Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. august 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/70/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124390184
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124390184.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek

JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Renáty Krajčiovej, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s. r. o., so sídlom
Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpeného obchodnou spoločnosťou ADVOKÁTI
Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,
IČO: 00 585 441, o zaplatenie 164,99 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č. k. 12C/96/2024-182 zo dňa 27. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 12C/96/2024-182 zo dňa 27. februára 2025

potvrdzuje.

II. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
164,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 164,99 eur
od 08.08.2024 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Zároveň žalobcovi voči
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením (výrok II.).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou postúpenou Okresným súdom
Banská Bystrica sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 164,99 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 164,99 eur od 08.08.2024
do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca uviedol, že dňa 29.05.2024 došlo v Liptovskom Mikuláši
k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase
dopravnej nehody bola A. B. (ďalej len „poškodený“). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového
vozidla poisteného u žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania

jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme
dopravného prostriedku č. 785/2024
zodňa24.06.2024,nazákladektorejprenajalžalobcapoškodenémunáhradnémotorovévozidlo.Nájom
trval od 24.06.2024 do 01.07.2024 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, kde sa
nachádzalo aj k 01.07.2024 a čakalo sa na doručenie krycieho listu,
bez ktorého autoservis vozidlo nevydá. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné
motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný.

Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 8422024
splatnú dňa 16.07.2024 na sumu 489,97 eur s DPH za 8 dní. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj
jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala
náklady na nájom náhradného vozidla, na ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného.Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu
účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním pohľadávky
poškodeného

na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému
vyplývajúcou z faktúry vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 489,97 eur s DPH, ktorej
postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne
vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodeným.
Žalovaný dňa 24.07.2024 poskytol žalobcovi poistné plnenie

vo výške 324,98 eur. Žalovaný nedôvodne krátil poistné plnenie. Aktívnu vecnú legitimácia žalobcu
v obdobných súdnych sporoch ustálila i súdna prax, v zmysle ktorej došlo k prevodu práva medzi
žalobcom a poškodeným, a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním. Ujma poškodeného
spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za nájom náhradného vozidla, k zapožičaniu ktorého
bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada
nákladov za používanie náhradného motorového vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol

z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo používať. Dojednané nájomné vrátane poplatku za
pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, ako dôvodí i súdna prax, predstavujú skutočnú škodu, právo
na náhradu ktorej bolo platne postúpené na žalobcu. S poukazom na vyššie uvedené sa žalovaný dostal
do omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti
dňa 23.07.2024.

3. Žalovaný v spore vzniesol námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Zmluvu o postúpení
pohľadávky zo dňa 01.07.2024 možno považovať za absolútne neplatný právny úkon z dôvodu
obchádzania zákona podľa ust. § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „OZ“).
Argumentoval tým, že zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla je z hľadiska jeho podstaty poistením zodpovednosti

za škody, ktorého všeobecná úprava je obsiahnutá v ust. § 822 a nasl. OZ. V prípade povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sú však
podmienky, za ktorých sa môže poškodený domáhať nároku na náhradu škody priamo voči
poisťovateľovi osobitne stanovené v ust. § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom tieto ustanovenia treba samozrejme vykladať v
súlade so zásadou náhrady skutočnej škody vyjadrenej v ust. § 442 ods. 1 OZ. Na to, aby teda
poškodenému vznikol podľa hmotného práva v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla nárok
na náhradu škody priamo aj voči žalovanému ako poisťovateľovi je potrebné, aby poškodený u
žalovaného ako poisťovateľovi uplatnil a preukázal vznik reálnej ujmy v jeho majetkovej sfére v súvislosti

s prenájmom náhradného vozidla, teda aby zo strany poškodeného došlo k reálnemu vynaloženiu
peňažných prostriedkov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Pojem ,,skutočná škoda“ sa
dlhodobo interpretuje tak, že musí ísť o zmenšenie majetkového stavu poškodeného (R 55/1971), či
iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného (R 28/2007). Nepostačuje zvýšenie
pasív. Poškodený si u žalovaného ako poisťovateľa nikdy neuplatnil nárok na náhradu škody v súvislosti

s prenájmom náhradného vozidla a poškodený žalovanému ako poisťovateľovi ani nikdy nepreukázal
úhradu faktúry za prenájom náhradného vozidla. Samotnú dohodu o započítaní obsiahnutú v bode 5.
zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 01.07.2024 nemožno považovať za dohodu o spôsobe úhrady
faktúry
za prenájom náhradného vozidla poškodeným. Právny úkon započítania predstavuje

vovšeobecnostiekvivalentnýprávnyúkon,priktoromvzájomnépohľadávkyzanikajúvždylenvrozsahu,
v akom sa kryjú. Pri ekvivalentných právnych úkonoch nikdy nedochádza k objektívnemu zmenšeniu
majetku účastníkov právnych vzťahov, teda v dôsledku právneho úkonu započítania nemôže nikdy
žiadnemu subjektu vzniknúť žiadna škoda. V súvislosti s nevyhnutnou dĺžkou prenájmu náhradného
vozidla mal žalovaný jednoznačne za to,

že prenájom náhradného vozidla je vo všeobecnosti dôvodný a nevyhnutný len do ukončenia opravy
poškodeného vozidla. V danom prípade z faktúry za opravu jednoznačne vyplývalo, že oprava
poškodeného vozidla bola zavŕšená dňa 27.06.2024. Odovzdaním poškodeného vozidla do autoservisu
sa medzi autoservisom a poškodeným fakticky zakladá osobitný druh zmluvy o dielo v podobe zmluvy
o oprave veci. Nakoľko pri oprave poškodeného vozidla nie je možné vopred presne určiť dobu opravy,

tak možno predpokladať, že v prípade opravy poškodeného vozidla bude platiť druhá časť prvej vety §
656 ods. 1 OZ a zhotoviteľ (autoservis) je povinný upovedomiť poškodeného (objednávateľa) o vykonaní
opravy, čím poškodený získa vedomosť, že jeho vozidlo je opravené a môže si ho vyzdvihnúť, tým zaniká
aj potreba prenájmu náhradného vozidla.4.Žalobcavrámcireakcienaobranužalovanéhouviedol,žejehoaktívnavecnálegitimáciabolaustálená
vo viacerých súdnych sporoch aj so žalovaným. Zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že
došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne

vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa
len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Takéto postúpenie pohľadávky
ani podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu. Išlo o odplatné postúpenie
pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného
nájomného s nárokom

na zaplatenie odplaty za postúpenie. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla
je rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený
používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo. Zároveň
je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy
v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo.
Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo zavinením klienta žalovaného.

