Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/112/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7221209203
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7221209203.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov
JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., C.
XX, zast. Aequitas s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Banská Bystrica, Dolná 19, IČO: 36 628 841,
proti žalovaným: 1/ D. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., E. X, 2/ F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B., G.
XX, 3/ neznámi dedičia po H. I., zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, Bratislava, Búdkova 36,

IČO: 17335345 a 4/ neznámi dedičia po J. I., zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, Bratislava,
Búdkova36,IČO:17335345,ozrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvaknehnuteľnostiam,
o odvolaniach žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. K2-27C/40/2021-118 zo
dňa 28.4.2023 a proti uzneseniu Mestského súdu Košice č.k. K2-27C/40/2021-150 zo dňa 13.6.2023

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie Mestského súdu Košice K2-27C/40/2021-150 zo dňa 13.6.2023.

V r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice II (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
I. Podielové spoluvlastníctvo strán k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci Košice, zapísaným
Okresným úradom Košice, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre katastrálne územie K. D., obec B. - K.,
G. B. L., ako pozemok registra C - KN č. 2756 o výmere 172 m2, druh pozemku: záhrada, pozemok C -

KN č. 2757 o výmere 114 m2, druh pozemku: záhrada, pozemok C - KN č. 2758 o výmere 22 m2, druh
pozemku: záhrada a pozemok C - KN č. 2759 o výmere 228 m2, druh pozemku: záhrada, sa zrušuje.
II. Nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci Košice, zapísané Okresným úradom Košice, katastrálny odbor
na LV č. XXXX pre katastrálne územie K. D., obec B. - K., G. B. L., ako pozemok registra C - KN č.
2756 o výmere 172 m2, druh pozemku: záhrada, pozemok C - KN č. 2757 o výmere 114 m2, druh
pozemku: záhrada, pozemok C - KN č. 2758 o výmere 22 m2, druh pozemku: záhrada a pozemok C

- KN č. 2759 o výmere 228 m2, druh pozemku: záhrada, sa prikazujú do podielového spoluvlastníctva
žalobcu v podiele XX/XX-XX k celku, žalovaného v 1. rade v podiele XX/XX-XX k celku a žalovaného
v 2. rade v podiele X/XX-XX k celku.
III. Zastavuje konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v obci Košice, zapísaným G. M. B., katastrálny odbor, na LV č. XXXX pre katastrálne
územie K. D., obec B. - K., G. B. L., ako stavba - garáž súp. č. XXX, postavená na pozemku C - KN č.

2758, stavba - rodinný dom súp. č. 997 postavená na pozemku C - KN č. 2759.
IV. Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným v 3. rade na vyporiadanie ich spoluvlastníckeho podielu sumu
13.583,33 € na účet N. E. O., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným v 4. rade na vyporiadanie ich spoluvlastníckeho podielu sumu
13.583,33 € na účet N. E. O., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
VI. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.2. Rozhodol tak o predmete sporu (zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva strán k
nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku rozsudku) rozsudkom pre uznanie nároku podľa ust. § 285
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), keďže žalovaní prostredníctvom zástupcov uznali nárok

žalobcu a žalobca navrhol rozhodnúť spor rozsudkom pre uznanie nároku. V odôvodnení rozsudku súd
s použitím ust. § 285 CSP stručne identifikoval procesný nárok, ktorý je predmetom konania a citoval
ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 34 ods. 14 zák. č. 330/1991 Zb.
o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom
fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, podľa ktorých žalobou uplatnený

nárok právne posúdil. Nakoľko žalobca po podaní žaloby a pred pojednávaním vzal žalobu sčasti späť
ohľadom domu a garáže, súd podľa ust. § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil. O trovách
konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu.

