Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. február 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 45C/46/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123231525
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Svrčková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5123231525.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Svrčkovou v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., 2/ B. F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX
XX E., žalobkyňa v rade 2/ zastúpená žalobcom v rade 1/, 3/ G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/
XX, XXX XX E. proti žalovaným: 1/ H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., 2/ B. I.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., žalovaní v rade 1/ a 2/ právne zastúpení Advokátska
kancelária JUDr. Chlapík s. r. o., so sídlom Sládkovičova 167/13, 010 01 Žilina, IČO: 47 232 072, o právo
stavby na pozemku v podielovom spoluvlastníctve, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaní v rade 1/ a 2/ majú voči žalobcom v rade 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcoviavrade1/a2/sažaloboudoručenouOkresnémusúduŽilinadňa07.06.2023 domáhaliproti
žalovaným v rade 1/ a 2/ vydania rozsudku v znení: nahrádza sa nedostatok prejavu vôle žalovaného
v rade 1/ a žalovanej v rade 2/, že ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnej spoločnej veci, zapísanej
v liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. a obci E. ako pozemok registra „C“ parc. č. XXX - záhrada, pozemok

registra „C“ parc. č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie a stavba súp. č. XXXX - rodinný dom, udeľujú
žalobcovi ako stavebníkovi súhlas s realizáciou stavby podľa projektu stavby „Dažďová kanalizácia“,
vypracovaného spôsobilou osobou A. G. B., PhD ako projektantom stavby v októbri roku 2022, pre
splnenie podmienky preukázania vlastníctva stavbou dotknutej nehnuteľnosti k podanej žiadosti o
stavebné povolenie príslušnému stavebnému úradu.

2. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že žalobca a žalobkyňa sú podľa LV č. XXXX podielovými

spoluvlastníkmi pozemkov č. XXX F. J. XXX, k.ú. E., obec E. o veľkosti podielu 1/2 k celku. Žalovaní
v rade 1/ a 2/ sú podľa LV č. XXXX podielovými spoluvlastníkmi pozemkov č. XXX F. J. XXX, k.ú.
E., o veľkosti podielu 1/2 k celku. Žalobca sledujúc ochranu životného prostredia a úsporu finančných
nákladov spoluvlastníkov za služby odvádzania zrážkových vôd z nehnuteľnosti do verejnej kanalizácie,
zadal v roku 2022 objednávku k vypracovaniu projektu stavby „Dažďová kanalizácia“ u spôsobilej
osoby. Po obstaraní projektu stavby požiadal listom zo dňa 02.01.2023 správcu verejných vodovodov a
kanalizácií Severoslovenské vodárne a kanalizácie a.s. (SEVAK) o vyjadrenie k projektu stavby. Správca

SEVAK v odpovedi zo dňa 17.01.2023 nemal k projektu stavby žiadne výhrady. Vyjadril podmienky
k odpojeniu nehnuteľnosti (strechy domu) od verejnej kanalizácie. V mesiaci máj 2023 žalobca
požiadal ostatných spoluvlastníkov, aby formálne udelili súhlas so stavbou „Dažďová kanalizácia“.
Žalovaní sa písomne vyjadrili zamietavo dňa 06.05.2023, súhlas odmietli žalobcovi ako stavebníkoviudeliť. Žalobca opakovane požiadal spoluvlastníkov o udelenie súhlasu. Žalovaný v rade 1/ písomne
zopakoval, že so stavbou nesúhlasí. Žalobcovia poukázali na ust. § 43 ods. 1, § 54, § 58, § 59 ods.
1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Žalobca je

podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ktorá bude stavbou dažďovej kanalizácie dotknutá. Vedomí
si pravidiel stavebného zákona, je preto odkázaný preukázať stavebnému úradu udelené súhlasy
spoluvlastníkov v konaní o povolení stavby. Bez udelených súhlasov spoluvlastníkov nehnuteľnosti
nebudú splnené zákonné podmienky pre jej povolenie a teda žalobca nepreukáže v postavení
stavebníka vlastníctvo k nehnuteľnosti podľa stavebného zákona a nezíska k uskutočneniu plánovanej

stavby rozhodnutie miestneho stavebného úradu o povolení stavby. Stavebný úrad jeho žiadosť o
povolenie stavby zamietne. Stavba dažďovej kanalizácie je svojim charakterom jednoduchou (drobnou)
stavbou technického vybavenia, ktorá nepodstatnou mierou upravuje - mení spoločnú nehnuteľnosť.
Podľa vypracovaného projektu, dažďová kanalizácia pozostáva z PVC potrubia napojeného na dažďové
zvody domu po jeho obvode až dvoch podzemných zberných zásobníkov na zrážkovú vodu. Tieto
zásobníky pre prípad naplnenia zrážkovou vodou sú ďalším potrubím napojené na vsakovaciu jamu.

Projekt dažďovej kanalizácie teda rieši odvádzanie zrážkových vôd zo strechy domu do retenčných
zásobníkov a následne do vsaku. Projektovaný spôsob nakladania so zrážkovými vodami je nielen
ekologický a verejne a finančne podporovaný Slovenskou agentúrou životného prostredia v programe
„Obnov dom“, ale tiež užitočný pre všetkých spoluvlastníkov k zalievaniu vegetácie v priľahlej záhrade
domu. Žalobcovia poukázali na ust. § 139 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka. Pasívne nesolidárni

žalovaní spoluvlastníci s ideálnym podielom 1/2 na spoločnej veci podmienený súhlas k realizácii
stavby neudelili. Keďže žalobca ako stavebník a spoluvlastník vyčerpal dostupné prostriedky na dohodu,
riešením je rozhodnutie súdu podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

3. Žalovaná v rade 2/ vo vyjadrení k žalobe zo dňa 11.07.2023 uviedla, že ako vyplýva zo žaloby, z petitu,

žalobcovia navrhujú nahradiť súhlas žalovaných pre účely stavebného konania súdnym rozhodnutím.
O zámere žalobcov vybudovať „Dažďovú kanalizáciu“ žalovaná v rade 2/ nemala ako podielová
spoluvlastníčka žiadnu vedomosť, k takémuto zámeru nebola oboznámená, žalobcovia nepovažovali za
potrebné zistiť, či bude s takouto stavbou súhlasiť. Bez tohto potrebného súhlasu k uvedenej stavbe,
žalobcovia dali v októbri 2022 vypracovať projektovú dokumentáciu a listom zo dňa 02.01.2023 požiadali

SEVAK a.s. o vyjadrenie k projektu. Prvý raz sa o realizácii tejto stavby dozvedela z listiny „Oznam na
povzbudenie solidarity“. Keďže žalobcovia už dlhodobo odmietajú s ňou, ako aj jej synom (žalovaným
v rade 1/) akúkoľvek vzájomnú komunikáciu, tento Oznam bol vyvesený na chodbe rodinného domu.
Z jeho obsahu vyplýva, že žalobcovia žiadajú o súhlas s realizáciou stavby - potrebný pre vydanie
stavebného povolenia, na stavbu prispeje finančne 50% štát v programe „Obnov dom“, že zásobníky

vody budú umiestnené na pozemku parc. č. XXX, listinou označenou ako „Súhlas spoluvlastníkov s
realizáciou investičného zámeru“ zo dňa 02.05.2023 vyvesenom na chodbe rodinného domu, žalobcovia
žiadajú písomný súhlas žalovaných s realizáciou stavby pre účely stavebného konania. Do tohto času
nemala žiadnu vedomosť o zámere žalobcov o vybudovaní „Dažďovej kanalizácii“, nemohla dať súhlas
s realizáciou tejto stavby pre účely vydania stavebného povolenia. Až zo žaloby a pripojených listín

nadobudla vedomosť o realizácii tejto stavby. Pokiaľ žalobcovia poukazujú na ekologický význam stavby,
nepreukázali, v čom spočíva takýto význam. Čo sa týka ekonomického významu v tom, že nebude
potrebné ďalej uhrádzať spoločnosti SEVAK a.s. poplatky za odvádzanie dažďovej vody, ktorá bude
slúžiť na polievanie pozemkov účastníkov, uvádza, že ide len o letné mesiace dažďovej vody v tomto
období. Doteraz používali na polievanie trávnika dažďovú vodu tak, že každý zo spoluvlastníkov má

