Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. september 2025

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124414557
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Káčeriková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2025:6124414557.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v spore žalobcu: SetCar sk, a.s., IČO:

50 387 189, so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, právne zastúpený Advokátska kancelária
JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., IČO: 55 732 453, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin proti
žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom
Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, o zaplatenie 699,92 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 699,92 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,50 % ročne zo sumy 699,92 EUR od 07.06.2024 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.ŽaloboudoručenouvrámciupomínaciehokonaniaOkresnému súduBanskáBystricadňa24.10.2024
postúpenou pre odpor podaný žalovaným Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie dňa 12.02.2025 sa
žalobca domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, v ktorom by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
titulom náhrady škody sumu 699,92 EUR s príslušenstvom.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného
pod číslom 9572379117 došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená

prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol
poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si
náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu vystavil žalobca poškodenému faktúru, ktorú si tento
uplatnil na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení žalovaný poškodenému oznámil
šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený ešte predtým uzatvoril so
žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej
z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného

vozidla a uvedenú skutočnosť žalobca oznámil žalovanému. Žalobca žalobou uplatnený nárok na
náhradu škody oprel o ustanovenie § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon č. 381/2001 Z.z.“) a o ustanovenie § 424
ods. 1 Občianskeho zákonníka.

3. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov rozhodol Okresný súd Banská Bystrica vo veci

platobným rozkazom sp. zn. 21Up/1712/2024 dňa 21.11.2024 tak, že návrhu žalobcu v celom rozsahu
vyhovel.4. Proti platobnému rozkazu žalovaný podal odpor, v dôsledku čoho sa vydaný platobný rozkaz zrušil.
V odpore žalovaný uviedol, že zo správy o nehode zo dňa 19.03.2024 vyplýva, že vinník nehody pri
vychádzaní z parkovania nedal prednosť motorovému vozidlu a ďalej, že poškodené motorové vozidlo

malo poškodené pravé zadné dvere, pravý zadný blatník a zadný nárazník. Poškodené motorové
vozidlo bolo poškodeným odovzdané do autoservisu dňa 04.04.2024, pričom oprava bola ukončená
až 09.05.2024. Autoservis vystavil dňa 03.05.2024 faktúru na sumu 1.256,64 EUR a dňa 09.05.2024
faktúru na sumu 796,50 EUR s dátumom dodania 09.05.2024. Ďalej žalobca vystavil poškodenému
faktúru zo dňa 02.05.2024 za celkovo 30 dní prenájmu náhradného motorového vozidla vo výške

1.499,76 EUR s DPH. Žalovaný poukázal žalobcovi poistné plnenie v sume 799,84 EUR, a to za
primeranú dobu prenájmu s ohľadom na potrebný rozsah vykonaných prác uvedených autoservisom
vo vystavených faktúrach t.j. za 16 dní prenájmu náhradného motorového vozidla. V tejto súvislosti
žalovaný poukázal na to, že z faktúry vyplýva, že samotné pracovné úkony trvali iba 21,7 hodín
čistého času, čo sú necelé tri dni. Uvedené potvrdila aj kalkulácia žalovaného, ktorá s ohľadom
na potrebný rozsah vykonaných prác kalkulovala 21,2 normohodín na prácu. Vzhľadom na vyššie

uvedené žalovaný zastáva názor, že postupoval správne, keď žalobcovi priznal a uhradil náhradu za
primeranú dobu zapožičania náhradného motorového vozidla v rozsahu 16 dní, pričom zohľadnil čas
trvania a opravy poškodeného motorového vozidla uvedený samotným servisom vo faktúre ako aj
technologické postupy udávané výrobcom a všetky časovo nevyhnutné prestoje. Zároveň popritom
žalovaný poukázal na judikát R 7/92, v zmysle ktorého z hľadiska rozsahu náhrady škody je potrebné

zvažovať či a v akom rozsahu bolo vypožičanie vozidla na úplatu s ohľadom na okolnosti konkrétneho
prípadu skutočne nutným dôsledkom danej poistnej udalosti. Jej skutočným následkom pritom môžu byť
náklady len v tom rozsahu, v akom boli vynaložené správne a účelne na vypožičanie náhradného vozidla
zodpovedajúceho vozidlu poškodenému. Poukázal tiež na rozhodnutie KS BA sp. zn. 8Co/131/2019,
podľa ktorého na úkor škodu a na jeho náklady v tomto prípade poisťovne, nemôžu v žiadnom

prípade byť prenesené objektívne faktory ako napr. počet iných objednávok vo vybranom servise,
konanie pracovníkov opravovne, personálne vybavenie a technická vybavenosť servisu a iné, keď
škodca (poisťovňa) nemá možnosť výber servisu poškodeným (žalobcom) nijakým spôsobom ovplyvniť.
Žalovanýzastávalnázor,ženutnosťvynaloženianákladovnaprenájomnáhradnéhomotorovéhovozidla
je obmedzená na dobu nevyhnutej potreby vykonania opravy poškodeného motorového vozidla resp.

na dobu úkonov potrebných na šetrenie uplatneného nároku zo strany poisťovne. Preto ako ďalej
uviedol žalovaný, nemôže ovplyvniť prípadnú nesprávnu a nekorektnú činnosť opravcu, ktorého si
volí výhradne poškodený a v žiadnom prípade žalovaný nezodpovedá za zbytočne zdĺhavú opravu
poškodeného motorového vozidla opravcom. Zdôraznil, že žalovaný nemôže niesť zodpovednosť
za nedostatok spôsobilosti opravcu vykonať opravu poškodeného motorového vozidla vo výrobcom

stanovených termínoch či už z kapacitných, technických alebo iných dôvodov na strane opravcu.
Poškodený podľa slov žalovaného mal možnosť dohodnúť sa s autoservisom na takom termíne opravy,
aby boli eliminované značné prestoje. Ak autoservis nemohol vykonať opravu v primeranej dobe po
prevzatí motorového vozidla, nemal ho prebrať, resp. auto mal opraviť prednostne. Žalovaný zastáva
názor, že ním priznaný prenájom motorového vozidla v dĺžke 16 dní zahŕňa značnú časovú rezervu pre

opravupoškodenéhomotorovéhovozidla.Vzhľadomnauvedenéžiadalžalovanýžalobuakonedôvodnú
zamietnuť.

5. Žalobca v rámci repliky uviedol a zdôvodnil bližšie okolnosti, ako došlo k vzniku škody. Podľa jeho
presvedčeniapoškodenýmánároknanáhraduvynaloženýchnákladovnaprenájomnáhradnéhovozidla

až do doby, než bude môcť používať svoje vlastné vozidlo t.j. do reparácie škody. Zo zásad pre
reparáciu škôd vyplýva, že pokiaľ je to možné, je potrebné protiprávny stav, ktorý v dôsledku škody
vznikol, odstraňovať tak, aby poškodený pociťoval následky škôd čo najmenej. Dokiaľ nie je škodlivý
následok reparovaný navrátením do pôvodného stavu, protiprávny stav trvá a všetky náklady, ktoré je
v súvislosti s trvajúcim protiprávnym stavom nutné vynaložiť, je možné považovať za vynaložené účelne

a v právnej súvislosti so vzniknutou škodou. Dobu opravy vozidla a čas jeho odovzdania poškodený
nemal možnosť ovplyvniť, preto ani v tejto dobe zodpovedajúca doba prenájmu náhradného motorového
vozidla nebola situáciou, že by tu nebola daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov v súvislosti so
zabezpečením zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Poškodený si náhradné vozidlo požičal
iba na obdobie, kedy sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v servise, pričom dĺžku opravy vozidla

