Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/173/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619202464
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7619202464.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov

JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D.,
E. XX/X, zast. JUDr. Františkom Gutekom, advokátom so sídlom Bratislava, Dunajská 15/A, IČO: 42 246
580, proti žalovaným: 1/ B. C. F., G., nar. X.X.XXXX, bytom C. H., I. XX a 2/ A. C. H., C. C. C. XX, C.
H., J.: XXXXXXX, zastúpeným JUDr. Mariánom Rušinom, PhD., advokátom so sídlom Košice, Štúrova
27, IČO: 42 329 230, o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 12C/9/2019-721 zo dňa
13.6.2022 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo tiež len „súd“) napadnutým
rozsudkomžalobuzamietol(I.),priznalžalovanýmv1.a2.radenároknanáhradutrovkonaniavrozsahu
100 %, o ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (II.) a návrh
žalobcu na prerušenie konania zamietol (III.).

2. Rozhodol tak o žalobe o ochranu osobnosti v znení zmeneného petitu návrhu, pripustenej uznesením
zo dňa 8.9.2020, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému v 1. rade do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku uverejniť ospravedlnenie v znení: „Ospravedlnenie za príspevky na webovej
stránke facebook.com v skupine „A. C. H. - K. C.“ zo dňa 27.10.2018 a 4.11.2018. V dňoch 27.10.2018 a
4.11.2018somnafacebook.comvskupine„MestoSpišskéVlachy-oficiálnastránka“uverejnilpríspevky,
v ktorých bola neoprávnene znevážená filantropická činnosť pána A. B. C., trvale bytom E. XX/X,
D. - C. A., pán A. B. C. bol označený za klamára a zároveň na základe umelo vykonštruovaných

fabulácií bol spojený s korupčnou činnosťou a vydieračskými praktikami. Pravdou je, že pán A. B. C.
prostredníctvom svojej nadácie podporil rozvoj kultúrnej a športovej činnosti v C. H. sumou presahujúcou
550.000,- € nezištne a závery ohľadom túžby po moci, korupčnej a vydieračskej činnosti uvedené
v predmetných príspevkoch boli účelovo vymyslené, bez akejkoľvek opory v skutočnosti. Za šírenie
týchto urážajúcich, vymyslených výrokov, ktoré zasiahli do práva na občiansku česť a ľudskú dôstojnosť
pána A. B. C. sa B. C. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XX, C. H., občan Slovenskej republiky,
úctivo ospravedlňuje pánovi A. B. C., vo forme platenej inzercie na internetovom portáli korzár.sk

vydávanom L. L., M., J.: XX XXX XXX, G. XX, D., XXX XX F., a to na vlastné náklady v slovenskom
jazyku, vo forme PR článku v sekcii tlacovespravy.sme.sk na časovo neobmedzené obdobie a avíza
PR článku na 24 hodín v „D“ pozícii v sekcii Spiš (spis.korzar.sme.sk), v čiernobielej forme, druh písma
Times New Roman, veľkosť písma 11 na bielom pozadí, s titulkom: „Ospravedlnenie C. F. B. C.“.Ospravedlnenie v rovnakom znení žiadal od žalovaného v 1. rade uverejniť taktiež formou platenej
inzercievmestskomrozhlaseMestaSpišskéVlachy,navlastnénáklady,jednorazovo,počaspracovných
dní v čase 10.00 – 15.00 hod. a platenej inzercie na webovom sídle Mesta Spišské Vlachy: N., na

vlastné náklady v slovenskom jazyku, čiernym písmom Times New Roman, veľkosť 11. Žalovanému v 1.
rade žiadal zároveň uložiť povinnosť do 180 dní od právoplatnosti rozsudku predniesť ospravedlnenie
v rovnakom znení na mestskom zastupiteľstve A. C. H., a to v rámci rozpravy k bodu „Rôzne“, ako
vystúpenie obyvateľa Mesta Spišské Vlachy podľa Rokovacieho poriadku mestského zastupiteľstva.
Proti žalovanému v 2. rade sa domáhal uloženia povinnosti do 30 dní od právoplatnosti rozsudku

uverejniť svoje ospravedlnenie v rovnakom znení, a to formou platenej inzercie na internetovom portáli
korzár.sk vydávanom L. L., M., J.: XX XXX XXX, G. XX, D., XXX XX F., na vlastné náklady v slovenskom
jazyku, vo forme PR článku v sekcii tlacovespravy.sme.sk na časovo neobmedzené obdobie a avíza
PR článku na 24 hodín v „D“ pozícii v sekcii Spiš (spis.korzar.sme.sk), v čiernobielej forme, druh písma
Times New Roman, veľkosť písma 11 na bielom pozadí, s titulkom: „Ospravedlnenie Mesta C. H. B.
C.“, formou oznámenia v mestskom rozhlase Mesta Spišské Vlachy, na vlastné náklady, jednorazovo,

počas pracovných dní v čase 10.00 - 15.00 hod., oznámenia na titulnej strane webového sídla Mesta
Spišské Vlachy N., na vlastné náklady, v slovenskom jazyku, čiernym písmom Times New Roman o
veľkosti 11, ako aj formou verejne prístupného príspevku na oficiálnej stránke Mesta Spišské Vlachy na
portáli O.. Podanú žalobu žalobca odôvodnil na tom skutkovom základe, že dňa 27.10.2018 na portáli
facebook.com, stránka „A. C. H. - K. C.“ bol administrátorom tejto podstránky zverejnený príspevok

v znení: „V dobe, kedy by sa mali mocní spájať pre dobro obyvateľov, prichádza snaha o rozdelenie
občanov pre svoje pochybné motívy a zmanipulovanie úsudku. V dobe, kedy sa žije ťažko a ľudia si
zaslúžia vydýchnuť aspoň doma, prichádza niekto, kto vyrába škandály a vyvoláva nepokoj. V dobe,
kedy by si ľudia mali navzájom pomáhať, tak radšej hľadajú chyby toho druhého a kydajú na seba
špinu, v úmysle vyzdvihnúť seba. V dobe, kedy je pravda cennou komoditou, prichádzajú obchodníci

s dezinformáciami a klamstvom. V časoch celoslovenskej krízy sa zázračne objavuje niekto, kto chce
pomôcť a rozhadzovať peniaze, no nie všetci sa dajú kúpiť. To ale nepochopí niekto, kto nepozná
potreby a hodnoty ľudí s chrbtovou kosťou. V časoch, kedy by sa už človek nemal báť priznať, že nie je
stroj a je omylný, prichádzajú chytráci a „odborníci“ na všetko. Namiesto rešpektovania ľuďmi zvolenej
moci, sa jej podrýva autorita a očierňuje sa. Namiesto pomoci, úprimných podnetov a rád. V dobe,

kedy sa najviac omieľa slovo „transparentnosť“, prichádza najviac anonymov a falošných antikampaní
bez tváre a podpisu. Férovosť sa úplne vytratila, na úkor zlomyseľnosti a túžby po moci. Komu toto
všetko ale naozaj škodí ? Občanom.“ (ďalej len „urážlivý príspevok I.“). Dňa 4.11.2018 bol na oficiálnej
facebookovej stránke A. C. H. zverejnený príspevok v znení: „Ako to chodí na Slovensku a nie len
na Slovensku: Nikto netlačí svoje peniaze do chodu mesta iba tak. Investorom a oligarchom nejde o

štedrosť a ochotu pomáhať iným. Im ide o seba a o moc. O moc, ktorú si skôr či neskôr budú chcieť
vyskúšať. Iste na prvý pohľad to vyzerá, že investori, s maskami filantropov sú obohatením, prínosom
a osviežením pre mesto, do ktorého chcú prispieť. Ale ako to je naozaj máme možnosť vidieť aj vo
večerných správach. Skôr či neskôr si vždy prídu diktovať podmienky, dávať ultimáta a budú chcieť
niečo na oplátku. Pomohol som ja tebe, teraz chcem za to niečo ja. A čo myslíte, že chcú ? Určite

nie darčekovú poukážku do supermarketu. Chcú mať dôležité slovo v dianí, vidieť do procesov a môcť
ich ovplyvňovať. A ak nie? No tak príde vydieranie, vyhrážky, ultimáta, podkopávanie autorít mesta a
ťahanie svojich peňazí späť. Toto sa udialo už veľakrát inde. Prijmi pomoc od takýchto ľudí a skôr či
neskôr prídu zlízať smotanu. A keď im nebude chutiť, tak budú chcieť svoje peniaze späť, alebo vstúpiť
do kuchyne a zásadne sa podieľať na receptúrach a technologických postupoch. Pre vlastné záujmy. Nie

pre blaho mesta a obyvateľov.“ (ďalej len „urážlivý príspevok II.“). Žalobca za urážlivé považoval výroky:
„V dobe, kedy sa žije ťažko a ľudia si zaslúžia vydýchnuť aspoň doma, prichádza niekto, kto vyrába
škandály a vyvoláva nepokoj.“ („kritika 1“), „V dobe, kedy je pravda cennou komoditou, prichádzajú
obchodníci s dezinformáciami a klamstvom.“ („kritika 2“), „V časoch celoslovenskej krízy sa zázračne
objavuje niekto, kto chce pomôcť a rozhadzovať peniaze, no nie všetci sa dajú kúpiť. To ale nepochopí

niekto, kto nepozná potreby a hodnoty ľudí s chrbtovou kosťou.“ („kritika 3“), „Nikto netlačí svoje peniaze
do chodu mesta iba tak. Investorom a oligarchom nejde o štedrosť a ochotu pomáhať iným. Im ide
o seba a o moc. O moc, ktorú si skôr či neskôr budú chcieť vyskúšať.“ („kritika 4“), „A čo myslíte,
že chcú? Určite nie darčekovú poukážku do supermarketu. Chcú mať dôležité slovo v dianí, vidieť do
procesov a môcť ich ovplyvňovať. A ak nie? No tak príde vydieranie, vyhrážky, ultimáta, podkopávanie

autorít mesta a ťahanie svojich peňazí späť.“ („kritika 5“). Podľa tvrdení žalobcu urážlivý príspevok
I. bol reakciou na situáciu, ktorá nastala po zverejnení oznámenia Okresného súdu Košice I zo dňa
3.10.2018 o začatí konkurzného konania voči dlžníkovi Mestský športový klub (MŠK) Tatran Spišské
Vlachy, občianske združenie, na základe ním podaného návrhu. Urážlivý príspevok II. bol reakciou najeho oznámenie o obmedzení verejnoprospešnej činnosti v Meste Spišské Vlachy v dôsledku absencie
riadnej spolupráce zo strany vedenia mesta. Žalobca kritiku v príspevkoch považoval za absolútne
neprimeranú, bez skutkového základu, ktorá bola rozšírená spôsobom objektívne ohrozujúcim jeho