svoju vlastnú nádrž na dažďovú vodu, čo je totožné s návrhom žalobcov. Nesúhlasí už s umiestnením
vodovodných nádrží podľa žalobcov na pozemku parc. č. XXX, čím sa zamedzí prístup k ďalšej časti
rodinného domu motorovým vozidlom, resp. k inej činnosti. Žaloba neobsahuje ani vymedzenie, kto
zo spoluvlastníkov bude znášať náklady na výstavbu, kto bude príjemcom príspevku štátu vo výške
50 %, kto bude vlastníkom stavby po jej vybudovaní a ako bude riešené užívanie dažďové vody

spoluvlastníkmi. Ona ako dôchodkyňa nie je ochotná znášať náklady stavby „Dažďová voda“, ktorých
rozsah ani nie je doteraz vyčíslený. Žalobcovia sa žalobou domáhajú nahradiť súhlas žalovaných
potrebný pre rozhodnutie stavby k vydaniu stavebného úradu o povolení stavby „Dažďová voda“
opierajúc o ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ako už uviedla, o takomto vybudovaní stavby
ju žalobcovia neinformovali ako podielového spoluvlastníka a až z Oznámenia uverejneného na

chodbe rodinného domu sa prvý raz dozvedela, že žalobcovia žiadajú súhlas realizáciou stavby pre
potreby vydania stavebného povolenia. O vydaní stavebného povolenia rozhoduje v správnom konaní
stavebný úrad podľa príslušných ustanovení stavebného poriadku. V tomto konaní sa nerozhoduje o
hospodárení so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale len o podmienkachstavebného konania pre vydanie stavebného povolenia. Každý z účastníkov stavebného konania má
právo vyjadrenia sa k návrhu na vydanie takéhoto povolenia. Nesúhlas spoluvlastníka k vydaniu
stavebného povolenia je právom spoluvlastníka podľa Stavebného poriadku a prípadný nesúhlas

nemožno stotožniť s rozhodovaním spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou podľa § 139
ods. 1 Občianskeho zákonníka (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 543/2020 z 01.12.2020
ods. 32 uznesenia). Ako vyplýva zo skutkového stavu, žalobcovia ju o svojom zámere vybudovania
stavby „Dažďová voda“ neinformovali, zabezpečili si príslušnú projektovú dokumentáciu a vyjadrenie
spoločnosti SEVAK a.s. a po ich zabezpečení nežiadali od nej súhlas s vybudovaním stavby, ale o súhlas

k vydaniu stavebného povolenia. Zo skutkového stavuje zrejmé, že o súhlas s vybudovaním stavby ju
žalobcovia nikdy nepožiadali a nemohlo byť naplnené ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka v tom,
že pri rozhodovaní so spoločnou vecou sa nedohodli, nakoľko žalobcovia nepovažovali za potrebné
informovať ju a prejednať s ňou potrebný súhlas k vybudovaniu stavby. Navrhuje preto, aby súd žalobu
zamietol.

4. Žalovaný v rade 1/ vo vyjadrení k žalobe zo dňa 18.07.2023 uviedol, že žalobcovia opierajú žalobný
návrh o ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak sa podieloví spoluvlastníci
nedohodli o hospodárení so spoločnou vecou, rozhodne na návrh niektorého so spoluvlastníkov súd.
Ako vyplýva zo žaloby, o hospodárení so spoločnou vecou sa ako spoluvlastníci nedohodli, ako
žalovaní odmietli dať žalobcovi v rade 1/ ako stavebníkovi súhlas k vydaniu stavebného povolenia k

vybudovaniu stavby „Dažďová voda“. Takýto nesúhlas žalovaných nemožno stotožniť s nesúhlasom
o hospodárení so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. O zámere žalobcov
vybudovaťstavbu„Dažďovávoda“žalovanínemaližiadnuvedomosť.Žalobcoviavroku2022požiadalio
vypracovanie projektovej dokumentácie stavby a listom zo dňa 02.01.2023 požiadali spoločnosť SEVAK
a.s. o vyjadrenie k projektovej dokumentácii. Po zabezpečení týchto dokladov potrebných pre vydanie

stavebného povolania, žalobcovia, ktorí s nimi odmietajú komunikovať vyvesili na chodbe rodinného
domu Oznam, v ktorom žiadajú o súhlas s realizáciou stavby pre vydanie stavebného povolenia, na
stavbu prispeje finančne štát vo výške 50%, a že zásobníky budú umiestnené na pozemku parc. č.
XXX, listinou zo dňa 02.05.2023 vyvesenou na chodbe rodinného domu opätovne žalobcovia žiadali
o súhlas s realizáciou stavby pre účely stavebného konania. Keďže žalobcovia svoj zámer vybudovať

stavbu „Dažďová voda“ zamlčali, neprejednali s nimi jeho vhodnosť a ani žiadne podmienky z hľadiska
spoluvlastníckych vzťahov k tejto stavbe, je pochopiteľné, že nedali súhlas za takýchto okolností s
vybudovaním stavby v stavebnom konaní. Zo žaloby vyplýva, že stavba „Dažďová voda“ musí byť
vybudovaná za účelom ekonomickej výhodnosti, polievania záhrady parc. č. XXX o výmere 429 m2,
ktorá je v podielovom spoluvlastníctve strán v podieloch 1. Žalobcovia dňa 01.02.2023 podali žalobu,

ktorou sa domáhajú zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemku záhrada parc
č. XXX K. výmere 429 m2 a podľa geometrického plánu navrhujú, aby novovytvorený pozemok parc.
č. XXX/X o výmere 215 m2 pripadol do výlučného vlastníctva žalovaných a pozemok parc. č. XXX/X
o výmere 214 m2 do výlučného vlastníctva žalobcov. Žalovaní voči tomuto návrhu nemali námietky,
konanie je vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 49C/7/2023 a vzhľadom na súhlasné stanovisko

strán, tomuto návrhu bude vyhovené. Vzhľadom na túto skutočnosť je nepochopiteľný postup žalobcov,
ktorí sa žalobou zo dňa 01.2.2023 domáhajú zrušenia a vyporiadania pozemku parc. č. XXX reálnym
rozdelením, avšak následne žalobou zo dňa 07.06.2023 odôvodňujú, že stavba „Dažďová voda“ bude
slúžiť na polievanie záhrady pozemku parc. č. XXX v podielovom spoluvlastníctve strán, čo bude
ekonomicky výhodné pre obe strany. Keďže spoluvlastníctvo k pozemku parc. č. XXX bude zrušené

reálnym rozdelením, je žaloba zo dňa 07.06.2023 nepochopiteľná. Ak oni ako žalovaní nadobudnú
do výlučného vlastníctva pozemok parc. č. XXX/X, spôsob zavlažovania tohto pozemku si budú
zabezpečovať samostatne a žalobcovia si môžu urobiť zavlažovanie svojho pozemku vybudovaním
stavby „Dažďová voda“ samostatne ako výluční vlastníci a nebudú potrebovať k tomu ich súhlas. Žaloba
žalobcov opierajúca sa o ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemá opodstatnenie. Citované

uznesenie je aplikovateľné v prípade, ak medzi spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o hospodárení so
spoločnou vecou. Ako vyplýva zo skutkového stavu, žalobcovia o uzavretie takejto dohody žalovaných
nežiadali, neinformovali ich ani o zámere vybudovania stavby „Dažďová voda“. Nemajú vedomosť
o tom, aký ekologický a ekonomický význam by mala mať táto stavba, aké by boli náklady stavby,
podiel spoluvlastníkov na týchto nákladoch, spôsob užívania stavby v podielovom spoluvlastníctve.

Je pochopiteľné, že bez týchto znalostí ako spoluvlastník nemohol dať súhlas k vydaniu stavebného
povolenia, ako to požadovali žalobcovia. Tento nesúhlas k stavebnému povoleniu, nie je nesúhlasom
podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o uzavretí dohody o hospodárení so spoločnou vecou,nakoľko žalobcovia nežiadali žalovaných o uzavretie takejto dohody. Žalovaný v rade 1/ navrhol žalobu
zamietnuť.

