Uznesenie – Ostatné ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. august 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/35/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412207990
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6412207990.11

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej
a sudcov JUDr. Dušana Kucbela a JUDr. Alexandra Mojša, v spore žalobcov: 1/ POZEMKOVÉ
SPOLOČENSTVO LESNÉHO URBARIÁTU KĽAČANY, so sídlom Čižmárová ulica 466/1, 96611 Trnavá
Hora, IČO: 37 997 882, 2/ A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. E. D.XXX/X, XXX XX C. F., žalobcovia
1/ a 2/ v konaní právne zastúpení :JUDr. Miroslavom Kamenským, advokátom, so sídlom advokátskej

kancelárie Rybničná č.74, 930 41 Hviezdoslavov, IČO : 450 196 06, 3/ G. G., A. C., nar. XX. XX. XXXX,
bytom H. D.XXXX/X, XXX XX I., časť Hájniky, 5/ A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. E. D. XXX/XX, XXX
XX, C. F., 6/ J. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D.XXX/X, XXX XX I., časť Hájniky, 7/ K. I., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom XXX XX L. D.XXX, 8/ G. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. M. G. D.XXXX/XX,
XXX XX N., 9 /G. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. O. D.XXX/XX, XXX XX P. L. F., 10/ G. H., nar. XX. XX.
XXXX, bytom SNPč. XXX/XXX, XXX XX P. L. F., 11/ N. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. N. D.XXXX/XX,

XXX XX S., žalobcovia 3/, 5/ až 11/ právne zastúpení: Advokátska kancelária Krnáč, s.r.o., so sídlom
Námestie slobody 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 232 293, proti žalovaným: 1/ G. D., nar. XX. XX.
XXXX, bytom H. D.XXX/XX, XXX XX T. a 2/ G. J. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. D.XXX/XX, XXX XX
P. L. F., žalovaní 1/ a 2/ v konaní právne zastúpení: JUDr. Samuelom Baránikom, advokátom, so sídlom
advokátskej kancelárie R. D.X, XXX XX S., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalovaných
1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6C/57/2012-310 zo dňa 04. 10. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p o k r a č u j e v konaní s právnou nástupkyňou žalobcu 4/ J. C. , nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. D.XXX, XXX XX C. F., a to so žalobkyňou 2/ A. B. C., nar. XX.
XX. XXXX, bytom D. E. D.XXX/X, XXX XX C. F..

II. Rozsudok okresného súdu č. k. 6C/57/2012-310 zo dňa 04. 10. 2016, ktorým vo výroku o trovách

konania rozhodol tak, že priznal žalobcom 1/ až 11/ právo na náhradu trov konania v pomere 100 % m
e n í tak, že žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie nepriznáva.

III. Žalobcovia 1/ až 11/ sú povinní zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne náhradu trov
odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd
prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“ alebo „dovolací súd“) uznesením č. k.
1Cdo/36/2023- 612 zo dňa 29. 11. 2023 v spojení s opravným uznesením zrušil rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) č. k. 16Co/23/2021-571 zo dňa 21. 04. 2022 vo výroku,
ktorým nepriznal žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania a vec v rozsahu zrušenia vrátil odvolaciemu
súdu na ďalšie konanie.

2. Predmetom konania vo veci samej bol spor o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 04.
11. 2011 medzi žalovanými (ďalej aj „kúpna zmluva“) v časti prevodu nehnuteľností vedených Okresnýmúradom Žiar nad Hronom katastrálnym odborom na LV č. XXXX v k. ú. H. - parc. CKN č. XXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 13 m2, parc. EKN č. 2/3 - trvalé trávne porasty o výmere 2801 m2,
parc. EKN č. XXX/X - ostatné plochy o výmere 337 m2 v spoluvlastníckom podiele 165816/40642560-

in k celku pod B 88 (ďalej aj „vyššie špecifikované nehnuteľnosti“ alebo „nehnuteľnosti vedené na LV č.
XXXX pre k. ú. H.“). Žalobcovia 1/ a 2/ žalobu zo dňa 25. 06. 2012 odôvodnili tým, že zo strany žalovanej
1/ došlo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 04. 11. 2011 k prevodu vlastníckeho práva k hore uvedeným
podielom vyššie špecifikovaných nehnuteľností na žalovaného 2/ ako tretiu osobu, čím došlo k porušeniu
predkupných práv ostatných podielových spoluvlastníkov s poukazom na § 140 zákona č. 40/1964 Zb.

Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).

