Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. júl 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/59/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123010587
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2123010587.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pavla Macháča a sudcov JUDr.
Kataríny Batisovej a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX. XXXXXXXXX
XXXX, trvalé bydlisko B. XXX/XX, C., t. č. v ÚVV Leopoldov, pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa §
145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr.
zák., o odvolaní prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 25.

apríla 2023, č. k. 2Tk/1/2023-1660, na neverejnom zasadnutí konanom v Trnave dňa 6. júla 2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písm. a), písm. b), písm. c), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku sa vec vracia Okresnému súdu Trnava, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 25. apríla 2023, č. k. 2Tk/1/2023-1660,
uznal obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) za vinného z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa
§ 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že 12.07.2017 v presne nezistenom čase okolo 11:15 hod. v obci C. na ulici B. D. XXX/XX, v
rodinnom dome, po predchádzajúcej hádke a vzájomnej roztržke v kuchyni rodinného domu, pristúpil s

kuchynským nožom v ruke k svojmu otcovi poškodenému E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. D.
XXXX/X,A.-G.H.,ktorýsavtomčasenachádzalvrodinnomdomenanávšteveatohtovúmysleusmrtiť
opakovane bodol týmto nožom, čím mu spôsobil minimálne 44 bodno-rezných rán na hrudníku, krku,
chrbte a rukách, v dôsledku čoho utrpel hemoragický šok pri vnútornom a vonkajšom krvácaní, pričom
týmto konaním poškodenému spôsobil poranenia smrteľné, nezlučiteľné so životom, ktorým 12.07.2017
v čase okolo 11:30 hod. na mieste podľahol.

2. Okresný súd za to obžalovanému uložil podľa § 145 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36
písm. d), písm. j), písm. l), písm. n) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d),
ods. 4 Tr. zák. per analogiam a § 46 Tr. zák. nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť)
rokov a 4 (štyri) mesiace, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 5 Tr. zák. per analogiam zaradil do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň obžalovanému podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr.
zák. uložil aj trest prepadnutia veci - kuchynský nôž s čiernou rukoväťou, zaevidovaný ako stopa č. 36.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát - Slovenská republika.
Súčasne mu podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. uložil ochranný dohľad vo výmere 3 (tri roky). Podľa § 77 ods. 1 Tr.
zák. mu uložil povinnosť po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody dostaviť sa do dvoch pracovných
dní po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody k probačnému a mediačnému úradníkovi okresného
súdu, v ktorého obvode má bydlisko, a v rámci uloženého ochranného dohľadu a) oznamovať potrebné
údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, b) osobne sa hlásiť v určených lehotách

a c) vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska; to neplatí, ak ide o pravidelne opakujúce sa
vzdialenia, o ktorých bol probačný a mediačný úradník vopred informovaný.3. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní sa obžalovaný vzdal práva na podanie odvolania
a vyhlásil, že nesúhlasí aby osoby uvedené v § 308 ods. 2 Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.) podali
odvolanie v jeho prospech. Prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava (ďalej len prokurátor) priamo do

zápisnice zahlásil odvolanie.
4. Zahlásené odvolanie prokurátor odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu 19. mája
2023, v ktorom uviedol, že odvolanie podáva čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného.
4.1. V odvolaní prokurátor uviedol, že sa nestotožňuje s výmerou nepodmienečného trestu odňatia
slobody uloženom obžalovanému napadnutým rozsudkom. Poukázal na priebeh konania pred okresným

súdom, ako aj v prípravnom konaní.
Zdôraznil, že trestné stíhanie vedené proti obžalovanému pre skutok spáchaný 12. júla 2017, právne
kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák., bolo
uznesením prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava zo 4. januára 2018, č. k. Kv 73/17/2200 - 81,
právoplatným 29. marca 2018, podľa § 215 ods. 1 písm. e) Tr. por. zastavené z dôvodu, že obžalovaný
nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný, a to s poukazom na závery znaleckého posudku

ústavu pre znaleckú činnosť v psychológii a psychiatrii, spol. s.r.o. - č. 89/2017 z 15. októbra 2017, podľa
ktorých obvinený už v čase skutku, ako aj v čase jeho skúmania trpel závažnou psychickou poruchou
- schyzoafektívnou psychózou, v dôsledku čoho obvinený nebol schopný svoje konanie ovládať. Po
právoplatnomzastavenítrestnéhostíhaniaboloobžalovanémunanávrhprokurátoravosobitnomkonaní
uložené ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.

Počas výkonu ochranného liečenia sa niečo v obžalovanom zlomilo a aj keď by v prípade rozhodnutia
príslušného súdu (Okresný súd Pezinok) o naplnení účelu ochranného liečenia mohol byť prepustený zo
zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti a následne viesť život na slobode ako bezúhonný človek,
rozhodol sa iniciovať obnovu konania prostredníctvom podnetu na Krajskú prokuratúru v Trnave, pretože
Trestný poriadok neumožňuje podanie návrhu na obnovu konania vo svoj neprospech.

Dňa 27. septembra 2022 bola uznesením okresného súdu z 27. septembra 2022, č. k. 2Nt/55/2022 -176
podľa § 394 ods. 1 Tr. por. povolená obnova konania vedeného pôvodne Krajskou prokuratúrou Trnava
proti obvinenému A. B. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák.
a podľa § 400 ods. 1 Tr. por. bolo vyššie cit. uznesenie o zastavení trestného stíhania obžalovaného
zrušené. Zároveň okresný súd rozhodol podľa § 404 ods. 1 Tr. por. o pokračovaní v prípravnom konaní

a podľa § 403 Tr. por. vzal obžalovaného do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Tr. por.
4.2. V ďalšej časti odvolania prokurátor poukázal na to, že po vykonaní rozsiahleho dokazovania v
prípravnom konaní bola 9.3.2023 podaná prokurátorkou na okresný súd obžaloba pre skutok právne
kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. Na hlavnom pojednávaní konanom 25. apríla 2023

obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je vinný, ktoré na návrh prokurátora
okresný súd prijal. Následne bolo vykonané dokazovanie prečítaním podstatnej časti listinných dôkazov
- odpisu registra trestov, odpovede na lustráciu v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov,
odpovede na lustráciu v rezorte Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a odpovede na lustráciu
v databáze súdov, oboznámením so zaisteným vecným dôkazom - kuchynským nožom s čiernou

rúčkou a prečítaním znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia
dospelých PhDr. Henriety Tóthpetiovej č. 06/2022 z 13. decembra 2022, znaleckej organizácie z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, sexuológia Psychiatrická a sexuologická expertízna
organizácia, s.r.o. č. 50/2022 z 31. decembra 2022 a znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria a sexuológia MUDr. Svetozára Drobu č. 2/2022 z 25. januára 2022.

