Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. august 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/60/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116202338
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1116202338.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.AdelyUnčovskejačlenovsenátu

Mgr. Niny Dubovskej a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcov: X/ X. H., Z.. XX.X.XXXX, B.
V. XA, Q., X/ T. H., Z.. XX.X.XXXX, V. XA, Q. T. X/ G. H., Z.. XX.X.XXXX, B. A. X, B., zastúpených:
JUDr. Andrej Gara, advokát, so sídlom Štefánikova 14, Bratislava proti žalovanej: Imunoalergy s. r. o.,
IČO: 44 192 380, so sídlom Mýtna 5, Bratislava, zastúpenému: JUDr. Ivan Jánošík, advokát, so sídlom
Klincová 35, Bratislava o ochranu osobnosti, na odvolanie žalobcov proti rozsudku bývalého Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 24.3.2022, č. k. 23C/14/2016-537, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa proti žalobcom 1/, 2/ a 3/ p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu o ochranu osobnosti zamietol (výrok I) a žalovanej
priznal voči žalobcom 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške
náhrady bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (výrok II).

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, §
11, § 13 ods. 1, 2 a 3, § 420 ods. 2, § 853 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej

len „Občiansky zákonník“), § 2 ods. 1, 3, § 4 ods. 1, 3, 4, § 6 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 2, 4, §
8 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z.
z.“) a vecne tým, že ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka je právnym základom okrem iného aj
žalôb domáhajúcich sa ochrany pred neoprávneným zásahom do osobnostných práv zdravotníckym
výkonom, či usmrtením blízkej osoby pri dopravnej nehode a iných. Poukázal na závery vyslovené
NajvyššímsúdomSRvrozhodnutísp.zn.5Cdo/265/2009,vzmyslektorých„akmedzifyzickýmiosobami

existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného
života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému zásahu do práva na
súkromie druhej z týchto osôb. Takýmto protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie,
resp. práva na rodinný život môže byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu
čiastočne alebo úplne bráni naplno napĺňať citové potreby, t. j. nemajetková ujma postihujúca inú
ako majetkovú sféru osobnosti, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová ujma vo forme
šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto aj spoločenstva s blízkou osobou.“ Súd prvej inštancie

konštatoval, že z objektívneho hľadiska je strata jedného z členov rodiny v dôsledku neoprávneného
zásahu neodčiniteľnou ujmou, ktorá postihuje pozostalých členov rodiny, v dôsledku čoho možno
náhradu nemajetkovej ujmy považovať za primeraný prostriedok obrany voči neoprávnenému zásahu.
Poukázal na to, že pre založenie objektívnej zodpovednosti za tento zásah možno vyvodiť kumulatívnepodmienky, a to neoprávnený zásah do chráneného všeobecného osobnostného práva fyzickej osoby,
ktorý je objektívne spôsobilý porušiť alebo ohroziť osobnosť fyzickej osoby, a to nielen vo forme konania,
ale aj opomenutia (nevyžaduje sa vyvolanie následku), existencia ujmy na osobnostných právach a

príčinná súvislosť medzi neoprávnenosťou zásahu a spôsobenou ujmou. Prvoinštančný súd vychádzal
z toho, že neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie, ktoré zasahuje do
práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka a je v rozpore s povinnosťami pôvodcu
zásahu,stanovenýmiobjektívnymprávom.Naopakoneoprávnenýzásahdoprávanaochranuosobnosti
nepôjde, ak existujú okolnosti vylučujúce neoprávnenosť zásahu (napr. súhlas dotknutej osoby, výkon

iného subjektívneho práva stanoveného zákonom, svojpomoc, plnenie zákonom uloženej povinnosti,
nutná obrana či krajná núdza). K prostriedkom osobnostnoprávnej ochrany vymenovaným v § 13
ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré môžu byť uplatnené samostatne alebo kumulatívne, patrí okrem
negatórnej a reštitučnej žaloby aj satisfakčná žaloba, ktorej úspešnosť je podmienená existenciou
imateriálnej ujmy spôsobilej v značnej miere znížiť dôstojnosť a vážnosť občana v spoločnosti. Pokiaľ
morálne zadosťučinenie nie je postačujúce so zreteľom na zníženú dôstojnosť alebo vážnosť fyzickej

osoby v spoločnosti, a to nielen v bežnej, ale v značnej miere, má postihnutá osoba právo na relutárnu
(peňažnú) satisfakciu.

3. V prejednávanej veci súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k
záveru, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, ktoré ich v kontradiktórnom sporovom konaní

zaťažovalo a nepreukázali dôvodnosť uplatneného nároku. Satisfakčnou žalobou si voči žalovanej,
ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti nebohému A. H. (syn a brat žalobcov), uplatňovali nárok
titulom neoprávneného zásahu do ich ústavne garantovaného práva na súkromný a rodinný život,
ktorý mal byť spôsobený jeho zamestnankyňou F.. Z. pri poskytovaní špecializovanej ambulantnej
starostlivosti v odbore alergológia spôsobom non lege artis. Súd prvej inštancie mal za danú vecnú

legitimáciu žalobcov v spore, ktorá vyplýva z ust. § 11 v spojení s § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
svedčí každej osobe, ktorá tvrdí, že v dôsledku neoprávneného zásahu bolo ohrozené alebo porušené
niektoré z jej prináležiacich osobnostných práv, konkrétne v danom prípade právo žalobcov na ochranu
súkromného a rodinného života nepochybne narušeného smrťou syna a brata A. H. dňa 7.5.2013.
Takéto oprávnenie podľa názoru súdu prvej inštancie prislúcha aj žalobcovi 3/ ako bratovi zomrelého A.

H. a je celkom nezávislé od postmortálnej ochrany osobnostných práv upravenej v § 15 Občianskeho
zákonníka, v časti ktorej žalobcovia 1/ a 2/ zobrali žalobu v priebehu konania späť. Pasívnu vecnú
legitimáciu žalovanej súd prvej inštancie vyvodil za pomoci analogickej aplikácie § 420 ods. 2 v spojení
s § 853 Občianskeho zákonníka, keď pôvodcom zásahu do osobnostných práv žalobcov mala byť
F.. Z., ktorá špecializovanú ambulantnú zdravotnícku starostlivosť poskytovala nebohému A. H. v

mene žalovanej, a to od roku 2008, čo nebolo v konaní sporné, a ktorá preto priamo zodpovedá za
prípadný neoprávnený zásah do osobnostných práv spôsobený jej pracovníkom, poukazujúc podporne
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/228/2012). V konaní medzi stranami nebolo sporné, že
A. H. bol od roku 2008 pacientom žalovanej pre precitlivenosť na niektoré alergény a ani jeho dlhodobá
liečba prípravkom POLLINEX Rye, ďalej podanie jednotlivých dávok tejto trojdávkovej vakcíny v dňoch

30.1.2013, 11.2.2013 a 11.3.2013, omeškanie s podaním tretej dávky POLLINEX Rye oproti dávkovacej
schéme uvedenej v SPC a PIL daného lieku, smrť A. H. dňa 7.5.2013 a ani príbuzenský vzťah žalobcov
1/ až 3/ k nebohému. Spornou bola medzi stranami zodpovednosť žalovanej za zásah do osobnostných
práv žalobcov v dôsledku nimi tvrdeného poskytnutia zdravotnej starostlivosti non lege artis, t. j.
samotná neoprávnenosť zásahu a s tým nadväzne spojená príčinná súvislosť s nemajetkovou ujmou

poškodených. Súd prvej inštancie konštatoval, že posúdenie vecnej správnosti lekárskeho postupu je
podmienené odbornými medicínskymi znalosťami a skúsenosťami, ktorými súd nedisponuje. Vzhľadom
na trestné konanie začaté pred podaním satisfakčnej žaloby, predmetom ktorého, aj keď z iného
hmotnoprávnehohľadiskaazákonodarcomsledovanéhozáujmu,boloposúdeniesprávnostiposkytnutia
zdravotnej starostlivosti okrem iných aj F.. A. Z., súdu boli ako dôkazy navrhnuté znalecké posudky

vypracované pre účely trestného konania. Vo vzťahu k ich hodnoteniu prvoinštančný súd uviedol, že
práve s poukazom na potrebu odborných vedeckých znalostí, súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú
správnosť znaleckých záverov, a tieto hodnotí komplexne z hľadiska formálnych náležitostí, dostatku
vstupných podkladov, vierohodnosti teoretických východísk, presvedčivosti a logickosti odôvodnenia
znaleckého nálezu a jeho súladu s vykonanými dôkazmi. Súd prvej inštancie neposudzoval samotnú

bezpečnosť vakcíny POLLINEX Rye, za ktorú nenesie zodpovednosť žalovaná, ale postup žalovanej
pred a pri jej podaní a následnom medicínskom riešení vzniknutých vedľajších účinkov a život
zachraňujúcich úkonov. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobcovia
neuniesli dôkazné bremeno a v konaní súdu nepreukázali konanie žalovanej v rozpore s objektívnymprávom, t. j. neoprávnenosť zásahu ako primárny predpoklad úspechu satisfakčnej žaloby. Žalobcovia
neoprávnenosť zásahu odvodzovali od viacerých skutočností a postupov F.. Z., ktoré mali založiť
nesprávneposkytnutiezdravotnejstarostlivosti(§4ods.3,4zákonač.576/2004Z.z.).Uvedenýodborný

záver však nevyplýva zo žiadneho z vykonaných dôkazov. Preskúmaním postupu F.. Z. dňa 11.3.2013,
kedy došlo k aplikácii tretej dávky vakcíny Pollinex Rye A. H. s dlhším ako v SPC a PIL odporúčaným
časovým odstupom od podania druhej dávky a následnej alergickej reakcii, po ktorej nasledovali život
zachraňujúce úkony zdravotníckych pracovníkov, sa z podnetu žalobcov 1/ a 2/ zaoberal ÚDZS. V
oznámení o výsledku šetrenia, ako aj na základe opakovaného prešetrenia po zabezpečení odborných

konzultácií vyhodnotil postup F.. Z. tak v rámci antialergickej liečby ako aj vykonanej kardiopulmonálnej
resuscitácie pacienta za správny, v súlade s medicínskymi odporúčaniami a za vykonania všetkých
medicínsky opodstatnených úkonov. ÚDZS ani po oboznámení sa s námietkami žalobcov 1/ a 2/,
zdravotnou dokumentáciou A. H. a výkonom dohľadu na mieste nekonštatoval nielen zo strany F.. Z., ale
ani ďalšieho zdravotníckeho personálu zapojeného do život zachraňujúcich úkonov žiadne pochybenie
pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorá zodpovedala súčasnému poznaniu lekárskej vedy, avšak

aj napriek všetkej snahe zúčastnených neodvrátila poškodenie zdravia a následnú smrť A. H..