a jeho odovzdanie ovplyvniť nemohol. Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na nájom
za dobu opravy poškodeného vozidla vyplýva podľa slov žalobcu práve zo skutočnosti, že tieto by
neboli vznikli, keby poškodený mohol užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V dôsledku škodovej
udalosti bol vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo, a tento stav rovnocenne riešilnájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď jeho motorové vozidlo bolo v oprave. Žalobca mal
za to, že preukázal, že v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou si poškodený zapožičal náhradné
motorové vozidlo, a teda aj účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za obdobie, kedy

sa vozidlo poškodeného nachádzalo v oprave. Uplatnený nárok na náhradu škody je podľa žalobcu
v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, spĺňa všetky kritériá nároku na náhradu škody v zmysle
ustanovenia § 420 OZ t.j. okrem vzniku škody a protiprávneho úkonu aj kritérium príčinnej súvislosti
medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodovou. Zákonné predpoklady zodpovednosti
za škodu tak žalobca považuje za preukázané. Argumentáciu žalovaného vo vzťahu k dĺžke opravy

poškodeného motorového vozidla považuje žalobca za irelevantnú, lebo práve do stavu, do ktorého
sa poškodený dostal a ktorý zavinil klient žalovaného nemožno nepriaznivosť tohto stavu pripisovať na
ťarchu poškodeného neprimeraným zaťažovaním v tom, aby hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou
opravy. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla
bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo
k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného

motorového vozidla.
Žalobca uviedol, že žalovaný v podanom odpore namieta dĺžku opravy poškodeného vozidla, konkrétne
dĺžku „nevyhnutnej“ opravy a stanovil žalovaný na základe svojich vlastných interných výpočtov,
ktorých správnosť nie je možné podľa slov žalobcu hodnoverným spôsobom overiť. Žalovaný ako
„primeranú“ dĺžku opravy určil na 16 dní. Pre posúdenie účelnosti doby zapožičania náhradného vozidla

je podstatná doba faktického obmedzenia poškodeného. Žalobca preukázal, že poškodený bol fakticky
obmedzený v užívaní svojho vlastného motorového vozidla od 04.04.2024 a trvalo to až do 10.05.2024,
kedy žalovaný doručil servisu krycí list aj napriek tejto skutočnosti však poškodený ukončil nájom
náhradného vozidla už dňa 03.05.2024. Do dátumu 03.05.2024 je preto podľa presvedčenia žalobcu
nájom náhradného vozidla nepochybne účelný. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že by dĺžka

opravy bola neprimeraná tak, ako to tvrdí. Doba opravy je stanovená podľa slov žalobcu kalkulačnými
programami, ktoré presne stanovia počet normohodín potrebných na opravu vozidla. Počet normohodín
vo faktúre teda nikdy neodzrkadľuje reálny čas, ktorý pracovníci servisu strávia pri oprave vozidla.
Autoservis si môže vyúčtovať len vynaloženú prácu stanovenú kalkulačnými programami. Samotné
servisy majú prax čo najskôr odovzdať vozidlo zákazníkovi. Je nelogické, aby servis vozidlo zadržiaval

resp. naťahoval dĺžku opravy poškodeného vozidla. Servis potrebuje zrealizovať a ukončiť opravu čo
najskôr tak, aby mu boli zaplatené náklady na opravu, na druhej strane sám poškodený má záujem
na tom, aby mal svoje vozidlo čo najskôr k dispozícii. Neexistuje žiaden dôvod na to, aby poškodené
vozidlo nezmyselne stálo v servise za účelom predlžovania nájmu tak, ako sa to snaží vykresliť žalovaný.
Žalobca v tejto súvislosti poukázal tiež na to, že poškodený dĺžku opravy nedokáže nijako ovplyvniť.

V ďalšom žalobca poukázal na rozhodnutia krajských súdov ako rozhodnutie Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 13Cob/110/2017, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 27Co/81/2021, rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/105/2024, sp. zn. 3Cob/215/2020, sp. zn. 8Co/131/2019 či
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/77/2019. V závere uviedol, že pokiaľ žalovaný
uvádza, že poškodený sa mal možnosť dohodnúť s autoservisom na takom termíne opravy, aby boli

eliminované značné prestoje, tak poškodený účinne, čo vyplýva z dotazníka, kde uviedol, že vozidlo
odovzdal servisu v dohodnutom termíne. Požiadavka žalovaného, aby servis opravil poškodené vozidlo
prednostne je podľa slov žalobcu absurdná.

6. Žalovaný sa v rámci dupliky vyjadril a zotrval na svojich skorších tvrdeniach, pričom opätovne odkázal

na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/131/2019 s tým, že uviedol, že rozsudok súdu
prvej inštancie bol týmto rozsudkom potvrdený ako vecne správny. V ďalšom žalovaný uviedol, že za
účelom preukázania primeranosti dĺžky trvania opravy zabezpečil odborné vyjadrenie, ktoré bude po
jeho vyhotovení obratom predložené konajúcemu súdu ako dôkaz v konaní. Zároveň poukázal na to,
že z dokladov, ktoré má k dispozícii a ktoré sa vzťahujú k oprave poškodeného motorového vozidla

vyplýva, že v období od 04.04.2024 do 23.04.2024 sa na poškodenom motorovom vozidle nevykonávala
žiadna oprava. Medzi vykonaním obhliadky dňa 04.04.2024 a jej vložením do systému žalovaného dňa
23.04.2024 samoobhliadkovým servisom neboli na poškodenom motorovom vozidle vykonané zo strany
servisu žiadne úkony. Žalovaný ďalej uviedol, že ak je oprava predĺžená z dôvodu choroby na strane
zamestnanca či iných subjektívnych okolností na strane zamestnancov servisu, tieto skutočnosti nie sú

v príčinnej súvislosti so škodou, za ktorú by mal niesť zodpovednosť žalovaný titulom nájmu náhradného
vozidla. Naopak, keďže oprava trvala len 21,7 normohodín a nájom bol priznaný v dĺžke 16 dní, uvedený
časový horizont v sebe zahŕňa aj také okolnosti, ktoré môžu počas opravy nastať a môžu predĺžiť dĺžku
opravy. Navyše zo správy o nehode zo dňa 19.03.2024 podľa slov žalovaného vyplýva, že vozidlo bolopo nehode pojazdné. Poškodený a autoservis sa mohli dohodnúť na takom termíne opravy, aby boli
vylúčené neodôvodnené prestoje na strane autoservisu. V ďalšom žalovaný odkázal na rozhodnutie
Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 52C/36/2024 zo dňa 03.10.2024, v zmysle ktorého „medzi týmito

subjektívnymi okolnosťami na strane servisu (ktorý si poškodený dobrovoľne vybral v rámci pravidiel
slobodného trhu) a porušením povinnosti na strane škodcu (resp. samotnou škodovou udalosťou)
totiž neexistuje žiadna príčinná súvislosť (vzťah príčiny a následku ako nevyhnutný predpoklad vzniku
zodpovednosti za škodu). Konajúci súd sa v tejto súvislosti síce stotožňuje s argumentáciou žalobcu,
že poškodený nie je povinný vybrať si najlacnejšiu a ani najrýchlejšiu opravovňu, avšak náklady na

opravu a doba opravu nesmú vybočiť z bežných rámcov (primeraná doba opravy a primeraná cena
v danom mieste a čase). Opačný názor by viedol k absurdnému záveru, že škodca (alebo jeho
poisťovateľ) je povinný zaplatiť náhradu za prenájom náhradného vozidla za akúkoľvek dobu prenájmu,
pokiaľ by prenájom trval po dobu opravy poškodeného vozidla.“ Žalovaný v tejto súvislosti uviedol,
že pokiaľ servis spôsobil to, že oprava trvala dlhšie ako mala, musí za to niesť zodpovednosť servis,
nie žalovaný. Ak totiž servis nevie vykonať opravu vozidla vo výrobcom stanovených termínoch, či