5. Žalobca v rade 1/ podaním doručeným súdu dňa 29.01.2024 sa vyjadril, že došlo k zmene podielových
spoluvlastníkov na liste vlastníctva, ďalším podielovým spoluvlastníkom je G. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXXX/XX, E.. Menovaná pristúpi do sporu osobne na pojednávaní, navrhuje jej vstup do
konania, aby ju súd pripustil do konania a priznal jej aktívnu legitimáciu.

6. Podaním doručeným súdu dňa 13.02.2024 žalobca v rade 1/ uviedol, že podľa rozsudku Okresného
súdu Žilina č.k. 49C/7/2023 zo dňa 10.10.2023 súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu
k pozemku č. XXX záhrada o výmere 429 m2 a prikázal novovytvorený pozemok č. XXX/X do výlučného
vlastníctva žalovaným a novovytvorený pozemok č. XXX/X do výlučného vlastníctva žalobcom. Na LV
č. XXXX, k.ú. E. je vyznačená plomba L./XXXX (rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva), možno očakávať, že sa vlastnícke vzťahy zmenia podľa uvedeného rozsudku.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 15.02.2024, na ktorom vec prejednal a rozhodol za
prítomnosti žalobcov v rade 1/, 2/ a 3/, žalovaného v rade 1/ a právneho zástupca žalovaných. Na
pojednávaní žalobca v rade 1/ sa vyjadril a upresnil, že navrhuje, aby súd do konania na strane žalobcov
pripustil G. C. s poukazom na aktuálny stav na LV č. XXXX, k.ú. E. (je podielovou spoluvlastníčkou na

LV č. XXXX, k.ú. E. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/4). G. C. sa vyjadrila, že súhlasí so vstupom
do konania v danej veci na strane žalobcov. Uviedla, že je oboznámená so žalobou v danom spore, ako
aj s vyjadreniami žalovaných, súhlasila, aby súd vec prejednal na pojednávaní. Súd tak na pojednávaní
vyhlásil uznesenie, ktorým pripustil, aby do konania na strane žalobcov pristúpil ďalší subjekt a to ako
žalobkyňa v rade 3/ G. C., trvale bytom D. XXXX/XX, E., s poukazom na ust. § 79 CSP.

8.Žalobcavrade1/napojednávaníuviedol,žeprotisebestojadvestrany,dvazáujmyjednéhonúteného
spoločenstva. Jedna strana chce zlepšiť svoje životné podmienky, druhá tomu zaujato bráni. Protistrana
najprv argumentovala námietkou, že stavbou sa obmedzí prístup mechanizmov do záhrady. Neskôr
zástupcaprotistranypoužilinévýhrady.Sostavebnýmzámeromneboliúdajneoboznámení,žeozámere

sa dozvedeli až zo žaloby, že žalobcovia s nimi odmietajú komunikovať, že majú vlastný zásobník
vody k polievaniu záhrady, že žiadnu dohodu nedostali. Týmito nepodloženými argumentmi zástupca
sa snaží degradovať žalobu a podsunúť myšlienku, že nebola splnená hmotnoprávna podmienka pre
založenie právomoci súdu rozhodnúť o použití spoločnej veci, lebo absentuje rozhodovací proces
spoluvlastníkov. Zmariť ich úmysel zriadiť na pozemku drobnú stavbu, ktorá je pre nich prospešná,

finančne výhodná, prispeje k ochrane životného prostredia, ušetrí investičné, ako aj prevádzkové
náklady, zabezpečí úžitkovú vodu v dome jej nedostatku. Nesolidárni spoluvlastníci nechcú pripustiť
stavbu na spoločnom pozemku a to pre osobnú zaujatosť, zástupca ich v tom iba podporuje. V zmysle
bežnej praxe stavebných úradov, tieto nevydávajú stavebníkovi súhlas k zriadeniu stavby na spoločnom
pozemku bez súhlasu všetkých spoluvlastníkov. Žalobcovia si preto nárokujú, aby súd nedostatok

ich vôle nahradil rozhodnutím. Zdôrazňuje, že stavba nijakým spôsobom neohrozí, ani neobmedzí
vlastnícke práva spoluvlastníkov a ich hospodárenie so spoločnou vecou. Len stavebný úrad je príslušný
rozhodnúť, či stavbu povolí alebo nepovolí. Posúdi podmienky jej realizácie a súčasne prihliadne na
vecné námietky žalovaných spoluvlastníkov. Žiadosť o stavebné povolenie podal v tomto roku a vzápätí
ho vzal späť a nahradil ho ohlásením stavby. Ide o drobnú stavbu, stavebný úrad aj napriek tomu,

že ide o ohlásenie drobnej stavby, žiada súhlas všetkých spoluvlastníkov. Žalobca v rade 1/ predložil
k nahliadnutiu Ohlásenie drobnej stavby podľa § 5 vyhl. č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia stavebného zákona, doručené Mestu Žilina, stavebný úrad dňa 07.02.2024. Stavebný
úrad mu určil lehotu 30 dní na odstránenie nedostatkov, predloženie súhlasu všetkých spoluvlastníkov
ohľadne ohlásenia stavby. Žalobca v rade 1/ uviedol, že spoluvlastníci v dome komunikujú tak formálne,

ako aj neformálne, osobne aj písomne. Používajú k tomu aj vývesnú tabuľu v dome na odkazy
a oznámenia. V tomto prípade tento spôsob zvolili ako najvhodnejší pri požiadavke na vyslovenie
súhlasu s plánovanou stavbou. Spoluvlastníci na ich oznam reagovali. Zvolený spôsob komunikácie
medzi spoluvlastníkmi funguje. Boli informovaní o zámere, vyjadrili sa. V liste zo dňa 26.07.2021
žalovaný v rade 1/ oznámil, že je proti akýmkoľvek výkopovým a stavebným prácam na parc. č.

XXX, v liste zo dňa 06.05. vyjadril výhrady k realizácii zámeru, predložená dokumentácia je pre neho
nečitateľná, nesúhlasí s umiestnením zásobníkov na parcele č. XXX, obmedzuje sa prístup na parc.
č. XXX v časti, ktorú užívajú žalovaní. 07.05. žalovaná v rade 2/ vyjadruje tie isté dôvody, nesúhlasí
s umiestnením zásobníkov na parcele č. XXX, obmedzuje sa prístup na parcelu č. XXX. V liste zo dňa08.05.2023 žalovaný v rade 1/ vyjadruje výhrady k realizácii znovu, vyjadruje nesúhlas s umiestnením
zásobníkov na č. XXX, obmedzenie prístupu na parc. č. XXX, vyjadril sa, že riešenie so zásobou vody
majú vyriešené. Ak majú k stavbe vecné námietky, môžu ich predsa ako účastníci konania adresovať

stavebnémuúradu,niestavebníkovi.Akichstavebnýúraduznáakooprávnené,určitebyichzohľadnilvo
svojom rozhodnutí o povolení stavby, či už v stavebnom povolení alebo ohlásení stavby. Žalobca v rade
1/ v závere pojednávania uviedol, že protistrana sa snažila degradovať ich úsilie a úmysel vybudovať na
pozemku stavbu, ktorá im zlepší životné podmienky, životné prostredie. Argumentovali tým, že cena, kto
bude vlastníkom tejto stavby, koľko to bude stáť, kedy sa to bude realizovať. Podľa stavebného zákona

stavebník ako hýbateľ stavby je vlastníkom stavby a až v prípade, že by pristúpili k nejakej dohode, mohli
sa podieľať na jej realizácii a úžitku. Ide o jednoduchú stavbu, kde stačilo vysloviť súhlas a stavebný úrad
o tom rozhodne, či stavbu povolí alebo nepovolí. Až v stavebnom konaní mohli svoje výhrady uplatniť,
stavebné konanie zatiaľ ani neprebehlo, ani neprebehne, lebo ide o drobnú stavbu. Žalobkyne v rade 2/
a 3/ na pojednávaní uviedli, že zotrvávajú na vyjadreniach žalobcu v rade 1/.

