Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. marec 2025

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17Nt/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324011363
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Veronika Pravdová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2025:2324011363.1

Uznesenie

Okresný súd Galanta samosudkyňou JUDr. Ing. Veronikou Pravdovou v trestnej veci odsúdeného A. B.,
nar. XX.XX.XXXX v C., D. E., t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS F., o návrhu odsúdeného na povolenie
obnovy konania, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.3.2025 v Galante, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku súd návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., D. E., t. č.
vo výkone trestu v ÚVTOS F., na povolenie obnovy konania vedeného pred Okresným súdom Galanta

pod sp. zn. 14T/71/2023, ktoré sa skončilo rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 14T/71/2023 zo
dňa 19.1.2024, právoplatným vo výroku o vine a treste dňa 19.1.2024,

z a m i e t a ,

pretože nezistil podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 14T/71/2023 zo dňa 19.1.2024, právoplatným toho dňa bol
odsúdený A. B. (ďalej ako ,,odsúdený) uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2
písmeno b), písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona za čo mu bol uložený nepodmienečný úhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 4 roky a 8 mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu

na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, trest vyhostenia z územia Slovenskej
republiky vo výmere 5 rokov.

Odsúdený podaním doručeným Okresnému súdu Galanta dňa 13.11.2024, žiadal o povolenie obnovy
konania voči rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 14T/71/2023 na základe novely Trestného
zákona účinnej od 6.8.2024.

OdsúdenýsvojepodaniedoplnilpísomnýmpodanímprostredníctvomobhajcuG.H.I.(ďalejlenobhajca)
doručeným súdu dňa 14.3.2025 v ktorom uviedol nasledovné. Nadobudnutím účinnosti novely boli
novelizované komplet ustanovenia celkovej koncepcie trestnoprávnych postihov a zásad na ukladanie
trestov. V tejto súvislosti sa nanovo upravuje mechanizmus pri ukladaní trestov páchateľom trestných
činov a nanovo nastavená celková koncepcia trestnoprávnych postihov venuje zvýšenú pozornosť

dopadom odsúdenia a konkrétnych sankcií na páchateľa, jeho okolie, spoločnosť, ale aj na štátny
rozpočet a vychádza z premisy, že „len nevyhnutný trest je spravodlivý“, formulovanej už nemeckým
právnikom J. B. K., ktorého myšlienky predznamenali celkový odklon nemeckého trestného práva od
„klasického“ na odplatu orientovaného trestného práva smerom k efektívnemu nástroju ochrany právom
chránených záujmov. To znamená, že v prípade povolenia obnovy konania by mi súd ukladal trest
za použitia už tejto novej koncepcie trestnoprávnych postihov a zásad na ukladanie trestov, ktoré sú

podstatne priaznivejšie pre páchateľov trestných činov, pričom súd by mi mohol za použitia ust. § 33a,
§ 34, § 36 a § 38 Trestného zákona uložiť alternatívny, resp. podstatne miernejší trest a toto hlavneza situácie, keď ja som sa ku skutku, ktorý mi bol kladený za vinu priznal, spolupracoval som s OČTK
a skutok som oľutoval. Z textu ustanovenia § 394 ods.1 vyplýva, že obnovu konania možno povoliť
nie len vtedy, ak by nová skutočnosť alebo dôkaz odôvodňoval iné rozhodnutie o vine, ale aj vtedy,

ak vzhľadom na novú skutočnosť alebo nový dôkaz je pôvodne uložený trest v zrejmom nepomere
k závažnosti činu alebo pomerom páchateľa, /(... alebo vzhľadom na ktoré by pôvode uložený trest
bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu ...) § 394 ods.1/. Novou skutočnosťou v tomto prípade je
tak novela prijatá zákonom č.40/2024 Z.z. s účinnosťou od 6.8.2024, ktorá sa výrazným spôsobom
dotýka ukladania trestov, pričom dochádza k celkovej zmene koncepcie predmetných ustanovení a

koncepcie trestnoprávnych postihov a zásad na ukladanie trestov. Vzhľadom na uvedené navrhujem,
aby súd povolil obnovu konania právoplatne skončeného Rozsudkom OS Galanta č.14T/71/2023 zo
dňa 19.01.2024, právoplatným 19.01.2024 a súčasne, aby podľa § 400 ods.1 Tr. por. zrušil napadnuté
rozhodnutie celkom a rozhodol o ostatných zákonných požiadavkách a takisto, aby v zmysle § 398 ods.3
Tr. por. prerušil môj výkon trestu, ktorý vykonávam v ÚVTOS F. L. M..