4. K zhodnému záveru dospeli aj všetci v trestnom konaní ustanovení znalci ako odborne kvalifikované
osoby (dH.. F.. X. A., X.. F.. X. X., L.. F.. F. P.), ktorí
neidentifikovali žiadne pochybenie F.. Z. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti A. H. dňa 11.3.2013.

Postup F.. Z. od rozhodnutia podať tretiu dávku vakcíny Pollinex Rye dňa 11.3.2013, riešenia prvých
lokálnych alergických príznakov pacienta po podaní vakcíny, nasadenia farmakologickej liečby až po
jeho kardiopulmonálnu resuscitáciu klasifikovali aj pri zohľadnení časového hľadiska a konkrétnych
okolností daného prípadu ako správny s použitím moderných terapeutických prostriedkov, podľa
najnovších platných medicínskych odporúčaní riešenia celkovej alergickej reakcie. Všetci sa rovnako

zhodli na netypickom priebehu alergickej reakcie u menovaného a existencii určitého očakávateľného
rizika nežiaducej reakcie či dokonca anafylaktického šoku pri podaní nielen desenzibilačnej vakcíny, ale
akýchkoľvek liekov, či potravín. Znalec P.. F.. X. A. v spolupráci s P.. F.. T. I. vykonávajúci pitvu A. H. určili
ako bezprostrednú príčinu smrti kardio-respiračné zlyhanie po predchádzajúcom hypoxickom poškodení
mozgu a srdca v dôsledku anafylaktického šoku po podaní lieku Pollinex Rye. Z údajov v zdravotnej

dokumentácii pacienta znalci zdôraznili skutočnosť, že aj v roku 2009 bol časový odstup medzi druhou
a treťou dávkou vakcíny dlhší ako dva týždne a pacientovi bola dokonca podaná celá dávka 2000
SU vakcíny Pollinex Rye bez akýchkoľvek nežiaducich účinkov. Nakoľko podozrenie na suspektné
poruchy u menovaného (podozrenie na panickú poruchu a epilepsiu), ktoré by mohli mať priťažujúci
stav na priebeh alergickej reakcie po podaní vakcíny, sa u menovaného nepotvrdili, nevzhliadli ani

žiadnu kontraindikáciu podania vakcíny Pollinex Rye. Vzhľadom na odporúčací charakter príbalového
letáku vakcíny Pollinex Rye, za nesprávne nepovažovali ani rozhodnutie F.. Z. podať A. H. 3. dávku
vakcíny, aj napriek prekročeniu intervalu 14 dní od aplikácie druhej dávky. Za dôležitý v tejto súvislosti
súd prvej inštancie považoval tiež odborný záver F.. X. zhodný s odborným názorom vysloveným F..
F. P., podľa ktorého k celkovej alergickej reakcii pacienta mohlo dôjsť pri ktorejkoľvek dávke či už z

hľadiska jej poradia alebo sily s tým, že dávka ako aj množstvo vznik anafylaxie ovplyvnia len málo. Za
vysokopravdepodobnú znalci označili inkriminovanú systémovú alergickú reakciu aj pri podaní iniciálnej
dávky (300 SU) či dokonca oveľa menšej ako iniciálnej dávky. Na správnosť znaleckých záverov
nemala podľa názoru prvoinštančného súdu bez ďalšieho vplyv ani žalobcami namietaná podobnosť
znaleckých posudkov F.. O. a F.. X.. V trestnom konaní ustanovení znalci presvedčivo odpovedali

na presne a podrobne položené odborné otázky a vo všetkých záveroch sa jednotne zhodli na tom,
že zo strany F.. Z. nedošlo k poskytnutiu zdravotnej starostlivosti a akémukoľvek konaniu v rozpore
so zákonom či aktuálnymi poznatkami lekárskej vedy a za málo pravdepodobnú označili aj príčinnú
súvislosť medzi objemom podanej vakcíny A. H. a vznikom systémovej alergickej reakcie, čo riadne,
presvedčivo a logicky vysvetlili, a to so zreteľom na konkrétne a pomerne atypické okolnosti prípadu.

Znalec F.. P. vzhľadom na nedostatok znaleckého posudku F.. X., ktorý svoj znalecký záver založil
na v konaní nepreukázanom skutkovom tvrdení o podaní polovičnej dávky vakcíny v inkriminovaný
deň, zrozumiteľne, logicky, presvedčivo a predovšetkým vyčerpávajúco zhodnotil postup F.. Z. aj za
predpokladu podania celej dávky Pollinex Rye 2000 v daný deň, riadne vysvetlil aké údaje čerpané
zo zdravotnej dokumentácie boli rozhodujúce pre jeho znalecké závery a z akých dôvodov. Podľa

názoru prvoinštančného súdu bez ďalšieho neobstojí neadekvátna námietka žalobcov, že znalec
F.. P. ako odborník v posudzovanej špecializovanej oblasti, prezentoval nepodložené všeobecné
hypotézy. Súd prvej inštancie súhlasil so žalovanou, že žalobcovia tieto odborné znalecké závery
vyslovené po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou pacienta ako aj prešetrovaním zistenýchokolností prípadu spochybňovali výlučne len na základe všeobecných teoretických východísk pri liečbe
anafylaktického šoku či poskytovaní resuscitácie, údajov uvedených v SPC a PIL vakcíny, samotný
výrobca ktorej umožňoval odklon od predpísanej dávkovacej schémy, a v neposlednom rade na základe

vlastného subjektívneho presvedčenia ovplyvneného jednak silnou citovou väzbou na zomrelého a tiež
nepochopením skutočnosti, že A. H. v inkriminovaný deň išiel na bežnú aplikáciu injekcie, ktorej cieľom
nebola záchrana života, ale zvýšenie jej kvality s fatálnym následkom, čo znalci racionálne a dostatočne
zdôvodnili,keďzhodneuviedli,žerizikoanafylaktickejreakciepripodanínielenaleajalergénovejterapie
patrí medzi očakávané a medicínsky neovplyvniteľné riziká, o ktorých je pacient, ako tomu bolo aj v

danom prípade, poučený. Rovnako znalci zhodne zdôraznili, že riziko anafylaxie nie je možné vopred
žiadnym medicínskym postupom predpovedať, a že k anafylaxii stačia aj mikroorganizmy alergénu a
táto sa môže rozvinúť kedykoľvek aj v priebehu dlhotrvajúcej liečby. Súd prvej inštancie konštatoval, že
s výnimkou znaleckého posudku vypracovaného F.. A., znalecké posudky vypracovali odborné osoby so
špecializáciou v príslušnom odbore alergológia, obsah vypracovaných znaleckých posudkov vychádza z
rozsiahlej zdravotnej dokumentácie a dáva presvedčivé a s ostatnými dôkazmi korešpondujúce logické

zdôvodnenie hodnotenia postupu F.. Z.. Všetky do znaleckého dokazovania zapojené odborné osoby,
vrátane ÚDZS zhodne a bez vážnejších pochybností konštatovali, že postup menovanej lekárky
zodpovedal platným právnym predpisom, klinickej praxi, ako aj zaznamenanému zdravotnému stavu
pacienta. Žalobcovia aj napriek prvoinštančným súdom ponúknutej možnosti nepredložili na relevantné
spochybnenie vecnej správnosti zabezpečených znaleckých záverov žiaden dôkaz, predovšetkým

avizovaný súkromný znalecký posudok, čím sa dostali do dôkaznej núdze. Súd prvej inštancie uviedol,
že postup žalovanej (a všeobecne zdravotníckeho personálu) non lege artis v zmysle ust. § 4 zákona
č. 576/2004 Z. z. nemožno vyvodiť len zo samotnej skutočnosti, že cieľom poskytnutej liečby malo
byť „len“ zvýšenie kvality života a rovnako ani zo skutočnosti, že nedošlo k naplneniu zdravotnými
úkonmi sledovaného cieľa (v danom prípade záchrane života). Jedným z možných, aj keď nie častých

rizík alergénovej terapie, ako to vyplýva aj z SPC a PIL lieku, je riziko anafylaktického šoku, o
čom bol A. H. pred poskytnutím liečby poučený v rámci preukázateľného informovaného súhlasu, čo
nebolo v konaní sporným. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že samotné poskytnutie informovaného
súhlasu nielenže nezbavuje, ale ani nevylučuje zodpovednosť zdravotníckeho pracovníka za prípadné
poskytnutie zdravotnej starostlivosti non lege artis. Skutočnosť, že A. H. každý rok počas podávania

alergénovej imunoterapie prípravkom Pollinex Rye podpísal informovaný súhlas, by mala napr. vplyv
na prípadnú neopodstatnenosť tvrdenia, že si nebol vedomý rizika anafylaxie a keby o ňom vedel, s
liečbou by nesúhlasil, bez ohľadu na poukaz žalobcov, že pacienti bežne podpisujú informovaný súhlas
bez oboznámenia sa s jeho obsahom, čo nemôže byť na ťarchu lekára.

5. Prvoinštančný súd ďalej konštatoval, že z medicínskeho hľadiska sa ako neopodstatnená ukázala aj
námietka oneskoreného použitia defibrilátora. Odhliadnuc od skutočnosti, že žiaden v tom čase platný
právny predpis nepredpisuje defibrilátor ako povinné vybavenie alergologickej ambulancie, znalci F..
P. T. F.. X., zhodne uviedli, že pri zástave srdcovej činnosti je na prvom mieste externá masáž srdca,
ktorá A. H. bola bezodkladne po vyvstaní potreby poskytnutá a použitie defibrilátora je indikované len pri

detekcii komorovej fibrilácie a tachykardie, čo nebolo u A. H. pred príchodom RZP pozorované. Použitie
defibrilátora označili znalci za dôvodné až po objavení spontánnej srdcovej činnosti, ku ktorej došlo za
prítomnosti RZP. Naviac žiaden predložený dôkaz nepodporil tvrdenie žalobcov, že defibrilátor nebol
použitý z dôvodu čakania na RZP. Z výsluchov vykonaných v trestnom konaní vyplynulo, že práve v
čase zabezpečenia defibrilátora a prípravy jeho použitia sa dostavila do ambulancie posádka RZP, ktorá

prevzala resuscitáciu (a to v časovom intervale 8 minút od jej privolania). ÚDZS zhodne so záverom
znalcov konštatoval, že odpoveď organizmu na správne vykonanú resuscitáciu nebolo aj napriek všetkej
snahe možné ovplyvniť medicínskymi úkonmi.