9. Právny zástupca žalovaných v rade 1/ a 2/ na pojednávaní uviedol, že strany sa nedohodli
na zrealizovaní projektu “Dažďová voda“, a že k tomuto projektu bol potrebný súhlas stavebného
úradu, ktorý súhlas odmietli dať. Nemožno kvalifikovať ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že
v prípade, ak sa rovnocenne podieloví spoluvlastníci nedohodnú na hospodárení spoločného majetku,
možno sa domáhať nahradenia vôle v zmysle tohto ustanovenia. Tvrdí a z predložených listinných

dôkazov to vyplýva, že žiadne rokovanie protistrán o projekte „Dažďová voda“ nebolo uskutočnené.
Žalobcovia už v roku 2022 zamýšľali tento projekt vybudovať, požiadali o vypracovanie projektovej
dokumentácie v roku 2022, následne požiadali dodávateľa vody SEVAK o súhlas alebo pripomienky
k tomuto návrhu a v domnení, že nepotrebujú žiadny súhlas spoluvlastníkov požiadali stavebný úrad
o vydanie stavebného povolenia. Až na stavebnom úrade im bolo vysvetlené, že potrebujú takýto súhlas

spoluvlastníkov. V dôsledku toho takýmto vylepeným oznamom, nie komunikáciou, pretože žalobcovia
považujú za ich podcenenie, aby osobne komunikovali, vylepením tohto oznamu uviedli, čo sa má podľa
tohto projektu robiť, a že k tomuto projektu treba stavebné povolenie a stavebný úrad vydá potrebné
povolenie so stavbou až po súhlase spoluvlastníkov. Teda nežiadali a nerokovali so spoluvlastníkmi
o tomto projekte vôbec. Nebolo vysvetlené, aké náklady budú, kto to bude financovať, kto bude

vlastníkom, spomínali, že zo štátu je možná nejaká peňažná dotácia atď., čo bolo absolútne neznáme
a nevysvetlili, v čom spočíva tento prínos. Toto žiadali len na predloženom vylepenom tlačive v chodbe.
Je pochopiteľné, že žalovaní nemali poňatia, čo týmto zámerom sledujú, aká má byť úspora atď. Skrátka
k prerokovaniu tejto požiadavky alebo zámeru žalobcov nikdy nedošlo. Žalobcovia žiadali o súhlas
spoluvlastníkov - žalovaných k vydaniu stavebného povolenia, to bolo predmetom požiadavky, čo bolo

odmietnuté. Právny zástupca poukázal na citované uznesenie ÚS SR, ktorý uvádza: že pokiaľ ide o spor
medzi rovnocennými spoluvlastníkmi ohľadne nejakého hospodárenia so spoločnou vecou a vec sa rieši
v rámci stavebného konania na stavebnom úrade, nejde o ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
ale o správne konanie, ktoré sa spravuje správnym poriadkom a stavebným zákonom a toto správne
konanie nemôže súd nahradiť iným nejakým rozhodnutím, teda, že v danom prípade tento žalobný

návrh by musel byť opretý o inú žalobu. Popritom poukazuje, že žalobný návrh žalobcov bol podaný
07.06.2023, podľa ktorého teda vybudovaním tých vodných nádrží malo dôjsť k efektu. Ešte pred touto
žalobou sa žalobcovia dňom 01.02.2023 domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
k pozemku parc. č. XXX, uvádza to z dôvodu, že podľa ich návrhu v tom projekte „Dažďová voda“
tento projekt by slúžil na zavlažovanie tohto spoločného pozemku parcely č. XXX, J. je nezmysel,

pretožeakboltentopozemokpotomrozdelenýnapolovicu,tenprojektbyneslúžilspoločnémupozemku,
ale by žalovaní mali polovicu z toho pozemku a žalobcovia polovicu z toho pozemku. Teda k čomu,
akému účelu by slúžil projekt „Dažďová voda“, keď spoločná záhrada bola zrušená a vysporiadaná.
Ďalej podotýka, že ďalšou žalobou zo dňa 06.04.2023 a 25.04.2023 sa žalobcovia žalobou domáhajú
zrušenia a vyporiadania pozemku parcely č. XXX - ide o pozemok, na ktorom mal byť postavený

ten projekt „Dažďová voda“ a teda týmto návrhom zrušenie a vyporiadanie tohto pozemku. Zaniká
pozemok v spoločnom vlastníctve a bude v individuálnom. Na ktorej časti budú postavené tie nádrže,
ako sa vysporiadajú v rámci zrušenia podielového spoluvlastníctva, kto bude vlastníkom atď., čiže
na jednej strane sa domáhajú účelového použitia vodných nádrží na stavbu na pozemku parcele č.
XXX a ešte predtým žiadali o zrušenie podielového spoluvlastníctva, čo je nepochopiteľné a nie je

zrejmé, či dôjde k tomu zrušeniu podielového spoluvlastníctva. Ako by sa nakladalo s týmito vodnými
nádržami. Teda v celej časti považuje žalobu za neopodstatnenú, opätovne zdôrazňuje, že žiadne
rokovanie o projekte „Dažďová voda“ nebolo uskutočnené. Žalobcovia tento projekt začali vykonávať
ešte v roku 2022 bez vedomia spoluvlastníkov, bez vedomia spoluvlastníkov žiadali SEVAK o súhlass tým, aby sa dažďová voda neodvádzala do verejnej kanalizácie a v presvedčení, že nepotrebujú
súhlas spoluvlastníkov, požiadali o potrebné stavebné povolenie, k čomu nedostali súhlas. V žalobe
žiadané nahradenie prejavu vôle sa týka súhlasu spoluvlastníkov k vydaniu stavebného povolenia

a nie o súhlas k realizácii dažďovej vody. Vzhľadom na uvedené dôvody je názoru, že žaloba je
neopodstatnená, zmätočná. Na okresnom súde Žilina prebiehalo konanie o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva ohľadne parcely č. XXX sp. zn. 49C/7/2023, uvedené konanie je skončené,
došlo k rozdeleniu parcely č. XXX a čo sa týka druhého konania, je tu vedené aj druhé konanie o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k parcele č. XXX a domu, v súčasnosti toto konanie nie

je právoplatne skončené, bolo nariadené znalecké dokazovanie za účelom rozdelenia nehnuteľností,
s ktorým návrhom nemajú námietky a súhlasia s rozdelením. Konanie ale nie je právoplatne skončené,
čo potvrdili aj žalobcovia. Predloženými listinnými dôkazmi žalobca len potvrdzuje, že potreboval súhlas
spoluvlastníkov k vydaniu stavebného povolenia, čiže žiada o súhlas k stavebnému povoleniu a nie
k realizácii stavby, tu sa jedná o súhlas k stavebnému povoleniu a nie o súhlas podľa § 139 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o poukaz na listinné dôkazy, odcituje len vyjadrenia žalovaného

v rade 1/: „keďže žalobcovia svoj zámer vybudovať stavbu dažďová voda zamlčali, neprejednali s nimi
jeho vhodnosť ani žiadne podmienky z hľadiska spoluvlastníckych vzťahov, je pochopiteľné, že za
týchto okolností nemohli dať súhlas k stavebnému konaniu.“ Žalovaná v rade 2/ sa vyjadrila: „listinou
označenou ako súhlas spoluvlastníkov umiestnenou na chodbe žalobcovia žiadajú písomný súhlas
k stavebnému povoleniu. Ako už uviedla, do tohto času nemala žiadnu vedomosť o zámere žalobcov

o vybudovaní dažďovej kanalizácie a nemohla pochopiteľne za takýchto okolností s takýmto súhlasom
súhlasiť. Pokiaľ žalobcovia poukazujú na ekologický význam stavby, nepreukázali, v čom spočíva, čo sa
týka ekonomického významu, že bude ďalej potrebné uhrádzať spoločnosti SEVAK, doteraz používali
na poliach dažďovú vodu. Žaloba neobsahuje ani vymedzenie, kto zo spoluvlastníkov by mal znášať
náklady, kto bude príjemcom príspevku štátu vo výške 50%, kto bude vlastníkov stavby po vybudovaní,