Ako okrem iného vyplýva zo záverov znaleckého posudku znalkyne PhDr. Henriety
Tóthpetiovej, ,,osobnosť obžalovaného je nezrelá, vo vývine, s naznačenou abnormnou štruktúrou, so
zmnoženýmiprvkamiintroverzie,emočnejplachosti,strnulouracionálnoukontrolou,bohatýmvnútorným
prežívaním, dobrou abstrakčnou schopnosťou, nedostatočne vrelými väzbami, zníženou schopnosťou
radovať sa, necitlivosti voči morálnym problémom a fantazírovaním. Potreba sebauplatnenia stále

nie je dostatočne integrovaná, v tomto smere sa úsilie prejavuje nebrzdeným správaním, pri snahe
o kompenzáciu je nekompromisný, ťažko odoláva svojim túžbam a ich nenaplnenie horšie znáša,
trpí nepokojom, vnútorným napätím, hnevom, s problémami rešpektovať autority, stotožňovať sa
s rolami, ťažšie sa viaže na niekoho, býva neadekvátne agresívny v situáciách, ktoré takéto
reakcie nepredpokladajú.“ ..... ,,V kritických situáciách sa objavujú regresné prejavy, neúmerné

reakcie, v dôsledku čoho môžeme počítať aj s viac uvoľnenou, menej brzdenou agresivitou, pod
vplyvom zmeneného vedomia, napr. intoxikácia psychoaktívnou látkou, psychóza, sa to môže
znásobiť.“ ..... ,,Osobnostné rysy, regresné (primitívne) prejavy v kritických situáciách (v dôsledku čoho
môžeme počítať aj s viac uvoľnenou, menej brzdenou agresivitou), nízka frustračná a konfliktovátolerancia, mohli obžalovaného dekompenzovať jednak znížením zábran, jednak aj senzibilizáciou
osobnosti voči autoritatívnym výrokom a údajnej fyzickej agresii obete. S najväčšou pravdepodobnosťou
motiváciou činu bol veľký afektívny náboj, v ktorom už agresivita nebola vyvažovaná úzkosťou, ale

pod vplyvom frustrácie tým znásobilo emotívnu a konatívnu reakciu aktívne-agresívne. Na základe
výsledkov psychologického vyšetrenia má sklony k neadekvátnemu správaniu v záťaži .... „čo sa
týka schopnosti vnímať a reprodukovať prežité udalosti, znalkyňa konštatuje, že nebola preukázaná
výrazná porucha zmyslových analyzátorov, ani kvalitatívna porucha v zmysle halucinácií, nebola
zistená porucha pamäti, je schopný reprodukovať prežité skutočnosti, tzn. že jeho správanie je

riadené adaptívne, bez zhoršenia v ktorejkoľvek oblasti, vštiepivosť, uchovávanie a vybavovanie
informácií sú zachované, kvalitatívne zvláštnosti (konfabulácie) v reakciách na nové úlohy nenachádza.
Motiváciou možného zahmlievania skutočnosti ohľadom prípadu, z ktorého je obvinený, príp. nehovoriť
pravdu, je predovšetkým bagatelizovať a racionalizovať celú skutočnosť. Ide o nevedomé skreslenia
reprodukovaných udalostí. Spomenuté faktory môžu výrazne prispieť k zníženiu objektivity výpovedí“...
K otázke resocializácie obvineného, znalkyňa konštatuje, že prognóza resocializácie patrí pre množstvo

intervenujúcich faktorov a metodologických limitov k obtiažnym otázkam forenznej expertízy. Pri jej
vypracovaní sa zvažujú sociálne, osobnostné a symptomatické - kriminogéhne faktory. Zhrnutím týchto
faktorov vychádza u obžalovaného nasledovné: chýbanie trvalých pozitívnych citových a sociálnych
vzťahov už v predelikventnom období, ,,nezapadnutie“ medzi rovesníkov/spolužiakov, disharmonicky sa
vyvíjajúca štruktúra osobnosti s hypertrofovanými prvkami prejavujúcimi sa predovšetkým nezáujmom

o sociálne vzťahy, sklonom k samotárskemu spôsobu života, tajnostkárstvom a emocionálnym chladom,
malou spontaneitou, nedokážuci sa radovať, s rígidnou racionálnou kontrolou, nerešpektovaním autorít,
s disociálnymi rysmi. Uvedené skutočnosti do značnej miery zvyšujú pravdepodobnosť recidívy a
úspešnosť resocializácie je tým pádom nižšia.
Podľa oboznámených záverov znaleckého posudku znaleckej organizácie Psychiatrická a sexuologická

expertízna organizácia, s.r.o. okrem iného vyplýva, že „v čase spáchania skutku 12.07.2017 netrpel
obvinený duševnou chorobou ani poruchou v zmysle psychózy. Prejavovala sa abnormne štruktúrovaná
osobnosť (schizoidná s disociálnymi rysmi). Mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a svoje
konanie mohol ovládať.“... „Doteraz bol obvinený po dobu približne piatich rokov hospitalizovaný
v lôžkových psychiatrických zariadeniach: 01.08.2017 - 04.01.2018 Nemocnica pre obvinených

a odsúdených Trenčín, psychiatrické lôžkové oddelenie, 04.01.2018 - 14.07.2022 Psychiatrická
nemocnica I. I. I., 31.08.2022 - 27.09.2022 Psychiatrická nemocnica I. I. I.. S výnimkou prvého
znaleckého posudku vyhotoveného v trestnom konaní, v ktorom znalci u obžalovaného konštatovali
schizoafektívnu poruchu (duševnú chorobu z okruhu psychóz), psychotická porucha nebola zistená
v priebehu žiadneho z nasledujúcich znaleckých skúmaní ani v priebehu dlhodobých hospitalizácií.

Sám obžalovaný sa priznáva k simulácii duševnej choroby pri prvotnom znaleckom skúmaní, čo
korešponduje jednak s ich znaleckým skúmaním, ďalej so zisteniami ošetrujúcich lekárov pri predošlých
hospitalizáciách, ako aj zisteniami predošlých znalcov s výnimkou prvého vyhotoveného znaleckého
posudku znaleckým ústavom - H. H., MUDr. Drobu, MUDr. Feldmarovej, PhDr. Tóthpetiovej, tieto
zistenia sú podporené aj obsahom vyšetrovacieho spisu - rozhovormi obžalovaného s jeho matkou

(poškodená), kde komunikujú o význame znaleckého skúmania a nepriamo diskutujú aj o zámere
zvýrazňovať psychické ťažkosti, poťažmo simulovať. Pri súčasnom vyšetrení uviedol, že si na okolnosti
skutku nepamätá, čo považujú z psychiatrického hľadiska za menej pravdepodobné, a zakladá to do
budúcnosti ešte stále istý priestor pre „neistotu a ďalšie špekulácie“ o duševnom stave obžalovaného
v predmetnom čase.“

