Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. september 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/82/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124386787
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124386787.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v spore žalobcu: SetCar sk, a.s., so
sídlomUlicapriemyselná10,03852Sučany,IČO:50387189,právnezastúpený:Advokátskakancelária
JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 55 732 453, proti
žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816
23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 209,99 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 5C/131/2024-86 zo dňa 26.02.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 209,99 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 209,99 eur od 28.02.2024 do zaplatenia
a žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 09.11.2023 došlo vo Vrútkach ku škodovej udalosti na motorovom
vozidle Volkswagen Passat, A., spôsobenej poškodenému a škodová udalosť bola spôsobená

prevádzkou motorového vozidla Toyota Corolla, A., poisteného u žalovaného. V dôsledku tejto škodovej
udalosti poškodený bol nútený užívať náhradné motorové vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, na
dochádzanie do práce, na nákupy a na súkromné účely, a to zapožičaním si náhradného motorového
vozidla NISSAN QASHQAI – automat, EVČ: B. u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme vozidla č. 510/608
zo dňa 22.01.2024 s dohodnutým zmluvným nájomným vo výške 80,- eur na jeden deň. Z prehlásenia
poškodeného vyplýva, že vozidlo z autoservisu si prevzal dňa 05.02.2024. Po ukončení nájmu
náhradného vozidla žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 240060 zo dňa 05.02.2024 s dátumom

splatnosti 19.02.2024 na sumu 1.049,94 eur. Žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 12.02.2024 ukončil
šetrenie poistnej udalosti a pristúpil k čiastočnej úhrade vzniknutej škody v sume 839,95 eur, ktorú
poukázal priamo na účet žalobcu. Poškodený ešte predtým uzatvoril so žalobcom dňa 05.02.2024
zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej
udalosti z 09.11.2023 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla,
ktoré poskytol poškodenému žalobca. V zmysle bodu 5. tejto zmluvy je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo
na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného.

Keďže žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom rozsahu žalobca sa namiesto poškodeného v tomto
konaní domáha preplatenia zvyšnej časti nákladov, účelne vynaložených na prenájom náhradného
vozidla, a to vo výške 209,99 eur. Z oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že žalobca odpočítal
sumu 209,99 eur ako neprimerané náklady na náhradné vozidlo za 3 dni prenájmu. Poškodenýnáhradné motorové vozidlo používal v dôsledku škodovej udalosti spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla poisteného u žalovaného v období od 22.01.2024 do 05.02.2024, t. j. 15 dní. Z predložených
listinných dôkazov nie je preukázané, že by poškodený mal akúkoľvek možnosť ovplyvniť začiatok

a trvanie vykonávania opravárenských prác na poškodenom motorovom vozidle alebo možnosť prevziať
opravené vozidlo skôr. Poškodený v čestnom prehlásení prehlásil, že v čase vykonávanie opravy jeho
poškodeného vozidla nedisponoval dostatočnými finančnými prostriedkami na to, aby sám z vlastných
zdrojov uhradil faktúru za opravu motorového vozidla, a preto musel počkať, kým žalovaný vykoná
úhradu za opravu vozidla. Žalovaný uhradil faktúru za opravu vozidla dňa 05.02.2024 a po tejto

vykonanejúhradebolopoškodenémuvozidlovydanézautoservisu.Žalovanýplnilsvojupovinnosťpodľa
§ 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z. z. (ďalej aj „zákon o PZP“) tým, že listom zo dňa 12.02.2024 žalobcovi
oznámil, že skončil šetrenie poistnej udalosti a priznal mu plnenie v rozsahu 839,95 eur, pričom krátil
o sumu 209,99 eur, keďže neuznal nájom motorového vozidla za 3 dni prenájmu, avšak z listinných
dôkazov je zrejmé, že poškodené vozidlo sa preukázateľne nachádzalo v autoservise 15 dní. Škodlivý
následok trval až do reparácie škody, teda až do dňa, kedy mohol poškodený užívať svoje motorové

vozidlo, t. j. do 05.02.2024 a počas tejto doby mal nárok na zapožičanie si náhradného vozidla.
3. Pre prípad vzniku pochybností ohľadom nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania
poukázal na právny názor a závery Ústavného súdu SR v náleze sp. zn. III.ÚS 309/2020-33 zo
dňa 14.10.2021, ktorým bol zrušený rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 a tento
v odôvodnení predmetného nálezu sa zaoberal otázkou povinnosti poisťovne zaplatiť poškodenému

úroky z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP. Rovnakým spôsobom rozhodol Ústavný súd SR aj
nálezmi sp. zn. III.ÚS 214/2020 a III.ÚS 215/2020. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle
§ 255 ods. 1 CSP, keď úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému.

4. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 365

ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie poukázal na skutočnosť,
že dňa 02.02.2024 došlo k oprave poškodeného vozidla a od tohto dňa už nebol žiaden dôvod na
vypožičanie náhradného motorového vozidla. Náklady vynaložené na prenájom náhradného vozidla
pod dni 02.02.2024 nie je možné považovať za účelné a nutné v príčinnej súvislosti so vznikom škody.
Pojmovo už nejde o vozidlo náhradné, prenajaté dočasne po dobu, keď z dôvodu poškodenia nie je

možné dočasne užívať vlastné vozidlo. Súd sa s uvedenou námietkou vôbec nezaoberal. Rozsudok je
mimoriadne strohý, arbitrárny a nepreskúmateľný. Sám súd vo svojom rozhodnutí poukazuje na nutnosť
a účelnosť nájmu náhradného vozidla, ale na druhej strane priznáva žalobcovi náklady vynaložené na
nájom za čas, kedy nájom nebol ani nutný ani účelný. Ako dôvodný nájom náhradného vozidla určil
až do dňa doručenia krycieho listu, avšak bez riadneho ozrejmenia, z akých zákonných ustanovení

vychádzal pri určení, že žalovaný je povinný hradiť nájom náhradného vozidla aj po dni, kedy nájom
prestal byť nevyhnutný a účelný. Skutočnosť, že poškodený nie je ochotný vrátiť náhradné vozidlo v deň,
kedy je jeho motorové vozidlo opravené a plne funkčné, nemôže byť pripísaná na ťarchu žalovaného.
Pokiaľ chce poškodený užívať náhradné vozidlo po dni skončenia opravy, nič mu v tom nebráni, avšak
náklady na takýto nájom je povinný znášať sám. Nebolo vzaté do úvahy, že poškodený nie je nútený

čakať do doručenia krycieho listu, o jeho vydanie môže požiadať pred započatím opravy vozidla, resp.
môže uhradiť opravu vozidla z vlastných zdrojov a následne si ju nechať preplatiť. Žalovaný v zmysle
zákona o PZP nie je povinný plniť za opravu vozidla poistné plnenie priamo autoservisu. Zákon v tejto
súvislosti hovorí o povinnosti žalovaného poskytnúť poistné plnenie poškodenému a je len dobrou vôľou
žalovaného,žeodbremenípoškodenéhoaposkytnepoistnéplneniepriamoautoservisu,ktorýopravoval

motorové vozidlo. Nemôže sa stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že uplatňovanie zádržného
práva je bežnou praxou autoservisu a je v súlade so zákonom. Absurdnosť argumentácie autoservisu, že
čakajú do doručenia krycieho listu je o to väčšia, že autoservis opravujúci poškodené motorové vozidlo
je zmluvným servisom žalovaného, a preto neexistuje dôvod, pre ktorý by žalovaný nemal autoservisu
poskytnúť poistné plnenie. Poukázal na dôkazné bremeno a na judikát R7/92, v zmysle ktorého môžu

byť náklady len v tom rozsahu, v akom boli vynaložené správne a účelné na vypožičanie náhradného
vozidla. Podľa ustálenej judikatúry je poisťovňa povinná nahradiť poškodenému náklady za vypožičanie
náhradného vozidla za obdobie, počas ktorého nemôže užívať svoje poškodené motorové vozidlo
z dôvodu vykonávania opravy. Žalobca nepreukázal, že by predložená faktúra mala byť opravcom
vystavená ešte pred ukončením opravy, resp. nepreukázal žiaden dôvod, pre ktorý by si poškodený

nemohol v tento deň prevziať svoje opravené vozidlo a ukončiť ďalší neúčelný prenájom náhradného
motorového vozidla. Súd pochybil, keď zobral tvrdenia žalobcu za základ svojho rozhodnutia napriek
tomu, že žalobca tieto svoje tvrdenia ničím nepreukázal. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 8Co/46/2024. Zo strany súdu prvej inštancie došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivésúdnehokonaniezdôvodu,žepostupovalarbitrárne,nezaoberalsajednotlivýminámietkamižalovaného
voči uplatnenému nároku, ktoré žalovaný špecifikoval v odpore proti platobnému rozkazu. Súd prvej
inštancie neozrejmil, prečo mal za to, že poškodený nemohol požiadať o vydanie krycieho listu pred