občiansku česť a ľudskú dôstojnosť, čím žalovaní zasiahli do jeho práva na ochranu osobnosti takým
spôsobom a intenzitou, ktoré nepožívajú právnu ochranu, a preto sú povinní poskytnúť mu primerané
zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia. Žalobca tvrdil, že priamym autorom urážlivých príspevkov je
žalovaný v 1. rade, ktorý je prednostom A. P. C. H., pričom už v minulosti prostredníctvom portálu O.,
oficiálnej stránky mesta Spišské Vlachy, sa dopustil voči žalobcovi urážlivého konania, za ktoré sa mu

ospravedlnil a zároveň potvrdil, že je osobou, ktorá spravuje stránku „A. C. H. - oficiálna stránka“ na
portáli facebook.com. Žalobca sa počas výkonu svojej filantropickej činnosti prostredníctvom nadácie
zapájal do verejného diania v meste Spišské Vlachy a jeho činnosť sa týkala konkrétnych kultúrnych
alebo športových projektov v meste alebo išlo o výzvy k väčšej transparentnosti konania žalovaného
2/, jeho filantropická činnosť presiahla sumu 550.000,- €, ktorú práve pre problematickú spoluprácu
s predstaviteľmi mesta Spišské Vlachy (v dôsledku ktorej sa niekoľko podujatí ani neuskutočnilo) bol

nútený obmedziť. Neprimeraná kritika bola zverejnená na sociálnej sieti O., na oficiálnej stránke mesta
Spišské Vlachy, priamym odberateľom príspevkov zverejnených v tejto skupine bolo cca 290 ľudí,
avšak dosah neprimeranej kritiky je de facto neobmedzený, keďže k jej rozšíreniu došlo elektronicky
- prostredníctvom internetu a sociálnej siete O.. Žalobca dôvodil, že neprimeraná kritika podstatným
spôsobom ohrozuje ďalší výkon jeho filantropickej činnosti, keďže v súčasnej dobe spojenie osoby s

nezákonnou činnosťou je väčšinou spoločnosti prijímané ako „hotový fakt“ a aj v prípade preukázania,
že ide o ľstivé obvinenie, je pravidlom, že na poškodenej osobe ostáva tieň podozrenia (stelesnený v
ľudovom porekadle „bez lístka sa ani vietor nepohne“). Keďže jeho filantropická činnosť je v absolútnej
miere závislá od dobrovoľných finančných príspevkov tretích osôb v prospech nadácie, jeho dobrá
povesť a bezúhonnosť sú preto conditio sine qua non jej výkonu. Podľa žalobcu neprimeraná kritika

spája jeho osobu s osobitne závažnou činnosťou, a to páchaním trestnej činnosti (korupcia, vydieranie),
pričom bola zverejnená bez akéhokoľvek skutkového základu, zvolený štýl kritiky je obzvlášť hrubý a
znevažuje jeho nezištnú filantropickú činnosť, čím konanie žalovaných bolo spôsobilé poškodiť jeho česť
a dôstojnosť v očiach širokej verejnosti.

3. Súd prvej inštancie vykonal stranami navrhnuté dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom
žalovaného 1/ a štatutára žalovaného 2/, výsluchom svedkov a oboznámením predložených listinných
dôkazov a vec právne posudzoval podľa ustanovení § 11, § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka
(ďalej tiež len „OZ“), článku 26 ods. 1, 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, § 149, § 150 ods. 1 a 2, §
151 ods. 1 a 2, § 162 ods. 1, 3, § 164 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Konštatoval, že

Občiansky zákonník v ust. § 11a nasl. priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu proti zásahom
do osobnosti najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena
a prejavov osobnostnej povahy. Neoprávnenými zásahmi do osobnosti fyzickej osoby, ktorými môžu
byť dotknuté osobnostné práva, je aktívne alebo pasívne konanie, ktoré má v zákone uvedené znaky,
a to neoprávnenosť a nedovolenosť zásahu, objektívna spôsobilosť negatívneho dopadu na osobnosť

fyzickejosobyapríčinnásúvislosťmedzizásahomaporušenímosobnostnýchpráv.Občianskyzákonník
poskytuje ochranu iba proti takým konaniam, ktoré sa dotýkajú osobnosti občana tým, že znižujú jeho
dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jeho vzťahu k spoluobčanom a ohrozujú jeho postavenie a
uplatnenie v spoločnosti. Podmienkou občianskoprávnej ochrany cti je to, aby zásah bol objektívne
spôsobilý takú ujmu na osobnosti občana privodiť. Za tejto podmienky ust. § 11 a nasl. OZ chránia

občana najmä proti rozširovaniu nepravdivých tvrdení. Nie je pritom rozhodujúce, či skutočne došlo k
ujme; postačuje objektívna spôsobilosť konania spôsobiť takú ujmu. K porušeniu práva na česť môže
dôjsť nepravdivými skutkovými tvrdeniami difamačnej povahy i zverejnením hodnotiacich úsudkov o
určitej osobe. Je vždy nevyhnutné skúmať mieru (intenzitu) tvrdeného porušenia základného práva
na ochranu osobnosti, a to v kontexte so slobodou prejavu a právom na informácie a so zreteľom

na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv (a ich ochrany). Zároveň je potrebné, aby
príslušný zásah bezprostredne súvisel s porušením chráneného základného práva, t.j. aby existovala
príčinná súvislosť medzi nimi. K zásahu do práva na ochranu osobnosti síce zásadne môže dôjsť aj
objektívne, teda s vylúčením zavinenia narušiteľa práva, avšak každé zverejnenie nepravdivého údaja
nutne nemusí automaticky znamenať neoprávnený zásah do osobnostných práv. K takému zásahu

dochádza iba vtedy, ak medzi zásahom a porušením osobnostnej sféry existuje príčinná súvislosť a
ak tento zásah v konkrétnom prípade presiahol určitú prípustnú intenzitu takou mierou, ktorú už v
demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal vecnou
legitimáciou na strane žalobcu (aktívna) a žalovaných v 1. a 2. rade (pasívna), a dospel k záveru, žežalovaný v 1. rade B. C. F., ktorý konal pri vytváraní článkov na pokyn primátora mesta C. H., ako
zamestnanec mesta (v pozícii prednostu mestského úradu), čo bolo preukázané pracovnou zmluvou
žalovaného 1/ a pokynom primátora, nie je pasívne vecne legitimovanou osobou v tomto konaní. Z tohto

dôvodu súd žalobu proti žalovanému v 1. rade zamietol. Mal preukázanú existenciu aktívnej vecnej
legitimácie na strane žalobcu i pasívnu vecnú legitimáciu na strane žalovaného 2/ A. C. H. a následne
skúmal, či nárok uplatnený žalobcom proti žalovanému 2/ na poskytnutie morálneho zadosťučinenia
v podobe ospravedlnenia za tvrdený neoprávnený zásah prostredníctvom internetu do práva na ochranu
osobnosti žalobcu, z hľadiska hmotného práva je dôvodný. V konaní nebola spornou skutočnosť, že

došlo k zverejneniu napadnutých článkov na oficiálnej facebookovej stránke mesta C. H. v dňoch
27.10.2018 a 4.11.2018, ktoré sú predmetom sporu. Podľa názoru súdu prvej inštancie z obsahu
napadnutých článkov však nijakým spôsobom nevyplynulo, aby v nich obsiahnuté úvahy sa týkali
žalobcu, žalobca v sporných článkoch nie je konkretizovaný a identifikovateľný, a to ani v náznakoch.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že obidva články boli reakciou na spoločenské udalosti
a boli vypracované zamestnancami A. C. H. spoločne, na pokyn primátora mesta (žalovaného 2/). V

príspevku zo dňa 27.10.2018 sa nespomína konkurzné konanie, ktoré podľa žalobcu malo byť dôvodom
(motívom) zverejnenia článku, ani nijakým spôsobom sa tento dôvod v danom článku nedá nájsť
(identifikovať). Rovnako ani v príspevku zo dňa 4.11.2018 sa nijakým spôsobom neuvádza, že žalobca
ukončil spoluprácu s A. C. H. a že článok by bol reakciou na túto skutočnosť. Okrem toho súd prvej
inštancieusúdil,žežalobcajeosobouverejneznámou,apretomusíznášaťvyššiumierukritiky.Vkonaní

nemal sporné, čo potvrdili aj vypočutí svedkovia a obsah listinných dôkazov, že žalobca ako fyzická
osoba, no prevažne ním založená Nadácia B. C. pre C. H. M. C. (ďalej len „nadácia“), poskytovali
finančné prostriedky na rozvoj športových a kultúrnych činností v A. C. H., ako aj jednotlivcom, žalobca
ako štatutár nadácie sa zapájal do diania mestského zastupiteľstva, bol členom komisií mesta, dňa
18.1.2018 so žalovaným 2/ podpísal „Memorandum o spolupráci“, pričom za svoju filantropickú činnosť

bol v roku 2014 ocenený cenou primátora A. C. H. a v roku 2019 C. Q. A., C. A. H. G. R. C. L. L. A.
a poskytovanie finančných prostriedkov na kultúrnu a športovú činnosť a podporu detí a mládeže v A.
C. H.. Podľa názoru súdu prvej inštancie zverejnené články sa absolútne netýkajú žalobcu, nesmerujú
proti nemu, ani nie sú reakciou na ním uvádzané konania, ktoré mali byť spúšťačom k napísaniu
predmetných článkov. Vykonaným dokazovaním nemal preukázané, že by akýmkoľvek spôsobom bolo

zasiahnuté do práva na ochranu osobnosti žalobcu, preto súd dospel k záveru o neunesení dôkazného
bremena žalobcom v danom spore o svojich tvrdeniach, ktorý uplatnený nárok hodnoverným spôsobom
nepreukázal. Z týchto dôvodov žalobu proti žalovanému v 2. rade ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietol. Súd zamietol dôkazný návrh žalobcu na vykonanie prieskumu verejnej mienky za účelom
zistenia, ako verejnosť vníma osobu žalobcu v C. H. a okolí a na Slovensku, považujúc takýto dôkaz

za nepotrebný pre rozhodnutie, nakoľko otázku, či žalobca je alebo nie je osobou verejne známou, mal
v konaní nesporne vyriešenú. Taktiež zamietol návrh žalobcu na zabezpečenie zvukových záznamov
zo zasadnutí mestského zastupiteľstva A. C. H. zo dňa 10.10.2018 a 31.10.2018, nakoľko predmetom
sporu sú príspevky zo dňa 27.10.2018 a 4.11.2018. Rovnako nevykonal ani dôkaz oboznámením listín
zo spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 26K/21/2018, ktorý sa mu nepodarilo zabezpečiť, nakoľko

vo veci sa koná. Súd poukázal na to, že žalobca mal označiť konkrétne listiny, ktoré je potrebné
vyžiadaťaoboznámiť,čoneučinil.KdôkaznémunávrhuvýsluchomsvedkaF.S.uviedol,žežalobcajeho
prítomnosť na pojednávaní nezabezpečil a následne od svojho návrhu odstúpil a nežiadal výsluch tohto
svedka. Súd prvej inštancie záverom poukázal na to, že na tunajšom súde prebieha (sa viedlo) medzi
žalobcom, žalovanými a ďalšími osobami niekoľko súdnych sporov, pričom žalobca podal dôkazný návrh