3. Žalobca podal návrh na opravu rozsudku podľa ust. § 224 CSP z dôvodu, že došlo k zrejmej
chybe v počítaní, resp. k zrejmej nesprávnosti v časti výrokov IV. a V. rozsudku, ktorú je potrebné

opraviť. Poukázal na to, že v čiastočnom späťvzatí žaloby zobral žalobu späť v časti týkajúcej sa
zrušenia a vyporiadania spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam – stavbám garáže súp. č. 997
a rodinného domu súp. č. 997, v tejto časti navrhol konanie zastaviť, pričom z dôvodu omylu však
neupravil petit s ohľadom na uvedené skutočnosti a vypracovaný znalecký posudok a navrhol zaviazať
seba k zaplateniu náhrady žalovaným v 3. a 4. rade vo výške, ako navrhoval v pôvodnom znení žaloby,

ktorá vychádzala zo znaleckého ohodnotenia pozemkov a predmetných stavieb. Žalobca v dôsledku
nepozornosti a zrejme preto, že nebol v konaní zastúpený advokátom, neopravil v petite späťvzatia
žaloby danú sumu náhrady v zmysle znaleckého posudku tak, aby táto zodpovedala primeranej
náhrade určenej zo všeobecnej hodnoty pozemkov, ktorá bola stanovená na str. 17 znaleckého posudku
na sumu 94.732,64 € (tzn. suma 176,74 €/m2). Na základe uvedeného súd prvej inštancie prevzal

chybu v počítaní, resp. zrejmú nesprávnosť od žalobcu a zaviazal ho k náhrade za vyporiadanie
spoluvlastníckych podielov žalovaných v 3. a 4. rade každému z nich v sume 13.583,33 €, a to napriek
skutočnosti, že táto suma odporuje vôli strán v tomto konaní, ako aj ust. § 142 ods. 1 OZ, v zmysle
ktorého súd prikáže vec za primeranú náhradu. O tom, že ide o zrejmú nesprávnosť, resp. chybu
v počítaní, svedčí skutočnosť, že prejav vôle strán je bezpečne poznateľný z obsahu spisu a prejavu

vôle žalobcu, a jednak z prejavu vôle N., ktorý v tomto konaní zastupuje žalovaných v 3. a 4. rade,
ktorý s určením hodnoty pozemkov v zmysle znaleckého posudku súhlasil a považoval túto cenu za
primeranú (vyjadrenie N. zo dňa 16.2.2022). Citoval ust. § 224 CSP a poukázal na právny názor
vyslovený v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 162/2017 a Ústavného súdu SR sp.
zn. II.ÚS 576/2013 zo dňa 24.7.2014, podľa ktorých právo podať návrh na opravu výroku rozhodnutia

bolo identifikované ako základné procesné právo strany a právo na to, aby súd danú opravu vykonal,
ak strana splní formálne i materiálne požiadavky v zmysle ust. § 224 CSP. Súčasne platí, že druhá
strana nemôže pre seba odvodzovať žiadne práva z nepatrnej chyby napĺňajúcej požiadavky § 224 CSP,
ktorá sa nedopatrením dostala do výroku rozhodnutia, hoci sa jej dopustila strana ešte v žalobe, návrhu
alebo inom podaní (NS ČSR R I 141/21). Záverom žalobca uviedol, že z dôvodu právnej istoty podal

proti rozsudku i odvolanie, ktoré vezme späť v prípade, ak by sa súd stotožnil s jeho návrhom a chybu
v rozsudku opravil.
4. Žalobca s návrhom na opravu rozsudku podal i odvolanie proti rozsudku pre uznanie nároku
v časti jeho výrokov o náhrade na vyporiadanie spoluvlastníckych podielov žalovaných v 3. a 4.
rade (IV. a V.), ktoré odôvodnil v zmysle § 356 písm. a) CSP tým, že neboli splnené podmienky

na vydanie takéhoto rozhodnutia. S poukazom na predmet podanej žaloby uviedol, že náhrada za
vyporiadanie spoluvlastníckych podielov žalovaných k nehnuteľnostiam bola určená zo všeobecnej
hodnoty nehnuteľností podľa znaleckého posudku č. 62/2021 zo dňa 2.4.2021 vyhotoveného znalcom L.
E. I., ev. č. 915491, stanovená za všetky nehnuteľnosti na celkovú sumu 163.000,- €, pričom všeobecná
hodnota pozemkov v celosti bola stanovená na strane 17 znaleckého posudku na sumu 94.732,64 €

