Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. júl 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/93/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2515200360
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2515200360.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov – predsedu: JUDr. Peter Duman a členiek: Mgr. Lucia
Mizerová a JUDr. Erika Tischlerová, v sporovej veci žalobcu: COFIDIS, Parc de la Haute Borne, avenue
Halley 61, Villeneuve-d´Ascq CEDEX 598 66, Francúzska republika, reg. č. 325 307 106, konajúca na
území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: COFIDIS SA, pobočka zahraničnej
banky, Landererova 12, Bratislava, IČO: 50 595 628, zast.: URBÁNI & Partners s. r. o., Skuteckého

17, Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. (bez adresy),
o 9 849,89 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 13.06.2024, č. k.
PN-4C/9/2015-279, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok sa vo výroku III a v súvisiacom výroku IV o trovách konania zrušuje a vec sa v
tomto rozsahu vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol takto:
„I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 1 155,96 €, nezaplateného úroku odo dňa uzavretia
zmluvy do 11.09.2014 vo výške 718,04 €, nezaplateného úroku z omeškania do 11.09.2014 vo výške
319,36 €, úroku vo výške 15,03 % ročne zo sumy 9 849,89 € odo dňa 12.09.2014 do zaplatenia, úroku
z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 874,01 € odo dňa 12.09.2014 do zaplatenia zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5 936,12 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05

% ročne zo sumy 5 936,12 € od 12.09.2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
III. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
IV. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 9,04 %.“

2. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav takto:

3. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť BANCO BANIF MAIS, S. A., konajúca na území Slovenskej
republiky prostredníctvom Banco Banif Mais, S. A., pobočka zahraničnej banky ako veriteľ a žalovaný
ako dlžník uzatvorili dňa 04.01.2014 zmluvu o úvere - individuálne podmienky, na základe ktorej
veriteľ poskytol dlžníkovi úver výlučne za účelom umožniť dlžníkovi kúpiť motorové vozidlo - značka
NISSAN typ X-TRAIL DIESEL X-TRAIL 2.2 DCI SPORT, rok výroby 2005, evid. č. D., VIN E. od

dodávateľaAUTOCENTRUMAAAAUTOTRENČÍN.Vzmluvebolidohodnutépodmienkyúveru:viazaný
spotrebiteľský úver na dobu určitú, celková výška spotrebiteľského úveru 6 422 €, výška splátky
242,94 €, počet splátok 60, deň splatnosti prvej mesačnej splátky 20/2/2014, deň splatnosti ostatných
mesačných splátok 20., doba trvania zmluvy 20/1/2019, ročná úroková sadzba 15,03 %, jednorazový
spracovateľský poplatok 2.500,73 €, splatnosť spracovateľského poplatku započítaný v mesačných
splátkach, RPMN 42,20 %, priemerná RPMN 23,83 %, celková čiastka na úhradu (celkové náklady

dlžníkaspojenésospotrebiteľskýmúverom)14576,40€.Zfinančnéhoplánuzodňa29.12.2024vyplýva,
že žalovaný uhradil dve splátky, dňa 19.02.2014 vo výške 242,94 € a dňa 28.03.2014 vo výške 242,94€. Listom z 27.08.2014 právny predchodca žalobcu žalovaného upozornil, že ak bude v omeškaní s
platbou jednej splátky o viac ako tri mesiace, v súlade s bodom 19. všeobecných podmienok zmluvy o
úvere vyhlási splatným celý poskytnutý úver. Odoslanie upozornenia dňa 28.08.2014 žalobca preukázal

poštovým podacím hárkom. Listom z 05.09.2014 označeným ako vyhlásenie splatnosti a výzva na
úhradu dlžnej sumy právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že pretože nespláca svoje splatné
záväzky zo zmluvy o úvere a je v omeškaní s platbou jednej splátky úveru viac ako tri mesiace, v súlade
s bodom 19. všeobecných podmienok o úvere vyhlasuje splatným celý poskytnutý úver spolu s jeho
príslušenstvom a platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú k 13.09.2014 a vyzval žalovaného k okamžitej