6. Pokiaľ žalobcovia za fundamentálny dôkaz na preukázanie žalovaného nároku označili listinný dôkaz,

a to Súhrn charakteristických vlastností lieku (tzv. SPC) a Písomnú informáciu pre používateľov (tzv. PIL)
v nadväznosti na vyjadrenie ŠÚKL, podľa ktorého sa jedná o záväzné dokumenty, odklon od ktorých
prenáša zodpovednosť za odlišný postup na lekára, súd prvej inštancie k tomu dôkazu pristupoval v
súlade s teóriou voľného hodnotenia dôkazov a ich rovnakej zákonnej sily. Skutočnosti vyplývajúce z
týchto listín vyhodnocoval jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi.

Zohľadnil pritom skutočnosť, že samotný SPC aj PIL vo svojom obsahu odkazuje na možnosť úpravy
dávkovacejschémypodľaúvahyošetrujúceholekára-alergológa,ktorýpostupprihyposenzibiláciiurčuje
na základe osobnej znalosti zdravotného stavu pacienta a iných okolností prípadu, t. j. bezpodmienečnú
záväznosť týchto dokumentov pre lekára špecialistu vylučuje samotný výrobca vakcíny. Výrobca vakcínyPOLLINEX Rye v odpovedi na písomné dotazy žalobcu 1/ poukázal na zvýhodnené postavenie lekára
pri určovaní a indikovaní alergénovej liečby vzhľadom na poznanie zdravotného stavu pacienta. Na
odporúčacom charaktere príbalového letáku vakcíny Pollinex Rey sa zhodli aj ÚDZS a všetci do

trestného konania pribratí znalci, ktorí zhodne potvrdili, že terapeutický postup pri alergénovej terapii
nie je striktne fixovaný a je určovaný ošetrujúcim alergológom v závislosti od viacerých faktorov (klinický
stav pacienta, výsledky vyšetrení, doterajšia odpoveď pacienta na alergénovú terapiu, jej dĺžku a iné).
Postup, ktorý zvolila F.. Z., t. j. podanie tretej dávky vakcíny POLLINEX Rye, aj napriek časovému
odstupu viac ako dva týždne od podania druhej dávky vakcíny, rovnako zhodne označili za súladný s

bežnou klinickou praxou a ani z doterajšieho zdokumentovaného zdravotného stavu A. H. nevzhliadli
žiadne relevantné dôvody pre neaplikovanie vakcíny či podanie iniciálnej dávky pri zohľadnení možných
rizík. Vyhodnotenie možnosti aplikovať tretiu dávku vakcíny POLLINEX Rye A. H. dňa 11.3.2013 aj v
celom rozsahu podľa znalcov zodpovedalo len nízkej miere rizika nežiaducich účinkov, dlhodobému
aplikovaniu alergénovej terapii, dobrému zdravotnému stavu pacienta a bolo možným a klinickou praxou
prípustným liečebným postupom. Z uvedených dôvodov vyhodnotil súd prvej inštancie vyjadrenia ŠÚKL

kotázkezáväznostiSPCaPILbezdôkaznéhovýznamuprerozhodnutiesúduanepripustilanižalobcami
navrhované doplnenie dokazovania výsluchom zamestnanca ŠÚKL, ktoré naviac malo smerovať k
skutočnostiam, uvedeným vo vyjadrení tejto inštitúcie. Naviac správnosť postupu alergologickej liečby
poskytovanej lekárom neprináleží z pohľadu súdu hodnotiť tejto organizácii.

7. Ako nepodložené vyhodnotil súd aj ďalšie žalobcami produkované a špekulatívne vyznievajúce
hypotézy, v zmysle ktorých stav A. H. po prvotnej alergickej reakcii sa zhoršil v dôsledku toho, že mu
bolo F.. Z. umožnené vstať z lôžka. Príčinnú súvislosť, resp. pochybenie pri tomto postupe nekonštatoval
žiaden znalec. Uvedené platí aj vo vzťahu k námietke nepodania fyziologického roztoku a žalobcami
tvrdenej diagnózy A. H. zakladajúcej kontraindikáciu pre podanie vakcíny, a to astmy, keď z PIL a

SPC vakcíny ako kontraindikácia vyplýva akútna astma a znalci nevzhliadli danosť tejto kontraindikácie,
naopak vzhľadom na ústup v čase začatia liečby prítomných prejavov bronchiálnej astmy po nasadení
antialergickej liečby, vyslovili pochybnosť, či vôbec pacient niekedy touto diagnózou, ktorá u neho nikdy
nebola medicínsky potvrdená, trpel.

8. Vo vzťahu k príčinnej súvislosti sa znalci zhodli tiež na tom, že poradie, či sila dávky vysoko
pravdepodobne ani nemali vplyv na vznik a priebeh systémovej alergickej reakcie, čo spochybňuje
aj príčinnú súvislosť medzi časťou namietaného pochybenia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
a sekundárnou nemajetkovou ujmou na právach žalobcov, ktorú nemožno stavať na subjektívnych a
nepodložených dohadoch žalobcov. Pokiaľ žalobcovia spochybňovali skutkové tvrdenie prezentované

F.. Z.M. a jej zdravotnou sestrou F. H., tak v priebehu trestného konania, ako aj obrany v tomto súdnom
spore, t. j. že A. H. dňa 11.3.2013 podala „len“ polovičnú dávku tretej dávky vakcíny, t. j. 1000 SU,
súd prvej inštancie uviedol, že spornosť tohto skutkového tvrdenia aj vzhľadom na časový odstup sa
nepodarilo odstrániť a verifikovať ani orgánom činným v trestnom konaní, a práve z toho dôvodu znalec
F.. P. mal uložené vo svojich znaleckých záveroch pracovať s oboma verziami (znalec F.. A. T. F.. X.

vychádzali z prevzatého tvrdenia F.. Z. o podaní redukovanej dávky). Z jeho riadne odôvodneného
záveru vyplýva, že aj prípadná aplikácia dávky 2000 SU s odstupom jedného mesiaca od podania
druhej dávky je v súlade s klinickou praxou, a skutočnosťou, že pacient v minulosti absolvoval
už 5 trojdávkových kúr alergénovej vakcíny bez výskytu akýchkoľvek nežiaducich účinkov, a
že modifikáciu dávkovacej schémy umožňuje aj samotné SPC. Znalec zároveň konštatoval, že príčinná

súvislosť medzi nastúpenou alergickou reakciou a silou dávky nie je priamo a nepochybne vyvoditeľná.
Odhliadnuc od skutočnosti, že množstvo podanej vakcíny A. H. dňa 11.3.2013 nebolo relevantným
spôsobom nepochybne preukázané, ako špekulatívny v tejto súvislosti hodnotil prvoinštančný súd
sebaisto prezentovaný záver žalobcov, že A. H. bola dňa 11.3.2013 podaná celá dávka 2000 SU z
dôvodu, že o podaní polovičnej dávky sa A. ani slovom nezmienil v čakárni sediacej priateľke K..

Menovaná osoba nebola prítomná pri aplikácii dávky a tomu predchádzajúceho vyšetrenia F.. Z. a len
samotná skutočnosť, že sa jej A. H. nezmienil o podaní redukovanej dávky, ešte sama o sebe nevylučuje
a ani nemôže nepochybne vyvrátiť túto skutočnosť. Rovnako ani záznam spísaný F.. Z. v lekárskej
správe v inkriminovaný deň, že A. H. bola podaná vakcína POLLINEX Rye 2000 SU bez udania o
podaní redukovaného množstva (na rozdiel od dekurzu spísaného po podaní injekcie, v ktorom bol

zaznamenaný údaj o podaní polovičnej dávky vakcíny) spoľahlivo aj vzhľadom na okolnosti, za ktorých
bola lekárska správa spisovaná a časovú tieseň, ktorú potvrdila aj zdravotná sestra F. H. vo výpovedi
dňa 17.7.2015 podanej pre účely trestného konania (potreba urýchleného vyhotovenia lekárskej správy
po uskutočnení úkonov smerujúcich k záchrane pacienta za účelom jeho neodkladného presunu donemocničného zariadenia), nevedie k nepochybnému záveru, že dávka nebola redukovaná. Údaj o
podaní 3. dávky vakcíny POLLINEX Rye 2000 SU v následných lekárskych správach vypracovaných
nemocničnými zariadeniami je nepochybne prevzatý a čerpaný z lekárskej správy F.. Z. spísanej pred

odchodom RZP. Odhliadnuc od nepreukázaného skutočného množstva vakcíny podanej A. H. dňa
11.3.2013, významnou v danej dôkaznej situácie je skutočnosť, že niet bezpečného (v ponímaní záveru
o vysokej pravdepodobnosti) dôkazu o príčinnej súvislosti, že zhoršenie zdravotného stavu po podaní
vakcíny bolo v priamej príčinnej súvislosti s jej podaním v konkrétnej dávke. Odborné závery znalcov
v tomto smere vychádzali z atypického priebehu anafylaxie a sprievodných znakov, ktoré by mohli

nasvedčovať epilepsii alebo malígnej srdcovej arytmii (hodnota tryptázy ako ukazovateľ anafylaktického
šoku sa vzhľadom na časový odstup odberu krvi a pomerne rýchly pokles jej koncentrácie nejavila podľa
znalcov ako rozhodná pre posúdenie), t. j. inej ako žalobcami navodzovanej príčine anafylaxie.

