Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. november 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7Csp/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120249009
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Rejdovianová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6120249009.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dominikou Rejdovianovou, v právnej veci
žalobcu R Collectors s.r.o., IČO: 50 094 297, so sídlom 811 02 Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8/A,
zastúpený ATTORNEYS GROUP s.r.o., IČO: 36 863 998, so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Kláry
Jarunkovej 2, proti žalovanému A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX C. C., D. E. XXXX/XX, štátny
občan SR, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Ján Segeč, s.r.o., IČO: 47 258 039, so sídlom 974

01 Banská Bystrica, Skuteckého 26, o zaplatenie 12 020,06 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania v rozsahu 100 %, ktoré je žalobca povinný zaplatiť žalovanému do troch dní, od právoplatnosti
uznesenia súdu I. inštancie o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania platobného rozkazu pre zaplatenie sumy 24 031,48

Eur s príslušenstvom, titulom Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8773209484 zo dňa 22. 07. 2015
uzatvorenej žalovaným s právnym predchodcom žalobcu – Poštovou bankou, a.s., na základe ktorej
boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 23 850 Eur. Žalovaný úver neplnil riadne
a včas. V dôsledku omeškania žalovaného s plnením úveru, právny predchodca žalobcu v zmysle §
565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník /ďalej len „OZ“/ v spojení s ustanovením § 53 ods. 9
OZ, upozornil žalovaného na možné vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Žalovaný na upozornenie

nereagoval, a preto právny predchodca žalobcu vyhlásil dňa 21. 11. 2017 úver za predčasne splatný. Po
vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný vykonal v splátkach úhrady v celkovej výške 2 583,20
Eur a poslednú splátku uhradil dňa 03. 06. 2019 vo výške 40,32 Eur. Právny predchodca žalobcu výzvou
zo dňa 04. 02. 2020 opätovne žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy. Žalovaný na výzvu nereagoval.
Žalovaný je tak povinný zaplatiť - sumu 20 624,77 Eur ako istinu; sumu 1 745,88 Eur ako vyčíslený
úrok z istiny, pričom ide o súčet dlžného zmluvného úroku a zákonného úroku z omeškania od momentu
poskytnutiaúverudomomentuvyhláseniapredčasnejsplatnostiúveru;sumu1651,83Eurakovyčíslený

zákonný úrok z omeškania, pričom ide o vyčíslený úrok z omeškania od momentu zosplatnenia úveru
do vykonania poslednej úhrady žalovaným; 5 %-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 20 624,77 Eur
od 04. 06. 2019 až do zaplatenia a poplatky vo výške 9 Eur. Právny predchodca žalobcu k žalobe
pripojil fotokópiu aktuálneho stavu úveru ku dňu 31. 01. 2020 /č.l. 5,6/, fotokópie podacích hárkov - č.
EPH111834944 zo dňa 22. 11. 2017, č. EPH188750415 zo dňa 05. 02. 2020, č. EPH109522259 zo
dňa 26. 10. 2017 /č.l. 7 – 9/, fotokópiu predžalobnej výzvy zo dňa 04. 02. 2020 /č.l. 10/,

fotokópiu upozornenia – výzvy na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 25. 10. 2017 /č.l. 11/, fotokópiu
výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 21. 11. 2017 /č.l. 11/ a fotokópiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere
lepšiasplátka /č.l. 12/.2. Súd v spore po predchádzajúcom súhlase žalobcu, po výzve súdu s upozornením, že Zmluva
o úvere zo dňa 24. 07. 2015 je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch /ďalej len „ZoSÚ“/ vydal platobný rozkaz sp. zn. 34Up/402/2020 zo dňa 13.
07. 2020, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 13 700,06 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 13 700,06 Eur od 04. 06. 2019 do zaplatenia, postupom
podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ.

3. Žalovaný podal voči platobnému rozkazu odpor, ktorý odôvodnil tým, že akákoľvek listina, ktorou
žalobca vyhlásil dňa 21. 11. 2017 úver za predčasne splatný, žalovanému nikdy doručená nebola
a ani samotný žalobca doručenie tohto právneho úkonu nepreukázal. Má za to, že pôžička z uzavretej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa nestala predčasne splatnou na základe právneho úkonu právneho
predchodcu žalobcu. V podanom odpore uviedol, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez
poplatkov, a to z dôvodu, že uzavretá zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ a l/

ZoSÚ. V odpore poukázal na skutočnosť, že žalobca nepreukázal ani to, že postupoval s odbornou
starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti splácať spotrebiteľský úver v zmysle § 7 ZoSÚ, pretože
nepreukázal akým spôsobom skúmal schopnosť splácať úver a vzniká podozrenie, že žalobca pri
uzatváraní úverovej zmluvy nekonal s odbornou starostlivosťou, pričom v takomto prípade v súlade s §
11ods.2ZoSÚ,niejeoprávnenývyžadovaťjednorázovésplatenieúveru.Vprípade,akžalobcasplnenie

podmienok v súlade s § 7 ods. 1 ZoSÚ, v spore nepreukáže, došlo tak zo strany žalobcu k hrubému
porušeniu povinností, ktorého následkom je skutočnosť, že úver je potrebné považovať za bezúročný
a bez poplatkov. Navrhol, aby súd predmetnú zmluvu podrobil prieskumu, či neobsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky.

4. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu uviedol, že výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 21. 11.
2017 bola žalovanému doručovaná, o čom súdu doložil podací hárok k výzve. K tvrdeniu, že zmluva
neobsahuje náležitosti § 9 ods. 2 písm. l/, k/ a j/ ZoSÚ uviedol, že celkovú výšku úveru nemožno stotožniť
s jednoduchým súčinom počtu výšky splátok, ale do jej výsledného čísla vstupujú viaceré aspekty, ktoré
je potrebné zohľadniť, najmä výšku celkových nákladov (náklady spojené s poskytnutím úveru), a teda

výška celkovej sumy je uvedená v predmetnej zmluve v správnej hodnote. K tvrdeniu o neskúmaní
bonity s odbornou starostlivosťou uviedol, že platobná schopnosť žiadateľov o úver sa štandardne
overuje a právny predchodca žalobcu skúmal platobnú schopnosť dopytom do Sociálnej poisťovne,
overenímsivýškypríjmu,spoločnéhoregistrabankovýchinformáciíuspoločnostiEOSKSI.Ustanovenia
ZoSÚ, bližšie neurčujú spôsob, ako konkrétne má veriteľ postupovať pri výkone svojej činnosti, resp.

niet vykonávacieho predpisu, ktorý by určil postup výkonu činnosti s odbornou starostlivosťou. Čo
sa týka tvrdenia žalovaného, aby konajúci súd zmluvu podrobil prieskumu, k tomu uviedol, že sám
žalovanýneuvádza,aképodmienkybymalibyťpodľajehonázoruneprijateľné.Následnežalobcadoplnil
vyjadrenie k podanému odporu, v ktorom uviedol, že právny predchodca pred uzavretím zmluvy o úvere
posúdil schopnosť žalovaným splácať poskytnuté peňažné prostriedky, a to tak, že:

-deklarovanýpracovnýpomerapríjemžiadateľabankaoverilazexternéhonezávisléhozdroja(Sociálna
poisťovňa) a akceptovala jeho príjem vo výške 500 Eur,
- v rámci posudzovania mala banka k dispozícii kompletné informácie o úverových záväzkoch klienta
(výdavky) zo spoločného úverového registra informácií,
- podľa dát z EOS KSI mal žiadateľ v čase posudzovania žiadosti evidovaný 1 uzavretý spis,

- žiadateľ si uvádzal rodinný stav slobodný a žiadne vyživované deti,
- finančná analýza platná v tom čase bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške 23 850 Eur na 9
rokov s mesačnou splátkou vo výške 404 Eur + mesačné poistné za poistenie schopnosti splácať úver
vo výške 26 Eur (klient pôvodne požadoval 25 000 Eur).
K tomuto doplnenému vyjadreniu právny predchodca žalobcu predložil tunajšiemu súdu reporty zo SRBI,

EOS KSI a Sociálnej poisťovne.

5. Žalovaný vo vyjadrení zotrval na námietke, že žalobca v súvislosti s poskytnutým úverom
nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti splácať spotrebiteľský úver
v zmysle § 7 ZoSÚ. Žalobca predložil doklady, ktorými sa snaží preukázať, že postupoval pri poskytnutí

úveru s odbornou starostlivosťou, ale z obsahu týchto dokladov vyplýva skutočnosť, že žalobca
neskúmal bonitu žalovaného s odbornou starostlivosťou, a preto nie je oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu
žiadnym spôsobom nepreukazuje a ani netvrdí, že by pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácaťúver, okrem príjmu žalovaného, zisťoval akékoľvek údaje o jeho výdavkoch. Predložil výpisy z účtu
žalovaného, z ktorých vyplýva, že v čase pred poskytnutím úveru bola mzda žalovaného 457,02 Eur -
490,96 Eur, t.j. podstatne menej, ako tvrdí žalobca. Žalovaný nemal ďalší príjem, pričom táto skutočnosť

bola právnemu predchodcovi žalobcu známa, žalovaný nebol zamestnaný u viacerých zamestnávateľov
a nebol registrovaný v systéme Sociálnej poisťovne ako SZČO. Skutočnosť, že žalovaný bol slobodný
a bez vyživovacej povinnosti ešte neznamená, že nemal žiadne výdavky, pretože musel niekde bývať,
musel niečo jesť, piť, musel sa do zamestnania obliekať. Preto je možné tvrdiť, že žalobca nezisťoval
výdavky žalovaného a splnenie tejto svojej zákonnej povinnosti úmyselne zanedbal. ZoSÚ vyžaduje

skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti.
To, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou je zrejmé aj z výšky žalobcom schválenej mesačnej
splátky vo vzťahu k príjmu žalovaného, keď žalovanému po zaplatení tejto splátky zostávalo od 27 do 40
Eur na mesiac. Právnemu predchodcovi žalobcu tak muselo byť zrejmé, že poskytnutý úver musí skončiť
skôr, či neskôr jeho nesplácaním, lebo z toho, čo zostávalo žalovanému, sa nedá dlhodobo žiť. V danom
prípadeideohrubéporušeniepovinnostinastranežalobcuakoveriteľapriposkytovaníspotrebiteľského