už z kapacitných alebo akýchkoľvek iných dôvodov a v súvislosti s jeho činnosťou vzniknú na jeho
strane prestoje, nemôže byť škoda, ktorá vznikne následne z týchto dôvodov prenesená automaticky
na žalovaného. Nejde v danom prípade o príčinnú súvislosť takejto škody so škodovou udalosťou zo
dňa 19.03.2024. Za takúto škodu, ktorá týmto spôsobom vznikne má zodpovedať autoservis. Vo vyššie
uvedenom rozsudku Mestského súdu Bratislava IV sa podľa slov žalovaného uvádza, že „žalobca

netvrdil a ani nepreukázal, či poškodený pred predmetnou dopravnou nehodou využíval svoje motorové
vozidlo pravidelne (denne), na aké účely ho používal, či bol na prepravu objektívne odkázaný (z akých
dôvodov – pracovných, rodinných, zdravotných a pod.). Súd tak nemal z čoho ustáliť, či poškodený
vynaložené náklady na prenájom náhradného vozidla boli vynaložené nutne a účelne, čo je nevyhnutná
podmienka pre priznanie nároku na náhradu škody v tejto súvislosti.“ Žalovaný v tejto súvislosti uviedol,

že i v prejednávanom prípade má účelnosť nájmu vyplývať len z vyhlásenia poškodeného v zmysle
o prenájme vozidla a z dotazníka pre poškodeného, kde je však uvedené to isté. Žalovaný má tak
potom za to, že aj v predmetnom konaní žalobca netvrdil a nepreukázal, či poškodený pred predmetnou
škodovou udalosťou využíval svoje motorové vozidlo pravidelne (denne), na aké účely ho používal, či
bol na prepravu ním objektívne odkázaný a z akých dôvodov, teda aj v predmetnom prípade nutnosť

a účelnosť nájmu nie je dosiaľ podľa slov žalovaného zo strany žalobcu preukázaná. Neúčelnosť nájmu
náhradného vozidla vyplýva podľa slov žalovaného aj z tej skutočnosti, že poškodený vrátil náhradné
motorové vozidlo skôr ako bola oprava ukončená.

7. Žalovaný následne tak ako to uviedol v rámci repliky doručil súdu dňa 07.07.2025 spolu so žiadosťou

o ospravedlnenie neúčasti na súdnom pojednávaní odborné vyjadrenie č. 043/2025 A. B. C., znalca
z odboru doprava cestná so sídlom D., E. XXX/X. Zároveň uviedol, že úlohou znalca bolo posúdiť časový
rozsah opravy motorového vozidla Škoda Octavia v súvislosti s poistnou udalosťou zo dňa 19.03.2024
a z technického hľadiska sa vyjadriť k primeranej dĺžke opravy vozidla v autoopravovni, kde bola oprava
vozidla vykonaná. Znalec v závere svojho odborného vyjadrenia uviedol „na základe preštudovania

predloženýchpodkladovýchmateriálovjemožnékonštatovať,žesamotnáopravavozidlaŠkodaOctavia
v súvise s poistnou udalosťou zo dňa 19.03.2024, ktorá zohľadňuje technologické postupy udávané
výrobcom v rozsahu, ako bolo predmetné vozidlo poškodené, bude trvať približne 3 až 4 pracovné dni
(podľa fakturácie priamo oprava trvala 21,7 hod. cca 22 hod čistého času).

VzhľadomkcelkovémupriebehuprocesuopravypredmetnéhovozidlaŠkodaOctaviavautoopravovni(k
času opravy je nutné pripočítať čas na prijatie vozidla, obhliadku vozidla, schválenie opravy poisťovňou
a pod.) je možné z technického hľadiska predpokladať maximálnu dĺžku opravy predmetného vozidla
v úrovni približne 11 až 14 pracovných dní. Vzhľadom na reálnu dĺžku samotnej opravy (cca 22 hodín
čistého času) je v uvedenom čase aj výrazná časová rezerva na ďalšie úkony popisované v texte

odborného vyjadrenia.“

8. V posudkovej časti znalec na strane 7 odborného vyjadrenia uvádza: „poškodenia z pohľadu
posúdenia spôsobilosti prevádzky je možné hodnotiť ako ľahké chyby, z vykonanej dokumentácie nie je
zrejmé, že by poškodenie v poškodenej oblasti ohrozovalo bezpečnosť cestnej premávky a z poškodení

tak nevychádza, že by vozidlo malo byť z nejakého dôvodu okamžite vyradené z cestnej premávky.“

9. Znalec na strane 7 odborného vyjadrenia tiež uviedol, „súčasne je potrebné uviesť, že pri vyššie
uvedených časoch sa uvažuje s využitím jedného pracovníka servisu pre všetky vyššie popísanéúkony, ale viaceré úkony je možné vykonávať v jednom čase viacerými pracovníkmi servisu samostatne
a nezávisle od seba, čím by sa mohol uvedený časový rozsah opravy skrátiť. Zároveň je možné
vykonávať viaceré popísané úkony súbežne.“ Ďalej znalec uviedol, „pre prijatie vozidla do opravovne,

zabezpečenie resp. vykonanie obhliadky vozidla v súvislosti so spracovaním škodovej udalosti
v príslušnej poisťovni vyššie uvádzam 1 až 2 pracovné dni, avšak v skutočnosti sa jedná o úkony, ktorých
časová náročnosť je výrazne nižšia, a to vzhľadom k rozsahu poškodenia cca 1 – 2 hodiny aj s časovou
rezervou.“

10. K uvedenému žalovaný uviedol, že vzhľadom na záver Odborného vyjadrenia má žalovaný
za to, že správne posúdil neprimeranosť dĺžky opravy poškodeného motorového vozidla a na ňu
nadväzujúcu neprimeranú dĺžku doby náhradného vozidla. Žalovaný priznal nárok na zapožičanie
náhradného vozidla na dobu 16 dní, pričom znalec určil ako primeranú dobu opravy 11 až 14 dní.
Žalovaný zároveň opätovne poukázal na to, že z dokladov, ktoré má k dispozícii a ktoré sa vzťahujú
k oprave poškodeného motorového vozidla vyplýva, že v období medzi 04.04.2024 do 23.04.2024

sa na poškodenom motorovom vozidle nevykonávala žiadna oprava. Medzi vykonaním ohliadky
samoobhliadkovým servisom (Galimex s.r.o.) dňa 04.04.2024 a jej vložením do systému žalovaného
dňa 23.04.2024 neboli na poškodenom motorovom vozidle vykonané do zo strany servisu Galimex
s.r.o. žiadne úkony. Zároveň žalovaný uviedol, že z predmetného Odborného vyjadrenia vyplýva
aj to, že poškodené motorové vozidlo bolo pojazdné, nič teda nebránilo tomu, aby sa poškodený

a autoservis dohodli na takom termíne opravy, aby boli vylúčené neodôvodnené prestoje na strane
servisu. K predmetnej argumentácii žalovaný poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn. 11Co/38/2024-135 zo dňa 20.11.2024. V závere svojho vyjadrenia žiadal žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.