9. Súd prvej inštancie v súvislosti s argumentáciou žalobcov spočívajúcou v poukazovaní na závery
vyslovené v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.5.2020, sp. zn. 4Cdo/140/2019 vo vzťahu k

posudzovaniu postupu lege artis medicinae a dovolacím súdom vytknutému privilegovaniu znaleckého
dôkazu, uviedol, že predmetné rozhodnutie vychádzalo z iných skutkových okolností, keď závery
znaleckých posudkov konštatujúce postup zdravotníkov lege artis sa rozchádzali s iným odborným
posudkom a lekárskymi správami talianskych lekárov, ktorí vykonali reoperáciu, a ktorí poukázali
na nesprávnosti a pochybenia pri výkone operácie zo strany žalovanej. V danom prípade sa však

závery znaleckých posudkov zabezpečených v trestnom konaní za účelom preverenia správnosti
postupu žalovanej pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, či závery uvedené vo výslednej správe
ÚDZS nielenže nerozchádzali so závermi žiadnych iných odborne spôsobilých osôb, ale neboli z
odbornéhohľadiskarelevantnespochybnené,keďdorozporusadostalilensosubjektívnymihypotézami
žalobcov. Naopak súd prvej inštancie bol toho názoru, že vyhodnotenie výsledkov vykonaného

dokazovania jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti na základe vyššie zdôvodnených úvah súdu plne
korešponduje právnym záverom dovolacieho súdu vysloveným v predmetnom rozhodnutí, keď pre
záver o tom, či zdravotná starostlivosť bola žalovanou poskytnutá de lege artis medicinae, t. j. že
boli zo strany žalovanej riadne, včas a v súlade s dostupnými poznatkami lekárskej vedy vykonané
všetky opodstatnené zdravotné úkony pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta. Znalci skúmali

postup žalovanej pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu a
zdravotný stav A. H. vyplývajúci zo zdravotnej dokumentácie, ako aj v trestnom konaní zabezpečených
výpovedí svedkov, zatiaľ čo žalobcovia ich závery konfrontovali s údajmi výrobcu vakcíny v SPC a
PIL a odborných publikácií stanovujúcich generalizovaný postup bez zohľadnenia zdravotného stavu
konkrétneho pacienta, jeho doterajšej terapeutickej odpovede a iných potrebných súvislostí.

10. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalovanej, ktorá
nedôvodnosť žaloby okrem iného odvodzovala aj od nemožnosti požadovať priamo náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch bez požadovaného iného morálneho zadosťučinenia, nakoľko takýto
podmieňujúci vzťah z ust. § 13 Občianskeho zákonníka nevyplýva a z okolností prípadu je zrejmé,

že jediným účinným prostriedkom by bolo poskytnutie relutárnej satisfakcie nemajetkovej ujmy, pričom
v súdnej praxi sú v prípade neoprávnených zásahov do súkromného a rodinného života vedúcich k
deštrukcii rodinnoprávnych vzťahov v dôsledku smrti blízkej osoby bežné a akceptovateľné priame
žaloby znejúce na peňažnú satisfakciu nemajetkovej ujmy. Súd prvej inštancie zároveň vyslovil, že
ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka nemá oporu ani právny názor žalovanej o tom, že v prípade

zásahu do osobnostných práv poškodeného sa nejedná o objektívnu zodpovednosť. Pre nesplnenie
obligatórnej zákonnej podmienky pre založenie zodpovednosti žalovanej za ujmu na osobnostných
právach žalobcov (neoprávnenosť zásahu) sa súd prvej inštancie v ďalšom nezaoberal ani otázkou
proporcionality požadovanej peňažnej satisfakcie. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie
rozhodol podľa zásady úspechu vyjadrenej v ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a v konaní plne úspešnej žalovanej priznal proti neúspešným žalobcom 1/
až 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti
rozsudku uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/ až 3/

z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p., t. j., že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšieprostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobcovia uviedli,
žesanestotožňujúsprávnymizávermiprvoinštančnéhosúduprezentovanýmivnapádanomrozhodnutí,

nakoľko prvoinštančný súd ani znalci, ako ani ďalšie odborne kvalifikované osoby, na ktoré súd odkázal
vo svojom rozhodnutí, sa nijako nezaoberali okolnosťami, ktoré predchádzali podaniu tretej dávky lieku
„Pollinex Rye.“ Súd prvej inštancie zároveň bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia navyše označil
tvrdenia žalobcov za špekulatívne, keď mali za to, že stav A. H. sa zhoršil v dôsledku toho, že mu
bolo nariadené vstať z lôžka a odovzdať lekársky predpis osobe, ktorá ho v ten deň sprevádzala. Súd

prvej inštancie považoval tvrdenia žalobcov za špekulatívne len v dôsledku toho, že žiaden znalec
sa nevyjadril k tomuto postupu. Uviedli, že ich tvrdenia vychádzali z odborných príručiek, no najmä z
pokynov stanovených výrobcom lieku, ktoré sú stanovené priamo pre aplikáciu podania lieku „Pollinex
Rye“, čo prvoinštančný súd v úplnosti odignoroval.

12. Žalobcovia tvrdili, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym

a k neúplným skutkovým zisteniam, nakoľko sa nijako nezaoberal časovým horizontom podania lieku
„Rupadatín“ pred podaním lieku „Pollinex Rye“ A. H. a absenciou zdokumentovania zdravotného stavu
A. H. od roku 2008, kedy mu boli vykonané vstupné a jediné testy, za účelom vhodnosti podania
lieku „Pollinex Rye“. Uviedli, že vo vzťahu k podaniu lieku antihistaminika „Rupadatín“ tesne pred
aplikáciou lieku „Pollinex Rey“ v odôvodnení napádaného rozhodnutia v úplnosti absentuje uvedená

skutočnosť, a teda, či došlo k správnemu podaniu tohto lieku. Pokiaľ F.. A. Z. považovala za nutné
podať A. H. uvedené antihistaminikum, a to za účelom zmiernenia eventuálnych nežiaducich účinkov
pred podaním oneskorenej tretej dávky lieku „Pollinex Rye“, vzhľadom na svoju údajnú odbornosť si
mala byť vedomá, že liek „Rupadatín“ sa absorbuje do tela až po 45 minútach od užitia tohto lieku.
Žalobcovia tvrdili, že uvedenou skutočnosťou sa nezaoberal žiaden zo znalcov alt. odborníkov v danom

obore a ani prvoinštančný súd nijako nevyhodnotil uvedený postup F.. A. Z.. Žalobcovia mali za to, že
v danom prípade bolo podanie lieku „Rupadatín“ v úplnosti zbytočné, nakoľko liek sa nestihol vstrebať
do tela A. H.. Tým, že F.. A. Z. bezprostredne po podaní tohto antihistaminika vpichla A. H. tretiu
dávku lieku „Pollinex Rye“, nebolo už možné, aby liek „Rupadatín“ zmiernil akékoľvek nežiaduce účinky,
ktoré očividne F.. A.na Z. očakávala. Keďže F.. A. Z. zhodnotila nutnosť podania lieku „Rupadatín“,

jej primárnym zámerom bolo síce predídenie nežiaducich účinkov, avšak vzhľadom na jej nesprávne
zvolený postup zdravotnej starostlivosti a následný sled udalostí, vyvolaný výlučne rozhodnutiami F..
A.Z. Z., A. H. v dôsledku utrpenia anafylaktického šoku dňa 7.5.2013 zomrel. Vo vzťahu k tvrdeniu o
zanedbaní vyšetrenia zdravotného stavu A. H. po roku 2008 žalobcovia uviedli, že súd prvej inštancie sa
takisto nijako nezaoberal skutočnosťou, či podávanie lieku „Pollinex Rye“ po dobu dlhšiu ako 3 po sebe

nasledujúce roky je správne, a to navyše za stavu, keď je pacientovi diagnostikovaná astma, pričom
liek „Pollinex Rye“ obsahuje špeciálne upozornenie pre astmatikov, čo do spôsobu podania tohto lieku.
Zo vstupnej prehliadky, vykonanej dňa 29.1.2008 F.. A. Z. bola A. H. diagnostikovaná astma bronchiale.
Žalobcovia poukázali na príbalový leták k lieku „Pollinex Rye“, podľa ktorého v časti „Kontraindikácie“
je jasne uvedené, že: „Pollinex Rye je kontraindikovaný u pacientov s akútnou astmou, pretože u nich

môže dôjsť k životu ohrozujúcim nežiaducim účinkom.“ Z vyššie uvedeného podľa názoru žalobcov
jasne vyplýva, že podávanie lieku „Pollinex Rye“ u osôb s akútnou astmou nie je vhodné, nakoľko môže
dôjsť k fatálnym následkom, čoho bol príkladom zdravotný stav A. H.. Z vykonaného dokazovania ďalej
vyplýva, že zdravotný stav A. H. nebol nijako po dobu aplikovania lieku „Pollinex Rye“ v období od
roku 2009 - 2013 opätovne prešetrený. Pokiaľ A. H. neboli vykonané žiadne krvné alt. iné testy za

účelom prehodnotenia vhodnosti aplikovania lieku „Pollinex Rye“ aj po odporúčanom 3 ročnom období,
tvrdenieprvoinštančnéhosúduvychádzajúcvýlučneztvrdeniaF..A.Z.,žeA.H.sanesťažovalnažiadne
vedľajšie účinky po podávaní lieku „Pollinex Rye“, podľa názoru žalobcov neobstoja. Žalobcovia mali
za to, že keďže F.. A.na Z. diagnostikovala v roku 2008 A. H. astmu, konanie lekárky by bolo lege artis
výlučne v prípade, ak by po odporúčaných 3 rokoch aplikovania lieku „Pollinex Rye“ vykonala opätovné

vyšetrenie zdravotného stavu A. H.. Nie je preto možné, a to len na základe dohadov F.. A. Z., ako
aj znalcov alt. ďalších osôb, ktorí podali vyjadrenia v predmetnej veci, s ktorými sa v úplnosti stotožnil
prvoinštančný súd v bode 55. napádaného rozhodnutia, prijať záver o tom, či je vôbec isté, že A. H. trpel
astmou. F.. A. Z. zo vstupného vyšetrenia v roku 2008 jasne uviedla, že pacient trpí astmou, čím bolo jej
povinnosťou konať o to s väčšou odbornou starostlivosťou a A. H. opakovane vykonať testy za účelom

posúdenia vhodnosti pokračovania v aplikovaní lieku „Pollinex Rye“ aj nasledujúce roky. Vzhľadom na
uvedené poznatky, dostupnosť diagnostiky a na to, že aj samotná vyšetrujúca lekárka mala pri určení
diagnózy astmy určité pochybnosti, čo do akútnosti stavu A. H., mali žalobcovia za to, že v danomprípade bolo nevyhnutné vykonať aj náročnejšie vyšetrenie, potvrdzujúce astmu alt. jej akútnosť, a tak
predísť k fatálnemu okamihu aplikovania tretej dávky lieku „Pollinex Rye“ dňa 11.3.2013.