úveru, čo má dva následky, a to, že prvým následkom konania bez odbornej starostlivosti je skutočnosť,
že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a druhým následkom je
strata práva vyžadovať od žalovaného jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru. Žalobca tak
nebol oprávnený poskytnutý úver zosplatniť a žalovaný má právo poskytnutý úver (istinu) splácať
v pravidelných mesačných splátkach až do konečnej splatnosti úveru dňa 25. 07. 2024.

6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 11. 11. 2020 uviedol, že v danom prípade si žalobca uplatňuje čistú
istinu úveru od žalovaného, nežiada úroky ani poplatky. Taktiež nesúhlasil s tým, že právny predchodca
žalobcu neskúmal platobnú schopnosť žalovaného vôbec. Veritelia sa okrem odpovedí na dopyty
do databáz musia spoliehať aj na pravdivosť tvrdení žiadateľmi v žiadosti o úver. Napokon, aj sám

žiadateľ musí vedieť zvážiť, či je v jeho možnostiach a schopnostiach predmetný úver splácať. Právny
predchodca žalobcu overoval príjem žalovaného, nie mzdu, pričom príjem je pojmovo širším vyjadrením
mzdyaprávezuvedenéhodôvoduveriteliaoverujúpríjemnieinak,akodopytomdoSociálnejpoisťovne,
ktorá poskytuje informácie ohľadom vymeriavacieho základu, nie mzdy. Taktiež nemožno tvrdiť, že
právny predchodca žalobcu sa spoliehal len na údaje zo spoločného registra bankových informácií

a o príp. iných záväzkoch, ktoré mohli byť medzičasom postúpené, žalobca dopytoval v súkromnom
sektore najväčšieho správcu pohľadávok na trhu, spoločnosť EOS KSI. Žalobca má za to, že počas
konania dostatočne preukázal opodstatnenosť svojho nároku voči žalovanému a uniesol dôkazné
bremeno v otázke splnenia povinnosti s odbornou starostlivosťou.

7. Súd uznesením zo dňa 25. 01. 2021, č.k. 7Csp/4/2020-209 po splnení podmienok podľa § 80 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/, pripustil zmenu žalobcu tak, že namiesto
pôvodného žalobcu Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890 vstúpi spoločnosť R Collectors s.r.o., IČO:
50 094 297 ako nový žalobca.

8. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 17. 10. 2021 vzniesol námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu, a to z dôvodu, že právny predchodca neoznámil postúpenie pohľadávky, ktorá je predmetom
tohto sporu žalovanému, resp. ani žalobca nepreukázal postúpenie tejto pohľadávky žalovanému.

9.Žalobcapodanímzodňa08.11.2021uviedol,knamietanejaktívnejlegitimácii,žesplneniepodmienok

pre postúpenie, nie sú spornou skutočnosťou, nakoľko súd bezo sporu rozhodol o zmene účastníka
uznesením zo dňa 25. 01. 2021, ktoré je právoplatné a vykonateľné. Námietka zo strany žalovaného
o absencii vecnej legitimácie je nedôvodná. Doručenka k výzve, ktorou veriteľ oznámil zosplatnenie
a ktoré žalobca zasielal žalovanému sa vrátila s oznámením, že žalovaný si zásielku prevzal dňa 24.
11. 2017 /č.l. 248/. Oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky bolo žalovanému doručované dňa 16.

12. 2020, čo preukazuje podací hárok č. EPH222117797 a preukázateľne doručené dňa 18. 12. 2020 /
č.l. 246 a 250/.

10. Žalobca podaním zo dňa 18. 10. 2021 a 28. 02. 2022 zobral žalobu čiastočne späť do výšky 1 680
Eur, nakoľko túto sumu žalovaný uhradil v priebehu konania a navrhol, aby súd žalovaného zaviazal na

zaplatenie sumy 12 020,06 Eur s prísl.

11. Súd v spore rozhodol dňa 01. 03. 2022 rozsudkom sp. zn. 7Csp/4/2020 s tým, že žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12 020,06 Eur ako istinu spolu s 5 % - ným úrokom z omeškaniaročne, presne špecifikovaným na č.l. 286, v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia;
konanie v časti o zaplatenie sumy 1 680 Eur zastavil a žalobcovi priznal voči žalovanému plnú náhradu
trov konania.