(aj) na oboznámenie spisov sp. zn. 11C/57/2020 a 7C/35/2019, na ktorom následne už netrval, nakoľko
podané žaloby v týchto sporoch vzal žalobca, prípadne Nadácia B. C., celkom späť. Súd uviedol, že
konanie pod sp. zn. 11C/57/2020 bolo vedené proti žalovaným: 1/ J. B. B., 2/ L. A. C. a 3/ B. C. F.,
o ochranu osobnosti, v konaní sp. zn. 7C/35/2019 podal žalobca žalobu proti T. O., primátorovi mesta
Spišské Vlachy. Taktiež v konaniach vedených pod sp. zn. 1C/14/2019 a 3C/8/2019 proti žalovaným:

B. C. F., L. A. C. a J. B. B., žalobca ako fyzická osoba, prípadne Nadácia B. C. vzali podané žaloby
späť. Súd prvej inštancie zároveň zamietol ako nedôvodný návrh žalobcu na prerušenie konania do
právoplatného rozhodnutia vo veci sp. zn. 12C/8/2019, ktorá bola predložená na rozhodnutie o podanom
odvolaní Krajskému súdu v Košiciach, zastávajúc názor, že nie je daná prekážka na pokračovanie
v tomto konaní, nakoľko v konaní sp. zn. 12C/8/2019 (v ktorej žalobca rovnako ako v tomto konaní

navrhoval dôkaz vykonaním prieskumu verejnej mienky), je žalobcom právnická osoba Nadácia B. C.,
a teda sa nejedná o totožný spor toho istého žalobcu. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1
CSP tak, že úspešným žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahuproti žalobcovi, ktorý v spore úspech nemal, a podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania si
vymienil rozhodnúť samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti konečného rozhodnutia.

4. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil v celom
rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Rozsudok považoval za
nesprávny, nezákonný a nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a namietal, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom, nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a vec nesprávne právne posúdil, t.j. uplatnil

odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP. Citoval obsah zverejnených
príspevkov I. a II. ako ich opísal v podanej žalobe a tvrdil, že urážlivý príspevok I. bol reakciou na
situáciu po zverejnení oznámenia Okresného súdu Košice I zo dňa 3.10.2018 o začatí konkurzného
konania voči dlžníkovi A. U. F. V. C. H., občianske združenie, ktoré začalo na základe návrhu veriteľa
- Nadácie B. C. pre C. H. M. C., so sídlom V. W. X, D., v ktorej žalobca v súčasnosti vykonáva funkciu
správcu. Urážlivý príspevok II. bol reakciou na jeho oznámenie o obmedzení filantropickej činnosti

vykonávanej prostredníctvom nadácie v dôsledku absencie riadnej spolupráce zo strany vedenia mesta
C. H. a nepreukázaného vyúčtovania darovaných financií nadáciou A. V., ktorého štatutármi a členmi
orgánov boli aj zamestnanci a štatutár žalovaného 2/. Podľa žalobcu kritika v urážlivých príspevkoch
bola absolútne neprimeraná, bez vecného charakteru a skutkového základu, a zároveň bola rozšírená
spôsobom objektívne ohrozujúcim jeho občiansku česť a ľudskú dôstojnosť, preto žiada o poskytnutie

primeraného zadosťučinenia v podobe ospravedlnenia. Vytýkal súdu prvej inštancie, že žalobu zamietol,
aj keď bolo v konaní dostatočne preukázané, že urážlivé príspevky boli verejnou difamujúcou reakciou
na jeho konanie pri ochrane svojich záujmov a majetkových práv a vážne zasiahli do jeho práva na
ochranu osobnosti. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na nesprávnych skutkových záveroch
uvedených v bodoch 61. a 63. odôvodnenia, ktoré sú v rozpore s vykonaným dokazovaním (§ 191 ods. 1

CSP), podľa ktorých urážlivé príspevky „boli reakciou na spoločenské udalosti a tieto články vypracovali
zamestnanci mesta C. H. spoločne na pokyn primátora mesta“, žalobca v urážlivých príspevkoch „nie
je konkretizovaný, identifikovateľný, a to ani v náznakoch“, predmetné články „podľa ich obsahu sa
absolútne netýkajú žalobcu, nesmerujú proti nemu a nie sú reakciou na ním uvádzané konania, ktoré
mali byť spúšťačom k napísaniu týchto článkov.“ Z vykonaného dokazovania podľa žalobcu vyplynuli

o.i. nasledovné skutočnosti: - že bol známym a zásadným sponzorom rôznorodej športovej a kultúrnej
činnosti v C. H. vrátane činností organizovaných žalovaným v 2. rade a A. U. F. V. C. H. (X. „A.
V.“), - že v jeseni 2018 boli vzťahy medzi ním a žalovanými v kríze a prejavovali sa rôznymi útokmi
žalovaných, resp. predstaviteľov mesta na neho, voči ktorým sa bránil či už ako fyzická osoba alebo
v mene nadácie v osobitných konaniach vedených na Okresnom súde Spišská Nová Ves, - že nadácia

podalavočiA.V.návrhnavyhláseniekonkurzunaOkresnýsúdKošiceI,-žedňa17.10.2018žalovaný1/
rozšíril e – mail, v ktorom ho (žalobcu) obvinil zo zosnovania konkurzného konania A. V. za účelom
získania pozemkov pod futbalovým ihriskom A. V., následne žalovaný 2/ zverejnil urážlivý príspevok
I. zo dňa 27.10.2018, - žalobca následne v dôsledku akútneho zhoršenia vzťahov so žalovaným
2/ dňa 31.10.2018 oznámil formou e – mailu dotknutým osobám svoje rozhodnutie nepodporovať

ďalej cielene kultúru a šport v Spišských Vlachoch; následne bolo toto oznámenie v skrátenej forme
zverejnené aj na billboardoch v Spišských Vlachoch a dňa 4.11.2018 bol na oficiálnej facebookovej
stránkemestapublikovanýurážlivýpríspevokII.,-žežalovaníaajzástupcoviamestavpriebehukonania
uviedli, že považujú MŠK Tatran za „mestský“ klub, pričom členmi jeho orgánov bol primátor mesta
aj svedok E. a kandidátom bol žalovaný 1/, ktorí podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu považovali

za zásadné ohrozenie športovej činnosti v meste Spišské Vlachy a oznámenie o ukončení podpory
žalobcu v meste a následnú billboardovú „kampaň“ považovali za útok v rámci politického boja počas
komunálnych volieb, - že občianska spoločnosť v C. H. bola rozdelená a konflikty medzi žalobcom a
žalovanými vnímala, pričom bezprostredne po zverejnení urážlivých príspevkov na portáli facebooku
si verejnosť obsah príspevkov spojila s činnosťou žalobcu (komentáre pod urážlivými príspevkami,

preukazované žalovanými), - že žalovaný 1/ sa už v minulosti prostredníctvom facebookovej stránky
A. C. H. dopustil voči žalobcovi difamačného správania, za ktoré sa mu ospravedlnil, - že nikto z
vypočutých svedkov a žalovaných nevedel označiť autora textu urážlivých príspevkov, všetci svedkovia
navrhnutí žalovanými tvrdili, že kontrolovali len gramatiku, resp. štylistiku, pričom spoluautori C. a F.
vo svojich svedeckých výpovediach len všeobecne uviedli, že príspevky „boli v danom čase reakciou

na spoločenskú situáciu a dianie vo svete, smrť B. F. a A. F., ako aj pochodov Za slušné Slovensko
a údajného financovania oligarchami“. Žalobca ďalej uviedol, že urážlivé príspevky boli v priebehu
súdneho konania z facebookovej stránky žalovaného 2/ vymazané z dôvodu „aby sa v nich nenašiel
aj niekto iný“, čím sám žalovaný 2/ de facto uznal, že obsah urážlivých príspevkov je nejednoznačný,vzbudzujúcipochybnostiaurôznychosôbmôžeichobsahvyvolávaťrôznyvýklad.Podľanázoružalobcu
znenie zverejnených príspevkov zjavne kritizuje správanie konkrétnej osoby (filantrop) v konkrétnom
meste (C. H.) a je určené konkrétnym adresátom (občanom mesta C. H.), pričom verejnosť si ich obsah

celkom zjavne vysvetlila inak, ako ho prezentujú žalovaní a stotožnila ich s osobou žalobcu. Uviedol
ďalej, že žalovaný 2/ obdobné príspevky s povahou fejtónu, resp. spoločenského komentára na svojej
stránke nikdy nezverejňoval, na danom mieste a v danom čase bolo verejne známe, že žalovaný 2/
a žalobca sú v konflikte, že zamestnanci a zástupcovia žalovaného 2/ už v minulosti vystupovali voči
žalobcovi útočne. Podľa žalobcu uvedené čiastkové skutkové zistenia vytvárajú takú mieru pochybností,

ktorá neumožňuje rozumne prijať skutkový záver, že urážlivé príspevky boli len reakciou na spoločenské
udalosti a nesúvisia so žalobcom, naopak, príspevky boli úmyselne štylizované tak, aby na jednej strane
verejnosť v C. H. vedela, že ide o kritiku žalobcu a zároveň aby na druhej strane boli urážlivé príspevky
pre tretie osoby nepoznajúce kontext dostatočne neurčité (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 21Cdo/2682/2013). Túto skutkovú okolnosť žalobca považoval za zásadnú pre spor, keďže pre vznik
zodpovednosti za zásah do dobrej povesti postačuje, ak urážlivé príspevky boli objektívne spôsobilé

zasiahnuť jeho dobrú povesť. Súd prvej inštancie rezignoval na hodnotenie dôkazov - svedeckých
výpovedí z hľadiska ich pravdivosti, v tomto smere v rozsudku chýba akékoľvek zhodnotenie, či žalovaní,
svedkovia C. a E. vypovedali pravdivo, najmä na základe ich pracovného vzťahu so žalovaným 2/, resp.
z lojality voči štatutárovi, na ktorého sú minimálne finančne odkázaní a je tak dôvodné predpokladať,
že tieto osoby vypovedali účelovo a nepravdivo. Z výpovedí týchto osôb je evidentné, že vypovedali