(tzn. suma 176,74 €/m2) a všeobecná hodnota stavieb na strane 15 na sumu 68.194,13 €. N. E. O.
zastupujúci žalovaných v 3. a 4. rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že zastupuje žalovaných len vo
vzťahukpozemkom,pričomvovzťahukstavbámnemámandátnazastupovaniespoluvlastníkovstavieb
ani ich prípadných právnych nástupcov. N. sa ďalej vyjadril k primeranosti náhrady len vo vzťahu k
pozemkom,ktorábolaurčenáznaleckýmposudkomvsume176,74€/m2,ktorúpovažovalzadostatočnú

a primeranú cenám, za ktoré možno v danej lokalite nadobudnúť obdobný pozemok a s takto stanovenou
náhradou aj súhlasil. Primeraná hodnota za nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu 2/24 k celku: pre
žalovaného v 3. rade predstavuje sumu 7.894,39 € a pre žalovaného v 4. rade predstavuje sumu
7.894,39 €. V zmysle uvedených skutočností vzal žalobca podaním zo dňa 4.4.2023 žalobu späť v častitýkajúcej sa zrušenia a vyporiadania spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným na LV
č. XXXX v okrese Košice IV, Obec Košice-juh, kat. územie Južné mesto ako stavba – garáž súp. č.
XXX, postavená na parcele C-KN č. 2758 a rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parcele C-KN č.

2759, preto súd napadnutým rozsudkom v tejto časti konanie zastavil. Rozsudkom zaviazal žalobcu na
náhradu za zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva aj k stavbám evidovaným na LV č.
XXXX (garáž súp. č. 997 a rodinný dom súp. č. 997) a neponížil primerane náhradu v zmysle znaleckého
posudku a vyjadrenia N. E. O. tak, aby bola naplnená podmienka primeranosti náhrady v zmysle ust. §
142 ods. 1 OZ. V prípade, ak by žalobca zaplatil náhradu za vyporiadanie spoluvlastníckych podielov pre

žalovaných v 3. a 4. rade vo výške uvedenej v rozsudku, nešlo by o primeranú náhradu, ale o náhradu
takmer dvojnásobne vyššiu ako primeraná náhrada. Vzhľadom na uvedené žalobca mal za to, že neboli
splnené podmienky na vydanie rozsudku pre uznanie, a tým je naplnený odvolací dôvod v zmysle ust.
§ 356 písm. a) CSP, nakoľko súd rozhodol o náhrade za zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníckych
podielov aj k nehnuteľnostiam, vo vzťahu ktorým bolo konanie zastavené. V tejto súvislosti poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 53/2004 zo dňa 1.1.2004, z ktorého citoval právny

názor. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokovej
časti týkajúcej sa povinnosti žalobcu zaplatiť žalovaným v 3. a 4. rade náhradu za ich spoluvlastnícke
podiely zmenil a rozhodol tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovaným v 3. rade na vyporiadanie ich
spoluvlastníckeho podielu sumu 7.894,39 € a žalovaným v 4. rade sumu 7.894,39 € na účet N. E. O.,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

5. Mestský súd Košice uznesením č.k. K2-27C/40/2021-150 zo dňa 13.6.2023 návrh žalobcu na opravu
rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 28.4.2023 č.k. 27C/40/2021-118 zamietol. Rozhodol tak
s použitím ustanovení § 224, § 219 ods. 4, § 230 a § 228 ods. 1 a 2 CSP a zastávajúc názor, že
nejde o chybu v písaní, počítaní alebo inú zrejmú nesprávnosť zo strany súdu a neprichádza do úvahy,
aby opravným uznesením menil alebo opravoval už vyhlásený rozsudok z dôvodu, že si strana sporu