12. Na odvolanie žalovaného, v spore rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn.
12CoCsp/24/2022 zo dňa 28. 06. 2023, ktorým zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12 020,06 Eur ako istinu spolu s 5 % - ným úrokom
z omeškania ročne a v závislom výroku o trovách konania. Predmetom sporu tak zostal nárok žalobcu na

zaplateniesumy12020,06Eurspríslušenstvom.Krajskýsúdvzrušujúcomuzneseníuviedol,žeokresný
súd nesprávne aplikoval namiesto znenia § 17 ods. 1 a 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy o postúpení pohľadávok, ustanovenia § 17 ods. 1 a 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
predmetnej zmluvy o úvere, a to viedlo súd k tomu, že sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzil len na
posúdenie následkov hrubého porušenia povinností právneho predchodcu žalobcu konať pri uzatváraní
zmluvy o úvere s odbornou staroslivosťou s následkom bez poplatkovosti a bezúročnosti úveru a vôbec

sa nevysporiadal s pre konanie podstatnou argumentáciou žalovaného, že právny predchodca žalobcu
nebol oprávnený s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 2 ZoSÚ, predmetný úver predčasne zosplatniť
a následne s poukazom na § 17 ods. 1 ZoSÚ, právny predchodca žalobcu nebol oprávnený takto
predčasne zosplatnený spotrebiteľský úver postúpiť, preto zmluva o postúpení pohľadávok je pre rozpor
so zákonom neplatná a žalobca, napriek tomu, že súd 1. inštancie pripustil zmenu na strane žalobcu,

nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom, pretože uvedené uznesenie o pripustení zmeny na
strane žalobcu, je procesným rozhodnutím, pri vydaní ktorého súd 1. inštancie neskúmal aspekty vecnej
legitimácie. Krajský súd uzavrel, že úlohou súdu bude vysporiadať sa s vyššie uvedenou argumentáciou
žalovaného a v zmysle judikatúry NS SR (sp. zn. 2Cdo 266/2020 z 31. 05. 2022 a sp. zn. 4Cdo 75/2020
z 27. 10. 2022) tiež s tým, či predmetná pohľadávky bola platne postúpená na žalobcu aj v zmysle §

92 ods 8. Zákona o bankách, vzhľadom k tomu, že obsah ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách,
predpokladá výlučnú a samostatnú, preukázateľne dlžníkovi doručenú výzvu banky, že jej klient je
v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku, pričom tak ako je uvedené v odôvodnení vyššie
citovaných rozhodnutí NS SR: „skrz spotrebiteľského charakteru zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť
oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách“,

pričom zo spisu nevyplýva, že by právny predchodca žalobcu adresoval a doručoval žalovanému aj
takúto samostatnú výzvu v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách.

13. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

14. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

15. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
16. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o

spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

17. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľ je povinný poskytnúť
veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z
príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.18. Podľa § 7 ods. 16 písm. b) ZoSÚ v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, vynaložením odbornej
starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver

s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi.

19. Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, veriteľ je povinný v záujme
odbornej starostlivosti pri poskytovaní spotrebiteľských úverov vytvoriť a udržiavať systém posúdenia
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a postupovať v súlade s týmto systémom a vytvoriť

a udržiavať systém poskytovania spotrebiteľských úverov.

20. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie

schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

21.Podľa§17ods.1ZoSÚvplatnomzneníkudňupostúpeniapohľadávky,právavyplývajúcezozmluvy

o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak
prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a

a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku

alebo pobočku zahraničnej banky, a

b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

22. Podľa § 17 ods. 4 ZoSÚ v platnom znení ku dňu postúpenia pohľadávky, pôvodný veriteľ je povinný
písomne informovať spotrebiteľa o postúpení pohľadávky do piatich pracovných dní odo dňa postúpenia
pohľadávky. Porušenie povinnosti podľa prvej vety je osobitne závažným porušením povinnosti podľa
osobitného predpisu.

23. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza.

24. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

25. Podľa § 526 ods. 1, 2 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu
oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník
postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukázal, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania

zmluvy o postúpení.

26. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo

pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu
klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere
podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie
podľa osobitného predpisu.

27. Súd po vrátení veci, vytýčil v spore na 04. 11. 2024 pojednávanie, ktorého sa zúčastnili právni
zástupcovia sporových strán, pričom rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol, pre nedostatok
aktívnej legitimácie žalobcu.28. V zmysle právne záväzného názoru krajského súdu, sa súd prioritne opätovne zaoberal
argumentáciou žalovaného, ktorý tvrdil, že právny predchodca žalobcu, pri poskytnutí úveru žalovanému

nepostupoval s odbornou starostlivosťou a následky takého konania súd dva. Poskytnutý úver je
potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a druhým následkom je strata práva vyžadovať
od žalovaného jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru. Žalobca teda nebol podľa žalovaného
oprávnený poskytnutý úver zosplatniť a žalovaný mal právo poskytnutý úver (istinu) splácať
v pravidelných mesačných splátkach až do konečnej splatnosti úveru dňa 25. 07. 2024.