v zhode tak, aby v žiadnom prípade nebolo možné v konaní verifikovať, kto urážlivé príspevky vytvoril,
aký bol konkrétny pokyn štatutára žalovaného 2/ na ich napísanie a či moment napísania príspevkov
bezprostredne nereflektoval skutočnosti uvádzané žalobcom, t.j. zverejnenie oznámenia Okresného
súdu Košice I zo dňa 3.10.2018 o začatí konkurzného konania voči dlžníkovi a oznámenie žalobcu
o obmedzení filantropickej činnosti vykonávanej prostredníctvom nadácie. Súd prvej inštancie dospel

k nesprávnym skutkovým záverom aj z toho dôvodu, že sa nevysporiadal s výpoveďou svedka A.
C. S., ktorý ako jediný zo svedkov nie je vo vzťahu podriadenosti voči žalovanému 2/, resp. k jeho
štatutárovi. Tento svedok na základe poznania spoločenskej situácie v meste C. H., pravidelného
sledovania verejných informačných kanálov a kontaktu s príbuznými a známymi, dostatočne vierohodne
a zrozumiteľne uviedol, že urážlivé príspevky boli smerované na osočovanie nadácie a žalobcu. Je preto

dôvodnépredpokladať,ževrovnakomrozsahubysavyjadrilakýkoľvekinýobčanmesta,ktorýmáaspoň
základný prehľad o dianí v meste. Vzhľadom na uvedené žalobca považuje skutkový záver súdu prvej
inštancie, že v urážlivých príspevkoch „nie je konkretizovaný, identifikovateľný, a to ani v náznakoch“
za nesprávny, keďže je v rozpore s čiastkovými skutkovými zisteniami, ktoré identifikovateľnosť
žalobcu v urážlivých príspevkoch „aspoň v náznakoch“ potvrdzujú. Napadnutý rozsudok považoval za

nepreskúmateľný pre nedostatočné odôvodnenie, z ktorého nie je zrejmé, ako súd vyhodnotil rozsiahle
dokazovanie vykonané v spore, o.i. svedecké výpovede, výpovede strán a ďalšie, ako sa vysporiadal
s množstvom žalobcom predložených dôkazov, ktoré poukazovali na účelovosť tvrdení žalovaných k
povahe urážlivých príspevkov, s hodnovernosťou svedeckých výpovedí, ktorí jednoznačne potvrdili, že
urážlivé príspevky boli určené žalobcovi, ako aj s ďalšími dôkazmi preukazujúcimi časové a miestne

súvislosti protiprávneho zásahu (napr. verejne prebiehajúci konflikt v danom čase medzi žalobcom a
žalovaným 2/). Ďalej žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že zamietol jeho návrh na zabezpečenie
zvukových záznamov zo zasadnutí mestského zastupiteľstva C. H. zo dňa 10.10.2018 a 31.10.2018
aj napriek skutočnosti, že preukázal časovú súvislosť medzi urážlivými príspevkami a situáciou na
týchtozasadnutiachmestskéhozastupiteľstva.Prinedostatočnezistenomskutkovomstave,nevykonaní

rozhodujúcich dôkazov súdom prvej inštancie a za stavu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia,
žalobca považoval za dôvodné napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť. Nesúhlasil ani s výrokom
zamietajúcim jeho návrh na prerušenie konania podľa ust. § 164 CSP do rozhodnutia vo veci sp. zn.
12C/8/2019, ktorá je aktuálne na Krajskom súde v Košiciach a v ktorom konaní odvolací súd posudzuje
aj správnosť postupu súdu, pokiaľ nepripustil dôkaz prieskumom verejnej mienky, ktorý dôkaz žalobca

totožne navrhuje aj v tomto konaní. Považoval preto za účelné a hospodárne vyčkať na rozhodnutie
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/114/2021, ktoré má význam pre rozhodnutie v tomto konaní
(totožnosť predmetu a strán, totožnosť príslušného sudcu). Dôvodom na prerušenie konania je zároveň
tiež rozhodnutie žalobcu, že v prípade potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu v konaní sp. zn.
9Co/114/2021, bezodkladne zoberie žalobu v tomto konaní v celom rozsahu späť. Vytýkal súdu prvej

inštancie, že zamietol ním navrhnutý dôležitý dôkaz prieskumom verejnej mienky, ktorý navrhoval za
účelom preukázania, či občania Mesta C. H. vnímali príspevky tak, že smerujú voči osobe žalobcu.
Zdôraznil, že tento dôkaz nenavrhol vykonať za účelom preukázania verejnej známosti jeho osoby, ale
za účelom preukázania skutočnosti, že zverejnené príspevky boli objektívne schopné zasiahnuť do jehoosobnostných práv, resp. skutočnosti, že verejnosť je schopná žalobcu v príspevkoch identifikovať, teda
za účelom preukázania práve tej skutočnosti, ktorú súd nepovažoval za preukázanú a na základe ktorej
žalobu zamietol. Keďže navrhnutý dôkaz sa týkal základnej rozhodujúcej skutočnosti v prebiehajúcom

spore, súd nevykonaním dôkazu zaťažil konanie vadou podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Žalobca
pokladal za dostatočne zrejmé a preukázané, že urážlivé príspevky boli reakciou na jeho konanie, najmä
na jeho vyjadrenia na zasadnutiach mestského zastupiteľstva, ktoré navrhoval preukázať zvukovými
záznamami, avšak súd prvej inštancie navrhované dôkazy nezabezpečil a následne ani nevykonal, čím
došlo k porušeniu práv žalobcu riadne preukázať svoje tvrdenia. Ďalej žalobca namietal nesprávne

právne posúdenie veci (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP), pokiaľ súd neposudzoval, či
urážlivé príspevky boli z objektívneho hľadiska schopné zasiahnuť jeho dobrú povesť. Podľa ustálenej
judikatúrypožiadavkaposúdeniazobjektívnehohľadiskazahŕňaposúdeniecelkovéhokontextuvýrokov,
t.j. všetkých okolností a súvislostí, či už miestnych alebo časových, ktoré s difamačným výrokom
môžu súvisieť. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo
2455/2010, 4Cdo 149/2009 a 30Cdo 332/2007, tiež na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS

1990/08, z ktorých citoval právny názor. Z odôvodnenia rozsudku žalobcovi vyplynulo, že súd prvej
inštancie posudzoval výlučne obsah urážlivých príspevkov a svoje rozhodnutie založil výlučne na
gramatickom znení príspevkov, pričom nezohľadnil kontext, v akom boli príspevky publikované (napr.
skutočnosť, že žalobca prostredníctvom svojej nadácie významne podporoval žalovaného 2/ a niektoré
jeho aktivity a príspevky sú mierené voči osobám, ktoré podporujú „mesto“), čím vec nesprávne právne

posúdil a zaťažil konanie vadou podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Podľa ustálenej judikatúry pre splnenie
podmienky „identifikovateľnosti“ postačuje, ak výroky obsahujú znaky, ktoré umožňujú hoc len časti
verejnosti identifikovať poškodenú osobu, pričom nemusí ísť o len o „bežné“ identifikačné znaky, akými
sú meno, priezvisko, názov a pod. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 1304/2019
„.. múže se jednat např. o jeho špecifické vzhledové vlastnosti, ale i o jeho pracovní zařazení nebo

jeho profesní činnost, která může být natolik jedinečná, že už jen díky ní je osoba nezaměnitelná s
jinou. Vedle povahy této činnosti může důležitou roli při identifikaci hrát místo, ve kterém je činnost
vykonávána. Pokud kupříkladu bude člověk jediný, kdo určitou činnost v obci vykonává, je podle
takového označení jistě snáze identifikovatelný, než pokud se jedná o činnost v daném místě naprosto
běžnou. Stačí tedy zásadně vymezit úzký okruh, do kterého dotčená osoba spadá, a není třeba, aby

taktobylaoznačenajedinákonkrétníosobavúvahupřipadánapříkladkolektivníorgánprávnickéosoby“.
Napadnutý rozsudok považoval žalobca za nesprávny aj z dôvodu zmätočnej a nelogickej argumentácie
súdu prvej inštancie v otázke posúdenia, že je verejnej známou osobou. Podľa žalobcu nelogicky tento
argument pôsobí vo vzťahu k záverom súdu prvej inštancie, ktorými konštatuje, že obsah článkov sa
ho netýka, nakoľko v nich „nie je konkretizovaný, identifikovateľný, a to ani v náznakoch.“ Ak teda súd

prvej inštancie nezistil, že urážlivé príspevky sa v akomkoľvek rozsahu týkajú žalobcu, nebol dôvod
posudzovať jeho postavenie „verejnej známej osoby“. Význam tohto posúdenia by bol dôvodný len za
situácie, že v príspevkoch sa nachádza jeho kritika. Len za takéhoto stavu by malo význam zohľadňovať
jeho postavenie a posudzovať, či príspevky sú spôsobilé jednak zasiahnuť do jeho práva, ale najmä, či
ako verejne známa osoba nie je povinný strpieť kritiku, čo by až následne vyviňovalo žalovaných.

5. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a
odkázali na jeho závery, v ktorých súd prvej inštancie zhrnul a správne posúdil vykonané dokazovanie.
Odvolanie považovali za nedôvodné v celom rozsahu a poukázali na všetky svoje doterajšie vyjadrenia
a procesnú obranu. Odmietli tvrdenia žalobcu, že príspevky zverejnené na oficiálnej facebookovej

stránke žalovaného 2/ zasiahli do jeho dobrej povesti a boli reakciou na jeho konanie či podanie návrhu
na vyhlásenie konkurzu na majetok MŠK V. C. H.. Trvali na tom, že predmetné príspevky sa žalobcu
netýkali alebo boli reakciou na celkovú politickú situáciu na Slovensku, a teda išlo o komentár doby, v
ktorej žili (nielen o komentár vraždy B. F., ale situácie v spoločnosti vo všeobecnosti). Dôrazne odmietli
žalobcom uvádzané tvrdenia ako skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Vykonaným

dokazovaním jednoznačne bolo preukázané, že žalovaný 1/ je zamestnancom Mesta C. H. (žalovaného
2/), ktorý konal na základe výslovného pokynu primátora A. C. H. vypracovať príspevky k politickej
situácii na Slovensku a zabezpečiť ich zverejnenie na oficiálnej facebookovej stránke mesta, a preto
žalovaný 1/ ako zamestnanec nezodpovedá za toto konanie svojho zamestnávateľa a trval na námietke
nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie (R 128/2014, R 75/2015). Poukázali na to, že: - žalobca v

mene svojej nadácie podal dňa 5.9.2018 návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok A. V. C. H., a to „pre
hrubé, urážlivé a neúctivé vyjadrovanie sa štatutárov dlžníka voči zakladateľovi - správcovi (žalobcovi),
ktorými hrubo porušili dobré mravy“, čím ohrozil fungovanie športu v meste C. H., - žalobca a jeho
nadácia podali voči mestu Spišské Vlachy a jeho zástupcom či zamestnancom 8 žalôb a 5 podnetov napriestupkové konanie, - žalobca bol členom Kultúrno - športovo - vzdelávacej komisie mesta Spišské
Vlachy a aktívne sa zúčastňoval na zasadnutiach komisií a mestského zastupiteľstva, - žalobca sa
angažuje vo verejných veciach - organizoval petíciu voči Ošipárni, - žalobca vo veciach týkajúcich sa

správy verejných vecí komunikoval so žalovanými aj prostredníctvom e - mailov, ktoré zasielal veľkému
počtu adresátov a zástupcov mesta C. H. v nich obviňoval rôznymi hanlivými výrazmi, napr. že klamú
a trepú nezmysly, že sú hyeny, drzí, úbohí a zúfalí, len kúpení ľudia bez chrbtovej kosti, pomstychtiví
a zákerní, hulváti, ignoranti, atď. Poukázali ďalej na to, že svedkovia (aj tí navrhnutí žalobcom) vnímajú
žalobcu ako verejne známu osobu, čo vyplýva aj z konania žalobcu, ktorý podal návrh na vyhlásenie

konkurzu na majetok A. V. C. H., vykonal billboardovú kampaň, komunikoval so zástupcami mesta,
zúčastnil sa na zastupiteľstvách, komisiách, podával podnety vo verejných veciach. Výpoveď svedka
C. S. na pojednávaní dňa 8.12.2020 žalovaní považovali za tendenčnú, keď na položenú otázku: „či
pozná p. C.“, svedok zamlčal skutočnosť, že od 6.8.2020 je konateľom obchodnej spoločnosti C. C.,
ktorej jediným spoločníkom je žalobca, tendenčnosť výpovede svedka podčiarkuje nielen vzťah medzi
svedkom a žalobcom, ale aj závislosť svedka na žalobcovi (konateľa odvoláva spoločník - pozn.).

Argumentovali ďalej tým, že v októbri 2018 sa v C. Q. H. konala výstava „Shut up ! Voice of democracy
is in danger“ (v preklade: Drž hubu, hlas demokracie je v ohrození), ktorej ústredným motívom bola
vražda B. F., jeho partnerky A. a protidemokratické nálady v spoločnosti. Podobné výstavy sa konali
v mesiacoch október - november 2018 aj v Nitre či v Bratislave a na iných miestach v SR. Zástupkyňa
primátora mesta prišla s myšlienkou, aby po vzore iných miest, kde sa konali výstavy, aj Spišské Vlachy

zareagovali na situáciu v SR. Nakoľko mesto nemalo prostriedky na realizáciu výstavy, primátor a jeho
zástupkyňa sa dohodli, že na situáciu zareagujú príspevkami na oficiálnej facebookovej stránke mesta,
tietodostalinapísaťzaúlohuzamestnanci.Niejepravdivétvrdeniežalobcu,žežalovanínevedelioznačiť
autora príspevkov, pretože žalovaní opísali proces tvorby príspevkov, na ktorom sa podieľalo viacero
zamestnancov, čo je u žalovaného 2/ bežný postup. Dôrazne odmietli podsúvané tvrdenia žalobcu,

že svedkovia v príspevkoch videli žalobcu „medzi riadkami“ - svedkovia uviedli, že ide o metaforický
príspevok a odsúdenie politikov sa nachádza „medzi riadkami“, že síce vedia o vyhrotenom vzťahu
primátora a A. C., predmetné príspevky sa však žalobcu podľa ich názoru netýkali [výpoveď žalovaného
1/ zo dňa 8.12.2020, výpoveď primátora Mesta Spišské Vlachy p. O. zo dňa 8.12.2020, svedecká
výpoveď J. E., zamestnanca žalovaného 2/, zo dňa 8.12.2020, svedecká výpoveď zást. primátora A. C.

H.L.C.zodňa8.12.2020].Zobsahupríspevkovazosvedeckýchvýpovedívyplýva,žeobsahpríspevkov
sa netýkal žalobcu, a nemohol preto ani zasiahnuť do jeho dobrej povesti. Žalobca v príspevkoch nie je
identifikovaný, označený, ani identifikovateľný žiadnymi znakmi, sám žalobca pritom vo svojej výpovedi
nevedel identifikovať svoju osobu v jednotlivých vetách a častiach príspevku, neoznačil, ktorými znakmi
(vlastnosťami) uvedenými v príspevkoch je identifikovateľný, prípadne ktoré časti príspevku sa týkali A.

V. C. H.. Žalobcu ani jeden z diskutujúcich v diskusií pod príspevkami neoznačil ako cieľ alebo predmet
príspevku. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že verejnosť si spojila príspevky so
žalobcom. Žalovaní trvali na tom, že medzi príspevkami a návrhom na vyhlásenie konkurzu na majetok
A. V. C. H. neexistuje žiadna časová súvislosť, čo je preukázané príspevkami a návrhom na začatie
vyhlásenie konkurzu, ktoré bolo podané cca 2 mesiace skôr, a teda, ak by chcel žalovaný 2/ reagovať na

konkurz, určite by to urobil skôr. Žiaden zo svedkov navrhnutých žalobcom neuviedol, že by príspevky
znížili vážnosť žalobcu v ich očiach. Tvrdili, že žalobca ani Nadácia J. Salaja pre C. H. M. C. neposkytli
A. C. H. (žalovanému 2/) sumu 550.000,- €, v meste pôsobí viac ako 29 nadácií, ktoré sponzorujú mesto
v oveľa vyššej miere ako nadácia žalobcu. Tvrdenia žalobcu o sponzorskej činnosti nadácie napr. že
kúpil arénu pre A. C. H., sú nepravdivé. Pravda je taká, že žalobca si v súdnom konaní vedenom na

Okresnom súde Spišská Nová Ves sp. zn. 8C/44/2020 uplatňuje vlastnícke právo a domáha sa voči
žalovanému 2/ zákazu užívania arény. Žalovaní nesúhlasili ani s názorom žalobcu o nepreskúmateľnosti
rozsudku, ktorý považovali za vecný, správny a výstižne napísaný, objasňujúci skutkový a právny
základ sporu. K tejto námietke žalobcu žalovaní poukázali na judikatúru, v zmysle ktorej všeobecný
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre

vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o
tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 115/2013 zo dňa 3.7.2003). Tvrdenie žalobcu o nehodnovernosti

svedeckých výpovedí označili za zavádzajúce. Podľa žalovaných skutočnosť, že vypočutí svedkovia
sú zamestnancami žalovaného 2/ a že voči p. C. vedie žalobca súdny spor, nevylučuje hodnovernosť
svedkov. Dôrazne odmietli, že by akýkoľvek dôkaz upravovali, falšovali, alebo predkladali tvrdenia,
ktoré sú v rozpore so skutočnosťou. Naopak, žalobca do dnešného dňa nepredložil jediný dôkaz,ktorý by preukázal, že žalovanému 2/ poskytol sumu 550.000,- € ! K odvolacím námietkam týkajúcim
sa nevykonania dôkazu prieskumom verejnej mienky - na vnímanie príspevkov, žalovaní uviedli, že
navrhnuté dokazovanie súd prvej inštancie správne zamietol ako nehospodárne, keďže tento dôkazný

návrh podal žalobca po vyše roku a pol od podania žaloby a po tom, keď jeho tvrdenia boli vyvrátené
všetkými vykonanými dôkazmi, pričom dokazovanie bolo skončené až dňa 16.5.2022, a teda žalobca
mal dostatok času na to, aby prieskum verejnej mienky vykonal sám. Navrhnuté dokazovanie považovali
za nič nevypovedajúce a neurčité, nakoľko žalobca neoznačil otázku, akú chce verejnosti položiť, ani kto
by prieskum vykonal, na akej vzorke a pod. Žalovaným nie je zrejmé, ako mohli predmetné príspevky

zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu, keď na preukázanie tohto tvrdenia je potrebné urobiť prieskum
verejnej mienky. Predmetom dôkazu malo byť preukázanie „ako vníma verejnosť žalobcu“, čo opätovne
nepreukazuje, že predmetné príspevky zasiahli do povesti žalobcu. Ak by aj žalobca svoj návrh na
vykonanie dôkazu preformuloval a položil by otázku, či verejnosť vidí v príspevkoch žalobcu, týmto sa len
preukáže, že žalobca je verejne známou osobou. Ak by žalobca položil otázku, či predmetom príspevkov
je poukázanie na protispoločenské konanie, týmto sa nepreukáže, že príspevky sú o žalobcovi. Ak by

žalobca položil otázku, či predmetom príspevkov je vražda A. F. a spol., žalobca tým nepreukáže, že
príspevkysúoňom,aniesúoprotispoločenskomkonanívovšeobecnosti(čotvrdiažalovaníasvedkovia
-pozn.).Rovnakozanehospodárnypovažovaližalovaníajnávrhnazabezpečeniezvukovýchzáznamov
zo zasadnutí mestských zastupiteľstiev A. C. H. zo dňa 10.10.2018 a 31.10.2018, ktoré sú absolútne
irelevantné k predmetnému sporu a nijako s ním (ani časovo) nesúvisia. Nahrávky sú zbytočné aj

preto, že žalobca v konaní predložil zápisnice z mestských zastupiteľstiev, pričom ani z jednej zápisnice
nevyplýva, že by rokovania mestského zastupiteľstva mali akýkoľvek súvis s predmetnými príspevkami.
Navyše, tieto nahrávky si mohol žalobca vyžiadať sám na základe zákona o slobodnom prístupe k
informáciám, čo neurobil. Poznamenali v tejto súvislosti, že úlohou súdu nie je suplovať procesnú
aktivitu strán sporu, a preto bol postup súdu prvej inštancie správny. Žalovaní zásadne nesúhlasili ani

s názorom žalobcu, že v konaní boli splnené podmienky pre prerušenie konania v zmysle ust. § 162 CSP
a § 164 CSP, nakoľko súd v tomto konaní evidentne si všetky okolnosti prípadu vedel posúdiť sám a
nemusel čakať na rozhodnutie v inej veci, ktorá navyše sa týka iného žalobcu, iného nároku (nie ochrany
osobnosti) a iných skutkových okolností. V konaní bolo preukázané, že príspevky sa netýkali žalobcu,
a preto nemohli ani zasiahnuť do jeho dobrej povesti. Ak by sa aj príspevky týkali žalobcu (čo žalovaní

rezolútne odmietli), tieto neboli objektívne schopné znížiť dôstojnosť žalobcu, čo o.i. potvrdili svedkovia
navrhnutí žalobcom, prípadne išlo o hodnotiace úsudky, ktoré sú dovolené (rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. 4Cdo 149/2009 a Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo 2230/2010), pričom žalobca ako
verejne známa osoba je povinný znášať zvýšenú mieru kritiky (nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS
302/2010, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 149/2009 alebo ÚS ČR sp. zn. II.ÚS 1879/11).