4.3. Prokurátor ďalej v odvolaní uviedol, že napriek tomu, že po prijatí vyhlásenia obžalovaného na
hlavnom pojednávaní neboli okrem znaleckých posudkov oboznámené žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré
vyplynuli z prípravného konania, je potrebné tento špecifický prípad hodnotiť veľmi individuálne a
prihliadnuť pri tom na všetky okolnosti daného prípadu. K osobe obžalovaného prokurátor uviedol, že
napriek jeho vyhláseniu po podaní obžaloby, že sa cíti byť vinný zo skutku kladeného mu za vinu

v podanej obžalobe, tento v priebehu celého konania z pohľadu prokuratúry neprejavil úprimnú ľútosť
nad týmto svojim konaním. Bezprostredne po skutku zatelefonoval svojej matke, čo sa stalo, poupratoval
miesto činu, sám sa osprchoval, a po príchode polície príslušníkov odmietol vpustiť do domu. Po jeho
prvotnom vzatí do väzby v roku 2017 si systematicky zisťoval informácie, ako čo najlepšie zo situácie
„vykľučkovať“, telefonickými dohovormi s obhajcom i svojou matkou dohadoval ďalší postup. Vyšetrením

u znalcov psychiatrov predstieral duševnú poruchu, na podklade ktorej bolo následne 4. januára 2018
uznesením Krajskej prokuratúry Trnava č. k. Kv 73/17/2200 - 81, právoplatným 29. marca 2018, podľa
§ 215 ods. 1 písm. e) Tr. por. zastavené trestné stíhanie vedené proti nemu. Následne bol umiestnený
do psychiatrickej liečebne J. I., kde až do roku 2021, kedy bol disciplinárne riešený a následne mubol sprísnený liečebný režim, si prežíval svoj pokojný život. Po sprísnení podmienok voči jeho osobe,
ako vyplynulo i z konania o obnove konania, mu boli indikované lieky, ktoré však mali negatívny vplyv
na zdravie obvineného, čo ho v roku 2022 donútilo prehodnotiť celú situáciu (ako uviedol obhajca vo

svojej záverečnej reči „pobyt v liečebni sa od určitého momentu stal horším ako výkon akéhokoľvek
trestu odňatia slobody“) a podať podnet na podanie návrhu na obnovu konania, z ktorého jednoznačne
vyplynulo, že si duševné ochorenie vymyslel a v čase jeho znaleckého skúmania aj predstieral tak, že
mu bolo v konečnom dôsledku znalcami diagnostikované. Po obnove konania opätovne hľadal cestu
„menšieho zla“, ku skutku sa nai v tomto štádiu nevyjadril, naopak otca - nebohého, začal vykresľovať

vo veľmi negatívnom svetle, poukazoval na otcove hrubé správanie voči nemu a všetky krivdy, ktoré
mu otec mal spôsobovať. Pritom to bol ten istý E. B., ktorý sa od obžalovaného a svojej manželky K.
B. v predchádzajúcom období odsťahoval a v deň, kedy došlo k jeho vražde v C. sa tu nachádzal len z
dôvodu, že ho tam zavolala K. B. z dôvodu, že potrebovala pomôcť s prácami okolo domu.
4.4. Prokurátor poukázal na to, že pri ukladaní trestu je veľmi dôležité hodnotiť osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy, a to najmä preto, aby trest, ktorý je páchateľovi ukladaný, odrážal v

sebe najmä jeho minulosť z hľadiska jeho postoja k dodržiavaniu jednotlivých spoločenských noriem,
jeho povinností, ale najmä jeho vývoj z hľadiska páchania trestnej činnosti, resp. iného protiprávneho
konania, k čomu podľa názoru prokurátora v tomto prípade v celom rozsahu, tak ako to vyžaduje § 34
ods. 4 Tr. zák., zo strany okresného súdu neprišlo.
4.5. V ďalšej časti odvolania prokurátor uviedol, že obžalovaný síce vyhlásil vinu a túto tragickú udalosť

ľutuje, ale nepamätá si, ako sa to stalo. K samotnému skutku sa dodnes nijako nevyjadril, z jeho postoja
vyplýva iba zahmlievanie, že sa k samotnému skutku vyjadriť nevie. Celkový postoj obžalovaného
potvrdzuje aj záver znaleckého posudku znaleckej organizácie Psychiatrická a sexuologická expertízna
organizácia, s.r.o., že pokiaľ si na okolnosti skutku nepamätá, považujú znalci z psychiatrického hľadiska
za menej pravdepodobné, a zakladá to do budúcnosti ešte stále istý priestor pre „neistotu a ďalšie

špekulácie“ o duševnom stave obžalovaného v predmetnom čase. Rovnaké závery konštatuje aj
znalkyňa PhDr. Henrieta Tóthpetiová vo svojom posudku, teda že motiváciou možného zahmlievania
skutočnosti ohľadom prípadu, z ktorého je obvinený, príp. nehovoriť pravdu, je predovšetkým
bagatelizovať a racionalizovať celú skutočnosť.
4.6. Na základe uvedeného sa prokurátor nestotožnil so záverom okresného súdu v tom smere, že

už „počas výkonu ochranného liečenia sa niečo v obžalovanom zlomilo.“ Okresný súd argumentáciu
nekritickyprevzalzvyjadreniaobhajoby,ktorárovnakoprizáverečnejrečisícekonštatuje,žeobžalovaný
dokázal oklamať znalcov, ale nie znalci, ale samotný obžalovaný potom inicioval otvorenie tohto prípadu
a ak by tak obžalovaný nespravil, nikdy by sa pred súd nepostavil. Áno, aj takouto optikou sa dá
nazerať na tento prípad, ale pravda je tá, že obžalovaný inicioval obnovu práve z dôvodu, že z liečenia

prepustený nemal byť, aj pri poslednom rozhodovaní pred podaním podnetu na obnovu konania okresný
súd rozhodol o ďalšom trvaní jeho ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou, čo však
obžalovaný už z dôvodu liečebných postupov na jeho osobe nezvládal. Tieto skutočnosti o okolnostiach
liečbyvyplývajúajzkonaniaoobnovekonania,akoizosamotnejzáverečnejrečiobhajcuobžalovaného.
Rovnako konštatovanie súdu v tom smere, že nebyť iniciatívy obžalovaného, k objasneniu predmetného

skutku by s najväčšou pravdepodobnosťou už nikdy nedošlo je nesprávne, nakoľko skutok ako aký
bol už objasnený, aj páchateľ bol stotožnený, avšak vypočítavým konaním obžalovaného tento nebol
postavený pred súd, ako k tomu malo dôjsť už v roku 2017, ale jeho pričinením bol uznaný za
nepríčetného a konanie voči nemu muselo byť zastavené podľa príslušných ustanovení Trestného
poriadku. Práve toto špekulatívne konanie zo strany obžalovaného prispelo k tomu, že bol pred súd

postavený až v súčasnej dobe, teda s odstupom času piatich rokov od spáchania skutku. V tomto smere
aj vyjadrenie obhajcu pri záverečnej reči na zohľadnenie piatich rokov v psychiatrickej nemocnici, ktoré
tiežpredstavujúodňatieslobody,vyznievazarážajúco,keďžetútocestusizvolilobžalovanýsvojimdobre
premysleným konaním v roku 2017 sám.
4.7. V ďalšej časti odvolania prokurátor namietal, že poľahčujúce okolnosti podľa § 36

písm. d), písm. j), písm. 1) a písm. n) Tr. zák., teda vek blízky veku mladistvého, vedenie riadneho života
pred spáchaním skutku, priznanie a úprimné oľutovanie trestného činu a napomáhanie pri objasňovaní
trestnej činnosti nie je možné za vyššie objasnených okolností obžalovanému v takomto rozsahu priznať.
K okolnostiam priznania a oľutovania a napomáhania už bolo uvedené, že u osoby obžalovaného nie
sú tieto naplnené tak, ako to má na mysli znenie zákona. Obžalovaný svojim priznaním sa k tomu,