uvedomila neskôr nesprávnosť svojho podania vo výpočtoch. Zdôraznil, že možnosť opravy výroku
rozsudku je limitovaná ust. § 219 ods. 4 CSP, podľa ktorého je súd viazaný vyhláseným rozsudkom,
ktorý v danom prípade nadobudol právoplatnosť dňa 30.5.2023, pričom žalobca ako pán sporu nesie
zodpovednosť za výsledok sporu a z týchto dôvodov návrh žalobcu na opravu rozsudku zamietol.
6. Žalobca podal včas odvolanie proti uzneseniu K2-27C/40/2021-150 zo dňa 13.6.2023, ktoré odôvodnil

nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
Nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým nevyhovel návrhu na opravu rozsudku a mal
za to, že aplikáciu § 224 CSP nevylučuje okolnosť, že do súdneho rozhodnutia sa dostane chyba v
písaní a počítaní, ako aj iná zrejmá nesprávnosť v dôsledku chyby spôsobenej žalobcom v žalobe,
ktorá zostane súdom aj účastníkmi počas konania nepovšimnutá. Uvedené ustanovenie umožňuje súdu

vykonať opravu aj bez návrhu, ak ide o chyby v písaní, počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, pričom
môže tak urobiť aj po právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie prevzal chybu v počítaní, resp.
zrejmú nesprávnosť od žalobcu a zaviazal ho k náhrade za vyporiadanie spoluvlastníckych podielov
žalovaných v 3. a 4. rade v sume 13.583,33 € každému z nich, a to napriek skutočnosti, že táto suma
odporuje vôli strán v konaní (bezpečne poznateľnej z obsahu spisu a znaleckého posudku, ako aj

z prejavu vôle SPF zastupujúceho žalovaných v 3. a 4. rade, ktorý súhlasil s určením hodnoty pozemkov
v zmysle znaleckého posudku, považujúc túto cenu za primeranú), ako aj ust. § 142 ods. 1 OZ, v zmysle
ktorého súd prikáže vec za primeranú náhradu. Zotrval na argumentácii obsiahnutej v podanom návrhu
na opravu rozsudku, na podporu ktorej poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo
232/2009 zo dňa 27.11.2011, 6Cdo 162/2017 a 3MCdo 21/2008, ako aj na rozhodnutie Ústavného

súdu SR sp. zn. II.ÚS 576/2013 zo dňa 24.7.2014, v zmysle ktorých „najčastejším opisom zrejmej
nesprávnosti býva taká chyba (podobná chybe v písaní alebo počítaní), ktorá vznikla bezprostredným
zlyhaním mechanickej alebo duševnej činnosti osoby, ktorá sa zúčastnila na vyhlásení alebo vyhotovení
rozhodnutia, pričom nie je priamo povedané, že musí ísť o chybu, ktorej sa dopustil súd, resp. súdny
úradník. Logika opravy rozsudku musí platiť bez ohľadu na to, či sa chyby dopustila strana alebo súd.

Inak by sa súd vystavoval riziku vydávania a existencie nevykonateľných rozhodnutí, príp. takej úprave
vzájomných práv a povinností strán, ktorá by nezodpovedala vôli, ktorú súd v okamihu vyhlásenia
prejaviť chcel a ktorej obsah je z odôvodnenia bezpečne poznateľný a podporený obsahom spisu (6Cdo
162/2017). Na súdne rozhodnutie sa tiež kladie požiadavka jeho formálnej bezchybnosti. Ak rozhodnutie
nie je formálne bezchybné napr. v dôsledku zrejmej nesprávnosti, pripúšťa sa možnosť jeho opravy bez

narušenia zásady viazanosti súdu vyhláseným rozhodnutím (3MCdo 21/2008). Vzhľadom na uvedené
žalobca navrhoval, aby odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil a opravil rozsudok Okresného súdu Košice
II zo dňa 28.4.2023, č.k. 27C/40/2021-118 tak, že nesprávnu sumu za vyporiadanie spoluvlastníckych
podielov vo výške 13.583,33 € vo vzťahu k žalovaným v 3. a 4. rade mení nasledovne: Žalobca jepovinný zaplatiť žalovaným v 3. rade na vyporiadanie ich spoluvlastníckeho podielu sumu 7.894,39 € a
žalovaným v 4. rade na vyporiadanie ich spoluvlastníckeho podielu sumu 7.894,39 € na účet N. E. O.,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

