Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. august 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119375728
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6119375728.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členiek

senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivice Čelkovej v sporovom konaní žalobcu A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XXX, zastúpeného
AK VAVRINČÍK s.r.o., IČO: 52 619 818, so sídlom Nové Mesto nad Váhom 915 01, Hurbanova 752/1,
proti žalovanému M a H, spol. s r.o., IČO: 31 361 781, so sídlom Bratislava 851 04, Panónska cesta 43,
zastúpeného JUDr. Ľubomírom Hnátom, advokátom,
so sídlom Bratislava 831 01, Guothova 20, o zaplatenie 23.130,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. septembra 2023,

č.k. NM-3C/29/2019-317, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II., ako aj súvisiaci výrok III. o trovách konania
p o t v r d z u j e .

II.Žalovanému priznáva protižalobcovinároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v poradí druhým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 11.565,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy
11.565,00 Eur od 16.08.2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo

zvyšnej časti žalobu zamietol. Výrokom III. žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konania
nepriznal. Na vec aplikoval ust. § 623
ods. 1, 2, § 625, § 626 ods. 1, § 623 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení uviedol, že žalobca
žalobou v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica zo dňa 26.09.2019, postúpenou
tunajšiemu súdu dňa 25.10.2019, žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
vo výške 23.130,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 23.130,00 Eur
od 16.08.2019 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100,00 %. Žalobca uzatvoril

so žalovaným kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo nové osobné vozidlo značky D. E., VIN kód:F..
Dňa 06.05.2019 žalobca odovzdal predmetné motorové vozidlo, EČ G., na opravu motora. Vozidlo
bolo odovzdané žalobcovi po oprave dňa 31.05.2019. Dňa 03.06.2019 bolo vozidlo opätovne prijaté
do servisu s rovnakou vadou - poruchou motora. Vozidlo bolo odovzdané žalobcovi po oprave dňa
21.06.2019. Asi po mesiaci, dňa 02.07.2019, bol žalobca nútený opätovne s tou istou vadou motora
tretíkrát odovzdať vozidlo do servisu. Dňa 09.08.2019 bol žalobca nútený znova odovzdať vozidlo do
servisu, pretože po ceste do práce vozidlo vykazovalo rovnakú vadu - chybu motora. Na motorovom

vozidle sa opakovane vyskytovali vady motora. Žalobca sa snažil vady napraviť a to opakovanými
reklamáciami. Tie boli vykonané celkovo štyrikrát, no chyba motora sa objavovala naďalej. Vozidlo
sa nachádzalo nepretržite v servise, čím sa podstatným spôsobom znížila životná úroveň žalobcu a
celej jeho rodiny, pretože nemohli užívať motorové vozidlo pre opakované a rovnaké vady motora. Dňa15.08.2019 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu oznámil žalovanému odstúpenie od kúpnej
zmluvy uzavretej so žalovaným a žiadal o vydanie kúpnej ceny motorového vozidla, nakoľko žalobca
stratil dôveru k bezvadnosti tovaru. Oznámením žalobcu o odstúpení od kúpnej zmluvy došlo k zániku

kúpnej zmluvy. V zmysle Leasingovej zmluvy č. LZF/18/52233 zo dňa 12.03.2018 (ďalej len ,,leasingová
zmluva") a Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu H. I., J. pre dopravnú techniku
01/15 (ďalej aj len ,,VZP"), konkrétne bodu 1.4.3 VZP je žalobca ako leasingový nájomca povinný
menom (v zastúpení) ČSOBL uplatniť na svoje náklady všetky práva vyplývajúce zo záručných a
servisných podmienok priamo u dodávateľa. Avšak na odstúpenie od kúpnej zmluvy, na základe ktorej

nadobudla ČSOBL do svojho vlastníctva predmet financovania, je leasingový nájomca oprávnený až po
predchádzajúcom písomnom odsúhlasení ČSOBL. H. I., J., ako prenajímateľ, uzavrela so žalobcom,
ako leasingovým nájomcom Dohodu o poskytovaní právnych služieb v prospech tretej osoby, v rámci
ktorej v článku IV. udelila súhlas
s odstúpením od kúpnej zmluvy uzavretej s dodávateľom, v zmysle ktorej predmet financovania
predstavuje predmet kúpy. Poukázal na ust. § 623 Občianskeho zákonníka. Žalobca sa snažil

o odstránenie vady motora, ale pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave nemohol motorové vozidlo
riadne užívať. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR pod sp. zn. R22/1983, podľa ktorého za
väčší počet vád veci možno spravidla považovať aspoň tri vady veci. Za opätovný výskyt vady možno
považovať výskyt rovnakej vady po jej aspoň dvoch predchádzajúcich opravách." Je toho názoru, že
vada je takého charakteru, že bráni v riadnom užívaní motorového vozidla, pretože ide o opravu motora

- najpodstatnejšej časti motorového vozidla. Žalovaný dňa 22.09.2019 odoslal žalobcovi vyjadrenie
nesúhlasu s odstúpením od kúpnej zmluvy, na ktorý žalobca reagoval dňa 28.08.2019, kedy žalobca
žalovanému oznámil, že vyjadrenie nesúhlasu s odstúpením od kúpnej zmluvy nie je právne relevantné,
nakoľko odstúpenie od kúpnej zmluvy je jednostranný, adresovaný právny úkon, ktorý nevyžaduje
súhlas druhej zmluvnej strany a teda ktorý kupujúci (žalobca) realizuje bez ohľadu na akýkoľvek súhlas,

prípadne nesúhlas predávajúceho (žalovanému) a právny úkon odstúpenia od zmluvy sa stáva účinným
tým, že dôjde do dispozičnej sféry adresáta. V tomto vyjadrení nesúhlasu s odstúpením od kúpnej
zmluvy žalobca žalovaného informoval, že žalobca motorové vozidlo neprevezme, nakoľko stratil dôveru
v bezvadnosť výrobku a žiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia a pristúpenie k mimosúdnemu
doriešeniu práv a povinností strán, načo žalovaný však nereagoval. Nakoľko sa žalovaný nevyjadril

a žalobca, v právnom postavení spotrebiteľa, naďalej uhrádza jednotlivé splátky leasingu v zmysle
ustanovení Leasingovej zmluvy č. LZF/18/52233 zo dňa 12.03.2018, aj keď nedisponuje motorovým
vozidlom, žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, vyzval žalovaného na úhradu kúpnej
ceny so zákonným príslušenstvom, predžalobnou výzvou zo dňa 11.09.2019.

2. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol, v poradí prvým rozsudkom č.k 3C/29/2019 - 192 zo dňa 30. júla
2021, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
23.130,00Eurspolusúrokomzomeškaniavovýške5,00%ročnezosumy23.130,00Eurod16.08.2019
do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Na odvolanie žalovaného odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie. Žalovaný v podanom odvolaní namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, ktorý je
leasingovým nájomcom a nie vlastníkom predmetného motorového vozidla, pričom vlastníkom je H. I.,
J., ako i posúdenie, že vzťah medzi sporovými stranami vyplývajúci z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa
03.03.2018 je potrebné posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie po
vykonanom dokazovaní vyhodnotil predmetný spor ako spotrebiteľský, pričom kúpna zmluva zo dňa

03.03.2018 bola uzatvorená podľa ustanovení Obchodného zákonníka, predmetom ktorej je osobné
motorové vozidlo. Uzatvorením leasingovej zmluvy sa žalobca stal leasingovým nájomcom vozidla a H.
I., J. vlastníkom. Žalobca platne odstúpil od kúpnej zmluvy a to na základe predchádzajúceho súhlasu
H. I., J., oznámením zo dňa 15.08.2019, keď žalobca uplatnil u žalovaného 4 reklamácie. Na platnosť
odstúpenia od kúpnej zmluvy nemalo vplyv nesprávne uvedenie adresy žalovaného, keď v ďalšom

kontexte oznámenia o odstúpení je žalovaný uvedený správne. Predmetom prieskumu odvolacieho
súdu bolo posúdiť aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Odvolací súd považuje za nesprávny uvedený
procesný postup súdu prvej inštancie, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia, v bode 27. uviedol, že
uzatvorením leasingovej zmluvy sa žalobca stal leasingovým nájomcom a H. I., J. jej vlastníkom. V bode
28. svojho rozhodnutia posúdil pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, keď skonštatoval, že v záhlaví

oznámenia o odstúpení od kúpnej zmluvy zo dňa 15.08.2019 žalobca nesprávne označil žalovaného,
ale v ďalšom kontexte oznámenia o odstúpení je žalovaný označený správne, preto na námietku o
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie neprihliadal.V prípade pochybností o tom, či žalobcovi svedčí, resp. patrí nárok uplatnený v tomto konaní, je potrebné
v konaní pokračovať, vec prejednať, vykonať potrebné dokazovanie a tak dospieť k záveru, či žalobca
je subjektom oprávneným domáhať sa zaplatenia sumy, ktorá je predmetom tohto konania, teda či je

aktívne vecne legitimovaný. Z obsahu spisu a listinných dôkazov odvolací súd zistil, že v tomto štádiu
konania, keď sa súd prvej inštancie dôsledne nezaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu, nie je
možné posúdiť opodstatnenosť nároku žalobcu. V ďalšom konaní bude preto povinnosťou súdu prvej
inštancie, viazaný názorom odvolacieho súdu, pokračovať v konaní a v rámci prejednania veci samej si
ustáliť otázku aktívnej vecnej legitimácie v konaní. Až po posúdení a ustálení aktívnej vecnej legitimácie