že zmanipuloval znalcov v prvotnom konaní, nie je napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti,
pričomanijehosamotnávýpoveďdodnešnéhodňanepopisujeokolnostisamotnéhoskutku,obžalovaný
popisuje okolnosti súvisiace so skutkom, ale skutok samotný nie. A úprimné oľutovanie je spochybnené
práve samotným postojom obžalovaného.4.8. V ďalšom prokurátor namietal, že pri rozhodovaní o výške trestu sa okresný súd absolútne
nevysporiadal s resocializačnou prognózou u obžalovaného. Znalkyňa PhDr. Henrieta Tóthpetiová vo
svojom posudku k resocializačnej prognóze uviedla, že skutočnosti uvedené v posudku do značnej

miery zvyšujú pravdepodobnosť recidívy a úspešnosť resocializácie je tým pádom nižšia. Okresný súd
však, bez akéhokoľvek vyhodnotenia vplyvu vo vzťahu k resocializačnej prognóze, dospel k záveru,
že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky na ukladanie trestu pri analogickom použití
ustanovením Trestného zákona vzťahujúcich sa na konanie o uznaní viny a prijatí trestu. Z tohto
dôvodu okresný súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu

pod dolnú hranicu trestnej sadzby vo výmere dvadsať rokov (jedna tretina predstavuje osemdesiat
mesiacov), t. j. vo výmere trinásť rokov a štyri mesiace (160 mesiacov). Samotný trest je na úplne dolnej
hranicizníženejtrestnejsadzbyo1/3poddolnúhranicuzákonomustanovenejtrestnejsadzbyavdanom
prípade s poukazom na osobu páchateľa, okolnosti skutku, ako i s poukazom na uvedenú resocializačnú
prognózu podľa názoru prokurátora neodzrkadľuje § 34 Tr. zák.
4.9. Prokurátor poukázal na to, že závažnosť spáchanej trestnej činnosti, osobnosť páchateľa, ako i

znížená resocializačná prognóza, pri uloženom nepodmienečnom treste odňatia slobody na úplne dolnej
zníženej hranici vo výmere 13 rokov a 4 mesiace nenapĺňa účel represie a predovšetkým individuálnej
a generálnej prevencie. S poukazom na vyššie uvedené prokurátor v konečnom návrhu žiadal, aby
krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a
či už postupom podľa § 322 ods. 1 Tr. por. uložil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol

alebo, aby postupoval v intenciách § 322 ods. 3 Tr. por. a sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží trest
na hornej hranici modifikovanej trestnej sadzby vo výmere 23 rokov a 4 mesiace a na výkon uloženého
trestu ho zaradí do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
5. Obžalovaný sa k písomne odôvodnenému odvolaniu prokurátora vyjadril jednak sám, ako aj
prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Ivana Syrového, PhD (ďalej len obhajca).

6. Vo vlastnoručnom písomnom podaní, doručenom okresnému súdu 29. mája 2023, obžalovaný
uviedol, že uložený trest rešpektuje a dovoľuje si tvrdiť, že vzhľadom na okolnosti, ktoré tragédii
predchádzali, jeho vek v čase trestného činu (ešte nemal možnosť začať žiť skutočný život), jeho
doterajšiu bezúhonnosť, päťročný pobyt v nemocnici I. I. I., kde utrpel vážnu ujmu na zdraví a takmer
prišiel o život (je presvedčený, že nie jeho vinou) je pre jeho osobu dostatočným. K okolnostiam

skutku uviedol, že vytesňovanie traumatických zážitkov z pamäte je biologicky dané. Potvrdilo to viacero
psychológov, že prečo si detaily tragédie nepamätá. Nerozumie ako môže jeho neschopnosť spomenúť
si na detaily tragédie súvisieť s bagatelizovaním, ktoré mu kladie za vinu prokurátor. Do dnešného dňa
ho prenasledujú spomienky na to, čo tragédii predchádzalo a počas prvých rokov v nemocnici trpel
bolestivými výčitkami svedomia. Tvrdenie prokurátora, že úprimne neľutuje to čo sa stalo, považuje

za mylné, ktorému pri pohľade na jeho osobu nikto nemôže veriť. V spise sa uvádza, že „pristúpil s
kuchynským nožom v ruke k svojmu otcovi... a toho v úmysle usmrtiť opakovane bodol týmto nožom....“
Keď prokurátor požaduje detaily skutku, ktoré mu nedokáže nikto poskytnúť, žiada aby sa prokurátor
opieralibaojednoznačnédôkazy.Vspisovommateriálysanachádzajúfotografie,naktorýchjevidieť,že
včaseincidentudostaldotváremnohopästnýchúderov.Potvrdzujetojehotvrdenie,žebolpredskutkom

brutálne napadnutý silnejším a väčším agresorom a jeho reakcia, ktorá viedla k tragédii bola zapríčinená
tým, že v čase napadnutia držal v ruke nôž, ktorým si pripravoval jedlo. Aj údery do hlavy mohli zapríčiniť
fakt, že krátko po zadržaní nevedel detailne opísať okolnosti tragédie. Prokurátor poukazuje na jeho
minulosť a možnosť jeho nápravy. Nikdy v živote nepáchal násilie, či inú trestnú činnosť. Ani na rybačku
nikdy nešiel sám, pretože nedokázal nožom usmrtiť rybu. Celá jeho protiprávna činnosť by sa vmestila

do jednej minúty. Tragédie sa dopustil zo strachu o život a zdravie a pre negatívne emócie, ktoré zažíval
v prítomnosti otca. Menoval ich počas záverečnej reči. Nerozumie preto o akej minulosti a náprave
prokurátor hovorí. Opiera svoj názor o znalecký posudok PhDr. Henriety Tóthpetiovej . V jej posudku
sú opísané poučky, ktoré nesedia na jeho osobu. Nikdy neohrozil žiadneho človeka a nedal nikomu
adekvátny dôvod si myslieť, že je násilník. Je duševne zdravý a na to, aby predstavoval hrozbu nie

je fyzicky vybavený. Podľa prokurátora otca vykresľuje vo veľmi negatívnom svetle. Psychické násilie,
ktoré na ňom a jeho mame napáchal opísal vo výpovedi z prípravného konania v roku 2017. Rovnako
ako predtým už uviedol, v deň tragédie otec nebol v ich dome aby im uľahčil život. Pred svojím odchodom
ukradol všetky rodinné úspory. Opravy na dome chodil robiť osobne, pretože na opravára nemali
prostriedky, a ak by otec neprišiel ani po prosbách mamy, boli by donútený súdiť sa s ním. Vyhrážal sa

im, že ak prehovoria pred políciou alebo súdom využije svoje podiely na rodinných nehnuteľnostiach
a on s mamou skončia na ulici. Nemohol sa tak od neho odstrihnúť. Psychický teror z jeho strany ešte
gradoval. Prokurátor tvrdí, že za pobyt v nemocnici si môže sám. Túži po šanci na skutočný život, na
ktorý počas života otca nemal šancu a pre nízky vek nemal príležitosť. Túži po vlastnej rodine, ktorejbude oporou a svojim deťom bude dobrým otcom. Jeden z obhajcov mu povedal, že pre niekoho ako
on bude vhodným riešením vyhnúť sa väzeniu. Naučil ho mnoho z toho, čo použil pri simulácii. Počas
prvých rokov pobytu v nemocnici vyštudoval Oxfordský obchodný inštitút a dosiahol titul DBA. To tiež