úhrade pohľadávky.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 488, § 489, § 494, §
517 ods. 1 a 2, § 565 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 497, § 21 ods. 6 písm. d) Obchodného
zákonníka (ďalej len „OBZ“), § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) a d), § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 a 2 zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej

len „ZoSÚ“), § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, takto:

5. Žalobe v znení po čiastočnom späťvzatí žaloby nemožno vyhovieť v celom rozsahu. Medzi účastníkmi
zmluvy platne vznikol záväzkový vzťah titulom uzavretej úverovej zmluvy, z ktorej žalovanému vznikla

povinnosť splácať úver. Keďže z charakteru tohto zmluvného vzťahu jednoznačne vyplýva, že táto
úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a žalovaný má v tomto zmluvnom vzťahu postavenie
spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 OZ a § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, súd pristúpil
k skúmaniu predmetnej zmluvy z pohľadu dodržania podstatných náležitostí zmluvy. Po preskúmaní
úverovej zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 04.01.2014 dospel súd k záveru,

že zmluva neobsahuje všetky zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako ich vyžaduje
zákon o spotrebiteľských úveroch. Konkrétne v zmluve nie je uvedená výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia
[§ 9 ods. 2 písm. k)], v zmluve nie je uvedená adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť

reklamáciu alebo sťažnosť [§ 9 ods. 2 písm. c)], absentuje údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru [§ 9 ods. 2 písm. f)] a správne uvedenie
ročnej percentuálnej miery nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť [§ 9 ods. 2 písm.
j)]. Po vykonanom dokazovaní súd uzatvoril, že poskytnutý spotrebiteľský úver je podľa § 11 ods. 1
písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov, pretože predmetná zmluva

neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c), f), j) a k) ZoSÚ, pričom ide o obligatórne náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých absencia (už len jednej z týchto vymenovaných náležitostí)
v konečnom dôsledku spôsobuje, že poskytnutý úver sa považuje za úver bezúročný a bez poplatkov
a žalobca nemá na úroky a poplatky nárok. Dodávateľ, ktorý pripravuje text zmlúv uzatváraných so
spotrebiteľmi, je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za to, že spotrebiteľská

zmluva obsahuje zákonom stanovené obligatórne náležitosti, ktoré sú významné pre orientáciu a
rozhodovanie spotrebiteľa pri posúdení výhodnosti úveru. Absencia obligatórnych náležitostí zmluvy
je zákonom sankcionovaná tak, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, čo
je zákonným následkom nedodržania kogentnej právnej úpravy. Súd dospel k záveru, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere (napriek tomu, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov) bola uzavretá

platne, keď na jej základe právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške
6 422 €. Súd mal z finančného plánu, ktorý žalovaný nijako nepoprel, nesporne za preukázané, že
žalovaný žalobcovi zaplatil dve splátky spolu vo výške 485,88 €. Keďže žalovaný porušil svoje povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy splácať úver riadne a včas, právny predchodca žalobcu v súlade s ustanoveniami
zmluvy o úvere - všeobecné podmienky vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Žalovaný v konaní nijako

nepoprel platnosť a existenciu zmluvy, ani existenciu dlhu a jeho výšku (nevyjadril sa k žalobe a
priloženým dôkazom), netvrdil ani nepreukazoval existenciu právnej skutočnosti, ktorá by mala za
následokzánikdlhuaskutočnostitvrdenéžalobcomnijakonespochybňoval.Pretožeideospotrebiteľský
spor, súd mohol vykonať aj dôkazy podľa § 295 CSP, teda tie, ktoré žalovaný ako spotrebiteľ nenavrhol,
ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5 936,12

€, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou skutočne poskytnutou právnym predchodcom žalobcu ako
spotrebiteľský úver – istina (6 422 €) a sumou uhradenou žalovaným (485,88 €). Priznaná suma teda
predstavuje nesplatený zostatok poskytnutého úveru a vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol z dôvodu, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ ide o príslušenstvožalovanej sumy, žalobca si žalobou v znení po čiastočnom späťvzatí žaloby uplatnil úroky z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 8.693,93 € od 12.09.2014 do zaplatenia. Súd vyhovel žalobe v časti
úrokov z omeškania čiastočne, čo do výšky sadzby úroku z omeškania a jeho počiatku, t. j. priznal

žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne, avšak len z priznanej sumy 5 936,12 €, a to od
12.09.2014, ako žalobca žiadal, keď úver bol „zosplatnený“ listom z 05.09.2014. Ku dňu 12.09.2014
bola Európskou centrálnou bankou určená základná úroková sadzba 0,05 % ročne, a žalobca si uplatnil
úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne (5 + 0,05 %). O náhrade trov konania súd rozhodol podľa
§ 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 256

ods. 1 CSP tak, že prevažne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
9,04 %. Žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal zaplatenia sumy 10 887,29 € (9 849,89 Eur
+ 718,04 € + 319,36 €) s príslušenstvom, následne vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 2 193,36 €
(1.155,96 € + 718,04 € + 319,36 €) s príslušenstvom späť. Pretože došlo k čiastočnému zastaveniu
konania v dôsledku späťvzatia žaloby, súd skúmal procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na
oboch procesných stranách. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu sčasti späť a nejde o prípad, kedy

by išlo o reakciu na konanie žalovaného, nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému. V danom
prípade z procesného hľadiska platí, že zastavenie konania zavinil žalobca, preto je povinný nahradiť
žalovanému trovy konania. S poukazom na skutočnosť, že na čiastočnom späťvzatí žaloby bolo dané
zavinenie žalobcu, platí, že v tomto rozsahu žalobca nemal vo veci úspech. Podľa výsledku konania
ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 54,52 % a hrubý úspech žalovaného v rozsahu 45,48

%, keď žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal zaplatenia sumy 10 887,29 € s príslušenstvom,
pričom žalovanému možno priznať úspech v zastavenej časti o zaplatenie sumy 2 193,36 € a vo zvyšnej
zamietnutej časti aj s príslušenstvom. S odkazom na uvedený pomer úspechu strán vo veci a tým daný
prevažný čistý úspech žalobcu v rozsahu 9,04 %, súd v konečnom dôsledku rozhodol tak, že žalobca
má nárok na náhradu trov konania v uvedenom rozsahu.

6. Včasným odvolaním žalobca navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III a IV
zmeniť tak, že sa žalobe v rozsahu po čiastočnom späťvzatí žaloby v celom rozsahu vyhovie alebo
ho zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca nesúhlasí
so záverom súdu, že zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Predmetná úverová zmluva v súlade s § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ jasným a zrozumiteľným spôsobom
upravuje údaje o výške, počte a termínoch splátok, ktoré sú uvedené priamo v úverovej zmluve,
konkrétne v článku II, kde sa žalovaný so žalobcom dohodol splatiť poskytnuté peňažné prostriedky v
60. mesačných splátkach vo výške 242,94 €, splatných vždy k dvadsiatemu dňu v mesiaci. Splatnosť
prvej mesačnej splátky bola stanovená ku dňu 20.02.2014 a splatnosť poslednej mesačnej splátky

ku dňu 20.01.2019. Zmluva taktiež rozlišuje jednotlivé splátky na istinu, úroky, iné poplatky a tiež
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom, pričom všetky tieto
informácie zreteľne vyplývajú z finančného plánu, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, a
teda žalovaný v čase uzatvárania zmluvy disponoval všetkými zákonom vyžadovanými informáciami
v súvislosti s poskytnutím a čerpaním úveru. V tejto súvislosti žalobca odkázal na viaceré uznesenia

