Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. september 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 54Ek/2677/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124428248
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šablová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124428248.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: A. B., nar.
XX.XX.XXXX,bytom:C.XXXX/X,XXXXXD.E.F.;zastúpenýprávnymzástupcom:JUDr.JozefBarabás,
advokát, IČO: 50076477, Letná 45, 052 01 Spišská Nová Ves; proti povinným: 1/ C. F., dátum narodenia:
XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. X. XXXX XXXX/XX, XXX XX D. E. F.; 2/ G. F., dátum narodenia:
XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. X. XXXX XXXX/XX, XXX XX D. E. F.; zast.: Advokátska kancelária

Zátorský s.r.o., IČO: 56 622 104, H. XXXX/XX, XXX XX D. E. F.; vedenej súdnym exekútorom: JUDr.
Jozef Blaško, sídlo exekútorského úradu: kpt. Nálepku 8, 071 01 Michalovce; pre vymoženie istiny
29.100,00 Eur, rozhodujúc o sťažnosti povinných proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 54Ek/2677/2024 zo dňa 17.02.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/2677/2024 zo dňa
17.02.2025 v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným prostredníctvom právneho zástupcu na
Okresný súd Banská Bystrica dňa 18.11.2024 domáhal od povinných vymoženia istiny 29.100,00 Eur,
a to na základe exekučného titulu - Notárska zápisnica napísaná na Notárskom úrade v Spišskej Novej
Vsi dňa 13.06.2024 notárom JUDr. Ľubomírom Ondovom pod sp. zn. N 358/2024, Nz 18536/2024,
NCRIs 19062/2024. Súd na základe predmetného Návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 26.11.2024

Poverenie na vykonanie exekúcie sp. zn. 54Ek/2677/2024 (ďalej len „Poverenie na vykonanie exekúcie“)
súdnemuexekútorovi-JUDr.JozefBlaško,sídloexekútorskéhoúradu:B.E.X,XXXXXI.,ktorýexekúciu
vedie pod sp. zn. 5EX 790/24.

2.Uznesenímsp.zn.54Ek/2677/2024zodaň17.02.2025súdI.výrokom návrhpovinnýchnazastavenie
exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol; II. výrokom rozhodol, že oprávnený

má voči povinným nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinných na
zastavenie exekúcie vo výške 296,63 eur a III. výrokom povinným náhradu trov konania nepriznal.
Predmetné uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že exekučné konanie
je vedené na základe Notárskej zápisnice napísanej na Notárskom úrade v Spišskej Novej Vsi dňa
13.06.2024 notárom JUDr. Ľubomírom Ondovom pod sp. zn. N 358/2024, Nz 18536/2024, NCRIs
19062/2024. Ako veriteľ - oprávnená osoba v exekučnom titule je uvedený oprávnený, ako dlžníci -

povinné osoby sú uvedení povinní. Z notárskej zápisnice vyplýva právny dôvod - pôžička peňazí medzi
oprávneným a povinnými, predmet plnenia: 34.200,00 Eur a čas plnenia: do 30.09.2024. Povinní v bode
VI. notárskej zápisnice výslovne súhlasili s tým, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným
titulom a podkladom pre exekúciu. Súd dal do pozornosti skutočnosť, že exekučná notárska zápisnica je
tzv. solemnizačnou notárskou zápisnicou v zmysle § 46 Notárskeho poriadku, t.j. notárskou zápisnicou
obsahujúcou právny úkon, ktorý formuluje notár takým spôsobom, aby jeho obsah zodpovedal vôli

účastníkov ako aj právnym predpisom a neodporoval dobrým mravom. Táto notárska zápisnica je
zároveň verejnou listinou ( § 3 ods. 4 Notárskeho poriadku), pri ktorej platí prezumpcia správnosti podľa§ 205 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov. Skutočnosť, že
notárska zápisnica je verejnou listinou, je významnou z hľadiska lepšej vymožiteľnosti práva účastníkov
daného úkonu. Skutočnosti uvedené vo verejnej listine sa považujú za dané, pokiaľ ich niekto nevyvráti,