svedčí o jeho snahe viesť riadny život. Je vyštudovaný manažér, nie právnik. Robil vždy iba to čo mu
poradil advokát. Bol presvedčený, že v rámci psychiatrického liečenia dostane rozhovory s terapeutmi
a nasmerovanie. Netušil, že mu budú nasadené psychiatrické lieky, ktoré sú pre zdravého človeka
vysoko toxické a nebezpečné, že proces vysadenia môže trvať až mesiace. V tom čase sa stotožnil
s radami obhajcu a chcel sa dostať na psychiatriu. Vie si predstaviť, že 25 ročnému človeku môže

pomôcť terapia rozhovormi a posunutie správnym smerom. Nedokáže si predstaviť ako má 25 ročnému
človeku pomôcť trest v priestoroch väznice v spoločnosti nebezpečných násilníkov a recidivistov. Žiadal
krajský súd o zohľadnenie stanoviska a argumentov uvedených v záverečnej reči.
7. V písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora vypracovanom obhajcom obžalovaného tento uviedol,
že napadnutý rozsudok považuje za zákonný a správny. Pri výmere trestu okresný súd vzal správne
do úvahy pomer poľahčujúcich okolností, keď mu uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo

výmere 13 rokov a 4 mesiace. Svoju argumentáciu prokurátor opiera predovšetkým o jediný dôkaz,
o znalecký posudok znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých PhDr.
Henriety Tóthpetiovej č. 06/2022 z 13. decembra 2022. Osobnosť obžalovaného je však potrebné
hodnotiť najmä z pohľadu jeho bezúhonnosti z hľadiska jeho minulosti, ako aj postoja k dodržiavaniu
jednotlivých spoločenských noriem, pričom v jeho prípade je podmienka bezúhonnosti splnená v celom

rozsahu, nakoľko nebol dosiaľ nikdy súdne trestaný a nedopustil sa rovnako ani žiadneho priestupku.
Preto je potrebné na obžalovaného hľadieť ako na človeka, ktorý dosiaľ viedol riadny život. Ak by sa aj
stotožnil so závermi súdnej znalkyne, tieto nemôžu byť na jeho ujmu, nemôžu mať pri hodnotení osoby
obžalovaného (a v konečnom dôsledku pri rozhodovaní o výmere trestu) žiadny vplyv. Pokiaľ prokurátor
poukazuje na tú skutočnosť, že simuloval duševnú poruchu a dokázal „oklamať“ znalcov, v dôsledku

čoho bolo v roku 2018 trestné stíhanie zastavené, v súvislosti s obnovou konania je potrebné uviesť,
že to obžalovaný inicioval konanie, hoci si bol vedomý toho, že tento proces bude následne viesť k
jeho odsúdeniu a uznaniu vinným. Potrebné je v tomto kontexte vnímať najmä situáciu, v akej sa ocitol
v Psychiatrickej nemocnici J. I., množstvá liekov, ktoré mu boli podávané, ktoré sa negatívne podpísali
pod jeho zdravotným stavom. Už samotný pobyt v tejto nemocnici predstavuje de facto odňatie slobody,

pričom týmto spôsobom bol obmedzený na osobnej slobode od roku 2017 po dobu piatich rokov. Pokiaľ
ide o samotný pobyt, kde prokurátor uvádza, že si za svoj pobyt v nemocnici môže sám, v tomto prípade
dal na rady iných ľudí. Veril a bol úprimne presvedčený, že v rámci psychiatrického liečenia dostane
rozhovory s terapeutmi, usmernenia a rady, ktoré mu môžu ako mladému človeku pomôcť. Rozhodne
túto možnosť považoval pre neho za prospešnejšiu ako pobyt v priestoroch väznice.

7.1. Obhajca ďalej vo vyjadrení uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že so svojim otcom E. B.
od svojho narodenia nemal dobré vzťahy, čo potvrdzuje nielen jeho prednes na hlavnom pojednávaní,
ale najmä výsluch prvej manželky poškodeného A. B.. Popis svedkyne korešponduje s popisom
obžalovaného, pokiaľ ide o osobnosť E. B.. Pokiaľ znášal hrubé správanie a všetky krivdy zo strany
svojho otca, asi sotva možno hovoriť o nejakom pozitívnom vzťahu. Zo strany jeho otca dochádzalo

neustálekponižovaniu,bagatelizovaniujehoúspechov,porovnávaniusdeťmizjehoprvéhomanželstva,
pričom sa mu z otcovej strany rovnako nedostávalo potrebnej lásky a porozumenia. Áno, spáchanie
tohto skutku nemožno nijako ospravedlniť, na tento prípad je však potrebné nazerať aj z tohto pohľadu,
keďže obžalovaný roky znášal všetky uvedené príkoria, pričom toto vyústilo do skratového konania,
ktoré je však iba jedinečným excesom inak bezúhonného človeka.

7.2. Podľa obhajcu rovnako nemožno súhlasiť ani s názorom prokurátora, že obžalovaný neprejavil
úprimnú ľútosť nad svojim konaním. Prokurátor v tejto súvislosti poukázal na jeho správanie
bezprostredne po čine, keď sa snažil upratať miesto činu. Išlo len u uvedomenie si následkov svojho
konania a akési „precitnutie“ bezprostredne po spáchaní skutku. Aktívne napomáhal orgánom činným
v trestnom konaní a svoj skutok úprimne oľutoval, čo správne zohľadnil aj okresný súd pri ukladaní

sankcie. Svoju ľútosť nad spáchaným skutkom prejavil aj vo svojom písomnom vyjadrení k odôvodneniu
odvolania prokurátora. V tomto prípade je podľa obhajcu namieste si položiť otázku, či je naozaj pre
spoločnosť nebezpečný? Hoci spáchal jeden z najzávažnejších zločinov upravených
v Trestnom zákone, je potrebné nahliadať na tento prípad zo širšieho pohľadu. Hoci sa v skutkovej
vete uvádza, že „obžalovaný pristúpil s kuchynským nožom v ruke k svojmu otcovi E. B. v úmysle

usmrtiť...“, na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že úmysel obžalovaného nebol v priebehu trestného
konania preukázaný. Iba sa snažil brániť fyzickému útoku zo strany otca, pričom jeho otec bol fyzicky
silnejší, ako on. Spáchaný skutok je iba výsledkom negatívnych emócii, ktoré sa za tie roky u neho
nazbierali. Hoci prokurátor sa snaží opísať ho ako násilníka, opak je pravdou. Nikdy v minulostí fyzickyna nikoho nezaútočil, ani nebol trestne stíhaný, či odsúdený, čo vylučuje akýkoľvek motív agresie alebo
úmysel zavraždiť otca tak, ako to opisuje prokurátor. Hoci prokurátor navrhoval uložiť mu trest v hornej
hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, opäť je potrebné zdôrazniť, že trest uložený v tejto výmere