ustáli odstúpenie od kúpnej zmluvy pre vady motora a uplatnený nárok s riadnym odôvodnením. V
zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 3.3.2018, č. 2017132 sa strany sporu dohodli, že predávajúci /žalovaný/
sa zaviazal dodať kupujúcemu /žalobcovi/ motorové vozidlo a previesť vlastnícke právo
a kupujúci sa zaviazal zaplatiť kúpnu cenu. Podľa článku IV.- cena plnenia, bod 1. sa zmluvné strany
dohodli na celkovej cene plnenia vo výške 23.130,- eur. V zmysle článku V., bod 5 sa kupujúci stáva
vlastníkom motorového vozidla jeho prevzatím a zaplatením kúpnej ceny. Ako vyplýva z leasingovej

zmluvy, žalobca sa od dátumu prevzatia leasingu stal leasingovým nájomcom. I napriek skutočnosti, že
došlo k uzatvoreniu Dohody o poskytovaní právnych služieb v prospech tretej osoby medzi žalobcom
a H. I., v ktorej boli presne vymedzené práva a povinnosti žalobcu, H. I. je vlastníkom predmetného
motorového vozidla. Žalobca ako leasingový nájomca má právo na trvalé užívanie predmetu leasingu
s tým, že vlastnícke právo k predmetu leasingu nadobudne v zmysle určených zmluvných podmienok

v leasingovej zmluve. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie však nevyplýva, ako sa súd
vysporiadal s vyššie uvedenými skutkovými okolnosťami rozhodnými pre posúdenie, či je žalobca v
konaní aktívne vecne legitimovaný, teda kto je vlastníkom motorového vozidla, kto má nárok na vrátenie
kúpnejcenyzavozidlo,pričomkuzatvoreniukúpnejzmluvydošlomedzižalobcomažalovanýmafaktúra
bola vystavená na H. I. /faktúra č. 2185030065 zo dňa 12.03.2018 na sumu 11.565,- eur/. Rovnako je

potrebné posúdiť spôsob a výšku úhrady kúpnej ceny ako i okolnosť prevzatia celkovej finančnej čiastky
žalovaným. Po vrátení veci súd prvej inštancie vykoná oboznámenie leasingovej zmluvy, všeobecných
zmluvných podmienok, formulára, dohody o poskytovaní právnych služieb najmä vo vzťahu k zisteniu,
kto je vlastníkom motorového vozidla, a teda aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie predmetného
nároku, s posúdením kúpnej zmluvy na motorové vozidlo, ako i zaplatenia kúpnej ceny, ktorej výška

ako i spôsob úhrady z predložených listinných dôkazov nie je zrejmá. Až po posúdení rozhodujúcich
skutkových a právnych okolností /najmä pod bodom 20. a 26. predmetného rozhodnutia/ súd prvej
inštancie posúdi uplatnený nárok ako i všetky námietky vznesené žalovaným v podanom odvolaní, za
aplikácie správnych právnych predpisov.

3. Súd prvej inštancie viazaný názorom odvolacieho súdu zistil, že žalobca podpísal Leasingovú zmluvu
zo dňa 12.03.2018, s predmetom leasingu - nové osobné motorové vozidlo D. E.. K tejto leasingovej
zmluve bol pripojený formulár pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, z ktorého vyplýva v
časti 3 - náklady spojené so spotrebiteľským úverom, skutočnosť, že po splnení zmluvných podmienok
a úhrade ceny predmetu leasingu sa musí doplatiť poplatok za prevod vlastníctva, a to 30,00 Eur. Z

uvedeného vyplýva, že žalobca vedel, že nie je vlastníkom motorového vozidla a stane sa ním až po
splnení zmluvných podmienok. Je nepochybné, že žalobca navštívil opravovňu s tým, že uviedol závady
motora na jeho vozidle. Keďže žalobca reklamoval vadu motora, technici zistili, že závadou je nesprávne
palivo, ktoré bolo načerpané do motorového vozidla. Priamo sa pýtal žalobcu na zdroj pohonnej látky,
túto skutočnosť mu odmietol uviesť. Keďže jazda s pohonnou látkou, ktorá nie je certifikovaná a nespĺňa

štátnu normu a ani kvalitu predpísanú výrobcom, pristúpil žalovaný k podnetu cestou orgánov činných v
trestnom konaní k zisteniu pôvodu pohonnej látky, aby sa predišlo možným škodám na životoch a zdraví,
ako i majetku. V konaní navrhol vypočuť pracovníkov žalovaného, ktorí odobrali vzorku pohonnej látky
z motorového vozidla žalobcu. Keďže žalobca zanechal motorové vozidlo na parkovisku patriacemu
žalovanému, je možné, že i v súčasnosti možno odobrať vzorku pohonnej látky na kontrolnú expertízu.

Žalobca mal počas opravy vozidla patriaceho leasingovej spoločnosti náhradné vozidlo a do tohto
vozidla tak isto čerpal vadné palivo. Vzorka bola komisionálne odobratá a je k dispozícii
k chemickému rozboru. Vady na vozidle tak nie sú spôsobené výrobcom, ale nesprávnym palivom, ktoré
nespĺňalo normu. Navrhol vypočuť svedka B. K. J.. Z kúpnej zmluvy č. 2017132 zo dňa 03.03.2018
vyplýva, že žalobca ako kupujúci uzatvoril so žalovaným ako predávajúcim kúpnu zmluvu podľa § 409 a

nasl. Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bolo osobné motorové vozidlo špecifikované v prílohe
zmluvy (D. E. L.. Dohodnutá cena plnenia bola vo výške 23.130,00 Eur. Z bankového dokladu - vklad
hotovosti (čl. 272 spisu) vyplýva, že žalobca vložil dňa 12.03.2018 na účet žalovaného hotovosť vovýške 10.565,00 Eur. Z výpisu z účtu manželky žalobcu (čl. 273 spisu) vyplýva, že dňa 07.03.2018 bola
odoslaná v prospech žalovaného suma vo výške 1.000,00 Eur.

4. Medzi žalobcom a H. I., J., IČO: XX XXX XXX, so sídlom M. XXX XX, C. N. XX, bola uzatvorená
dňa 12.03.2018 Leasingová zmluva (spotrebiteľský úver) č. LZF/18/52233 (čl. 21 spisu). Predmetom
leasingu bolo osobné motorové vozidlo
s dohodnutou dobou finančného prenájmu leasingovým nájomcom 60 mesiacov od dátumu prevzatia.
Obstarávacia cena predmetu leasingu s DPH bola 23.130,00 Eur, pričom leasingový nájomca zaplatil

pred začiatkom zmluvy 1. zvýšenú splátku s DPH 11.565,00 Eur
aspracovateľskýpoplatoksDPH693,90Eur.Deňzačiatkuzmluvyjedátumprevzatiapredmetuleasingu
od dodávateľa. Pri počte splátok 60 bola výška rovnomernej splátky s DPH 192,76 Eur. Poplatok za
prevodvlastníctvasDPHje1,00Eur.Dňa12.03.2018bolamedzižalobcomakoleasingovýmnájomcom,
žalovaným ako dodávateľom a H. I., J., IČO: XX XXX XXX, so sídlom M. XXX XX, C. N. XX uzatvorená
Dohoda

o postúpení a započítaní pohľadávok k zmluve č. LZF/18/5223 (ďalej len "Dohoda") (čl. 264 spisu). V
zmysle čl. I odsek 1. dohody, H. I., J. má pohľadávku voči dodávateľovi z postúpenej pohľadávky faktúry
č. 1003048673 zo Zmluvy o financovaní
č. 01/09/04/09/305/FAK vo výške 20.914,36 Eur (ďalej len "pohľadávka 1"). V zmysle
čl. I odsek 2 – 8 dohody, leasingový nájomca si objednal u dodávateľa predmet zmluvy: D. E. (ďalej len

"PZ"). Leasingový nájomca zaplatil na základe objednávky uvedenej
v odseku 2 tohto článku dodávateľovi zálohu za kúpnu cenu na PZ vo výške 11.565,00 Eur (ďalej len
"záloha"). Objednávka uvedená v odseku 2 tohto článku bola platne zrušená
a leasingovému nájomcovi tak vznikla pohľadávka voči dodávateľovi na zaplatenie/vrátenie zálohy
vo výške 11.565,00 Eur (ďalej len "pohľadávka 2"). Účastníci dohody sa dohodli, že leasingový

nájomca zabezpečí kúpu predmetu leasingu od dodávateľa prostredníctvom finančného leasingu
realizovaného H. I., J.. Leasingový nájomca uzatvoril s H. I., J.. Leasingovú zmluvu č. LZF/18/52233,
ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky finančného leasingu spoločnosti H.
I., J. a na základe tejto zmluvy vznikla H. I., J. pohľadávka voči leasingovému nájomcovi na zaplatenie
prvej zvýšenej splátky a spracovateľského poplatku a 1. riadnej splátky podľa predmetnej zmluvy vo

výške 11.565,00 Eur (ďalej len "pohľadávka 3"). Dodávateľ vystavil H. I., J. faktúru č. 2185030065 vo
výške 23.130,00 Eur, na základe dodania PZ, čím dodávateľovi vznikla pohľadávka voči H. I., J. na
zaplatenie kúpnej ceny vo výške 23.130,00 Eur (ďalej len "pohľadávka 4"). Účastníci dohody vyhlásili,
že všetky pohľadávky uvedené v tomto článku sú spôsobilé na započítanie podľa tejto zmluvy, a že
takémuto započítaniu a vykonaniu predmetu tejto zmluvy nič nebráni. V zmysle čl. II.