Predmetné krátenie poistného plnenia predstavuje neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného.
Z predloženej faktúry
za opravu vozidla síce vyplýva dátum dodania tovaru/služby dňa 27.06.2024, avšak vzhľadom na
odplatný charakter tohto záväzkového vzťahu je oprava v širšom slova zmysle ukončená až poskytnutím
plneniadruhejzmluvnejstrany.Poškodenýsimoholsvojeopravovanévozidlovyzdvihnúťažpodoručení

krycieho listu zo strany žalovaného, resp. po úhrade poistného plnenia žalovaným. Poškodený pre
minimalizáciu nákladov ukončil nájom náhradného vozidla už 01.07.2024, hoci ešte nemal k dispozícii
svoje opravené vozidlo, žalovaný krycí list vystavil až dňa 16.07.2024. Poškodené vozidlo sa po celé
obdobie v čase od 24.06.2024 do 01.07.2024, t. j. 8 dní, nachádzalo v autoservise.
5. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu, keď poukázal na nález Ústavného súdu SR

zo dňa 16.02.2023, spis. zn. III. ÚS 602/2022-34, podľa ktorého primeranosť a nevyhnutnosť doby nájmu
náhradného vozidla treba posudzovať vždy individuálne a treba vždy taktiež zohľadňovať špecifické
okolnosti každého jednotlivého prípadu. Pokiaľ je vozidlo opravené, nie je žiaden relevantný dôvod,
aby bolo zadržiavané v autoservise až do momentu vystavenia krycieho listu. Pred uzatvorením
zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 01.07.2024 medzi poškodeným a žalovaným neexistoval žiadny

záväzkový (právny) vzťah, v rámci ktorého by poškodený mal voči žalovanému nárok na náhradu účelne
vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla, ktorý by bol býval poškodený oprávnený
postúpiť na iný subjekt.
6. Súd prvej inštancie dospel ku skutkovým zisteniam, že zo zmluvy o nájme č. 785/2024 zo dňa
24.06.2024 uzatvorenej medzi žalobcom ako prenajímateľom a poškodeným ako nájomcom vyplynulo,

že došlo k prenájmu motorového vozidla zn. Škoda Octavia IV, EČV: C. XXX D.. Nájom bol dojednaný
na dobu určitú od 24.06.2024 do 01.07.2024 s dohodnutým zmluvným nájomným vo výške 55,- eur
s DPH/deň. Zároveň bol dojednaný poplatok za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 50,- eur s
DPH. Z čestného prehlásenia poškodeného zo dňa 01.07.2024 vyplynulo, že mal od žalobcu prenajaté
vozidlo zn. Škoda Octavia IV, EČV: C. XXX D., v období od 24.06.2024 do 01.07.2024. Vozidlo sa

nachádzalo v autoservise, kde čakalo na doručenie krycieho listu. Po dobu opravy vozidla nemal
poškodený k dispozícii iné vozidlo. Z potvrdenia obchodnej spoločnosti R – J.A. servis, s. r. o. vyplynulo,
že poškodené motorové vozidlo bolo prevzaté do autoservisu za účelom opravy dňa 24.06.2024.
K 01.07.2024 sa stále nachádzalo v autoservise a čakalo na doručenie krycieho listu,
bezktoréhovozidlonevydá.Faktúrouč.8422024zodňa01.07.2024žalobcavyfakturovalpoškodenému

cenu za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. 785/2024, a to vozidla zn. Škoda Octavia
IV, EČV: C. XXX D., od 24.06.2024 do 01.07.2024, t. j. za 8 dní, v celkovej výške 489,97 eur s DPH,
pričom táto pozostávala z nájmu vo výške 439,97 eur
s DPH a poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 50,- eur s DPH. Zmluvou o postúpení
pohľadávkyuzavretoudňa01.07.2024medzižalobcomakopostupníkomapoškodenýmakopostupcom

došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému z titulu nároku na náhradu účelne vynaložených
nákladov za užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa
29.05.2024 na vozidle zn. Volkswagen Polo EČV: A. XXX E.. Postúpenie pohľadávky bolo odplatné,
pričom odplata za postúpenie pohľadávky bola vo výške 489,97 eur s DPH. Zmluvné strany sa dohodli,
že došlo k započítaniu ich vzájomných nárokov, a to nároku na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky

a nároku
na úhradu nájomného za náhradné vozidlo, podpisom zmluvy. Žalobca si mal pohľadávku vymáhať
vo vlastnom mene a na vlastný účet. Oznámením zo dňa 01.07.2024 poškodený oznámil žalovanému
postúpenie pohľadávky na žalobcu. Oznámením o poistnom plnenízo dňa 23.07.2024 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 23.07.2024 ukončil šetrenie poistnej udalosti a
poistné plnenie je v celkovej výške 324,98 eur. Bola priznaná doba zapožičania
od 24.06.2024 do 28.06.2024 s odôvodnením, že prenájom náhradného vozidla možno priznať

maximálne jeden pracovný deň po vystavení faktúry za opravu vozidla. Dátum vystavenia faktúry bol
27.06.2024. Poistné plnenie bolo krátené o sumu 164,99 eur. Faktúrou č. 35240416 zo dňa 27.06.2024,
splatnou dňa 11.07.2024, obchodná spoločnosť R – J.A. servis, s.r.o. vyfakturovala poškodenému cenu
opravy poškodeného vozidla zn. vo výške 902,87 eur s DPH. Oznámením o poistnom plnení zo dňa
16.07.2024žalovanýoznámilpoškodenému,žedňa16.07.2024ukončilšetreniepoistnejudalosti(škody

na vozidle) a poistné plnenie je v celkovej výške 902,87 eur.
7. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel v celom rozsahu, keďže mal preukázanú jej dôvodnosť.
Poškodenýmalnáhradnévozidloprenajatéod24.06.2024do01.07.2024(8dní).Žalobcapoškodenému
vyfakturoval prenájom náhradného vozidla vo výške 489,97 eur s DPH. Oznámením o poistnom plnení
zo dňa 23.07.2024 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 23.07.2024 ukončil šetrenie poistnej udalosti
a priznal poistné plnenie vo výške 324,98 eur. Podľa žalovaného prenájom náhradného vozidla možno

priznať maximálne jeden pracovný deň po vystavení faktúry za opravu vozidla. Poistné plnenie vo
zvyšnej časti nebolo priznané (164,99 eur), čo predstavoval žalobou uplatnený nárok.
8. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu. Poškodený postúpil na žalobcu pohľadávku z titulu neuhradenej pohľadávky
z poistnej udalosti, ktorá bola spôsobilá na postúpenie. Zmluvné strany sa dohodli na odplatnom

postúpení pohľadávky a výška odplaty bola dohodnutá vo výške sumy neuhradenej faktúry. Zmluvné
stranysazároveňdohodlinazapočítanívzájomnýchnárokov(čojejedenzospôsobovzánikuzáväzkov),
t. j. nároku na zaplatenie faktúry a nároku
na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky, a to okamihom podpisu zmluvy. Z uvedeného bolo
zrejmé, že zo strany poškodeného došlo k úhrade faktúry. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný na

uplatnenie nároku z titulu náhrady škody. Súd prvej inštancie mal za to, že nebolo možné opomenúť,
že aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu akceptoval aj žalovaný, keďže čiastočné poistné plnenie poukázal
priamo žalobcovi. Zákonný nárok
na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostal
zachovaný, zmenila sa len oprávnená osoba. Poškodený mal nárok na náhradu škody voči žalovanému

a súčasne v rovnakom rozsahu mal aj záväzok voči žalobcovi titulom nájomného. Poškodený svoj
záväzok voči žalobcovi vyrovnal tým, že od žalobcu neinkasoval odmenu za postúpenie pohľadávky,
keďže tento jeho nárok bol započítaný proti pohľadávke žalobcu na úhradu nájomného. Dlžníkom v
tomto prípade bol žalovaný, keďže v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade
faktúry a teda aj k vzniku škody. Ak by sám žalovaný „uveril“ svojej argumentácii, súdu prvej inštancie

sa javilo nanajvýš nepravdepodobné, aby opakovane (vo viacerých prípadoch) čiastočne plnil priamo
právnemu nástupcovi poškodeného.
9. Krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného súd prvej inštancie považoval za nedôvodné. Za
obdobie, keď bolo vozidlo v oprave, bol nárok na náhradu škody v príčinnej súvislosti
so škodovou udalosťou. Stav, do ktorého sa poškodený dostal a v ktorom bol obmedzený, bol zavinený