3. Spor vo veci samej o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy rozhodol Okresný súd Žiar nad Hronom
(ďalej len „súd prvej inštancie“) prvýkrát rozsudkom č.k. 6C/57/2012 – 235 dňa 23.09.2014 tak, že určil,
že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/ dňa 04. 11. 2011 v časti prevodu vyššie

špecifikovaných nehnuteľností je neplatná a uložil im povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania. Po
zrušení a vrátení veci krajským súdom uznesením č.k. 16Co/23/2015 – 281 zo dňa 17.03.2016 súd prvej
inštancie v poradí druhým rozsudkom č. k. 6C/57/2012-310 zo dňa 04. 10. 2016 prvou výrokovou vetou
určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/ dňa 04. 11. 2011 v časti prevodu
vyššie špecifikovaných nehnuteľností je neplatná. Druhým výrokom priznal žalobcom 1/ až 11/ právo na

náhradu trov konania v pomere 100%.

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie zo dňa 04.10.2016 podali žalovaní 1/ a 2/ odvolanie, o ktorom
rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom č. k. 16Co/92/2017-358
zo dňa 31. 05. 2018 tak, že prvým výrokom napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie okrem výroku

o náhrade trov konania potvrdil. Druhým výrokom výrok súdu prvej inštancie o náhrade trov konania
zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie následne
uznesením č. k. 6C/57/2012-480 zo dňa 20. 10. 2020 priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania
voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %.

5. Následne žalovaní 1/ a 2/ podali dovolanie proti rozsudku krajského súdu zo dňa 31.05.2018,
o ktorom rozhodol NS SR uznesením č. k. 1Cdo/128/2020 – 509 zo dňa 31. 03. 2021 tak, že rozsudok
odvolacieho súdu v celom rozsahu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

6. Po zrušení rozsudku dovolacím súdom odvolací súd rozsudkom č. k. 16Co/23/2021-571 zo

dňa 21. 04. 2022 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol a zrušil uznesenie
súdu prvej inštancie o trovách konania ( č. k. 6C/57/2012-480 zo dňa 20. 10. 2020), ktorým súd prvej
inštancie priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne
v rozsahu 100 %. Súčasne v poradí druhým výrokom rozhodol, že žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov
konania nepriznáva. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania

konštatoval, že rozhodol podľa zásady úspechu vo veci v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), avšak prihliadol i na existenciu dôvodov hodných osobitného
zreteľa v predmetnom prípade s poukazom na § 257 CSP, keď zohľadnil, že k zmene rozhodnutia podľa
§ 388 CSP vo veci samej došlo v dôsledku zmeny skutkového stavu, ktorý bol zistený a preukázaný
až v predmetnom odvolacom konaní.

7. Proti druhému výroku rozsudku odvolacieho súdu (o trovách konania) podali žalovaní 1/ a 2/
dovolanie, na základe ktorého dovolací súd uznesením č. k. 1Cdo/36/2023- 612 zo dňa 29. 11. 2023
v spojení s opravným uznesením zrušil rozsudok odvolacieho súdu č. k. 16Co/23/2021-571 zo dňa 21.
04. 2022 vo výroku, ktorým nepriznal žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania a vec v rozsahu zrušenia

vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho rozhodnutia NS SR s poukazom na
ustálenú judikatúru konštatoval, že: „Na základe šetrenia predmetného spisu je evidentné, že odvolací
súd pri svojom rozhodnutí postupoval (o.i.) aj v zmysle ustanovenia § 257 CSP, teda toto ustanovenie
aplikoval a to bez toho, aby dal priestor stranám konania na vyjadrenie sa k možnej aplikácií tohto
ustanovenia. Strany konania sa teda o tejto aplikácií dozvedeli naozaj až z rozhodnutia odvolacieho

súdu. Je preto možné konštatovať, že v zmysle vyššie spomenutej judikatúry, na ktorej sa rovnako
zhoduje najvyšší súd aj ústavný súd, odvolací súd porušil práva strán sporu v zmysle ustanovenia
§ 420 písm. f) CSP, a to v súvislosti s ich možnosťou vyjadriť sa. Odvolací súd teda nevytvoril taký
„procesnýpriestor“,ktorýbystranámsporuumožnilvyjadriťsvojestanoviskokprípadnémupoužitiutohtoustanovenia....Možno teda skonštatovať, že v spomenutom bode odvolací súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.“

