Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. marec 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-12Csp/24/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120223364
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Erika Trtalová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:6120223364.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Remedium
Legal, s.r.o., Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, E., o zaplatenie 3.000,- Eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalobný návrh v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %,
ktoré je žalobca povinný zaplatiť žalovanému v lehote do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti

uznesenia o výške náhrady trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

I. Žalobca sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu dňa 24.01.2020 voči žalovanému domáhal
zaplatenia sumy 3.000,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,00% ročne zo sumy 3.000,- Eur
od 18.12.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania. V dôvodoch žaloby uviedol, že medzi právnym
predchodcomžalobcuF.F.,G.akoveriteľomažalovanýmakodlžníkomboladňa20.07.2009uzatvorená
Zmluva č. XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej boli Všeobecné obchodné podmienky, na základe ktorej boli
žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť úroky. Žalovaný

neplnil v stanovených termínoch dohodnuté splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, preto
právny predchodca žalobcu podaním zo dňa 23.11.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu
22.11.2017, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní. Na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2018 uzatvorenej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.
s., Bratislava ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku
voči žalovanému. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu
vo výške 9.182,80 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 5.970,10 Eur, riadneho úroku vo výške

2.681,30 Eur, z úrokov z omeškania vo výške 531,40 Eur. Žalovaný po postúpení pohľadávky nevykonal
žiadne úhrady. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 3.000,- Eur, pričom pozostáva z neuhradenej
istiny úveru vo výške 3.000,- Eur, zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 6.182,80 Eur, ktorá pozostáva z
neuhradenej istiny úveru vo výške 2.970,10 Eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 2.681,30 Eur
a z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 531,40 Eur si žalobca v konaní neuplatnil. Zároveň si
v konaní uplatnil úroky z omeškania počnúc dňom 18.12.2018, t. j. dňom nasledujúcim o dni účinnosti
postúpenia pohľadávky.

2. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. XXXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 11.11.2021
bol výrokom I. žalobný návrh v celom rozsahu zamietnutý a výrokom II. bolo žalovanému voči žalobcovi
priznané právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.3. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Uviedol, že podaním zo dňa 20.11.2020 doručil súdu
prvej inštancie poštový podací hárok k výzve zo dňa 05.10.2017, pričom žalobcovi nie je zrejmé,

či sa súd prvej inštancie s uvedeným dôkazom oboznámil a následne či sa ním aj zaoberal. Podľa
žalobcu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nezodpovedá obsahu súdneho spisu, nakoľko súd prvej
inštancie neprihliadol na žalobcom predložené dôkazy, resp. skutkový stav veci uzatvoril v priamom
rozpore s takto predloženými dôkazmi, čím nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces. Žalobca v odvolaní ďalej namietal nepreskúmateľnosť právnych záverov súdu prvej inštancie
ohľadne platného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s §
565 Občianskeho zákonníka. Žalobca v konaní tvrdil, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru bolo žalovanému riadne doručené, pričom doručenie akejkoľvek písomnosti (ani podania zo dňa
23.11.2017 označeného ako oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti) nebolo v konaní sporné
a preto žalobcovi nie je zrejmé z akého dôvodu súd prvej inštancie nesporné skutkové tvrdenia strán

sporu neprezval ako v konaní zistený skutkový stav a z akého dôvodu považoval doručenie tohto
podania za sporné, resp. nepreukázané. Žalovaný bol opakovane vyzývaný na úhradu dlžnej sumy
a to výzvou zo dňa 05.10.2017 (upozornenie na možné uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho
zákonníka – o doručovaní bol predložený dôkaz, a to poštový podací hárok), ďalej výzvou zo dňa
23.11.2017 (oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti – uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho

zákonníka) a taktiež výzvou zo dňa 12.09.2018 (o doručovaní tejto písomnosti bol predložený dôkaz
a to vrátená obálka, ktorá žalovaným nebola prevzatá v odbernej lehote). Všetky v konaní predložené
výzvy boli doručované žalovanému, pričom ich doručenie nebolo žalovaným v konaní popreté. Ak súd
prvej inštancie považoval doručenie podania zo dňa 23.11.2017 za sporné, potom sa mal podľa žalobcu
vysporiadať s tým, či k platnému uplatneniu práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka nemohlo dôjsť

aj na základe podania zo dňa 12.09.2018. Podania sa totiž zásadne posudzujú podľa obsahu, pričom
je zrejmé, že aj obsahom tohto podania bola vôľa právneho predchodcu žalobcu na vyvolanie splatnosti
pohľadávky ako celku, keďže aj týmto podaním vyzval žalovaného k úhrade celej dlžnej sumy (vrátane
nesplatných splátok). Podľa obsahu by preto aj toto podanie mohlo byť považované za jednostranný
právny úkon veriteľa, ktorým uplatnil právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka, pričom ohľadom