Súd vo veci nariadil a vykonal verejné zasadnutie za účasti prokurátorky, substitučnej obhajkyne,
odsúdeného a tlmočníka. Na termíne verejného zasadnutia odsúdený uviedol, že sa plne pridržiava
svojho návrhu z dôvodu novely Trestného zákona. Obhajoba na návrhu zotrvala, a navrhla mu vyhovieť,
prokuratúra ho zamietnuť, z dôvodu nenaplnenia zákonných predpokladov obnovy konania v zmysle
Trestného poriadku.

Súd na verejnom zasadnutí vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to: pripojený spis
Okresného súdu Galanta sp. zn. 14T/71/2023 a z neho: č. l. XXX rozsudok Okresného súdu Galanta zo
dňa 19.1.2024, sp. zn. 14T/71/2023, a zo spisu 17Nt/24/2024 lustrácia ZVJS, odpis RT.

Po takto vykonanom dokazovaní nemali procesné strany návrhy na doplnenie dokazovania.

Podľa § 393 ods. 1 Trestného poriadku, ak sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe
právoplatným rozsudkom, právoplatným trestným rozkazom alebo právoplatným uznesením, možno v
trestnom stíhaní tej istej osoby pre ten istý skutok pokračovať, len ak bola povolená obnova konania.

Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom

nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku, súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí
podmienky obnovy konania podľa § 394.

Po preskúmaní podaného návrhu odsúdeného v intenciách § 399 ods. 1 Trestného poriadku súd dospel
k záveru, že nie je daný dôvod na odmietnutie návrhu, pretože návrh bol podaný oprávnenou osobou

podľa § 396 ods. 3 Trestného poriadku, návrh smeruje proti rozhodnutiu, ohľadne ktorého je obnova
konania prípustná podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku, a zároveň obnova konania nie je vylúčená
podľa § 395 Trestného poriadku. Sú preto splnené formálne predpoklady na meritórne rozhodnutie o
návrhu odsúdeného.

Konanie o povolení obnovy konania sa obmedzuje len na zistenie, či vyšli najavo také skutočnosti alebo
dôkazy, ktoré boli súdu skôr neznáme, a ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami
a dôkazmi už skôr známymi, odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste. Súd nemôže preskúmavať
zákonnosť postupu v pôvodnom konaní, pretože konanie o povolení obnovy konania nie je založené na
revíznom princípe. V konaní o povolenie obnovy konania súd nemôže preskúmavať zákonnosť postupu

v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súdy pri rozhodovaní vyrovnali so všetkými okolnosťami a s
obhajobouobvineného,anemôžepreskúmavaťanivecnúsprávnosťrozhodnutiavydanéhovpôvodnom
konaní.Za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Trestného poriadku nemožno
považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré možno zistiť z obsahu spisov, a to ani vtedy, keď sa súdy s
nimi v rozhodnutiach nevysporiadali, alebo ich dokonca prehliadli, prípadne ich nesprávne vyhodnotili.

Účelom mimoriadneho opravného prostriedku (obnovy konania) je umožniť opätovný prieskum tých
právoplatne skončených vecí, v ktorých medzičasom vyšli najavo nové okolnosti skutkovej povahy, pre
ktoré pôvodné rozhodnutie neobstojí. Zjednodušene povedané, kým obnova konania podľa § 394 a
nasl. Trestného poriadku je zameraná na nápravu skutkového stavu veci, dovolanie podľa § 368 a nasl.