odsek 1 dohody, leasingový nájomca a H. I., J. sa dohodli, že na základe tejto zmluvy postupuje
leasingový nájomca svoju pohľadávku 2 (článok I odsek 4 tejto zmluvy) na H. I., J. za odplatu vo výške
pohľadávky 2. V zmysle čl. III. odsek 1 dohody, H. I., J. má voči leasingovému nájomcovi pohľadávku
3 (článok I odsek 6 tejto dohody) vo výške 11.565,00 Eur. V zmysle čl. III. odsek 2 dohody, Leasingový
nájomca má voči H. I., J. pohľadávku na zaplatenie odplaty podľa článku II. odsek 1 tejto dohody vo

výške 11.565,00 Eur. V zmysle čl. III. odsek 3 dohody, Leasingový nájomca a H. I., J. sa dohodli, že ich
vzájomné pohľadávky uvedené v odseku 1 a 2 tohto článku sa započítavajú ku dňu prevzatia PZ, kedy
sa stali vzájomne započítateľnými vo výške, v ktorej sa vzájomne kryjú, čím zanikajú obe pohľadávky v
celom rozsahu. V zmysle čl. IV. odsek 1 dohody, H. I., J. má voči dodávateľovi pohľadávku 1 (článok I
odsek 1 tejto dohody) vo výške 20.914,36 Eur a pohľadávku 2 (článok I odsek 4 a článok II tejto dohody)

vo výške
11.565,00 Eur. Celková výška pohľadávky H. I., J. voči dodávateľovi je vo výške 32.479,36 Eur. Podľa
článku IV. odsek 2 dohody, dodávateľ má voči H. I., J. pohľadávku 4 (článok I odsek 7 tejto dohody) vo
výške 23.130,00 Eur. Podľa článku IV odsek 3 dohody, Dodávateľ a H. I., J. sa dohodli, že ich vzájomné
pohľadávky: pohľadávka 4 a pohľadávka 1 a pohľadávka 2 sa započítavajú nasledovne - pohľadávka

4 (dodávateľa) sa započítava s pohľadávkou 2 (H. I., J.) ku dňu prevzatia predmetu leasingu, kedy sa
stali vzájomne započítateľnými vo výške, v ktorej sa vzájomne kryjú, čím zaniká pohľadávka 2 v plnej
výške, - nezapočítaný zvyšok pohľadávky 4 (dodávateľa) sa započítava s pohľadávkou 1 (H. I., J.) ku
dňu prevzatia predmetu leasingu, kedy sa stali vzájomne započítateľnými vo výške, v ktorej sa vzájomne
kryjú, - nezapočítaná

a nevysporiadaná tak ostáva pohľadávka 1 H. I., J. voči dodávateľovi vo výške 9.349,36 Eur (ďalej len
"pohľadávka H. I., J.).5. Oznámením zo dňa 15.08.2019 žalobca adresoval žalovanému, ktorého označil ako spoločnosť M a
H Trenčín s.r.o., so sídlom Bratislava 851 04, Panónska cesta 43 oznámenie
o odstúpení od kúpnej zmluvy uzatvorenej s predávajúcim spoločnosťou M a H, spol. s r.o., so sídlom

Panónska cesta 43, 851 04 Bratislava, IČO: 31 361 781. Z potvrdenia o predčasnom ukončení zmluvy č.
LZF/18/52233 uzatvorenej dňa 13.03.2018 O. P. J. H. I. J., Q. Q. H. I. J. žalobcovi vyplýva, že zo strany
žalobcu boli splnené všetky podmienky, preto bola dňom 18.10.2019 leasingová zmluva ukončená. H.
I. J. potvrdzuje, že voči žalobcovi neeviduje žiadne pohľadávky vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy.
Príloha potvrdenia obsahuje plnomocenstvo na vykonanie zmeny vlastníka financovaného vozidla pre

Dopravný inšpektorát PZ SR. Podľa Osvedčenia o evidencii (technického preukazu) je vlastníkom
predmetného osobného motorového vozidla D. E. L. zapísaný žalobca.

6. Predmetom konania je zaplatenie sumy 23.130,00 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania
titulom vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy z dôvodu
vadného plnenia. Žalovaný v priebehu konania súhlasil so zaplatením sumy žalobcovi vo výš ke

11.656,00 Eur. Medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim bola dňa 03.03.2018
uzatvorenákúpnazmluva,predmetomktorejboloosobnémotorovévozidloD.E.zakúpnucenuvovýške
23.130,00 Eur. Na základe dojednaní o úhrade kúpnej ceny žalobca uhradil žalovanému dňa 07.03.2018
prvú časť kúpnej ceny - zálohu vo výške 1.000,00 Eur na podklade zálohovej faktúry č. 2185050059 zo
dňa 03.03.2018, ktorú vystavil žalovaný na meno žalobcu. Dňa 12.03.2018 uhradil žalobca žalovanému

druhú časť kúpnej ceny - zálohu vo výške 10.565,00 Eur na podklade zálohovej faktúry č. 2185050071
zo dňa 12.03.2018, ktorú vystavil žalovaný na meno žalobcu. Obe zálohové faktúry boli vystavené na
meno žalobcu ako kupujúceho a obe faktúry žalobca žalovanému aj uhradil. Dňa 12.03.2018 žalobca
ako leasingový nájomca - G.
J. H. I. J. uzatvorili leasingovú zmluvu (spotrebiteľský úver). Predmetom leasingu je nové osobné vozidlo

D. E.. Doba finančného prenájmu bola dohodnutá na
60 mesiacov od dátumu prevzatia predmetu leasingu žalobcom ako leasingovým nájomcom.
Obstarávacia cena predmetu leasingu s DPH je 23.130,00 Eur, pričom žalobca ako leasingový nájomca
zaplatí pred počiatkom zmluvy 1. zvýšenú splátku s DPH 11.565,00 Eur, spracovateľský poplatok s DPH
693,90 Eur. So žalobcom ako leasingovým nájomcom bolo

v rámci leasingovej zmluvy dohodnutých ďalších 60 splátok po 192,76 Eur s DPH s tým, že Dohoda o
platbách nájomného bola leasingovému nájomcovi doručená. Účelom finančného leasingu bolo umožniť
leasingovému nájomcovi užívať hnuteľnú vec, ktorú si vybral leasingový nájomca a ktorú z tohto
dôvodu leasingová spoločnosť nadobudla do svojho vlastníctva od jeho dodávateľa počas dohodnutej
doby finančného leasingu a platiť dohodnuté leasingové splátky, s právom leasingového nájomcu

nadobudnúť vlastníctvo k predmetu leasingu po uplynutí doby finančného leasingu a uhradení všetkých
záväzkov, za vopred dohodnutých podmienok. Leasingová zmluva - spotrebiteľský úver bola uzatvorená
medzi žalobcom ako nepodnikateľom a podnikateľom ČSOBL, preto sa na predmetnú zmluvu vzťahujú
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

7. V konaní bolo preukázané, že pohľadávku, a to časť kúpnej ceny, ktorú žalobca žalovanému zaplatil
vo výške 11.565,00 Eur, žalobca dňa 12.03.2018 postúpil H. I., J. (čl. II odsek 1 Dohody o postúpení a
započítaní pohľadávok k zmluve č. LZF/18/5223)
a následne H. I., J. túto pohľadávku započítal s pohľadávkou, ktorú mal H. I., J. voči žalobcovi titulom
zaplatenia 1. zvýšenej splátky s DPH 11.565,00 Eur pri poskytnutom spotrebiteľskom úvere. Žalobca ako

leasingový nájomca mal povinnosť vykonávať mesačné splátky v zmysle Dohody o platbách nájomného
k zmluve
č. LZF/18/52233, t.j. 60 splátok po 192,76 Eur mesačne. Predmet leasingu získala H. I., J. do svojho
vlastníctvanazákladežiadostileasingovéhonájomcu,ktorýsisámzvolilpredmetleasinguadodávateľa.
(Všeobecné zmluvné podmienky bod 1.5.1.) Leasingový nájomca, ak na neho nebude prevedené

vlastnícke právo podľa článku 4, nesmie predmet leasingu predať, založiť alebo akýmkoľvek spôsobom
zaťažiť v prospech tretích osôb ani darovať (Všeobecné zmluvné podmienky bod 1.5.2).

8. Z dôvodu vyskytnutých vád na predmetnom motorom vozidle si žalobca počas trvania leasingovej
zmluvy v zmysle bodu 1.4.3 VZP uplatnil u žalovaného práva vyplývajúce zo záručných podmienok

priamo u dodávateľa. H. I., J. splnomocnil žalobcu pri uplatnení práv plynúcich zo zodpovednosti
žalovaného predávajúceho za vady na žalobcu, vrátane zastupovania pred súdmi a rozhodovacími
orgánmi, okrem odstúpenia od kúpnej zmluvy a na tento účel mu udelil plnú moc podľa Všeobecných
zmluvných podmienok finančného leasingu (čl. 245 spisu).9. H. I., J. napriek tomu, že bol vlastníkom predmetného osobného motorového vozidla, si predmet
leasingu nevyberal, fyzicky ho nepreberal a v dobe leasingu ho nedržal a neužíval. Pre uplatnenie vád

nemá dostatok relevantných informácií, preto je
v leasingovej praxi obvyklý presun práv plynúcich zo zodpovednosti za vadné plnenie alebo udelenie
obmedzeného plnomocenstva. Žalobca je vadami priamo poškodený, je povinný platiť leasingové
splátky aj po dobu, keď mu je znemožnené predmet leasingu v dôsledku poruchy užívať. Žalobca si
celkovoužalovanéhouplatnilštyrireklamácietýkajúcesavadymotora.Žalovanýreklamácieakceptoval,

k opakovanej oprave došlo. Podľa súdnej praxe sa považuje výskyt rovnakej vady po jej aspoň
dvoch predchádzajúcich opravách. Žalobca tak mal právo od kúpnej zmluvy odstúpiť, keďže vec
nemohol riadne užívať. V rámci uplatnenia 4. reklamácie žalobca nechal vozidlo u žalovaného a toto
si nevyzdvihol. Na odstúpenie od kúpnej zmluvy so žalovaným žalobca už potreboval súhlas H. I.. Po
písomnom odsúhlasení H. I., J. s odstúpením od kúpnej zmluvy so žalovaným, (v zmysle Dohody o
poskytovaní právnych služieb v prospech tretej osoby, čl. IV odsek 1) žalobca v zastúpení H. I., J.

od zmluvy odstúpil. Žalovanému listom zo dňa 15.08.2019 oznámil, že od kúpnej zmluvy uzatvorenej
s predávajúcim - spoločnosťou M a H, spol. s r.o., so sídlom Panónska cesta 43, 851 04 Bratislava, IČO:
31 361 781 pre opakované vady odstupuje. Napriek tomu, že v záhlaví oznámenia žalovaného označil
nesprávne ako spoločnosť M a H Trenčín s.r.o., so sídlom Bratislava 851 04, Panónska cesta 43, v
ďalšom kontexte oznámenia o odstúpení je žalovaný označený správne. Žalovanému bolo odstúpenie

od zmluvy riadne doručené, na odstúpenie reagoval, medzi zmluvnými stranami neboli pochybnosti
o zmluvnom vzťahu a uplatňovaných nárokoch z neho vyplývajúcich. Odstúpenie od zmluvy tak súd
prejudiciálne posúdil ako platné s právnymi následkami pre žalovaného.