doručenia tejto písomnosti žalobca predložil vrátenú obálku, ktorou preukázal, že písomnosť sa dostala
dodispozičnejsféryžalovaného.Žalobcataktiežnamietalnesprávnyzáversúduprvejinštancieohľadom
nepreukázania splnenia podmienok v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca
poukazoval na to, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči právneho predchodcovi žalobcu nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych

dní a zároveň bol právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný na úhradu svojho peňažného
záväzku. Žalobcovi nie je zrejmé, z akého dôvodu súd považoval takto nepopreté skutkové tvrdenia
žalobcu za sporné. Napadnuté rozhodnutie podľa žalobcu však nezohľadňuje ani judikatúru najvyšších
súdnych autorít, pokiaľ ide o obsahové náležitosti výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ako
aj dovolacím súdom vyriešenú právnu otázku, či výzvou podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách možno

rozumieť podanie, ktorým veriteľ vyhlasuje splatnosť pohľadávky. Žalobca bol toho názoru, že aktuálna
rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR vyjadrená v rozhodnutí so sp. zn. XXXX/XXX/XXXX pripúšťa,
aby za výzvu na plnenie podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách bolo možné považovať aj oznámenie
o vyhlásení predčasnej splatnosti, avšak iba za súčasnej podmienky, že jeho obsahom je aj výzva
dlžníkovi na zaplatenie. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.

zn. XXXXXX/XX/XXXX zo dňa 28.06.2022 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. XXXXXXX/
X/XXXX zo dňa 28.07.2022.

4. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. XXXXXXX/X/XXXX-XXX zo dňa 07.11.2023 odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie s tým, že súd prvej inštancie opätovne posúdi aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v súlade
s právnymi závermi odvolacieho súdu o interpretácii ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách a riadne
sa vysporiada so všetkými najmä žalobcom predloženými dôkazmi v tejto súvislosti. V prípade,
že toto opätovné posúdenie z nejakého dôvodu bude viesť k záveru o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácii žalobcu, rozhodne o zamietnutí žaloby s riadnym odôvodnením. V opačnom prípade sa

bude zaoberať dôvodnosťou uplatneného nároku zo strany žalobcu a s poukazom na spotrebiteľský
spor aj bez návrhu vykoná dôkazy, nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, podrobí prieskumu všetky
zložky uplatneného nároku z hľadiska ich dôvodnosti, dovolenosti, zákonnosti a bude sa zaoberaťargumentáciou strán sporu ohľadom existencie/neexistencie neprijateľných zmluvných podmienok, ako
i vznesenou námietkou premlčania o strany žalovaného.

5. Súd viazaný názorom odvolacieho súdu vo veci ďalej konal. Postupoval podľa § 391 ods. 2 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), v zmysle ktorého ak bolo rozhodnutie zrušené
a ak bola vec vrátená a ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu, a preto súd nariadil pojednávanie za účelom doplnenia dokazovania.

6. Podľa § 180 C.s.p. súd prejednal vec v prítomnosti žalovaného, v neprítomnosti ospravedlneného
žalobcu, ktorý súdu zaslal písomné ospravedlnenie neúčasti a vyjadril súhlas s vykonaním pojednávania
bez jeho prítomnosti. Nebol daný dôvod na odročenie pojednávania podľa § 183 C.s.p..

7. Súd vykonal a doplnil dokazovanie výsluchom žalovaného oboznámením žalobného návrhu v spojení
s písomnými vyjadreniami strán sporu, zmluvy o splátkovom úvere, prílohy k zmluve o postúpení

pohľadávok, Všeobecnými obchodnými podmienkami, pokusu o zmier, sadzobníka poplatkov, platobnej
histórie, výzvy na úhradu dlžnej sumy, oznámenia pred podaním žaloby, rozpisu platieb, vyjadrenia
žalobcu v spojení s výzvami a doručenkami, výpisom z účtu žalovaného a výpisom z banky, vyjadrením
žalobcu v spojení s platobnou históriou, písomné vyjadrenie žalovaného, listinami predloženými na
pojednávaní – výzvou a výňatkom zo stanoviska NBS a zistil skutkový stav veci.

8. Dňa 20.07.2009 bola medzi právnym predchodcom žalobcu – Slovenskou sporiteľňou, a. s. Bratislava
ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX,
predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového potrebného úveru vo výške 10.760,- Eur. Úver sa
žalovaný zaviazal splácať v pravidelných 120-tich mesačných splátkach vo výške 184,90 Eur vždy do

20. dňa v kalendárnom mesiaci so splatnosťou prvej splátky 20.08.2009 a konečnou splatnosťou úveru
20.07.2019. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá ako fixná do splatnosti vo výške 16,30 %, RPMN
predstavovala 18,76 %.