11. Žalobca sa v rámci repliky vyjadril podaním zo dňa 10.07.2025, kde podrobne popísal celkovú
situáciu a poukázal na rozhodnutia iných súdov, ako aj nález Ústavného súdu SR III. ÚS 602/2022-34
zo dňa 16.02.2023, kedy ústavný súd dospel k záveru, že „v prípade čiastočnej škody (teda sa nejedná
ototálnuškodunamotorovomvozidle,vdôsledkuktorejsanebudedaťmotorovévozidloďalejpoužívať),
účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu

opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry
poškodeného na ďalšie používanie. Na základe uvedeného tak možno považovať dobu od zapožičania
náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovaného o ukončení likvidácie škodovej udalosti (a
o výške poistného plnenia podľa § 11 ods.6 Zákona o PZP resp. poukázania finančných prostriedkov)
za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým

spojené primerané náklady.“

12. Súčasne s tým doručil žalobca súdu do konania analýzu opráv autoservismi, kde sa servisy vyjadrujú
kodbornýmvyjadreniam,ktorédokonaniapredkladážalovaný.Zuvedenýchvyjadrenívyplýva,žekaždý
znalec uvádza určitý rozsah predĺženia opravy z technického hľadiska podľa vlastného uváženia bez

odzrkadlenia aktuálnej situácie v autoservise a objektívnych faktorov, ktoré nastanú počas opravy, ktoré
nie je možné predvídať (dostupnosť dielov, dodanie dielov, rýchlosť reakcie poisťovne na požiadavky
autoservisu na vykonanie obhliadky resp. doohliadky, schválenie opravy, vystavenie krycieho listu
opravy, vyťaženie autoservisu, nehodovosť, objektívne prekážky v práci, čerpanie dovoleniek).

13. Žalobca sa k predloženému odbornému vyjadreniu žalovaného vyjadril písomne podaním zo dňa
15.07.2025, pričom uviedol, že žalovaný v úvode svojho vyjadrenia poukazuje na faktúru servisu,
z ktorej má vyplývať, že samotné pracovné úkony mali trvať 21,7 hodín (faktúra č. OF24225451336)
a 9 normohodín uvedených na faktúre č. OF 2420401165. V tejto súvislosti považoval žalobca za
potrebné poukázať na skutočnosť, že v praxi býva dĺžka pobytu v servise vyššie ako samotná výška

vyúčtovaných normohodín použitých pri oprave vozidla. Samotné servisy majú prax vozidlo čo najskôr
odovzdať zákazníkovi. Je nelogické, aby servis vozidlá zadržiaval a umelo naťahoval dĺžku opravy
poškodeného vozidla. Suma za opravu je stanovená kalkulačnými programami, ktoré presne stanovia
počet normohodín potrebných na opravu vozidla. Normohodiny uvedené v kalkulačných programoch
však nikdy nezodpovedajú reálnej dĺžke vykonávanej opravy, nakoľko tieto nezohľadňujú objednanie

a dodanie dielov, pracovnú vyťaženosť, dovolenky atď. Následne ak žalovaný vo vyjadrení uvádza, že
z dokladov, ktoré má žalovaný k dispozícii vzťahujúcich sa k oprave poškodeného motorového vozidla
má vyplývať, že v období medzi 04.04.2024 do 23.04.2024 sa na poškodenom motorovom vozidle
nemala vykonávať žiadna oprava, nakoľko medzi vykonaním ohliadky dňa 04.04.2024 a jej vložením dosystému dňa 23.04.2024 nemali byť na poškodenom motorovom vozidle vykonávané zo strany servisu
žiadne úkony, považoval žalobca za potrebné uviesť, že servis, ktoré opravoval poškodené vozidlo
je partnerským servisom žalovaného a žalobca nepozná obsah interných dohôd medzi žalovaným

a servisom týkajúcich sa vykonávania obhliadok a ich nahrávanie do interného systému. Okrem toho
zo žalovaným predložených dokladov nemožno dospieť k záveru, že by servis na vozidle nevykonával
žiadne opravné úkony, táto skutočnosť z ničoho nevyplýva. Servis, ktorý vykonával opravu poškodeného
vozidla je partnerský servis žalovaného. Pokiaľ sa žalovanému javilo, že servis na vozidle nevykonával
žiadne úkony, nič mu nebránilo v tom, aby žalovaný uvedenú situáciu riešil priamo so servisom v čase

vykonávania opravy, čo však neučinil, a preto súčasnú argumentáciu žalovaného považuje za účelovú
obranu žalovaného. Zároveň dovolil si poukázať na určité nezrovnalosti vo vyjadreniach žalovaného,
ktoré nijakým spôsobom neuviedol na pravú mieru. Žalovaný na jednej strane uvádza, že servis mal byť
od 04.04.2024 do 23.04.2024 nečinný, nakoľko až dňa 23.04.2024 mal nahrať obhliadku do systému.
Z odborného vyjadrenia predloženého žalovaným podaním zo dňa 03.07.2025 však jednoznačne
vyplýva, že dňa 19.04.2024 došlo k obhliadke vozidla Technik SLOVEXPERTA. Už len táto samotná

skutočnosť vyvracia tvrdenia žalovaného o tom, že na vozidle sa do dňa 23.04.2024 nemali vykonávať
žiadne úkony. Ďalšou nezrovnalosťou je, že podľa Odborného vyjadrenia predloženého žalovaným
možno predpokladať maximálnu dĺžku opravy predmetného vozidla v úrovni až 14 pracovných dní t.j.
20 kalendárnych dní. V prípade však, ak by servis na vozidle do dňa 23.04.2024 nevykonával žiadne
opravnéúkony,akotonesprávneuvádzažalovaný,opravavozidlabytrvalaaždodňa13.05.2024(podľa

žalovaného servis nevykonával od 04.04.2024 do 23.04.2024 na vozidle žiadne opravné úkony, teda
vozidlo mohol začať podľa žalovaného najskôr dňa 23.04.2024, potom ak sa pripočíta 20 kalendárnych
dní na opravu, dostane sa k dátumu 13.05.2024). Oprava vozidla však trvala do dňa 03.05.2024, čo
taktiež vyvracia tvrdenie žalovaného ohľadom údajného nevykonávania opravných úkonov v období od
04.04.2024 do 23.04.2024.

Súčasne žalobca poukázal na Oznámenie o poistnom plnení žalovaného zo dňa 22.05.2024 kde je
uvedené„priznanáprimeranádobazapožičanianáhradnéhovozidlat.j.16dní,vktorejjezahrnutýčasna
opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných
dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami ako aj čas súvisiaci s prestojmi
na strane poisťovne.“ Z uvedeného Oznámenia o poistnom plnení absolútne nevyplýva, že by žalovaný

priznal len 16 dní nájmu náhradného vozidla z dôvodu, že servis mal byť údajne v čase od 04.04.2024 do
23.04.2024 nečinný. Žalobca má však z obdobných sporov so žalovaným vedomosť o tom, že v prípade,
ak žalovaný kráti poistné plnenie za nájom náhradného vozidla z dôvodu, že sa na vozidle údajne
nevykonávali nejaké úkony, toto uvedie už v Oznámení o poistnom plnení, čo sa však v súdenej veci
nestalo. V tejto veci poukázal žalobca na ustanovenie § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa

ktorého ak poistiteľ odmietol plniť čo i len sčasti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia
plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť. Zákaz dodatočnej zmeny dôvodu znamená, že
poisťovňa (žalovaný) môže oprávnenosť zamietnutia dôvodiť iba závermi, ktoré sú uvedené v stanovisku
poistenému.Naneskôruvedenédôvodyžalovanéhosaneprihliada,atoanivrozmeresúdnehokonania.
Uvedené má za následok to, že súd nemôže prihliadať na dôvody, ktorými argumentuje žalovaný a ktoré

boli uvedené v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 22.05.2024.
Pokiaľ žalovaný namieta, že poškodený si mal dohodnúť so servisom taký termín opravy, aby sa vylúčili
nedôvodné prestoje na strane autoservisu, tu žalobca uviedol, že žalovaný nepreukázal, že by na
strane autoservisu boli nedôvodné prestoje. Odhliadnuc od uvedeného je však potrebné zdôrazniť, a zo
spisu to vyplýva, že poškodený neodovzdal vozidlo do servisu na opravu hneď po škodovej udalosti