10. Na uplatnenie práva odstúpiť od zmluvy z dôvodu vadného plnenia súdnou cestou, bol oprávnený

H. I., J. a to v zmysle Dohody o poskytovaní právnych služieb
v prospech tretej osoby, v zastúpení právneho zástupcu. Na zastupovania v súdnych sporoch
stýmspojenýchH.I.udeliloplnomocenstvovzmysleDohodyoposkytovaníprávnychslužiebvprospech
tretej osoby, právnemu zástupcovi R. S. T.. Podľa dohody (čl. V odsek 3) by až po vrátení kúpnej ceny
H. I. od žalovaného

v dôsledku platného odstúpenia od kúpnej ceny, vykonala H. I. finančné vysporiadanie leasingovej
zmluvy.

11. Nakoľko žalovaný v predmetnom konaní súhlasil so zaplatením sumy žalobcovi vo výške 10.565,00
Eur, súd žalobcovi túto sumu v záujme spravodlivosti priznal ako kompenzáciu od žalovaného, inak by

súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Túto sumu priznal spolu so zákonným úrokom z omeškania vo
výške 5,00 % ročne zo sumy 10.565,00 Eur od 16.08.2019, deň nasledujúci po odstúpení od kúpnej
zmluvy, do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

12. Pokiaľ ide o žalovaným navrhovaný dôkaz, a to výsluch svedka B. K. J., vedúceho technického

úseku, za účelom preukázania tej skutočnosti, že v osobnom motorovom vozidle žalobcu, ako aj v
náhradnom osobnom motorovom vozidle bolo natankované vadné palivo tak, ako to vyplýva z výsledkov
inšpekcie a uvedené malo za následok chybu motora, súd tento nevykonal. Žalobca viac krát reklamoval
vady motora, tieto žalovaný akceptoval, počas reklamácií mal možnosť zistiť, či je v motorovom vozidle
natankované vadné palivo. Žalobca po uplatnení nárokov z vadného plnenia v zastúpení H. I., J. riadne

od zmluvy odstúpil, preto ďalšie dôkazy súd posúdil ako účelové. Súd prvej inštancie zamietol návrh
žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom svedka p. C., ktorý bol prítomný pri uzatváraní zmluvy
a manželku žalobcu p. B.. Vykonanie týchto dôkazov súd prvej inštancie považoval za nehospodárne,
nakoľko vlastnícke právo
k predmetnému osobnému motorovému vozidlu mal súd za preukázané listinnými dôkazmi,

a to leasingovou zmluvou a dohodou o postúpení a započítaní pohľadávok.

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262
ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žiadnemu zo sporových strán
nepriznal ich náhradu, nakoľko obaja boli v konaní rovnako úspešní.

14. Proti tomuto rozsudku podal žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonom stanovenej
lehote odvolanie. Namietal, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo kporušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutievoveci,súdprvejinštancienevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcich
skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci / § 365 CSP od. 1 písm. b), d), e), f), g), h) /. Uviedol, že žalobca
so žalovaným uzatvoril dňa 03.03.2018 Kúpnu zmluvu 2017132, ktorou sa žalovaný (ako predávajúci)

zaviazal dodať žalobcovi (ako kupujúcemu) motorové vozidlo /viď. čl. II. Kúpnej zmluvy/. Žalobca uhradil
podľa čl. III. kúpnej zmluvy žalovanému prvú zálohu vo výške 1.000,- € s predpokladaným termínom
dodania 09.03.2018. Žalobca sa so žalovaným dohodli na kúpnej cene motorového vozidla 23.130,-
€. Na základe dojednaní o úhrade kúpnej ceny žalobca uhradil žalovanému dňa 7.3.2018 prvú (časť
kúpnej ceny) zálohu vo výške
1.000,- € na podklade zálohovej faktúry č. 2185050059 zo dňa 03.03.2018, ktorú vystavil žalovaný na

meno žalobcu. Dňa 12.03.2018 uhradil žalobca žalovanému druhú (časť kúpnej ceny) zálohu v sume
10,565,- € na podklade zálohovej faktúry č. 2185050071 zo dňa 12.03.2018, ktorú vystavil žalovaný na
meno žalobcu. Obe zálohové faktúry boli vystavené na meno žalobcu ako kupujúceho, ktoré žalobca
žalovanému uhradil. Podľa leasingovej zmluvy č. LZF/18/52233 zo dňa 12.03.2018 sa za vlastníka
motorového vozidla D. E. označuje spoločnosť H. I., J. napriek tomu, že žalovaný dňa 13.10.2022

na pojednávaní tvrdil, že on žiadne financovanie pre žalobcu neriešil a že toto si zabezpečoval sám
žalobca, listinou - formulár pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere číslo LZF/18/52233 zo
dňa 12.03.2018. Q. U. H. I. J. tento formulár podpísal
v zastúpení žalovaný a to konkrétne zamestnancom žalovaného p. T. C.. Zamestnanca žalovaného
navrholžalobcavkonanívypočuť,súdprvejinštancievšaknávrhunevyhovel.Napriektomu,žežalovaný

uzatvoril riadnu kúpnu zmluvu so žalobcom na predaj motorového vozidla a toto motorové vozidlo mu
aj odovzdal, tak bez dostatočného vysvetlenia právnych následkov a bez riadneho prevodu vlastníctva,
resp. vlastníckych práv žalobcu, toto motorové vozidlo dal žalovaný registrovať, ako vlastníka podľa TP
č. NB 214503, na spoločnosť H. I., J., IČO: XX XXX XXX, so sídlom C. N. XX, M. - C., SR.. Medzi
žalobcom, žalovaným a spoločnosťou H. I., J. nedošlo

k žiadnemu scudzovaciemu úkonu, ktorým by zaniklo vlastnícke právo žalobcu k motorovému vozidlu D.
E. a súčasne ktorým by vzniklo vlastnícke právo spoločnosti H. I., J.. Zálohové platby neboli žalobcovi
žalovaným vrátené. Kúpna zmluva číslo 2017132 zrušená nebola a preto žalobca nadobudol vlastnícke
právo k MT D. E. jeho prevzatím a svoje vlastnícke právo nepreviedol na H. I., J.. Zápis vlastníka vozidla
v Technickom preukaze NB 214 503, kde je ako vlastník prezentovaný H. I., J. bol iba formálny-fiktívny,

pričom skutočným vlastníkom motorového vozidla bol od počiatku žalobca, ktorý uzatvoril so žalovaným
Kúpnu zmluvu 2017132 na kúpu motorového vozidla D. E. dňa 03.03.2018, uhradil zálohové faktúry
vystavené na jeho meno
a žiadnym formálnym úkonom sa nevzdal/nepreviedol/nescudzil svojich vlastníckych práv
ktomutomotorovémuvozidlu,čozakladáabsolútnuneplatnosťleasingovejzmluvy,kdesaspoločnosťH.

I., J. prezentovala ako vlastníčka motorového vozidla D. E., ktoré však nikdy nemala záujem nadobudnúť
do svojho vlastníctva, nevykonala
u žalovaného resp. žalobcu nadobúdací úkon, ktorým by sa mohla stať vlastníkom motorového vozidla
a teda predmet leasingového nájmu medzi žalobcom a H. I., J. ani nebol možný, nakoľko ako nevlastník
motorového vozidla nemohla H. I., J. toto motorové vozidlo prenajímať žalobcovi. P. T. U. U. V.

H. W. N. U. H. I. J. uviedol, že on si chcel zakúpiť motorové vozidlo od žalovaného z vlastných
finančných prostriedkov, pričom žalovaný žalobcovi navrhol zníženie kúpnej ceny v prípade, ak si
časť kúpnej ceny prefinancuje cez zmluvného partnera žalovaného (predávajúceho). Žalobca nebol
oboznámený so skutočnosťou, že by sa takýmto úkonom (prefinancovaním časti kúpnej ceny) mal vzdať
vlastníckych práv k motorovému vozidlu, ktoré kupoval od žalovaného a za týmto účelom, resp. s takouto

podmienkou scudzenia vlastníckych práv ani neuzatváral leasingovú zmluvu so spoločnosťou H. I.,
J.. Nakoľko žalobca uzatvoril kúpnu zmluvu so žalovaným, musia sa právne vzťahy medzi účastníkmi
spravovať Občianskym zákonníkom a to pod režimom spotrebiteľských vzťahov. Žalobca nebol poučený
žalovaným o možnosti straty svojich práv v prípade, ak prijme žalovaným navrhovaným spôsobom
financovania prostredníctvom H. I., J.. Žalobca nebol oboznámený

sjehoprávamiakospotrebiteľanedalimuanimožnosť,abysaichvzdalresp.,abysaichvzťahspravoval
iným právnym režimom. Žalobcovi ako spotrebiteľovi nebol zo strany žalovaného ako predávajúceho
vysvetlený obsah zmluvy, ktorou mal byť dofinancovaný zvyšok kúpnej ceny, zmena či postúpenievlastníckych práv k motorovému vozidlu D. E. a ako spotrebiteľ nebol zo strany žalovaného dostatočne
oboznámený so svojimi právami
a povinnosťami zo spotrebiteľských vzťahov. Leasingová zmluva o spotrebiteľskom úvere č.

