Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. marec 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-53C/21/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222201229
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Alžbeta Strajňáková PhD.

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1222201229.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Mgr. Alžbetou Strajňákovou, PhD. v sporovej veci žalobcu: A.

K., E.. XX.XX.XXXX, I. T. XX/XX, J., proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov:
VÚB, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, o zaplatenie 10.583,51 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava II dňa 03.03.2022 sa žalobca voči žalovanému
domáhal zaplatenia sumy 10.583,51 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že na základe uznesenia Okresného
súdu Spišská Nová Ves pod sp. zn 5D/203/2021-28 zo dňa 25.11.2021, ktoré bolo vydané v dodatočnom

dedičskom konaní po poručiteľovi A. B., žalobca zdedil: vkladnú knižku IBAN: S. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX vedenú vo Všeobecnej úverovej banke a.s. so zostatkom ku dňu 21.09.2021 v celosti
276,76 Eur a vkladnú knižku IBAN: S. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedenú vo Všeobecnej úverovej
banke a.s. so zostatkom ku dňu 21.09.2021 v celosti 306,75 Eur. Uvedené dedičstvo žalobca nadobudol
ako jediný dedič. Aj napriek žiadosti žalobcu mu žalovaný nevyplatil finančné prostriedky nadobudnuté
právoplatným dedičským konaním z dôvodu, že žalobca nepredložil vkladnú knižku s preukázaním jeho
totožnosti, lebo žalovaný postupuje v zmysle predpisov

banky a žalobca musí požiadať o umorovacie konanie s pokutovým úrokom. Po zomrelom A. B.
bol žalobca vyzvaný notárom - súdnym komisárom O.. Z. B. so sídlom v M. na súpis majetku po
nebohom v druhom polroku 2011. Na základe požiadavky notára žalobca osobne s úmrtným listom a
preukázaním totožnosti požiadal písomne vo Všeobecnej úverovej banke a.s. Trebišov, aby v prípade,
že poručiteľ je ich klient, oznámili notárovi O.. Z. B. s uvedením adresy pre potrebu sumarizácie

majetku nebohého. Následne sa žalobca informoval, či informovali notára, pričom žalobca dostal ústnu
odpoveď „že nebol klientom banky“. Následne v auguste 2021 žalobca dostal informáciu, že poručiteľ
mal vkladnú knižku aj vo Všeobecnej úverovej banke a.s., preto žalobca požiadal Okresný súd Spišská
Nová Ves písomne o dodatočné dedičské konanie po nebohom A. B.Á.. Okresný súd Spišská Nová
Ves poveril súdnu komisárku - notárku O.. A. I., ktorá zistila a rozhodla o hnuteľnom majetku, kde
žalobca je jediný dedič; právoplatnosť uznesenie sp. zn. 5D/203/2021-28 nadobudlo 25.11.2021. Dňa
26.11.2021 žalobca vo Všeobecnej úverovej banke a.s. predložil právoplatné dedičské uznesenie s

preukazom totožnosti a požiadal o vyplatenej finančnej hotovosti ako oprávnený majiteľ na základe
dedičného konania potvrdeného notárom, súdnym komisárom z poverenia Okresného súdu Spišská
Nová Ves. Zároveň žalobca uviedol, že banka má spracované svoje interné predpisy v podstate tak,
ak žalobca nemá vkladnú knižku, musí byť umorovacie konanie na jeho žiadosť a to na dva mesiacevrátane pokutového úroku, s čím žalobca nesúhlasil, lebo žalobca doklad - knižku nestratil, neukradli
mu ju a nepoškodil ju, ale zdedil. V podstate jeho vkladná knižka je platné dedičské konanie v zmysle
vyhlášky Ministerstva financií č. 47/1964 Zb. o peňažných službách občanom. Dňa 29.11.2021 žalobca

doporučenou poštou zaslal spis o vyplatenie hotovosti na základe dedičstva na adresu sídla žalobcu, list
po preverení na pošte bol doručený 30.11.2021. Keďže do dňa podania žaloby žalovaný neodpovedal
- nereagoval, preto žalobca v mesiaci február znova navštívil pobočku za účelom vyplatenia dedičstva,
ale na pokladni nemali žiadnu vedomosť z vedenia, takže do dnešného dňa žalobca peniaze nemá.
Ďalej žalobca poukázal na čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, tiež na to, že o peňažných službách občanom