13. Žalobcovia ďalej tvrdili, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Za protiprávne konanie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, teda za postup non
lege artis, treba podľa ich názoru považovať aj konanie, ktoré nie je v súlade so súčasnými poznatkami
lekárskejvedy,pričomprepožiadavku„súčasnosti“jesamozrejmesmerodajnýčasuskutočneniavýkonu
(rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 9.11.2011, sp. zn. 6Cdo/168/2010). Tvrdili, že v posudzovanej

veci je jasné, že F.. A. Z. sa dopustila hneď na začiatku poskytovania zdravotnej starostlivosti k
nedostatočne zvolenému postupu vyšetrenia a následného prešetrenia zdravotného stavu A. H.. F..
A. Z. už v čase prvej kontroly zo dňa 29.1.2008, nepostupovala pri výkone zdravotníckych služieb
správne, keď nevyužila všetky vtedy dostupné metódy na zistenie akútnosti astmy. V danom prípade
bolo rozhodujúce náležite posúdiť, či s ohľadom na prejavy astmy A. H.O. sa dôvodne nepovažovalo za
potrebné vykonať aj náročnejšie diagnostické vyšetrenie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bolo

preto podľa názoru žalobcov potrebné, aby súd vyhodnotil sled udalostí ako jeden na seba nadväzujúci
celok, čo sa však nestalo. Prvoinštančný súd sa v úplnosti pridržal záverov, podaných v trestnom konaní.
Žalobcovia sa snažili zabezpečiť znalecký posudok, nakoľko v predmetnom konaní nebol vykonaný ani
jeden znalecký posudok alt. odborný posudok, ktorý by dôkladne zhodnotil celú chronológiu udalostí
od roku 2008 až po neskoré vpichnutie tretej dávky lieku „Pollinex Rye“. Vzhľadom na absenciu

kvalifikovaných osôb na území SR z odboru alergológia - imunológia sa žalobcovia snažili zabezpečiť
znalecký posudok z Českej republiky, avšak neúspešne, nakoľko oslovení znalci neposkytli súčinnosť. V
tejto súvislosti dodali, že otázka porušenia liečebnopreventívnej starostlivosti o pacienta, a teda či došlo
k porušeniu určitej konkrétnej právnej povinnosti, je otázkou právneho posúdenia veci, zodpovedanie
ktorej patrí výlučne súdu a nie znalcovi. Prvoinštančný súd preto nebol povinný rozhodnúť v súlade so

znaleckým dokazovaním, navyše vykonanom v trestnom konaní. Pokiaľ ide o záver prvoinštančného
súdu, že žalobcovia spochybňovali výsledky znaleckého dokazovania výlučne na základe všeobecných
teoretických východísk pri liečbe anafylaktického šoku, žalobcovia uviedli, že predložili súdu prvej
inštancie množinu príručiek, zborníkov, ktorých ustanovenia sú práveže nevyhnutné pre to, aby došlo k
očakávanému praktickému výsledku tej danej teoretickej rovine, nakoľko na to, aby došlo k praktickému

vykonávaniu akýchkoľvek zdravotníckych zákrokov, je nutné poznať práve teoretickú rovinu. Pokiaľ súd
poukázal na udelenie informovaného súhlasu A. H. s liečbou lieku „Pollinex Rye“, je nutné poukázať
na skutočnosť, že A. H. si bol vedomý toho, že aplikácia tohto lieku prebehne v súlade s príbalovým
letákom a odporúčaniami výrobcu, ako aj Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ďalej ako „ŠÚKL“). A. H.
neudelil predsa informovaný súhlas s tým vedomím, aby mu liek bol podaný v súlade s „bežnou praxou

ošetrujúceho lekára“, hoci ustanovenia o bežnej praxi nie sú súčasťou žiadneho príbalového letáka
daného lieku. Nie je preto správne, aby súd ako aj znalci bagatelizovali udelenie informovaného súhlasu
a snažili sa preniesť zodpovednosť na pacienta, a to aj v prípade, ak ošetrujúci lekár vybočí z pokynov
aplikácie toho daného lieku. Z odpovede ŠÚKL zo dňa 10.2.2022 jasne vyplýva, že ošetrujúci lekár je
povinný podávať lieky pacientom v súlade s príbalovým letákom. Navyše ŠÚKL jasne zaujal stanovisko,

že akékoľvek podanie registrovaného lieku na inú indikáciu ako na tú, ktorá je uvedená v SPC, je
považovaná za použitie registrovaného lieku na terapeutickú indikáciu, ktorá nie je uvedená v rozhodnutí
o registrácii humánneho lieku. Zodpovednosť za takúto liečbu preberá zdravotnícky pracovník, ktorý ju
indikoval.UvedenétvrdenieŠÚKLjednoznačnenasvedčujetomu,žeakákoľvek„bežnáprax“lekárovnie
je v súlade s príbalovým letákom a v prípade, ak ošetrujúci lekár vybočí z pokynov aplikácie toho daného

lieku, je to výlučne na ťarchu toho daného pracovníka. Žalobcovia preto nepovažovali za správny záver
prvoinštančného súdu, že žalobcovia založili svoju argumentáciu výlučne na teoretických východiskách
liečenia anafylaktického šoku, ale najmä počas celého konania poukazovali na vyjadrenia ŠÚKL ako
štátnej inštitúcie, ktorý okrem iného vykonáva štátny dohľad na úseku humánnej farmácie a jeho
vyjadrenia sú všeobecne záväzné. Žalobcovia mali za to, že zo strany žalovanej došlo k neoprávnenému

zásahu do súkromného a rodinného života žalobcov v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka. Riadne
a včas neposkytnutá zdravotná starostlivosť A. H., v dôsledku čoho zomrel, zanechala nepriaznivé
následky v súkromnom a rodinnom živote žalobcov. Odo dňa 11.3.2013, kedy sa dozvedeli o akútnej
hospitalizácií svojho syna (brata) v nemocnici v J. boli v neustálom strachu o jeho zdravie a život,
nedokázali sa s tým vyrovnať, trpeli nespavosťou a depresiami, čo samozrejme zavŕšila správa o úmrtí

zo dňa 7.5.2013. Život žalobcov sa od základov zmenil. Neoprávnenosť konania F.. A. Z. žalobcovia
preukázali množinou nesprávnych postupov pred a pri aplikovaní lieku „Pollinex Rye“ A. H.. Je predsa
nemysliteľné, aby prvoinštančný súd v úplnosti zbagatelizoval vyjadrenia ŠÚKL, ako aj výrobcu tohto
lieku, ktorí jednoznačne zaujali zhodné stanovisko, že pokyny v zmysle príbalového letáka sú preošetrujúceho lekára záväzné. Vo veci je nesporná skutočnosť, že A. H. sa dňa 11.3.2013 dostavil do
sídla žalovaného za účelom prehodnotenia ďalšieho postupu vo veci podania/nepodania tretej dávky
lieku „Pollinex Rye“. Napriek tomu, že časový odstup medzi podaním druhej a tretej dávky tohto lieku

nebol v súlade s príbalovým letákom, F.. A.na Z. podala tretiu dávku (s omeškaním o 14 dní!), a to aj
napriek tomu, že klinické štúdiá tejto vakcíny neboli s takýmto postupom vykonávané, navyše za stavu,
keď pacientovi bola diagnostikovaná astma, o ktorej F.. A. Z. mala vedomosť. Žalobcovia vzhľadom
na vyššie uvedené nedostatky napadnutého rozsudku mali za to, že je potrebné, aby odvolací súd
zrušil napádané rozhodnutie, nakoľko je nepreskúmateľné, a to vzhľadom na nedostatočne zistený

skutkový stav veci, čoho následkom bolo jeho nesprávne právne posúdenie veci, keď prvoinštančný súd
žalobu zamietol. Uvedené skutočnosti, najmä keď súd prvej inštancie ignoroval zákonom ustanovenú
povahu rozhodnutia, ktoré má byť presvedčivé, umožňuje podľa názoru žalobcov prijať záver, že v
predmetnej právnej veci nebolo prijaté rozhodnutie zodpovedajúce zákonným požiadavkám civilného
sporového poriadku. Výrok a odôvodnenie rozhodnutia súdu predstavujú rozhodujúce časti rozhodnutia.
Jedná sa o jeden z podstatných prostriedkov garancie základného práva na spravodlivý súdny proces.

Ich obsahovej stránke je venovaná náležitá pozornosť zo strany všeobecne záväznej právnej úpravy,
ale aj právnej teórie a praxe. Okrem zohľadnenia zákonných podmienok a potreby ich presného
dodržania je nevyhnutné dbať aj na presvedčivosť zdôvodnenia každého rozhodnutia. Rozhodnutie
súdu, ktoré trpí takýmito nedostatkami je rozhodnutím nepresvedčivým, neurčitým, nezrozumiteľným
a teda nepreskúmateľným. S prihliadnutím na uvedené je podľa názoru žalobcov nevyhnutné toto

hodnotiť ako arbitrárne. Uvedený stav je porušením základných práv žalobcov na spravodlivý súdny
proces, a teda porušením Ústavy SR, ako aj medzinárodných predpisov garantujúcich ochranu ľudských
práv a slobôd. Jedná sa nie len o porušenie zákonnej normy, ale aj o porušenie základného práva
na spravodlivý súdny proces garantovaný vnútroštátnymi, ale aj medzinárodnými právnymi predpismi
- odňatie možnosti konať pred súdom, najmä čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení neskorších protokolov (oznámenie federálneho
ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb.), čl. 14 ods. 1 vyhlášky ministra zahraničných vecí č.
120/1976 Zb. o Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach a Medzinárodnom pakte o
hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. S prihliadnutím na uvedené sú Žalobcovia názoru,
že množina nedostatkov uvedená v tomto článku je dôvodom na úspešné podanie tohto odvolania.

Vzhľadom na vyššie uvedené žalobcovia navrhli, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že
žalobevplnomrozsahuvyhovieapriznážalobcomnároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu
100%.

14. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrila žalovaná podaním zo dňa 14.6.2022, v ktorom uviedla, že

žalobcovia napriek skutočnosti, že poukázali na údajné nedostatky rozhodnutia súdu prvej inštancie,
podľa obsahu podaného odvolania sa žalobcovia obmedzili len na dva odvolacie dôvody. Z obsahu
podaného odvolania nie je možné podľa jej názoru zistiť, z akého dôvodu žalobcovia napádajú
rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 365 ods. 1 písm. g) C.s.p., t. j. že zistený skutkový stav
neobstojí, pretože údajne sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky

procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Vo vzťahu k uvedenému odvolaciemu dôvodu žalovaná
uviedla, že uvedený odvolací dôvod neexistuje. Poukázala na to, že na pojednávaní dňa 24.3.2022
súd prvej inštancie pred vyhlásením dokazovania za skončené vyzval strany sporu na vyjadrenie, či
majú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, pričom na výzvu súdu obe strany sporu prostredníctvom
svojich právnych zástupcov reagovali tak, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania (ide o

skutočnosť, ktorá je zachytená na zvukovom zázname z pojednávania konaného dňa 24.3.2022 ako aj
strane 3 zápisnice o pojednávaní zo dňa 24.3.2022). Konanie vo veci bolo vedené po dobu viac ako 6
rokov, pričom strany mali počas konania dostatok času uplatniť prostriedky procesného útoku a obrany
a na preukázanie skutkového stavu navrhnúť dôkazy. S prihliadnutím na vyjadrenie právneho zástupcu
žalobcov o tom, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemá, je zrejmé, že použitie odvolacieho

dôvodu vymedzeného ust. § 365 ods. 1 písm. g) C.s.p. je účelové a nepreukázané, nakoľko podľa
názoru žalovanej žiaden takýto odvolací dôvod neexistuje. Navyše s prihliadnutím na skutočnosť, že
žalobcovia súčasne poukázali aj na údajné naplnenie odvolacieho dôvodu daného ust. § 365 ods. 1
písm. h) C.s.p., je jeho uplatnenie popri odvolacom dôvode danom ust. § 365 ods. 1 písm. g) C.s.p.
podľa názoru žalovanej z jeho samotnej povahy vylúčené. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa §

365 ods. 1 písm. h) C.s.p., t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, žalovaná uviedla, že tento je možné uplatniť vtedy, ak súd prvej inštancie aplikoval na
inak správne a úplne zistený skutkový stav nesprávnu právnu úpravu a vec nesprávne právne posúdil.
Je preto zrejmé, že nie je možné súčasne tvrdiť, že skutkový stav veci neobstojí, pretože sú prípustnéďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
a zároveň tvrdiť, že skutkový stav veci je súdom prvej inštancie zistený správne a úplne, len bola vec
nesprávne právne posúdená. Ide o odvolacie dôvody, ktoré sú protichodné a ich súbežné použitie je

vylúčené a žalobcovia si protirečia. Rovnaká námietka sa týka uplatneného odvolacieho dôvodu podľa
ust.§365ods.1písm.f)C.s.p.,t.j.žesúdprvejinštancieúdajnedospelnazákladevykonanýchdôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uvedený odvolací dôvod znamená, že hoci vo veci boli vykonané
všetky prípustné dôkazy, súd pochybil v procese voľného hodnotenia dôkazov a na základe vykonaných
dôkazov nesprávne ustálil skutkový stav veci. Namietať, že skutkový stav veci neobstojí, pretože sú

prípustné ďalšie dôkazy, avšak na druhej strane tvrdiť, že vo veci boli vykonané všetky prípustné dôkazy
a súdu sa vytýka len vada v procese voľného hodnotenia dôkazov, a zároveň tvrdiť, že skutkový stav je
zistený úplne a správne (teda nedošlo k vade v procese voľného hodnotenia dôkazov a skutkový stav bol
ustálený správne), a súdu sa vyčíta len nesprávne právne posúdenie inak správne zisteného skutkového
stavu, je viac ako len zmätočné a protichodné. Z uvedeného je podľa názoru žalovanej zrejmé, že žiaden
z odvolacích dôvodov vymedzených ust. § 365 ods. 1 písm. f) a g) C.s.p. neexistuje, čo je zrejme aj

dôvodom, pre ktoré žalobcovia v podanom odvolaní ani náznakom neuviedli, ktoré konanie súdu prvej
inštancie by malo uvedené odvolacie dôvody naplniť.

15. S prihliadnutím na uvedené sa žalovaná zaoberala len odvolacími dôvodmi vymedzenými ust. § 365
ods. 1 písm. b) a h) C.s.p. Pokiaľ žalobcovia namietali, že súd prvej inštancie mal údajne nesprávnym

procesným postupom znemožniť žalobcom ako strane, aby uskutočňovali im patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím malo dôjsť k naplneniu
odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., žalovaná uviedla, že ani tento dôvod
neexistuje. Žalobcovia podaným odvolaním namietali, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je údajne
rozhodnutím nepresvedčivým, neurčitým, nezrozumiteľným a teda nepreskúmateľným. Žalobcovia však

mimovšeobecnejnámietkyžiadnymspôsobomnekonkretizovali,zakéhodôvodumalodôjsťknaplneniu
tohto odvolacieho dôvodu, t. j. ktorý konkrétny procesný postup súdu mal byť podľa žalobcov nesprávny,
akým spôsobom došlo k odňatiu práv žalobcov a v dôsledku akého postupu súdu nemohli tieto svoje
procesné práva uplatňovať do tej miery, že malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Žalobcovia síce vo všeobecnej rovine poukázali, že súd prvej inštancie mal dospieť k rozhodnutiu, ktoré

je údajne nepresvedčivé, neurčité, nezrozumiteľné a teda nepreskúmateľné, avšak nie je zrejmé, ktoré
procesné práva žalobcovia uplatňovali, ktorých uplatnenie mal súd prvej inštancie svojim procesným
postupom znemožniť. Oboznámením sa s obsahom podaného odvolania je podľa názoru žalovanej
zrejmé, že ani tento odvolací dôvod neexistuje, pričom žalobcovia vychádzajú z vlastnej nespokojnosti
s rozhodnutím súdu vo veci, ktoré by malo byť údajne dôkazom porušenia ich základného práva na

súdnu ochranu podľa č. l. 46 ods. 1 Ústavy SR a podľa č. l. 6 ods. 1 Dohovoru. Žalovaná uviedla, že
obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa č. l. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva podľa č. l. 6 ods.
1 Dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.
V tejto súvislosti žalovaná poukázala na závery prijaté uznesením Ústavného súdu SR zo dňa 8.9.2015,
sp. zn.: III. ÚS 428/2015, v zmysle ktorých: „Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa č. I. 46

ods. 1 Ústavy SR a práva podľa č. I. 6 ods. 1 Dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať
očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby
bolústavneakceptovateľnýaabyjehorozhodnutiebolomožnékvalifikovaťakozákonné,preskúmateľné
a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov,
atak vyslovovať porušenie základných práv (obdobne napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).“ Žalovaná tiež

poukázala na závery prijaté rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 1.9.2007, sp. zn.: 2Cdo/170/2005,
v zmysle ktorých: ,,Princíp riadneho chodu spravodlivosti v zmysle č. l. 6 ods. I Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, resp. č. l. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, zaväzuje súdy
na odôvodňovanie súdnych rozhodnutí (rozsudkov a uznesení); nemôže sa to však chápať tak, že sa
vyžaduje podrobná odpoveď na každý argument.“ Žalovaná uzavrela, že vo veci neexistuje ani odvolací

dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.

16. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., t. j., že rozhodnutie súdu
prvej inštancie údajne vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, mala žalovaná za to, že ani
tento dôvod nie je vo veci daný. Základom sporu bola v danom prípade žaloba o ochranu osobnosti z

dôvodu, že konaním žalovanej malo dôjsť údajne k neoprávnenému zásahu do osobnosti zomrelého,
čím podľa tvrdení žalobcov malo dôjsť k jeho úmrtiu, t. j. zásahu do jeho života a zdravia, a následne
tým aj k zásahu do ich vlastnej osobnosti, a to práva na súkromný a rodinný život. Žalovaná uviedla,
že základným predpokladom na to, aby bolo vôbec možné uvažovať o zásahu do osobnosti akejkoľvekfyzickej osoby je, že ide o neoprávnený zásah. Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu,
ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený. Ide o základnú podmienku, ktorú je možné dovodiť
zo znenia ust. § 13 ods. 1 aj § 16 Občianskeho zákonníka. Neoprávnený zásah musí byť spôsobilý

privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby z hľadiska jej postavenia v spoločnosti. Žalovaná poukázala
na závery prijaté rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26.11.1967, sp. zn. 10Co/21/67,
uverejneným v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod publikačným číslom
103/1967, v zmysle ktorých: „Občiansky zákonník ustanovením §13 poskytuje ochranu osobnosti len
v prípade takého porušenia občianskej cti, ktoré predstavuje zásah do osobnosti občana, pričom tento

zásahmusíbyťobjektívnespôsobilýtakútoujmuspôsobiť.Ideokonanieprotiosobnejamravnejintegrite
občana,znižujúcejehodôstojnosť,vážnosťačesť,okonanie,ktorézhľadiskavzťahuobčanakostatným
spoluobčanom ohrozuje jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. “ Žalovaná poukázala aj na závery
prijaté uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.2.2010, sp. zn. 3Cdo/137/2008, uverejneným v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod publikačným číslom 53/2010, v
zmysle ktorých: „Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu,

ktorý je neoprávnený a ktorý je spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe.“ Za neoprávnený nemožno
považovať zásah do osobnostnej sféry, zvlášť ak ide o okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania
(napr. výkon práva, plnenie povinnosti, dovolené riziko, svojpomoc, nutná obrana či krajná núdza).
Za neoprávnený zásah rovnako nemožno považovať podanie očkovacej látky, ktorému predchádzal
informovaný súhlas pacienta, pokiaľ lekárska starostlivosť bola poskytnutá v súlade so súčasnými

poznatkamivedy,t.j.legeartis.Vovecidošlokvykonaniuznaleckéhodokazovania,pričombolvykonaný
Znalecký posudok č. 17/2014 vo veci prehliadky a pitvy mŕtvoly muža: A. H. podaný doc. P.. F.. X. A., X.. v
konanívedenompredOkresnýmriaditeľstvomPZvMalackách,Odboromkriminálnejpolície,Oddelením
všeobecnej kriminality pod ČVS: ORP-220/OVK-MA-2013 Bž. Zo záverov predmetného znaleckého
posudku prijatých v bode 7. dospel znalec k jednoznačnému záveru, a to, že „Konanie F.. A. Z. a jej

zdravotnej sestry p. F. H. dňa 11.3.2013, lekárov a zdravotníckych pracovníkov RLP daného dňa ako
i konanie lekárov a zdravotníckych pracovníkov Kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny LF UK
a UNB Bratislava - Ružinov, Neurologickej kliniky SZU a UNB Bratislava - Ružinov a Nemocnice s
poliklinikouMalackypočasnáslednejhospitalizácieA.H.možnohodnotiťakolegearlis."Znaleczodboru
Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Súdne lekárstvo (toxikológia, alkohológia, sérohematológia) teda v