9. Na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.07.2009 bol žalovanému zo

strany pôvodného veriteľa poskytnutý úver vo výške 10.760,- Eur. Dátum poskytnutia úveru ako aj
pripísanie peňažných prostriedkov na účet žalovaného sú v platobnej histórii uvedené pod položkou
„Schválenie úveru“ a „Bezhotovostné čerpanie úveru“. V zmysle čl. I. Zmluvy sa žalovaný zaviazal
splatiť úver s úrokovou sadzbu vo výške 16,30 % p.a.. V zmysle čl. I. Zmluvy sa žalovaný zaviazal
splácať poskytnutý úver spolu s dohodnutými vo výške 184,90 Eur mesačne, k 20. dňu v kalendárneho

mesiaca počnúc dňom 20.08.2009 a s konečnou splatnosťou dňa 20.07.2019. V zmysle čl. II. bodu 2.
Zmluvy žalovaný svojím vlastnoručným podpisom na Zmluve potvrdil, že sa pred uzatvorením Zmluvy
oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami a so Sadzobníkom, súhlasí s nimi a zaväzuje sa
ich dodržiavať. Dňa 17.12.2018 bola na žalobcu postúpená pohľadávka vo výške 9.182,80 Eur, ktorá
pozostávalazistiny5.970,10Eur,riadnehoúroku2.681,30Eur,úrokuzomeškania531,40Eur.Žalovaný

z poskytnutého úveru uhradil sumu v celkovej výške 15.266,40 Eur: 20.8.2009 - 184,90 Eur, 20.9.2009
- 184,90 Eur, 20.10.2009 - 184,90 Eur, 20.11.2009 - 184,90 Eur, 20.12.2009 - 82,55 Eur, 30.12.2009 -
102,35 Eur, 20.1.2010 - 4,64 Eur, 26.1.2010 - 180,26 Eur, 20.2.2010 - 5,36 Eur, 29.3.2010 - 364,45 Eur,
20.4.2010 - 86,3 Eur, 19.5.2010 - 98,61 Eur, 20.5.2010 - 190,46 Eur, 24.8.2010 - 571,38 Eur, 20.9.2010
- 14,31 Eur, 20.9.2010 - 176,15 Eur, 20.10.2010 - 180,64 Eur, 20.10.2010 - 9,82 Eur, 20.11.2010 -

190,46 Eur, 20.12.2010 - 190,46 Eur, 20.1.2011 - 190,46 Eur, 20.2.2011 - 50,05 Eur, 22.2.2011 - 140,41
Eur, 20.3.2011 - 39,99 Eur, 22.3.2011 - 155,61 Eur, 20.4.2011 - 195,6 Eur, 20.5.2011 - 190,64 Eur,
20.5.2011 - 4,96 Eur, 20.6.2011 - 195,6 Eur, 20.7.2011 - 9,46 Eur, 3.8.2011 - 186,14 Eur, 20.8.2011 -
56,71 Eur, 24.8.2011 - 138,89 Eur, 20.9.2011 - 195,6 Eur, 20.10.2011 - 195,6 Eur, 20.11.2011 - 195,60
Eur, 20.12.2011 - 26,32 Eur, 21.12.2011 - 169,28 Eur, 20.1.2012 - 195,60 Eur, 20.2.2012 - 194,93 Eur,

20.2.2012 - 0,67 Eur, 20.3.2012 - 188,60 Eur, 20.3.2012 - 7,69 Eur, 20.4.2012 - 3,15 Eur, 20.4.2012 -
0,80 Eur, 23.4.2012 - 192,34 Eur, 20.5.2012 - 196,29 Eur, 20.6.2012 - 196,29 Eur, 20.7.2012 - 196,29
Eur, 20.8.2012 - 196,29 Eur, 20.9.2012 - 196,29 Eur, 20.10.2012 - 196,29 Eur, 20.11.2012 - 196,29
Eur, 20.12.2012 - 196,29 Eur, 20.1.2013 - 196,29 Eur, 20.2.2013 - 196,29 Eur, 20.3.2013 - 196,29
Eur, 20.4.2013 - 196,29 Eur, 20.5.2013 - 196,29 Eur, 20.6.2013 - 193,19 Eur, 22.7.2013 - 193,19 Eur,

20.8.2013 - 193,19 Eur, 20.9.2013 - 193,19 Eur, 20.10.2013 - 193,19 Eur, 20.11.2013 - 193,19 Eur,
20.12.2013 - 0,32 Eur, 29.4.2014 - 202,41 Eur, 23.6.2014 – 600,- Eur, 26.6.2014 - 188,89 Eur, 22.7.2014
– 170,- Eur, 22.7.2014 - 364,31 Eur, 20.8.2014 - 129,57 Eur, 21.8.2014 - 57,09 Eur, 20.9.2014 - 186,66
Eur, 20.10.2014 - 186,66 Eur, 20.11.2014 - 37,34 Eur, 24.11.2014 - 149,32 Eur, 20.12.2014 - 24,25Eur, 23.12.2014 - 162,41 Eur, 20.1.2015 - 12,40 Eur, 22.1.2015 - 174,26 Eur, 20.2.2015 - 186,66 Eur,
20.3.2015-74,82Eur,23.3.2015-111,84Eur,20.4.2015-14,71Eur,22.4.2015-171,95Eur,20.5.2015-
104,31Eur,26.5.2015-82,35Eur,20.6.2015-186,66Eur,20.7.2015-113,58Eur,24.7.2015-73,08Eur,