akobuderiešenévyužívaniedažďovejvody.Všetkytietookolnostisnimineprejednali,apretonesúhlasili
s návrhom na vydanie stavebného povolenia, opakuje s návrhom na vydanie stavebného povolenia.
V závere pojednávania právny zástupca žalovaných uviedol, že v záverečnej reči žalobca v rade 1/ prvý
raz vyjadril svoj zámer s dažďovou vodou, že on ako stavebník by bol vlastníkom týchto vodných nádrží.
On ako stavebník a vlastník týchto nádrží by disponoval s používaním, čo doteraz nebolo známe a to

boli aj okolnosti, pre ktoré uvádzali, že všetky tieto skutočnosti im neboli známe. Vzhľadom na vykonané
dokazovanie je nepredstaviteľné, ak by žalobe bolo vyhovené s poukazom na zrušenie podielového
spoluvlastníctva, čo vzhľadom na zrušenie pozemku parcely č. XXX, ani fakticky by nemohlo dôjsť
k realizácii tých vodných nádrží vzhľadom na tie súdne rozhodnutia, ktoré konania prebiehali. Žalovaný
v rade 1/ na pojednávaní uviedol, že zotrváva na vyjadreniach svojho právneho zástupcu. Žalobcovia

s ním nerokovali, nejednali, neprejednávali túto záležitosť.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, celým spisovým materiálom a
vec posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení:

11. Podľa § 136 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka: (1) Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých
vlastníkov. (2) Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže
vzniknúť len medzi manželmi.

12. Podľa § 137 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka: (1) Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci

podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. (2) Ak nie je
právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov
rovnaké.

13. Podľa § 139 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka: (1) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci

sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. (2) O hospodárení so spoločnou
vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak
sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. (3) Ak ide
o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd

14. Podľa § 229 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), právoplatné rozsudky
ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav.15. Žalobcovia v rade 1/ až 3/ sa žalobou domáhali proti žalovaným v rade 1/ a 2/ vydania rozsudku
v znení: nahrádza sa nedostatok prejavu vôle žalovaného v rade 1/ a žalovanej v rade 2/, že ako
podieloví spoluvlastníci nehnuteľnej spoločnej veci, zapísanej v liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. a obci

E. F. pozemok registra „C“ parc. č. XXX - záhrada, pozemok registra „C“ parc. č. XXX - zastavaná
plocha a nádvorie a stavba súp. č. XXXX - rodinný dom, udeľujú žalobcovi ako stavebníkovi súhlas s
realizáciou stavby podľa projektu stavby „Dažďová kanalizácia“, vypracovaného spôsobilou osobou A.
G.B.,PhDakoprojektantomstavbyvoktóbriroku2022,presplneniepodmienkypreukázaniavlastníctva
stavbou dotknutej nehnuteľnosti k podanej žiadosti o stavebné povolenie príslušnému stavebnému

úradu. Žalovaní v rade 1/ a 2/ v rámci procesnej obrany namietali uplatnený nárok žalobcov, mali za to,
že nebolo naplnené ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko ustanovenie je aplikovateľné,
ak medzi spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o hospodárení so spoločnou vecou, žalobcovia o uzavretie
takejto dohody nežiadali žalovaných. Žalobcovia žalovaných neupovedomili o zámere vybudovať
dažďovú kanalizáciu, dali si sami vyhotoviť projektovú dokumentáciu, nežiadali žalovaných o súhlas
s vybudovaním stavby, žalovaní sa o realizácii stavby dozvedeli z oznamu na chodbe.

16. Nesporným medzi stranami sporu boli nasledovné skutočnosti: že žalobcovia a žalovaní sú
podieloví spoluvlastníci nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, k.ú. E. a to pozemkov CKN č. XXX
záhrada o výmere 429 m2 a pozemku CKN J. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 369
m2, domu súp. č. XXXX postaveného na pozemku CKN J. XXX, že na LV č. XXXX je v súčasnosti

vyznačená plomba pri pozemku CKN č. XXX (L./XXXX, rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva). Nesporným, že žalobcovia sú podieloví spoluvlastníci spolu o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1/2 (1/16 + 1/4 + 3/16) a žalovaní sú podieloví spoluvlastníci o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1/2 (1/8 + 1/8 + 1/4), čiže sú rovnodielni podieloví spoluvlastníci. Nesporným
bolo, že žalobcovia si dali vypracovať v októbri 2022 projekt “Dažďová kanalizácia“, že požiadali listom

zo dňa 02.01.2023 o vyjadrenie k stavbe “Dažďová kanalizácia“ Severoslovenské vodárne a kanalizácie
a.s., že na chodbe domu súp. č. XXXX žalobcovia vyvesili oznam a žiadali žalovaných o súhlas
s realizáciou stavby pre účely stavebného konania. Nesporným bolo, že na Okresnom súde Žilina sa
viedlo medzi stranami sporu konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku
CKN č. XXX pod sp. zn. 49C/7/2023, v ktorom súd rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo

strán sporu a vyporiadal rozdelením pozemok podľa geometrického plánu tak, že pozemok CKN č. XXX/
X o výmere 215 m2 prikázal do podielového spoluvlastníctva žalovaným (žalovaný v rade 1/ o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 3/4 a žalovaná v rade 2/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/4) a pozemok
CKN č. XXX/X o výmere 214 m2 prikázal do podielového spoluvlastníctva žalobcov (žalobca v rade
1/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/8, žalobkyňa v rade 2/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu

3/8 a žalobkyňa v rade 3/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2). Nesporným, obe strany zhodne
potvrdili, že na Okresnom súde Žilina prebieha aj ďalšie konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnosti pozemku CKN č. XXX a k domu č. XXXX postavenom na
pozemku CKN č. 511, uvedené konanie vedené pod sp. zn. 45C/60/2023 nie je v súčasnosti právoplatne
skončené (bolo nariadené znalecké dokazovanie za účelom rozdelenia týchto nehnuteľností).

17. Sporným medzi stranami vzhľadom na procesnú obranu žalovaných bol tak uplatnený nárok
žalobcov. Sporným bolo, či žalobcovia zvolili adekvátny nástroj ochrany svojich práv (či podaná žaloba
je vhodným, správne zvoleným procesným nástrojom s poukazom na ust. § 139 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). Sporným bolo, či bolo naplnené ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že sa podieloví

spoluvlastníci nedohodli o hospodárení so spoločnou vecou, sa nedosiahla dohoda, či sa podieloví
spoluvlastníci zúčastnili spolu na rozhodovacom procese.

18. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcov nie je dôvodná, preto
žalobu zamietol.

19. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo
dohodanedosiahne,rozhodnenanávrhktoréhokoľvekspoluvlastníkasúd.Zcit.ustanoveniavyplýva,že
rozhodovanie súdu v otázke rozhodnutia o hospodárení so spoločnou vecou prichádza do úvahy, ak: a)

nastala rovnosť hlasov, nedosiahla sa potrebná väčšina hlasov, c) nedošlo ani k dohode spoluvlastníkov.

20. V prípade, ak dôjde k rovnosti hlasov alebo sa nedosiahne väčšina hlasov alebo dohoda
spoluvlastníkov pri hospodárení so spoločnou vecou, môže ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov podať žalobuna súd. Hmotnoprávnou podmienkou pre založenie právomoci súdu rozhodnúť o hospodárení so
spoločnou vecou je teda buď rovnosť hlasov spoluvlastníkov, nedosiahnutie väčšiny alebo dohody
spoluvlastníkov. Z uvedeného je zrejmé, aby bola založená právomoc súdu vo veci rozhodnúť, musí

byť preukázané, že spoluvlastník v prípade dvoch rovno-dielnych spoluvlastníkov, prezentoval druhému
spoluvlastníkovi svoj zámer, navrhol nejaké rozhodnutie alebo postup a medzi spoluvlastníkmi nedošlo
k zosúladeniu ich názorov na predmetnú záležitosť, prípadne došlo k rovnosti hlasov, čo znamená,
že jeden spoluvlastník s navrhovanou zmenou súhlasí a druhý nie. Je teda zrejmé, že preto, aby súd
mohol vo veci meritórne rozhodnúť, musí medzi spoluvlastníkmi dôjsť k rozporu ich stanovísk. Preto,

aby vôbec k rozporu stanovísk mohlo dôjsť, musí byť zámer jedného zo spoluvlastníkov prezentovaný
spoluvlastníkovi druhému. Až v prípade, že tento druhý spoluvlastník s návrhom predkladaným
spoluvlastníkom nesúhlasil, môže sa ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov obrátiť so žalobou na súd. Aj
keď proces rozhodovania spoluvlastníkov nie je procesom formalizovaným, v prípade podania žaloby
na súd, je potrebné preukázať, že k procesu spoločného rozhodovania (vo výsledku neúspešného)
spoluvlastníkov aj skutočne došlo.