Najvyššieho súdu SR, z ktorých vyplýva, že ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ neustanovuje povinnosť
uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t. j. istine, úrokom a iným poplatkom)
osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úrok a iné poplatky. Žalobca
vyčíta súdu, že neodôvodnil svoj odklon od aktuálnych rozhodnutí najvyššieho súdu a nezaoberal sa ani
finančným plánom, ktorý je ako príloha neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy a rozlišuje jednotlivé

splátky. Žalobca ďalej namietal, že úverová zmluva spĺňa náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. c) ZoSÚ,
pretože v článku I individuálnych podmienok zmluvy o úvere je uvedené obchodné meno a tiež adresa
predávajúceho, t. j. dodávateľa osobného motorového vozidla - AUTOCENTRUM AAA AUTO Trenčín,
IČO: 35 858 699, so sídlom Ul. Bánovská cesta 1021, Trenčianska Turná, ktorá je zároveň aj adresou na
uplatnenie nárokov. Z označenia adresy dodávateľa vozidla ako „adresa na uplatnene nárokov dlžníka“

je aj pre priemerného spotrebiteľa pochopiteľné, že ide o adresu predávajúceho, na ktorej môže uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť. Na podporu svojej argumentácie žalobca odkázal na viaceré rozhodnutia
krajských súdov. Žalobca namieta, že aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských
úveroch je splnená, pretože zmluva o úvere v článku II upravuje jasným a zrozumiteľným spôsobom
deň splatnosti prvej mesačnej splátky (20.02.2014), splatnosť mesačných splátok vždy k dvadsiatemu

dňu a následne dobu trvania zmluvy, ktorú žalobca vymedzuje dátumom do dňa 20.01.2019. Doba
trvania zmluvy je v tomto prípade totožná s termínom konečnej splatnosti. Výklad súdu neodpovedá
požiadavkám smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008, ktorá požaduje,
aby zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádzala dĺžku trvania zmluvy o úvere. Termín konečnejsplatnosti úveru je v uzavretej zmluve vyjadrený pre priemerného spotrebiteľa dostatočne zrozumiteľne
a dostatočne určito. a vyplýva z individuálnych podmienok zmluvy o úvere a aj z finančného plánu.
Zmluva o úvere obsahuje aj uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, ako aj celkovú čiastku, ktorú

musí spotrebiteľ zaplatiť, a teda spĺňa náležitosť požadovanú v § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ. Údaj o celkovej
čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je jasne a zrozumiteľne uvedený v článku II. individuálnych
podmienok a predstavuje sumu 14 576,40 €. Prípadné nesprávne určenie celkových nákladov nemôže
viesť k záveru o tom, že úver je podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ bezúročný a bez poplatkov. Podľa žalobcu súd
prvej inštancie na základe nesprávneho zistenia skutkového stavu nesprávne právne posúdil danú vec.

Nie sú dané žiadne relevantné dôvody, ktoré by spôsobovali, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Súd
prvej inštancie nesprávne posúdil obsah úverovej zmluvy vo vzťahu k náležitostiam úverovej zmluvy v
zmysle § 9 ods. 2 podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, v dôsledku čoho nesprávne posúdil poskytnutý úver ako
bezúročný a bez poplatkov. Napadnutý rozsudok je arbitrárny a nepreskúmateľný, keďže súd nebral
do úvahy tvrdenia uvádzané žalobcom a z odôvodnenia rozhodnutia ani nie je zrejmé ako sa s týmito
skutočnosťami vyrovnal. Žalovaný v priebehu konania ani raz žalobcov nárok nepoprel, ani si nesplnil

svoju dôkaznú povinnosť. Žalobca taktiež namieta výrok o trovách konania.

7. Odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie aj z hľadiska
vád týkajúcich sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože

neboli splnené podmienky § 385 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

8. Žalobca napáda rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej žalobu zamietol z dôvodu, že
spotrebiteľský úver je podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva o
úvere zo 04.01.2014 neobsahuje všetky zákonné náležitosti.