20.8.2015-25,31Eur,21.8.2015-161,35Eur,20.9.2015-103,79Eur,24.9.2015-82,87Eur,20.10.2015
- 3,92 Eur, 22.10.2015 - 182,74 Eur, 20.11.2015 - 19,66 Eur, 24.11.2015 – 167,- Eur, 20.12.2015 - 82,40
Eur, 23.12.2015 - 104,26 Eur, 20.1.2016 - 186,66 Eur, 20.2.2016 - 186,66 Eur, 20.7.2016 – 150,- Eur,
dňa 06.01.2017 - 24,52 Eur. Z úhrad žalovaného bola na istinu započítaná suma vo výške 8.516,06 Eur,
na poplatky bola započítaná suma vo výške 401,95 Eur, na riadny úrok bola započítaná suma vo výške

6.289,31 Eur, na úrok z omeškania bola započítaná suma vo výške 59,08 Eur. Poplatky za správu účtu
a poplatky za upomienky v celkovej výške 295,79 Eur sú v platobnej histórii označené ako „Zaúčtovanie
poplatku s kapitalizáciou“ + „Predpis poistného s kapitalizáciou“, zmluvný úrok v celkovej výške 3.430,37
Eur je v platobnej histórii označený ako „Zaúčt. riadných úrokov s kapitalizáciou“ a istina tak predstavuje
súčet položiek „Bezhot. čerpanie úveru“ + „Zaúčtovanie poplatku s kapitalizáciou“ + „Zaúčt. riadnych
úrokov s kapitalizáciou“ mínus úhrady žalovaných započítané na istinu (10.760,- Eur + 295,79 Eur +

3.430,37 Eur - 8.516,06 Eur = 5.970,10 Eur). Žalobca si v zmysle svojho dispozičného oprávnenia v
žalobe uplatnil iba časť postúpenej istiny vo výške 3.000,- Eur spolu s príslušenstvom.

10.Listomzodňa05.10.2017právnypredchodcažalobcuoznačenýmako„Výzva“oznámilžalovanému,
že je v omeškaní so splácaním pohľadávky banky ku dňu 05.10.2017 vo výške 3.396,54 Eur. Zároveň

ho vyzval na úhradu dlžnej sumy v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy.

11. Listom zo dňa 23.11.2017 – Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti oznámil právny
predchodca žalobcu žalovanému, že z dôvodu porušenia zmluvných podmienok vyhlásila banka ku
dňu 22.11.2017 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy a zároveň vyzvala žalovaného na úhradu

pohľadávky zo zmluvy vo výške 7.735,15 Eur do 15 dní.

12. Listom zo dňa 12.09.2018 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu splatnej
a nezaplatenej pohľadávky, ktorá ku dňu 12.09.2018 predstavovala 8.754,15 Eur, s poukazom na
skutočnosť, že z dôvodu omeškania so splácaním pohľadávky banky vyhlásila banka mimoriadnu

splatnosť pohľadávky, čím sa stala splatnou v celom rozsahu.

13.Žalovanýnapodanejnámietkepremlčaniatrvalpoukazujúcnaskutočnosť,žeriadnedlhnesplácaluž
od februára 2016. Následne bola vykonaná iba jedna splátka vo vysokej sume. Ďalej namietal aj spôsob
uzatvorenia predmetnej zmluvy a to z dôvodov, že mal dva úvery vo vzťahu k rovnakej banke a bolo mu

zo strany banky ponúknuté, že tieto úvery budú spojené, aby pre neho bolo splácanie výhodnejšie v tom
smere, že sa mu znížia splátky a bude môcť splácať dlhšiu dobu. Celková suma, ktorú mal splatiť bola
vo výške 8.500,- Eur, avšak po spojení táto suma narástla cca na 21.000,- Eur. Banka spravila to, že
mu poskytla v podstate druhý úver, z ktorého vyplatila prvý a zaplatila súčasne aj poplatky, úroky ako
aj poplatky za predčasné splatenie. Súčasne namietol aj tú skutočnosť, že banka si nepreskúmala jeho

bonitu ako klienta, čo je jej povinnosťou, pretože v čase v r. 2009 nebol zamestnaný a nemal ani z čoho
platiť splátky. Súdu predložil časť výpisu, ktorá mal preukazovať, že neplatil. Nerozumie, na základe
čoho mu banka poskytla tak vysoký úver. Ďalej súdu predložil výzvu zo strany žalobcu s tým, že formu
takejto výzvy NBS označila za nekalú praktiku. Ďalej uviedol, že nerozumie tomu, prečo žalobca žiada
3.000,- Eur, keď spoločnosť EOS KSI od neho výzvou z roku 2019 žiadala zaplatenie sumy 9.608,42

Eur a tiež ani tomu, prečo a akým spôsobom došlo k odkúpeniu pohľadávky.