podanom znaleckom posudku dospel k záveru, že osoby konajúce v mene žalovaného konali v súlade
so súčasnými poznatkami vedy. A contrario teda nemohli konať v rozpore so zaužívanými medicínskymi
postupmi, a vykonaný lekársky zákrok nemohol byť za žiadnych okolností považovaný za neoprávnený
zásah do osobnosti. Uvedený znalecký posudok bol navyše vypracovaný ako znalecký posudok
znaleckého ústavu, konkrétne Ústavu súdneho lekárstva LF UK Bratislava. K rovnakým záverom dospel

aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, keď listom označeným ako „Oznámenie o výsledku
šetrenia podania“ zo dňa 14.8.2013. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou uviedol, že liečba
prípravkom Pollinex Rye po dobu viac ako 3 roky „zvyšuje efekt desenzibilácie, rozhodne nezvyšuje
rizikovznikuanafylaxie,ktejtosícemôžedôjsťkedykoľvek,alezvýšenérizikojenajmänajejzačiatku.“K
ďalšiemupostupulekárovazdravotníckychpracovníkovÚradpredohľadnadzdravotnoustarostlivosťou

uviedol, že „Aj v prípade, že by bola ambulancia v nemocnici, v ktorej je ARO, postup by bol rovnaký
a príchod špecialistov na resuscitáciu by nebol rýchlejší. „Postup pri oživovaní Kamila bol správny. Boli
vykonané všetky medicínsky opodstatnené úkony a podaná liečba. Bolo vynaložené maximálne úsilie
zasahujúcich zdravotníkov (4 lekári, zdravotná sestra a 2 záchranári), aby bola resuscitácia úspešná.
„... nebolo možné medicínskymi úkonmi ovplyvniť odpoveď organizmu na resuscitáciu. Žiadne úkony

neboli opomenuté.“ Rovnako bolo konštatované, že počas hospitalizácie na KAIM bola poskytnutá
komplexná a adekvátna liečba. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ďalej uviedol, že „Počas
prvej hospitalizácie na Klinike anestéziológie a intenzívnej medicíny, Nemocnica Ružinov, boli vykonané
všetkypotrebnévyšetreniaaterapeutickéúkonyvčas,vdostatočnomrozsahu,správneaprimeranejeho
aktuálnemu zdravotnému stavu. Počas poskytovania zdravotnej starostlivosti nedošlo k medicínskemu

pochybeniu, boli vyčerpané všetky terapeutické možnosti na zlepšenie stavu pacienta.“ Teda tak Úrad
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako aj ďalší dvaja nezávislí znalci Ústavu súdneho lekárstva
LF UK Bratislava konštatovali, že konanie F.. A. Z., ako aj jej zdravotnej sestry dňa 11.3.2013, rovnako
tak ostatných lekárov a zdravotníckych pracovníkov bolo v súlade so súčasnými poznatkami vedy,
nedošlo z ich strany k medicínskemu pochybeniu a ich postup bol správny, pričom žiadne ďalšie úkony

nebolo možné vykonať a v danej situácii ani ich vykonanie rozumne požadovať. Nad rámec uvedeného
žalovaná poukázala na ďalšiu skutočnosť, a to, že pri kontrole u žalovaného dňa 28.1.2013 sám p. A. H.
vyjadril záujem o pokračovanie v desenzibilácii prípravkom Pollinex Rye. Následne dňa 30.1.2013 pred
podaním prvej dávky vakcíny bol p. A. H. v súlade so zákonom poučený o účele, povahe, následkocha rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov podania
vakcíny Pollinex Rye. Na základe uvedeného p. A. H. poskytol informovaný súhlas, pričom uvedenú
skutočnosť potvrdil jeho udelením a podpisom v písomnej forme dňa 30.1.2013. Žalovaná poukázala

na znenie § 6 ods. 4 prvá alinea zákona č. 576/2004 Z. z., v zmysle ktorého: „Informovaný súhlas je
preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa
tohto zákona.“ Obsahom písomného informovaného súhlasu zo dňa 30.1.2013 bolo zároveň výslovné
poučenie o tom, že očkovanie príslušným alergénom môže vyvolať lokálnu alebo celkovú alergickú
reakciu, pričom je potrebné myslieť na možnosť anafylaktickej reakcie. S prihliadnutím na uvedené

skutočnosti je podľa názoru žalovanej zrejmé, že žalovaný nevykonal žiaden zásah do osobnosti A.
H., ktorý by bol neoprávnený. Daný zásah, t. j. podanie vakcíny Pollinex Rye, bol vykonaný len a
výhradne po predchádzajúcom poučení v zmysle zákona a udelení písomného informovaného súhlasu
s poskytnutím zdravotnej starostlivosti týmto spôsobom, pričom žalovaný nezanedbal žiadnu svoju
povinnosť a jeho postup bol v každom ohľade v súlade so súčasnými poznatkami vedy, t. j. lege artis.
Žalovaná zároveň poukázala na to, že čl. 15 ods. 1 Ústavy SR ako aj ust. § 11 Občianskeho zákonníka

vychádzajú výhradne z poskytovania ochrany pred svojvoľným, t. j. nezákonným pozbavením života.
V tejto súvislosti odkázala aj na závery prijaté rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.3.2010, č.
k.: 2Cdo/93/2008, v zmysle ktorých: „Ako bolo uvedené zhora medzi základné hodnoty osobnosti, ktoré
výslovne uvádza §11 Občianskeho zákonníka, patrí i právo na ochranu života zakotvené v Č. l.. 15
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky -- každý má právo na život. Jeho cieľom je zabezpečiť ochranu

jednotlivca, fyzickej osoby (človeka) pred akýmkoľvek svojvoľným pozbavením života, vychádzajúcim
z Listiny základných práv a slobôd v intenciách európskych civilizačných hodnôt (Dohovor o ochrane
ľudských práv a základných slobôd).“ Východiská pre ochranu osobnosti vo vzťahu k právu na život
predstavujú čl. 15 ods. 2 Ústavy SR v nadväznosti na čl. 2 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Pokiaľ teda má byť dôvodom na priznanie práva na ochranu osobnosti zásah do

práva na život, musí byť splnená podmienka uvedená v čl. 15 ods. 2 Ústavy SR v nadväznosti na čl. 2
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, t. j. musí ísť o úmyselné, resp. násilné
pozbavenie života. Trestné stíhanie vo veci podozrenia zo spáchania prečinu Usmrtenie podľa § 149
ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktoré bolo v minulosti vedené pred Okresným riaditeľstvom
PZ v Malackách pod ČVS: ORP-220/OVK-MA-2013 Bž nepreukázalo zodpovednosť žalovanej ani osôb,

ktoré v jej mene konajú, pričom trestné stíhanie bolo zastavené bez toho, aby bolo v prípravnom konaní
čo i len vznesené obvinenie konkrétnej osobe. S prihliadnutím na uvedené preto podľa názoru žalovanej
nie je možné uvažovať o tom, že by došlo k úmyselnému alebo násilnému pozbaveniu života, ktoré
by bolo v rozpore s cit. čl. 15 ods. 2 Ústavy SR v nadväznosti na čl. 2 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, a ktoré by z tohto dôvodu zakladalo právo na ochranu osobnosti

z dôvodu neoprávneného a násilného zásahu do práva na život. Vykonaným dokazovaním bolo naisto
preukázané, že žalovaný nevykonal žiaden neoprávnený zásah do života A. H. (trestné stíhanie bolo
zastavenébezvzneseniaobvineniakonkrétnejosobe)aanidozdraviaA.H.O.(podanievakcínyPollinex
Rye bolo vykonané po predchádzajúcom písomnom informovanom súhlase zo dňa 30.1.2013), potom
je argument žalobcov o tom, že žalovaný mal spôsobiť smrť A. H. údajne neoprávneným zásahom do

jeho života a zdravia, celkom spoľahlivo vyvrátený a za uvedené žalobca nenesie zodpovednosť. S
uvedeným sa stotožnil aj konajúci súd. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol v celom
rozsahuprávnevýchodiská,ktorénáslednevcelomrozsahu,riadneapresvedčivýmspôsobomaplikoval
na prejednávanú vec. S prihliadnutím na obsah jednotlivých bodov odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej
inštancie mala žalovaná za to, že súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal s argumentmi strán konania,

skutkový stav bol zistený správne a úplne, vec správne právne posúdil a na prejednávanú vec aplikoval
správne ustanovenia zákona. Žalovaná sa v celom rozsahu stotožnila s právnymi závermi vyjadrenými
súdom prvej inštancie v bodoch 28. až 57. rozhodnutia. Naopak, žalovaná odmietla názory žalobcov
vyjadrenévpodanomodvolaníamalazato,žeanijedenzodvolacíchdôvodov(tedaanidôvodpodľaust.
§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.), na ktoré žalobcovia poukazovali, nie je vo veci daný, a podané odvolanie

je v celom rozsahu nedôvodné. Na základe uvedeného žalovaná žiadala, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

17. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (379, §
380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže

sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie
pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je
nedôvodné. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stavnezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2
C.s.p.).

18. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

19. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa

upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

20. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

21. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

22. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou

osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

23. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, zdravotná starostlivosť

je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci vrátane poskytovania
registrovaných1a) alebo povolených1b) humánnych liekov a zdravotníckych pomôcok, ktoré spĺňajú
požiadavky na uvedenie na trh podľa osobitného predpisu,1c) diagnostických zdravotníckych pomôcok
in vitro, ktoré spĺňajú požiadavky na uvedenie na trh podľa osobitného predpisu1d) a dietetických
potravín, ktoré spĺňajú požiadavky na uvedenie na trh podľa osobitného predpisu1e) s cieľom predĺženia

životafyzickejosoby(ďalejlen"osoba"),zvýšeniakvalityjejživotaazdravéhovývojabudúcichgenerácií;
zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum,
ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu. Súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je
aj preprava podľa § 14 ods. 1; pracovné činnosti pri preprave podľa prvej časti vety nemusia byť
vykonávané zdravotníckymi pracovníkmi.

24. Podľa § 4 ods. 3, 4 zákona č. 576/2004 Z. z. poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú
starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné
výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia
osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so

štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými
terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta. Na poskytovanie zdravotnej
starostlivosti sa vyžaduje informovaný súhlas (§ 6 ods. 4), ak v tomto zákone nie je ustanovené inak
(§ 6 ods. 9).

25. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z. ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný
informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach
voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti (ďalej len
"poskytnúť poučenie"), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 6a, § 44 ods. 6, § 44b ods. 2) osobu,
ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, alebo aj inú osobu, ktorú si táto osoba určila.

26. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z. ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný poskytnúť
poučenie zrozumiteľne, ohľaduplne, bez nátlaku, s možnosťou a dostatočným časom slobodne sa
rozhodnúť pre informovaný súhlas a primerane rozumovej a vôľovej vyspelosti a zdravotnému stavu
osoby, ktorú má poučiť.

27. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie správne vyvodil aktívnu
aj pasívnu vecnú legitimáciu sporových strán v spore o ochranu osobnosti a vychádzal zo
správnych teoretických a aplikačných východísk pri posúdení zodpovednosti za neoprávnený zásah doosobnostných práv s použitím relevantných ustanovení Ústavy SR a Občianskeho zákonníka. Odvolací
súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, ktoré prezentoval v odvolaním napadnutom
rozhodnutí, v odôvodnení ktorého zrozumiteľným a vyčerpávajúcim spôsobom dal odpovede na všetky

podstatné otázky nastolené sporovými stranami a vysporiadal sa s podstatnou argumentáciou žalobcov.

28. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno spočívajúce
v preukázaní neoprávneného zásahu žalovanej do osobnostných práv žalobcov ako jedného zo
základných predpokladov pre vyvodenie zodpovednosti žalovanej.

29. Pokiaľ ide o argumentáciu odvolateľov týkajúcu sa okolností, ktoré predchádzali podaniu tretej
dávky lieku Pollinex Rye, odvolací súd konštatuje, že v rámci prešetrovania postupu žalovanej
či už v konaní pred Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou alebo v trestnom konaní
(ustanovenými znalcami) mali príslušné orgány, resp. odborne kvalifikované osoby k dispozícii celú
zdravotnú dokumentáciu pacienta A. H. týkajúcu sa namietanej zdravotnej starostlivosti poskytnutej

žalovanou, vrátane informácie o podanom lieku Rupadatín. Napriek uvedenému ani ÚDZS ani žiaden
zo znalcov nekonštatoval, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti zo strany žalovanej bolo non lege
artis. Vychádzajúc zo záverov znalcov, ktorí v znaleckých posudkoch vypracovaných v rámci trestného
konania uvádzali, že anafylaktická reakcia je zriedkavá závažná odpoveď na akýkoľvek alergénny
podnetstým,žemôžeknejdôjsťprikontakteshociktoroulátkouukohokoľvek,priakejkoľvekpríležitosti,

pričom k systémovej alergickej reakcii môže pri alergénovej vakcinácii dôjsť kedykoľvek pri ktorejkoľvek
dávke, je možné konštatovať, že aj prípadné včasne podanie antihistaminika pred samotnou vakcináciou
nie je tou skutočnosťou, ktorá by mohla mať vplyv na rozvinutie alergickej reakcie, naviac v danom
prípade atypickej. Napokon, ak žalobcovia tvrdili, že pochybenie žalovanej, resp. jej nesprávne zvolený
postup pri výkone zdravotnej starostlivosti malo spočívať v tom, že antihistaminikum Rupadatín nebol

pacientovi podaný v správnom čase a práve v dôsledku tejto skutočnosti sa rozvinula u neho alergická
reakcia s fatálnym následkom, mali toto svoje tvrdenie preukázať, čo však v konaní neurobili, keď
nepredložili žiaden dôkaz v podobe znaleckého posudku alebo odborného vyjadrenia, ktoré by podporil
ich prezentovaný názor. Za danej situácie nebolo možné priznať úspech tejto argumentácii žalobcov.

30. V súvislosti s námietkou odvolateľov, že súd prvej inštancie sa nezaoberal skutočnosťou, či
podávanie lieku po dobu dlhšiu ako 3 po sebe nasledujúce roky je správne, odvolací súd uvádza, že
aj v tomto prípade bola pri znaleckom skúmaní postupu žalovanej uvedená informácia známa, napriek
uvedenému nebolo poskytovanie zdravotnej starostlivosti žalovanej vyhodnotené ako non lege artis.
Aj vo vzťahu k tejto argumentácii žalobcov je nutné konštatovať, že samotné tvrdenie žalobcov o

nesprávnom postupe žalovanej bez jeho preukázania v konaní predloženými dôkazmi nie je spôsobilé
pre vyvodenie záveru o nesprávnom postupe žalovanej pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti ani pre
vyvodenie záveru o jej zodpovednosti za neoprávnený zásah do práv žalobcov. Naviac, ad hoc pribratý
znalec v trestnom konaní L.. F.. F. P., X.., F., F. vo vzťahu k priebehu liečby liekom
Pollinex Rye uviedol, že ak dochádza ku klinickému zlepšovaniu príznakov a ich postupnej redukcii,

pokračuje sa v alergénovej imunoterapii po dobu aspoň 3 - 5 rokov, pričom prípadná dlhšia aplikácia
je na dohovore medzi lekárom a pacientom. Uvedený znalec sa tiež vyjadril k otázke potreby testov
v priebehu dlhotrvajúcej liečby alergénovou imunoterapiou, pričom konštatoval, že neexistujú žiadne
klinické či laboratórne testy, ktoré by dokázali predpovedať vznik a rozvoj vedľajších nežiadúcich reakcií
pri alergénovej vakcinácii a kontrolné testy možno realizovať individuálne u jedincov, u ktorých sa

napríklad začnú objavovať príznaky v inom období ako je obdobie ich príčinného aplikovaného alergénu.
Odvolací súd na základe uvedeného konštatuje, že ani vyššie uvedené námietky nie sú spôsobilé na
zmenu záveru vysloveného súdom prvej inštancie o nepreukázaní nesprávnej zdravotnej starostlivosti
zo strany žalovanej, a to za situácie, keď vychádzajúc so záverov znaleckých posudkov ako aj výsledkov
konania pred ÚDZS možno kvalifikovať poskytnutie zdravotnej starostlivosti zo strany žalovanej ako lege

artis.

31. Ani argumentáciu žalobcov spočívajúcu v tom, že žalovaná, resp. F.. A. Z. nepostupovala pri výkone
zdravotníckych služieb správne, keď nevyužila všetky vtedy dostupné metódy na zistenie akútnosti
astmy A. H., nepovažoval odvolací súd za dôvodnú. Odvolací súd poukazuje na záver znalcov L.. P..

F.. X. A., X.. T. P.. F.. T. I., X.., v zmysle ktorého nebolo v prípade A. H. podozrenie na akútnu astmu
potvrdené a teda nebol dôvod na kontraindikáciu podania prípravku Pollinex Rye. Je potrebné poukázať
aj na nález zo dňa 29.1.2008 vyhotovený F.. A. Z., z ktorého vyplýva záver, že u pacienta A. H. ide
o precitlivelosť včasného typu na pele stromov, tráv, buriny, obilie, púpavu, repku - klinicky polinózas prejavmi astmy bronchiale. Zo žiadnych dôkazov nevyplynula skutočnosť, že pacient A. H. trpel v
čase podania prípravku Pollinex Rye akútnou astmou, preto ani v tomto smere nemožno argumentácii
žalobcov priznať úspech.

32. Vo vzťahu k námietke žalobcov o vybočení lekára z pokynov aplikácie lieku uvedených v príbalovom
letáku, odvolací súd konštatuje, že aj táto otázka bola predmetom znaleckého skúmania so záverom,
že k jednotlivým postupom a preparátom existujú odporúčania, ktoré však neznamenajú pre lekára
presný zaväzujúci predpis ako alergén podávať, že podanie vakcíny závisí od viacerých faktov a

liečebné postupy nie sú fixované, pričom pacient sa posudzuje individuálne s tým, že nie je nezvyčajné
do mesiaca (resp. po mesiaci od predošlého podania) rozhodnúť sa podať kompletnú nasledujúcu
dávku (ak nie je medicínsky dôvod na redukciu dávky), zvyčajne až po prestávke dlhšej ako 4 - 6
týždňov sa podáva redukovaná dávka), prípadne sa začína od začiatku. Aj vzhľadom na samotný
dokument „Súhrn charakteristických vlastností lieku“, ktorý v časti „Dávkovanie a spôsob podávania“
obsahuje informáciu, že dávkovanie aj prechod medzi jednotlivými dávkami možno upraviť podľa úvahy

ošetrujúceho lekára - alergológa, nie je podľa názoru odvolacieho súdu dôvodná námietka žalobcov, že
ošetrujúci lekár v danom prípade nedodržal pokyny uvedené v príbalovom letáku, a to za súčasného
konštatovania znalcov a ÚDZS o poskytnutí zdravotnej starostlivosti lege artis. Tento záver nie je v
rozpore ani s vyjadrením ŠUKL k dôležitosti príbalového letáku vakcíny Pollinex Rye. Vo vzťahu k
otázke informovaného súhlasu pacienta odvolací súd konštatuje, že v danom prípade nebolo udelenie

informovaného súhlasu pacienta nijakým spôsobom bagatelizované (zo strany znalcov alebo súdu), bol
iba vyvodený záver, že riziko anafylaktickej reakcie po podaní alergénovej terapie patrí medzi očakávané
a medicínsky neovplyvniteľné riziká, o ktorých je pacient (aj v tomto prípade bol) poučený.

33. Pokiaľ žalobcovia namietali nesprávny postup ošetrujúcej lekárky, keď bolo pacientovi umožnené

vstať z lôžka a odovzdať lekársky predpis osobe, ktorá ho sprevádzala, odvolací súd upriamuje
pozornosť na to, že v rámci znaleckého skúmania bolo konštatované, že v danom prípade išlo
o atypickú anafylaktickú reakciu pacienta, pričom počas prvých minimálne 30 minút o anafylaxiu
nešlo, a preto nebola indikovaná dávka adrenalínu. Uvedené zistenie zároveň vylučuje možnosť
pochybenia ošetrujúceho lekára v súvislosti s umožnením zmeny polohy pacienta, ku ktorému došlo

pred anafylaktickou reakciou.

34. Odvolací súd na záver uvádza, že súd prvej inštancie sa so všetkými vyššie uvedenými námietkami
žalobcov a ich argumentáciou predloženou v priebehu prvoinštančného konania vysporiadal, pričom
odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie stotožnil.

35. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
ako vecne správne potvrdil.

36. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262

ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal úspešnej žalovanej proti neúspešným
žalobcom s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa §
262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktorý vydá súdny úradník.

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ
musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).