by bol pre mladého človeka a aj vzhľadom na okolnosti prípadu neprimerane prísny. Trest uložený
okresným súdom je úplne postačujúci vzhľadom na zabezpečenie účelu represie, rovnako individuálnej
a generálnej prevencie. Uložený trest obžalovaný rešpektuje, pričom u neho možno konštatovať vysokú
pravdepodobnosť resocializačnej prognózy. Počas pobytu v nemocnici sa venoval štúdiu a získal
manažérsky titul. Prejavil úprimnú snahu po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody viesť riadny

a usporiadaný život, rovnako záujem založiť si rodinu. Je mu úprimne ľúto spáchaného skutku, hoci
už nevie čas vrátiť späť a svoj skutok odčiniť. V tomto konaní majú prevahu poľahčujúce okolnosti,
pričom je potrebné zdôrazniť, nakoľko sa stal skutok v roku 2017, že ho spáchal vo veku blízkemu veku
mladistvých.
7.3. Podľa obhajcu nemožno súhlasiť s tvrdením prokurátora, že okresný súd iba nekriticky prevzal
závery z vyjadrenia obhajoby. Každú trestnú vec musí okresný súd posudzovať individuálne, pričom

zohľadnenie poľahčujúcich okolností a individualizácia trestu umožňuje okresnému súdu vziať do úvahy
pri posudzovaní aj ľudský aspekt. Obhajca si dovoľuje si preto v tomto prípade s ohľadom na poukázané
skutočnosti apelovať na krajský súd, aby bol zhovievavý. Argumenty uvedené v odôvodnení odvolania
prokurátora - považuje za ničím nepreukázané, neodôvodnené, pričom v plnom rozsahu nesúhlasí
s podaným odvolaním prokurátora. S poukazom na to navrhuje obhajca odvolanie prokurátora ako

nedôvodné zamietnuť.
8. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na
rozhodnutie o odvolaní prokurátora 5. júna 2023.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací podľa § 315 Tr. por. preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle
§ 316 Tr. por. a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Tr.

por., ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., lebo odvolanie podal prokurátor
ako oprávnená osoba, v zákonnom stanovenej lehote a proti výroku, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný.
10. Krajský súd následne postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutého výroku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že

odvolanie prokurátora je dôvodné.
K podstatnej chybe konania
11. Pokiaľ ide o chyby konania, ktoré napadnutému výroku o treste predchádzali, prokurátor v odvolaní
žiadne nevytýkal. Krajský súd preto odvolací prieskum zameral len na také chyby konania, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

11.1. Zo zápisnice z hlavného pojednávania krajský súd zistil, že okresný súd postupom podľa §
268 ods. 2 Tr. por. oboznámil čítaním znalecké posudky, konkrétne znalecký posudok PhDr. Henriety
Tóthpetiovej, znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých z 13. decembra
2022, číslo 6/2022 (v spise na č. l. 1171-1214), znalecký posudok znaleckej organizácie Psychiatrická
a sexuologická expertízna organizácia, s.r.o., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria,

sexuológia z 31. decembra 2022, číslo 50/2022 (v spise na č. l. 1030-1167) a znalecký posudok MUDr.
Svetozára Drobu, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia z 25.
januára 2022, č. 2/2022 (v spise na č. l. 800-812).
11.2. Podľa § 268 ods. 2 Tr. por., pri výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní sa použijú ustanovenia
§ 258 ods. 2 a 3 a § 259 primerane. Namiesto výsluchu znalca možno čítať zápisnicu o jeho výpovedi

alebo jeho písomný znalecký posudok, ak znalec bol pred podaním znaleckého posudku poučený podľa
§ 144, nie sú pochybnosti o správnosti a úplnosti znaleckého posudku a prokurátor i obžalovaný s tým
súhlasia, alebo ak sa znalec naň odvolá.
11.3. Pokiaľ ide o prokurátora, tento v obžalobe navrhol znalkyňu PhDr. Henrietu Tóthpetiovú a znalca
zo znaleckej organizácie Psychiatrická a sexuologická expertízna organizácia, s.r.o. na hlavnom

pojednávaní vypočuť, pokiaľ ide o znalecký posudok znalca MUDr. Svetozára Drobu, tento navrhol na
hlavnom pojednávaní oboznámiť čítaním. Na hlavnom pojednávaní prokurátor postoj zmenil a aj prvé
dva spomínané znalecké posudky navrhol taktiež oboznámiť čítaním. Súhlas obhajoby predpokladaný
ust. § 268 ods. 2 Tr. por. k postupu navrhovanom prokurátorom okresný súd nezisťoval, výslovný
súhlas udelený nebol, pričom obhajoba k návrhu prokurátora uviedla len toľko, že „navrhuje oboznámiť

ZP k zníženej ovládacej schopnosti obžalovaného a jeho osobe“, avšak bez bližšej špecifikácie
predmetného znaleckého posudku. Túto nepresnosť vo vyjadrení zo strany obhajoby mal okresný
súd dopytom na obhajobu jednoznačne odstraňovať, aby bolo evidentne zrejmé, s čítaním ktorých
písomných znaleckých posudkov obhajoba vlastne súhlasí, resp. ktorý sama navrhuje oboznámiťčítaním postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por. Uvedené platí o to viac, že v tejto trestnej veci bolo doposiaľ
vypracovaných päť písomných znaleckých posudkov (písomný znalecký posudok H. H. bol vyhotovený
v inej veci pre potreby rozhodovania o ochrannom liečení). K tomu treba uviesť, že súhlas s čítaním

písomného znaleckého posudku v zmysle ust. § 268 ods. 2 Tr. por. by mal byť zo zápisnice evidentný,
nemožno naň usudzovať len na základe toho, že obhajoba takéto čítanie výslovne nenamieta. Treba
zdôrazniť, že súhlas sa nevyžaduje, pokiaľ ide postup v zmysle ust. § 240 ods. 3 Tr. por. a to za splnenia
tam uvedených zákonných podmienok, avšak len pokiaľ ide o svedkov.
11.4. Naviac, pokiaľ ide o písomný znalecký posudok znalca MUDr. Svetozára Drobu č. 2/2022, tento

podľa názoru krajského súdu nebolo možné na hlavnom pojednávaní oboznámiť čítaním postupom
podľa § 268 ods. 2 Tr. por. ani so súhlasom strán, nakoľko išlo o súkromný znalecký posudok, ktorý si
nechala vyhotoviť obhajoba. Pokiaľ znalecký posudok obstará niektorá zo strán, tak v zmysle ust. § 144
ods. 2 Tr. por. poučí príslušný orgán činný v trestnom konaní alebo súd znalca na okolnosti uvedené v §
144 ods. 1 Tr. por., čo je logicky možné len pri výsluchu takéhoto znalca. Inak povedané, keďže v tomto
prípade nebol znalec riadne poučený v zmysle ust. § 144 ods. 1 Tr. por., nie je ani splnená zákonná

podmienka na oboznámenie jeho písomného znaleckého posudku čítaním na hlavnom pojednávaní
postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por.
11.5. Na základe vyššie uvedeného krajský súd konštatuje, že absencia súhlasu obhajoby s čítaním
predmetných písomných znaleckých posudkov a nedostatok náležitého poučenia znalca MUDr. Drobu,
ktorýpreobhajobuvyhotovilsúkromnýpísomnýznaleckýposudok,znamená,žeuvedené dôkazyneboli