LZF/18/52233 neuvádza, či práva žalobcu z Kúpnej zmluvy 2017132 M. C. G. H. I. J.. H. I., J. nikdy
neoslovila žalovaného s úmyslom, že by od žalovaného chcela zakúpiť motorové vozidla D. E.. Žalobca
vykonával od 03.03.2018 úkony vedúce k nadobudnutiu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu D.
E., a to obhliadkou vozidiel u žalovaného, riešením obsahu kúpnej zmluvy (model, farba a výbava
motorového vozidla, kúpna cena, termín dodania) a uzatvorením kúpnej zmluvy. Pri skúmaní Kúpnej

zmluvy 2017132 je zrejmé, že za kupujúceho je označený žalobca a nie H. I., J.. Z čl. II. ods. 1 kúpnej
zmluvy vyplýva, že žalovaný sa zaväzuje dodať žalobcovi (kupujúcemu označený ako A. B.) motorové
vozidlo a previesť naňho vlastnícke právo k nim v súlade s touto zmluvou. Z čl. III. ods. 1 posilňuje túto
povinnosť predávajúceho, uvádzajúc: ,,Predávajúci (žalovaný) je povinný dodať kupujúcemu (žalobca)
motorové vozidlo.... Lehota dodania začína plynúť dňom pripísania zálohy na účet predávajúceho, ktorá
činí 1.000,- EUR“. Zálohu za dojednané motorové vozidlo uhradil žalobca a nie H. I., J., súčasne je

zrejmé, že výzva na prevzatie motorového vozidla podľa čl. III. ods. 4 bola adresovaná žalobcovi a nie H.
I., J.. Podľa čl. V. ods. 5 KZ „Kupujúci sa stáva vlastníkom motorového vozidla podľa čl. II. jeho prevzatím
azaplatenímkúpnejceny.“Žalobcabolosobou,ktoráužalovanéhoprevzalamotorovévozidloanieH.I.,
J., pričom žalobca uhradil prvé dve časti kúpnej ceny vo výške 11.565,- € a zostatok neuhradenej kúpnej
ceny uhradil na základe financovania, ktoré mu bolo ponúknuté žalovaným (predávajúcim). Žalobca

stal vlastníkom motorového vozidla napriek tomu, že bez vedomia žalobcu vykonal žalovaný formálny
úkon, ktorým zapísal nie žalobcu, ale H. I., J. do technického preukazu ako vlastníka motorového
vozidla bez súhlasu žalobcu. Leasingová zmluva (spotrebiteľský úver) č. LZF/18/52233 bola v čase jej
podpisu absolútne neplatným právnym úkonom. Predmet leasingu špecifikovaný v leasingovej zmluve
zjavne nebol v čase uzatvorenia tejto Leasingovej zmluvy vo vlastníctve H. I., J.. Motorové vozidlo D. E.

muselo byť v čase, kedy mala byť podpisovaná Leasingová zmluva č. LZF/18/52233 ešte vo vlastníctve
žalovaného, potencionálne mohlo byť vo vlastníctve žalobcu, avšak nie je možné, aby pred úhradou
časti kúpnej ceny zo strany H. I., J. bolo H. I., J. vlastníkom motorového vozidla, a teda ak toto motorové
vozidlo nevlastnilo H. I., J. v čase uzatvorenia Leasingovej zmluvy, tak ho v zmysle zásady „nemo plus
iuris“ ani nemohlo žalobcovi prenajať, nakoľko prenajať vec môže len jej vlastník a tým H. I., J. ani v

čase uzatvárania Leasingovej zmluvy č. LZF/18/52233 so žalobcom nebola. Do uzatvorenia Leasingovej
zmluvy č. LZF/18/52233 šlo o absolútne neplatný právny úkon, finančné prostriedky poskytnuté zo
strany H. I., J. poskytnuté na financovanie časti kúpnej ceny boli tým, za čo ich žalobca ako spotrebiteľ
považoval, t.j. finančnú pôžičku. Kúpna zmluva č. 2017132 bola platná, keď žalobca splnil všetky
ustanovenia kúpnej zmluvy a to najmä úhradu kúpnej ceny a prevzatie vozidla, a preto mal byť ako

vlastník vozidla evidovaný od počiatku žalobca a nie H. I., J., ktoré nikdy platne nenadobudlo vlastnícke
právo k motorovému vozidlu. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca previedol vlastníctve právo na H.
I., J., avšak podľa čl. V. ods. 5 KZ ,,Kupujúci sa stáva vlastníkom motorového vozidla podľa čl. II. jeho
prevzatím a zaplatením kúpnej ceny“ Financie z H. I., J., ktoré boli vyplatené až po podpise kúpnej
zmluvy. Teda v čase, kedy bola uzatvorená Leasingová zmluva, ktorá predstavovala úhradu za motorové

vozidlo nemohla byť naplnená kúpna zmluva, nakoľko H. neuhradila tretiu splátku za žalobcu a súčasne
nedošlo zo strany žalovaného k odovzdaniu motorového vozidla žalobcovi (ako zmluvná podmienka
vzniku /prechodu vlastníckeho práva) a teda žalobca nemohol v čase podpisu Leasingovej zmluvy na
H. I., J. previesť vlastnícke právo k motorovému vozidlu nakoľko mu nepatrilo. Na faktúre MaH voči H. I.,
ktorá bola dodatočne vystavená, je žalobca označený ako nájomca, z čoho vyplýva, že táto faktúra (ako

kúpna zmluva) bola vystavená až po uzatvorení Leasingovej zmluvy medzi žalobcom a H. I., J.. Navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie a žalobcovi
prizná náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu.

15. Žalovaný v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že ide o ďalšiu alternatívu,

ktorá nekorešponduje so žalobou. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s prednesmi žalovanej strany ani
so zrušujúcimi dôvodmi, ktoré odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol. Žalovaný zotrval na svojich
ústnych aj písomných prejavoch.

16. Žalobca v písomne podanom vyjadrení zo dňa 04.02.2025 uviedol, že odvolanie žalobcu nie je

ďalšou alternatívou. Žalobca namietal určenie spoluvlastníckeho práva k motorovému vozidlu, pričom
ide o prejudiciálnu otázku, ktorú musí súd vyriešiť skôr, ako pristúpi k samotnému meritu veci. K vzniku
spoluvlastníckeho práva nedošlo, na základe ktorého súd určil, že spoločnosť H. I. si neuplatnila polovicu
zo žalovanej sumy, preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok len čiastočne. Z vykonanéhodokazovania bolo preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným riadnu kúpnu zmluvu, avšak žalovaný
nepreviedol vlastnícke právo na žalobcu, ale na tretiu osobu- H. leasing a to bez akejkoľvek zmluvy. Súd
prvej inštancie nepostupoval v súlade so zrušujúcimi dôvodmi odvolacieho súdu. Bolo preukázané, že

žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy na základe naplnenia zákonných dôvodov, preto nie je možné tak,
ako to uviedol súd prvej inštancie, že žalobca nadobudol na základe kúpnej zmluvy motorové vozidlo iba
do podielového spoluvlastníctva z dôvodu, že tretia strana – H. leasing, zaplatila časť kúpnej ceny na
základe Zmluvy o financovaní medzi treťou stranou a žalobcom. Súd prvej inštancie bol povinný skúmať
obsahzmlúvminimálnevtakomrozsahu,abyurčil,ktojeúčastníkomsúdnehokonanianastranežalobcu

a obchodná spoločnosť H. I., J. mala byť účastníkom konania buď ako žalobca alebo ako intervenient,
nakoľko podľa názoru súdu prvej inštancie mal byť H. I., J. podielovým spoluvlastníkom motorového
vozidla, ktoré podľa napadnutého rozsudku bez účasti H. I., J., má byť prevedené na žalovaného. Súd
prvej inštancie neprihliadal na žalobcu ako na spotrebiteľský subjekt ako na slabšiu stranu, čím mu
nepriznával všetky jeho práva.

17. Žalovaný zotrval na svojich doterajších písomných a ústnych prejavoch a žiadal žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť.

18. Ďalšie vyjadrenia strany sporu nepodali.

19. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1
CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/,

g/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi
odvolania (§ 380
ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), viazaný pritom skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie,
po zopakovaní dokazovania na nariadenom odvolacom pojednávaní podľa §§ 383 a 385 ods. 1 CSP

a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, čím boli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie podľa § 387 CSP.

20. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia
o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania /§ 379 CSP/ a odvolacími dôvodmi /§ 380
ods. 1 CSP/.

22. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na záveroch, posúdiac kúpnu

zmluvu zo dňa 03.03.2018, uzatvorenú medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim,
predmetomktorejboloosobnémotorovévozidloD.E..Žalobcauhradilčasťkúpnejcenyvovýške1.000,-
eur dňa 7.3.2018 /faktúra
č. 2185050059 zo dňa 3.3.2018/ a časť kúpnej ceny vo výške 10.565,- eur dňa 12.3.2018/ faktúra
č. 2185050071 zo dňa 12.3.2018/. Dňa 12.03.2018 žalobca ako leasingový nájomca - G. J. H. I. J.

uzatvorili leasingovú zmluvu (spotrebiteľský úver). Obstarávacia cena predmetu leasingu s DPH bola vo
výške 23.130,00 Eur, pričom žalobca ako leasingový nájomca zaplatil pred počiatkom zmluvy 1. zvýšenú
splátku s DPH 11.565,00 Eur, spracovateľský poplatok s DPH 693,90 Eur. Účelom finančného leasingu
bolo umožniť leasingovému nájomcovi užívať hnuteľnú vec, ktorú si vybral leasingový nájomca a ktorú
z tohto dôvodu leasingová spoločnosť nadobudla do svojho vlastníctva od jeho dodávateľa počas

dohodnutej doby finančného leasingu a platiť dohodnuté leasingové splátky, s právom leasingového
nájomcu nadobudnúť vlastníctvo k predmetu leasingu po uplynutí doby finančného leasingu a uhradení
všetkých záväzkov, za vopred dohodnutých podmienok. Časť kúpnej ceny, ktorú žalobca žalovanému
zaplatil vo výške 11.565,00 Eur, žalobca dňa 12.03.2018 postúpil H. I., J. (čl. II odsek 1 Dohody o
postúpení a započítaní pohľadávok k zmluve č. LZF/18/5223) a následne H. I., J. túto pohľadávku

započítal s pohľadávkou, ktorú mal H. I., J. voči žalobcovi titulom zaplatenia
1.zvýšenejsplátkysDPH11.565,00Eurpriposkytnutomspotrebiteľskomúvere.Žalobcaakoleasingový
nájomca mal povinnosť vykonávať mesačné splátky v zmysle Dohody o platbách nájomného k zmluve
č. LZF/18/52233, t.j. 60 splátok po 192,76 Eur mesačne. Predmet leasingu získala H. I., J. do svojhovlastníctva na základe žiadosti leasingového nájomcu. Žalobca si uplatnil u žalovaného štyri reklamácie
týkajúce sa vady motora. Žalobca oznámil žalovanému listom zo dňa 15.8.2019, že odstupuje od kúpnej
zmluvy pre opakované vady. Žalovaný v konaní súhlasil so zaplatením sumy žalobcovi vo výške 11.565,-

eur, preto súd prvej inštancie túto sumu, v záujme spravodlivosti priznal žalobcovi ako kompenzáciu od
žalovaného, inak by žalobu v celom rozsahu zamietol.

23. Odvolateľ (žalobca) namietal vecnú nesprávnosť rozhodnutia uplatňujúc výslovne dôvody na
odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), ako aj ust. § 365
ods. 1 písm. b) CSP, keď mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, pričom zároveň namietal vadu nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, prípadne ust. §
365 ods. 1 písm. d) CSP, keď konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci a súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, čo možno subsumovať, v zmysle § 365

ods. 1 písm. f) CSP, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené /§ 365 ods. 1 písm. g/ CSP/
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1
písm. h/ CSP/.

24. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy hodnotil v súlade
so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver. V
posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky zásadné
právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace

s predmetom súdnej ochrany a obrany proti nej. Odôvodnenie rozhodnutia tvorí dostatočný podklad pre
uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, v parametroch daných ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom
odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli zjavne neodôvodnené, či neakceptovateľné, nevyplýva z
nich ani jednostrannosť, alebo taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty

a zmyslu. Obsah spisového materiálu v predmetnom súdnom konaní zároveň pripúšťa interpretáciu
faktov a posúdenie relevantných právnych otázok tak, ako sú v posudzovanej veci prezentované súdom
prvej inštancie. Skutočnosť, že odvolateľ sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožnil, nemôže sama
o sebe viesť k záveru o neodôvodnenosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. V odôvodnení napadnutého
rozsudku súd prvej inštancie dal odpoveď aj na všetky námietky žalobcu prezentované v rámci jeho

obrany v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd v rámci postupu podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP
k odvolacím dôvodom žalobcu uvádza nasledovné:

25. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP predstavuje transformáciu ústavnoprávnych
princípov do civilného sporového konania. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má
každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a
aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. V tomto odvolacom dôvode ide o porušenie
procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv
a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej

istoty. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku

všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán
vkonaní,narelevantnékonaniesúduspojenésozákazomsvojvoľnéhopostupuasozákazomdenegatio
iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

26. Pokiaľ ide o uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd
uvádza, že tento odvolací dôvod dopadá na všetky pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie
sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu, že tieto pochybenia
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady nesprávne realizovanejmandukačnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne
získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď a podobne) alebo
posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu.

27. K námietkam žalobcu o porušení práva na spravodlivé súdne konania v dôsledku nedostatočného
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia z pohľadu ním tvrdených dôvodov odvolania uvedených v ust.
§ 365 ods. 1 písm. b), príp. d) CSP odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vychádzajúc z obsahu
súdneho spisu možno v prvom rade konštatovať, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné

predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach
a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania
veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania. Odôvodnenie
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám odôvodnenia rozsudku podľa § 220
ods. 2 až 4 CSP. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd síce ukladá súdom povinnosť

odôvodniť svoje rozhodnutia, túto požiadavku však nemožno chápať tak, že súdy majú povinnosť dať
podrobnú odpoveď na každý argument (napr.: rozsudok ESĽP vo veci T. X. v. Holandsko z 19.04.1994,
č. 16034/90, bod 61). Ústavný súd SR v tomto smere konštatoval, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s

predmetom súdnej ochrany, t. j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,
ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces (rozhodnutie sp. zn. IV.
ÚS 115/03 zo dňa 03.07.2003). V rozhodnutí

sp. zn. IV. ÚS 358/09 zo dňa 15.10.2009 Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že všeobecný súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (nález sp. zn.

II. ÚS 410/06 zo dňa 02.08.2007) k naplneniu čoho v posudzovanej veci aj došlo. Súd prvej inštancie sa
vysporiadal so všetkou významnou argumentáciou strán sporu, všetky ťažiskové otázky v odôvodnení
svojho rozhodnutia podrobne zdôvodnil, preto nie je možné konštatovať, že by jeho rozhodnutie
vykazovalo znaky nedostatočného odôvodnenia. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ sa žalobca so
spôsobom posúdenia nastolených otázok súdom prvej inštancie, či dôvodmi, na ktorých rozhodnutie

založil súd prvej inštancie subjektívne nestotožňuje a považuje ich za nesprávne, táto skutočnosť
nemôže sama o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a tiež
nemôže byť spôsobilá založiť odlišné rozhodnutie, ak súd prvej inštancie pri posudzovaní esenciálnych
otázok vychádzal z platnej právnej úpravy. Závery súdu prvej inštancie pri posudzovaní rozhodujúcich
otázok boli výsledkom procesu komplexného vyhodnotenia skutkových okolností prejednávanej veci,

ktoré v konaní vyšli najavo a ktoré
v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov súd viedli k prijatiu napadnutého rozhodnutia.

28. Z uvedených dôvodov tak nebolo možné konštatovať pre žalobcom tvrdené vady odôvodnenia
rozhodnutia naplnenie odvolacieho dôvodu uvedeného tak v ust. § 365

ods. 1 písm. b/ CSP, ako ani pod písm. d/ CSP.

29. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP spočíva v tom, že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V tomto prípade ide o vadu skutkovú,
keďstrananavrhladôkaz,ktorýjepotrebnýnazistenierozhodujúcichskutočností,alesúdprvejinštancie

takýto dôkaz nevykonal.

30. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe
súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, napr. keď súd prvej inštancie zoberie do

úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosťa pravdivosť získaných poznatkov.

31. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie

nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia
dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti
adôležitostiprerozhodnutie.Nesprávnehodnoteniedôkazovbybolomožnévytknúťsúduprvejinštancie

len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán
nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré
neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení
dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo
vierohodnosti, je logický rozpor.

32. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory
vzistenomskutkovomstaveavnáslednomprávnomposúdenívecisúdomprvejinštancie.Preskúmaním
obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vychádzajúc z precízne zisteného skutkového
stavu veci, z ktorého vyvodil správne právne závery. Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil

od logických argumentov
a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých
vodôvodnenínapadnutéhorozsudkusúduprvejinštancie,ktorévytvárajúdostatočnéprávnevýchodiská
pre jeho potvrdenie.

33. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

34. Žalobca si v predmetnom konaní uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tvrdením, že
na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 03.03.2018 nadobudol do výlučného vlastníctva osobné
motorové vozidlo zn. D. E. za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 23.130,- eur. Z dôvodu uplatnenia vád
na motorovom vozidle žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy a žiadal o vrátenie kúpnej ceny. Žalovaný ako
predávajúci vrátil časť kúpnej ceny. Spornou v predmetnom konaní zostala časť kúpnej ceny, ktorá bola

financovaná leasingovou zmluvou, uzatvorenou medzi žalobcom ako leasingovým nájomcom a H. I. ako
leasingovým prenajímateľom.

35. Odvolací súd z obsahu kúpnej zmluvy č. 2017132 uzatvorenej dňa 3.3.2018 medzi žalobcom ako
kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim zistil, že strany sporu si v zmysle

čl. II. dohodli, že predávajúci sa zaväzuje dodať kupujúcemu motorové vozidlo špecifikované v prílohe
tejto zmluvy a previesť na žalobcu vlastnícke právo v súlade s touto zmluvou. V zmysle čl. IV. si zmluvné
strany dohodli celkovú cenu plnenia v sume 23.130,- eur podľa prílohy č. 1 k tejto zmluve. Odvolací
súd na nariadenom pojednávaní žiadal žalobcu o doplnenie skutkových tvrdení ako i predloženie prílohy
č. 1 ku kúpnej zmluve. Právny zástupca žalobcu uviedol, že „ tu je nejaká špecifikácia výbavy. Akoby

neobsahovalo tu prílohu č. 1, ktorá bola priložená ku kúpnej zmluve, neobsahovala spôsob tých platieb,
resp. ich výšky a dátumy ako postupnosť, ale len výbavu a jej ocenenie spolu so zľavou, príloha ako
taká tu nie je, tu sa nenachádza“.