9. Svojou prvou odvolacou námietkou žalobca súdu prvej inštancie vytýka, že neodôvodnil svoj odklon
od ustálenej súdnej praxe, pokiaľ o výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ v znení účinnom v
čase uzatvorenia zmluvy.

10. Zo základných princípov CSP vyplýva, že každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (čl. 2 ods. 2). Ak sa
spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý
má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu (čl. 2 ods. 3). Nie je teda vylúčené,
že súd rozhodne inak, než v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou; v takom prípade je však jeho

povinnosťou svoj odklon dôkladne odôvodniť (§ 220 ods. 3 CSP).

11. Do pojmu ustálená rozhodovacia prax nepochybne patrí ustálená rozhodovacia prax dovolacieho
súdu. Tá zahŕňa predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako
judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.

Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo
viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ
nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho
súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z
hľadiska vecného na ne nadviazali (R 71/2018).

12. K otázke rozpisu splátok ako náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej sa týka aj § 9
ods. 2 písm. k) ZoSÚ, existovala v čase vydania napadnutého rozsudku jednotná rozhodovacia prax
najvyššieho súdu. Okrem uznesenia z 22.02.2018, sp. zn. 3Cdo/146/2017, v ktorom dospel k záveru,
že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je

konkrétna vnútorná skladba tej-ktorej časti anuitnej splátky, sa najvyšší súd podobne vyslovil aj v
rozhodnutiach zo 17.04.2018 sp. zn. 3Cdo/56/2018, z 23.04.2018 sp. zn. 4Cdo/211/2017, z 26.09.2018
sp. zn. 4Cdo/65/2018, z 29.10.2018 sp. zn. 5Cdo/132/2017, z 22.11.2018 sp. zn. 3Cdo/45/2018 a z
30.01.2019 sp. zn. 7Cdo/98/2018.

13. Súd prvej inštancie svoj záver, že sporná zmluva o úvere neobsahuje rozpis splátok na istinu, úroky
a poplatky tak, ako to vyžaduje § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ odôvodnil argumentmi, o ktoré sa opierali ním
citované rozhodnutia krajských súdov v období do 16.05.2018 a poznamenal, že niektoré z nich boli
vydané po rozhodnutí najvyššieho súdu z 22.02.2018 sp. zn. 3Cdo/146/2017. Súd prvej inštancie všakrozhodoval 13.06.2024, takže mal nepochybne poznať a vziať do úvahy prinajmenšom tie rozhodnutia
najvyššieho súdu, ktoré boli vydané v neskoršom období (citované v predchádzajúcom bode). Ako
odvolací súd uviedol vyššie, tieto pritom nadviazali na uznesenie z 22.02.2018, sp. zn. 3Cdo/146/2017

a rozvinuli argumentáciu v prospech záveru, že zmluva o úvere nemusí obsahovať rozpis splátok v takej
podobe, ako vyžaduje súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku.

14. Ako je zrejmé zo základných princípov a z § 220 ods. 3 CSP, súd nie je povinný sa za každých
okolností držať ustálenej rozhodovacej praxe. Ak sa však od nej mieni odkloniť, musí svoje názory

riadne a presvedčivo odôvodniť. Priestor na odklon od judikatúry bude najmä v prípade odlišného
skutkového stavu alebo zmeny vývoja právneho názoru na otázku, ktorú rieši ustálená judikatúra.
O dôkladne odôvodnenom odklone však zjavne nemožno hovoriť vtedy, ak sa súd nevysporiada s
novými argumentmi, ktoré najvyššie súdne autority doplnili na podporu už začatej línie judikatúry. Pre
rozvoj právnej kultúry je dialóg o výklade určitého právneho predpisu medzi súdmi jednotlivých inštancií
nepochybnevítaný.Takýtodialógvšaknemôžespočívaťvtakpovediacnekonečnomopakovanínázorov,

ktoré neodpovedajú na ďalšie argumenty. Nejde potom o reakciu na vývoj právneho názoru, ale naopak
o jeho ignorovanie.

15. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku vôbec nevenoval rozhodnutiam najvyššieho súdu,
ktoré boli vydané po uznesení z 22.02.2018 sp. zn. 3Cdo/146/2017 a ktoré tak tvoria ustálenú

rozhodovaciu prax v otázke výkladu sporného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ. Nevysporiadal s
vývojom judikatúry, ale len celkom nekonštruktívne zopakoval argumenty niektorých odvolacích súdov
v rozhodnutiach, ktoré boli vydané pred citovaným uznesením najvyššieho súdu alebo bezprostredne
po ňom. Jeho rozhodnutie neobsahuje dôkladné odôvodnenie odklonu od ustálenej rozhodovacej
praxe, v dôsledku čoho nielenže nevyhovuje § 220 ods. 3 CSP, ale je v rozpore aj s čl. 2 ods.

2 a 3 základných princípov CSP. Keďže nedostatočné odôvodnenie rozsudku nenapĺňa požiadavku
spravodlivého procesu a právnej istoty, je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

16. Svojou druhou odvolacou námietkou žalobca napáda záver súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere
nevyhovuje ustanoveniu § 9 ods. 2 písm. c) ZoSÚ, pretože sa v nej neuvádza adresa predávajúceho,

na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.

17. Súd prvej inštancie svoj právny záver založil na skutkovom zistení, že „v zmluve je uvedená adresa
dodávateľa osobného motorového vozidla AUTOCENTRUM AAA AUTO, a.s., IČO: 35 858 699, so
sídlom ul. Bánovská cesta 1021, 913 21 Trenčianska Turná“, čo ale podľa neho nenapĺňa požiadavku,

aby zmluva obsahovala adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.
Po prvé, v danom prípade žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému peňažné prostriedky na kúpu
motorového vozidla. V tomto vzťahu nevystupuje ako predajca vo vzťahu, ku ktorému bolo možné
uplatniť reklamáciu. Okrem toho však súd prvej inštancie však (zrejme pre nepozornosť) prehliadol
hneď nasledujúci riadok po označení dodávateľa, z ktorého je nepochybné, na akej adrese si môže

spotrebiteľ uplatniť (všetky) svoje nároky. Navyše, z označenia adresy dodávateľa vozidla na uplatnenie
nárokov dlžníka je aj pre priemerného spotrebiteľa pochopiteľné, že ide o adresu predávajúceho, na
ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Súd prvej inštancie teda vec v tomto rozsahu
nedostatočne zistil skutkový stav a takto nedostatočne zistený skutkový stav potom nesprávne právne
posúdil. Keďže zmluva o úvere vyhovuje požiadavke § 9 ods. 2 písm. c) ZoSÚ, skutkové a právne závery

prvoinštančného súdu neobstoja.

18. Svojou treťou odvolacou námietkou žalobca súdu prvej inštancie vytýka, že nesprávne posúdil
splnenie náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ, pretože sporná zmluva o úvere tomuto ustanoveniu
vyhovuje.

19. Z nesporného obsahu zmluvy o úvere vyplýva, že v článku II sa upravuje deň splatnosti prvej
mesačnej splátky (20.02.2014), splatnosť mesačných splátok vždy k dvadsiatemu dňu, a následne
doba trvania zmluvy, ktorú bola vymedzená údajom „20/1/2019“. Zmluve zodpovedá aj jej neoddeliteľná
príloha - finančný plán, ktorý rovnako vymedzuje splatnosť prvej mesačnej splátky, splatnosť ostatných

splátok, ako aj splatnosť poslednej mesačnej splátky. Navyše, v prejednávanej veci je nesporné, že
zmluva obsahovala jednoznačný údaj aj o počte splátok (60). Vyjadrenie doby trvania zmluvy spôsobom
„20/1/2019“ je pre priemerného spotrebiteľa dostatočne informatívne a v kontexte ďalších dostatočne
určito vymedzených náležitostí (výška, splatnosť, frekvencia mesačných splátok a termín konečnejsplatnosti) je aj dostatočne určité. Za týchto okolností tiež platí, že ak je známy deň splatnosti poslednej
mesačnej splátky, je jednoznačný aj termín konečnej splatnosti úveru. Skutkové a právne závery súdu
prvej inštancie sú aj v tejto súvislosti nesprávne.