t.j. dôkazné bremeno leží na tých, ktorí jej obsah rozporujú, v tomto prípade leží dôkazné bremeno na
povinných. Právny záväzok (či už jednostranný alebo dvojstranný) nemusí byť v exekučnej notárskej
zápisnici priamo obsiahnutý, podstatné je len to, aby tento záväzok v exekučnej notárskej zápisnici bol
špecifikovaný v rozsahu náležitostí podľa ustanovenia § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.
Základnými predpokladmi vedenia exekúcie voči dlžníkom - povinným sú vykonateľný exekučný titul

a skutočnosť, že povinní dobrovoľne nesplnili to, čo im ukladá exekučný titul. V prípade exekučnej
notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní zákonom predpísaných
náležitostí notárskej zápisnice upravených v § 47 Notárskeho poriadku. Formálna vykonateľnosť
nastáva však až vtedy, keď márne uplynie lehota na dobrovoľné splnenie povinnosti, ktorá je v nej
obsiahnutá. Osobitosť exekučnej notárskej zápisnice spočíva v tom, že potvrdenie o vykonateľnosti
sa na tejto zápisnici na rozdiel od iných exekučných titulov nevyznačuje (§ 46 ods. 2 Exekučného

poriadku). Materiálna vykonateľnosť exekučnej notárskej zápisnice je naplnená vtedy, keď obsahuje
osobu oprávneného, osobu povinného a náležitosti predpísané v § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného
poriadku,t.j.konkretizáciuprávnehozáväzkučodojehorozsahuaobsahu(právnydôvod,predmetačas
plnenia) a súhlas povinného s vykonateľnosťou zápisnice. Materiálnym predpokladom vykonateľnosti
exekučného titulu je o.i. aj to, či osoby označené v zápisnici skutočne existujú (resp. či skutočne

existovali v čase spísania zápisnice), a teda či nejde o tzv. „non subjekt“. Materiálnym predpokladom
vykonateľnosti exekučného titulu je aj to, či sú dotknuté osoby dostatočne individualizované, teda či
nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho ide. Materiálnym predpokladom vykonateľnosti je tiež
určenie lehoty na plnenie a vymedzenie obsahu a rozsahu plnenia. Splnenie podmienky vykonateľnosti
skúma exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a to aj ex offo.

Súd teda ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie preskúmal predloženú notársku zápisnicu
a konštatuje, že notárska zápisnica spĺňa všetky formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti
exekučného titulu. Povinní vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie požadujú materiálny prieskum
notárskej zápisnice, a to v prepojení na hmotnoprávny úkon, ktorý obsahuje. Ústavný súd pripúšťa,
že exekučný súd môže v určitej miere skúmať materiálnu vykonateľnosť notárskej zápisnice, ale len

ak sa vzniesli relevantné námietky týkajúce sa hmotnoprávneho základu zápisnice. Tento prieskum je
obmedzený a nemá charakter komplexného hmotnoprávneho konania. Primárne je otázka existencie
záväzku predmetom sporového konania, nie exekučného konania. Povinní v návrhu na zastavenie
exekúcie síce namietajú neexistenciu dlhu, ale z dôvodu, že v čase spísania notárskej zápisnice a v čase
vyslovenia súhlasu s jej vykonateľnosťou dlh už neexistoval, nakoľko zanikol jeho splnením. Povinní vo

svojom návrhu na zastavenie exekúcie uvádzajú, že povinný 1/ uhradil priamo oprávnenému na účet
spolu sumu 24.993,76 Eur v mesiacoch január 2022 až jún 2022. Povinní ďalej uvádzajú, že okrem
uvedených platieb dochádzalo k splátkam pôžičky za povinných aj zo strany tretích subjektov, pričom
ich dcéra uhradila v prospech oprávneného v máji 2024 sumu vo výške 5.000,00 Eur a tretia osoba -
J. H., splatila dlh ku dňu uznania dlhu podľa vedomosti povinných minimálne 13.700,00 Eur v období

od decembra 2022 až do júla 2024. Súd však úhrady povinného 1/ a tretích osôb nemôže akceptovať,
nakoľko väčšina ich nastala ešte pred vydaním exekučného titulu (13.06.2024). Oprávnený navyše súdu
preukázal, že povinnými predkladané doklady o úhradách sa vzťahujú už na uhradenú časť dlhu, ktorá
nebola predmetom uznania dlhu vo forme notárskej zápisnice, a zároveň súdu pri podaní návrhu na
vykonanie exekúcie uviedol, že povinní po spísaní notárskej zápisnice uhradili z dlžnej sumy každý

