Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. september 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/111/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324011363
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2324011363.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.
Mgr. Martina Floriša, PhD. a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., Severomacedónska republika, o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 19.03.2025 č.k. 17Nt/24/2024 - 36, na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 11.09.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta uznesením zo dňa 19.03.2025 č.k. 17Nt/24/2024 - 36, rozhodol tak, že
podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku zamietol návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
Severomacedónskarepublika,t.č.vovýkonetrestuvÚVTOSHrnčiarovce,napovolenieobnovykonania
vedeného pred Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 14T/71/2023, ktoré sa skončilo rozsudkom

Okresného súdu Galanta sp. zn. 14T/71/2023 zo dňa 19.1.2024, právoplatným vo výroku o vine a treste
dňa 19.1.2024, pretože nezistil podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 394 ods.1 Trestného
poriadku.
2. Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený, na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení, sťažnosť.
Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva na podanie sťažnosti.
3. Odsúdený podanú sťažnosť odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu podaním zo dňa 02.06.2025

nasledovne (skrátene):
3.1. Napadnuté uznesenie považuje v značnej miere za nejasné, nepreskúmateľné a nezákonné.
Z jeho odôvodnenia vôbec nevyplýva jasný a celkom zrozumiteľný dôvod, čo viedlo prvostupňový súd k
rozhodnutiu o zamietnutí návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania a ako sa prvostupňový súd
vysporiadal s argumentáciu odsúdeného odôvodňujúcou dôvodnosť návrhu odsúdeného na povolenie
obnovy konania.

3.2. Poukazuje na relevantné zákonné a aj ústavné ustanovenia a to najmä na skutočnosť, že dňa
06.08.2024 vstúpil do platnosti zákon č. 40/2024 Z.z., ktorým sa novelizoval trestný zákon č. 300/2005
Z.z. (ďalej už len „novela“). V tejto súvislosti poukazuje na dôvodovú správu predmetného zákona
a uvádza, že nadobudnutím účinnosti novely boli teda novelizované komplet ustanovenia celkovej
koncepcie trestnoprávnych postihov a zásad na ukladanie trestov. Ďalej uvádza, že v prípade povolenia
obnovy konania by súd odsúdenému ukladal trest za použitia už tejto novej koncepcie trestnoprávnych

postihov a zásad na ukladanie trestov, ktoré sú podstatne priaznivejšie pre páchateľov trestných činov,
pričom súd by mu mohol za použitia ust. § 33a, § 34, § 36 a § 38 Trestného zákona uložiť alternatívny,
resp. podstatne miernejší trest a toto hlavne za situácie, keď sa ku skutku, ktorý mu bol kladený za vinu
priznal, spolupracoval s OČTK a skutok oľutoval.
3.3. Poukazuje na splnenie podmienok povolenia: formálne požiadavky - rozsudok OS Galanta
č.14T/71/2023 zo dňa 19.01.2024, právoplatný dňa 19.01.2024; materiálne požiadavky - nová

skutočnosť: zmena zákona č.300/2005 Z.z. prijatá zákonom č. 40/2024 Z.z., ktorá mení celkovú
trestnoprávnych postihov a zásad na ukladanie trestov.3.4. V ďalšom texte poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR a ČR a ESĽP týkajúce sa podmienok
obnovy konania a skonštatoval, že v tomto prípade by mal prvostupňový súd vziať do úvahy jednak čl.
46 ods. 1 a čl. 50 ods. 6 Ústavy SR.

3.5. Navrhuje, aby bolo sťažnostným súdom napadnuté uznesenie zrušené a aby vec bola vrátená
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, alternatívne, aby bolo sťažnostným súdom rozhodnuté, že
podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku povoľuje obnovu konania v prospech odsúdeného, výsledkom
ktorého bol rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 14T/71/2023 zo dňa 19.01.2024, právoplatným
vo výroku o vine a treste dňa 19.01.2024, a súčasne, aby podľa § 400 ods.1 Trestného poriadku zrušil

napadnutérozhodnutiacelkomarozhodoloostatnýchzákonnýchpožiadavkáchatakisto,abyvzmysle§
398 ods. 3 Trestného poriadku prerušil výkon trestu odsúdeného, ktorý vykonáva v ÚVTOS Hrnčiarovce
nad Parnou.
4. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak
a) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) nie je dôvodná.

6. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku,
preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba,
v zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, pričom
zistil nasledovné.

7. V trestnej veci vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 17Nt/24/2024 odsúdený dňa
13.11.2024 podal návrh na obnovu konania vedeného na tomto súde pod sp. zn. 14T/71/2023. Návrh
odôvodnil novelizáciou Trestného zákona účinnou od 06.08.2024. Podrobný popis dôvodov podaného
návrhu je uvedený v odôvodnení napadnutého uznesenia.
8. Prvostupňový súd zamietol návrh na povolenie obnovy konania, na základe dokazovania vykonaného

na verejnom zasadnutí, keď nezistil žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spĺňali atribúty §
394 Trestného poriadku.
9. V odôvodnení napadnutého uznesenia prvostupňový súd uviedol, že z návrhu na povolenie obnovy
konania, ako aj z vyjadrení odsúdeného na verejnom zasadnutí, konečného návrhu obhajcu vyplýva,
že odsúdený sa návrhom na povolenie obnovy konania domáha zmeny právoplatného rozhodnutia

v dôsledku novelizácie Trestného zákona, ktorá má byť pre odsúdeného priaznivejšia. Skutočným
a jediným motívom na iniciovanie tohto konania o návrhu na obnovu konania je tak nespokojnosť
odsúdeného s uloženým trestom, ktorý považuje vzhľadom na predmetnú novelu Trestného zákona
za neprimeraný. Prvostupňový súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 21.07.2022, sp. zn. 5 Tost 16/2022, uverejnené v Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR

4/2024 a uviedol, že z povahy inštitútu obnovy konania vyplýva, že tento inštitút rieši skutkové otázky,
nie právne otázky, pričom právne otázky sa riešia prostredníctvom dovolania. Inak povedané, súd v
rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania nie je oprávnený riešiť právne otázky v tom
smere, že by skúmal správnosť právnych úvah, právneho posúdenia v pôvodnom konaní. Ani zmena
právnych predpisov hoci by aj bola pre odsúdeného priaznivejšia, nemôže zakladať dôvod na povolenie

obnovy konania. Uvedené platí aj z dôvodu, že novšiu právnu úpravu nemožno uplatňovať spätne z
dôvodu zákazu retroaktivity (spätného pôsobenia) na už právoplatne skončené trestné veci; výnimkou z
uvedeného je len postup podľa § 405a a nasl. Trestného poriadku - preskúmanie rozhodnutia v dôsledku
zmeny zákona. Prvostupňový súd skonštatoval, že za skutočnosť súdu skôr neznámu v zmysle § 394
ods. 1 Trestného poriadku nemožno považovať zmenu predpisov hmotného práva, keďže táto (zmena

hmotnoprávneho predpisu) v čase vyhlásenia pôvodného rozhodnutia objektívne neexistovala a teda
nemohla byť zohľadňovaná, príp. aplikovaná pri procese rozhodovania (viď napr. nález Ústavného súdu
SR zo dňa 26.06.2019, sp. zn. I. ÚS 142/2018).
10. So záverom prvostupňového súdu, ktorý je uvedený v predchádzajúcom bode tohto uznesenia,
sťažnostný súd v plnom rozsahu súhlasí.

11. Odsúdený tak v prvostupňovom konaní, ako aj v opravnom konaní uplatnil rovnakú argumentáciu,
na základe ktorej sa domáha povolenia obnovy konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod
spisovou značkou 14T/71/2023. Argumentom odsúdeného je novelizácia Trestného zákona účinná od
06.08.2024, z pohľadu ktorej sa mu javí právoplatne uložený trest ako neprimerane vysoký, keďže vprípade, ak by súd na trestanie odsúdeného použil ustanovenia Trestného zákona v znení účinnom od
06.08.2024, bolo by to pre neho priaznivejšie a hrozilo by mu uloženie podstatne miernejšieho trestu.
12. Tak ako uviedol prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, zmena Trestného

zákona účinná od 06.08.2024, vo vzťahu k ustanoveniam, ktoré sa uplatnili pri ukladaní trestu
odsúdeného pred nadobudnutím tejto novely Trestného zákona, nie je dôvodom na povolenie obnovy
konania odsúdeného. Prvostupňový súd dal odsúdenému dostatočne zrozumiteľnú a vecne správnu
odpoveď na otázku, prečo takáto novelizácia Trestného zákona, nie je v jeho prípade dôvodom na
povolenie obnovy konania. Nemožno sa preto ani stotožniť so sťažnostnou námietkou odsúdeného,

že odôvodnenie napadnutého uznesenia je nejasné a nezrozumiteľné. Nesprávnosť odôvodnenia
napadnutého uznesenia nemožno odôvodňovať iba z toho, že prvostupňový súd nezdieľa názor
odsúdeného vo vzťahu k relevancii novelizácie Trestného zákona k možnosti povolenia obnovy konania.
13. Tunajší súd dopĺňa argumentáciu prvostupňového súdu a poukazuje na Stanovisko trestnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.11.2013, sp. zn. Tpj 44/2013 na zjednotenie
výkladu a aplikácie ustanovenia § 394 ods. 1 Trestného poriadku o obnove konania v súvislosti s

nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28.11.2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, týkajúcim sa
ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona, časti za bodkočiarkou. V tomto stanovisku sa bode I.
uvádza, že „ustanovenie § 394 ods. 1 Tr. por. upravuje podmienky obnovy konania, ktoré sa týkajú
nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby páchateľa - ako skutočností alebo dôkazov súdu skôr
neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Netýkajú sa zmeny právneho stavu, t.j.

zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu. Nález Ústavného súdu SR, že
právny predpis, jeho časť alebo niektoré ustanovenie nie je v súlade s Ústavou, preto nemôže byť „novou
skutočnosťou súdu skôr neznámou“ v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. a tým len jednou z podmienok obnovy
konania, ale ak bol z tohto dôvodu podaný návrh na obnovu konania, je dôvodom obnovy konania „ex
lege“, t.j. na základe § 41b ods. 1 zákona. č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.“.
14. Možno uzavrieť, že dôvodom na povolenie obnovy konania preto nie je pre odsúdeného priaznivejšia
zmena zákona, ktorá nastala až po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia, keďže podstatou obnovy
konania je naprávať možné skutkové omyly, pričom pri zmene zákona sa nemení skutok, ale mení
sa právo. V prípade, ak by zmena zákona po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia spôsobila zánik

trestnosti činu, súd nepostupuje podľa ustanovení o obnove konania, ale podľa § 405a a nasl. Trestného
poriadku.
15. Pri prieskume napadnutého uznesenia, ako i konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, nezistil
sťažnostný súd žiaden dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia, ktoré považuje za vecne správne
a zákonné. Konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, bolo tiež vykonané v súlade

s ustanoveniami Trestného poriadku. Preto sťažnosť odsúdeného v celom rozsahu vyhodnotil ako
nedôvodnú a zamietol ju.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.