klientom žalovaného. Výška priznanej škody predstavovala výdavky, ktoré by poškodenému nevznikli,
ak by mohol používať vlastné motorové vozidlo. Pri určovaní výšky škody sa vždy vychádza zo skutočnej
škody.
10. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že nájom bolo možné priznať iba jeden
pracovný deň po vystavení faktúry za opravu vozidla. Samotné vystavenie faktúry nemalo za následok

ukončenie obmedzenia poškodeného. Toto bolo ukončené až faktickým odovzdaním vozidla. Nájom
za obdobie, kedy bolo vozidlo v autoservise, bol v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou. Vozidlo
bolo prevzaté do autoservisu dňa 24.06.2024, pričom k ukončeniu nájmu dňa 01.07.2024 sa stále
nachádzalo v autoservise. Pre faktické obmedzenie poškodeného nebolo rozhodujúce, že faktúra za
opravu vozidla bola vystavená dňa 27.06.2024. V čase ukončenia nájmu žalovaný nevydal krycí list,

ktorým by garantoval úhradu faktúry za opravu poškodeného vozidla. Až dňa 23.07.2024 bolo ukončené
šetrenie poistnej udalosti. Poškodený sa správal tak, aby k navýšeniu škody nedochádzalo a nájom
ukončil už dňa 01.07.2024. Súd prvej inštancie priznal náhradu za zaplatené nájomné
za náhradné vozidlo len za dobu, kým bolo toto vozidlo v servise v priamej príčinnej súvislosti so
škodovou udalosťou. Súd prvej inštancie upriamil pozornosť na rozhodnutie Ústavného súdu SR spis.

zn. III.ÚS/602/2022 zo dňa 16.02.2023, na podklade ktorého mal
za to, že nevyhnutnosť využívania náhradného vozidla pominie až momentom, kedy má poškodený
reálnekdispozíciiprevádzkyschopnéopravenévozidlo,t.j.kedyjevozidloskutočneodovzdané.Účelomnáhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý
zasahuje do bežného života poškodeného, až
do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Dobu

od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej
udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z., resp.
poukázania finančných prostriedkov] možno považovať za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva
potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady. Účelom
povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie následkov, ktoré poškodenému

vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou. Inštitút povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac
zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody a k jeho uspokojeniu. Je potrebné
nahliadať na proces odškodňovania škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla tak, ako ho
prezumuje zákon o PZP, čo sa v reálnom živote prejavuje napríklad v tom, že poškodený si dá
vykonať opravu svojho motorového vozidla v zmluvnom/partnerskom servise poisťovateľa škodcu a že

splnomocní príslušný servis na zastupovanie voči poisťovateľovi škodcu, čoho reálnym odzrkadlením
je práve to, že zmluvný servis nezasiela faktúru, ktorou vyúčtuje cenu opravy priamo poškodenému
ako objednávateľovi opravy, ale priamo poisťovateľovi škodcu, a tento následne vykoná úhradu. Práve
„partnerský“ vzťah poisťovateľa škodcu a servisu, má byť tou skutočnosťou, ktorá poskytne zhotoviteľovi
- partnerskému autoservisu poisťovateľa škodcu dostatočnú garanciu na to, aby vydal poškodenému

jeho opravené motorové vozidlo, a tým sa v konečnom dôsledku vo vzťahu k poškodenému skrátila
nevyhnutná doba, po ktorú bude z jeho strany potrebné užívanie náhradného vozidla. Z uvedeného
potom možno jednoznačne vyvodiť záujem poisťovateľa škodcu bezodkladne vydať krycí list (rozsudky
Krajského súdu v Žiline spis. zn. 9Co/105/2024 a spis. zn. 6Co/77/2024).
11. Zároveň súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z priznanej

sumy, a to vo výške 9,25 % ročne. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR spis. zn.
III.ÚS/309/2020 zo dňa 14.10.2021. Z oznámenia žalovaného o poskytnutí poistného plnenia vyplynulo,
že šetrenie poistnej udalosti bolo ukončené dňa 23.07.2024. Žalovaný bol povinný plniť do 15 dní, t. j.
do 07.08.2024 a do omeškania sa tak dostal dňom 08.08.2024.
12. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.
13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný
(ďalej aj „odvolateľ“), a to z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP. Žalovaný navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná

nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%, resp. alternatívne,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
14. Žalovaný odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď
v odôvodnení napadnutého rozsudku dospel k záveru, že v danom prípade má byť daná ako pasívna

vecná legitimácia žalovaného, tak aj aktívna vecná legitimácia žalobou. Odôvodnenie aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu zo strany súdu prvej inštancie považoval žalovaný
za zmätočné a protirečivé, nebolo z neho zrejmé, či podľa súdu prvej inštancie poškodený mal mať
voči žalovanému ako poisťovateľovi už pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
01.07.2024 právo na výplatu poistného plnenia, alebo či právnym dôvodom vzniku samotnej škody v

súvislosti s prenájmom náhradného vozidla mala byť až samotná zmluva o postúpení pohľadávky zo
dňa 01.07.2024. Podľa názoru žalovaného v danom prípade pred uzatvorením zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 01.07.2024 neboli vôbec naplnené zákonné podmienky vyplývajúce z ust. § 4 ods.
2 zákona č. 381/2001 Z. z.,
za splnenia ktorých mohlo dôjsť k vzniku nároku poškodeného voči žalovanému ako poisťovateľovi na

výplatu poistného plnenia z titulu účelne a nevyhnutne vynaložených nákladov v súvislosti s prenájmom
náhradného vozidla. Akýkoľvek nárok poškodeného voči poisťovateľovi na výplatu poistného plnenia z
titulu povinného zmluvného poistenia má charakter tzv. mimozmluvného záväzku, keďže sa zakladá na
osobitnom ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z. (§ 15 ods. 1). Priamy nárok poškodeného na (akékoľvek)
plnenie voči poisťovateľovi je založený na hmotnoprávnom ust. § 15 ods. 1, pričom podľa ust. § 4 ods.

2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením,
zničením, odcudzením alebo stratou veci.15. Ďalej žalovaný poukázal na to, že podľa dlhodobo ustáleného výkladu pojmu skutočná škoda
mohla v danom prípade poškodenému v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vzniknúť škoda až
okamihom úhrady faktúry za prenájom náhradného vozidla č. 08422024 zo dňa 01.07.2024 žalobcovi

ako prenajímateľovi náhradného vozidla. Keďže poškodený v danom prípade faktúru za prenájom
náhradného vozidla žalobcovi ako prenajímateľovi
pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 01.07.2024 neuhradil, tak poškodený nemohol
úspešne uplatňovať nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla ani len voči
samotnému poistenému škodcovi, pretože mu škoda

v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla nevznikla. Vzhľadom na uvedené nie je pravdivé ani
tvrdenie uvedené v bode 1. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 01.07.2024, v zmysle ktorého by
poškodený mal mať voči žalovanému ako poisťovateľovi peňažnú pohľadávku vo výške 489,97 eur s
DPH z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov
za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 29.05.2024. Preto zmluva
o postúpení pohľadávky zo dňa 01.07.2024 je absolútne neplatný právny úkon. Žalovaný dodal, že zo

vzájomnej súvislosti § 2 písm. g) a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. vyplýva, že právo priamo uplatniť
daný nárok na náhradu škody voči poisťovateľovi patrí výlučne len poškodenému.
16. Žalovaný zároveň uviedol, že z jednotlivých okolností daného prípadu bolo zrejmé,
že poškodený pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 01.07.2024
v súvislosti s účelne a nevyhnutne vynaloženými nákladmi za prenájom náhradného vozidla si voči