29. Podľa znenia § 7 ods. 1 ZoSÚ, platného v čase uzavretia zmluvy o úvere, je pri posúdení úverovej
schopnosti klienta, veriteľ povinný prihliadať tak na existujúcu situáciu klienta – spotrebiteľa, najmä na
jeho príjmy a výdavky. Je nevyhnutné brať zreteľ na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa
a to, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká je nevyhnutne
potrebná pre splácanie poskytnutého úveru.

30.Preúčelyposúdeniasplneniapovinnostiuloženejveriteľoviv§7ods.1ZoSÚ,niejesmerodajné,aká
bola reálna finančná, majetková a sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom veriteľ pristupoval
k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta (žalovaného) s dôsledkami uvedenými v § 11 ods. 2 ZoSÚ.
„Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na

frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške“ (rozhodnutie KS Prešov sp. zn. 22CoCsp/15/2022).

31. Podľa názoru súdu, je tak veriteľ u ktorého sa vyžaduje dávka odbornosti a obozretnosti povinný

analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to tak stranu príjmov ako aj stranu výdavkov
a to vždy individuálne vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. V zmysle rozhodnutia Súdneho
dvora vo veciach sp. zn. C-565/12 z 27. 03. 2014; C-449/13 z 18. 12. 2014 a C-679/18 z 05. 03.
2020, na nároky , ktoré na dodávateľa kladie unijné právo a s poukazom na ustanovenia § 7 ods. 1
ZoSÚ, je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie bonity klienta žalobcom. Pokiaľ si

žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyvodiť, či pri uzatvorení
zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava
zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j. § 52 a nasl. OZ, ZoSÚ a iné.

32. Žalobca za účelom preukázania, že skúmal bonitu spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou, uviedol,

že deklarovaný pracovný pomer a príjem žiadateľa banka overila z externého nezávislého zdroja
(Sociálna poisťovňa) a akceptovala príjem žalovaného vo výške 500 Eur. V rámci posudzovania, mala
banka kompletné informácie o úverových záväzkoch klienta (výdavky) zo spoločného úverového registra
informácii. Podľa dát z EOS KSI, mal žiadateľ v čase posudzovania žiadosti evidovaný 1 uzavretý
spis, žiadateľ uvádzal rodinný stav slobodný a žiadne vyživované deti. Finančná analýza platná v tom

čase bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške 23 850 Eur na 9 rokov s mesačnou splátkou
vo výške 404 Eur + mesačné poistné za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 26 Eur. Žalobca
upozornil na absenciu metodiky vyhodnotenia bonity. V ďalšom poukázal na to, že úver bol žalovanému
poskytnutýzaúčelomrefinancovaniapredchádzajúcichúverov,ktorýchsúhrnnávýškaanuitnýchsplátok
predstavovala sumu 442 Eur, zatiaľ čo anuitná splátka úveru od žalobcu predstavovala sumu 430 Eur

mesačne, čo je suma nižšia, a teda žalovaný si tak zlepšil finančnú situáciu.

33. Súd na základe uvedeného vyhodnotil, že konanie právneho predchodcu žalobcu pri skúmaní
schopnosti spotrebiteľa splácať poskytnutý úver, nemožno považovať za konanie s odbornou
starostlivosťou, ktorá je kladená na subjekty poskytujúce úvery na finančnom trhu. Je nesporné, že

žalobca nezisťoval akékoľvek iné výdavky spotrebiteľa, okrem tých, ktoré vyplývali zo spoločného
úverového registra a vyhlásenia spotrebiteľa, že je slobodný a bezdetný. Je predsa úplne logické, že
každá osoba, má výdavky osobnej potreby (šatstvo, strava, bývanie, zdravotná starostlivosť, doprava,
telefón). Právny predchodca, bez relevantných informácii poskytol žalovanému spotrebiteľský úver
s mesačnou splátkou 430 Eur, za situácie keď zobral do úvahy žalovaného mesačný príjem 500 Eur.

To znamená, že ak spotrebiteľ uhradil mesačnú splátku úveru, zostávala mu na živobytie suma do 70
Eur, čo nepredstavuje ani sumu životného minima na rok 2015 a nasl. Len skutočnosť, že sa mesačná
splátka úveru znížila oproti splátkam refinancovaných úverov, ešte nevypovedá záveru, že žalovaný
bude schopný úver splácať a preto nejde o aktívne zisťovanie schopnosti splácať úver zo strany veriteľa.Stav, do ktorého sa žalovaný pri splácaní mesačných splátok dostal, určite nie je možné z pohľadu
súdu hodnotiť ako bezproblémové splácanie mesačných splátok. Súd prisvedčil procesnej obrane
žalovaného, že tento stav bol neudržateľný a nemohol skončiť inak ako neschopnosťou spotrebiteľa

splácať úver. Súd súhlasí s tým, že je aj na spotrebiteľovi, aby relevantným spôsobom uviedol svoju
finančnú situáciu, avšak na strane druhej je na odborne spôsobilom dodávateľovi, aby túto ekonomickú
situáciu vyhodnotil aj s prihliadnutím na neočakávané výdavky a pri poskytovaní úveru postupoval
obozretne, primerane svojej pozícii a zohľadňujúc s odbornou starostlivosťou získané informácie
o spotrebiteľovi.

