odsúdený nebol) a znovu mu ukladal nepodmienečný
trest odňatia slobody. Podľa názoru súdu vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na
jehodoterajšíspôsobživota,naprostredie,vktoromžijeanapovahuspáchanejtrestnejčinnostisanedáočakávať, že obžalovaný po výkone trestu povedie riadny život. V tejto súvislosti súd opätovne dáva
do pozornosti skutočnosť, že obžalovaný sa trestného činu dopustil v rovnaký deň, ako bol z výkonu
trestu odňatia slobody, ktorý mu bol za rovnaký trestný čin uložený, prepustený. V rámci ochranného

dohľadu súd uložil obžalovanému aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov
a to s poukazom na znalcom konštatovaný syndróm závislosti od alkoholu ako aj s poukazom na
skutočnosť, že trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil pod jeho vplyvom. Znalec E. E. G. obžalovanému
neodporučil uloženie ochranného protialkoholického liečenia (pre absenciu aspoň bazálnej motivácie
podstúpiť takúto liečbu, ktorá je nutná k dosiahnutiu liečebného efektu). Čo sa týka vhodnosti uloženia

uvedenejpovinnostiaobmedzenia,súdpoukazujeokremvýsluchuznalcaajnaskutočnosť,žeochranné
protialkoholické liečenie uložené obžalovanému v minulosti bolo ukončené z dôvodu, že nesplnilo svoj
účel a súd má za to, že v danom prípade práve kombinácia uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody vo výmere 36 mesiacov spolu s ochranným dohľadom za súčasného uloženia konkrétneho
obmedzenia a povinnosti bude viesť k náprave a prevýchove obžalovaného.
Súd v danom prípade neaplikoval ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona (tzv. materiálny korektív),

nakoľko má za to, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin
spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa nie je závažnosť činu nepatrná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Galanta), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v

Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie

možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne
vzdal.