8. Odvolacísúdnáslednepozrušeníavrátenívecivrozsahuvýrokuonáhradetrovkonaniadovolacím
súdom jeho uznesením zo dňa 29.11.2023, skôr ako opätovne vo veci o náhrade trov konania rozhodol,
vyzval v súlade s právnym názorom dovolacieho súdu strany sporu, aby sa vyjadrili k prípadnej aplikácii
§ 257 CSP. Žalovaní 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení uviedli, že v predmetnej veci nie sú dané dôvody hodné

osobitného zreteľa pre to, aby im nebola priznaná náhrada trov konania. Zdôraznili, že rozhodnutie
odvolacieho súdu o zamietnutí žaloby vychádzalo zo zmeny skutkového stavu v priebehu konania, a to
s poukazom na skutočnosť, že žalovaný 2/ sa už na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29. 06. 2012 stal
podielovým spoluvlastníkom iných podielov na nehnuteľnostiach vedených na LV č. XXXX pre k. ú. H.,
keď uvedené podľa svojich tvrdení namietali od začiatku súdneho sporu. Žalobcovia 3/, 5/ až 11/ na
výzvu odvolacieho súdu uviedli, že vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov konania podľa ich názoru

existujú v prejednávanej veci dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v tom, že žaloba bola
podanádôvodneakzmenerozhodnutiaodvolaciehosúdudošlolenvdôsledkuzmenyskutkovéhostavu
zisteného v odvolacom konaní.

9. Krajský súd ako súd odvolací a príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP preskúmal vec

bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, a to v rozsahu
odvolania podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP a rozsudok
okresného súdu 6C/57/2012 – 310 zo dňa 04.10.2016 v napadnutom výroku o trovách konania podľa §
388 zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. Prioritne odvolací súd konštatuje, že neušlo jeho pozornosti, že žalobca 4/ dňa XX. XX. XXXX
zomrel. Z uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 27D/34/2023-65, Dnot 65/2023 zo dňa 06.
07. 2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 07. 2023 odvolací súd zistil, že súd schválil dohodu
dedičov o vyporiadaní dedičstva po žalobcovi 4/ tak, že dedičstvo po zomrelom nadobudla A. B. C.,
narodená XX. XX. XXXX, trvale bytom D. E. XXX/X, XXX XX C. F., ktorá už v konaní vystupuje ako

žalobkyňa 2/.

11. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

12. Podľa § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkových sporoch.
Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na, ktorých podľa výsledku
dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie
o dedičstve.

13. Aplikujúc vyššie uvedenú právnu úpravu, z dôvodu úmrtia pôvodného žalobcu 4/ skôr ako sa
konanie právoplatne skončilo, odvolací súd rozhodol, že v konaní o náhrade trov konania pokračuje za
žalobcu 4/ so žalobkyňou 2/ ako jeho právnou nástupkyňou s poukazom na schválenú dohodu dedičov
o vyporiadaní dedičstva po žalobcovi 4/.

14. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

15. Predmetom prejednávanej veci je v aktuálnom štádiu konania rozhodnutie o náhrade trov

konania, ak vo veci samej je rozhodnutie právoplatne skončené. Po zrušení a vrátení veci na ďalšie
konanie dovolacím súdom jeho uznesením zo dňa 29.11.2023 bolo predmetom odvolacieho konania
už len rozhodnutie o trovách konania, o ktorých okresný súd rozhodol rozsudkom zo dňa 04.10.2016
tak, že žalobcom 1/ - 11/ priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uvedené odvolací
súd poznamenáva napriek tomu, že o trovách konania rozhodol súd prvej inštancie aj samostatným

uznesením č.k. 6C/57/2012 – 480 zo dňa 20.10.2020, avšak uvedené rozhodnutie bolo krajským súdom
zrušené ( rozsudkom krajského súdu zo dňa 21. 04. 2022- prvý výrok) a v tomto rozsahu nebolo jeho
rozhodnutie dovolacím súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 1Cdo/36/2023 zrušené a vrátené na ďalšie
konanie.16. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, aby existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

18. Vsporovomkonanísapovinnosťnahradiťtrovykonaniaspravujepredovšetkýmzásadouúspechu
v konaní (§ 255 CSP) doplnenou zásadnou zavinenia na zastavení konania (§ 256 CSP). Aplikácia

ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď
síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ale súd dospeje k záveru, že
sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o
celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Z dôvodu, že uplatnenie
tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, má sa
vykladať prísne reštriktívne. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach

na strane niektorej strany sporu. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa skúmajú vždy u strany konania
povinnej plne alebo čiastočne nahradiť trovy konania. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli
k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj strán sporu v konaní. Tieto dôvody spôsobujú
čiastočný alebo úplný zánik práva na náhradu trov konania u čiastočne alebo úplne úspešnej strany
sporu, s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa.