34. Vzhľadom na zistený skutkový stav a aplikujúc znenia príslušných ustanovení ZoSÚ, dospel súd
k názoru, že právny predchodca žalobcu v danej veci hrubo porušil svoje povinnosti pri overovaní bonity
žalovaného ako spotrebiteľa podľa § 7 ods. 1 s následkami uvedenými v § 11 ods. 2 druhá veta ZoSÚ,
preto bolo potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň však súd vychádzal zo
záveru o nemožnosti predčasného zosplatnenia úveru a to s poukazom na § 11 ods. 2 veta prvá ZoSÚ,

po zohľadnení zásady „a minori ad maius“ vzhľadom na to, že dospel k záveru o hrubom porušení
povinnosti veriteľa v súvislosti so zisťovaním a preverovaním schopnosti žalovanej splácať úver. Z toho
dôvodu bolo nutné aplikovať aj vetu prvú citovaného zákonného ustanovenia.

35. Na základe uvedeného preto, podľa názoru súdu nedošlo k platnému predčasnému zosplatneniu

úveru dňa 21. 11. 2017 a právny predchodca žalobcu v rozpore s ustanovením § 17 ods. 1 písm. b)
ZoSÚ postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávok č. II/2020 zo dňa 16. 10. 2020 pohľadávku
z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu, ktorá v čase postúpenia nebola po konečnom termíne
splatnosti spotrebiteľského úveru (25. 07. 2024) a rovnako sa nejednalo ani o pohľadávku, ktorá sa stala
splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Postúpenie pohľadávky Zmluvou

o postúpení pohľadávok č. II/2020 zo dňa 16. 10. 2020 bolo neplatné pre rozpor so zákonom podľa
ustanovenia§39OZ,atedažalobubolopotrebnézamietnuťprenedostatokaktívnejlegitimáciežalobcu.

36. Súd poznamenáva, že uznesením sp. zn. 7Csp/4/2020 zo dňa 25. 01. 2021, právoplatné dňa
16. 03. 2021 pripustil zmenu žalobcu, avšak toto procesné rozhodnutie, ktoré súd vydá, za splnenia

podmienok uvedených v § 80 CSP, nemožno v žiadnom prípade zamieňať s aktívnou legitimáciou
v konaní prameniacou z hmotného práva a ktorej zisťovanie je predmetom skúmania v spore. Podľa
ustálenej súdnej praxe je pod pojmom vecná legitimácia potrebné rozumieť stav vyplývajúci z hmotného
práva, skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu)
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého

súdneho konania, súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán
konania nenamieta (rozsudok NSSR sp. zn. 2Cdo/205/2009 z 29. 06. 2010).

37. V záujme rešpektovania právneho názoru súdu II. inštancie, bolo povinnosťou súdu vysporiadať sa
s judikatúrou NS SR v rozhodnutiach sp. zn. 2Cdo/266/2020 z 31. 05. 2020 a sp. zn. 4Cdo/75/2020 z 27.

10. 2022 a posúdiť tak aj platnosť postúpenia pohľadávky z postupcu Poštová banka, a.s. na postupníka
R Collectors s.r.o. aj s ohľadom na § 92 ods. 8 Zákona o bankách.

38. Zákon o bankách v ustanovení § 92 ods. 8, veta prvá, ustanovuje podmienky, za splnenia ktorých
možno postúpiť pohľadávku banky buď inej banke alebo subjektu, ktorý nie je bankou. Tieto podmienky

sú: 1) výzva banky adresovaná klientovi, že je v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného
záväzku voči banke a 2) nepretržité, viac ako 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i len časti
záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. Ustanovenie § 92 ods. 8, veta prvá Zákona o bankách,
predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že jej klient je v omeškaní so splnením čo i len
časti svojho záväzku (právny názor vyplývajúci z rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/75/2020 zo dňa 27.

10. 2022 a sp. zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31. 03. 2022). Touto výzvou nie je výzva banky adresovaná
klientovi podľa ustanovenia § 53 ods. 9 OZ ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný.
„Obsah ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá Zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú výzvu
banky, že je jej klient v omeškaní so splnením čo i len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského
charakteru dojednanej zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru

aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách.“ (rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/266/2020
z 31. 03. 2022).39. V danom prípade neboli splnené podmienky ani na platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92
ods. 8 Zákona o bankách. Vzhľadom k spotrebiteľskému charakteru sporu, aktívna legitimácia súvisí
so splnením podmienok uvedených v § 17 ZoSÚ a v § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Súd konštatuje,

že aktívnu vecnú legitimáciu je možné nadobudnúť postúpením pohľadávky, ktorá je predmetom sporu,
avšak vzhľadom k tomu, že postupcom pohľadávky bola banka – Poštová banka, a.s., postupníkom
bol žalobca, subjekt, ktorý nemá postavenie banky a nemá povolenie na vykonávanie bankovej
činnosti a dlžníkom bol klient banky, je potrebné na postúpenie pohľadávky aplikovať nielen príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 524 a nasl. v spojení s § 53 ods. 9 a § 565), ale aj ustanovenia §

92 ods. 8 Zákona o bankách a § 17 ZoSÚ. Nerešpektovanie právnej úpravy má za následok neplatnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ).