14. Žalobca zdôraznil tú skutočnosť, že v čase kedy došlo k uzatvoreniu predmetnej zmluvy
ochrana spotrebiteľa podliehala predchádzajúcej právnej úprave v zmysle zákona 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a v rozhodnom období neboli kladené na veriteľa také prísne podmienky

ako sú podľa súčasnej právnej úpravy. V tom čase nebolo povinnosťou skúmanie bonity klienta. Ku
skutočnosti či z predmetného úveru došlo k prefinancovaniu predtým uzatvoreného a čerpaného úveru
sa nevyjadril, pretože túto skutočnosť žalovaný nepreukázal. K námietke premlčania doplnil, že žalobný
návrh bol podaný riadne a včas s poukazom na okamih vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, preto nárok
nie je premlčaný. K procesu preverenia bonity žalovaného pred poskytnutím finančných prostriedkov

pôvodným veriteľom dodal, že nakoľko došlo k uzatvoreniu zmluvy v roku 2009, z časového dôvodu
pôvodný veriteľ pokladmi nedisponuje. Žalobca napriek tomu mal za to, že bonita žalovaného bola pred
uzatvorením zmluvy riadne preverená a žalovaný bol schopný pravidelne vykonávať mesačné splátky vo
výške 184,90 Eur. Čo sa týka splnenia podmienok v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, právnypredchodca žalobcu dodržal všetky podmienky tohto ustanovenia („Ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže

banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením

čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom“). Žalobca poukázal na to, že žalovaný bol v omeškaní so

splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný
na úhradu omeškaných splátok a to: 1/ výzvou označenou ako „Výzva“ zo dňa 14.04.2014, 2/ výzvou
označenou ako „Výzva“ zo dňa 05.10.2017, ku ktorej žalobca pripojil kópiu podacieho hárku, ktorý
preukázal odoslanie tejto výzvy žalovanému, 3/ výzvou označenou ako „Oznámenie o vyhlásení

mimoriadnej splatnosti“ zo dňa 23.11.2017 a 4/ výzvou označenou ako „Výzva“ zo dňa 12.09.2018,
ku ktorej žalobca pripojil kópiu obálky, ktorý preukázala odoslanie tejto výzvy žalovanému . Považoval
za nesporné, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek
písomnej výzve banky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a teda bolo preukázané, že zo strany právneho predchodcu

žalobcu nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 ZoB a porušeniu bankového tajomstva. Podľa bodu
10.3. VOP „Pri doručovaní písomností v poštovom styku sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku
tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní, a to aj vtedy, ak sa adresát o
tejto skutočnosti nedozvie, alebo sa zásielka vráti ako nedoručená. Pokiaľ nie je dohodnuté inak,
Banka zasiela písomnosti v poštovom styku vo forme obyčajnej listovej zásielky.“ Podľa ustanovenia

§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka „Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď
jej dôjde.“ Žalobca mal za to, že pri doručení písomností žalovanému sa aplikuje teória dôjdenia. V
tomto prípade sa nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie písomností obsahujúcej právny úkon.
Účinnosť adresovaného právneho úkonu v režime OZ predpokladá že prejav vôle dôjde adresátovi
t.j. dostane sa do sféry jeho dispozície – už týmto okamihom začína úkon pôsobiť voči druhej strane.

Rozumie sa ním objektívna možnosť neprítomnej osoby oboznámiť sa s jej adresovaným právnym
úkonom. Z hľadiska prejavu vôle nie je dôležitá skutočná vedomosť adresáta právneho úkonu pretože
inak by adresát mohol účinkom prejavu vôle druhého účastníka zabrániť nepreberaním písomností.
Poukázal i na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 15.01.2004, sp. zn. 32 Odo 442/2003: „z povahy
adresovaných právnych úkonov vyplýva, že ku svojej perfektnosti (vzniku) vyžadujú, aby boli poznateľné

tými osobami, ktorým sú určené (uplatňuje sa tzv. teória dôjdenia). Ak nedošiel prejav vôle konajúceho
do sféry adresáta, právny úkon nie je perfektný. Prejav vôle dôjde adresátovi , keď sa dostane do sféry
jeho dispozície, t.j. v okamihu, kedy adresát nadobudne objektívnu možnosť zoznámiť sa s obsahom
prejavu vôle. Dôjdenie prejavu vôle do sféry adresáta dovršuje proces vzniku jednostranného právneho
úkonu. Z použitia teórie dôjdenia vyplýva aj záver, že od okamihu dôjdenia prejavu vôle do sféry adresáta