nahlavnompojednávanívykonanézákonnýmspôsobom.Natakútochybukonania,ktorouboliporušené
ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci, musel krajský súd prihliadnuť aj napriek tomu,
že ju prokurátor v odvolaní výslovne nenamietal, nakoľko táto chyba zakladá dovolací dôvod podľa § 371
ods. 1 písm. g) Tr. por. (podľa cit. ust. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch,
ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom), keďže výrok o treste okresný súd oprel o dôkazy

vykonané v rozpore s Tr. por.
11.6. Súčasne podľa názoru krajského súdu platí, že pokiaľ sa na hlavnom pojednávaní postupom podľa
§ 268 ods. 2 Tr. por. oboznamujú čítaním závery znaleckého posudku, tak by malo byť súčasne s tým
vždy oboznámené aj uznesenie o pribratí znalca či znaleckého ústavu do konania, lebo len vtedy je
možné posúdiť správnosť a zákonnosť postupu, ktorý znaleckému dokazovaniu predchádzal, najmä či

bol znalec riadne pribratý, no hlavne či bol zákonným spôsobom poučený v zmysle ust. § 144 ods. 1 Tr.
por.,čojezákonnoupodmienkouprečítanietakéhotoposudkuvzmysleust.§268ods.2Tr.por.Okresný
súd by preto mal oboznamovať postupom podľa § 269 Tr. por. čítaním aj predmetné uznesenie o pribratí
znalca (najmä pokiaľ ide o predmetné poučenie) a ak ide o skúmanie duševného stavu obžalovaného,
tak aj príkaz na vyšetrenie jeho duševného stavu, keďže je vylúčené zo strany OČTK skúmať jeho

duševný stav bez príkazu súdu, resp. sudcu pre prípravné konania (tzv. podmienka conditio sine qua
non).
11.7. Len vyššie uvedené chyby konania sú tak samé o sebe dôvodom na zrušenie napadnutého
rozsudku vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu postupom podľa § 321 ods. 1 písm. a), ods. 2 Tr. por.
a vráteniu veci podľa § 322 ods. 1 Tr. por. súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

K chybám rozhodnutia
12.Napadnutémurozsudkujealepotrebnévytknúťajďalšienedostatky,konkrétnežejeho odôvodnenie
nespĺňa atribúty predpokladané ust. § 168 Tr. por. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku
v podstate len odcitoval závery znaleckých posudkov, vecný dôkaz a obsah listinných dôkazov, ktoré
oboznámil na hlavnom pojednávaní čítaním a tiež odcitoval záverečné reči strán. Avšak v odôvodnení

už neuviedol, ktoré skutočnosti vzal nakoniec za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel
a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
13.Vtomtosmereprokurátordôvodnevodvolanínamietal,žesaokresnýsúdnevysporiadalsovšetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie (§ 321 odsek 1 písm. b) Tr. por.), a to hneď vo viacerých
smeroch.

13.1. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom majetkový prospech; ak tomu
nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody, uloží

mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu popri inom treste aj niektorý trest, ktorým
ho postihne na majetku, pokiaľ mu takýto trest za splnenia podmienok podľa odseku 6 neuloží ako
samostatný.13.2. Okresný súd sa skutočne nevyrovnal s otázkou resocializačnej prognózy obžalovaného, ktorá má
vplyvnielenpriukladanídoživotnéhotrestu,alemimoinéajnaúvahusúduotom,čitrestodňatiaslobody
kratšieho trvania (v tomto prípade mimoriadne znížený postupom podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr.

zák.) zabezpečí ochranu spoločnosti. Ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. pritom priamo ukladá okresnému súdu
povinnosť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať okrem iného na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy.
13.3. Rovnako z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, o ktorý konkrétny dôkaz vykonaný
na hlavnom pojednávaní okresný súd oprel svoj záver, že obžalovanému patrí poľahčujúca okolnosť

podľa § 36 písm. d) Tr. zák., že konal vo veku blízkom veku mladistvých a že táto skutočnosť mala
vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť. Inak povedané, nestačí, že obžalovaný v čase skutku
dovŕšil osemnásty rok svojho veku a neprekročil dvadsaťjeden rokov svojho veku (§ 127 ods. 2 Tr. zák.),
ale je potrebné v konaní súčasne dôkazmi preukázať, že táto skutočnosť mala podstatný vplyv na jeho
rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť, ktoré skutkové zistenie musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní
a musí byť aj v napadnutom rozsudku riadne súdom zdôvodnené.

13.4. Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák., z odôvodnenia napadnutého
rozsudku je zrejmé, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia okresný súd oprel (RT, register priestupkov)
a ako ich vyhodnotil, preto v tomto smere odvolanie prokurátora dôvodné nebolo. Treba zdôrazniť, že
prokurátor žiadne dôkazy svedčiace o tom, že obžalovaný pred spáchaním činu riadny život neviedol,
nenavrhol na hlavnom pojednávaní vykonať.

13.5. Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., táto predpokladá okrem priznania
sa páchateľa k trestnému činu aj jeho úprimné oľutovanie trestného činu. Obe zákonné podmienky
musia byť splnené súčasne (kumulatívne), preto len samotné priznanie sa nepostačuje. A či zo strany
páchateľa došlo aj k úprimnému oľutovaniu, to je potrebné posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu,
vrátane procesných prejavov páchateľa (procesne ako obžalovaného) po prijatí vyhlásenia o uznaní viny

podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., najmä pri využití práva záverečnej reči a posledného slova (viď
Stanovisko NS SR publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 5/2017
pod por. č. 44). V otázke úprimnosti prejavenej ľútosti preto bude potrebné zo strany okresného súdu
vyrovnať sa nielen s námietkami prokurátora, ale aj s procesnými prejavmi obžalovaného v záverečnej
reči, ale i vo vyjadrení k odvolaniu v ktorých v podstate tvrdí, že „otca usmrtiť nemal v úmysle, len sa

bránil pred jeho útokom.“
13.5.1. Súčasne ale v tomto smere krajský súd poukazuje na ust. § 119 ods. 1 písm. d) Tr. zák., podľa
ktorého v trestnom konaní treba dokazovať osobné pomery páchateľa v rozsahu potrebnom na určenie
druhu a výmery trestu a uloženie ochranného opatrenia a iné rozhodnutia a na ust. § 119 ods. 3 Tr. por.,
ktoré príkladmo uvádza dôkazné prostriedky, medzi ktoré radí výsluch obvineného, svedkov, znalcov,

posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede namieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací
pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím
informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti.
13.5.2. Inak povedané, ani vyhlásenie obžalovaného o vine nezbavuje okresný súd povinnosti v každom
jednom prípade sa pokúsiť výsluchom samotného obžalovaného zistiť minimálne jeho pomery v rozsahu