40. V posudzovanom prípade, žalobca súdu netvrdil a ani listinnými dôkazmi nepreukázal, že by jeho
právny predchodca, doručoval žalovanému osobitnú výzvu podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách. V spore
bolo preukázané doručenie Upozornenia – výzvy na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 25. 10. 2017 /č.l.

11/. Upozornenie adresoval právny predchodca žalovanému z dôvodu, že podstatným spôsobom porušil
ustanovenia zmluvy o úvere, a preto právny predchodca žalobcu žalovaného v zmysle § 53 ods. 9 OZ v
spojení § 565 OZ, upozornil, že ku dňu 25. 10. 2017 je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere
viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 1 876,93 Eur. Právny predchodca žalovaného vyzval
na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Ďalej právny predchodca

žalobcu adresoval žalovanému Upozornenie – výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 21. 11.
2017, ktorá bola žalovanému preukázateľne doručená dňa 24. 11. 2017 /č.l. 248/. Z výzvy na úhradu
dlžnej sumy vyplýva, že právny predchodca žalovanému oznamoval, že úverová pohľadávka sa stala
k21.11.2017predčasnesplatnouvcelomrozsahuavýškadlžnejsumypredstavovalačiastku24962,85
Eur. Zároveň právny predchodca žalobcu žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy v lehote do 10.

kalendárnych dní od doručenia výzvy. Avšak ani jednej z týchto výziev nemožno prisvedčiť charakter
výzvy podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách.

41. Na základe uvedeného, tak súd konštatuje, že žalobca súdu nepreukázal ani splnenie podmienky
podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, pre platné postúpenie pohľadávky banky. Na základe uvedeného,

tak bola predmetom postúpenia pohľadávka zo spotrebiteľského úveru, ku ktorej postúpeniu došlo
v rozpore s ustanovením § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Nerešpektovanie právnej úpravy má za
následok absolútnu neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávok podľa § 39 OZ a s tým súvisiaci
nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. S poukazom na vyššie uvedené, súd opätovne dospel k záveru,
že žalobca súdu nepreukázal splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky a tak v spore

nepreukázal, že je nositeľom práva uplatneného v súdnom spore, t.j. že mu svedčí aktívna vecná
legitimácia.

42. V odvolaní a na súdnom pojednávaní dňa 04. 11. 2024 žalovaný namietal aj neplatnosť zosplatnenia
úveru pre nedodržanie postupu podľa § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ a podporne poukázal

na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/36/2020 zo dňa 15. 12. 2020. Tvrdil, že právny predchodca
žalobcu listom zo dňa 25. 10. 2017 upozornil žalovaného, že ku dňu 25. 10. 2017 je pohľadávka banky
vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako tri mesiace po lehote splatnosti vo výške 1 876,93 Eur. Z výzvy
právneho predchodcu žalobcu teda vyplýva, že ku vyhotoveniu tejto výzvy bol žalovaný v omeškaní viac
ako tri mesiace so splátkami splatnými dňa 25. 06. 2017 a staršími. Následne výzvou zo dňa 21. 11.

2017‚ úver zosplatnil.

43. Na základe procesnej obrany žalovaného, dospel súd k záveru, že aj v tomto smere bol
žalovaný úspešný a žalobca neplatne zosplatnil spotrebiteľský úver. Súdna prax dospela k záveru, že
v spotrebiteľských veciach môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej

splátky až najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (§ 53 ods. 9 OZ).
Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 OZ je podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote
pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného
upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z ustanovenia § 565 veta druhá OZ vyplýva, že veriteľ môže žiadať

o jednorázové vrátenie nesplatnej dlžnej sumy najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky
a môže tak urobiť až po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (rozsudok
KS BB sp. zn. 11CoCsp/17/2024 z 28. 08. 2024).44. Súd uvádza, že pokiaľ veriteľ zosplatnil úver pre splátku splatnú dňa 25. 06. 2017, do omeškania
s jej zaplatením sa spotrebiteľ dostal dňa 26. 06. 2017, právo na zosplatnenie celého úveru mohol pre
túto konkrétnu splátku veriteľ využiť najskôr 26. 09. 2017 (po uplynutí troch mesiacov od nezaplatenia

splátky), avšak najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky (25. 10. 2017). Z obsahu spisu je zrejmé,
že veriteľ úver nezosplatnil do 25. 10. 2017, ale až 21. 11. 2017, a preto mu právo na zosplatnenie úveru
pre splátku splatnú dňa 25. 06. 2017 zaniklo. Ak úver zosplatnil ku dňu 21. 11. 2017 pre nezaplatenie
splátky splatnej dňa 25. 06. 2017, úver zosplatnil neplatne. Pre splátky splatné skôr ako
25. 06. 2017 nemohol žalobca úver zosplatniť z rovnakých dôvodov ako pri splátke splatnej dňa 25.