je právny úkon pre konajúci subjekt záväzný a nie je možné ho jednostranne odvolať. Nie je pritom
nevyhnutné, aby sa aby sa adresát zoznámil s obsahom právneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu
možnosť spoznať jeho obsah.“ Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že v konaní predložil oznámenie
postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky, spolu s podacím hárkom, preukazujúcim odoslanie tejto
písomnosti žalovanému, pričom relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky

bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky
a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal
existenciuaplatnosťzmluvyopostúpení.Dlžník(žalovaný)savtakomprípadenemôžeúspešnedovolať
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadne neexistencie. Žalobca ďalej poukázal na
ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o bankách, podľa ktorého banka a pobočka zahraničnej banky pri

vykonávaní bankových činností na území Slovenskej republiky uzatvárajú a vykonávajú obchody so
svojimi klientmi na zmluvnom základe v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Klient má
právo na uzavretie zmluvy o obchode v slovenskom jazyku, ako aj na poskytovanie informácií od
banky a pobočky zahraničnej banky, na predkladanie podaní banke a pobočke zahraničnej banky ana uskutočňovanie inej komunikácie s bankou a pobočkou zahraničnej banky v slovenskom jazyku;
týmto nie je dotknutá možnosť súbežného používania iných jazykov, ak to ustanovuje osobitný zákon
alebo ak sa na tom banka alebo pobočka zahraničnej banky so svojim klientom písomne dohodnú,

pričom klient má právo vybrať si rozhodujúci jazyk pre znenie zmluvy, ak osobitný zákon neustanovuje
inak. Banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a
povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis
výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť;
takáto zmluva musí mať formu a podobu vyžadovanú zákonom alebo dohodou účastníkov, pričom banka

a pobočka zahraničnej banky zodpovedá za jej preukázateľné vyhotovenie v listinnej podobe alebo na
inom trvanlivom médiu najneskôr pri uzavretí obchodu a za jej uchovávanie a ochranu podľa § 42 ods. 1.

15. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

16. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

17. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len Občiansky
zákonník), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

20.Podľa§54ods.1,2Občianskehozákonníka,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, (účinného ku dňu postúpenia pohľadávky),
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku

zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre
postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá
pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky

uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi ajdokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom.

23. V zmysle bodu 7.6.1. Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s., ak dôjde
k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta, banka je
oprávnená a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy

o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení
o mimoriadnej splatnosti, b) vypovedať zmluvu o úvere alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky
nastáva okamžite, bez výpovednej lehoty, dňom jej doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy o úvere
nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky vrátane jej príslušenstva.

24. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

25. V danom prípade je možné zmluvný vzťah i napriek tomu, že sa jedná o absolútny obchod,
považovať za spotrebiteľský vzťah a uzatvorená zmluva má charakter zmluvy spotrebiteľskej podľa

§ 52 Občianskeho zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a
spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na to, že ide o formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemá možnosť
ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, bolo potrebné túto zmluvu posúdiť i z pohľadu spotrebiteľského
práva.

26. Súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s.
a žalovaným vznikol spotrebiteľský vzťah uzavretím Zmluvy o splátkovom úvere dňa 20.07.2009. Na
predmetný vzťah sa použijú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keďže išlo o dočasné poskytnutie finančných
prostriedkov,ktorésažalovanýakospotrebiteľzaviazalvrátiťveriteľovi.Súdpovažujepredmetnúzmluvu

za typovú, vyhotovenú pre širší okruh spotrebiteľov.

27. Je potrebné zdôrazniť, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom konania, je bankový úver, ktorý
na rozdiel od úverov, napr. od nebankových spoločností je regulovaný aj špeciálnou právnou úpravou
zákona o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle § 2 ods. 3 zákona

č. 483/2001 Z. z. o bankách podlieha bankovému povoleniu a nad činnosťou bánk zároveň vykonáva
dohľad Národná banka Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto prijímať vklady, vydávať
bankové platobné karty, poskytovať z vkladov úroky alebo iné odplaty, ktoré sú daňovým výdavkom
podľa osobitného predpisu, poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo
predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe

verejnej výzvy, vykonávať platobný styk a zúčtovanie pre iného v rámci predmetu svojho podnikania
alebo predmetu inej svojej činnosti (§ 3 zákona o bankách).

28. Na postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti je potrebné aplikovať ustanovenie § 524 a nasl.
Občianskeho zákonníka, avšak pri bankových úveroch je potrebné rešpektovať ustanovenie § 92

ods. 8 zákona o bankách v súvislosti s identifikáciou predmetu Zmluvy o postúpení pohľadávky. Vo
všeobecnosti môže byť predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky pohľadávka akéhokoľvek druhu,
teda aj iná ako peňažná, môže byť splatná, nesplatná alebo aj budúca, avšak musí to byť pohľadávka
určitá a existujúca.