mesiac od júna do novembra 2024 spolu sumu 5.100,00 Eur a preto suma uvedená v notárskej zápisnici
bola v návrhu na vykonanie exekúcie ešte ponížená o úhrady povinných. Pokiaľ povinní teda nesúhlasili
s výškou dlhu ku dňu spísania notárskej zápisnice (13.06.2024), nemali podpísať notársku zápisnicu na
sumu uvedenú v nej a nemali súhlasiť s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice. V notárskej zápisnici
povinnívyhlásili,žeichvôľapritomtoprávnomúkoneboloslobodná,vážna,určitáazrozumiteľná,prejav

neuskutočnili v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok.
Povinní v návrhu na zastavenie exekúcie uviedli, že k podpisu notárskej zápisnice došlo len z dôvodu
nátlaku oprávneného, ale uvedené tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázali v návrhu na zastavenie
exekúcie. Súd uviedol, že notárska zápisnica je zároveň verejnou listinou ( § 3 ods. 4 Notárskeho
poriadku), pri ktorej platí prezumpcia správnosti podľa § 205 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok v znení neskorších predpisov. Skutočnosť, že notárska zápisnica je verejnou listinou, je
významnou z hľadiska lepšej vymožiteľnosti práva účastníkov daného úkonu. Skutočnosti uvedené vo
verejnej listine sa považujú za dané, pokiaľ ich niekto nevyvráti, t.j. dôkazné bremeno leží na tých,
ktorí jej obsah rozporujú, v tomto prípade leží dôkazné bremeno na povinných, ale povinní nijakýmdôkazom nepreukázali, že k podpisu notárskej zápisnice došlo len z dôvodu nátlaku oprávneného.
Exekučný súd nad rámec uvedeného nemá právomoc viesť rozsiahly materiálny prieskum notárskej
zápisnice. Pokiaľ povinní poukazujú na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 435/2020, exekučný

súd uviedol, že vo veci III. ÚS 435/2020 sťažovatelia žiadali zastavenie exekúcie z dôvodu, že v čase
uznania dlhu v notárskej zápisnici tento dlh ešte neexistoval, keďže pôžička nebola reálne sťažovateľom
v tom čase poskytnutá. Exekučný súd konštatoval, že predložená notárska zápisnica spĺňa všetky
formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu. Tento záver vychádza z prieskumu
formálnej vykonateľnosti (obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti) a posúdenia materiálnej

vykonateľnosti.
Povinní zároveň vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedli, že podali dňa 23.12.2024
samostatnú žalobu, ktorou sa domáhajú určenia neplatnosti právneho úkonu - uznania dlhu, nakoľko
okrem neexistencie dlhu bolo jeho uznanie formou notárskej zápisnice vykonané pod nátlakom. Súd
konštatoval, že do dnešného dňa nie je súdne konanie vo veci žaloby o určenie neplatnosti právneho
úkonu žalobcov (v tomto konaní povinných), vedené na Okresnom súde Spišská Nova Ves pod

sp. zn. 1C/111/2024 právoplatne skončené. Samotné podanie žaloby o určenie neplatnosti právneho
úkonu nie je dôvodom na zastavenie exekúcie a nebráni vymáhateľnosti Exekučného titulu. Súd pri
posúdení daného prípadu vychádzal z postulátu, že skutočnosť zakladajúca neprípustnosť exekúcie je
taká okolnosť, ktorá definitívne a trvale bráni výkonu exekúcie na podklade konkrétneho exekučného
titulu. Pokiaľ má potom oprávnený k dispozícii vykonateľný exekučný titul, ktorý nebol v predpísanom

konaní zrušený, je oprávnený domáhať sa aj jeho núteného výkonu. Opačný výklad by bol v rozpore s
primárnym účelom exekučného konania, ktorým je rýchle a efektívne uspokojenie judikovaného nároku
oprávneného. V tomto smere súd tiež poukázal na skutočnosť, že zákon síce chráni záujmy povinných,
nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia
nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované, a aby sa uspokojenie jeho

nároku neodďaľovalo (pozri Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 60/04). Súd
ale k predmetnému uvádza, že v príde, ak Okresným súdom Spišská Nova Ves bude v konaní sp.
zn. 1C/111/2024 rozhodnuté o neplatnosti uznania dlhu, povinní si môžu podať opätovne návrh na
zastavenie exekúcie.

3. Proti uvedenému uzneseniu podali povinní sťažnosť, ktorú odôvodnili tým, že súd v napádanom
uznesení nesprávne vyhodnotil posudzovanú situáciu a námietky povinných, keď nekriticky prijal a uveril
tvrdeniam oprávneného, a to že povinní sa zaviazali k vráteniu hodnoty ním načerpaných úverov v ním
tvrdenej súhrnnej výške 71.161,29 €, o čom však nepredložil súdu žiadne relevantné dôkazy. Oprávnený
však nikdy predmetné finančné prostriedky v takomto obnose ako pôžičku neposkytol povinným a nikdy

nebolo predmetom dohody medzi oprávneným a povinnými to, že povinní vrátia sumu rovnajúcu sa
hodnote oprávneným načerpaných úverov, t. j. 71.161,29 €. Nie je pravdou a povinní popierajú, aby sa
kedykoľvek v minulosti zaviazali vrátiť finančné prostriedky v tejto výške, ktoré im nikdy neboli ani len
odovzdané. Oprávnený túto skutočnosť ničím nepreukázal, nakoľko takáto dohoda nikdy nevznikla a
uvedené je preto výlučne účelovým tvrdením. Ani oprávneným predložený dôkaz o tom, že oprávnený

načerpal na svoje bankové účty finančné prostriedky vo výške 21 900 Eur, prípadne dôkaz spočívajúci
v predložení niektorých strán z úverovej zmluvy nepreukazuje, že čiastka, ktorú oprávnený označil
ako údajný dlh - t. j. 71.161,29 €. bola odovzdaná povinným. Povinní nikdy od oprávneného neprijali
všetky finančné prostriedky, ktoré oprávnený načerpal, nie to ešte obnos peňazí vo výške 71.161,29
€ predstavujúci akúsi „celkovú hodnotu úveru“ a preto je účelovým tvrdením to, že dlh bol na počiatku

vyšší, než je zmienené v notárskej zápisnici, a to s cieľom hodiť vinu za vlastné konanie na povinných. Aj
samotný oprávnený len stroho, neurčito a nepodložene uvádza tvrdenie, že povinní sa údajne zaviazali
k zaplateniu dlhu vo výške 71.161,29 €, avšak povinní poukazujú na to, že ak sa oprávnený snaží
tvrdiť, že všetky načerpané prostriedky boli odovzdané povinným, neuvádza pravdu. Rovnako ak sa
oprávnený snaží tvrdiť, že napriek tomu, že prostriedky neboli odovzdané sa ich povinní zaviazali vrátiť,

tiežneuvádzapravdu.Naozrejmeniesituácie,jenutnépriblížiťpriebehčerpaniafinančnýchprostriedkov
oprávneným. Oprávnený dokladuje, že načerpal finančné prostriedky z dvoch úverov. Prvý vo výške 21
900 € v C. G. (s jeho povinnosťou splatiť banke 29.714,63 €) a druhý v Slovenská sporiteľňa a.s. vo
výške 31.279 € (s jeho povinnosťou splatiť banke 41.446,66 €). Uvedené nie je úplnou pravdou, nakoľko
zo strany oprávneného došlo v septembri 2021 v D. D. G. k načerpaniu úveru len vo výške 10 000 €. Až

následne dňa 02.05.2022 došlo zo strany oprávneného k refinancovaniu úveru, kde úver v D. D. G. vo
výške 10 000 € bol refinancovaný a oprávneným boli načerpané finančné prostriedky vo výške 31.279
€. Táto nová načerpaná finančná hodnota, však nebola načerpaná v prospech povinných a oprávnený
ju nikdy ani nezaslal povinným. Tieto finančné prostriedky (o ktoré bol pôvodný úver navýšený, t. j.21.279 €) zaslal tretím osobám. V reakcii na tieto neúplné tvrdenia predložili povinní detaily platieb z
účtu oprávneného zo dňa refinancovania úveru, ktoré preukazujú , že časť týchto financií (9000 €, 3000
€, 3500 €) bola odoslaná na cudzie účty tretích osôb a nie na účty povinných. O uvedenom svedčí

aj účelové neuvedenie dátumu načerpania úverov a nepredloženie ostatných platieb preukazujúcich
poskytnutie financií povinným. Oprávnený však nikdy povinným neodovzdal sumu, ktorú označuje on
ako celkový dlh a nikdy nedošlo ani k dohode o tom, že povinní vrátia takúto sumu, prípadne, že to budú
práve povinní, ktorí namiesto neho uhradia sumu, ktorú potrebuje v prospech bánk zaplatiť.
Faktom, ktorý podporuje tvrdenie povinných je to, že oprávnený sám rozpisuje „odovzdanie úveru“ vo

výške 21 900 Eur načerpaného v C. G. neurčitými výbermi z bankomatu a zasielaním iným osobám,
než sú povinní, a tým preukazuje, že ani tento úver dokonca v celosti neodovzdal len povinným, ale aj
tretím osobám.
Dlh povinných v čase podania návrhu na začatie exekúcie bol teda splatený v celom rozsahu a
vyhlásenie o nesplatenej časti v notárskej zápisnici nebolo pravdivým, čo dokladuje aj samotný
oprávnený výpismi o prijatých platbách, spolu v súčte 40.076,62€, a to bez započítania platby zo strany

povinného 1/ vo výške 21 403,76 €, ktorú povinní zdokladovali výpisom z účtu povinného 1/ v návrhu
na zastavenie exekúcie (teda spolu 61.480,38 €). Oprávnený síce namieta, že po tejto platbe bolo v
prospech povinného 1/ zaslaných opätovne v súčte 9.000 €, avšak povinní poukazujú na to, že sú si toho
vedomí, avšak aj napriek tejto skutočnosti, bol ich dlh splatený v celom rozsahu. Súčasne oprávnený
žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia ohľadne existencie a samotného vzniku aj iného dlhu

okrem toho, ktorý sa zmieňuje v notárskej zápisnici.
Nie je vinou povinných a nemôže byť na ich zodpovednosti skutočnosť, že oprávnený po tom, ako
načerpal finančné prostriedky z refinancovania úveru s nimi naložil tak, že ich zaslal na účty tretích osôb.
Nie je možné očakávať od povinných, že napriek neexistencii dlhu by mali oni byť exekučne postihnutí
za dlhy tretích osôb, ku ktorým nikdy nepristúpili ani ich neprevzali. Povinní nemôžu zodpovedať za

konanie oprávneného, ktorý poskytol peňažné prostriedky tretím osobám, ale len za dlh svoj vlastný,
ktorý bol splatený v celom rozsahu.
Súd nesprávne vyhodnotil splnenie podmienok pre materiálnu vykonateľnosť notárskej zápisnice ako
exekučného titulu, ktorú povinní namietajú z dôvodu neexistencie dlhu jednak v čase vyhotovenia
notárskej zápisnice a zároveň v čase začatia exekúcie, čím je prítomné nesprávne právne posúdenie

zo strany súdu. Súd bez ohľadu na to, že samotná notárska zápisnica zmieňuje vykonanie pôžičky v
roku 2021 neprihliadal k predloženým dôkazom zo strany povinných, ktorí preukazujú, že v čase od
poskytnutiapôžičkysplatilicelýjejrozsah,atedaževedenímexekúcievočinimdochádzakduplicitnému
vymoženiu nárokov oprávneného, ktorý sa vďaka nepodloženým tvrdeniam chce obohatiť na úkor
povinných. Samotný Oprávnený dokladuje skutočnosť, že ku dňu uznania dlhu boli pôžičky z obdobia

septembra 2021 splatené prostredníctvom jednak povinných a aj ich dcéry I. K. F. a tretích osôb, ktoré
zasielali splátku za J. H., ktorý sa zaviazal, že bude splácať dlh povinných oprávnenému popri nich,
o čom povinní predložili k návrhu na zastavenie exekúcie jeho čestné prehlásenie. Súd sa nesprávne
vysporiadal s materiálnym prieskumom, ak pri ňom neakceptoval úhrady povinného 1/ a tretích osôb z
dôvodu, že tie predchádzali vzniku exekučného titulu, čím je okrem nesprávneho právneho posúdenia

založenéajnesprávnezistenieskutkovéhostavu.Právetaktopreukázanáneexistenciadlhujezásadnou
skutočnosťou, ktorá je podkladom pre nesprávnosť samotného exekučného titulu a súčasne právne
posúdenie jeho materiálnej (ne)vykonateľnosti, nakoľko v prepojení na zvyšné okolnosti, ktoré nastali
medzi oprávneným a povinnými, a to nátlak oprávneného na povinných, ako aj všetkých ich rodinných
príslušníkov, s bezprávnymi vyhrážkami, ktorým je platnosť exekučného titulu spochybnená, je nutné

posudzovať podmienku materiálnej vykonateľnosti, t. j. existenciu záväzku ku dňu začatia exekúcie bez
ohľadunato,čikjehosplateniudošlopreduznanímdlhuavznikomexekučnéhotitulualebopoňom.Súd
síce v odôvodnení uviedol, že povinnými poukazovaný nález Ústavného súdu SR (č. k. III ÚS 435/2020 z
11.októbra 2022) spočíval vo vyhodnotení situácie, kedy dlh v čase uznania ešte nevznikol, avšak podľa
názorupovinnýchnesprávnevyhodnotilaplikáciutohtorozhodnutiaÚstavnéhosúduSRnatotokonanie,

nakoľko uvedená podstata tohto nálezu je aplikovateľná aj v tomto konaní, keďže aj v tomto konaní
spočíva situácia v neexistencii záväzku v čase vzniku exekučného titulu. Ak má byť predpokladom
vykonateľnosti exekučného titulu hmotnoprávna realita, v ktorej záväzok existuje, tak ani v tomto konaní
nie je exekučný titul vykonateľný, nakoľko ani tu záväzok v čase vzniku exekučného titulu neexistoval,
nakoľko pred jeho vznikom zanikol. Rovnako vzhľadom na vyššie zmienené sa súd len laxne vysporiadal

s materiálnym prieskumom, ak bez ďalšieho preukázania prevzal holé tvrdenia oprávneného o tom, že
celková splatená časť dlhu sa viaže na iný záväzok nie ten, ktorý je uznaný v notárskej zápisnici, a na
základe toho tvrdí, že povinní túto skutočnosť preukázal. Povinní v tomto opätovne popierajú existenciu
akéhokoľvek iného dlhu a nemôžu súhlasiť so záverom súdu, že oprávnený túto skutočnosť preukázal.Rovnako súd nevzal do úvahy skutočnosti, ohľadne konania proti svojej vôli, ak jednoducho bez
ďalšieho uviedol, že „predmetné uznanie dlhu nemali Povinní podpísať“. Na objasnenie týchto tvrdení
povinní predložili aj podanú žalobu na Okresnom súde Spišská Nová Ves, kde vysvetľujú, že k takýmto

vyhláseniambolidonútení,čímjevkontextezmieňovanýchokolnostínutnésazaoberať.Napreukázanie
tejto skutočnosti navrhli vypočutie osôb, čo však súd nevzal do úvahy a vo svojom odôvodnení ani len
nezmieňuje dôvod nevykonania takéhoto dôkazu. Uvedený návrh prišiel zo strany povinných z dôvodu,
že práve Exekučný poriadok ráta s vypočutím osôb, ak je to v konaní potrebné.

4. Oprávnený sa k podanej sťažnosti povinných na výzvu súdu (doručenú právnemu zástupcovi
oprávneného dňa 30.05.2025 fikciou doručenia – uplynutím úložnej lehoty rozhodnutia do vlastných rúk
s fikciou doručenia) nevyjadril.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho

súdneho úradníka.

6. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

10. Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v
prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

11. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou – účastníkmi konania, v ktorých neprospech bolo uznesenie

vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP)
po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP) preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podanej sťažnosti a postupom bez
nariadenia pojednávania (§ 249 CSP) dospel k záveru, že rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka je
potrebné zrušiť a to z nasledovných dôvodov:

12. Podľa ust. § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj
notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná
osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila.

13. Podľa ust. § 45 ods. 3 Exekučného poriadku, ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm.
c) vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa
exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa
záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.

14. Podľa ust. § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne,
ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, ktorá
nespĺňa zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo v je v rozpore
s dobrými mravmi.

15. V prvom rade súd konštatuje, že konanie vedené na Okresnom súde Spišská Nová Ves sp.
zn. 1C/111/2024 nie je právoplatne skončené. Uznesením zo dňa 12.05.2025 (právoplatným dňa
29.05.2025) však súd rozhodol na návrh povinných o zmene žaloby o určenie neplatnosti právnehoúkonu na žalobu o zaplatenie istiny 20.310,38 eur s príslušenstvom, pričom vo veci prebiehajú procesné
úkony.

16. Exekučným titulom v predmetnej právnej veci je notárska zápisnica spísaná na notárskom úrade v D.
E. F., H. L. XX dňa 13.06.2024 JUDr. Ľubomírom Ondovom – notárom pod N 358/2024, Nz 18536/2024
NCRIs 19062/2024 v zmysle ktorej povinní uznali dlh vo vzťahu k oprávnenému v celkovej výške 34.200
eur s povinnosťou vrátiť poskytnutú pôžičku v lehote do 13.06.2024. Oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie zohľadnil ďalej úhrady povinných vo výške 5100 eur.

17. Z vyjadrenia oprávneného k návrhu povinných na zastavenie exekúcie, ktoré vyjadrenie odcitoval aj
vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení vyplýva, že „Oprávnený bol ako ich nádejný zať povinnými
požiadanýopôžičku,naktorúsivzalnazákladežiadostipovinného1/úverzTatrabanky,a.s.stermínom
splatnosti dňa 15.09.2029, kde výška celkovej čiastky, ktorú musí oprávnený ako dlžník zaplatiť, je
29.714,63 €; zároveň, keďže ho povinní žiadali o ďalšiu pôžičku, poskytol im ďalšiu pôžičku, na ktorú si

opäť vzal na základe žiadosti povinného 1/ úver zo Slovenskej sporiteľne, a.s. s termínom splatnosti dňa
15.05.2030, kde celková čiastka, ktorú musí oprávnený ako dlžník zaplatiť, je 41.446,66 €. Tieto finančné
prostriedky z úverov, ktorých výška v súhrne predstavuje sumu 71.161,29 €, sa povinní zaviazali vrátiť
oprávnenému v plnom rozsahu. Tento celkový dlh (71.161,29 €) bol povinnými v čase uznania dlhu už
čiastočne splatený, a preto došlo k uznaniu už len zostávajúcej časti dlhu a to z dôvodu meškania s

jeho úhradou v celosti.

18. Z predloženej spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi Slovenskou sporiteľnou a.s. a oprávneným A.,
Knižkomsúdmalzistené,žeoprávnenémubolzostranySlovenskej sporiteľneposkytnutý úvervovýške
31.279 eur s tým, že celková čiastka, ktorú bude spotrebiteľ v danom prípade oprávnený povinný zaplatiť

(výška požičanej istiny plus úroky a prípadné náklady spojené so spotrebiteľským úverom) predstavuje
sumu 41.446,66 eur. Rovnako mal súd preukázané, že oprávnenému bol zo strany Tatra Banky a.s.
poskytnutýspotrebiteľskýúvervovýške21900eurstým,žecelkováčiastka,ktorúsaoprávnenýzaviazal
zaplatiť (výška požičanej istiny plus úroky a prípadné náklady spojené so spotrebiteľským úverom)
prestavuje sumu 29.714,63 eur.

19. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že celkový dlh povinných
je 71.161,29 eur. Ide o sumu, ktorá predstavuje poskytnutý úver oprávnenému zo strany peňažných
ústav vrátane úrokov a nákladov spojených so spotrebiteľským úverom.

20. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie – uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
435/2020 zo dňa 11.10.2022 publikované v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod č.
40/2022, v zmysle ktorého: „Pri vydávaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu notár nepreveruje
okolnosti, ktoré môžu robiť právny úkon neplatným v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho
zákonníka o neplatnosti právnych úkonov spôsobom porovnateľným, ako je to v súdnom nachádzacom

konaní. Podstatným diferenciačným znakom medzi notárom a súdom pri vydávaní exekučného titulu je
skutočnosť, že notár nemá procesné nástroje na odhalenie niektorých dôvodov absolútnej neplatnosti
právneho úkonu (napr. podľa § 37 ods. 1, § 38 ods. 2, § 39a Občianskeho zákonníka, príp. pre
rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka), z ktorého záväzok do notárskej
zápisnice zahrnie. Pritom súd na niektoré z takých nedostatkov prihliada ex offo, takže protiargumentom

nemôže byť súhlasný formálny prejav vôle osôb (oprávneného a povinného) žiadajúcich o spísanie
notárskej zápisnice. Z tohto pohľadu sa potom nedá súhlasiť so všeobecne formulovaným názorom,
že vykonateľnou môže byť aj notárska zápisnica, ktorá nemá základ v hmotnom práve. Notárska
zápisnicaosúhlasesvykonateľnosťouakoprocesnýinštitútmajúcivýznampreexekúciu(exekučnýtitul)
nemôžeodrážaťabsenciuhmotnoprávnejreality.Takémuprístupuštátajehoorgánychrániacezákladné

práva a slobody nemôžu poskytnúť právnu ani súdnu ochranu. Od notárov nemožno požadovať,
aby pred vydaním notárskej zápisnice vykonávali dokazovanie porovnateľné s dokazovaním v rámci
súdneho konania. Potom je ale nutné vyžadovať od exekučného súdu, aby sa v prípade, ak povinní
nastoliapochybnostiviažucesanareálnosťhmotnoprávnehozákladunotárskejzápisnice,toutootázkou
zaoberal.“.

21. Z napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka nie je možné zistiť, ako sa vyšší súdny
úradník vysporiadal pri rozhodovaní o návrhu povinných na zastavenie exekúcie s ust. § 45 ods. 3Exekučného poriadku, v zmysle ktorého sa exekúcia na podklade notárskej zápisnice môže týkať iba
sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úroky z omeškania.

22. Povinní v konaní tvrdili a preukazovali určité úhrady, ktorými mali zaplatiť dlh. Aj keď je pravdou,
že notárska zápisnica je v zmysle ust. § 3 ods. 4 Notárskeho poriadku verejnou listinou a uznanie dlhu
zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku (predpokladá sa...), že dlh v čase uznania trval (§ 558 OZ),
ust. § 205 CSP ani ust. § 558 OZ nevylučujú preukázanie opaku skutočností v nich uvádzaných, preto
neobstojí názor vyššieho súdneho úradníka v napadnutom uznesení, že v tomto prípade nemožno

prihliadnuť na úhrady dlhu pred jeho uznaním vo forme notárskej zápisnice, ak sa povinní úhradami
vykonanými pred uznaním dlhu snažia vyvrátiť, že dlh v čase uznania trval.

23. Súd však zároveň poukazuje na skutočnosť, že pre možné rozhodnutie vo veci bude potrebné ustáliť,
aká reálne bola výška poskytnutej pôžičky povinným a akú časť z tejto pôžičky povinní uhradili berúc do
úvahy ust. § 45 ods. 3 Exekučného poriadku. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť ohľadne výšky

poskytnutej pôžičky zaťažuje oprávneného, pretože z týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivý
následok v podobe existencie dlhu. Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, akú sumu povinní na
pôžičku zaplatili zas majú povinní, pretože z týchto skutočností vyvodzujú pre seba priaznivý právny
následokvpodobeneexistenciedlhu(alebojehočasti)atýmbuďvyvráteniadomnienky,žedlh(vovýške
uvedenej v notárskej zápisnici) v čase jeho uznania existoval alebo preukázania, že po uznaní zanikol.

24. Úlohou vyššieho súdneho úradníka bude preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti nutné
ustáliť, či nárok uplatnený oprávneným v predmetnom exekučnom konaní z titulu notárskej zápisnice
neodporuje zákonu a to konkrétne ust. § 45 ods. 3 Exekučného poriadku. Vyšší súdny úradník opätovne
rozhodne aj trovách konania vrátane trov sťažnostného konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).