36. Z odpovede leasingovej spoločnosti vyplýva, že predmetná leasingová zmluva bola v mene ich

spoločnosti H. I.,. J., uzatvorená priamo žalovaným, na základe vzájomnej obchodnej spolupráce,
kedy žalovaný ako viazaný finančný agent sprostredkoval uzatvorenie predmetnej leasingovej zmluvy
pre ich spoločnosť. Účel poskytnutia finančných prostriedkov v zmysle leasingovej zmluvy a teda
všeobecne účel finančného leasingu vyplýva z úvodných ustanovení Všeobecných zmluvných
podmienok k predmetnej leasingovej zmluve“ Účel finančného leasingu a základné ustanovenia“,.

Účelom finančného leasingu je umožniť leasingovému nájomcovi užívať hnuteľnú vec, ktorú si vybral
leasingový nájomca a ktorú z tohto dôvodu leasingová spoločnosť nadobudla do svojho vlastníctva
od jeho dodávateľa počas dohodnutej doby finančného leasingu a platiť dohodnuté leasingové splátkys právom leasingového nájomcu nadobudnúť vlastníctvo k predmetu leasingu po uplynutí doby
finančného leasingu a uhradení všetkých záväzkov, za vopred dohodnutých podmienok.

37. Z dohody o postúpení a započítaní pohľadávok k zmluve č. LZF/18/52233 zo dňa 12.3.2018
vyplýva, že H. I., J., žalovaný ako dodávateľ a žalobca ako leasingový nájomca sa dohodli, H. I.,
J., má pohľadávku voči dodávateľovi z postúpenej pohľadávky faktúry č. 1003048673 zo Zmluvy
o financovaní č. 01/09/04/09/305/FAK vo výše 20.914,36,- eur. Leasingový nájomca si objednal
u dodávateľa D. E.. Leasingový nájomca zaplatil na základe objednávky dodávateľovi zálohu za kúpnu

cenu na PZ vo výške 11.565,- eur. Objednávka bola platne zrušená a leasingovému nájomcovi vznikla
pohľadávka voči dodávateľovi na zaplatenie/ vrátenie zálohy vo výške 11.565,- eur. Účastníci dohody sa
dohodli, že leasingový nájomca zabezpečí kúpu PZ od dodávateľa prostredníctvom finančného leasingu
realizovaného H. I., J.. Leasingový nájomca uzatvoril s H. I., J. leasingovú zmluvu č. LZF/18/52233
a na základe tejto zmluvy vznikla H. I., J., pohľadávka voči leasingovému nájomcovi na zaplatenie prvej
zvýšenej splátky a spracovateľského poplatku a 1. riadnej splátky podľa predmetnej zmluvy vo výške

11.565,- eur. Dodávateľ vystavil H. I., J. faktúru č. 2185030065 vo výške
23.130,- eur na základe dodania PZ, čím dodávateľovi vznikla pohľadávka voči H. I., J. na zaplatenie
kúpnej ceny vo výške 23.130,- eur. Účastníci dohody sa dohodli na vzájomnom započítaní pohľadávok.
V zmysle čl. II. je upravené postúpenie pohľadávky medzi H. I., J. s leasingovým nájomcom. V zmysle
čl. II. bod 1 dohody, leasingový nájomca a H. I., J. sa dohodli, že na základe tejto zmluvy postupuje

leasingový nájomca svoju pohľadávku 2 vo výške 11.565,- eur / čl. I ods. 4 tejto zmluvy / na H. I., J. za
odplatu vo výške pohľadávky 2. V zmysle čl. III. bod 1 dohody, H. I., J. má voči leasingovému nájomcovi
pohľadávku 3 vo výške 11.565,- eur. V zmysle čl. III, bod 2 dohody, leasingový nájomca má voči H. I., J.
pohľadávku na zaplatenie odplaty podľa čl. II. bod 1 tejto dohody vo výške 11.565,- eur. V zmysle čl.III.
bod 3 dohody, leasingový nájomca a H. I., J. sa dohodli, že ich vzájomné pohľadávky uvedené

v odseku 1 a 2 tohto článku sa započítavajú ku dňu prevzatia PZ, kedy sa stali vzájomne započítateľnými
vo výške, v ktorej sa vzájomne kryjú, čím zanikajú obe pohľadávky v celom rozsahu. V zmysle čl. IV.
odsek 1 dohody, H. I., J. má voči dodávateľovi pohľadávku 1 (článok I odsek 1 tejto dohody) vo výške
20.914,36Eurapohľadávku2(článokIodsek4ačlánokIItejtodohody)vovýške11.565,00Eur.Celková
výška pohľadávky H. I., J. voči dodávateľovi je vo výške 32.479,36 Eur. Podľa článku IV. odsek 2 dohody,

dodávateľ má voči H. I., J. pohľadávku 4 (článok I odsek 7 tejto dohody) vo výške 23.130,00 Eur. Podľa
článku IV odsek 3 dohody, Dodávateľ a H. I., J. sa dohodli, že ich vzájomné pohľadávky: pohľadávka 4
a pohľadávka 1 a pohľadávka 2 sa započítavajú nasledovne - pohľadávka 4 (dodávateľa) sa započítava
s pohľadávkou 2 (H. I., J.) ku dňu prevzatia predmetu leasingu, kedy sa stali vzájomne započítateľnými
vo výške, v ktorej sa vzájomne kryjú, čím zaniká pohľadávka 2 v plnej výške, - nezapočítaný zvyšok

pohľadávky4(dodávateľa)sazapočítavaspohľadávkou1(H.I.,J.)kudňuprevzatiapredmetuleasingu,
kedy sa stali vzájomne započítateľnými vo výške, v ktorej sa vzájomne kryjú,
- nezapočítaná a nevysporiadaná tak ostáva pohľadávka 1 H. I., J. voči dodávateľovi vo výške 9.349,36
Eur (ďalej len "pohľadávka H. I., J.).

38. Žalobca na nariadenom pojednávaní pred odvolacím súdom uviedol, že kúpna zmluva č. 2017132
bola platne uzatvorená a zrušená nebola. Žalobca neurobil úkon, ktorým by scudzil motorové vozidlo
na inú osobu, nepreviedol práva. Objednávka nebola zrušená. Žalobca dostal ponuku k úhrade druhej
časti, resp. tretej časti kúpnej ceny, aby bola táto časť financovaná prostredníctvom externej spoločnosti,
čiže tretej strany. Žalobcovi nebola odkomunikovaná skutočnosť, že takýmto spôsobom by mal prísť o

akékoľvek svoje vlastnícke práva k motorovému vozidlu, resp., že tieto práva by mali byť prevedené
na tretiu stranu. Ak H. I. skutočne plnila tretiu časť pohľadávky, tretiu časť zálohy, čo plnila, išlo
o financovanie, nešlo o nájom, ale o riadne finančné sprostredkovanie finančnej príležitosti, teda
finančného záväzku, kde mal žalobca vo vzťahu k H. I. postavenia dlžníka, ale nie ako nájomcu.
Žalobcovi nebol vysvetlený princíp financovania. Žalobca bol od počiatku vlastníkom motorového

vozidla, a tohto vlastníckeho práva sa nevzdal. Pokiaľ za žalobcu časť finančných prostriedkov plnila
H. I., vzniká právo na bezdôvodné obohatenie. Žalobca pohľadávku voči H. I. vyrovnal. H. I. zaplatil za
žalobcu motorové vozidlo, žalobca nadobudol vlastnícke právo a žalobca H. I. vrátil túto pôžičku, ktorú H.
I. poskytol žalobcovi, čiže je tam trojstranný obchod. Žalobca vyrovnal pohľadávku a žalovaný nemôže
plniť niekomu inému než tomu, kto je vlastníkom vozidla, kto ho kúpil, čiže žalobca, keď auto kúpil, má

právo na vrátenie celej kúpnej ceny.39. Žalovaný na nariadenom pojednávaní pred odvolacím súdom uviedol, že pokiaľ právny zástupca
žalobcu tvrdí, že kúpna zmluva 217132 je platná a účinná, tak sa riadi Obchodným zákonníkom a
zodpovednosť vady je podľa Obchodného zákona, takže nárok nevyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy.

40. Súd prvej inštancie po vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie zistil, že žalobca je v konaní
aktívne vecne legitimovaný, ktorá skutočnosť vyplýva z potvrdenia o predčasnom ukončení zmluvy č.
LZF/18/52233 uzatvorenej dňa 13.03.2018 medzi žalobcom a H. I., J.. H., J.. Leasing vystavila žalobcovi
dokladpreukazujúciukončenieleasingovejzmluvyatouhradenímvšetkýchsplátokleasingu,nazáklade

ktorejskutočnostiH.I.,J.previedolvlastníckeprávokpredmetuleasingunažalobcu.Prílohoupotvrdenia
bolo plnomocenstvo na vykonanie zmeny vlastníka financovaného vozidla. V predmetnej veci si žalobca
uplatnil nárok na vrátenie kúpnej ceny za motorové vozidlo zn. D. E. z dôvodu odstúpenia od kúpnej
zmluvy. Odvolací súd posudzoval reťazenie jednotlivých zmluvných dojednaní medzi stranami sporu
a zistil, že žalobca ako kupujúci a žalovaný ako predávajúci, na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy, si
zmluvne dohodli výšku kúpnej ceny a spôsob úhrady. Žalobca zaplatil časť kúpnej ceny žalovanému

v celkovej výške 11.565,- eur. Zvyšná časť kúpnej ceny uhradená nebola. Následne žalobca uzatvoril
leasingovú zmluvu, kde bol zmenený spôsob úhrady kúpnej ceny a to na základe dohody o postúpení
a započítaní pohľadávok k leasingovej zmluve, v zmysle ktorej bola objednávka zrušená a žalobcovi
vznikol nárok na vrátenie zálohy vo výške 11.565,- eur žalovaným. Súčasne sa účastníci dohody dohodli,
že žalobca zabezpečí kúpu predmetu zmluvy od dodávateľa prostredníctvom finančného leasingu.