pojednáva vyhláška Ministerstva financií číslo 47/1964 Zb. (poukázal najmä na § 6 ods. 2, § 8 ods.
3, § 11 cit. vyhlášky). Podľa názoru žalobcu ignorovaním poskytnúť informácie notárovi po zomrelom
a nerešpektovaním vyplatenia finančných prostriedkov na základe právoplatného dedičstva v zmysle
uznesenia sp. zn. 5D/203/2021-28 spísaného a potvrdeného notárom a súdnym komisárom Okresného
súdu Spišská Nová Ves O.. A. I., boli porušené právne predpisy SR. Zároveň boli porušené nielen
ústavné a občianske práva, čím banka neoprávnene nakladala s majetkom žalobcu a vytvárala si

zisk. Spoluprácou a dodržiavaním právnych predpisov a zákona žalobca už finančné prostriedky mohol
využívať cca 10 rokov v oblasti spracovania biologického odpadu a zelenej energie a finančný zisk mohol
znásobovať. Žalobca preto navrhol, aby súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný žalobcovi vyplatiť
sumu 583,51 Eur s príslušenstvom nachádzajúcich sa na účtoch číslo: IBAN: S. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX suma 276,76 Eur, IBAN: S. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu 306,75 Eur, vedené vo

Všeobecnej úverovej banke a.s. a nahradiť škodu spôsobenú neoprávneným zadržiavaním finančných
prostriedkov v zmysle porušenia Ústavného zákona čl. 20 a vyhlášky Ministerstva financií č. 47/1964
Zb. a občianskych práv žalobcu v sume 10.000 Eur.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 06.02.2023, v ktorom uviedol, že
žalobca žiada, aby súd určil, že žalovaný je povinný vyplatiť žalobcovi sumu vo výške 583,51 Eur s
príslušenstvom,ktorámápredstavovaťvýškuprostriedkovnavkladnýchknižkách,ktoréžalobcazdedila
nahradiť škodu vo výške 10.000 Eur, spôsobenú neoprávneným zadržiavaním finančných prostriedkov.
S názorom žalobcu sa žalovaný nestotožnil a poprel všetky skutkové tvrdenia žalobcu, s výnimkou

tých, ktoré výslovne uviedol vo vyjadrení. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že v zmysle uznesenia
Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi, sp. zn. 5D/203/2021 zo dňa 25.11.2021 nadobudol ako jediný
dedič dedičstvo po poručiteľovi A. B., predmetom ktorého je aj vkladná knižka IBAN S. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX vedená vo VÚB, a.s., so zostatkom ku dňu 21.09.2021: 276,76 Eur a vkladná knižka
IBAN S. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedená vo VÚB, a.s., so zostatkom ku dňu 21.09.2021: 306,75

Eur (ďalej len „uznesenie o dedičstve“). V čase predloženia uznesenia o dedičstve žalobcom, žalovaný
postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami § 781 - 787 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník, v
zmysle ktorých vkladná knižka ako cenný papier mohla byť vystavená iba na meno, čo znamená, že s
vkladom na vkladnej knižke na meno je oprávnená nakladať fyzická osoba, na ktorej meno, priezvisko,
adresu trvalého pobytu, rodné číslo alebo dátum narodenia bola vkladná knižka vystavená. Podmienkou

nakladania s vkladom na vkladnej knižke je predloženie vkladnej knižky peňažnému ústavu. Pri strate
alebo zničení vkladnej knižky môže vkladateľ s vkladom nakladať, len ak vyhlási peňažný ústav na jeho
návrh alebo na návrh toho, kto má na tom právny záujem, vkladnú knižku za umorenú. Takýto návrh
môže podať vkladateľ alebo osoba, ktorá má na tom oprávnený záujem. Návrh sa podáva peňažnému
ústavu, konkrétne tej pobočke peňažného ústavu, ktorá vklad vedie. Právnym následkom riadneho

ukončenia umorovacieho konania stratenej, zničenej alebo odcudzenej vkladnej knižky je jej zrušenie.
S tým je spojený aj zánik povahy vkladnej knižky ako cenného papiera. Po umorení vydá peňažný ústav
vkladateľovi novú vkladnú knižku alebo na požiadanie vyplatí celý vklad. Zrušenie vkladnej knižky, ktoré
je právnym následkom umorenia vkladnej knižky, nemá bez žiadosti o výplatu celého vkladu za následok
zánik vkladového vzťahu. Tak ako umorenie nespôsobuje zánik vkladového vzťahu, nespôsobuje ani