7. Žalovaní v 1. až 4. rade sa k odvolaniu žalobcu podanému proti uzneseniu nevyjadrili.
8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu proti uzneseniu č.k.
K2-27C/40/2021-150 zo dňa 13.6.2023 ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP
a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho

dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, uznesenie súdu
prvej inštancie nie je zákonné a vecne správne, a preto ho odvolací súd zrušil podľa ust. § 389 ods.
1 písm. c) CSP.
9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného
právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci [odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1

písm. h) CSP] je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o
mylnú aplikácii právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne
použiť alebo aplikoval síce správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav
inak nesprávne aplikoval a z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne,
resp. nezodpovedajúce právne závery o právach a povinnostiach strán sporu. Použitie správneho

právneho predpisu pritom neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu.
10. Napadnuté uznesenie je vecne nesprávne, založené na nesprávnom právnom posúdení veci, a to
zdôvodovuvedenýchvodvolanížalobcu,sktorýmisaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujeanatieto
dôvody poukazuje. Súd prvej inštancie ust. § 224 CSP vyložil príliš reštriktívne a jednostranne a na daný

skutkový stav ho nesprávne aj aplikoval, pokiaľ dospel k záveru, že pre žalobcom navrhovanú opravu
dotknutých výrokov rozsudku nie sú splnené zákonné podmienky a návrh na opravu ako nedôvodný
zamietol. Rozhodnutie o zamietnutí návrhu na opravu rozsudku nie je v súlade ani so závermi ustálenými
právnou praxou, na ktorú poukazuje žalobca v podanom odvolaní, ktorá pripúšťa možnosť opravy
rozsudku za stanovených podmienok bez narušenia zásady viazanosti vyhláseným rozsudkom aj v

prípade „inej zrejmej nesprávnosti“, teda chyby podobného druhu ako sú chyby v písaní alebo počítaní,
ku vzniku ktorej došlo okamžitým zlyhaním mechanickej alebo duševnej činnosti osoby zúčastnenej
na vyhlásení alebo vyhotovení rozhodnutia, pričom nie je priamo povedané, že musí ísť o chybu,
ktorej sa dopustil súd, resp. súdny úradník (porov. Rc 37/1969). Podľa rozhodnutia Ústavného súdu
SR sp. zn. II.ÚS 576/2013-30 zo dňa 24.7.2014 „Za zrejmú nesprávnosť v zmysle § 164 O.s.p. (od

1.7.2016 prevzaté ust. v § 224 CSP, pozn. odvolacieho súdu) treba považovať rozpor medzi obsahom
verejnomocenskej autoritatívnej vôle, ktorú súd svojim rozhodnutím v okamihu jeho vyhlásenia (vydania)
prejaviť chcel a ktorej obsah je z dôvodov rozhodnutia bezpečne poznateľný, a obsahom samotného
rozhodnutia ako prejavom tejto verejnomocenskej (autoritatívnej) vôle“.
11. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. II.ÚS 576/2013 tiež uviedol, že „z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (teda

z práva, aby sa vo veci rozhodovalo podľa platnej a účinnej právnej normy) vyplýva, že ak účastník
konania splní všetky pozitívne i negatívne podmienky opravy rozhodnutia stanovené v § 164 O.s.p. (od
1.7.2016 v § 224 CSP, pozn. odvolacieho súdu), vzniká mu subjektívne právo na to, aby súd rozhodnutie
opravil. Súdu v takomto prípade nepatrí akákoľvek voľná úvaha o tom, či napriek splneniu zákonných
podmienok návrhu na opravu vyhovie alebo nie [porov. obligatórnu formuláciu „súd ... opraví“].