Žalobca uzatvoril s H. I., J., leasingovú zmluvu. Na základe tejto zmluvy vznikla H. I., J. pohľadávka
voči žalobcovi na zaplatenie prvej zvýšenej splátky a spracovateľského poplatku a 1. riadnej splátky vo
výške 11.565,- eur. Dodávateľ vystavil H. I., J. faktúru na sumu 11.565,- eur, čím vznikla dodávateľovi
pohľadávkavočiH.I.,J.nazaplateniekúpnejcenyvovýške23.130,-eur.Účastnícidohodysadohodlina
vzájomnom započítaní pohľadávok. Žalobca postúpil svoju pohľadávku vo výške 11.565,- eur na H. I., J.

a H. I., J. mala voči žalobcovi pohľadávku vo výške 11.565,- eur. Vzájomné pohľadávky sa započítali ku
dňu prevzatia PZ, kedy sa stali vzájomne započítateľnými vo výške, v ktorej sa vzájomne kryli, čím zanikli
v celom rozsahu. H. I., J. mala voči dodávateľovi pohľadávku vo výške 20.914,36,- eur a pohľadávku vo
výške 11.565,- eur. Celková výška pohľadávky H. I., J. bola 32.479,36,- eur. Ako vyplývalo z uzatvorenej
dohody, dodávateľ mal voči H. I., J. pohľadávku vo výške 23.130,00 Eur, pričom sa dohodli, že ich

vzájomné pohľadávky sa započítali a to pohľadávka dodávateľa sa započítala s pohľadávkou H. I., J. ku
dňu prevzatia predmetu leasingu, kedy sa stali vzájomne započítateľnými vo výške, v ktorej sa vzájomne
kryli, čím zanikla pohľadávka H. I., J. v plnej výške
a nezapočítaný zvyšok pohľadávky dodávateľa sa započítal s pohľadávkou H. I., J. ku dňu prevzatia
predmetu leasingu, kedy sa stali vzájomne započítateľnými vo výške, v ktorej sa vzájomne kryli, -

nezapočítanáanevysporiadanátakzostalapohľadávkaH.I.,J.vočidodávateľovivovýške9.349,36Eur.

41. Z vyššie uvedené vyplýva, že žalobca zaplatil pôvodne časť kúpnej ceny za motorové vozidlo
žalovanému. Na základe dohody o postúpení a započítaní pohľadávok k leasingovej zmluve bola
žalobcovi vrátená časť kúpnej ceny. Žalobca následne zaplatil časť kúpnej ceny vo výške 11.565,- eur

H. I., J., zvyšnú časť kúpnej ceny sa žalobca zaviazal splácať na základe leasingovej zmluvy, H. I.,.J..
Z dôvodu podaného odvolania žalobcom, ktorý sa domáhal vrátenia zvyšnej kúpnej ceny za motorové
vozidlo odvolací súd na nariadenom pojednávaní uviedol, že odvolaciemu súdu nie je zrejmé, aký je
záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným na vrátenie zvyšnej sumy, keď zvyšná časť kúpnej
ceny bola zaplatená žalobcom formou leasingu. Odvolacia námietka žalobcu, že zálohové platby neboli

žalovaným žalobcovi vrátené je preto nedôvodná.

42. Odvolací súd na pojednávaní vyslovil svoje predbežné právne posúdenie, na ktorých záveroch
odvolací súd zotrváva. Zistil, že v kúpnej zmluve uzatvorenej dňa 3.3.2018 je v čl. II. zmluvy uvedené,
že motorové vozidlo je špecifikované v prílohe zmluvy. V čl. IV. je uvedená kúpna cena tak, že zmluvné

strany si dohodli celkovú cenu plnenia vo výške 23.130,- eur podľa prílohy č. 1 k tejto zmluve, ktorá
tvorí jej neoddeliteľnú súčasť“. Právny zástupca žalobcu na otázku odvolacieho súdu, čo je prílohou
č. 1 k tejto zmluve uviedol, že „ je tu nejaká špecifikácia výbavy. Akoby neobsahovalo tu prílohu č. 1,
ktorá bola priložená ku kúpnej zmluve, neobsahovala spôsob tých platieb, resp. ich výšky a dátumy ako
postupnosť ale len výbavu a jej ocenenie spolu so zľavou, príloha ako taká tu nie je, tu sa nenachádza

„. Relevantnou skutkovou okolnosťou bola dohoda o postúpení pohľadávky a započítaní k leasingovej
zmluvezodňa12.3.2018,nazákladektorejžalobcaakoleasingovýnájomcazaplatildodávateľovizálohu
za kúpnu cenu na predmet zmluvy vo výške 11.565 eur, pričom objednávka bola zrušená a žalobcovi
vznikla pohľadávka voči dodávateľovi na vrátenie zálohy vo výške 11.565,- eur. Účastníci sa dohodli,že leasingový nájomca zabezpečí kúpu predmetu zmluvy od dodávateľa, žalovaného prostredníctvom
finančného leasingu s tým, že prvú zvýšenú splátku 11.565,- eur zaplatí žalobca ako leasingový nájomca
pred počiatkom tejto zmluvy. Následne došlo k započítaniu pohľadávky žalobcu a H. I., čím obe

pohľadávky zanikli. V danej veci si žalobca uplatnil nárok na vrátenie kúpnej ceny za motorové vozidlo
D. E. z dôvodu, že na motorovom vozidle sa vyskytli vady. Žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy a žiadal
o vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný ako predávajúci vrátil žalobcovi časť kúpnej ceny, ktorú
žalobca zaplatil pôvodne faktúrou č. 185223330 vo výške 11.565 eur, následne bola táto časť kúpnej
ceny na základe dohody o postúpení

a započítaní pohľadávky k leasingovej zmluve vrátená žalobcovi a vzájomné započítaná
s H. I. J.. I napriek tejto skutočnosti žalovaný súhlasil, aby bol zaviazaný povinnosťou na vrátenie časti
kúpnej ceny vo výške 11.565 eur. Z dôvodu podaného odvolania žalobcu, ktorý sa domáha vrátenia teda
zvyšnej kúpnej ceny za motorové vozidlo je potrebné uviesť, že odvolaciemu súdu nie je zrejmý, aký
je záväzkový vzťah medzi žalobcom
a žalovaným na vrátenie zvyšnej časti sumy, keď zvyšná časť kúpnej ceny bola žalobcom zaplatená

formou leasingu, ktorá skutočnosť vyplýva z leasingovej zmluvy č. LZF/18/52233 zo dňa 12.3.2018.

43. Ďalšie odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné, keď posúdenie platnosti
leasingovej zmluvy, náležitostí, zmluvných podmienok sú nedôvodné za situácie, že H. I., J. nie je
stranou sporu. Okruh strán sporu určuje žalobca a to podaním žaloby v súlade s ust. § 131 a nasl. CSP.

Žalobca vo vyjadrení zo dňa 4.2.2025 uviedol, že súd prvej inštancie bol povinný skúmať obsah zmlúv
v takom rozsahu, aby určil, kto je účastníkom súdneho konania na strane žalobcu, pričom obchodná
spoločnosť H. I.,.J., mala byť účastníkom konania buď ako žalobca alebo ako intervenient, nakoľko
podľa názoru súdu prvej inštancie mala byť H. I., J., podielovým spoluvlastníkom motorového vozidla,
ktoré bez účasti H. I.,.J., malo byť prevedené na žalovaného. Odvolací súd uvádza, že žaloba je

procesný úkon, ktorým si žalobca uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného
práva. Okruh strán sporu je výlučne v právomoci žalobcu, ktorý označuje osobu, proti ktorej sa domáha
svojho nároku. Tvrdené skutočnosti, že súd prvej inštancie uviedol, že H. I., J., mala byť podielovým
spoluvlastníkom, z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva. Ťažiskovo žalobca namietal svoje vlastnícke
právo k predmetnému motorovému vozidlu, bez vecnej argumentácie vo vzťahu k uplatnenému nároku,

preto nárok žalobcu na vrátenie zvyšnej časti kúpnej ceny, po doplnení dokazovania a oboznámení
listinných dôkazov, je celkom zjavne nedôvodný.

44. Odvolací súd na nariadenom pojednávaní nevykonal dôkaz, výsluch svedka T. C., ktorého v konaní
navrhol vypočuť žalobca, a to z dôvodu nadbytočnosti, nehospodárnosti s poukazom na skutočnosť,

že žalobca nepreukázal, aký je právny vzťah na zaplatenie zvyšnej kúpnej ceny medzi žalobcom
a žalovaným, na základe ktorého si uplatňuje svoj nárok. A naviac, výsluch svedka by nemal vplyv na
vecnú správnosť rozhodnutia.

45. S ohľadom na formuláciu predostretých odvolacích dôvodov zdôraznil principiálnu zodpovednosť

odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu
odvolacími dôvodmi, z čoho nadväzne vyplýva, že odvolací súd nemôže nahrádzať nevyhnutnú
procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať
rozhodnutie na základe iných, než stranou sporu v odvolaní vznesených konkrétnych námietok.
Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd uviedol, že z hľadiska procesnej ekonómie je nadbytočné sa

zaoberať ďalšími odvolacími námietkami.

46. Odvolací súd uvádza, že v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových
a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný
podklad vo výroku jeho rozsudku o veci samej. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny

a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe
správnezistenéhoskutkovéhostavu.Vzhľadomnauvedené,odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancie
v napadnutom výroku II. ako aj súvisiaci výrok III. o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

47. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu
trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súdprvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

48. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v

lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 424 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).