21. Žiadny spoluvlastník nesmie byť vylúčený z rozhodovania bez ohľadu na to, či ide o bežnú vec alebo
nie. O nezhode podielových spoluvlastníkov o tom, či má byť na spoločnom pozemku postavená stavba,
rozhoduje súd, nie stavebný úrad. Na procese rozhodovania musia mať možnosť zúčastniť sa všetci
podieloví spoluvlastníci.

22. Rozhodovanie podielových spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou nepredstavuje
zákonom stanovený formalizovaný postup, ale súlad či nesúlad pri riešení určitej vecnej otázky. O tom,
že sa táto otázka stala predmetom spoločného rozhodovania, majú byť všetci spoluvlastníci informovaní
pri zachovaní možnosti vyjadriť sa a ovplyvniť tak konečné rozhodnutie (rozhodnutie Najvyššieho

súdu ČR sp. zn. 28Cdo 770/2008, sp. zn. 22Cdo 3038/2008 zo dňa 29.06.2010). Hmotnoprávnou
podmienkou pre založenie právomoci súdu rozhodnúť o hospodárení so spoločnou vecou je buď rovnosť
hlasov spoluvlastníkov, alebo ak sa nedosiahne, tak väčšina hlasov alebo dohoda spoluvlastníkov.
Súd má pritom na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka rozhodnúť tak, aby so spoločnou vecou bolo
naložené s prihliadnutím na účelné využitie spoločnej veci. Žalobný návrh, ktorý sa týka hospodárenia

so spoločnou vecou, musí zodpovedať rozhodovaniu súdu podľa § 139 ods. 2 druhej vety Občianskeho
zákonníka.

23. To, že žalobcovia na chodbe domu vyvesili Oznam a žiadali ostatných podielových spoluvlastníkov
o súhlas s realizáciou stavby pre účely stavebného konania, uvedené nemožno považovať za naplnenie

podmienok v zmysle ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia nežiadali ostatných
spoluvlastníkov o súhlas s vybudovaním stavby, ale iba o súhlas s realizáciou stavby pre účely
stavebného konania. Žalobcovia na chodbe domu vyvesili Oznam na povzbudenie solidarity, v ktorom
bolo uvedené: „Žiadame spoluvlastníkov o súhlas s realizáciou drobnej stavby - Dažďovej kanalizácie
domu, ktorá má ekologicky odvádzať zrážkovú vodu zo strechy domu, nie do verejnej kanalizácie, ale

do podzemných nádrží k zalievaniu záhrad spoluvlastníkov. Ušetria sa ročné platby za odvádzanie
zrážok. Na stavbu štát prispeje finančne 50% v programe „Obnov dom“, jej cenu možno určiť len po
realizácii. Náš odhad je cca 2.500,- -3.000,-eur a dĺžka realizácie dodávateľom asi 7-14 dní. Akumulačné
podzemné zásobníky na vodu budú umiestnené na zastavanom pozemku a nádvorí č. XXX, a preto
záhrada č. XXX na strane žalovaných nebude dotknutá. Bez súhlasu spoluvlastníkov stavebný úrad

nepovolí stavbu.“ Žalobcovia týmto Oznamom žiadali o súhlas spoluvlastníkov s realizáciou stavby
„Dažďová kanalizácia“ pre účely stavebného konania podľa stavebného zákona.

24. Táto otázka (vybudovanie stavby) nebola predmetom spoločného rozhodovania, spoločného
rokovaniavšetkýchpodielovýchspoluvlastníkov,nerozhodovalivšetciaspoločneoriešeníurčitejotázky,

o hospodárení so spoločnou vecou - o tom, či má/nemá byť postavená stavba na nehnuteľnostiach
v podielovom spoluvlastníctve strán sporu. Žalobcovia vopred, bez vedomia a súhlasu ostatných
podielových spoluvlastníkov (žalovaných) zadali ešte v roku 2022 objednávku k vypracovaniu projektu
stavby. Bol vypracovaný v októbri 2022 A. G. B. (ako projektantom stavby) projekt stavby: Dažďová
kanalizácia pre zadávateľa (ako investor) žalobcu v rade 1/. Žalobca v rade 1/ listom zo dňa 02.01.2023

požiadal o stanovisko Severoslovenské vodárne a kanalizácie a.s. (SEVAK) o stanovisko k projektu
stavby, ktorá má byť postavená na pozemku CKN č. XXX, stavba rodinný dom súp. č. XXXX, k.ú.
E., LV č. XXXX. SEVAK listom zo dňa 17.01.2023 sa žalobcovi v rade 1/ vyjadril, že dávajú ako
dotknutý orgán súhlasné stanovisko s podmienkami (investor oznámi odpojenie dažďových vôd, priložífotodokumentáciu nádrží, vsaku, zaústenia dažďovej kanalizácie do vsaku, odpojenia od existujúcej
kanalizácie a následnou revíziou dôjde k úprave zmluvy o odvádzaní odpadových vôd). Žalobca
v rade 1/ podal žiadosť na stavebný úrad. Čiže táto otázka hospodárenia so spoločnou vecou nebola

predmetom spoločného rozhodovania, rokovania, spoločný rozhodovací proces absentoval (žalobcovia
nemali možnosť ovplyvniť rozhodnutie žalobcov). Žalobcovia tento projekt so žalovanými nepreberali,
nerokovali o ňom, neinformovali o podstatných otázkach zamýšľaného projektu: aké celkové budú
náklady projektu, akú časť týchto nákladov budú znášať jednotliví spoluvlastníci, kto bude vlastníkom/
spoluvlastníkom (spoluvlastnícke vzťahy k tejto stavbe), ako a kto bude môcť stavbu užívať, spôsob

užívania medzi spoluvlastníkmi.. Žalobcovia žalovaných vopred nežiadali, aby sa vyjadrili k tomuto
projektu, aby sa vyjadrili, či súhlasia/nesúhlasia s vybudovaním, umiestnením stavby na spoločných
nehnuteľnostiach. Žalovaným nebola vopred daná možnosť, aby sa pre zamýšľanú investíciu mohli
rozhodnúť. Žalobcovia vopred neprezentovali žalovaným svoj zámer, nepredložili ho žalovaným na
vyjadrenie, aby sa mohli s ním oboznámiť, vyjadriť sa k obsahu, účelu, podmienkam projektu, vyjadriť
sa, či s ním súhlasia alebo nesúhlasia, prípade vzniesť nejaké pripomienky, výhrady, teda zúčastniť

sa nejakého rozhodovacieho procesu. Žalobca v rade 1/ až v závere pojednávania uviedol (dovtedy
to nebolo uvádzané), že stavebník je vlastníkom stavby (teda žalobca) a až v prípade, že by žalovaní
pristúpili k nejakej dohode, mohli sa podieľať na jej realizácii, úžitku. Čiže stavba sa mala realizovať
na nehnuteľnostiach v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, ale vlastníkom stavby mal byť žalobca.
Podľa vyjadrenia žalobcu v rade 1/ stačilo vysloviť súhlas, stavebný úrad rozhodne o tom, či stavbu

povolí alebo nepovolí, ak žalovaní majú k stavbe námietky, môžu ich adresovať stavebnému úradu, nie
stavebníkovi. Aj z uvedeného je zrejmé, že žalobca (žalobcovia) žiadali žalovaných o súhlas, ale iba pre
účely stavebného konania, k podaniu žiadosti o stavebné povolenie. Nežiadali vopred od žalovaných,
aby sa vyjadrili k danému projektu, zámeru, nežiadali žalovaných o súhlas s realizáciou stavby, jej
vybudovaním, umiestnením na spoločných nehnuteľnostiach.