jeho zmenu. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že žalovaný vykonáva obchody so svojimi klientmi na
zmluvnom základe, pričom je v zmysle § 27 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení a doplnení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“), povinný pri výkone svojej činnosti postupovať
obozretne, najmä je povinný vykonávať obchody spôsobom, ktorý zohľadňuje a zmierňuje riziká a
predovšetkým je v zmysle písm. c) vyššie uvedeného ustanovenia, povinný vykonávať všetky obchody

s vynaložením odbornej starostlivosti. Banka je povinná v záujme zabránenia vzniku strát dodržiavať
postupy výkonu svojich bankových činností a zriadiť a udržiavať účinný systém, ktorým bude pri svojej
činnosti predchádzať vzniku škôd. Takýmto postupom bolo aj dodržiavanie Všeobecných obchodných
podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty, ktorý v bode 19.5 ustanovoval, že výber z vkladnej knižkymôže vykonať len majiteľ vkladnej knižky alebo oprávnená osoba uvedená v podpisovom vzore, a to
len v hotovosti a po predložení vkladnej knižky. Nedostatočnou obozretnosťou pri výkone bankových
činností by banka mohla utrpieť v dôsledku negatívnej publicity stratu dobrého mena a tým aj stratu

dôvery verejnosti a hospodársku stratu, čo môže spôsobiť stratu dôvery verejnosti v ďalšie bankové
subjekty a narušenie stability bankového systému. Žalovaný tiež

uviedol, že postup žalovaného voči žalobcovi bol výsledkom dodržiavania platnej legislatívy a interných

predpisov a postupov žalovaného, ktorých primárnym cieľom je ochrana klienta a jeho finančných
prostriedkov. Z podania žalobcu je zrejmé, že vadu konania žalovaného vidí v tom, že žalovaný sa
nestotožnil s jeho pohľadom a názorom na prejednávanú vec. V súčasnej dobe finančné inštitúcie
vkladné knižky vypúšťajú zo svojho produktového portfólia, sú nahrádzané inými modernejšími
spôsobmi sporenia, banky ich svojim klientom už neponúkajú, avšak pre tých klientov, ktorí uvedeným
produktom disponujú, platí, že i naďalej ho môžu využívať. V zmysle interného predpisu žalovaného

č. XXX Vkladové produkty na dobeh došlo v novembri 2022 na základe rozhodnutia banky k zániku
vkladnej knižky ako cenného papiera. V zmysle ustanovenia bodu 3.3 uvedeného interného predpisu,
klienti už nemusia pri nakladaní s vkladom fyzicky predkladať vkladnú knižku. Vkladné knižky vedené v
mene EUR boli v rámci konverzie dňa 16.11.2022 premenované na Vklad bez viazanosti. Pri procese
vysporiadania dedičského konania po zosnulom majiteľovi vkladnej knižky od 16.11.2022 nemusí dedič

predkladať právoplatne zdedenú Vkladnú knižku. K domnelému nároku žalobcu na náhradu škody
žalovaný uviedol, že na vznik práva na náhradu škody musia byť splnené podmienky vyplývajúce z tzv.
príčinnej súvislosti (kauzálneho nexusu) medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Uvedené
tvrdenie skonštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze pod sp. zn. I ÚS 177/08 zo dňa
1. marca 2010, podľa ktorého je základnou podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu príčinná

súvislosť medzi konaním (opomenutím) škodcu a vzniknutou škodou u poškodeného, ktorá musí byť
predvídateľná. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie
porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím
(porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej
škody alebo ušlého zisku musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti.

Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce
právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne
preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno,
týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie
má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne

preukázaný a bezprostredný. Len všeobecné tvrdenie o strate podnikateľskej príležitosti alebo zmarení
podnikateľského zámeru bez ďalšieho nikdy nemôže byť základom pre vznik nároku na náhradu ušlého
zisku. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu a zaviazal
žalobcu na náhradu trov konania.