20. Štvrtá odvolacia námietka žalobcu smeruje proti záveru súdu prvej inštancie, že zmluva nevyhovuje
ustanoveniu § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, ktoré upravuje ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú
čiastku, ktorú spotrebiteľ musí zaplatiť.

21. Súd prvej inštancie zistil, že zmluva obsahuje údaj 14 576,40 €, pri ktorom sa uvádza, že ide
o „celkovú čiastku na úhradu (celkové náklady dlžníka spojené so spotrebiteľským úverom)“. Takéto
označenie danej položky považoval za zmätočné, pretože pojmy celková čiastka na úhradu a celkové
náklady dlžníka spojené so spotrebiteľským úverom nie sú totožné. Prvoinštančnému súdu treba dať
za pravdu v tom, že nejde o totožné pojmy, čo je zrejmé z § 2 písm. g) a h) ZoSÚ. Súd prvej inštancie
však nezistil, že by suma 14 576,40 € nezodpovedala celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,

práve naopak, svojimi výpočtami dospel k správnosti tejto sumy. To však znamená, že žalovaný bol v
zmluve dostatočne informovaný o tom, aká je celková čiastka, ktorú musí veriteľovi uhradiť, teda mohol
posúdiť rozsah svojho záväzku, keď doňho vstupoval. Tým je naplnený účel § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ a
ten nie je zmarený tým, že sa v zátvorke uvádza nepresná terminológia. Zmluva nepochybne obsahuje
údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy je zrejmé, že dôvody, o ktoré súd prvej inštancie oprel svoj
právny záver o nutnosti uplatnenia fikcie podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, neboli dané. Rozhodnutie,
ktorým žalobu na tomto základe čiastočne zamietol, je nesprávne. Žalobcom uplatnené odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP sú opodstatnené.

23. Nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne
právne posúdenie veci v podstatných otázkach predstavuje za okolností prejednávanej veci taký
nedostatok, ktorý nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Vzhľadom na to odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch III a IV zrušil [§ 389 ods. 1 písm. b) CSP] a vec

v tomto rozsahu vrátil (§ 391 ods. 1 CSP) súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(výrok).

24. Súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní (§ 391 ods. 3 CSP) vo veci samej vychádzať z vyššie
vyslovených právnych názorov odvolacieho súdu, opätovne zhodnotí všetky vykonané dôkazy (prípadne

iďalšiedôkazy,ktorésizaobstaránazáklade§295CSP)vichjednotlivosti,aleajvovzájomnejsúvislosti
(§ 191 CSP), a v spojení s nespornými skutkovými tvrdeniami strán (§ 151 ods. 1 CSP), o ktorých nemá
dôvodnépochybnosti(§185ods.2a§186ods.2CSP),ustálirozhodnýskutkovýstav.Riadneodôvodní,
na základe akých dôkazov a úvah svoje skutkové závery prijal. Zistený skutkový stav následne podrobí
novému právnemu posúdeniu, najmä ex offo vyhodnotí, či žalobca skúmal bonitu žalovaného a splnil

svoju povinnosť podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ (rozsudky Súdneho dvora EÚ C-679/18, C-449/13). Tieto svoje
právne závery potom v písomnom vyhotovení nového rozsudku odôvodní spôsobom súladným s § 220
ods. 2 CSP a ak sa mieni odkloniť od ustálenej súdnej praxe, bude dbať na to, aby bolo jeho odôvodnenie
dôkladné (§ 220 ods. 3 CSP). Zároveň rozhodne aj o trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

25. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.