potrebnom na určenie druhu a výmery trestu, ako aj pohnútku či motív trestnej činnosti, či vlastný postoj
k stíhanej trestnej činnosti. Na procesné prejavy obžalovaného obsiahnuté či už v záverečnej reči alebo
v písomnom vyjadrení k odvolaniu je možné prihliadať, ale netreba opomínať, že nie sú dôkazným
prostriedkom. Dôkazným prostriedkom je výsluch obžalovaného.
13.6. Rovnako z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, o ktorý konkrétny dôkaz vykonaný

na hlavnom pojednávaní okresný súd oprel svoj právny záver, že obžalovanému patrí poľahčujúca
okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, nakoľko v tomto
smere okresný súd žiadne dokazovanie na hlavnom pojednávaní nevykonal. Treba však dodať, že
žiadna zo strán v tomto smere dôkazné návrhy ani nemala. Tu treba zdôrazniť, že len
samotné vyhlásenie obžalovaného o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ak

je súdom prijaté, priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti neodôvodňuje. Aby bolo možné zohľadniť v
prospech páchateľa (procesne ako obvineného) aj poľahčujúcu okolnosť podľa písmena n/ naposledy
označeného ustanovenia, musí k samotnému priznaniu sa pristúpiť uvedenie údajov, ktoré umožňujú
vytvoriť si komplexnejší obraz o okolnostiach činu, o účasti ďalších osôb na jeho spáchaní, poprípade
aktívna účasť obvineného na iných dôkazných úkonoch, než je jeho výsluch (rekonštrukcia, vyšetrovací

pokus, previerka výpovede na mieste činu). Taká súčinnosť musí byť poskytnutá orgánom prípravného
konania, nakoľko už tie musia objasniť čin (a to aj procesným dokazovaním, vedeným v zmysle § 2 ods.
10 Tr. por., nie len „operatívne“) do tej miery, aby mohla byť podaná obžaloba alebo návrh na schváleniedohody o vine a treste (opäť viď Stanovisko NS SR publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov SR č. 5/2017 pod por. č. 44).
Záverečné zhrnutie

14.Zistenéprocesnépochybeniapredchádzajúcevýrokuotrestesúzásadnéaniejemožnéichnapraviť
v odvolacom konaní, preto krajský súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Tr. por.
zrušil odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a vec vrátil okresnému
súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. S ohľadom na uvedený dôvod zrušenia
napadnutého rozsudku, krajský súd neuplatnil svoje prieskumné oprávnenie v rozsahu vymedzenom

ustanovením § 317 Tr. por., a preto v tomto štádiu konania ani nezaujímal žiadne stanovisko k odvolacím
námietkam prokurátora o tom, ktorá poľahčujúca okolnosť obžalovanému patrí či nepatrí, ani k tomu, či
v jeho prípade je alebo nie je možné aplikovať ust. § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam.
Vzhľadom na chyby v dokazovaní, neúplnosť dokazovania a nevyrovnanie sa zo strany okresného
súdu so všetkými skutočnosťami dôležitými pre rozhodnutie, by to bolo v tejto fáze konania predčasné.
Reflektovať však na námietky prokurátora bude musieť okresný súd vo svojom novom rozhodnutí, keďže

nateraz sa stali súčasťou obžaloby.
15. Po vrátení veci bude úlohou okresného súdu vykonať na hlavnom pojednávaní riadne znalecké
dokazovanie buď osobným výsluchom znalcov, alebo zabezpečiť súhlas obžalovaného, resp. obhajoby
v zmysle ust. § 268 ods. 2 Tr. por. s prečítaním záverov tých znaleckých posudkov, ktoré prokurátor
navrhol na hlavnom pojednávaní oboznámiť čítaním a je ich možné čítať. Pokiaľ ide o písomný znalecký

posudok znalca MUDr. Svetozára Drobu, tento nemožno oboznamovať čítaním postupom podľa § 268
ods. 2 Tr. por. z dôvodov uvedených vyššie v texte. Bude vecou strán a súdu, či budú považovať
za dôležité tohto znalca na pojednávaní vypočuť. Tiež sa krajskému súdu nateraz javí, že závery
znaleckého posudku znalkyne MUDr. Tóthpetiovej strany konania vykladajú rozdielne, bude preto na
zvážení súdu a strán, či by nebolo vhodnejšie túto znalkyňu na hlavnom pojednávaní vypočuť. Okresný

súd by mal tiež zvážiť v zmysle vyššie uvedeného aj výsluch obžalovaného (viď bod 13.5.1). A pre
odstup času bude vhodné oboznámiť pred novým rozhodnutím aj aktualizované správy a relácie na
obžalovaného.
16. Okresný súd bude mať v ďalšom dôsledne na pamäti, ust. § 278 ods. 2 Tr. por., podľa ktorého súd pri
svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať

sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. To platí aj pre strany konania, ktoré vo svojich
procesných podaniach hodnotili okrem iného aj výpoveď svedkyne poškodenej K. B. z prípravného
konania, hoci tento dôkaz na hlavnom pojednávaní vykonaný nebol.
17. Nie je pritom vylúčené vykonať aj ďalšie dokazovanie či už v rozsahu dôkazných návrhov procesných
strán alebo také, ktorého potreba vyplynie z doplnenia dokazovania. Či sú ale nie sú u obžalovaného

dané poľahčujúce alebo priťažujúce okolnosti, resp. aká je jeho resocializačná prognóza, tak to musí
vyplynúť zo skutkových zistení súdu opierajúcich sa o zákonne vykonané dokazovanie. Je v zásade
vecou strán, aké dôkazy navrhnú súdu v tomto smere vykonať, i keď vo vzťahu k výroku o treste súd
môže v zmysle § 2 ods. 11 Tr. por. vykonať aj také dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Alternatívne, ak
okresný súd dospeje k záveru, že navrhnuté dôkazy nie je potrebné vykonať, odmietne ich a svoje úvahy

o odmietnutí bližšie rozvedie v odôvodnení meritórneho rozhodnutia.
18. Následne bude okresný súd povinný vo veci opätovne rozhodnúť v súlade so zákonom, pričom
sa bude dôsledne riadiť zásadou požiadavky náležitého zistenia skutkového stavu veci tak, aby bez
dôvodných pochybností bolo možné vo veci spravodlivo rozhodnúť. Nemenej dôležitou povinnosťou
okresného súdu bude rozsudok aj náležitým spôsobom odôvodniť (§ 168 ods. 1 Tr. por.)

tak, aby všetky skutkové i právne zistenia, závery a úvahy okresného súdu boli zrozumiteľné pre strany
trestného konania a preskúmateľné v rámci prípadného odvolacieho konania.
19. Keďže bol napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu zrušený v dôsledku
odvolania podaného prokurátorom v neprospech obžalovaného, zásada zákazu reformatio in peius
(zásada zákazu zmeny k horšiemu) vyjadrená v ust. § 327 ods. 2 Tr. por. sa v ďalšom konaní neuplatní.

V novom rozsudku okresný súd uvedie iba tie výroky, pre ktoré o veci znovu rozhoduje a na súvislosť
týchto výrokov s výrokmi, v ktorých zostal skorší rozsudok nedotknutý, pritom poukáže (§ 166 Tr. por.).
20. Výrok o ochrannom dohľad krajský súd nepreskúmaval, nakoľko ho žiadna zo strán odvolaním
nenapadla.
21. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 170 ods. 6 Tr. por.).

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.