19. Odvolací súd po opätovnom prejednaní odvolania v časti, ktorá sa týkala náhrady trov
prvoinštančného konania konštatuje, že v predmetnej veci boli v spore úspešní žalovaní 1/ a 2/,
napriek tomu nepristúpil k uloženiu povinnosti žalobcom nahradiť im trovy konania pred súdom prvej
inštancie. Dôvodom je, že odvolací súd zastáva názor, podľa ktorého sú splnené predpoklady na

aplikáciu § 257 CSP na rozhodnutie o trovách prvoinštančného konania. Odvolací súd vzhliadol dôvody
hodné osobitného zreteľa v okolnostiach prejednávanej veci pred súdom prvej inštancie, konkrétne
v tom, že v čase podania žaloby dňa 25. 06. 2012 bola táto podaná dôvodne a žalobcovia tak
disponovali naliehavým právnym záujmom na určení neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 04. 11. 2011.
Nasvedčuje tomu aj argumentácia súdu prvej inštancie, ktorá nebola spochybnená až do zmeny

skutkového stavu zisteného a preukázaného v priebehu ďalšieho odvolacieho konania, ktorá zmena
spočíva v tom, že žalovaný 2/ sa stal na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29. 06. 2012 spoluvlastníkom
iného spoluvlastníckeho podielu na vyššie špecifikovaných nehnuteľnostiach. Pôvodné nadobudnutie
aj tohto spoluvlastníckeho podielu žalovaného 2/ pod B1 na LV č. XXXX bolo napadnuté žalobou
a konanie vedené pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. 10C/18/2013 bolo ukončené až dňa

01.10.2020, a to zastavením konania. Až v dôsledku uvedeného žalobcovia stratili naliehavý právny
záujem na nimi požadovanom určení, a nemohli byť v konaní úspešnými. Odvolací súd rozsudkom
č. k. 16Co/23/2021-571 zo dňa 21. 04. 2022 rozsudok prvoinštančného súdu prvým výrokom zmenil
tak, že žalobu zamietol, keď zohľadnil zmenu skutkového stavu v predmetnej veci, čo sa premietlo
i do výroku o náhrade trov konania. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaný 2/ nadobudol iné

spoluvlastnícke podiely na vyššie špecifikovaných nehnuteľnostiach kúpnou zmluvou zo dňa 29. 06.
2012, vklad ktorej bol povolený pod č. V 1488/12 – pol. 19/12 a rozhodnutie Okresného úradu Žiar
nad Hronom, pozemkový a lesný odbor č. OÚ-ZH-PLO/2015/000497 bolo vydané dňa 10. 06. 2015,
Z 1484/15. Žalovaní na uvedenú zmenu skutkového stavu poukázali až v odvolacom konaní po
skončení konania vedeného pod sp. zn. 10C/18/2013, preto odvolací súd posudzoval nárok na náhradu

trov konania osobitne pred súdom prvej inštancie, dokiaľ k zmene skutkového stavu nedošlo a nebola
ani v tomto smere prednesená procesná obrana žalovaných a osobitne nárok na náhradu trov konania
v odvolacom a dovolacom konaní, kedy došlo k zmene skutkového aj právneho stavu veci a žalovaní
1/ a 2/ na tomto základe dosiahli úspech v spore.

20. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel odvolací súd po opätovnom prejednaní veci
k záveru, že v danom prípade sú splnené predpoklady pre aplikáciu § 257 CSP, rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie, podľa § 388 zmenil tak, že žalovaným
1/ a 2/ náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie nepriznal, ak bola žaloba v čase jej podania
vhodným procesným prostriedkom ochrany práv žalobcov.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľapomeru jej úspechu vo veci v spojení s § 262 ods. 2 CSP . Žalovaní 1/ a 2/ boli v odvolacom konaní v
plnom rozsahu úspešní, a preto im proti žalobcom 1/ až 11/ vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. V tomto rozsahu neboli dané dôvody na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP,

ak v odvolacom konaní žalovaní na zmenu skutkového stavu poukázali, uplatnili prostriedky procesnej
obrany, ktoré sa v konečnom dôsledku po vykonanom dokazovaní premietli do ich úspechu v spore.

22. Z totožných dôvodov rozhodol odvolací súd v zmysle § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP a § 262 ods. 2 CSP aj o trovách dovolacieho konania, vychádzajúc z toho, že aj v dovolacom

konaní boli procesne úspešní žalovaní, a preto im odvolací súd v plnom rozsahu priznal voči žalobcom
1/ až 11/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

23. O výške náhrady trov odvolacieho i dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).