29. V prípade bankových úverov však ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách poskytuje dlžníkom
zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovom právnom vzťahu z bankového úveru.
Zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách hneď v prvej časti prvej vety vyžaduje písomnú
výzvu banky klientovi, ktorý je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku.

30. Ak je úver splatný v splátkach, banka alebo pobočka zahraničnej banky má právo postúpiť
postupníkovi celú, teda aj nesplatnú časť pohľadávky z úveru za podmienok, že a) klient nesplnil riadne
a včas čo i len jednu splatnú splátku istiny úveru a/alebo úrokov alebo ich časť, b) jeho omeškania trvánepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, c) na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bol
písomne vyzvaný.

31. Pôvodným veriteľom žalovanej pohľadávky bola Slovenská sporiteľňa, a.s., pre ktorú ako bankovú
inštitúciu platili určité zákonné požiadavky v súvislosti s postupovaním jej pohľadávok na tretie osoby
nemajúce postavenie bankového domu.

32. Podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

33. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

34. Mimoriadne zosplatnenie úveru musí spĺňať predpoklady ustanovenia § 565 a § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka. Postúpenie pohľadávky, ak je veriteľom zo spotrebiteľského úveru banka,

musí spĺňať podmienky ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, podľa ktorého platné postúpenie
pohľadávky zo strany banky na tretiu osobu vyžaduje súbežné splnenie nasledovných podmienok: 1)
dlžník je viac ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke, 2) pohľadávka banky je splatná, 3) banka dlžníka preukázateľne písomne vyzvala na úhradu
záväzku.

35. Otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore, súd skúma z úradnej povinnosti, preto sa súd
zaoberal splnením zákonných podmienok pre postúpenie pohľadávky bankou na nebankový subjekt
v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva,
kedyjedenúčastníkobčianskehosúdnehokonania(žalobca)jesubjektomhmotnoprávnehooprávnenia,

o ktoré v konaní ide (je aktívne vecnej legitimovaný) a účastník na opačnej procesne strane (žalovaný)
je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Žalobca odvodzoval svoj nárok
zo zmluvy o postúpení pohľadávok, pričom v prípade bankových pohľadávok je potrebné okrem ust. §
524 OZ aplikovať aj ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 299/2016 Z. z. účinnom od 01.01.2017 a žalobcu tak v tomto

konaní zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie podmienok uvedených v tomto ustanovení, keďže
splnenie týchto podmienok je predpokladom platného postúpenia pohľadávky banky voči dlžníkovi na
tretí subjekt. Účelom sprísnenia
postúpenia bankovej pohľadávky zo sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožnenia dlžníkovi, ktorý
poruší zmluvné podmienky, aby v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s

ktorou dojednal finančnú službu. Podmienky obsiahnuté v. ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. je
potrebné považovať za osobitné hmotnoprávne podmienky platnosti postúpenia pohľadávky banky voči
jej klientovi (teda akémukoľvek klientovi, zahŕňajúc aj spotrebiteľa) bez jeho súhlasu dané špeciálnou
úpravou podľa tohto zákona. Všetky tieto podmienky musia byť kumulatívne naplnené, v opačnom
prípade je postúpenie pohľadávky banky, ako dvojstranný právny úkon banky a postupníka, pre rozpor

so zákonom (§ 39 OZ) neplatné (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/147/2017
zo dňa 24. 04. 2018) Ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. formuluje osobitné podmienky
postúpenia pohľadávky banky voči klientovi, Jednou z podmienok a základným článkom, od ktorého sa
odvíja postup banky pri postúpení pohľadávky tretej osobe bez súhlasu klienta, je výzva adresovaná
dlžníkovi na zaplatenie, ktorá musí byť zaslaná dlžníkovi, čo je potrebné preukázať predložením

doručenky alebo podacieho lístka. Výzva v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.
pritom musí byť kvalifikovaná. Zákon síce nestanovuje žiadne osobitné obsahové náležitosti na túto
výzvu, avšak z obsahu a zmyslu tohto ustanovenia nepochybne vyplýva, že nestačí akákoľvek výzva
banky na zaplatenie, ale touto výzvou musí banka jednak vyzvať dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy s
uvedením, z čoho dlžná suma pozostáva, teda konkretizovaním splátky/splátok, so zaplatením ktorej/

ktorých je v omeškaní a prípadne ho i upozorniť, že po márnom uplynutí tejto lehoty bude banka
oprávnená postúpiť pohľadávku na iný, hoc aj nebankový subjekt, bez súhlasu dlžníka. Výzvou zo
dňa 23.112017 banka oznámila žalovanému vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru s odôvodnením,
že neeviduje úhrady splatnej pohľadávky banky napriek predchádzajúcim písomným výzvam s tým,že tento stav pretrváva viac ako 3 mesiace od vzniku omeškania a vyzvala ho, aby po doručení
tohto oznámenia bezodkladne zaplatil pohľadávku vo výške 7.735,15 Eur. Banka však v tejto výzve/
oznámení nešpecifikovala splátku, s ktorou bol žalovaný v omeškaní a pre nezaplatenie ktorej došlo