Žalovaní poukázali tiež na to, že žalobca ich počastoval v e - mailových správach viacerými hanlivými
výrazmi, čím realizoval svojpomoc, ktorá je dostatočná (rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo
701/2011 a 30Cdo 2971/2000). Petit žaloby považovali za absolútne neprimeraný a nevykonateľný,
pričom obsah požadovaného ospravedlnenia je v rozpore s vykonaným dokazovaním. Vzhľadom na
uvedené navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať im proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho

konania v plnom rozsahu.

6. Žalobca podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 11.11.2022 predložil uznesenie Krajského súdu
v Košiciach 2Co/119/2021 zo dňa 23.6.2022, ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu Spišská
Nová Ves č.k. 2C/14/2019-642 zo dňa 22.12.2020 o zamietnutí žaloby žalobcu v spore súvisiacom

s prejednávanou vecou – o ospravedlnenie za výroky primátorky C., rozšírené žalovaným v 1. rade.
Žalobca mal za to, že závery, resp. skutočnosti uvedené v zrušujúcom uznesení Krajského súdu
v Košiciach 2Co/119/2021 (ktoré citoval), sú relevantné i v danej veci, v ktorej súd prvej inštancie lokálny
kontext urážlivých príspevkov žalovaných pri právnom posúdení veci nezohľadnil, postavenie žalobcu
ako verejne známej osoby v rozhodnutí len skonštatoval a neuviedol, ako sa uvedené postavenie malo

prejaviť na výroku napadnutého rozsudku, príp. či toto posúdenie malo pre rozhodnutie akýkoľvek
význam. Žalobca sa domnieval, že v tomto spore došlo k totožným pochybeniam, akých sa dopustil
súd prvej inštancie v konaní sp. zn. 2C/14/2019 a na základe uvedených skutočností trval na podanom
odvolaní v celom rozsahu.

7. Žalovaní podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 9.6.2023 predložili rozsudok Okresného súdu
Spišská Nová Ves č.k. 2C/14/2019-869 zo dňa 8.6.2023, ktorým súd zamietol žalobu žalobcu v obdobnej
veci, nakoľko (po zrušení predchádzajúceho rozsudku zo dňa 22.12.2020 uznesením Krajského súdu
v Košiciach 2Co/119/2021) súd prvej inštancie opäť dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Podľanázoru žalovaných ide o obdobný prípad, preto závery z konania sp. zn. 2C/14/2019 je možné aplikovať
aj v tomto konaní.

8. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 16.1.2024 žalovaní predložili rozsudok Krajského súdu
v Košiciach 9Co/114/2021-638 zo dňa 22.11.2023 v obdobnej veci, ktorým bol potvrdený rozsudok
Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 12C/8/2019-515 zo dňa 8.12.2020 zamietajúci žalobu žalobcu
Nadácia B. C. pre C. H. M. C. so sídlom v Bratislave proti žalovaným. Mali za to, že nakoľko ide o takmer
totožný prípad (rovnaká žaloba a zverejnený príspevok, rovnaké tvrdenia, vyjadrenia strán a pod.),

závery z konania sp. zn. 9Co/114/2021, je možné aplikovať aj v tomto konaní.

9. Ďalším podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 18.11.2024 žalovaní predložili rozsudok
Krajského súdu v Košiciach 9Co/199/2023-977 zo dňa 2.10.2024, ktorým odvolací súd potvrdil
napadnutý rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 2C/14/2019-869 zo dňa 8.6.2023
zamietajúci žalobu žalobcu v obdobnom prípade. Žalovaní mali za to, že závery z konania vedeného

pod sp. zn. 9Co/199/2023 je možné aplikovať aj v tomto konaní.

10. Ďalšie podania a vyjadrenia strán v odvolacom konaní podané neboli.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu po zistení, že

bolo podané včas (§ 362 CSP) a oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods.
1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP, preskúmal napadnutý
rozsudok, ako aj predchádzajúce konanie z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365
ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP a v rozsahu námietok vymedzených v odvolaní a dospel k záveru,

že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť, lebo napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne
správny, a preto ho odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, stotožňujúc sa zároveň s jeho
správnymi a zákonnými dôvodmi.

12. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.5.2025

o 10:00 hod., po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli
a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

13. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Žalobca v podanom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody upravené v ust. § 365 ods. 1 písm. b), e),
f) a h) CSP.

15. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a predchádzajúci procesný postup súdu prvej inštancie
v intenciách uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu relevantných odvolacích námietok žalobcu
obsiahnutých v podanom odvolaní a dospel k záveru, že odvolacie dôvody podľa ust. § 365 písm.
b), e), f) a h) CSP v prejednávanej veci nie sú preukázané a podané odvolanie žalobcu je v celom

rozsahu neopodstatnené. Podľa zistenia odvolacieho súdu súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
v potrebnom rozsahu, úplne a správne zistil skutkový stav veci a spor správnym spôsobom posúdil
aj po právnej stránke, pri správnej interpretácii ustanovení § 11, § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho
zákonníka, článkov 26 ods. 1, 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, § 149, § 150 ods. 1 a 2, § 151
ods. 1 a 2, § 162 ods. 1, 3 a § 164 CSP, ktoré na zistený skutkový stav aj správne aplikoval a

rozhodol v plnom súlade aj so závermi aplikačnej praxe; súd dospel k správnym skutkovým zisteniam
i právnym záverom, na podklade ktorých správne ustálil, že podaná žaloba proti žalovaným v 1. a 2.
rade musí byť zamietnutá v celom rozsahu, a to proti žalovanému v 1. rade z dôvodu nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k uplatnenému nároku (porov. napr. rozsudok Najvyššieho súduSR sp. zn. 3Cdo 228/2012 zo dňa 26.9.2013) a proti žalovanému v 2. rade z dôvodu neunesenia
dôkazného bremena žalobcu o naplnení základného predpokladu vzniku zodpovednosti za zásah do
chránených osobnostných práv žalobcu podľa ust. § 11 a nasl. OZ. Aj podľa názoru odvolacieho súdu

tvrdený neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti žalobcu vykonaným dokazovaním nebol
preukázaný, pričom obsah príspevkov zverejnených na oficiálnej facebookovej stránke žalovaného
2/ Mesta Spišské Vlachy v dňoch 27.10.2018 a 4.11.2018 nebol ani objektívne spôsobilý zasiahnuť
do práva na ochranu osobnosti žalobcu, a preto nie sú naplnené zákonné predpoklady vzniku
občianskoprávnej zodpovednosti žalovaného v 2. rade za zásah do práva na ochranu osobnosti a pre

poskytnutie žalobcom požadovanej súdnej ochrany v podobe verejného ospravedlnenia podľa § 13 OZ.

16. Na vecnej správnosti napadnutého rozsudku nič nemení ani podané odvolanie žalobcu a ním
uplatnené odvolacie námietky a argumenty, ktoré nie sú spôsobilé spochybniť zistený skutkový základ
rozhodnutia, právne závery súdu prvej inštancie ani správnosť dôvodov, na ktorých je preskúmavané
rozhodnutie založené; na podklade vykonaných dôkazov nie je možné prijať iné závery ani rozhodnutie

v prospech žalobcu ako odvolateľa, ktorý aj podľa názoru odvolacieho súdu dôkazné bremeno
o tvrdených rozhodných skutočnostiach v konaní neuniesol. Odvolací súd nezistil ani namietané vady
konania, prípadne také nedostatky procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní predchádzajúcom
vydaniu rozsudku, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie alebo odňatie možnosti stranám
sporu (žalobcovi) konať pred súdom v takej miere, že bolo porušené právo na spravodlivý proces

zaručené čl. 46 Ústavy SR. Podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu SR všeobecný súd totiž
nemôže porušiť základné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR, ak koná vo veci v súlade s procesnoprávnymi predpismi upravujúcim postupy v občianskoprávnom
konaní (porov. uznesenie IV.ÚS 399/2012). Neobstojí ani odvolacia námietka žalobcu vytýkajúca
nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku pre nedostatok dôvodov, nakoľko súd prvej inštancie

v odôvodnení rozsudku uviedol dostatočné, zákonné a presvedčivé dôvody, a to po skutkovej i právnej
stránke, na podklade ktorých dospel k záveru o chýbajúcej pasívnej legitimácii žalovaného v 1.
rade a o nedôvodnom uplatnení nároku proti žalovanému v 2. rade a z týchto dôvodov žalobu proti
obom žalovaným v celom rozsahu zamietol. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého
rozsudku spĺňa parametre zákonného odôvodnenia a zodpovedá požiadavkám ust. § 220 ods. 2 CSP

a konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR, ktorý vo vzťahu k obsahovým požiadavkám odôvodnenia
rozhodnutia, vyplývajúcim z ústavného práva na spravodlivé súdne konanie formuloval záver, že
všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania (stranami), ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (napr.

IV.ÚS 115/03, IV.ÚS 112/05, I.ÚS 117/05, III. ÚS 60/04). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre
aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces
zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená,
aby súd bol povinný na každý argument strany dať podrobnú odpoveď. Stačí, aby reagoval na ten
argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci

[napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997, Ruiz Torija a Hiro Balani c. Španielsko z
9. decembra 1994, Higgins v. Francúzsko z 19. februára 1998].

17. Podľa zistenia odvolacieho súdu súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku venoval všetkým
kľúčovým aspektom sporu a náležite sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi tvrdeniami a argumentmi

sporových strán, ako aj s procesnou obranou žalovaných, pričom jasne a zrozumiteľne vysvetlil tiež
dôvody, prečo nevykonal ďalšie žalobcom navrhované dôkazy, v odôvodnení rozsudku reagoval a dal
stranám sporu (aj žalobcovi) odpovede na tie argumenty týkajúce sa skutkovej a právnej stránky veci,
ktoré z hľadiska výsledku rozhodnutia v danom spore boli podstatné a relevantné. Súd prvej inštancie
rozhodol vo veci v súlade s požiadavkami spravodlivého procesu a princípu právnej istoty, vyjadreného

v čl. 2 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku a odvolací súd sa preto stotožňuje
s úplnými a vecne správnymi dôvodmi preskúmavaného rozsudku, na ktoré v súlade s ust. § 387 ods.
2 CSP v celom rozsahu odkazuje.

18. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku, aj v kontexte odvolacích námietok

a argumentov žalobcu, odvolací súd dodáva, že základným predpokladom vzniku zodpovednosti za
neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti podľa § 13 Občianskeho zákonníka je existencia
zásahu objektívne spôsobilého porušiť či ohroziť (obsahom, formou, prípadne sledovaným cieľom)
osobnosť fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, tento zásah musí byť neoprávnený(protiprávny) a bezprostredne súvisieť s porušením chráneného základného práva, t.j. musí
byť preukázaná príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a vznikom nemajetkovej ujmy
v osobnostnej sfére. Z hľadiska poskytnutia súdnej ochrany nie je významné, či neoprávnený zásah

bol pôvodcom zásahu spôsobený zavinene alebo nezavinene, alebo vedome či nevedome, to znam.
že sa nevyžaduje popri neoprávnenom zásahu i zavinenie jeho pôvodcu. Ak nie sú splnené uvedené
predpoklady, v takom prípade možnosť sankcií podľa § 13 OZ neprichádza do úvahy. Sankcie za
neoprávnený zásah však nemožno vylúčiť dôkazom tzv. ospravedlniteľného omylu (napr. tým, že
pôvodca neoprávneného zásahu si nebol vedomý nepravdivosti svojho tvrdenia, pri rozširovaní svojich

tvrdení sa spoliehal ľahkomyseľne a bez potrebného overenia na serióznosť a pravdivosť poskytnutých
podkladov, vychádzajúc z toho, že sám nemal dôvod poskytnutým údajom neveriť, atď.), pretože
zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnostných práv podľa § 13 OZ je založená na princípe
objektívnej zodpovednosti. Podľa záverov súdnej praxe do občianskej cti fyzickej osoby chránenej ust.
§ 11 a nasl. OZ možno neoprávnene zasiahnuť nielen zverejnením skutkových tvrdení difamujúcej
(znevažujúcej, dehonestujúcej) povahy (najmä zverejnením nepravdivých faktov) týkajúcich sa fyzickej

osoby, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na jej osobnostných právach, ale aj publikáciou
neprípustných hodnotiacich úsudkov o tejto osobe (neprípustnou kritikou občana, jeho správania,
konania). K zásahu môže dôjsť aj takými skutkovými tvrdeniami, ktoré samé o sebe sú pravdivé, ale
boli uvedené takou formou, v takých súvislostiach alebo za takých okolností, že objektívne vyvolávajú
dojem pravdu skresľujúci, čím pôsobia difamačne. V zmysle ustálenej judikatúry už samotné zverejnenie

nepravdivých údajov o dotknutej osobe zakladá neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti
(pozri rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo 922/2001). Skutkové tvrdenia sa opierajú o fakty,
objektívne existujúcu realitu, preto ich pravdivosť je zistiteľná a overiteľná pomocou dokazovania. Ak
zásah spočíva v skutkových tvrdeniach difamujúcej povahy, dôvod vylučujúci neoprávnenosť zásahu je
spravidla daný vtedy, ak pôvodca zásahu preukáže (na ňom v tomto smere spočíva dôkazné bremeno),

že zverejnené skutkové tvrdenia sú pravdivé - tzv. dôkaz pravdy. Na rozdiel od skutkového tvrdenia
hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj
tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na základe vlastných (subjektívnych)
kritérií. Hodnotiaci úsudok musí mať faktický (skutkový) základ, od ktorého sa odvíja, musí vychádzať z
pravdivých podkladov ako premisy pre hodnotiaci úsudok (vecnosť kritiky). Ak nie sú tieto podklady pre

úsudok pravdivé, je hodnotiaci úsudok difamujúci a kritiku nemožno pokladať za prípustnú. Hodnotiaci
úsudok musí byť záverom, ktorý možno na základe uvedených skutočností logicky vyvodiť. Každá kritika
musí byť konkrétna, rovnako primeraná čo do obsahu, formy a miesta. Cieľom kritiky má byť náprava
určitého negatívneho javu (okolnosti alebo správania), nie však urážka cti, poníženie, zosmiešnenie,
škandalizácia alebo zneváženie ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby. Prípustná kritika nesmie vybočovať z

medzí potrebných na dosiahnutie sledovaného a spoločensky uznávaného cieľa a nesmie v konkrétnom
prípade presiahnuť určitú prípustnú mieru, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať.

19. Súd prvej inštancie uplatnený nárok na ochranu osobnosti po právnej stránke správne posudzoval
podľa ustanovení § 11, § 13 ods. 1 OZ a príslušných článkov Ústavy SR, pričom pri rozhodovaní

vychádzal tiež z vyššie uvedených zásad ustálených právnou praxou, ktoré na zistený skutkový
stav posudzovanej veci v zásade správnym spôsobom aj aplikoval, pokiaľ na podklade výsledkov
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že spornými príspevkami zverejnenými na facebookovej
oficiálnej stránke A. C. H. zo dňa 27.10.2018 a 4.11.2018 (výrokmi žalobcom označenými ako kritika
1 – kritika 5) a konaním žalovaného 2/ nebolo zasiahnuté do práva na ochranu osobnosti žalobcu,

a preto nie sú splnené podmienky pre poskytnutie morálnej satisfakcie žalobcovi požadovaným
verejným ospravedlnením. Sporné príspevky zverejnené na oficiálnej stránke žalovaného 2/ aj podľa
názoru odvolacieho súdu majú podobu komentára doby a týkajú sa diskusie o témach verejného
záujmu, v ktorých autor vo všeobecnosti reaguje na spoločenské udalosti na Slovensku a kritizuje
negatívne spoločenské javy, túžbu po moci investorov a oligarchov v časoch celospoločenskej krízy

a odsudzuje zištné motívy ich finančnej pomoci poskytovanej iným, ktoré komentáre aj podľa názoru
odvolacieho súdu neboli objektívne spôsobilé zasiahnuť do osobnostnej integrity žalobcu, resp. privodiť
mu ujmu na jeho osobnostných právach. Zverejnené príspevky svojim obsahom, formou (spôsobom
formulácie výrokov, úvah a hodnotiacich úsudkov autora), ani sledovaným cieľom sa totiž osoby
žalobcu (ani ním založenej nadácie, resp. žalobcu v postavení štatutára) netýkajú, nekritizujú správanie

žiadnej konkrétnej osoby v meste C. H., už vôbec nie správanie či konanie alebo osobu žalobcu ani
neznevažujú jeho verejnoprospešnú činnosť v prospech občanov mesta. O osobe žalobcu v článkoch
nie je žiadna zmienka ani žiadne konkrétne informácie, žalobca v nich nie je označený za klamára,
obvinený z nečestného konania, v žiadnych súvislostiach nie je jeho osoba spájaná s korupčnoučinnosťou ani vydieračskými praktikami, v sporných príspevkoch nie je identifikovaný menom alebo
inými osobnými údajmi ani žiadnymi jedinečnými identifikačnými znakmi, ktoré by ho charakterizovali
a na základe ktorých by bolo možné žalobcu spoznať, identifikovať a spojiť jeho osobu s kritikou

negatívnych spoločenských javov a politickej situácie na Slovensku, ktorá ako téma verejného záujmu
bola predmetom komentára a hodnotiacich úvah autora obsiahnutých v sporných príspevkoch; práva
žalobcu chránené ust. § 11 a nasl. OZ preto zverejnenými článkami aj podľa názoru odvolacieho súdu
nemohli byť objektívne dotknuté.

20. Správnosť záveru, že konanie žalovaného 2/ nespĺňa znaky neoprávneného zásahu do práva na
ochranuosobnostižalobcuaniejepretomožnévyvodiťzodpovednosťžalovaného2/apriznaťžalobcovi
požadované morálne zadosťučinenie - nespochybňuje ani skutočnosť, ako obsah zverejnených
príspevkovainformácievnichobsiahnutésubjektívnevnímalapociťovalžalobca,ktorýsiichvysvetľoval
tak, že sú namierené voči jeho osobe a znevažujú práve jeho (nezištnú) verejnoprospešnú činnosť
vykonávanú v prospech obyvateľov mesta C. H., resp. že príspevky súvisia so sponzorskou činnosťou

ním založenej nadácie (aj keď podľa tvrdení žalovaných v meste pôsobí viac ako 29 nadácií, ktoré
sponzorujú mesto v oveľa vyššej miere ako nadácia žalobcu). Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca
obsah článkov mylne interpretuje a nedôvodne pociťuje ako útok na svoju osobu s cieľom znevážiť jeho
dobré meno, občiansku a profesijnú česť, pravdepodobne pod vplyvom dlhodobo narušených vzťahov
a vyhrotených sporov medzi ním a žalovanými zástupcami mesta, v reakcii i na svoju predchádzajúcu

znevažujúcu komunikáciu so žalovanými a štatutármi mesta prostredníctvom e - mailov, ktoré žalobca
verejne rozširoval veľkému počtu adresátov v danom čase (predvolebnej kampane), keď konflikty
medzi ním a zástupcami mesta C. H. vyústili do podania návrhu nadáciou, v zast. žalobcom ako
štatutárom nadácie, na vyhlásenie konkurzu na dlžníka A. V. a zverejnenie oznámenia žalobcu o
obmedzení filantropickej činnosti vykonávanej prostredníctvom nadácie v prospech mesta, ako aj do

množstva vedených súdnych sporov medzi stranami, na ktoré konkrétne poukázal súd prvej inštancie
v odôvodnení napadnutého rozsudku s tým, že žaloby podané žalobcom, prípadne nadáciou, boli vzaté
späť a konania boli zastavené. K námietke žalobcu, že sporné príspevky boli reakciou na zverejnenie
oznámenia Okresného súdu Košice I zo dňa 3.10.2018 o začatí konkurzného konania voči dlžníkovi A. V.
a na jeho oznámenie o obmedzení filantropickej činnosti vykonávanej prostredníctvom nadácie v meste,

odvolací súd poznamenáva, že obsah a ani čas zverejnenia príspevkov bezprostredne nereflektoval
tieto skutočnosti, ktoré podľa žalobcu mali byť dôvodom (motívom) napísania a zverejnenia príspevkov
žalovaného 2/, a preto nemožno vyvodiť s týmito skutočnosťami žiadnu súvislosť a priznať im relevanciu
pre rozhodnutie. Podľa zistenia odvolacieho súdu v sporných komentároch o týchto okolnostiach,
resp. súvislostiach nie je žiadna zmienka, a teda ide opäť len o úvahy a domnienky žalobcu, ktoré

nemajú žiadny objektívny základ a pre rozhodnutie sporu sú právne bezvýznamné. Odvolací súd
v tejto súvislosti opakovane uvádza, že Občiansky zákonník poskytuje ochranu výlučne proti takým
konaniam, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby tým, že znižujú jej
česť u iných ľudí, jej vážnosť, postavenie a uplatnenie v spoločnosti, a pod., pričom pre posúdenie, či
konanie spĺňa znaky neoprávneného zásahu, je rozhodujúce objektívne hľadisko. V danom prípade pri

posúdení z objektívneho hľadiska, vzhľadom na obsah, formu a celkový kontext sporných príspevkov
i diskutovanej témy verejného záujmu, sa žalobca ich zverejnením nemohol cítiť dotknutý a poškodený
na cti a zverejnené komentáre žalovaného 2/ aj podľa názoru odvolacieho súdu nespĺňajú znaky
neoprávneného zásahu do osobnostnej sféry a integrity žalobcu.