12. V danej veci podľa názoru odvolacieho súdu navrhovaná oprava rozsudku má povahu „inej
zrejmej nesprávnosti“, spočívajúcej v pochybení súdu prvej inštancie pri vyčíslení sumy primeranej
náhrady určenej žalobcovi na zaplatenie v prospech odstupujúcich spoluvlastníkov, ktorej výška
v sume 13.583,33 € každému zo žalovaných v 3. a 4. rade určená v rozsudku súdu, po čiastočnom
späťvzatí žaloby žalobcom (ohľadne stavieb garáže a rodinného domu) evidentne nezodpovedá

zostávajúcemupredmetuvyporiadaniaspoluvlastníctvameritórnymrozhodnutímsúdu(vyporiadávaným
nehnuteľnostiam, ktoré boli prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu), pri zohľadnení všeobecnej
ceny pozemkov určenej znaleckým posudkom, ktorý je súčasťou spisu (zást. žalovaných v 3. a 4.
rade nenamietanej) a výšky spoluvlastníckych podielov žalovaných v 3. a 4. rade ako odstupujúcich
spoluvlastníkov. Bez ohľadu na to, že omylu sa dopustil žalobca v procesnom úkone čiastočného

späťvzatia žaloby, súd prvej inštancie celkom nekriticky prevzal do výroku svojho rozhodnutia toto zjavne
chybné vyčíslenie náhrady, ktorej výška (v takmer dvojnásobnej sume) absolútne nezodpovedá ani
zásade primeranosti vyplývajúcej z ust. § 142 ods. 1 OZ a je v rozpore s vôľou sporových strán, resp.
žalobcu a N. ako zákonného zástupcu neznámych vlastníkov - žalovaných v 3. a 4. rade. Zamietnutímžalobcom navrhovanej opravy dotknutých výrokov rozsudku IV. a V., súd prvej inštancie vo svojom
rozhodnutí príliš formalisticky zdôrazňoval viazanosť právoplatným rozhodnutím a prehnane favorizoval
nemennosť – hoc aj očividne nezmyselného a chybného výroku (výrokov) rozsudku, čím neposkytol

žalobcovi riadnu ochranu jeho základného práva na zákonné (a teda správne) rozhodnutie vyplývajúce
z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (porov. zmienený nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 576/2013).
13. Vzhľadom na uvedené bude povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní napraviť nedostatky
svojho doterajšieho procesného postupu a rozhodovania a opätovne rozhodnúť o návrhu žalobcu
na opravu rozsudku 27C/40/2021-118 zo dňa 28.4.2023 v súlade s podmienkami ust. § 224 CSP

a judikatúrou všeobecných súdov ako aj Ústavného súdu SR, pri rešpektovaní tiež právneho názoru
odvolacieho súdu vysloveného v tomto uznesení, ktorým je v súlade s § 391 ods. 2 CSP viazaný.
14. Žalobca zároveň s odvolaním proti uzneseniu K2-27C/40/2021-150 zo dňa 13.6.2023 podal
odvolanie i proti rozsudku na základe uznania nároku. V návrhu na opravu rozsudku uviedol, že
odvolanie proti rozsudku podal z dôvodu právnej istoty, ktoré však vezme späť v prípade, ak by sa
súd stotožnil s jeho návrhom a vytknutú chybu v rozsudku opravil. Z tohto dôvodu odvolací súd zatiaľ

nerozhodovalopodanomodvolanížalobcuprotirozsudkuavrátilvecsúduprvejinštancieakopredčasne
predloženú. Po rozhodnutí o návrhu žalobcu na opravu rozsudku preto súd prvej inštancie vyzve
žalobcu na oznámenie, či trvá na podanom odvolaní proti rozsudku pre uznanie nároku, ktorý späťvzatie
odvolania avizoval v návrhu na opravu rozsudku (po rozhodnutí súdu o oprave), a následne opätovne
predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

15. Odvolací súd vo vzťahu k ďalšiemu konaniu zároveň poznamenáva, že podľa ust. § 18m (Prechodné
ustanovenia k zriadeniu Mestského súdu Košice) zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov
Slovenskej republiky v znení neskorších právnych predpisov, prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva
z Okresného súdu Košice II na Mestský súd Košice, ktorý je preto vecne a miestne príslušným súdom
na rozhodnutie o návrhu na opravu rozsudku vydaného bývalým Okresným súdom Košice II v ďalšom

konaní.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v § 429 ods. 2 CSP.