t.j. 19.03.2024 ale dňa 20.03.2024 navštívil servis (táto skutočnosť vyplýva z dokladu, ktorý predložil
žalovaný k vyjadreniu zo dňa 11.03.2024 detail obhliadky) a tam dohodol taký termín opravy, aby
bola oprava vykonaná čo najskôr, na základe čoho dňa 04.04.2024 odovzdal vozidlo do servisu za
účelom opravy. Tu poukázal opäť žalobca na skutočnosť, že servis nikdy nevie vopred s presnosťou
predpokladať nehodovosť v uvedenom období, pracovnú vyťaženosť a trvanie dodania náhradných

dielov a podobne.
Žalovaný vo vyjadrení ďalej namietal nutnosť a účelnosť nájmu náhradného vozidla, ktorá nemá
byť dostatočne preukázaná. Uvedenú námietku žalobca považuje za účelovú obranu žalovaného,
nakoľko tým, že už pristúpil k čiastočnej úhrade poistného plnenia, sám uznal nutnosť a účelnosť
nájmu náhradného vozidla. Pokiaľ by žalovaný nemal nutnosť a účelnosť nájmu náhradného vozidla

preukázanú, nepristúpil by ani len k čiastočnej úrade poistného plnenia. Nutnosť a účelnosť nájmu
náhradného vozidla je preukázaná vyhlásením poškodeného v Zmluve o nájme náhradného vozidla zo
dňa 04.04.2024, z ktorého vyplýva, že poškodený náhradné vozidlo využíval na cesty do práce a z práce,
navýletysrodinou.Okremtohopoškodenýnavozidlenajazdilza30dnínájmu1620kmt.j.vpriemere54km/deň, čo jednoznačne preukazuje účelnosť a nevyhnutnosť nájmu náhradného motorového vozidla.
Na základe uvedených skutočností žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

14. Súd nariadené pojednávanie 17.07.2025 odročil na základe žiadosti žalovaného z dôvodu, že zo
stranyžalobcubolodoručenérozsiahlevyjadrenie,kuktorémunemámožnosťsavyjadriť. Ztohodôvodu
súd určil ďalší termín pojednávania na 16.09.2025, kedy sa nedostavil žalobca, dostavil sa právny
zástupca žalobcu. Nedostavil sa žalovaný, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil po zohľadnení princípu
procesnej ekonómie a žiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

15. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a uviedol, že poškodený si
prenajal náhradné motorové vozidlo v dôsledku škodovej udalosti, ktorú zavinil klient žalovaného.
Žalovaný v tomto prípade namietal dĺžku opravy poškodeného vozidla, čo preukazoval aj odborným
vyjadrením. Tu si však dovolil poukázať na nález Ústavného súdu I.ÚS 291/2025, ktorý zrušil
rozsudok Krajského súdu v Žiline, ktorý zamietol žalobu na základe práve predloženého odborného

vyjadrenia, pričom ústavný súd v predmetnom náleze odkázal na už svoj skorší nález III. ÚS
602/2022, kde ústavný súd uviedol, že účelnosť nájmu náhradného motorového vozidla sa končí
vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Ďalej
ústavný súd v predmetnom náleze konštatuje, že krajský súd v dôvodoch napadnutého rozsudku už
vymedzené závery nerešpektoval a pri rozhodovaní o nároku na náhradu za prenájom náhradného

motorového vozidla považoval za podstatnú nevyhnutnú dobu opravy poškodeného vozidla, a to
na podklade žalovanom stanoveného rozsahu poškodenia vozidla a kalkulácie nákladov na opravu,
ktoré boli v súlade so žalovaným predloženého odborného vyjadrenia. Odôvodnenie krajského súdu
je tak v protirečení s ústavným súdom konštatovanou ústavnou udržateľnosťou stanoveného účelu
náhradného motorového vozidla ako aj účelnosťou nákladov za nájom náhradného motorového vozidla.

Mal preto za to, že odborné vyjadrenie predložené žalovaným nemôže byť v prejednávanej veci
rozhodné.

16.Súdvykonaldokazovanielistinnýmidôkazmizaloženýmivsúdnomspisezistiacnasledovnýskutkový
stav:

17. Z doposiaľ uvedených skutkových tvrdení strán sporu bolo preukázané, že v dôsledku škodovej
udalosti, a to dopravne nehody zo dňa 19.03.2024 zapríčinenej klientom žalovaného došlo ku škode na
vozidle poškodeného, čo medzi stranami nie je sporné. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený
užívať náhradné vozidlo, ktoré si zapožičal u žalobcu, a to na základe Zmluvy o prenájme vozidla zo dňa

04.04.2024. Po ukončení nájmu žalobca poškodenému vystavil dňa 02.05.2024 faktúru za prenájom
náhradného motorového vozidla v trvaní 30 dní vo výške 1.499,76 EUR. Žalovaný dňa 22.05.2024
pristúpil k čiastočnej úhrade vzniknutej škody v sume 799,84 EUR t.j. za 16 dní prenájmu náhradného
motorového vozidla, ktorú poukázal priamo na účet žalobcu.

18. Poškodený dňa 03.05.2024 uzavrel so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom
bol nárok na náhradu škody vyplývajúci z poistnej udalosti zo dňa 19.03.2024 z titulu účelne
vynaložených nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla, ktoré poskytol poškodenému
žalobca. V zmysle bodu 5 tejto Zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo
na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného.

Keďže žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa namiesto poškodeného v tomto
konaní domáha preplatenia zvyšnej časti nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla, a to
vo výške 699,92 EUR, ktorá suma zodpovedá 14 dňom prenájmu.

19. Z prehlásenia poškodeného obsiahnuté v Zmluve o prenájme vyplynulo, že náhradné vozidlo si

poškodený prenajal na „cesty do práce a z práce a výlety s rodinou v rámci TR“. Uvedené prehlásil tiež
v dotazníku pre poškodeného k škodovej udalosti (č.l. 18 súdneho spisu).

20. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 22.05.2024 bolo preukázané, že žalovaný žalobcovi –
právnemu nástupcovi poškodeného oznámil, že dňa 22.05.2024 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na

základe ktorého mu v prílohe zaslal výpočet výšky plnenia. Poistné plnenie (predstavujúce časť sumy za
prenájom náhradného motorového vozidla, a to v trvaní 16 dní vo výške 799,84 EUR) bolo poukázané
na účet žalobcu. Žalovaný zároveň žalobcovi oznámil, že krátil poistné plnenie o neprimerané náklady
t.j. náklady na náhradné vozidlo 14 dní o sumu 699,92 EUR.21. Podstatnou spornou skutočnosťou medzi stranami sporu je skutočnosť, či bol nájom náhradného
motorového vozidla žalovaným za nepriznaných 14 dní dôvodný a účelný, resp. či škoda spočívajúca

vprenájmenáhradnéhomotorovéhovozidlazatietodnibolavpríčinnejsúvislostisoškodovouudalosťou
zo dňa 19.03.2024.