3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním doručeným súdu dňa 21.03.2023, v ktorom
uviedol, že právny stav v republike ustanovuje Ústava Slovenskej republiky, kde na ďalší výkon sú
vypracované zákony a na upresnenie sa vydávajú vyhlášky. Vo vyhláške je rozpracovaná nielen Ústava
SR, ale aj zákony pre výkon v praxi. Vyhláška č. 47/1964 Ministerstva financií o peňažných službách
občanov je detailne rozpracovaný postup, kde v § 11 ods. l je definované zavedenie nie umorovacieho

konanialen„strata,zničeniealeboodcudzenie“,ďalej§6ods.2poslednáveta„Viazanosťnaskutočnosť,
o ktorej je isté, že nastane môže zrušiť kedykoľvek ten, kto výplatu viazal, a ak zomrel, notárstvo
príslušne na prejednanie dedičstva. § 6 ods. 3 „Na vkladnej knižke, ktorá je predmetom výkonu

rozhodnutia súdu alebo úradu, sa vykoná výplata i keď je viazaná...“ § 8 ods. 3 posledná veta „Ak
nadobudne občan vklad na vkladnej knižke na meno dedičstvom, vyznačí sporiteľňa prevod vkladu na
nového vkladateľa na jeho žiadosť a po preukaze dedičstva.“ Zároveň žalobca doložil aj stanovisko
VÚB o trvaní na umorovacom konaní, čo potvrdzuje úmyselne porušovanie a nerešpektovanie právneho
stavu, porušovanie občianskych práv a ochranu majetku. Dňa 16.03.2023 žalobca skontroloval ich

tvrdenie, že od 16.11.2022 nemusí dedič predkladať vkladnú knižku, ale premenovali to na vklad bez
viazanosti, ale spíšu žiadosť o vysporiadaní bankového produktu a potom to na riešenie odstupujú na
právne oddelenie banky, čiže zase zadržiavajú peniaze, len to inak pomenovali. Všeobecná úverová
banka je podnikateľsky subjekt v oblasti finančníctva, výklad práva jej neprislúcha a svojou dominanciouužnerešpektujenielennotárov,sudcov,občanov,alejepodozrenie,žeplatnededičskékonaniepovažuje
za obyčajný papier. Je tam názor, že žalobca má dokladovať spôsobenú škodu ako keď na základe
platného dedičného konania odmietli vyplatiť peniaze ako mohol žalobca investovať. Peniaze žalobcu

VÚB veselo používala, investovala a zarábala bez jeho súhlasu, čo v islamských krajinách by to bola
krádež a trestá sa. Ekonomické zdôvodnenie: VÚB má úrok na kreditnej karte MasterCard 24,90 % čiže
na 583,51 Eur za 12 rokov majú cca 7.826,47 Eur orientačne, snažia sa ovplyvňovať súdy - občanov
a žiadajú dokladovať, tak potom aj VÚB dokladuje občanom, koľko preplatia na úrokoch do splatenia.
Na náhrade trov konania žalobca trval a to 634,50 Eur súdny poplatok a poštovné lebo nie žalobca,

ale žalovaný porušil platne právne predpisy tým, že nerešpektoval právoplatne ustanovenia vyhlášky
č. 47/1964 Zb., nerešpektoval pracovníka notárstva a súdu, čím porušil občianske práva žalobcu na
ochranu majetku, ale aj za majetkovú ujmu. Náhrada je oprávnená a na nej žalobca trval aj vrátane
trov konania.

4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 11.04.2023, v ktorom

uviedol, že žalovaný zotrváva na argumentácii predloženej súdu vo svojom predchádzajúcom vyjadrení
k žalobe a popiera skutkové tvrdenia žalobcu. Tento ani v replike neponúka relevantnú argumentáciu
odôvodňujúcu vyhovenie jeho žalobe. Žalobca vo svojom vyjadrení opakuje dôvody svojej žaloby.
Žalovaný je toho názoru, že sa k argumentom žalobcu podrobne vyjadril vo svojom vyjadrení k žalobe a
naďalej na nich v plnom rozsahu zotrváva. S názorom žalobcu sa žalovaný nestotožnil a poprel všetky

skutkové tvrdenia žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol v
celom rozsahu a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.

5. S účinnosťou od 01.06.2023 prešiel výkon súdnictva v civilných veciach (teda aj v tejto právnej veci)
z Okresného súdu Bratislava II na Mestský súd Bratislava IV (v rámci tzv. reformy súdnej mapy).

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi: uznesenie
Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi č. k. 5D/203/2021-28 zo dňa 25.11.2021, list žalobcu zo
dňa 29.11.2021, list žalovaného zo dňa 25.02.2022, úrokové sadzby pre kreditné karty, žiadosť o
vysporiadanie bankových produktov zo dňa 16.03.2023, výber v hotovosti vo výške 276,80 Eur zo dňa

04.04.2023, výber v hotovosti vo výške 306,80

Eur zo dňa 04.04.2023, pokus o zmier zo dňa 03.10.2022. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania
strany nemali, resp. na nich netrvali.

7. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav: uznesením Okresného súdu v
Spišskej Novej Vsi č. k. 5D/203/2021-28 zo dňa 25.11.2021 vydaným povereným súdnym komisárom
O.. A. I., notárom, žalobca ako univerzálny závetný dedič po poručiteľovi: A. B., E.. XX.XX.XXXX,
E. I. Y. XXX, Y.. XX.XX.XXXX, nadobudol v celosti (v 1/1) dedičstvo: vkladnú knižku IBAN: S.

XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedenú vo Všeobecnej úverovej banke a.s. so zostatkom ku dňu
21.09.2021 vo výške 276,76 Eur a vkladnú knižku IBAN: S. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedenú vo
Všeobecnej úverovej banke a.s. so zostatkom ku dňu 21.09.2021 vo výške 306,75 Eur. Listom zo dňa
29.11.2021 žalobca požiadal žalovaného o vyplatenie finančnej hotovosti na základe dedičstva. Listom
zo dňa 25.02.2022 žalovaný oznámil žalobcovi, že finančné prostriedky z vkladných knižiek mu budú

vyplatené,keďžalobcazadážiadosťovysporiadaniebankovýchproduktovspredloženýmprávoplatným
uznesením po zosnulom; ak žalobca vkladné knižky nemá, zamestnanec pobočky zadá na tieto
vkladné knižky umorovacie konanie a po jeho skončení (2 mesiace) budú žalobcovi zostatky vyplatené,
pričom žalobca žiadne poplatky platiť nebude. Dňa 16.03.2023 žalobca žiadosťou o vysporiadanie
bankových produktov požiadal žalovaného o vysporiadanie zdedených bankových produktov v zmysle

právoplatného rozhodnutia. Z dôkazov - výber v hotovosti vo výške 276,80 Eur zo dňa 04.04.2023 a
výber v hotovosti vo výške 306,80 Eur zo dňa 04.04.2023, pokus o zmier zo dňa 03.10.2022, ako aj
z nesporných tvrdení strán sporu mal súd za preukázané, že dňa 04.04.2023 boli žalobcovi zo strany
žalovaného vyplatené zostatky z predmetných vkladných knižiek v celkovej sume 583,60 Eur.

8. Podľa § 781 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“), prijatie vkladu potvrdí peňažný ústav vkladnou knižkou upravenou tak, aby
z nej bola zrejmá výška vkladu, jeho zmeny a konečný stav.9. Podľa § 782 Občianskeho zákonníka, vkladná knižka môže byť vystavená len na meno.

10. Podľa § 783 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bez predloženia vkladnej knižky nemožno s vkladom

nakladať, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 784 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri strate alebo zničení vkladnej knižky môže vkladateľ
s vkladom nakladať, len ak vyhlási peňažný ústav na jeho návrh alebo na návrh toho, kto má na tom
právny záujem, vkladnú knižku za umorenú.

12. Podľa § 784 ods. 2 Občianskeho zákonníka, po umorení vydá peňažný ústav vkladateľovi novú
vkladnú knižku alebo na požiadanie vyplatí celý vklad.

13. Podľa § 784 ods. 3 Občianskeho zákonníka, vykonávací predpis ustanovuje postup pri umorovaní
vkladných knižiek a prípady, kedy môže peňažný ústav vykonať výplatu vkladu

alebo vydať novú vkladnú knižku aj bez umorenia pôvodnej vkladnej knižky, ak je oprávnený známy.

14. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky Ministerstva financií č. 47/1964 Zb. o peňažných službách občanom

(ďalej len „ vyhláška č. 47/1964 Zb.“), vkladateľ môže v úradovni sporiteľne, ktorá vedie vklad, viazať
(vinkulovať) výplaty z obyčajnej vkladnej knižky a z výhernej vkladnej knižky na heslo, na privolenie tretej
osoby (iného občana alebo organizácie) alebo na skutočnosť, o ktorej je isté, že nastane. Pri viazaní
výplaty na skutočnosť, o ktorej je isté, že nastane, je vkladateľ povinný preukázať svoju totožnosť.

15. Podľa § 6 ods. 2 vyhlášky č. 47/1964 Zb., viazanosť výplaty podľa odseku 1 možno zrušiť len v
úradovni sporiteľne, ktorá vedie vklad. Viazanosť na heslo môže zrušiť ten, kto oznámi heslo alebo
preukáže, že mu vklad patrí. Viazanosť na privolenie tretej osoby sa môže zrušiť len so súhlasom tejto
osoby alebo na základe právoplatného rozhodnutia súdu alebo notárstva. Viazanosť na skutočnosť, o
ktorej je isté, že nastane, môže zrušiť kedykoľvek ten, kto výplatu viazal, a ak zomrel, notárstvo príslušné

na prejednanie dedičstva.