21. Pre rozhodnutie rovnako nie sú podstatné ani prípadné domnienky tretích osôb, ktoré si obsah
článkov (subjektívne) stotožnili so žalobcom ako verejne známou osobou v meste, resp. podľa názoru
ktorých sporné príspevky boli namierené proti žalobcovi a činnosti jeho nadácie. Svedok A. C. S. na
pojednávaní dňa 8.12.2020 uviedol, že: „tieto príspevky pochopil tak, že ide o osočovanie nadácie B.
C. a p. C., nadácia sponzorovala šport a kultúru v meste a potom stopla podporu športu... tiež jeho syn

dostal od pána C. príspevok na basketbal 1.000,- € pred cca 3 rokmi“ (zápisnica o pojednávaní zo dňa
8.12.2020 str. 10 – 11, na č.l. 523 – 524 spisu). K tejto svedeckej výpovedi odvolací súd uvádza, že aj
keď súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku ozrejmil podstatný obsah výpovede A. C.
S., túto svedeckú výpoveď ale nehodnotil ani na formovaní rozhodujúcich skutkových zistení sa tento
dôkaz priamo nepodieľal. Tento nesprávny postup súdu prvej inštancie ale nemá za následok vecnú

nesprávnosť napadnutého rozsudku, nakoľko pokiaľ svedok C. S. od 1.12.2020 (do 11.3.2024 podľa
zápisu v obchodnom registri, teda aj v čase výpovede svedka pred súdom prvej inštancie na pojednávaní
dňa 8.12.2020) bol konateľom obchodnej spoločnosti C. C. C. C. D., E. XX/X, J.: XX XXX XXX,
ktorej jediným spoločníkom je žalobca, tento vzťah svedka k žalobcovi a závislosť na jeho obchodnejspoločnosti jednoznačne mohli ovplyvniť smerovanie jeho výpovede v prospech žalobcu a svedecká
výpoveď A. C. S. z tohto dôvodu v žiadnom prípade nemôže byť považovaná za objektívnu a vierohodnú
a nemohla byť podkladom pre rozhodnutie súdu.

22. Neobstojí ani odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonaním ďalších navrhnutých
dôkazov zaťažil konanie vadou v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Odvolací súd nezistil
chybný postup súdu prvej inštancie pri zisťovaní skutkového stavu ani nesprávne či neúplne ustálený
(zistený) skutkový základ potrebný pre rozhodnutie sporu v dôsledku nevykonania ďalších žalobcom

navrhovaných dôkazov. Je potrebné pripomenúť v tejto súvislosti, že vyhodnotenie potenciálnej
relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je úlohou a doménou súdu. Súd
je tým subjektom, ktorý určuje predmet dokazovania v závislosti od konkrétnej hmotno-právnej normy,
ktorá sa vzťahuje na predložený skutkový stav, súd určuje tiež, ako bude dokazovanie prebiehať,
ktoré označené dôkazy vykoná, ktoré skutočnosti bude považovať za preukázané a ktoré dokazovať
netreba, atď. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobcom navrhované dôkazy neboli spôsobilé preukázať

rozhodné skutkové zistenia relevantné pre rozhodnutie, nevykonanie ďalších navrhovaných dôkazov
žalobcovi v žiadnom prípade nesťažilo jeho dôkaznú pozíciu v spore ani nebolo na ujmu riadneho
zistenia skutkového stavu v prejednávanej veci. Súd prvej inštancie sa s i/relevanciou a ne/potrebnosťou
pre rozhodnutie sporu ďalších navrhovaných dôkazov riadne a správnym spôsobom vysporiadal
v odôvodnení napadnutého rozsudku, v ktorom uviedol, prečo navrhnuté dôkazy nevykonal a odvolací

súd sa s posúdením súdu prvej inštancie plne stotožňuje. Pokiaľ ide o žalobcom navrhovaný dôkaz
prieskumom verejnej mienky, odvolací súd zhodne so žalovanými zastáva názor, že ide o dôkaz
(dôkazný návrh) neurčitý a nedisponujúci žiadnou vypovedacou hodnotou, keďže nie je zrejmé, kým by
mal byť prieskum vykonaný, na akej vzorke verejnosti, pričom žalobca ani neformuloval presnú otázku,
ktorá by mala byť verejnosti položená, atď., preto súd prvej inštancie tento dôkaz správne odmietol ako

nadbytočný a nepotrebný pre rozhodnutie.

23. Súd prvej inštancie správne rozhodol, aj pokiaľ zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania do
právoplatného rozhodnutia sporu vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 9Co/114/2021
(konanie na Okresnom súde Spišská Nová Ves sp. zn. 12C/8/2019) ako nedôvodný, nakoľko pre

prerušenie konania neboli splnené zákonné podmienky podľa ust. § 164 CSP. Odvolací súd súhlasí
s názorom súdu prvej inštancie, že žalobcom prezentované dôvody na prerušenie konania neboli dané
a postup súdu prvej inštancie, pokiaľ o návrhu na prerušenie konania rozhodol v meritórnom rozhodnutí
tak, že ho zamietol, nezakladá vadu konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
o zamietnutí žaloby.

24. Podľa argumentácie žalobcu dôvodom na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia veci
sp. zn. 9Co/114/2021, je taktiež jeho rozhodnutie nepokračovať v tomto konaní v prípade vydania
potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu v konaní sp. zn. 9Co/114/2021, keď v odvolaní prehlásil,
že následne vezme podanú žalobu v tomto konaní bezodkladne v celom rozsahu späť. Napriek

tomu po nadobudnutí právoplatnosti zamietavého rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k.
12C/8/2019-515 zo dňa 8.12.2020, ktorý ako vecne správny bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach 9Co/114/2021-638 zo dňa 22.11.2023, na výzvu odvolacieho súdu zo dňa 21.11.2024,
právny zást. žalobcu oznámil odvolaciemu súdu, že žalobca trvá na podanom odvolaní, keďže sa
nevie stotožniť s rozhodnutím vydaným v odvolacom konaní sp.zn. 9Co/114/2021 zo dňa 22.11.2023

a žiada konajúci odvolací súd, aby prihliadol na všetky argumenty odvolateľa a napadnutý rozsudok
v celom rozsahu zrušil (vyjadrenie žalobcu zo dňa 9.12.2024 na č.l. 849 spisu). Odvolací súd v tejto
súvislosti poukazuje na to, že v spore vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.
zn. 12C/8/2019 žalobu proti žalovaným v 1. a 2. rade podala Nadácia B. C. pre Spišské Vlachy
a Spiš so sídlom v Bratislave v pozícii žalobcu, uplatňujúc rovnaký nárok na verejné ospravedlnenie

za tvrdený neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby príspevkami zo dňa 27.10.2018
a 4.11.2018 zverejnenými na oficiálnej facebookovej stránke žalovaného 2/. V označenom spore bola
žaloba zamietnutá proti obom žalovaným právoplatným rozsudkom 12C/8/2019-515 zo dňa 8.12.2020
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 9Co/114/2021-638 zo dňa 22.11.2023, a to na
podklade totožných dôvodov ako v tomto súdnom spore, kde súdy dospeli k záveru, že „vytknuté

výroky označené ako kritika 1 – kritika 5 obsiahnuté v sporných príspevkoch na oficiálnej facebookovej
stránke mesta zverejnených dňa 27.10.2018 a 4.11.2018 a rovnako ani sporné príspevky samotné,
nie sú objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti žalujúcej právnickej osoby. Z tohto dôvodu
súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne, pokiaľ žalobu ako neopodstatnenú v celom rozsahuzamietol. Keď niet neoprávneného zásahu, niet ani dôvodu na poskytnutie žalobou požadovanej
satisfakcie, a to bez ohľadu na odvolateľom namietanú nesprávnosť záveru, že žalobca je osobou
verejne známou v Spišských Vlachoch a na Spiši...“. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje

so závermi formulovanými v odôvodnení rozsudku Krajského súdu v Košiciach 9Co/114/2021-638 zo
dňa 22.11.2023, ktoré možno aplikovať aj v danom spore, predmetom ktorého je rovnaký nárok na
ospravedlnenie za totožný zásah obsahom sporných článkov a výrokmi označenými ako kritika 1 –
kritika 5 (tu voči žalobcovi ako fyzickej osobe), ako v konaní sp. zn. 12C/8/2019 (v ktorom žalobcom je
NadáciaB.C.preSpišskéVlachyaSpiš),pričomodvolacísúdnenašieldôvodžalobcomuplatnenýnárok

(uplatňovanýnapodkladerovnakéhoskutkovéhodejaakovkonaní12C/8/2019,naodvolacomsúdepod
sp.zn. 9Co/114/2021) posúdiť iným spôsobom než bol posúdený v uvedenom súdnom konaní, v ktorom
súdy prihliadali na všetky relevantné argumenty odvolateľa a dali odpovede na všetky otázky majúce
pre vec podstatný význam. Odvolací súd zastáva názor, že podaná žaloba v tomto konaní vedie len
k zbytočnému hromadeniu súdnych sporov a prehĺbovaniu vzájomných konfliktov medzi stranami, ktoré
by mali v prvom rade hľadať cestu na riešenie vzniknutých sporov mimosúdne zmiernym spôsobom.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že žalovaným, ktorí mali aj v odvolacom konaní plný procesný úspech, priznal nárok na
ich náhradu proti žalobcovi v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí (§ 262 ods. 2 CSP).

26. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti
dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sarozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a

včasnosti podaného odvolania (§ 435 CSP).