22. Žalobca svoje tvrdenia o dôvodnosti a účelnosti nájmu opieral o tú skutočnosť, že vozidlo
poškodeného sa do autoservisu za účelom jeho opravy dostalo v dôsledku škodovej udalosti, ktorú

zapríčinil poistenec žalovaného. Argumentoval tým, že žalovaný krátil poistné plnenie podľa vlastných
výpočtov a tiež poukázal na to, že dobu, po ktorú zotrvalo poškodené vozidlo v oprave nemal ako
poškodený ovplyvniť a ani nemá povinnosť vyhľadávať opravovňu, ktorá by mu opravila auto čo
najrýchlejšie a najlacnejšie. Poistnou udalosťou bol poškodenému vnútený určitý skutkový a právny
stav, ktorý ak musel riešiť zapožičaním si náhradného motorového vozidla, tak náklady, ktoré mu takto
vznikli, sú nákladmi, ktoré je žalovaný povinný žalobcovi, už ako právnemu nástupcovi poškodeného

nahradiť. Naopak žalovaný svoje tvrdenia o nedôvodnosti a účelnosti opieral o to, že v samotných
faktúrach vystavených autoservisom sa uvádzalo, že pracovné úkony t.j. oprava poškodeného vozidla
žalovaného trvali iba 21,7 hodín čistého času, čo sú necelé tri pracovné dni a i v kalkulácii žalovaného
boli práce systémom AUDATEX vykalkulované na 21,2 normohodín na prácu. Napriek uvedenému
priznal žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodeného nájom až za 16 dní, keď prihliadol na čas

trvania opravy, technologické postupy udávané výrobcom ako aj všetky časovo nevyhnutné prestoje.
Z uvedeného vyvodil, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a škodovou
udalosťou zo dňa 19.03.2024, a teda škodu, ktorá vznikla v podobe prenájmu za obdobie nepriznaných
14 dní nemá znášať žalovaný. V tomto smere žalovaný tiež spochybnil nutnosť/účelnosť nájmu
náhradného vozidla zo strany poškodeného, keď tento prenajaté vozidlo vrátil už dňa 03.05.2024,

napriek tomu, že jeho poškodené vozidlo sa nachádzalo v servise až do 09.05.2024, pričom celkovo
žalovaný rozporoval nutnosť a účelnosť nájmu tým, že žalobca toto preukázal len strohým prehlásením
poškodeného obsiahnutým v Zmluve o prenájme náhradného vozidla, pričom, keďže žalovaný uvedené
spochybnil, bolo na žalobcovi, aby to, že poškodený náhradné vozidlo skutočne nevyhnutne potreboval
aj preukázal. Zároveň poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/131/2019 zo

dňa 14.04.2020 či Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 52C/36/2024 zo dňa 03.10.2024.
23. Pokiaľ ide o samotný nárok žalobcu na úhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom
náhradného vozidla, v danom smere súd konštatuje, že poškodený náhradné motorové vozidlo používal
v dôsledku škodovej udalosti spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného, a to
v období od 04.04.2024 do 03.05.2024 t.j. 30 dní, kedy dňa 03.05.2024 náhradné motorové vozidlo vrátil.

Nárok uplatnený žalobcom je dôvodný. Poškodený totiž mal nárok užívať náhradné motorové vozidlo
až do momentu, kedy mu bolo odovzdané jeho opravené motorové vozidlo. Ak nájom náhradného
vozidla ukončil skôr, tak to len bolo na prospech žalovaného a poškodený konal zodpovedne, ak
náhradné vozidlo vrátil skôr, ak ho už nepotreboval a nájom náhradného vozidla nepredlžoval. Ako
vyplýva z nálezu Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023, ústavný súd sa

priklonil k záveru o potrebe považovať náklady za nájom náhradného vozidla za účelne vynaložené až
do momentu, kedy sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie použitie.
Ústavný súd na podporu svojich tvrdení v danej veci v bode 23 nálezu uviedol, „doba nájmu, za
ktorú možno žiadať náhradu sa spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy alebo obstarania náhrady. Do
doby nájmu treba započítať napr. dobu vystavenia posudku o škode a čas komunikácie s poisťovňou

škodcu, nevyhnutnú dobu čakania na termín opravy, primeranú lehotu na rozhodnutie o tom, či sa
škoda nahradí opravou alebo obstaraním nového vozidla. Aké časové obdobia sú primerané závisí od
okolností jednotlivého prípadu. Ak poškodený preukázateľne nemá prostriedky na financovanie kúpy
náhradného auta alebo jeho opravy, treba dobu nájmu priznať až po výplatu náhrady za spôsobenú
škodu.“ Súd poukazuje na to, že žalobca preukázal dĺžku obdobia, po ktorú zotrvalo poškodené

vozidlo v autoservise poškodeného a to zákazkou na servis (č.l. 7 súdneho spisu), faktúrou (č.l. 8-12
súdneho spisu) a tiež prehlásením poškodeného (č.l. 14, č.l. 18 súdneho spisu), z ktorých vyplynulo,
že poškodené vozidlo sa v servise z dôvodu vykonávania jeho opravy nachádzalo od 04.04.2024
do 03.05.2024 t.j. 30 dní, kedy dňa 03.05.2024 náhradné motorové vozidlo vrátil. Ak teda žalovaný
rozporoval uvedenú dĺžku opravy, bol povinný tieto svoje tvrdenia a námietky v konaní pred súdom

preukázať. Tu súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný aj skutočne predložil odborné vyjadrenia, na
závery ktorého poukazoval vo svojom vyjadrení, a to Odborné vyjadrenie č. 043/2025 A. B. C., znalca
z odboru cestná doprava, z ktorého malo vyplynúť podľa jeho záverov a znalec konštatoval, že samotná
oprava vozidla Škoda Octavia v súvise s poistnou udalosťou zo dňa 19.03.2024, ktorá zohľadňujetechnologické postupy udávané výrobcom v rozsahu, v akom bolo predmetné vozidlo poškodené bude
trvať približne 3 až 4 pracovné dni, pričom podľa fakturácie priamo oprava trvala 21,7 hodín cca
22 hod. čistého času. Vzhľadom k celkovému priebehu procesu opravy predmetného vozidla Škoda

Octavia v autoopravovni podľa znalca je možné z technického hľadiska predpokladať maximálnu dĺžku
opravy predmetného vozidla v úrovni približne 11 – 14 pracovných dní. Vzhľadom na reálnu dĺžku
samotnej opravy cca 22 hodín čistého času, je v uvedenom čase aj výrazná časová rezerva na ďalšie
úkony popisované v texte odborného vyjadrenia. Znalec na strane 7 odborného vyjadrenia okrem iného
uviedol poškodenia z pohľadu posúdenia spôsobilosti prevádzky je možno hodnotiť ako ľahké chyby.

Z vykonanej dokumentácie nie je zrejmé, že by poškodenie v poškodenej oblasti ohrozovalo bezpečnosť
cestnej premávky a s poškodení tak nevychádza, že by vozidlo malo byť z nejakého dôvodu okamžite
vyradené z cestnej premávky. Zároveň znalec vo svojom odbornom vyjadrení poukázal na skutočnosť,
že je potrebné uviesť, že pri vyššie uvedených časoch sa uvažuje s využitím jedného pracovníka
servisu pre všetky vyššie popísané úkony, ale viaceré úkony je možné vykonávať v jednom čase
viacerýmipracovníkmiservisusamostatneanezávisleodseba,čímbysamoholuvedenýčasovýrozsah

opravy skrátiť. Zároveň je možné vykonávať viaceré popísané úkony súbežne. V tejto súvislosti súd
poukazuje a stotožňuje sa s vyjadrením žalobcu zo dňa 15.07.2025, v ktorom žalobca uviedol, že servis,
ktorý opravoval poškodené vozidlo je partnerským servisom žalovaného a žalobca nepozná obsah
interných dohôd medzi žalovaným a servisom týkajúcich sa vykonávania ohliadok a ich nahrávania
do systému. Okrem toho zo žalovaným predložených dokladov nemožno dospieť k záveru, že by

servis na vozidle nevykonával žiadne opravné úkony. Táto skutočnosť z ničoho nevyplýva. Pokiaľ sa
žalovanému, čo správne podotkol žalobca, javilo, že servis na vozidle nevykonal žiadne úkony, nič
mu nebránilo v tom, že žalovaný uvedenú situáciu by riešil priamo so servisom v čase vykonávania
opravy, čo však neučinil, a preto zhodne so žalobcom považuje argumentáciu žalovaného za účelovú
obranu žalovaného. Zhodne sa súd stotožňuje s vyjadrením žalobcu pokiaľ ide o Oznámenie o poistnom

plnení zo dňa 22.05.2024, kde je uvedené „priznaná primeraná doba zapožičania náhradného vozidla
t.j. 16 dní, v ktorej je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané
výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými
pracoviskami ako aj čas súvisiaci s prestojmi na strane poisťovne“. Z tohto oznámenia nevyplýva, že
by žalovaný priznal len 16 dní nájmu náhradného vozidla z dôvodu, že servis mal byť údajne v čase od