16. Podľa § 6 ods. 3 vyhlášky č. 47/1964 Zb., z vkladnej knižky, ktorá je predmetom výkonu rozhodnutia
súdu alebo úradu, sa vykoná výplata, i keď je viazaná podľa odseku 1, ak sa súčasne s vkladnou
knižkou predloží potvrdenie, že nariadenie o výkone rozhodnutia je vykonateľné. Ak je predmetom

výkonu rozhodnutia cestovná vkladná knižka, vykoná sporiteľňa výplatu i bez predloženia preukazného
lístka (§ 22).

17. Podľa § 8 ods. 3 vyhlášky č. 47/1964 Zb., vklad na vkladnej knižke na meno previesť medzi
živými; prevod sa uskutoční tým, že sporiteľňa na žiadosť vkladateľa vyznačí vo vkladnej knižke

meno, priezvisko a adresu nového vkladateľa. Ak nadobudne občan vklad na vkladnej knižke na meno
dedičstvom, vyznačí sporiteľňa prevod vkladu na nového vkladateľa na jeho žiadosť a po preukaze
dedičstva.

18. Podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 47/1964 Zb., ak je ohlásená strata, zničenie alebo odcudzenie vkladnej

knižky neznámym páchateľom, zavedie sporiteľňa, ktorá vedie vklad, na návrh vkladateľa alebo toho,
kto má na vkladnej knižke právny záujem (ďalej len „navrhovateľ“), konanie o vyhlásení vkladnej knižky
za umorenú. Navrhovateľ musí pritom preukázať svoju totožnosť a uviesť údaje potrebné na zistenie
totožnosti vkladnej knižky.

19. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

20. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

21. Podľa ust. § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.22. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav a po vykonanom
dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. Vo vzťahu k žalovanej sume vo
výške 583,51 Eur, ktorá predstavovala zostatky na vkladných knižkách, mal súd za preukázané, že po
podaní žaloby boli žalobcovi (dňa 04.04.2023) zo strany žalovaného vyplatené zostatky z predmetných

vkladných knižiek. Uvedené medzi stranami nebolo sporné, výplata zostatkov vyplývala jednak z
predložených listinných dôkazov (výberov v hotovosti), ako aj z nesporných skutkových tvrdení strán
sporu na pojednávaní konanom dňa 07.02.2024. Predmetný záväzok tak zanikol jeho splnením (§ 559
ods. 1 Občianskeho zákonníka). Napriek uvedenému však žalobca trval na podanej žalobe v celom
rozsahu a teda žalobu z dôvodu tejto úhrady nevzal v predmetnej časti späť, na základe čoho by
následne súd v tejto časti konanie zastavil. Z uvedeného dôvodu tak v tejto časti nebolo možné žalobe

vyhovieť. Keďže záväzok už zanikol jeho splnením, v prípade ak by súd opätovne zaviazal žalovaného
na zaplatenie tejto sumy rozsudkom, išlo by o duplicitné plnenie. Zároveň súd poukazuje na to, že pre
rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 CSP) a nakoľko v čase vyhlásenia
rozsudku už záväzok žalovaného neexistoval (zanikol splnením) ani žalobca nevzal v tejto časti žalobu
späť, súd nemal inú možnosť ako žalobu v tejto časti zamietnuť.

24. Vo vzťahu k údajnému nároku na náhradu škody, ktorý si žalobca uplatnil vo výške 10.000 Eur,
súd dospel k záveru, že tento nie je dôvodný. Žalobca tvrdil, že mu táto údajná škoda bola spôsobená
neoprávneným zadržiavaním finančných prostriedkov a tým, že žalovaný ignoroval poskytnúť informácie
notárovi po zomrelom a nerešpektoval vyplatenie finančných prostriedkov na základe právoplatného

dedičstva, boli porušené právne predpisy SR. Zároveň žalobca tvrdil, že mohol finančné prostriedky
využívať v oblasti spracovania biologického odpadu a zelenej energie a finančný zisk mohol znásobovať.

25. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti
je: (i) protiprávny úkon, (ii) spôsobenie škody a (iii) príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a

škodou. V predmetnom prípade súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu predpokladov
pre vznik zodpovednosti za škodu. Žalobca predovšetkým nepreukázal, že by zo strany žalovaného
došlo k porušeniu zmluvných alebo iných záväzkových povinností (k protiprávnemu úkonu zo strany
žalovaného) tým, že žalovaný požadoval od žalobcu umorovacie konanie a nebol tak naplnený
prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. V konaní nebolo sporné, že žalobca bol dedičom

po poručiteľovi A. B., pričom ako dedičstvo nadobudol aj predmetné vkladné knižky. Žalobca však
predmetnými vkladnými knižkami fyzicky nedisponoval, pričom súd považoval za irelevantné z akého
dôvodu (či už to bolo z dôvodu straty na strane poručiteľa alebo žalobcu, prípadne jej zničenia alebo
odcudzenia neznámym páchateľom). V prípade, ak žalobca ako dedič vkladnými knižkami fyzicky
nedisponoval (čo sporné nebolo), súd nepovažoval za porušenie povinností žalovaného, ak žalovaný

od žalobcu požadoval

umorovacie konanie. Ako vyplýva z vyššie citovanej právnej úpravy, pri strate alebo zničení vkladnej
knižky sa v zásade vyžaduje umorovacie konanie. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, ktorý

poukazoval na určité ustanovenia vyhlášky č. 47/1964 Zb., z ktorých malo podľa jeho názoru vyplývať,
že v danom prípade umorovacie konanie nebolo potrebné a žalovaný tak konal protiprávne. Žalobca
poukazoval predovšetkým na § 6 ods. 2, § 8 ods. 3 a § 11 vyhlášky č. 47/1964 Zb. V tejto súvislosti
súd konštatuje, že § 6 vyhlášky č. 47/1964 Zb. upravuje situácie, kedy vkladateľ môže viazať výplaty z
vkladnej knižky na heslo, na privolenie tretej osoby alebo na skutočnosť, o ktorej je isté, že nastane. V

prejednávanom spore sa nejednalo o žiaden z vyššie uvedených prípadov, nakoľko poručiteľ neviazal
výplaty z vkladných knižiek na splnenie uvedených podmienok. Ustanovenie § 6 ods. 3 vyhlášky
č. 47/1964 Zb. navyše upravuje výplatu z vkladnej knižky, ktorá je predmetnom výkonu rozhodnutia
(exekúcie) - v takom prípade sa vykoná výplata, i keď je viazaná na splnenie vyššie uvedených
podmienok.Opätovnesúdzdôrazňuje,ževdanomprípadeporučiteľneviazalvýplatyzvkladnýchknižiek

na splnenie uvedených podmienok a preto celé ust. § 6 vyhlášky č. 47/1964 Zb. nie je možné aplikovať
na daný prípad, pričom navyše v danom prípade sa ani nejednalo o výkon rozhodnutia (exekúciu). Čo
sa týka § 8 ods. 3 vyhlášky č. 47/1964 Zb., predmetné ustanovenie upravuje možnosť previesť vklad
na vkladnej knižke; prevod sa uskutoční tým, že sporiteľňa na žiadosť vkladateľa vyznačí vo vkladnejknižke nového vkladateľa. Ak nadobudne občan vklad na vkladnej knižke na meno dedičstvom, vyznačí
sporiteľňa prevod vkladu na nového vkladateľa na jeho žiadosť a po preukaze dedičstva. Súd má za
to, že ani uvedené ustanovenie nie je možné aplikovať na daný prípad, nakoľko v prejednávanom

prípade prevod vkladu na žalobcu ako nového vkladateľa nebolo možné vyznačiť vo vkladnej knižke,
nakoľko žalobca vkladnou knižkou fyzicky nedisponoval. V prípade, ak dedič fyzicky vkladnou knižkou
nedisponuje, je podľa názoru súdu namieste aplikácia ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky č. 47/1964 Zb.,
ktoré upravuje konanie o vyhlásení vkladnej knižky za umorenú. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že
žalobca nepreukázal, že by zo strany žalovaného došlo k porušeniu zmluvných alebo iných záväzkových

povinností tým, že žalovaný v danom prípade požadoval od žalobcu umorovacie konanie.

26. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že mu škoda bola spôsobená aj tým, že žalovaný ignoroval poskytnúť
informácie notárovi po zomrelom v druhom polroku 2011, kedy žalobca požiadal žalovaného, aby v
prípade, že poručiteľ bol ich klientom, oznámil túto skutočnosť notárovi, pričom žalobca dostal ústnu
odpoveď „že nebol klientom banky“, súd konštatuje, žalobca nepreukázal, že by zo strany žalovaného

došlo k porušeniu zmluvných alebo iných záväzkových povinností vyššie uvedeným konaním. Zo
žiadnych vykonaných dôkazov nevyplýva, že by žalobca v roku 2011 žiadal žalovaného o uvedenej tejto
informácie a že žalobca dostal ústnu odpoveď „že nebol klientom banky“. Navyše súd zdôrazňuje, že s
ohľadom na bankové tajomstvo žalobca podľa názoru súdu ani nebol oprávnený na poskytnutie takejto
informácie o poručiteľovi; bolo úlohou notára v dedičskom konaní po poručiteľovi vyžiadať si takúto

informáciu od banky. Súd tak dospel k záveru, že v uvedenom prípade žalobca nepreukázal porušenie
povinností zo strany žalovaného.

27. Súd mal rovnako tak za to, že žalobca v konaní nepreukázal ani spôsobenie škody ako jedného
z predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu. Žalobca iba vo všeobecnej rovine tvrdil, že mu
bola spôsobená škoda vo výške 10.000 Eur, túto však žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikoval a
teda neuviedol, z čoho konkrétne škoda v uvedenej výške pozostáva, resp. ako dospel ku škode
práve v takejto výške. Súd zdôrazňuje, že vznik škody je povinný preukázať poškodený, a v tomto

ohľade nie je postačujúce len tvrdenie žalobcu, že mu bola spôsobená škoda v nejakej výške. Žalobca
musí preukázať výšku škody, nárok na náhradu škody musí riadne vyčísliť a preukázať, rovnako
musí preukázať, že žalovaný porušil nejakú svoju povinnosť, či už zo zmluvného vzťahu žalobcom,
či zákonnú povinnosť a medzi porušením povinnosti a vznikom škody existuje príčinná súvislosť. S
ohľadom na uvedené (nakoľko žalobca nepreukázal porušenie povinností zo strany žalovaného a vznik

škody) mal súd za to, že žalobca tak nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a
vzniknutou škodou. Na vznik práva na náhradu škody musia byť splnené podmienky vyplývajúce z tzv.
príčinnej súvislosti (kauzálneho nexusu) medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Uvedené
tvrdenie skonštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze pod sp. zn. I ÚS 177/08 zo dňa
1. marca 2010, podľa ktorého je základnou podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu príčinná

súvislosť medzi konaním (opomenutím) škodcu a vzniknutou škodou u poškodeného, ktorá musí byť
predvídateľná. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie
porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím
(porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej
škody alebo ušlého zisku musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti.

Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce
právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne
preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno,
týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie
má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne

preukázaný a bezprostredný. Len všeobecné tvrdenie o strate podnikateľskej príležitosti alebo zmarení
podnikateľského zámeru bez ďalšieho nikdy nemôže byť základom pre vznik nároku na náhradu ušlého
zisku. Vzhľadom na uvedené tak podľa názoru súdu v predmetnom prípade žalobca nepreukázal
splnenie predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu.

28. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že (i) v časti žalovanej sumy
vo výške 583,51 Eur už tento záväzok žalovaného zanikol jeho splnením a (ii) v časti žalovanej sumy vo
výške 10.000 Eur, ktorú si žalobca uplatnil titulom náhrady škody, žalobca v konaní neuniesol dôkaznébremeno ohľadom splnenia predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu, a preto súd nemohol
uplatnený nárok priznať, a teda žalobu bolo potrebné zamietnuť.

29. Žalovaný mal v konaní plný úspech (nakoľko žaloba bola zamietnutá) a preto by mal právo aj na
plnú náhradu trov konania. Zo súdneho spisu však mal súd za preukázané, že žalovanému v konaní
nevznikla žiadna poplatková povinnosť ani žiadne trovy právneho zastúpenia. Žalovanému tak žiadne
trovy konania nevznikli, ani si žiadny nárok na náhradu

trov konania napokon neuplatnil (ako vyplýva zo záverečnej reči žalovaného). Súd v záujme rozumného
usporiadania procesných vzťahov (čl. 4 ods. 2 CSP) rozhodol tak, že sa žalovanému nárok na náhradu
trov konania nepriznáva. Prihliadol aj na hospodárnosť konania, lebo na základe § 262 ods. 2 CSP by
bolo potrebné po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, vydať samostatné rozhodnutie
o výške náhrady trov konania a nakoľko žalovanému žiadne trovy nevznikli, nebolo by možné titulom

náhrady trov konania žiadnu sumu priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom
súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch B2-

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.