Trestného poriadku smeruje k náprave právnych pochybení. Tak je potom potrebné nazerať aj na výklad
pojmu nová skutočnosť, t. j. ako taký závažný poznatok skutkovej povahy, ktorý konajúcim súdom nebol
v čase rozhodovania známy. Samotné rozhodnutie súdu - mimo skutočností a dôkazov z neho plynúcich,
ale takú povahu nemá (ide o individuálny právny akt vydaný na to určeným štátnym orgánom, ktorý v
predpísanom konaní zistí skutkový stav veci, aby naň potom aplikoval príslušnú právnu normu, pozn.).
Z tohto dôvodu môže byť rozhodnutie súdu (ako také) dôvodom pre povolenie obnovy konania len v

tých prípadoch, kde to zákon výslovne pripúšťa. Takým prípadom je § 394 ods. 4 Trestného poriadku,
podľa ktorého sa za skutočnosť skôr neznámu považuje aj (v skratke) rozhodnutie Európskeho súdu
pre ľudské práva o porušení základných ľudských práv alebo slobôd a rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky o strate účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo ustanovenia. V tomto zmysle
je treba interpretovať spojku „aj“ použitú v § 394 ods. 4 Trestného poriadku - ako rozšírenie okruhu

skôr neznámych skutočností, ktoré (bez ďalšieho) umožnia obnoviť konanie o vydanie niektorého z tam
uvádzaných rozhodnutí. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. júla 2022, sp. zn. 5
Tost 16/2022, uverejnené v Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 4/2024).

Súd v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom

podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne, a dospel k záveru, že podmienky na povolenie obnovy konania v trestnej veci
Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 14T/71/2023 v zmysle § 394 Trestného poriadku neboli splnené,
nakoľko odsúdený neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by súdu neboli skôr známe a
ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné

rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere
k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s
účelom trestu alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Z návrhu na povolenie obnovy konania, ako aj z vyjadrení odsúdeného na verejnom zasadnutí,

konečného návrhu obhajcu vyplýva, že odsúdený sa návrhom na povolenie obnovy konania domáha
zmeny právoplatného rozhodnutia v dôsledku novelizácie Trestného zákona, ktorá má byť pre
odsúdeného priaznivejšia. Skutočným a jediným motívom na iniciovanie tohto konania o návrhu na
obnovu konania je tak nespokojnosť odsúdeného s uloženým trestom, ktorý považuje vzhľadom na
predmetnú novelu Trestného zákona za neprimeraný. Ako už bolo uvedené v zmysle citovaného

rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, z povahy inštitútu obnovy konania vyplýva, že tento inštitút rieši
skutkové otázky, nie právne otázky, pričom právne otázky sa riešia prostredníctvom dovolania. Inak
povedané, súd v rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania nie je oprávnený riešiť právne
otázky v tom smere, že by skúmal správnosť právnych úvah, právneho posúdenia v pôvodnom konaní.
Ani zmena právnych predpisov hoci by aj bola pre odsúdeného priaznivejšia, nemôže zakladať dôvod

na povolenie obnovy konania. Uvedené platí aj z dôvodu, že novšiu právnu úpravu nemožno uplatňovať
spätne z dôvodu zákazu retroaktivity (spätného pôsobenia) na už právoplatne skončené trestné veci;
výnimkou z uvedeného je len postup podľa § 405a a nasl. Trestného poriadku - preskúmanie rozhodnutia
v dôsledku zmeny zákona.

Súd tak na záver konštatuje, že za skutočnosť súdu skôr neznámu v zmysle § 394 ods. 1 Trestného
poriadku nemožno považovať zmenu predpisov hmotného práva, keďže táto (zmena hmotnoprávneho
predpisu) v čase vyhlásenia pôvodného rozhodnutia objektívne neexistovala a teda nemohla byť
zohľadňovaná, príp. aplikovaná pri procese rozhodovania (viď napr. nález Ústavného súdu SR z 26.
júna 2019, sp. zn. I. ÚS 142/2018).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a úvahy súd nezistil podmienky pre povolenie obnovy konania podľa
§ 394 Trestného poriadku, pretože odsúdený neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, a preto
súd návrh odsúdeného ako nedôvodný postupom podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Sťažnosť sa podáva na
Okresný súd Galanta a to do 3 (troch) pracovných dní od oznámenia uznesenia, a rozhoduje o

nej Krajský súd v Trnave. Oznámením uznesenia je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
uznesenie doručiť, alebo doručenie rovnopisu uznesenia. Právne neúčinná je sťažnosť podaná osobou,
ktorá sa svojho práva podať sťažnosť výslovne vzdala.