04.04.2024 do 23.04.2024 nečinný. Zhodne súd poukazuje na nezrovnalosti vo vyjadrení žalovaného,
ktoré nijakým spôsobom neuviedol na pravú mieru. Žalovaný aj na jednej strane uvádza, že servis mal
byťod04.04.2024do23.04.2024nečinný,nakoľkoaždňa23.04.2024malnahraťobhliadkudosystému.
Z Odborného vyjadrenia predloženého žalovaným však vyplýva, že dňa 19.04.2024 došlo k obhliadke
vozidla technikom SLOVEXPERTA a už len táto samotná skutočnosť vyvracia tvrdenia žalovaného

o tom, že na vozidle sa do dňa 23.04.2024 nevykonávali žiadne úkony.

24. Uplatnený nárok na náhradu škody je podľa súdu v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou.
Spĺňa všetky kritériá nároku na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 420 OZ t.j. okrem vzniku škody
a protiprávneho úkony aj kritérium príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou

škodou. Zákonom stanovené predpoklady zodpovednosti za škodu
a) porušenie právnej povinnosti – existencia protiprávneho úkonu
b) vznik škody ako majetkovej ujmy
c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou
d) zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil

sú splnené. Dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovaného o ukončení
likvidácie škodovej udalosti a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) Zákona o PZP
resp. poukázania finančných prostriedkov za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania
náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady. Zhodne so žalobcom tak možno
uzavrieť, že dĺžka opravy poškodeného motorového vozidla závisí od viacerých faktorov, či už je

to vyťaženosť servisu, doba dodania náhradných dielov, počet pracovníkov, ktoré poškodený nemá
ako ovplyvniť. Rovnako tak poškodený nemá povinnosť hľadať opravovňu s najrýchlejšou rýchlosťou
opravy, pričom v prejednávanom prípade žalovaný nepreukázal úmyselné či nedbanlivostné konanie
poškodeného. Pri posudzovaní dôvodnosti žalovaného nároku vychádzal súd predovšetkým v prvom
rade z toho, že účelom náhradného vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej

nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného až do momentu, keď môže opätovne užívať
svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nespočíva iba v rozsahu poškodeného
vozidla, ale v primeraných nákladoch, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodlivý následok.
Za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla je potrebné považovať dobu do vybavenia poistnejudalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je
v zmysle § 11 ods. 6 a ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z. vybavená skončením šetrenia, oznámenia výšky
poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. Je všeobecne

známa obchodná prax, že autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo len alebo až po zaplatení
ceny opravy, alebo je možné v prípade platného PZP požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu
preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že cenu opravy vozidla v konkrétnej výške zaplatí.

25. Podľa § 442 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka (1) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo

poškodenému ušlo (ušlý zisk). (3) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak
je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

26. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

27. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistený má z
poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané

nároky na náhradu b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne
vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b)
a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ
neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie.

28. Podľa § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poisťovateľ je
povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti
poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a

oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa

poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

29. Podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poisťovateľ je

povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu
o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie
poistného plnenia.

30. Podľa § 11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak
poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania
podľa osobitného predpisu.15a)

31. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. náhradu škody vrátane inej ujmy uhrádza poisťovateľ
poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy
priamo proti poisťovateľovi20) a je povinný tento nárok preukázať;21) ak ide o škodu vrátane
inej ujmy spôsobenú motorovým voziudlom jazdnej súpravy tvorenej ťažným vozidlom a prípojným
vozidlom, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy priamo voči

poisťovateľovi, ktorý poistil prípojné vozidlo, ak ťažné vozidlo nie je možné identifikovať.

32. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.33. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

34. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

35. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel
k záveru, že v prejednávanom prípade nebolo preukázané, že by došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti
medzi spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného (náklady za nájom náhradného vozidla

v období od jeho zapožičania do doručenia krycieho listu) inou „škodovou udalosťou“, ktorú by bolo
možné pričítať úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu poškodeného či tretieho subjektu napr.
servisu. Žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 699,92 EUR titulom neuhradených
nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla. Žalovaný čiastočne plnil žalobcovi ako
právnemu nástupcovi poškodeného, v priebehu konania aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu nijako

nerozporoval. V rámci procesnej obrany žalovaný namietal dĺžku prenájmu náhradného vozidla resp.
samotnú dĺžku opravy. Žalovaný podľa názoru súdu nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že by autoservis
zadržiaval vozidlo poškodeného za účelom navýšenia zisku žalobcu. Zhodne so žalobcom je súd toho
názoru, že je nelogické, aby servis vozidlo zdržiaval prípadne naťahoval dĺžku opravy poškodeného
vozidla. Servis potrebuje zrealizovať a ukončiť opravu čo najskôr tak, aby mu boli zaplatené náklady

na opravu, na druhej strane sám poškodený má záujem na tom, aby mal svoje vozidlo čo najskôr
k dispozícii. Neexistuje žiaden dôvod na to, aby poškodené vozidlo nezmyselne stálo v servise
za účelom predlžovania nájmu. V tejto súvislosti pokiaľ ide o žalobu súd poukazuje aj na nález
Ústavného súdu SR zn. I. ÚS 291/2025-56 zo dňa 06.08.2025, na ktorý prvostupňový súd odkazuje,
pričom okrem iného vo svojom náleze ústavný súd uvádza, „vo veci sp. zn. III. ÚS 602/2022 sa

ústavný súd vyjadril stotožňujúco s názorom vo veci konajúceho odvolacieho súdu, podľa ktorého
účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu
opravy havarovaného vozidla de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry
poškodeného na ďalšie používanie. Rovnako v oboch veciach (III. ÚS 602/2022 a III. ÚS 476/2024)
ústavnýsúdakcentovalporovnateľnosťsituácie,vrámciktorejbudepoškodenémuspôsobenáčiastočná

škoda s tou, v rámci ktorej bude spôsobená škoda totálna. V oboch prípadoch ide totiž o skutočnosť
objektívnej nemožnosti užívať svoje vlastné motorové vozidlo, ktorá má pre stanovenie relevantnej
doby z hľadiska uplatnených nárokov na náhradu za nájom náhradného vozidla bazálny význam.
Na podklade uvedeného potom ústavný súd ustálil, že dobu od zapožičania náhradného vozidla do
momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti {a o výške poistného plnenia

podľa § 11 ods. 6 písm. a) Zákona o PZP resp. poukázania finančných prostriedkov} treba považovať
za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného morového vozidla a s tým
spojené primerané náklady. S poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/143/2024
zo dňa 15.01.2025 ústavný súd uviedol v bode 39 „krajský súd v dôvodoch napadnutého rozsudku už
vymedzené závery nerešpektoval a pri rozhodovaní o nároku na náhradu za nájom motorového vozidla

považoval za podstatnú nevyhnutnú dobu opravy poškodeného vozidla (rozhodujúce skutočnosti),
a to na podklade žalovanou stanoveného rozsahu poškodenia vozidla a kalkulácie nákladov na
opravu, ktoré boli v súlade so žalovanou predloženým odborným vyjadrením. Odôvodnenie krajského
súdu je tak v protirečení s ústavným súdom konštatovanou ústavnou udržateľnosťou stanoveného
účelu náhradného motorového vozidla (bod 35 tohto nálezu) ako aj účelnosťou nákladov za nájom

náhradného vozidla (bod 36 tohto nálezu) a v neposlednom rade aj primeranosťou nákladov súvisiacich
s prenájmom náhradného vozidla, ktorá je previazaná s kontinuálne pretrvávajúcou potrebou užívania
tohto náhradného vozidla (bod 37 nálezu). Odklon krajského súdu od už uvádzanej interpretácie
v ústavnoprávnom rozmere pri formovaní odpovedí na právne a skutkovo relevantné (ťažiskovej) otázky
súvisiacej s predmetom súdnej ochrany zasiahol do základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu

ako aj jej práv na spravodlivé súdne konanie, čo viedlo ústavný súd k záveru o porušení citovaných práv
zaručených ústavou a dohovorom napadnutým rozsudkom krajského súdu (bod 1 výroku tohto nálezu)“.36. Tvrdenia žalovaného o neprimeranej dĺžke prenájmu náhradného vozidla nemá oporu v zistených
skutkových okolnostiach. Nájom za obdobie, kedy je vozidlo v autoservise je totiž v príčinnej súvislosti so
vzniknutou škodou. Nájom náhradného vozidla trval presne v určitom časovom období. Pri posudzovaní

účelnosti a dôvodnosti nákladov aj z hľadiska časového rozsahu ich vyjadrenia je namieste zohľadňovať
predovšetkýmokolnosťskutočnéhoobmedzeniapoškodenéhovmožnostiužívaťsvojemotorovévozidlo
vdôsledkudopravnejnehody.Poškodenýnemalmožnosťovplyvniťdĺžkutrvaniaopravy.Dĺžkaprenájmu
náhradného vozidla pokrýva dobu, počas ktorej bolo poškodené vozidlo v autoservise. Nemožno od
poškodeného spravodlivo žiadať, aby sa každodenne dopytoval v servise s požiadavkou prevzatia si

vozidla. Doba nájmu teda rozhodne nebola ponechaná na ľubovôli poškodeného. Súd konštatuje, že
náhradazazaplatenénájomnézanáhradnévozidlonebolapriznanázadobudlhšiu,akoboltentonáklad
účelný a nutný t.j. vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody, dopravnou nehodou, nakoľko súd
priznal náhradu za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo len za dobu, po ktorú sa poškodené vozidlo
poškodeného nachádzalo v servise v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou.

37. Možnosť využiť náhradné vozidlo počas doby opravy vlastného motorového vozidla je akousi
formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného, slúži tiež na zachovanie sociálneho
komfortu poškodeného. Podstatné pre posúdenie nutnosti a účelnosti je, že v dôsledku škodovej udalosti
zavinenej klientom žalovaného po odovzdaní poškodeného motorového vozidla (bez ohľadu na rozsah
poškodenia) nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a bol nútený zapožičať si iné vozidlo,

za ktoré musel následne uhradiť nájomné, čím mu vznikla škoda. Poškodený bol nútený v priamej
príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou požičať si iné vozidlo, za ktoré musel uhradiť nájomné, čím
mu vznikla škoda, ktorá je krytá z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu. Pokiaľ
ide o tvrdenia žalovaného, že oprava mala trvať kratší čas, podľa názoru súdu poškodený nemohol
ovplyvniť dĺžku samotnej opravy a čas, kedy mu bolo motorové vozidlo odovzdané zo servisu. Okrem

samotných tvrdení žalovaný nepredložil súdu iný dôkaz, či už odborné vyjadrenie alebo znalecký
posudok, ktorý by preukázal, že oprava mala trvať po kratší čas. Rovnako tak poškodený nemohol
ovplyvniť postup autoservisu, pokiaľ ide o objednávku náhradných dielov prípadne iných vykonávaných
opráv na poškodenom motorovom vozidle, pričom nie je povinnosťou poškodeného, aby hľadal najbližší
a najflexibilnejší autoservis a robil výber medzi autoservismi a vybral ten, ktorý by vykonal opravu

motorového vozidla v čo najkratšom čase. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že poškodený má
nárok na prenájom náhradného vozidla v súlade s dĺžkou opravy podľa technológie opravy vozidla danej
výrobcom konkrétnej značky motorového vozidla.

38. Rovnako tak súd považuje za bezvýznamné pre prejednávanú vec závery žalovaného o primeranosti

dĺžky prenájmu systémom AUDATEX. Tento systém totiž neslúži na to, aby určil ako dlho má byť
vozidlo v servise a aká je primeraná doba nájmu. Vychádzať z neho podľa presvedčenia súdu možno
len v súvislosti so šetrením samotnej škody na vozidle a to s cieľom, aby si autoservisy neúčtovali
neprimeraný rozsah prác. V žiadnom prípade však tento systém nemôže určovať to, ako dlho by malo
byť vozidlo v servise, keďže vopred nie je zrejmé aké objektívne okolnosti sa v rozhodnom čase vyskytnú

(aktuálny počet opravovaných vozidiel, počet zamestnancov, dodanie náhradných dielov a podobne).

39. Žalovaný má objektívnu zodpovednosť pri refundácii nákladov hradených z povinného zmluvného
poistenia. Inštitút povinného zmluvného poistenia má slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac
zjednodušil postup smerujúci k odstráneniu nepriaznivých následkov spôsobených škodovou udalosťou.

V tejto súvislosti poukazuje súd na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo dňa
16.02.2023, z ktorého vyplýva, že „doba nájmu, za ktorú možno žiadať náhradu sa spravuje podľa doby
nevyhnutnej opravy alebo obstarávania náhrady. Do doby nájmu treba započítať napr. dobu vystavenia
posudku o škode a čas komunikácie s poisťovňou škodcu, nevyhnutnú dobu čakania na termín opravy,
primeranúlehotunarozhodnutieotom,čisaškodanahradíopravoualeboobstarávanímnovéhovozidla.

Akéčasovéobdobiasúprimeranézávisíodokolnostíjednotlivéhoprípadu.Akpoškodenýpreukázateľne
nemá prostriedky na financovanie kúpy náhradného auta alebo jeho opravy, treba dobu nájmu priznať
až po výplatu náhrady za spôsobenú škodu.“ Tento moment nastal v prejednávanom prípade dňa
25.09.2024 čo medzi stranami sporné nebolo bez toho, aby mohol poškodený akýmkoľvek spôsobom
tento čas skrátiť alebo predĺžiť.

40. Súd žalobcovi priznal aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo súdom priznanej sumy vo
výške 9,50 % ročne od 07.06.2024 do zaplatenia, kedy možno konštatovať, že žalovaný bol v omeškaní
s plnením poistného plnenia, nakoľko ho neposkytol v plnej výške. Vzhľadom na ustanovenie § 11 ods. 7Zákona č. 381/2001 Z.z. sa tak žalovaný s plnením peňažného plnenia dostal do omeškania po uplynutí
15 dní od rozhodnutia poisťovne o likvidácii poistnej udalosti, ktoré šetrenie ukončil podľa Oznámenia
o poistnom plnení zo dňa 22.05.2024 dňa 22.05.2024. Poisťovňa mala poskytnúť poistné plnenie do 15

dní, avšak 16. dňom sa dostala do omeškania s poskytnutím poistného plnenia. Preto pokiaľ žalobca
žiada aj úroky z omeškania z časti neposkytnutého poistného plnenia od 07.06.2024, žiada ich v súlade
s ustanovením § 517 ods. 2 OZ v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na
účelné uplatňovanie práva v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd v zmysle citovaného
ustanovenia § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V Martine, dňa 16.09.2025JUDr. Alena Káčeriková
sudkyňa