z jej strany k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Výzva bola formulovaná len všeobecne v tom
zmysle, že omeškanie s úhradou splatnej pohľadávky trvá viac ako 3 mesiace. Z obsahu tejto listiny
však nebolo možné zistiť, o omeškanie akej splatnej pohľadávky sa má jednať, keďže banka neuviedla,
so zaplatením ktorej konkrétnej splátky bol žalovaný ako dlžník v omeškaní, čo malo mať za následok
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Na základe uvedených skutočností je potrebné predmetný

právny úkon posúdiť ako neurčitý, pretože v ňom nie je riadne špecifikovaná omeškaná splátka, pre ktorú
sa veriteľ rozhodol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru tak, aby bolo možné preveriť zákonnosť postupu
právneho predchodcu žalobcu, ktorý mal predchádzať vyhláseniu splatnosti celého úveru a postúpeniu
pohľadávky žalobcovi. Ďalšou (predchádzajúcou) výzvou zo dňa 05.10.2017 vyzvala banka žalovaného
nazaplateniepohľadávkyažalovanéhoupozornila,žeakpohľadávkuvomeškanívstanovenomtermíne
neuhradí, pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Banka v tejto výzve nekonkretizovala, čo tvorí

sumu 3.396,54 Eur, Ani v tejto výzve banka nešpecifikovala splátku, so zaplatením ktorej bol v danom
čase žalovaný v omeškaní a ktorú konkrétnu splátku banka požadovala od žalovaného ako spotrebiteľa
zaplatiť tak, aby predišiel vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, resp. postúpeniu pohľadávky. Uviedla
len, že ide o nedoplatok na splátkach zo spotrebiteľského úveru. Zo žiadnej z týchto výziev nebolo
možné ani určiť, či bol žalovaný vôbec v omeškaní s nejakou splátkou viac ako 90 dní, alebo nie, tak

ako to vyžaduje ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Keďže v žiadnej z týchto výziev nebula
konkretizovaná splátka, so zaplatením ktorej bol žalovaný v omeškaní, čo malo mať za následok
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a postúpenie pohľadávky, súd konštatuje, že obe tieto výzvy
sú nejasné, neurčité a v zmysle ustanovenia § 37 OZ neplatné. V dôsledku toho neboli splnené všetky
zákonné podmienky pre zosplatnenie úveru podľa ust. § 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ a

vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo strany banky bolo neplatné. Samotné neplatné predčasné
zosplatnenie pohľadávky nie je v konečnom dôsledku pre platnosť postúpenia pohľadávky významné,
pretože v danom prípade došlo pred postúpením žalovanej pohľadávky k jej splatnosti v termíne
konečnej splatnosti, keďže podľa zmluvy bola konečná splatnosť úveru. t. j. ku konečnej splatnosti došlo
už dňa 20.07.2019. Hoci v čase postúpenia bola postupovaná pohľadávka splatná, uvedené nemení

nič na tom, že nebula naplnená jedna zo základných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky, a
to kvalifikovaná výzva banky pred postúpením pohľadávky doručená dlžníkovi – žalovanému. Žalobca
takú kvalifikovanú výzvu nepredložil a výzvy, ktoré predložil, boli pre neurčitosť a nejasnosť neplatné,
preto nemohli byť podkladom pre platné postúpenie. Na základe zistených skutočností dospel súd k
záveru, že v dôsledku nedodržania uvedených zákonných ustanovení pred postúpením pohľadávky

banky žalobcovi, je právny úkon postúpenia absolútne neplatný pre rozpor so zákonom v zmysle ust. §
39 OZ. Žalobca uplatnený nárok odvodzoval od zmluvy o postúpení pohľadávok, a preto súd konštatuje,
že v predmetnej veci žalobca nie je aktívne legitimovaný. Absolútna neplatnosť právnych úkonov totiž
pôsobí voči každému, súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti, nemožno ju odstrániť ratihabíciou ani
konvalidáciou a nepremlčuje sa. Z dôvodu, že súd vyhodnotil postúpenie pohľadávky ako absolútne

neplatný právny úkon, žalobca nie je nositeľom hmotného nároku, a preto žalobe nebolo možné vyhovieť
a žalobu v celom rozsahu zamietol.

36. Vzhľadom na zamietnutiu žaloby z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, sa súd
ďalej v konaní nezaoberal argumentáciou strán sporu ohľadom existencie/neexistencie neprijateľných

zmluvných podmienok, či vznesenou námietkou premlčania.

37. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. V danom prípade bol žalovaný v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s 262 ods. 2 C.s.p.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na nútený
výkon rozhodnutia v súlade s Exekučným poriadkom.