začatím opravy, neskúmal, či poškodený skutočne nemal finančné prostriedky na úhradu nákladov
spojených s opravou. Poukázal na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj Ústavného
súdu SR a Najvyššieho súdu SR. Má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nespĺňa kvalitatívne
požiadavky rozhodnutia vymedzené v § 220 ods. 2 CSP a zároveň je v rozpore so základným právom na
súdnu ochranu v zmysle ust. § 46 ods. 1 Ústavy SR. Nakoľko napáda rozsudok čo do istiny, odvolanie sa

týka aj úrokov z omeškania a trov konania a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zmeniltak,žežalobuvcelomrozsahuzamietneapriznámunároknanáhradutrovkonania,alternatívne,
aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne
správny, zákonný a dostatočne odôvodnený. Zároveň zotrval na všetkých svojich doterajších tvrdeniach
a stanoviskách. Nemožno sa stotožniť s tvrdením žalovaného, že by v odôvodení rozhodnutia

absentovala argumentácia, prečo súd považoval nájom náhradného vozidla za obdobie po vykonaní
opravy za dôvodný. Uvedeným sa zaoberal v bode 17. odôvodnenia, preto sa nemožno stotožniť
s námietkami žalovaného, že rozsudok bol mimoriadne strohý a arbitrárny, alebo nepreskúmateľný.
Pokiaľ namietal, že súd neskúmal, či poškodený skutočne nemohol uhradiť opravu zo svojich zdrojov,
tak bolo predložené čestné prehlásenie poškodeného, z ktorého vyplýva, že tento nedisponoval

dostatočnými finančnými prostriedkami na zaplatenie za opravu a toto čestné prehlásenie žalovaný
žiadnym spôsobom nenamietal. V rozpore so zisteným skutkovým stavom opätovne namietal, že
poškodenému nič nebránilo, aby si vozidlo prevzal už 02.02.2024 a toto nijakým spôsobom nepreukázal
teda, že servis by bol ochotný vydať mu vozidlo skôr, ako bude disponovať krycím listom. Neexistuje
žiaden dôvod na to, aby poškodený dobrovoľne ponechal svoje vlastné vozidlo v servise, pokiaľ by si

ho skutočne mohol zo servisu vyzdvihnúť a začať ho naplno užívať. Poškodený bol fakticky obmedzený
v užívaní svojho vlastného vozidla, a to až do doby než mu bolo vydané vozidlo zo servisu a mohol ho
znova užívať. Postavenie poškodeného sa zmenilo, až keď mu bolo vozidlo vydané zo servisu, preto
počas celého tohto obdobia mal nárok na nájom náhradného vozidla. Tvrdenia žalovaného ohľadom
neochoty poškodeného prevziať si opravené motorové vozidlo sú nelogické, nakoľko vozidlo neostalo

v servise kvôli vlastnej vôli poškodeného, ale z dôvodu, že servis nevydá vozidlo skôr ako má uhradenú
faktúru, resp. skôr ako disponuje krycím listom. Ohľadne zádržného práva uviedol, že vzhľadom k tomu,
že všetky zmluvy podľa § 652 Občianskeho zákonníka sa považujú za zmluvy so vzájomným plnením,
zhotoviteľ je oprávnený veci zadržať, pokiaľ objednávateľ nezaplatí cenu služby. Poukázal na výhradu
non adimpleti contractus, ktorá je poddruhom zádržného práva a na základe nej strana, ktorá má plniť

súčasne s druhou stranou alebo po nej, môže zadržať plnenie až kým druhá strana neponúkla splnenie
alebo nesplnila. Preto, aby servis vydal poškodenému opravené motorové vozidlo je potrebné, aby
poškodený, resp. v danom prípade poisťovňa, minimálne vystavila krycí list za opravu vozidla. Zmysel
výhrady nesplnenej zmluvy teda spočíva v zabezpečení protiplnenia a vyvinutí tlaku na dlžníka, aby
tiež splnil svoj záväzok. Poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov. Nesúhlasí ani s argumentáciou