06. 2017. Súd sa plne stotožnil s procesnou obranou žalovaného, že pre splátku zo dňa 25. 07. 2017
nemohol právny predchodca žalobcu úkonom zo dňa 21. 11. 2017 úver zosplatniť, lebo vo vzťahu k tejto
splátke splatnej dňa 25. 07. 2017 právny predchodca žalobcu neurobil vo vzťahu k žalovanému úkon,
ktorým je výzva podľa § 53 ods. 9 OZ. Výzva zo dňa 25. 10. 2017 nesmerovala k splátke splatnej dňa 25.
07. 2017, pretože vo vzťahu k tejto splátke, nebol žalovaný v omeškaní viac ako tri mesiace po lehote
splatnosti. Rovnako pre splátku splatnú dňa 25. 08. 2017 a 25. 09. 2017 nemohol právny predchodca

žalobcu úkonom zo dňa 21. 11. 2017 poskytnutý úver platne zosplatniť, pretože s týmito splátkami nebol
žalovaný v omeškaní viac ako tri mesiace.

45. Na súdnom pojednávaní dňa 04. 11. 2024 žalovaný ako ďalší argument na zamietnutie žaloby
poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25. 01. 2024, v zmysle záverov

ktorého, v prípade ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný a to v súlade
s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné,
aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne
zosplatnil celý dlh. V danom prípade v upozornení na zosplatnenie tento údaj absentoval.

46. Súdu je tento právny názor známy a len podotýka, že judikatúra v oblasti spotrebiteľského práva
prechádza neustálym vývojom a zmenami. Súdu je známe aj opačné rozhodnutie NS SR sp. zn.
1Cdo/123/2022 zo dňa 31. 01. 2024, v ktorom súd vyslovil, že sa nestotožňuje s tým, že špecifikácia
splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu, by mala byť podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia
dlhu. Žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá.

47. Súd vzhľadom k tomu, že sa jednalo o nový argument v spore, prednesený až na pojednávaní dňa
04. 11. 2024, považoval argumenty svedčiace v prospech zamietnutia žaloby za dostatočné a z dôvodu,
že nemal v spore preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu, nepovažoval za nevyhnutné sa aj k ďalším
novým argumentom podrobne vyjadrovať.

48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

50. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

51. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

52. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP – zásady úspechu,
a žalovanému, ktorý bol v spore plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi

v rozsahu 100 %.

53. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zobral do úvahy aj výrok súdu, ktorým
súd zastavil konanie v časti o zaplatenie 1 680 Eur, ktorú sumu žalovaný zaplatil v priebehu sporu. Na
prvý pohľad by bolo možné posúdiť, že tým, že žalovaný túto sumu uhrádzal v priebehu konania, je

možné mu pričítať zavinenie na zastavení konania v tejto časti. Avšak súd, takto nepostupoval. Konanie
žalovaného bolo motivované tým, že od počiatku podania žaloby bola jeho procesná obrana založená
na tom, že poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov a trval na tom, že nedošlo k jeho
platnému predčasnému zosplatneniu (§ 7 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 2 ZoSÚ), a naďalej má povinnosťsplácať istinu úveru, preto sumu istiny uhrádzal aj po začatí konania. Na základe uvedeného, súd takéto
správaniežalovanéhonevyhodnotilakokonanie,nazákladektorého,bybolomožnéžalovanémupričítať
zavinenie na zastavení konania v tejto časti, pretože bol pri svojej obrane napokon v plnom rozsahu

úspešný.

54. Vzhľadom k tomu, že súd vec opätovne prejednával po zrušení Krajským súdom v Banskej Bystrici,
bol povinný rozhodnúť aj o trovách konania pred súdom II. inštancie. Proti rozhodnutiu súdu I. inštancie
podal odvolanie žalovaný, pričom alternatívne navrhoval súdu, aby rozhodnutie okresného súdu zrušil

a vec vrátil na ďalšie konanie. Uznesením KS BB sp. zn. 12CoCsp/24/2022 zo dňa 28. 06. 2023
bolo odvolaniu vyhovené, v celom rozsahu, preto súd považoval žalovaného za plne úspešného aj
v odvolacom konaní a priznal mu proti žalobcovi aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo

vyhotovení FORMTEXT dvojmo.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
– odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),

odvolaniemusíbyťpodpísané(§363vspojenís§127 C.s.p.).Odvolanietrebapredložiťv FORMTEXT
dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C. s. p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a noviel – Exekučný poriadok.