25. Proces rozhodovania medzi podielovými spoluvlastníkmi nebol uskutočnený, žalobcovia iba
žiadali žalovaných, aby podpísali Súhlas s realizáciou stavby pre účely stavebného konania, nešlo
o prejednanie, rozhodovanie o tom, či súhlasia so stavbou týkajúcich sa ich spoločných nehnuteľností.
Súd tak nemal preukázané, že došlo k naplneniu podmienok daných ustanovením § 139 ods. 2

Občianskeho zákonníka pre založenie právomoci súdu rozhodovať, preto súd žalobu žalobcov zamietol,
čo bolo primárnym dôvodom zamietnutia žaloby. To, že žalovaní na žiadosť žalobcov - o udelenie
súhlasu s realizáciou stavby pre účely stavebného konania (zo dňa 02.05.2023), na túto žiadosť
reagovali vyjadreniami (zo dňa 06.05.2023, 07.05.2023), že nesúhlasia s umiestnením nádrží na parcele
CKN č. XXX z dôvodu obmedzenia prístupu na parcelu CKN č. XXX v časti užívanej žalovanými,

nemožno považovať za prejednanie otázky týkajúcej sa hospodárenia so spoločnou vecou - výstavbou
stavby “Dažďová kanalizácia“, nemožno stotožňovať s rozhodovaním spoluvlastníkov o hospodárení
so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že nesúhlas
k stavebnému povoleniu nie je nesúhlasom podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o uzatvorení
dohody o hospodárení so spoločnou vecou. Žalobcovia žiadali o súhlas s realizáciou stavby pre účely

stavebného konania, nežiadali o súhlas, o uzavretie dohody o hospodárení so spoločnou vecou.

26.SúdpoukazujenauznesenieÚstavnéhosúduSRsp.zn.I.ÚS5432020z01.12.2020,podľaktorého:
„Skutočnosť, že rovnodielny podielový spoluvlastník nehnuteľnosti ako účastník stavebného konania
vyvolaného druhým rovnodielnym spoluvlastníkom nehnuteľnosti využil svoje oprávnenie vyjadriť sa

k podkladom rozhodnutia stavebného úradu, nemožno stotožňovať s rozhodnutím spoluvlastníkov
o s hospodárení so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka. Absencia
rozhodovacieho procesu rovnodielnych spoluvlastníkov nehnuteľnosti podľa § 139 ods. 2 prvej vety
Občianskeho zákonníka predstavuje prekážku, ktorá bráni všeobecnému súdu rozhodnúť podľa § 139
ods. 2 druhej vety Občianskeho zákonníka.“

27. Musí byť teda splnený proces rozhodovania podielových spoluvlastníkov o spôsobe užívania
spoločnej veci, nepostačuje iba žiadosť o udelenie súhlasu pre účely stavebného konania. Absencia
rozhodovacieho procesu rovnodielnych spoluvlastníkov nehnuteľnosti predstavuje teda prekážku, ktorá
bránisúdurozhodnúťpodľa§139ods.2druhejvetyObčianskehozákonníka.Kuvedenémuustanoveniu

odborná právnická literatúra uvádza, že hoci pojem “hospodárenie so spoločnou vecou“ nemá legálnu
definíciu, môžeme ním rozumieť všetky úkony, ktoré sa týkajú ekonomickej stránky celej spoločnej
veci, ktoré spoločnú vec udržujú, opravujú, menia, zhodnocujú (či znehodnocujú), odstraňujú, rušia, či
likvidujú. Bude to i rozhodnutie o tom, ako (v akom rozsahu) bude každý zo spoluvlastníkov vec užívať,či bude spoločná vec prenajatá a pod. Patrí sem aj rozhodovanie o tom, aké investície budú vynaložené
na spoločnú vec a kto ich bude hradiť.

28. Prejav vôle subjektu právneho vzťahu je možné nahradiť súdnym rozhodnutím podľa § 229 CSP
len v tých prípadoch, keď to zákon výslovne umožňuje (napr. § 715, § 719 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 29 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z.), resp. kde povinnosť k právnemu konaniu subjektu je
stanovená zákonným ustanovením (napr. § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka) alebo ako záväzková
povinnosť je založená iným právnym úkonom (§ 50a Občianskeho zákonníka. V danej právnej veci

právny predpis (keďže dohoda ani rozhodnutie príslušného orgánu tu neprichádzalo do úvahy), t.j.
Občianskyzákonníkvosvojomustanovení§139neumožňuje(výslovneneuvádza)spoluvlastníkoviveci
domáhať sa nahradenia prejavu vôle druhého spoluvlastníka pri nezhode o hospodárení so spoločnou
vecou. Nakoľko nejde o žiadny z uvedených prípadov, žalobcovia sa tak nemôžu úspešne domáhať
voči žalovaným nahradenia prejavu vôle. Teda i z uvedených dôvodov je žaloba žalobcov nedôvodná.

29. Súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/127/2018 zo dňa 17.06.2019,
kde bolo okrem iného uvedené: „že dovolací súd súhlasí s názorom, že rozhodnutie súdu o žalobe
podanej podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka má konštitutívny charakter a jeho zmyslom
je vyriešenie konkrétnej nezhody spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou. Je nutné si
ujasniť, o aký konkrétny vzťah hospodárenia so spoločnou vecou ide a podľa toho zvoliť zodpovedajúci

nástroj procesnej obrany. Napriek tomu, že pri formulácii žalobného petitu sa často používa „určuje
sa“, je nutné prísne rozlišovať, kedy ide o určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) CSP a kedy nie.
O žalobu zodpovedajúcu ust. § 137 písm. c) CSP ide vtedy, ak sa žalobca v súlade so znením tohto
ustanovenia domáha, aby súd deklaratórnym rozhodnutím prehlásil určitý právny vzťah, či právo za
existujúce. Pokiaľ žalobca v konaní o úpravu užívania spoločnej veci vychádza z toho, či tvrdí, že

o tomto užívaní nebolo platne rozhodnuté väčšinou spoluvlastníkov alebo že sa nedosiahla dohoda
v zmysle § 139 ods. 2 OZ, potom jeho žaloba, aby súd konštitutívnym rozhodnutím určil, ktorý zo
spoluvlastníkov a v akom rozsahu bude spoločnú vec užívať, nie je určovacou žalobou podľa §
137 písm. c) CSP a nie je tu nutnosť preukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení. Rozhodnutie súdu podľa § 139 ods. 2 druhej vety Občianskeho zákonníka je konštitutívnej

povahy. To znamená, že je z hľadiska hmotného práva právnou skutočnosťou, s ktorou je spojený
vznik, zmena alebo zánik hmotnoprávneho vzťahu s účinkami ex nunc, nakoľko až ním nastane
požadovanázmenaprávnehostavu.Aknedošlokdohodepodielovýchspoluvlastníkovohľadneužívania
spoločného pozemku, žalobca žiadal, aby súd konštitutívnym rozhodnutím založil konkrétny spôsob
využitia spoločnej veci. Z ust. § 2 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zakotvujúceho pre občianskoprávne

vzťahy zásadu, že tieto vznikajú na základe právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými
zákon vznik týchto vzťahov spája a princíp rovného postavenia subjektov týchto vzťahov, vyplýva, že
žiaden z účastníkov občianskoprávneho vzťahu nemôže stanoviť právne postavenie iného subjektu,
napr. tým, že od neho vyžaduje splnenie právnej povinnosti, hoci sa nestalo aktuálnym. Prejav vôle
subjektu právneho vzťahu je preto možné nahradiť súdnym rozhodnutím v zmysle § 229 CSP len

v tých prípadoch, keď to zákon výslovne umožňuje (napr. § 715, § 719 ods. 2 OZ, § 29 ods. 4
zákona č. 182/1993 Z.z.), resp. kde povinnosť k právnemu konaniu subjektu je stanovená zákonným
ustanovením (napr. § 603 ods. 3 OZ) alebo záväzková povinnosť je založená iným právnym úkonom
(§ 50a OZ). Obchodný zákonník takúto možnosť zakotvuje napr. v § 270, § 290 a § 292. Preto
nahradenie prejavu vôle súdom prichádza do úvahy len v tých prípadoch, ktoré sú v zákone výslovne