žalovaného, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivé súdne konanie a v tejto súvislosti poukázal
na princípy CSP predovšetkým v čl. 4, 5, 15 a 17, na ktorých stojí tento procesný právny predpis,
a ktoré hoci netvoria paragrafové znenie zákona, nemožno ignorovať. Povinnosť súdu odôvodniť svoje
rozhodnutie nemožno spájať tak, že sa vyžaduje, aby na každý jeden argument strany sporu bola
daná podrobná odpoveď. To, že sa žalovaný nestotožňuje s názorom súdu riadne odôvodneným

v napadnutom rozsudku, ešte neznamená, že tým došlo k porušeniu jeho práv na spravodlivý súdny
proces. K tvrdeniam, že žalobca nemal žiadnymi dôkazmi podporiť svoje tvrdenia uviedol, že tieto nie
sú pravdivé a poukázal na predložené dôkazy. Naopak žalovaný v konaní produkoval tvrdenia bez
toho, aby ich akýmkoľvek spôsobom preukázal. Všetky námietky žalovaného v odvolaní považuje za
neopodstatnené a navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu nárok na

náhradu trov konania.

6. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas sporová
strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie

v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.
7. Pokiaľ žalovaný namietal, že napadnuté rozhodnutie je arbitrárne a nedostatočné odôvodnené,
odvolací súd primárne poukazuje na to, že žalovaný nijakým konkrétnym spôsobom neuviedol v čommalo spočívať ním tvrdené odmietnutie spravodlivosti zo strany súdu prvej inštancie. Odvolací súd
upriamuje pozornosť na tú skutočnosť, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany, aby sa
všeobecnýsúdstotožnilsjehoprávnyminázormiahodnotenímdôkazov(IV.ÚS252/04),aniprávonato,

aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby súd rozhodol v súlade s jej požiadavkami
(I. ÚS 50/04). V odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument
v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05). Navyše do obsahu základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru,

nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu zhodnotenie ňou navrhnutých dôkazov súdom,
prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
V nadväznosti na uvedené odvolací súd poukazuje na to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku sa
dostatočným spôsobom vyporiadava so všetkými relevantnými, skutkovými a právnymi otázkami, a teda
spĺňa zákonné kritéria kladené na odôvodnenie uvedené v § 220 ods. 2 CSP.
8. Odvolací súd nemôže v sporovom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu sporovej strany

a formulovať namiesto nej odvolacie dôvody, respektíve preskúmavať rozhodnutie na základe iných než
sporovou stranou v odvolaní vznesených námietok. Zároveň však platí aj úsudok, že nie je prípustné
konfrontovať prvoinštančný súd so závermi, ktoré v konaní nevyslovil. Z tohto pohľadu odvolacia
námietkaspočívajúcavtvrdení,žesanemôžestotožniťsnázoromsúduprvejinštancie,že„uplatňovanie
zádržného práva je bežnou praxou autoservisov a je v súlade so zákonom“, nakoľko nekorešponduje

s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. Odvolací
súd preto nemá právny dôvod, respektíve možnosť zaoberať sa touto námietkou, nakoľko nemá podklad
v napadnutom rozhodnutí. Takéto tvrdenie okresný súd neurobil a ide o zjavné pochybenie odvolateľa
pri formulovaní odvolacích dôvodov.
9. K otázke dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla odvolací súd považuje za nutné zdôrazniť,

že účelom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. je poskytnutie právnej ochrany poškodeného škodovými
následkami zapríčinenými motorovým vozidlom škodcu, a teda zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie
príkorí poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou. Ústavný súd SR v náleze
č.k. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023 konštatoval: „Doba nájmu, za ktorú možno žiadať náhradu

sa spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy alebo obstarania náhrady. Do doby nájmu treba započítať
napr. dobu vystavenia posudku o škode a čas komunikácie s poisťovňou škodcu, nevyhnutnú dobu
čakania na termín opravy, primeranú lehotu na rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí opravou alebo
obstaraním nového vozidla. Aké časové obdobia sú primerané, závisí od okolnosti jednotlivého prípadu.
Ak poškodený preukázateľne nemá prostriedky na financovanie kúpy náhradného auta alebo jeho

opravy, treba dobu nájmu priznať až po výplatu náhrady za spôsobenú škodu.“.

Ústavný súd SR v náleze č.k. I. ÚS 291/2025-56 zo dňa 06.08.2025 konštatoval, že už v skutkovo
a právne obdobných prípadoch konštatoval: „Koncentrujúc sa na podstatu uplatneného nároku, že
účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody,

ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje
vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba s rozsahom zničeného
vozidla, ale aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok
(III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024). Rovnako v oboch veciach (III. ÚS 602/2022 a III. ÚS 476/2024)
ústavnýsúdakcentovalporovnateľnosťsituácie,vrámciktorejbudepoškodenémuspôsobenáčiastočná

škoda, s tou, v rámci ktorej bude spôsobená škoda totálna. V oboch prípadoch ide totiž o skutočnosť
objektívnej nemožnosti užívať svoje vlastné motorové vozidlo, ktorá má pre stanovenie relevantnej
doby z hľadiska uplatnených nárokov na náhradu za nájom náhradného vozidla bazálny význam.
Na podklade uvedeného potom ústavný súd ustálil, že dobu od zapožičania náhradného vozidla do
momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia

podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov] treba považovať
za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s
tým spojené primerané náklady (m. m. III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024). Dôležitým kritériom na
posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť
doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných

prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou
udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla. K obdobnému záveru dospel aj
Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 2932/20 zo 14. januára 2021 (m. m. III. ÚS 602/2022
a III. ÚS 476/2024).“.10. Odvolací súd sa cíti byť viazaný vyššie citovanými nálezmi. Ústavný súd SR vo vyššie citovanom
najnovšom náleze jednoznačne konštatoval, že dôležitým kritériom na posúdenie primeranosti

a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia
o ukončení likvidácie škodovej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím
(až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval
využívaním poškodeného vozidla. V preskúmavanej veci z čestného prehlásenia poškodeného vyplýva,
žetentonedisponovalfinančnýmiprostriedkami,aby zaplatiťopravuvozidlazosvojichzdrojov(žalovaný

na vyvrátenie tohto vyhlásenia nenavrhoval žiadne dôkazy). Odvolací súd dodáva, že nie je možné
od poškodeného požadovať, aby mal k dispozícii neustále nejakú finančnú hotovosť, pre prípad, že
mu niekto môže spôsobiť škodu na motorovom vozidle a opravu si uhradiť zo svojich finančných
prostriedkov, aby mohol vozidlo používať bezprostredne po oprave. V danom prípade poškodený bol
fakticky obmedzený v užívaní svojho vlastného motorového vozidla, a to až do doby než mu bolo vozidlo
vydané autoservisom a mohol ho znova užívať. Pokiaľ nemal poškodený svoje opravené vozidlo vo

svojej dispozičnej sfére, toto nemohol užívať. Teda počas celého obdobia, kedy sa poškodené vozidlo
nachádzalo v servise, pretrvávalo rovnaké postavenie poškodeného, a to že bol obmedzený v možnosti
užívať vlastné vozidlo. Požadovať úhradu faktúry za opravu vozidla od poškodeného, by bolo ďalším
zaťažovaním poškodeného v jeho nepriaznivej situácii, do ktorej sa dostal vinou poistenca žalovaného.
Potom existencia príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou zo dňa 09.11.2023 a vznikom súvisiacej

škody, spočívajúcej v nájomnom za prenájom náhradného vozidla počas opravy poškodeného vozidla,
bola daná. Škodca zodpovedá za všetky negatívne následky svojho konania, s ktorými sa vo
všeobecnosti a podľa normálneho priebehu veci mohlo a malo počítať.
11. Pokiaľ žalovaný citoval rozhodnutia všeobecných súdov (predovšetkým rozhodnutie Krajského súdu
v Žiline sp.zn. 8Co/46/2024) založené na účelnosti nájmu náhradného vozidla zavŕšením opravy

poškodeného vozidla, odvolací súd týmito nie je viazaný. Zároveň poukazuje na rozhodovaciu prax
tunajšieho súdu s rovnakým právnym názorom, ako bol vyslovený v tomto rozhodnutí, a to napríklad
sp.zn. 11Co/88/2023, 7Co/165/2024, 7Co/130/2023, 7Co/51/2024, 14Cob/89/2022, 9Co/147/2024,
9Co/109/2024, 9Co/119/2024, 6Co/13/2025, 6Co/24/2024, ako aj na prijatý Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 602/2022-34 a I. ÚS 291/2025-56.

12. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil spolu s príslušenstvom, ktoré bolo priznané v zmysle ustálenej
judikatúry, ako aj spolu so závislým výrokom o trovách konania, keď súd prvej inštancie vo veci správne
aplikoval zásadu úspechu/neúspechu v konaní.
13. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1, keď žalobca

mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal mu voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
V Žiline dňa 17. septembra 2025