žalovanému, poisťovateľovi nikdy neuplatnil jeho špecifické právo na plnenie podľa ust. § 15 ods. 1
zákona č. 381/2001 Z. z. a poškodený žalovanému pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 01.07.2024 nikdy nepreukázal, že mu voči poistenému, škodcovi mal vzniknúť nárok na náhradu
škody z titulu účelne a nevyhnutne vynaložených nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného
vozidla. Samotné uplatnenie a preukázanie daného nároku na náhradu škody zo strany poškodeného

poisťovateľovi (§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.) pritom predstavuje zákonnú podmienku vzniku
prípadného práva poškodeného na poistné plnenie voči poisťovateľovi. Vecná legitimácia strán nebola
daná.
17. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne
nevysporiadal s veľkou časťou argumentácie žalovaného týkajúcou sa absencie vecnej legitimácie

sporových strán, čím porušil jeho právo na spravodlivé súdne konanie.
18. Za úplne svojvoľnú a nespravodlivú považoval napokon žalovaný argumentáciu súdu prvej inštancie
uvedenúvodsekuč.19odôvodnenianapadnutéhorozsudku,vzmyslektorejakbysámžalovaný„uveril“
svojej argumentácii, súdu prvej inštancie sa javilo nanajvýš nepravdepodobné, aby opakovane (vo
viacerých prípadoch) čiastočne plnil priamo právnemu nástupcovi poškodeného. Podľa žalovaného súd

prvej inštancie mu touto argumentáciou fakticky uprel právo na jeho procesnú obranu v súdnom konaní
proti protiprávnemu konaniu, ktoré spočíva v obchádzaní zákona. Totiž po tom čo bolo žalovanému
oznámené,
že poškodený mal údajne postúpiť jeho pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, žalovaný
v zásade nemal žiadnu reálnu možnosť účinným spôsobom spochybniť toto postúpenie pohľadávky,

keďže zmluvu o postúpení pohľadávky môže vo všeobecnosti vyhlásiť
za neplatnú výlučne len súd. Žalovaný preto v tomto čase v zásade nemal inú možnosť ako pristúpiť
k likvidácii uplatneného nároku.
19. Čo sa týka merita veci, žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ako
aj na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Prenájom náhradného

vozidla mal byť dôvodný a nevyhnutný do 01.07.2024. Žalovaný
v súvislosti s posúdením otázky, že po zavŕšení opravy havarovaného vozidla sa už nejednalo
o účelné a nevyhnutné náklady na prenájom náhradného vozidla, poukazoval aj
na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline spis. zn. 8Co/136/2024 zo dňa 26.11.2024, v zmysle ktorého
krycí list všeobecne predstavuje iba záväzný prísľub poisťovne, že zaplatí poistné plnenie vo vyhlásenej

výške, nepredstavuje však úhradu záväzku, či zmenu v osobe dlžníka. Pri nároku podľa ust. 4 ods.
2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. poistený má z poistenia zodpovednosti za škodu právo, aby
poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. To neznamená, že má na miesto poškodeného
plniť jeho povinnosť zaplatiť odplatu za vykonanie opravy, ktorá vyplýva zo záväzkového vzťahu medzi

poškodeným ako objednávateľom opravy a autoservisom ako jej vykonávateľom. Žalovaný poukázal
na argumentáciu súdu prvej inštancie, v zmysle ktorej vozidlo bolo prevzaté do autoservisu dňa
24.06.2024, pričom k ukončeniu nájmu dňa 01.07.2024 sa stále nachádzalo v autoservise. Zo strany
žalobcu však počas konania neboli tvrdené (a už vôbec nie preukázané) žiadne konkrétne skutočnostiktoré by odôvodňovali, prečo poškodený potreboval náhradné vozidlo práve v období od 24.06.2024 do
01.07.2024 (t. j. 8 dní), pričom následne v období
od 02.07.2024 do 16.07.2024 (t. j. viac ako 2 týždne) už náhradné vozidlo nepotreboval. Žalovaný mal

za to, že zo strany žalobcu nebola v tomto prípade preukázaná dôvodnosť a nevyhnutnosť prenájmu
náhradného vozidla ani v dĺžke 5 dní, a už vôbec nie
v dĺžke 8 dní.
20. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal
mu voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaným prezentované odvolacie

dôvody považoval za neopodstatnené, odôvodnenie rozsudku za plne zodpovedajúce všetkým
požadovaným náležitostiam v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom súd prvej inštancie sa podrobne
vysporiadal so všetkými spornými skutočnosťami.
21. Podľa žalobcu súd prvej inštancie vyhodnotil otázku vecnej legitimácie sporových strán správne.
Aktívna vecná legitimácia žalobcu v spore o zaplatenie nákladov za prenájom náhradného vozidla
poškodeným po dobu zotrvania jeho vozidla v autoservise z dôvodu škodovej udalosti zapríčinenej

poistencom žalovaného bola ustálená vo viacerých súdnych sporoch aj so žalovaným (viď rozsudok
Krajského súdu spis. zn. 8Co/24/2020, v ktorom odvolací súd konštatoval, že aktívna vecná
legitimácia žalobcu vyplýva nielen zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ale aj zo samotného správania
sa žalovaného, ktorý časť poistného plnenia zaplatil žalobcovi). Zmluva o postúpení pohľadávky
nespôsobuje rozpor s ust. § 524 OZ, či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou

motorového vozidla, predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Podľa
žalobcu sa nebolo možné stotožniť s argumentáciou žalovaného, v zmysle ktorej jeho čiastočné plnenie
neznamenalo akceptáciu toho, že žalobca sa stal právnym nástupcom poškodeného. Žalovaný mal
možnosť reagovať a plniť samotnému poškodenému. Žalovaný však svojím postupom uznal skutočnosť,
že žalobca sa stal právnym nástupcom poškodeného.

22. Žalobca sa v ďalšom plne stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, v zmysle ktorých súd prvej
inštancie považoval náklady na nájom náhradného vozidla za vynaložené nutne a účelne, keďže boli v
súlade s účelom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. V posudzovanom spore bola určujúca
skutočnosť, že sa poškodený dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo

zapoškodenévozidlovdôsledkupoistnejudalostizavinenejklientomžalovaného.Zotrvaniemotorového
vozidla poškodeného v autoservise bolo priamym a bezprostredným následkom konania poistenca
žalovanej, poškodený nemal žiaden dosah na doručenie krycieho listu zo strany poisťovne. Užívanie
opraveného motorového vozidla umožní autorizovaný autoservis, až keď sú mu nahradené náklady
spojené s vykonanou opravou motorového vozidla, na ktorých úhradu je zaviazaná poisťovňa. Náhrada

nákladov spojených s opravou poškodeného vozidla, resp. vystavenie krycieho listu, je povinnosťou
poisťovne. Čakanie na krycí list spadá do sledu udalostí spojených so škodovou udalosťou. Autoservis
pristupujekvydaniuupravenéhovozidlavčase,keďmáaspoňdeklarovanékrytienákladovnavykonanú
opravu zo strany poisťovne prostredníctvom krycieho listu. V posudzovanej veci nebolo preukázané,
že by doba zotrvania opravovaného vozidla v autoservise bola pričítateľná poškodenému, táto doba

súvisela výhradne so vznikom dopravnej nehody zapríčinenej poistencom žalovaného. Bolo by aj v
rozpore s dobrými mravmi, ak by bol poškodený žiadaný o úhradu nákladov spojených s opravou
jeho motorového vozidla, keď tieto majú byť kryté z povinného zmluvného poistenia vinníka dopravnej
nehody.
23. Rozhodovaciu prax, o ktorú žalovaný opieral svoju procesnú obranu v jeho písomných podaniach,

považoval žalobca za prekonanú, a to vzhľadom na už zmienený nález Ústavného súdu SR, ako aj na
rozsudky Krajského súdu v Žiline spis. zn. 6Co/84/2023, spis. zn. 6Co/77/2023, spis. zn. 11Co/67/2024
a spis. zn. 7Co/51/2024, spis. zn. 11Co/88/2023 a spis. zn. 9Co/107/2023, týkajúce sa obdobného
skutkového stavu a priznávajúce nárok až do vystavenia krycieho listu zo strany poisťovne. Pokiaľ
žalovaný v podanom odvolaní poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Žiline spis. zn. 8Co/136/2024,

žalobca argumentoval tým, že závery uvedené v tomto rozhodnutí nemožno považovať za ustálenú
rozhodovaciu prax.
24. Žalovaný v odvolacej replike zopakoval argumentáciu, ktorú produkoval už v odvolaní. Nad rámec
tejto uviedol, že žalobca v zásade tvrdí, že originárnym právnym dôvodom vzniku postupovanej
pohľadávky poškodeného bola až zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 01.07.2024 samotná, čo je v

rozpore so samotným inštitútom postúpenia pohľadávky podľa
§ 524 a nasl. OZ, pri ktorom dochádza k prevodu subjektívneho práva veriteľa na plnenie, ktoré vyplýva
z už existujúceho záväzkového vzťahu a má relatívny charakter. Je neprípustné, aby akákoľvek zmluvao postúpení pohľadávky bola originárnym právnym dôvodom vzniku pohľadávky, ktorá ňou má byt'
postupovaná.
25. Žalobca v odvolacej duplike zopakoval svoju argumentáciu produkovanú vo vyjadrení k odvolaniu.

Nad rámec tejto dodal, že nie je dôvod, aby závery uvedené vo viacerých súdnych rozhodnutiach
neboli rešpektované, a to i z pohľadu rešpektovania zásady právnej istoty. Pokiaľ žalovaný poukazoval
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4MCdo/23/2008 zo dňa 21.12.2009, v tejto súvislosti
považoval žalobca za potrebné uviesť, že Najvyšší súd SR sa v danom prípade vysporiadal s otázkami
týkajúcich sa výkladov skutočnej škody a ušlého zisku. Je pravdou, že v danom prípade súd vyhodnotil

ako nemožné priznať nárok na náhradu škody a ušlého zisku do budúcnosti, resp. ako ujmu, ktorá ešte
len prípadne vznikne. Avšak v danom prípade, išlo o prenájom nebytového priestoru a posúdenie ušlého
zisku za obdobie od roku 2004 do roku 2030, a preto súd nemohol priznať nárok
na náhradu ušlého zisku do budúcnosti, pokiaľ o samotnom nároku rozhodoval v roku 2009. Dôležité je,
aby samotná škoda existovala v čase rozhodovania súdu, čo v posudzovanom prípade bolo splnené.
26. Zároveň žalobca zdôraznil, že poškodený si riadne splnil všetky povinnosti za účelom včasného a

okamžitého uplatnenia nároku na náhradu škody v súvislosti so škodovou udalosťou, a to ako vo vzťahu
kžalovanému,takajvočiautoservisu.Poškodenýsiobjektívnemoholvyzdvihnúťsvojeopravenévozidlo
až po doručení krycieho listu zo strany poisťovne.
V predmetnom prípade bol zo strany žalovaného vystavený krycí list dňa 16.07.2024, avšak nájom
náhradného motorového vozidla trval len do dňa 01.07.2024 - poškodený

pre minimalizáciu nákladov ukončil nájom náhradného vozidla ešte skôr, ako mal reálne
kdispozíciisvojeopravenévozidlo.Žalobcavkonaníjednoznačnepreukázal,poakúdobusapoškodené
motorové vozidlo nachádzalo v autoservise za účelom jeho opravy.
27. Iné podania strán sporu v odvolacom konaní neboli produkované.
28. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie žalovaného bolo

podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP – súd prvej inštancie rozhodol v jeho neprospech, keď
žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu), včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť takýmto
opravným prostriedkom [§ 355 ods. 1 a 2 a § 357 písm. m) CSP], preskúmal napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380

CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust.
§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny v celom rozsahu, t. j. tak vo výroku I., ako aj v závislom výroku II. o nároku na náhradu trov
konania, potvrdil.
29. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že je v zmysle ust. § 380 CSP viazaný

odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa procesných podmienok, na ktoré je povinný
prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva, že na iné pochybenia
súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť
v zmysle ust. § 365 CSP dôvodom
na podanie odvolania, prihliadať nemôže, aj keď by takéto pochybenia zistil. Z uvedeného princípu

neúplnej apelácie vyplýva, že odvolateľ má principiálnu zodpovednosť za obsahové vymedzenie svojho
odvolania. Odvolací súd nemôže nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať
namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie
na základe iných, než stranou sporu v odvolaní vznesených konkrétnych námietok. Vady týkajúce sa
procesných podmienok odvolací súd nezistil.

30. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní
nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je

nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvej inštancie.
31. Odvolací súd tak považoval v ďalšom za nevyhnutné vysporiadať sa s odvolacími námietkami
žalovaného formulovanými v jeho opravnom prostriedku, pričom dospel k záveru, že tieto nie sú
dôvodné.

32. Jednou z odvolacích námietok žalovaného bola námietka vecnej legitimácie strán v spore. Žalovaný
v zásade zopakoval svoju argumentáciu produkovanú už počas konania na súde prvej inštancie, pričom
súdu prvej inštancie vytkol, že sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s touto jeho argumentáciounedostatočne vysporiadal, čím znemožnil žalovanému uskutočňovať jemu patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva
na spravodlivý proces.

33. Vo vzťahu k tejto odvolacej námietke primárne odvolací súd východiskovo poukazuje na to, že do
práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. IV.ÚS/252/2004
zo dňa 31.08.2004), ani právo na to, aby bola strana
pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (uznesenie

Ústavného súdu SR spis. zn. I.ÚS/50/2004 zo dňa 03.03.2004). Do obsahu základného práva podľa
ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa ust. čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu
hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu
hodnotenia dôkazov (uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. II.ÚS/3/1997 zo dňa 19.03.1997 a spis.
zn. II.ÚS/251/2003 zo dňa 17.12.2003). Právo na súdnu ochranu teda nemožno zamieňať s „právom“

strany sporu byť pred súdom úspešnou; prípadne s „právom“ na vydanie rozhodnutia v súlade
s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie je porušením daného základného práva, ak súd
nerozhodnepodľapredstávstranysporu;vrátanepredstávoobsahuodôvodneniasúdnehorozhodnutia.
34. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie formuloval záver o vecnej legitimácii strán (aktívnej
u žalobcu a pasívnej u žalovaného) v odseku č. 19 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Z obsahu

uvedeného odseku odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie považoval
otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu za jednoznačne vyriešenú.
35. Vzhľadom na jednotu rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu tvoriacich jeden celok,
odvolací súd považuje za potrebné na doplnenie rozhodnutia v spore uviesť nasledobné úvahy a závery.
36. Žalovaný v spore namietal, že pre vznik nároku poškodeného na náhradu škody (ktorý mal byť

postúpený na žalobcu) je potrebné, aby zo strany poškodeného došlo k reálnej úhrade nájomného
žalobcovi za nájom náhradného vozidla, pričom pred uzavretím predmetnej zmluvy o postúpení
žalovanej pohľadávky k úhrade nájomného nedošlo. Keďže v zmysle ust. § 524 OZ je postúpenie
právnym inštitútom spôsobujúcim zmenu v osobe veriteľa, je absolútne vylúčené, aby tento inštitút
suploval zánik záväzku poškodeného uhradiť nájomné jeho splnením podľa ust. § 559 ods. 1 OZ.

Pohľadávka poškodeného voči žalobcovi
na odplatu za postúpenie nebola potom ani započítateľná proti pohľadávke žalobcu proti poškodenému
naúhradunájomzanájomnáhradnéhovozidla.Pretonebolsplnenýjedenzpredpokladovvznikunároku
poškodeného proti poisťovateľovi (žalovanému)
na poskytnutie poistného plnenia podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., ktorý si žalobca

po postúpení pohľadávky voči žalovanému uplatňoval v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.
z., a to podmienka vzniku nároku poškodeného na náhradu škody v súvislosti s nájmom náhradného
vozidla voči škodcovi vo výške 489,97 eur.
37. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobou uplatnený nárok nesporne vyplýval zo záväzku
poškodeného z neuhradenej faktúry vystavenej žalobcom, ktorou žalobca vyúčtoval poškodenému

nájomnáhradnéhovozidla,zčohovyplývalopostaveniepoškodenéhoakodlžníkažalobcu.Predmetnom
postúpenia bol v posudzovanom prípade nárok poškodeného
na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, zodpovednosť za vznik ktorej bola
poistená u žalovaného (ako poisťovateľa). Z ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z. z. je pritom zrejmé, že
z poistenia zodpovednosti sa poškodenému uhrádzajú uplatnené a preukázané nároky na náhradu

škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. V tejto súvislosti je potrebné
vziať do úvahy aj ustálenú judikatúru všeobecných súdov, z ktorej vyplýva, že skutočnou škodou je
aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu
má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou, v porovnaní
s nákladmi na použitie poškodenej veci. Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca

majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne,
aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné
zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je aj nájomné za prenajaté motorové vozidlo. Žalovaný ani túto
formu vzniku skutočnej škody v spore vo všeobecnosti nenamietal.
38. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, sa už v skorších rozhodnutiach v identických sporoch medzi

tými istými stranami (teda rovnakými, ako v posudzovanej veci) už ustáleným spôsobom vysporiadal
suvedenouargumentácioužalovanéhoatútojehodoposiaľnezmenenúrozhodovaciučinnosťužmožno
považovať medzi stranami za notorickú (napr. rozsudky Krajského súdu v Žiline spis. zn. 6Co/32/2020
zo dňa 30.06.2020, spis. zn. 7Co/51/2021zo dňa 25.08.2021, spis. zn. 8Co/24/2020 zo dňa 27.03.2020, spis. zn. 9Co/97/2021 zo dňa 25.11.2021,
spis. zn. 10Co/104/2019 zo dňa 30.05.2019 a spis. zn. 11Co/108/2020 zo dňa 26.10.2020; obdobne tiež
rozsudok Krajského súdu v Bratislave spis. zn. 7Co/120/2024

zo dňa 16.12.2024). Od tejto rozhodovacej činnosti sa nemal dôvod ani v tomto konkrétnom prípade
odchýliť.
39. V záujme komplexnosti odôvodnenia aj bezprostredne v posudzovanej veci (opakovane) odvolací
súd ďalej uvádza zásadnú argumentáciu. Žalovaný sa v spore snažil predmetnú zmluvu o postúpení
pohľadávky, uzavretú medzi poškodeným a žalobcom dňa 01.07.2024, „rozfázovať“ a následne

rozborom jej takto rozčlenených častí navodiť dojem o jej neplatnosti. Predmetná zmluva však tvorila
jeden celok upravujúci navzájom prepojené viaceré práva a povinnosti jej účastníkov. Nespochybnenou
vôľou poškodeného a žalobcu bolo dotknuté vzájomné práva a povinnosti upraviť v rámci jednej
zmluvy, čo vôbec nie je v rozpore s tým, že bolo možné na ich usporiadanie použiť/uzavrieť viacero
relatívne samostatných právnych úkonov. Náležite argumentoval žalobca, že v rámci zmluvy o postúpení
pohľadávky došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky so súčasným započítaním fakturovaného

nájomného za užívanie náhradného vozidla s odplatou
za postúpenie pohľadávky. Pri striktnom (až puristickom) prístupe k výkladu práva by bolo možné trvať
na tom, aby poškodený uhradil žalobcovi najskôr peňažnú sumu za nájom náhradného vozidla a ten by
jej ihneď v rámci postúpenia pohľadávky tie isté peniaze (doslova tie isté bankovky a mince) vrátil. Inými
slovami povedané, poškodený by položil na stôl sumu 489,97 eur a posunul ju k žalobcovi, ktorý by ju

vzápätí posunul späť k poškodenému. Odvolací súd vedome v danej spojitosti použil mierne ironický tón,
pretože popísaný (žalovaným minimálne naznačovaný) postup v kontraktačných procesoch odporuje
bežnej realite každodenného života, pri ktorej tak fyzické, ako aj právnické osoby takmer permanentne
vstupujú do desiatok rôznych právnych vzťahov.
40. Pokiaľ žalovaný v rámci argumentácie poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn.

4MCdo/14/2011 zo dňa 28.05.2012, odvolací súd považoval tento poukaz žalovaného
za neopodstatnený. Podľa právnej vety tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu SR Prejavom smerujúcim
k započítaniu ( § 580 Občianskeho zákonníka) nie je samo predloženie faktúry druhej strane právneho
vzťahu, a to ani v prípade, že táto strana uzná fakturovanú sumu čo
do jej dôvodu a výšky. Vo veci posudzovanej Najvyšším súdom SR tak išlo o iné skutkové okolnosti

a rovnako inú riešenú právnu otázku. Zároveň ak žalovaný v rámci argumentácie poukazoval na
uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4MCdo/23/2008 zo dňa 21.12.2009, odvolací súd poukazuje
na vyjadrenie žalobcu k tejto časti argumentácie žalovaného, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožňuje a nemá k nemu čo dodať.
41. V nadväznosti na uvedené odvolací súd považoval záver súdu prvej inštancie o vecnej legitimácii

strán sporu (vychádzajúce z platného postúpenia žalovanej pohľadávky)
za správny, pričom sa potom pre nadbytočnosť už nezaoberal ďalšou odvolacou argumentáciou
žalovaného, prečo čiastočnú úhradu pohľadávky žalobcu nebolo možné považovať za uznanie nároku
žalovaným.
42. Žalovaný napokon v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na podklade vykonaného

dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, súčasne vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ dospel
k záveru, že nájom náhradného vozidla bol nevyhnutný a účelný v žalobcom tvrdenom rozsahu od
24.06.2024 do 01.07.2024, t. j. 8 dní (žalovaný mal za to, že nájom možno priznať iba jeden pracovný
deň po vystavení faktúry za opravu vozidla, t. j. do 28.06.2024).
43. Ako vyplýva zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, ktoré strany nenamietali, vozidlo

poškodeného bolo prijaté autoservisom do opravy dňa 24.06.2024, pričom jeho oprava bola ukončená
dňa 27.06.2024, t. j. vozidlo bolo opravované 4 dni. Žalovaný v spore považoval
za nevyhnutný čas na opravu poškodeného vozidla dobu 5 dní, teda o jeden deň dlhšiu. Nájom
náhradného vozidla poškodeným však trval nesporne až do dňa 01.07.2024. V období
od 29.06.2024 do 01.07.2024 sa vozidlo poškodeného nachádzalo naďalej v autoservise, a zároveň do

dňa 01.07.2024 nebol žalovaným vystavený pre autoservis krycí list – oznámenie o poistnom plnení
(tento bol vydaný až dňa 16.07.2024). K ukončeniu nájmu náhradného vozidla došlo dňa 01.07.2024, t. j.
ešte pred vystavením krycieho listu žalovaným. V zmysle Potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového
vozidla z autoservisu vystaveného autoservisom R-J.A. servis, s.r.o., Ružomberok zo dňa 01.07.2024
vozidlo poškodeného sa nachádzalo v autoservise a čakalo sa na doručenie krycieho listu, bez ktorého

autoservis nevydá opravované vozidlo.
44. Medzi stranami sporu bola tak spornou otázka, či po vykonaní opravy poškodeného motorového
vozidla, ktorá bola ukončená dňa 27.06.2024, až do dňa 01.07.2024 (k ukončeniu nájmu náhradnéhovozidla došlo pred doručením krycieho listu zo strany žalovaného dňa 16.07.2024) možno nájomné za
toto obdobie (od 28.06.2024 do 01.07.2024) považovať
za náklady vynaložené na nájom náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodovou

udalosťou, keď opravené motorové vozidlo poškodeného servis podľa názoru žalovaného zadržiaval
poškodenému protiprávne. Žalovaný považoval podmieňovať vydanie už opraveného motorového
vozidla poškodenému doručením krycieho listu poisťovne
za protiprávny postup servisu. Notoricky známou, a tiež z vlastnej rozhodovacej činnosti v identických
veciach je pritom odvolaciemu súdu známa prax, že autoservis je zo strany poškodeného splnomocnený

nakomunikáciuspoisťovateľomškodcu,keďpoistnéplnenienežiadauhradiťnasvojúčet,aležiada,aby
cena opravy bola likvidovaná zo strany poisťovateľa škodcu (t. j. žalovaného) formou vydania krycieho
listu žalovaným. V tejto súvislosti odvolací súd akcentuje tú skutočnosť, že žalovaný je subjektom,
ktorý podniká ako poisťovateľ v oblasti poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorových vozidiel, a teda v rámci svojej činnosti poskytuje poistné plnenia za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, keď nezriedka poskytuje poistné plnenia za škodu, ktorú zavinil jeho

poistník na motorovom vozidle poškodeného pri strete prevádzok ich motorových vozidiel. Poškodenia
motorového vozidla sa spravidla opravujú v opravovniach - servisoch, s ktorými môže mať poisťovateľ
ako „zmluvný partner“ osobitný (exkluzívny) vzťah, premietnutý do poskytnutia určitej (predbežnej)
„garancie“, že uhradí cenu opravy motorového vozidla poškodeného opravy, na čo slúži práve tzv.
krycí list. Ako zmluvný partner poisťovne má nepochybne skúsenosti s komunikáciou so žalovaným

ohľadne poistných plnení pri škode spôsobenej prevádzkou motorového vozidla s tým, že úhrada ceny
opravy poškodeného motorového vozidla je v takýchto prípadoch likvidovaná formou „krycieho listu“.
Je tak zrejmé, že poškodený vstupoval do právneho vzťahu s autoservisom založeného zmluvou o
dielo s tým, že on nebude uhrádzať cenu diela, a že úhrada ceny diela bude zabezpečená zo strany
poisťovateľa škodcu, t. j. žalovaného. O uvedenom svedčí aj postup samotného autoservisu, ktorý

faktúru za opravu motorového vozidla nezasielal poškodenému, ale túto zaslal priamo žalovanému ako
poisťovni škodcu. V kontexte uvedeného muselo byť žalovanému zrejmé, že pri bežnom (očakávanom)
chode udalostí bude predmetné motorové vozidlo poškodeného vydané až po vydaní krycieho listu,
prípadne úhrade fakturovanej sumy, teda že ukončenie tohto procesu bude podmienené úhradou
(prípadne zabezpečením úhrady, ktorú mal vykonať samotný žalovaný). Argumentácia žalovaného

potom prinajmenšom ignoruje existujúci faktický stav založený poškodeným a autoservisom. Bol to
práve žalovaný, ktorý po doručení faktúry autoservisom nevzniesol žiadne námietky voči cene vykonanej
opravy a bolo na ňom, či zrealizuje jej úhradu, alebo len doručí krycí list autoservisu. V danom prípade
to bol teda žalovaný, ktorý objektívne oddialil vydanie motorového vozidla poškodenému.
45. Ako už bolo uvedené vyššie, odvolaciemu súdu známa obchodná prax, že autoservis

po vykonaní opravy vydá vozidlo (len) až po zaplatení ceny opravy alebo je možné (v prípade
platného povinného zmluvného poistenia) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho
„prísľub“ poisťovne, že cenu opravy vozidla v konkrétnej výške zaplatí. Podľa názoru odvolacieho
súdu takáto prax autoservisov nachádza v určitej miere oporu aj v existujúcich inštitútoch súkromného
práva, a to zádržnom práve tak, ako je prezumované ust. § 151s OZ. Zádržné právo vzniká na

základe jednostranného právneho úkonu zadržiavateľa (veriteľa), ktorým je faktické zadržanie veci.
Predpokladomnarealizáciujednostrannéhoprávnehoúkonujeexistenciasplatnejpeňažnejpohľadávky
veriteľa voči dlžníkovi, ako aj to, že hnuteľná vec, ktorá má byť zadržaná, je v reálnej dispozícii veriteľa,
t. j. veriteľ má nad ňou faktickú moc. Zádržné právo je potom inštitútom, ktorý sa veľmi často využíva
napríklad pri zmluve o úschove, zmluve o dielo, ale aj pri uplatnení nároku

zo zodpovednosti za vady a podobne. V kontexte vyššie uvedeného je potrebné podľa názoru
odvolacieho súdu nahliadať na proces odškodňovania škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla tak, ako ho prezumuje zákon č. 381/2001 Z. z., čo sa v reálnom živote prejavuje napríklad v
tom, že poškodený si dá vykonať opravu svojho motorového vozidla v zmluvnom/partnerskom servise
poisťovateľa škodcu a že splnomocní príslušný servis

na zastupovanie voči poisťovateľovi škodcu, čoho reálnym odzrkadlením je práve to,
že zmluvný servis nezasiela faktúru, ktorou vyúčtuje cenu opravy priamo poškodenému ako
objednávateľovi opravy, ale priamo poisťovateľovi škodcu a tento následne vykoná úhradu. Napriek
tomu, že žalovaný sa v posudzovanom spore snaží navodiť dojem, že on nijakým spôsobom nezasahuje
do realizácie práv a povinností, ktoré sú obsahom právneho vzťahu založeného zmluvou o dielo medzi

poškodeným a zmluvným servisom, jeho ingerencia (daná spoluprácou so zmluvným servisom na
báze likvidovania škody vzniknutej prevádzkou motorového vozidla) je týmto jednoznačne daná. V
tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť rozdielnosť postavenia žalovaného (ako poisťovateľa škodcu),
ktorého si poškodený sám neurčuje, nakoľko povinnosti žalovaného vznikajú v dôsledku škodovejudalosti zavinenej škodcom (poisteným), a ktorý tým vstupuje do vzťahu s vymedzeným rozsahom práv
a povinností s poškodeným „nútene“ v dôsledku vzniku poistnej udalosti (tak, ako ich prezumuje zákon
č. 381/2001 Z. z.) a postavenia autoservisu, ktorý vstupuje do vzťahu s poškodeným na (dobrovoľnom)

zmluvnom základe (na základe voľby poškodeného), ktorý je výsledkom kontraktačného procesu s
určitým obsahom. V kontexte uvedeného by potom úvaha, ktorá by rozlišovala dôvodnosť (príp. rozsah)
nároku na náhradu škody súvisiacej s nájmom náhradného motorového vozidla poškodeným aj vo
vzťahu k dĺžke doby medzi ukončením opravy motorového vozidla poškodeného a vydaním krycieho
listu/vykonaním úhrady zo strany poisťovne výlučne v závislosti od toho, či by bol príslušný autoservis

oprávnený uplatniť voči poškodenému zádržné právo, vyznela nesystematicky, nakoľko dôvodnosť
nároku by bola podmienená tým, aké zmluvné podmienky by si poškodený v rámci kontraktačného
procesu s autoservisom vyjednal. Akceptujúc výklad žalovaného by si potom poškodený „musel“
dojednať so servisom také zmluvné podmienky, ktoré by ukladali servisu povinnosť vydať mu motorové
vozidlo po oprave aj bez zaplatenia ceny opravy/ vydania krycieho listu (uvedený výklad by potom
napr. de facto vylučoval možnosť uplatnenia zádržného práva zo strany servisu), čo by servis pri

uzatváraní zmluvy o oprave nebol povinný akceptovať, a prípadné nevyjednanie takých podmienok
opravy zo strany poškodeného, s ktorými by poisťovateľ škodcu súhlasil, by potenciálne viedlo k
ďalším sporom medzi poškodeným a poisťovateľom, týkajúcim sa námietok voči voľbe toho-ktorého
servisu zo strany poškodeného a poškodený by sa stal do určitej miery „rukojemníkom“ poisťovateľa
škodcu na strane jednej a servisu na strane druhej. V kontexte uvedenej (všeobecnej) úvahy je

potom potrebné o to viac nahliadať na prípady, kedy si poškodený dá opraviť motorové vozidlo v
partnerskom servise poisťovateľa škodcu (tak ako to bolo aj v posudzovanom prípade). Odvolací súd
má za to, že práve „partnerský“ vzťah poisťovateľa škodcu a servisu, ktorého reálnym vyjadrením
(okrem iného) je aj vydanie krycieho listu „zmluvnou/partnerskou poisťovňou“, má byť tou skutočnosťou,
ktorá poskytne zhotoviteľovi - partnerskému autoservisu poisťovateľa škodcu dostatočnú garanciu na

to, aby vydal poškodenému jeho opravené motorové vozidlo, a tým sa v konečnom dôsledku vo vzťahu
k poškodenému skrátila nevyhnutná doba, po ktorú bude z jeho strany potrebné užívanie náhradného
vozidla. Z uvedeného potom možno jednoznačne vyvodiť záujem poisťovateľa škodcu (ak nevzniknú
dôvodné pochybnosti o rozsahu škody) bezodkladne vydať krycí list, príp. partnerskému servisu cenu
opravy uhradiť, aby tým nedochádzalo k ďalšiemu vzniku škody z dôvodu nájmu náhradného vozidla

zo strany poškodeného, príp. v rámci spolupráce s partnerským servisom vyjednať také podmienky, na
základe ktorých by zmluvný servis vydal vozidlo poškodenému ihneď po vykonaní opravy. Argumentácia
žalovaného v intenciách uvedeného vyznieva jednostranne a nereflektuje na skutočnosť, že servis je
(vo všeobecnosti), či už na zmluvnom základe, resp. ex lege, oprávnený zadržať motorové vozidlo do
vykonania úhrady opravy. Uvedená prax autoservisov nepochybne svedčí tiež o danosti tzv. funkčnej

synalagmy, v danom type záväzkovo-právnych vzťahov. Odvolací súd potom v základe nevidí dôvod,
aby zo strany zmluvnej poisťovne nedošlo k nahradeniu dodatočných nákladov spojených s nájmom
náhradného vozidla poškodenému partnerským servisom až do úhrady náhrady škody, príp. vydania
krycieho listu.
46. Vychádzajúc z vyššie uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu je potom existencia príčinnej

súvislosti medzi škodovou (poistnou) udalosťou (dopravnou nehodou zo dňa 29.05.2024) a vznikom
súvisiacej škody, spočívajúcej v nájomnom za prenájom náhradného motorového vozidla až do
realizácie úhrady žalovaným, prípadne do vystavenia krycieho listu zo strany žalovaného, daná.
47. Zároveň odvolací súd dodáva, že je pravdou, že hypoteticky mohol faktúru za opravu vozidla zaplatiť
aj poškodený, ktorá by si tak mohol vozidlo v autoservise vyzdvihnúť už po reálnom ukončení opravy

dňa 27.06.2024. Pokiaľ by však aj poškodený disponoval určitou disponibilnou finančnou rezervou
na účely krytia náhodných udalostí (v danom prípade zodpovedajúcou cene opravy), nemožno podľa
mienky odvolacieho súdu spravodlivo žiadať, aby túto použil práve na (hoc dočasne) prekrytie nákladov
škody škodovej udalosti zavinenej tretím subjektom. Skutočnou otázkou však je, či aj bolo povinnosťou
poškodeného postupovať hore uvedeným spôsobom. Odpoveď na túto otázku pritom treba hľadať

výkladom e ratione legis zákona č. 381/2001 Z. z. Konkrétne si treba uvedomiť, že cieľom povinného
zmluvného poistenia motorových vozidiel je zabezpečenie prostriedkov
na zaplatenie škôd spôsobených iným na zdraví alebo na majetku. Je teda namieste, aby škodu na
majetku uhrádzala priamo poisťovňa bez toho, aby sa vyžadovala aktivita poškodeného – najmä aktivita
spočívajúca v použití vlastných prostriedkov poškodeného na úhradu ceny

za opravu motorového vozidla. Nakoniec - vzhľadom na to, že prevádzkou motorových vozidiel vznikajú
často škody relatívne vyššieho rozsahu, pre väčšinu populácie by bolo zložité zaplatiť cenu za opravu
vozidla a následne čakať, kým poisťovňa tieto výdavky refunduje.
48. Za absurdnú považoval napokon odvolací súd námietku žalovaného, že práve skutočnosť,že poškodený bez toho, aby mal k dispozícii svoje, už opravené vozidlo, ukončil nájom náhradného
vozidla(dňa01.07.2024),nasvedčujetomu,žežalobcanepreukázalúčelnosťnájmunáhradnéhovozidla
(jeho potrebu) ako jeden z predpokladov vzniku nároku na náhradu škody. V tejto súvislosti poukazuje

odvolací súd na to, že žalovaný uznal nutnosť nájmu náhradného vozidla v období do 28.06.2024
tým, že uhradil náklady nájmu náhradného vozidla za obdobie od 24.06.2024 do 28.06.2024. Ako už
bolo spomenuté, účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej
dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže
opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla tak slúži na zabezpečenie

náhradnej veci za vec, ktorá je dočasne, v dôsledku škodovej udalosti, nespôsobilá na obvyklé užívanie.
V posudzovanom prípade nemohlo byť na ťarchu poškodeného, že sa rozhodol nevyužívať náhradné
vozidlo po celú dobu, po ktorú nemal k dispozícii svoje motorové vozidlo. Táto skutočnosť tak nie je
dôkazom neúčelnosti nájmu náhradného vozidla.
49. V nadväznosti na uvedené, konštatujúc neopodstatnenosť odvolacích námietok žalovaného,
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak vo výroku I., ako aj v závislom výroku II.

o nároku na náhradu trov konania (k tomuto výroku žalovaný neprodukoval žiadne odvolacie námietky,
teda napadol ho len ako výrok závislý), ako vecne správny podľa ust.
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.
50. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1
v spojení s ust. § 255 ods. 1 a ust. § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keďže žalobca mal v tomto štádiu konania
plný úspech. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
51. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov

3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).