uvedené. V danej veci právny predpis, t.j. Občiansky zákonník vo svojom ustanovení § 139 neumožňuje
(výslovne neuvádza), spoluvlastníkovi veci domáhať sa nahradenia prejavu vôle druhého spoluvlastníka
pri nezhode o hospodárení so spoločnou vecou. Možno uzavrieť, že žalobou podielového spoluvlastníka
podanou podľa druhej vety ustanovenia § 139 odsek 2 Občianskeho zákonníka nemožno nahrádzať
prejav vôle druhého podielového spoluvlastníka, ktorý odmieta udeliť žalobcovi súhlas pre rozhodnutie

o určitom spôsobe hospodárenia so spoločnou vecou. Podstatné je, aby výrok rozhodnutia súdu
mal konštitutívny charakter a bol materiálne vykonateľný. Dovolací súd zároveň dodal, že takýmto
rozhodnutím súd nerieši stavebno-technickú stránku veci, keďže toto posúdenie je vecou stavebného
úradu, do ktorého kompetencie nemôže súd zasahovať. Preto skúmanie splnenia ďalších predpokladov
pre vydanie stavebného povolenia (ohlásenia) na vybudovanie inžinierskych sietí bude vecou príslušnou

stavebného úradu. O nezhode podielových spoluvlastníkov o tom, či na spoločnom pozemku má byť
postavená stavba, však rozhoduje súd, nie stavebný úrad (uznesenie NS ČR sp. zn. 3Cdon/334/1996).30. Rozhodnutie súdu o žalobe podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka má konštitutívny charakter
a jeho zmyslom je vyriešenie konkrétnej nezhody spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou.
Je podstatné, o aký konkrétny vzťah hospodárenia so spoločnou vecou ide a podľa toho tak zvoliť

zodpovedajúci procesný nástroj (zvoliť správnu žalobu). Súd je názoru, že žalobcovia by mohli
požadovať (po naplnení podmienok ust. § 139 ods. 2 OZ), aby súd konštitutívnym rozhodnutím založil
konkrétny spôsob využitia spoločnej veci (domáhať sa určenia, že žalobca je oprávnený vybudovať
stavbu „Dažďová kanalizácia“ na spoločných nehnuteľnostiach). Súd iba poukazuje na to, že o nezhode
podielových spoluvlastníkov o tom, či má byť na spoločných nehnuteľnostiach postavená stavba

rozhoduje súd, nie stavebný úrad. Súd do činnosti stavebného úradu nezasahuje, súd môže rozhodovať
iba o spôsobe užívania spoločnej veci podľa § 139 ods. 2 OZ a nie o súhlase so stavbou pre
účely stavebného konania k podanej žiadosti o stavebné povolenie. O vydaní stavebného povolenia
(ohlásenia) rozhoduje stavebný úrad podľa stavebného zákona. Žalobcovia žiadali o nahradenie prejavu
vôle žalovaných udeliť žalobcovi ako stavebníkovi súhlas s realizáciou stavby, podľa projektu, pre účely
stavebného konania.

31. Zároveň súd poukazuje aj na nesúlad, rozpor medzi uplatneným nárokom žalobcov a aktuálnym
stavom v čase rozhodovania súdu. Žalobcovia sa domáhali nahradenia prejavu vôle žalovaných, že
ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľní na LV č. XXXX, k.ú. E. a to pozemkov CKN č. XXX, M. J.
XXX udeľujú žalobcovi ako stavebníkovi súhlas s realizáciou stavby podľa projektu stavby z októbra

2022 k podanej žiadosti o stavebné povolenie príslušnému stavebnému úradu. Ako obe strany zhodne
potvrdili, na Okresnom súde Žilina sa vedú (viedli) dve konania medzi žalobcami a žalovanými a to
konanie pod sp. zn. 49C/7/2023 spor o zrušenie a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemku
parcele CKN č. 510 záhrada o výmere 429 m2, LV č. XXXX, k.ú. E., v ktorom súd rozhodol tak, že
zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu a vyporiadal rozdelením pozemok podľa geometrického

plánu tak, že pozemok CKN č. XXX/X o výmere 215 m2 prikázal do podielového spoluvlastníctva
žalovaným (žalovaný v rade 1/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/4 a žalovaná v rade 2/ o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1/4) a pozemok CKN č. XXX/X o výmere 214 m2 prikázal do podielového
spoluvlastníctva žalobcov (žalobca v rade 1/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/8, žalobkyňa v rade
2/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/8 a žalobkyňa v rade 3/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu

1/2), v súčasnosti je vyznačená na LV plomba pri pozemku CKN č. XXX (L./XXXX, N. súdu o zrušení
a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva), teda uvedené rozhodnutie bude premietnuté aj na list
vlastníctva, vlastnícke vzťahy sa zmenia. Zároveň obe strany zhodne potvrdili, že na Okresnom súde
Žilina prebieha aj ďalšie konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu
knehnuteľnostipozemkuCKNč.XXXF.kdomuč.XXXXpostavenomnapozemkuCKNč.XXX(konanie

vedené pod sp. zn. 45C/60/2023, ktoré nie je v súčasnosti právoplatne skončené, bolo nariadené
znalecké dokazovanie za účelom rozdelenia týchto nehnuteľností). Žalobcovia žiadali o súhlas pre účely
stavebného konania k podanej žiadosti o stavebné povolenie. Žalobca v rade 1/ sa na pojednávaní ale
vyjadril, že žiadosť o stavebné povolenie podanú na stavebnom úrade zobral späť a podal Ohlásenie
drobnej stavby, doručené Mestu Žilina, stavebný úrad dňa 07.02.2024 (v žalobe uvádzal stavebné

povolenie). Podľa projektu stavby z októbra 2022 “Dažďová kanalizácia“ miesto stavby: parcela č.
XXX O. E., v projekte bolo uvedené, že dažďová kanalizácia bude odvádzať dažďovú vodu zo strechy
objektu domu do nádrže na dažďovú vodu a následne bude prepadom odvedená do vsakovacej jamy.
Dažďovávodazostrechyobjektubudeodvádzanávonkajšímidažďovýmiodpadmicezlapačestrešných
splavenín, projekt je spracovaný v rozsahu pre stavebné povolenie. Súčasťou tohto projektu - situačný

nákres stavby “Dažďová kanalizácia“ na parcele č. XXX O. E., z ktorého vyplýva, že na parcele č. XXX by
mala byť situovaná plastová kanalizačná šachta, nádrž na dažďovú vodu 2x, vsakovací objekt, strešný
zvod. V ozname žalobcov bolo uvedené, že nádrže budú situované na pozemku CKN č. XXX, pričom
podľa projektu a situačného nákresu mali byť nádrže na pozemku CKN č. XXX, ktorý pozemok už bol
rozdelený na základe rozhodnutia súdu (novovytvorené pozemky CKN č. XXX/X F. XXX/X). Iba nad

rámec súd poznamenáva, že vzhľadom na právoplatne skončené konanie sp. zn. 49C/7/2023 (týkajúce
sa rozdelenia pozemku CKN č. XXX) a prebiehajúce konanie (týkajúce sa zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k pozemku CKN č. XXX a domu súp. č. XXXX), by bolo vhodné pre
žalobcovposkončenítohtokonania,vprípadeichzáujmunaprojekte,realizovaťhonanehnuteľnostiach
vo vlastníctve žalobcov.

32. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru,
že žalobcovia v danom spore nepreukázali dôvodnosť uplatneného nároku, preto súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol a teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku (I. výrok).33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

35. Nakoľko súd žalobu žalobcov v rade 1/ až 3/ zamietol, boli žalovaní v rade 1/ a 2/ úspešnou stranou
sporu, preto súd rozhodol tak, že priznal žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania voči
žalobcom v rade 1/, 2/ a 3/ v rozsahu 100% a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku (II. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe.

Podľa § 125 ods. 2 CSP, podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie

podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti).