Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. júl 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6Csp/1/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124417058

Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:6124417058.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

6Csp/1/2025

Okresný súd Bardejov v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobcu: EOS
KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724
803, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821
09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXX ,XXX XX D., právne zastúpenému: LEGALINK s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 53, 821 09
Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 990 365, o zaplatenie 3.920,47 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

6Csp/1/2025

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

6Csp/1/20251. Žalobou doručenou 31.10.2024 pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica (ďalej len „upomínací
súd“) sa žalobca domáhal voči žalovanému uloženia mu povinnosti zaplatiť istinu 3920,47 Eur, úrok

1083,44 Eur, úrok z omeškania 400,95 Eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3892,17 Eur
od 8.3.2024 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Aktívnu legitimáciu na podanie žaloby odvodil žalobca od „Zmluvy o postúpení pohľadávok“
z XX.XX.XXXX (ďalej aj „zmluva o postúpení pohľadávok“), na základe ktorej banka – Všeobecná

úverová banka, a.s. (ďalej aj „pôvodný veriteľ“, alebo aj „postupca“) svoju pohľadávku voči žalovanému
postúpila na žalobcu (ďalej tiež aj len „postupník“).

3. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že „Postupca uzatvoril so žalovaným dňa XX.XX.XXXX Zmluvu
č. XXXXXXXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva"), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky
postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP"). Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému

peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných
prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve
a vo VOP. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca v súlade s ust. §
53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na
možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch

splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal
do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený
v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru, postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy a ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník k 23.02.2022 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na

úhradu dlžnej sumy. Žalobca uvádza, že podľa jeho právneho názoru došlo k uplatneniu práva podľa
§ 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ v prejednávanom prípade pre nesplnenie splátky splatnej
dňa 16.11.2021. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dnešného dňa vykonal nasledujúce úhrady: 0,00
EUR Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 5 404,86 EUR pričom pozostáva z neuhradenej istiny
úveru vo výške 3 892,17 EUR, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 1 083,44

EUR, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 400,95 EUR a z neuhradených poplatkov vo výške
28,30 EUR.“

4. Upomínací súd (Okresný súd Banská Bystrica) rozhodol v upomínacom konaní platobným rozkazom
sp. zn. 24Up/1293/2024, ktorým žalobnému návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému

rozkazu podal odpor žalovaný, ktorý namietal, že postup žalobcu pri vymáhaní pohľadávky je
mimoriadne nekorektný. Právny predchodca žalobcu nedostatočne skúmal jeho bonitu pred poskytnutím
pôžičky. Uviedol, že v prípade uloženia povinnosti súdom, žiada hradiť dlh v splátkach.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu navrhol pokračovať v konaní so žalovaným na príslušnom súde.

Uviedol, že v konkrétnom prípade pri posudzovaní bonity žalovaného veriteľ postupoval tak, že
pri výdavkoch znižujúcich príjem spotrebiteľa vychádzal výlučne z úverových peňažných záväzkov.
Existujúce peňažné záväzky veriteľ overil dopytom do úverového registra. Záväzok v celkovej výške
3.360,08 Eur bol vyplatený novoposkytnutým úverom. Nový úver bol poskytnutý s mesačnou splátkou
94,81 Eur. Výdavky na peňažné záväzky spotrebiteľa teda boli vo výške 94,81 Eur. Celková výška

čistých príjmov spotrebiteľa veriteľ disponoval informáciami o zamestnaní žalovaného. Čistý príjem
spotrebiteľa bol vo výške XXX Eur. Veriteľ teda počítal s mesačným čistým príjmom vo výške
XXX,XX Eur. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy
životné minimum spotrebiteľa v celkovej sume 199,48 Eur, nakoľko spotrebiteľ neuviedol v žiadosti o
úver žiadne maloleté deti. Veriteľ zároveň bral do úvahy paušálne výdavky, ktoré v zmysle opatrenia NBS

spolu so životným minimom reprezentujú obvyklé mesačné výdavky spotrebiteľov na stravu, bývanie,
ošatenie a pod. Tie boli vypočítané ako rozdiel medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa
a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť zvýšený o 20 % - teda 80,10 Eur ((600 Eur - 199,48 Eur) * 20%). Celková výška nákladov na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa bola teda vo výške 279,58 Eur. Výpočet DSTI

bol teda realizovaný nasledovne: DSTI=(94,81 Eur)/(600 Eur -279,58 Eur ) DSTI = 0,29589289058.
Hodnota DSTI neprekročila hodnotu 1, a preto bola schopnosť splácať poskytnutý úver posúdená v
súlade s Opatrením a zákonom o spotrebiteľských úveroch.6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 7.4.2025 namietal, že zosplatnenie dlhu bolo neplatné, lebo
v zosplatnení absentuje špecifikácia splátky, pre ktorú veriteľ dlh zosplatnil. Zároveň mal za to, že
spotrebiteľský úver je bezúročný pre nesplnenie podmienok v zmysle § 11 ods. 1 písm. b), d),

f), g) zákona č. 129/2010 Z.z.. Taktiež mal za to, že z dôvodu porušenia § 11 ods. 2 veta prvá
zákona o spotrebiteľských úveroch nebol veriteľ oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
zosplatnenie spotrebiteľského úveru, nakoľko nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzniesol tiež námietku premlčania pohľadávky veriteľa a žiadal
žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V podaní zo dňa 10.4.2025

ďalej uviedol, že okrem vznesenia námietky premlčania nároku je medzi stranami sporných viacero
skutočností, a to vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v rozpore s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
nedodržanie postupu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ako aj nepreukázanie výšky nároku
relevantnými dôkazmi, ako je výpis z bankového účtu, ktorý by preukazoval, kedy sa žalovaný dostal
prvýkrát do omeškania, aby bolo možné ustáliť začiatok plynutia premlčacej doby, ako aj koľko žalovaný
na predmetný úver uhradil.

7.Žalobca v podaní zo dňa 11.4.2025 uviedol, že námietka premlčania žalovaného je všeobecná,
preto voči nej nie je možné zaujať účinnú procesnú obranu. Pokiaľ ide o platnosť zosplatnenia žalobca
uviedol, že postupca si možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dohodol so žalovaným v bode 5 písm.
b) Zmluvy o úvere. Postupca výzvou zo dňa 27.12.2021 vyzval žalovaného v súlade s ust. 53 ods.9
OZ na úhradu omeškaných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti

úveru. Odoslanie tejto listiny preukazuje poštový podací hárok, priložený k podanej žalobe. V zmysle
priloženého potvrdenia zo stránky Slovenskej pošty bola zásielka dňa 30.12.2021 doručená. Nasledujúci
deň začala plynúť 15 dňová lehota na plnenie, pričom uplynula dňa 14.01.2022. Nakoľko zo strany
žalovaného nedošlo v zmysle predloženej Platobnej histórie k úhrade omeškanej sumy, podaním zo
dňa 23.02.2022 vyhlásil postupca mimoriadnu splatnosť úveru. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí

uviedol, že právo úver zosplatniť možno realizovať až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu, a zároveň najneskôr do splatnosti nasledujúcej
splátky. Preto je zrejmé, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti podaním zo dňa 23.02.2022 mohlo
dôjsť len z dôvodu neuhradenia splátky splatnej tri mesiace pred zosplatnením úveru - teda 16.11.2021.
Nakoľko bol návrh na začatie konania podaný dňa 31.10.2024, uplatnený nárok nie je premlčaný. Zákon

označenie splátky v zosplatňujúcom úkone, resp. výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
veriteľovi neukladá. V predmetnej veci posudzované výzvy pred vyhlásením splatnosti, či zosplatňujúca,
z hľadiska obsahu uvádzajú celkovú dlžnú sumu, s ktorou bol dlžník toho času v omeškaní. Špecifikácia
splátky nemá v konečnom dôsledku žiaden pozitívny dopad na zvýšenie platobnej disciplíny dlžníka-
spotrebiteľa, absencia špecifikácie splátky nestavia spotrebiteľa do nevýhodnejšieho postavenia.

Vyhlásenie splatnosti je jednostranný právny úkon – ide o právo veriteľa (ak sú splnené podmienky),
pričom spotrebiteľovi absolútne v tomto slova zmysle „nepomôže“ poznanie, ktorá bola tá „rozhodná“
splátka, keď zosplatňujúci úkon sa stal perfektným jeho doručením spotrebiteľovi – t. j. v tomto čase už
spotrebiteľ zosplatnenie nemôže zvrátiť. V súvislosti so zosplatnením a výzvou podľa § 92 ods. 8 zákona
o bankách poukázal na to, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného

záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný
bol právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok, a to vyhlásením
mimoriadnej splatnosti úveru V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 1Cdo/154/2022 z 27.02.2024.

8. Žalovaný v podaní zo dňa 25.4.2025 uviedol, že špecifikuje údaje, ktoré neobsahuje úverová zmluva,
a to údaj o referenčnej úrokovej sadzbe, na ktorú je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru
naviazaná, ani časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského
úveru, ani podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny. Zmluva, ani jej prílohy neobsahujú údaj o
predpokladoch použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Pre zachovanie odbornej

starostlivosti zo strany žalobcu bolo potrebné skúmať nielen príjmy ale aj výdavky žalovaného ako napr.
výdavky na zabezpečovanie ubytovania (nájom resp. úver), výživné, ostatné spotrebné úvery, výdavky
za mobil, atď. Bez skúmania týchto ďalších aspektov a okolností na strane žalovaného si žalobca
nemohol utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovaného potrebnej pre posúdenie jeho schopnosti
splácať dlh zo zmluvy. Z uvedeného teda možno vyvodiť záver o nesplnení si povinnosti žalobcu

preukázať konanie s odbornou starostlivosťou pri splácaní úveru zo strany žalovaného. Následkom
porušenia povinnosti podľa § 11 ods. 2 ZoSU zo strany veriteľa znamená, že tento úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Odborná starostlivosť poskytovateľa úverov je starostlivosťou odbornou
vtedy, ak je komplexom účinných nástrojov umožňujúcich zhodnotiť potenciál spotrebiteľa splatiť úver,rozsah ktorých bude daný individuálnymi okolnosťami. Odbornou nie je vtedy, ak je povrchná, ak je jej
zmyslom expanzia kvantity bez zohľadnenia kvality, a to nielen vo vzťahu k spotrebiteľom, ale aj vo
vzťahukvlastnýmzdrojom,ktorésútaktiežneodbornoustarostlivosťoupotenciálnenegatívneohrozené.

Konanie žalobcu nie je možné považovať za náležité skúmanie bonity s odbornou starostlivosťou,
pretože bez toho, aby žalobca, resp. jeho právny predchodca skúmal aj iné aspekty a okolnosti na
strane žalovaného, ako napr. výdavky na zabezpečovanie ubytovania (nájom resp. úver), výživné,
ostatné spotrebné úvery, výdavky za mobil, atď., nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii
žalovaného potrebnej pre posúdenie jeho schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Možno vyvodiť záver o

nesplnení si povinnosti právneho predchodcu žalobcu preukázať konanie s odbornou starostlivosťou
pri posudzovaní schopnosti splácať úver zo strany žalovaného. V Zmluve o spotrebiteľskom úvere
absentuje platne dojednaná dohoda o zosplatnení podľa § 565 OZ. Žalobca svoje právo na zosplatnenie
úveru odvodzuje z formulárových ustanovení Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Predmetná zmluva je
typickou formulárovou zmluvou, ktorá bola žalovanému predložená na podpis bez možnosti ovplyvnenia
zneniazmluvnýchdojednaníapretoustanoveniaZmluvyooprávneníveriteľanavyhláseniemimoriadnej

splatnosti nemožno považovať za individuálne dojednané medzi zmluvnými stranami. Formulárové
ustanovenie v Zmluve, ktoré nebolo individuálne dojednané, nemôže zakladať platnosť dohody o
možnosti zosplatnenia úveru (z akéhokoľvek dôvodu). Je na žalobcovi, aby preukázal, že dohoda o
zosplatnení bola medzi stranami individuálne dojednaná. V prípade nepreukázania tejto skutočnosti sa
má za to, že dodávateľ neuniesol dôkazné bremeno a dohoda o zosplatnení nebola platne dojednaná

(resp. bola dojednaná v rozpore so zákonom a teda je podľa § 39 OZ neplatná). Právny predchodca
tak nebol oprávnený úver zosplatniť (a následne ani postúpiť na žalobcu). Predložený dôkaz – platobná
história nie je schopná bez akýchkoľvek pochybností preukázať periodicitu splácania predmetného
úveru, ako aj prípadné omeškania s platením jednotlivých splátok.

9. Žalobca v podaní zo dňa 19.5.2025 uviedol, že pokiaľ ide o predpoklady použité na výpočet
ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej ako „RPMN“), tie sú upravené v § 19 a v prílohe zákona
o spotrebiteľských úveroch. Túto zákonnú požiadavku podľa názoru žalobcu napĺňa Zmluva o úvere
v čl. 3 „ročná percentuálna miera nákladov“ pričom v rovnakom čl. Zmluvy o úvere sú uvedené aj
údaje vstupujúce do výpočtu. Predmetná Zmluva o úvere obsahuje informáciu o výške schváleného

úveru, počte mesačných splátok, výške mesačných splátok, termínu prvej a poslednej splátky úveru,
úrokovú sadzbu, ako aj celkovú čiastku, ktorú mal žalovaný zaplatiť. Žalobca uvádza, že v Zmluve o
úvere je hneď v časti I. Základné podmienky uvedená výška úrokovej sadzby (9,40 % p.a.) a podmienky
jej uplatnenia. Taktiež poukazuje aj na časť 3. Náklady spojené so spotrebiteľským úverom kde je
vyslovene uvedené - Typ úrokovej sadzby: fixná počas celej lehoty splatnosti úveru. Vyššie citovaná

časť zákonného ust. § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch predpokladá situáciu, kedy
dochádza za rôznych podmienok k zmene výšky úrokovej sadzby, prípadne je jej výška naviazaná
na referenčnú úrokovú sadzbu a pod. Nakoľko je v Zmluve o úvere dojednaná fixná úroková sadzba,
žalobca bez ďalšieho tvrdí, že Zmluva o úvere obsahuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zákona
ospotrebiteľskýchúveroch.Vsúvislostisoskúmanímbonityžalovanéhoopätovnepoukázalnapriloženú

odpoveď Národnej banky Slovenska zo dňa 14.03.2024 vo veci E., podľa ktorej: „výdavky na bývanie,
dopravu, telefón, internet a ostatné výdavky na domácnosť považujeme za súčasť kategórie „náklady na
zabezpečenie základných životných potrieb“. (...) Do vzorca budú vstupovať iba paušalizované výdavky
na základné životné potreby, najmä bežné výdavky spotrebiteľa napr. za daný miesiac. (...) Národná
banka Slovenska na základe vyššie uvedeného uzatvára, vychádzajúc z ustanovení zákona č 129/2010

Z.z. a Opatrenia NBS, ďalej zo svojich znalostí a praktických skúsenosti z dohľadu nad finančným trhom,
že dodržanie odbornej starostlivosti pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver sa nevyžaduje skúmanie skutočných bežných výdavkov spotrebiteľa (napr. náklady na bývanie,
telefón, internet a výdavky na domácnosť). Na účely posudzovania, či bude spotrebiteľ schopný splácať
úver postačuje, ak náklady na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných

životných potrieb spotrebiteľa budú za podmienok opatrenia NBS zohľadňovať zákonom stanovené vo
výške sumy životného minima zvýšenej o 40 % rozdielu medzi celkovou výškou príjmu spotrebiteľa a
životným minimom“

10. Žalovaný v podaní zo dňa 22.5.2025 uviedol, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je potrebné

uviesť všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, a to vrátane jej
matematického výpočtu.11. Na nariadenom pojednávaní dňa 4.6.2025 sa súd oboznámil s vyjadreniami právnych zástupcov
strán sporu a postupom podľa § 204 CSP aj s nasledovnými listinami a podaniami strán sporu:

- návrh na vydanie platobného rozkazu na č.l. 5-12, oznámenie na č.l. 17, pokus o zmier na č.l. 18-19,
oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 19.03.2024 na č.l. 21, špecifikácia pohľadávky na č.l. 22-23,
pokus o zmier zo dňa 09.08.2024, podací hárok na č.l. 25, oznámenie na č.l. 27, rámcová zmluva
o postúpení pohľadávok s prílohami na č.l. 28-57, žiadosť o postúpenie a prevod na č.l. 60-61, príloha
k zmluve o postúpení pohľadávky na č.l. 62, európske informácie o spotrebiteľskom úvere na č.l.

63-68, údaj o hodnote RPMN na č.l. 69, zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“
na č.l. 70-80, oznámenie výšky pohľadávky pri predčasnom splatení úveru na č.l. 81-82, všeobecné
obchodné podmienky VÚB na č.l. 83-92, základná informácia o dôležitých zmluvných podmienkach
poistenia schopnosti splácať úver na č.l. 93-94, informácia finančného sprostredkovateľa na č.l. 95-97,
všeobecné poistné podmienky na č.l. 98-104, výzva na predčasné splatenie zostatku úveru na č.l. 105,
doručenka na č.l. 106, cenník VÚB na č.l. 107-121, tretia upomienka na č.l. 122, výpis z úveru na č.l.

124-125, podací hárok na č.l. 126-127, overovanie bonity klienta na č.l. 128, platobný rozkaz na č.l.
134-136, odpor na č.l. 143-144, vyjadrenie žalobcu na č.l. 153-157, overovanie bonity klienta na č.l.
158, zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ zo dňa XX.XX.XXXX na č.l. 197-202,
oznámenie výšky pohľadávky na č.l. 203, všeobecné obchodné podmienky VÚB na č.l. 204-208,
základné informácie o dôležitých zmluvných podmienkach poistenia schopnosti splácať úver na č.l. 209,

informácia finančného sprostredkovateľa na č.l. 210-211, všeobecné poistné podmienky na č.l. 211-214,
podanie žalobcu na č.l. 226-227, podanie žalobcu zo dňa 07.04.2025 na č.l. 232, vyjadrenie žalovaného
nač.l.246,vyjadreniežalobcunač.l.251-255,vyjadreniežalovanéhonač.l.270-271,vyjadreniežalobcu
na č.l. 277-280, dáta dopytu na č.l. 284, odpoveď NBS na č.l. 285-287, dáta dopytu na čl. 288-290,
vyjadrenie žalovaného na č.l. 295, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovné:

12. Dňa XX.XX.XXXX uzatvoril žalovaný v právnom postavení dlžníka s právnym predchodcom žalobcu
- Všeobecnou úverovou bankou, a.s., Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“,
registračnéčísloXXXXXXXXXXXXXXX,nazákladektorejposkytolžalovanémuspotrebnýúvervovýške
6.000,-Eur na splatenie spotrebiteľských úverov, s lehotou splatnosti: 96 mesiacov, s čerpaním úveru

jednorázovo dňa: XX.XX.XXXX, s celkovým počtom splátok: 95, s dátumom prvej anuitnej splátky:
16.02.2018, s dátum poslednej anuitnej splátky ( termín konečnej splatnosti): 16.12.2025, doba trvania
úverovej zmluvy: do splatnosti všetkých záväzkov dlžníka podľa tejto zmluvy, s výškou úrokovej sadzby:
9,40 % p.a, s mesačnou anuitnou splátkou vrátane poistného: 94,81 Eur, z čoho mesačná splátka
poistného predstavuje 4,86 Eur, výška úrokovej sadzby bez zľavy z voliteľnej služby 11,40 % ročne

platnej ku dňu schválenia úveru, mesačná anuitná splátka vrátanie poistného bez zľavy z voliteľnej
služby 101,24 eur z toho mesačná splátka poistného 4,86 Eur. Následne sú v bode 3 uvedené dva údaje
o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej aj „RPMN“, a to vo výške 10,51 % a pri tejto RPMN sú
uvedené celkové náklady dlžníka 2665,25 eur z toho výška poplatku za poskytnutie úveru 120 Eur, výška
mesačnej anuitnej splátky 89,95 Eur, s celkovou čiastkou, ktorú musí dlžník zaplatiť v sume 8665,25

Eur a následne ročná percentuálna miera nákladov bez zľavy z voliteľnej služby 12,76 % a pri tejto
RPMN sú uvedené celkové náklady dlžníka 3276,10 Eur, z toho výška poplatku za poskytnutie úveru
120 Eur, výška mesačnej anuitnej splátky 120 Eur s celkovou čiastkou, ktorú musí dlžník zaplatiť v sume
9276,10 Eur.

13. Písomným upozornením: „ Tretia upomienka – pokus o zmier“ zo dňa 27.12.2021 Všeobecná
úverová banka, a.s. oznamuje žalovanému, že eviduje voči nemu pohľadávku po lehote splatnosti vo
výške 305,18 Eur, z čoho istina predstavuje 192,02 Eur, úroky 93,82 Eur, úroky z omeškania 0,76
Eur a poplatky 18,58 Eur. Zároveň ho vyzýva na okamžité zaplatenie dlžnej sumy, v opačnom prípade
bude požadovať, aby vrátil celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti

dohodnutým v zmluve o úvere. Žalobca k uvedenej upomienke priložil aj fotokópiu poštového podacieho
hárku, ktorým preukázal, že upomienka sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného.

14. Z listiny predloženej žalobcom označenej ako: „Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s
príslušenstvom“ zo dňa 23.2.2022 vyplýva, že Všeobecná úverová banka, a.s. oznamuje žalovanému

vyhlásenie predčasnej splatnosti jeho úveru vrátane príslušenstva ku dňu vystavenia výzvy, t.j.
k 23.2.2022. Zároveň ho vyzýva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom v lehote 7 dní
od doručenia výzvy. Žalobca pripojil k uvedenej výzve aj fotokópiu poštovej doručenky, z ktorej vyplýva,
že žalovaný si zásielku prevzal dňa 3.3.2022.15. Z prehľadu splátok a úhrad žalovaného bolo zistené, že žalovaný čerpal úver vo výške 6.000 Eur dňa
XX.XX.XXXX, jednotlivé splátky úveru splácal nepravidelne, pričom poslednú splátku pred zosplatnením

uhradil dňa 16.9.20221. Do zosplatnenia úveru, t.j. do 23.2.2022 žiadnu ďalšiu splátku neuhradil.

16. Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Všeobecná
úverová banka, a.s. ako postupcom a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníkom dňa
XX.XX.XXXX a Žiadosti o postúpení a prevod zo dňa X.X.XXXX bola pohľadávka voči žalovanému

postúpená na žalobcu. Písomným podaním: Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 19.3.2024
oznámil postupca Všeobecná úverová banka, a.s. žalovanému postúpenie pohľadávky vyplývajúcej zo
zmluvy o úvere s variabilným symbolom: XXXXXXXXXX na postupníka spoločnosť EOS KSI Slovensko,
s.r.o. Zároveň postupca dlžníkovi oznámil aj povinnosť uhrádzať všetky záväzky zo zmluvy o úvere
výhradne postupníkovi - spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o.

17. Zmluva o úvere, z ktorej žalobca vyvodzuje svoj nárok je zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko z
obsahu zmluvy vyplýva, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojho
predmetu podnikania a žalovaný uzavrel zmluvu ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní nekonala
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ani v rámci predmetu svojho
podnikania alebo povolania, a teda ide o spotrebiteľský úver, ktorý spĺňa definíciu veriteľa a spotrebiteľa

v zmysle ustanovenia § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“), a uzavretá zmluva
je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, preto úver
ňou poskytnutý je nutné považovať za spotrebiteľský úver. Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na

spotrebiteľský charakter zmluvy je v danom prípade potrebné aplikovať nielen ustanovenia zákona
o spotrebiteľských úveroch, ale aj ustanovenia občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách
a ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, tak ako to vyplýva z
ustanovenia § 52 ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka.

18. Nakoľko otázku vecnej legitimácie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a jej nedostatok vedie
k zamietnutiu žaloby, aj súd považoval za nevyhnutné pred vecným posúdením uplatneného nároku
primárne zodpovedať túto otázku.

19. Súd skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, a teda, či boli splnené podmienky pre postúpenie

pohľadávky banky na nebankový subjekt. Postúpenie pohľadávky ( cesia ) je všeobecne upravená v
§ 524 Občianskeho zákonníka a spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho
veriteľa ( postupcu ) vstúpi nový veriteľ (postupník ) na základe zmluvy uzatvorenej medzi
nimi. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom sa
stáva postupník a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami ňou spojenými. Aktívnu vecnú

legitimáciu žalobca v konaní preukazoval predložením Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi VUB bankou a žalobcom, Žiadosťou VUB banky o postúpenie a
prevod zo dňa 7.3.2024, prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok a Oznámením banky o postúpení
pohľadávok žalovanému.

20. Vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol z bankového úveru, ktorý je
regulovaný špeciálnou právnou úpravou, a to Zákonom o bankách, ktorý je vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku predpisom s charakterom lex specialis. Keďže k postúpeniu pohľadávky v danej veci došlo
medzi bankou a nebankovým subjektom, okrem všeobecnej úpravy postúpenia pohľadávky podľa
Občianskeho zákonníka (§ 524 a nasl. ), je potrebné zohľadniť aj túto špeciálnu úpravu týkajúcu

sa postúpenia pohľadávky, zakotvenú v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Zb.z o bankách..
Toto ustanovenie totiž sprísňuje zákonné predpoklady postúpenia bankovej pohľadávky z dôvodu, že
postúpením pohľadávky iným nebankovým subjektom už nad pohľadávkou nie je vždy zachovaná
kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky v priebehu trvania úverového vzťahu. V sporoch s
ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu aj z úradnej povinnosti, pričom dôkazné bremeno

preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách pred postúpením pohľadávky
zaťažuje veriteľa, a to bez ohľadu na to, či spotrebiteľ tieto skutkové tvrdenia veriteľa popiera (rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 27.10.2021, sp.zn. 4Cdo/162/2020).21.Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Zb.z. o
bankách, môže byť iba taká pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými ( dospelé splátky ), a to za
predpokladu predchádzajúcej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych

dní v omeškaní. Tieto predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie banky a musia
byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Z uvedeného teda vyplýva, že banka je oprávnená postúpiť
peňažný záväzok až vtedy, ak je dlžník aktuálne napriek písomnej výzvy banky v omeškaní o viac ako
90 kalendárnych dní. V tejto súvislosti možno argumentačne odkázať na závery Najvyššieho súdu SR
v rozhodnutí sp.zn. 1Cdo/147/2017 z 24.04.2018, na ktoré nadväzuje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

sp.zn. 7Cdo/26/2017, kedy nerešpektovanie zákonnej úpravy § 92 ods. 8 zákona o bankách, má za
následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom a spôsobuje nedostatok
prechodužalobouuplatnenéhoprávanapostupníka,atedainedostatokjehoaktívnejvecnejlegitimácie.

22. Žalobca v konaní preukazoval účinnosť zosplatnenia úveru listinným dôkazom označeným ako
„Tretia upomienka – pokus o zmier“ zo dňa 27.12.2021 a jej doručenie poštovým podacím hárkom. Až

následne dňa 23.2.2022 vyhlásil právny predchodca žalobcu predčasné zosplatnenie úveru.

23. Žalovaný mal uhradiť prvú splátku úveru dňa 16.2.2018, pričom konečná splatnosť úveru mala
nastaťdňa16.12.2025.Kmimoriadnemuzosplatneniuúverumôževeriteľpristúpiťposplnenízmluvných
a zákonných podmienok tzn., že zosplatnenie úveru musí byť jednak dojednané v zmluve, resp. v

obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy, a zároveň aj v súlade so zákonnými podmienkami.

24. V článku XI. bod 1 písm. a/ Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. je uvedené, že banka
je oprávnená odmietnuť poskytnutie úveru alebo jeho časti alebo môže požadovať, aby dlžník vrátil
celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v úverovej zmluve,

prípadne odstúpiť od zmluvy, ak je dlžník v omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej
splátky počas obdobia dlhšieho než 3 mesiace a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný s upozornením
na právo banky odstúpiť od úverovej zmluvy.

25. Z výpisov účtu žalovaného vyplýva, že žalovaný pred zosplatnením úveru uhrádzal jednotlivé splátky

nepravidelne, a to v nižších sumách, čím sa dostal do omeškania so splácaním úveru, pričom poslednú
splátku pred zosplatnením uhradil dňa 16.9.2021. Do zosplatnenia úveru, t.j. do 23.2.2022 žiadnu ďalšiu
splátku neuhradil.

26. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy hmotné právo určuje, či

žalobcovi svedčí tvrdené subjektívne právo, inak povedané, či má nárok na plnenie, ktorého sa v konaní
domáha;zároveňurčujeaj,čižalovanýjetýmnositeľomsubjektívnejpovinnosti,ktorázodpovedánároku
uplatnenému žalobcom. Vecná legitimácia je jedným z predpokladov úspešnosti v konaní. Aktívnou
vecnou legitimáciou sa rozumie „také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi
ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok

uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju
žiaden z účastníkov konania nenamieta“ (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
2Cdo/205/2009 zo dňa 29.6.2010).

27. Pre konštatovanie platného postúpenia pohľadávky banky na iný (hoci aj nebankový) subjekt je
nevyhnutné splniť určité podmienky; tieto sú v prípade práv vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere definované vo všeobecnej úprave vyplývajúcej z ustanovenia § 53 ods.9, § 565 Občianskeho
zákonníka; v osobitnej úprave vyplývajúcej z ustanovenia § 92 ods.8 Zákona o bankách, ktorý odkazuje

aj na osobitnú úpravu v ustanovení § 17 ods.1 zákona č.129/2010 Z.z..

28. „Ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu“ je vyjadrená predovšetkým v rozhodnutiach alebo
stanoviskách najvyššieho súdu, ktoré sú publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo

viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom
rozhodnutí, pokiaľ neskôr vydané rozhodnutia najvyššieho súdu nespochybnili názory obsiahnuté v
rozhodnutí dosiaľ nepublikovanom, alebo dokonca tieto názory akceptovali, prípadne myšlienkovo
na ne nadviazali a rozviedli alebo z nich vychádzali (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky sp.zn. 3Cdo 88/2017 z 19. marca 2018; publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej aj „Zbierka“) pod č.65/2018).

29. Vo vzťahu k postúpeniu pohľadávky banky zo spotrebiteľského úveru súd poukazuje na právnu
vetu vyplývajúcu z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2017 zo dňa
24.4.2018, publikovaného v Zbierke pod č.60/2018: Ustanovenie § 92 ods.8 zákona č.483/2001 Z.z. o
bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práva klienta v súvislosti s postúpením
pohľadávky.Postúpeniepohľadávkybanky,kuktorémudošlovrozporestýmtoustanovením,jeneplatný

právny úkon.

30. Zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo 36/2020 zo dňa 15
decembra 2020 (publikovaného v Zbierke pod 4/2021) vyplýva, že ustanoveniu § 53 ods.1 Občianskeho
zákonníka neodporuje a zásade zmluvnej voľnosti zodpovedá aj dohoda spotrebiteľa a veriteľa v
spotrebiteľskej zmluve o tom, že pri doručovaní zásielky spotrebiteľovi sa môže uplatniť aj fikcia

doručenia zásielky na poslednú známu adresu spotrebiteľa; ustanovenie § 92 ods.8 zákona č.483/2001
Z.z. o bankách v znení do 31. decembra 2016 oprávňovalo banku postúpiť tretej osobe len pohľadávku,
ktorá bola v čase postúpenia splatná.

31. V rozhodnutí sp.zn. 4Cdo 162/2020 zo dňa 27. októbra 2021 (publikovaného v Zbierke pod č.6/2022)

najvyšší súd zvýraznil, že v sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej
povinnosti; dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods.8 vety prvej Zákona o
bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým
súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa.

32. Rozhodovacia prax všeobecných súdov sa vyvíjala aj vo vzťahu k zosplatneniu pohľadávky, pričom
dospela k záveru, že v spotrebiteľských veciach môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky
a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (§ 53
ods.9 Občianskeho zákonníka). V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v

ustanovení § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ
(v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok
za podmienok, že uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil
dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť
uplatnenia práva veriteľa podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka je podmienená tým, že

veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez
takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z ustanovenia § 565 veta druhá Občianskeho
zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť
najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods.9 Občianskeho zákonníka). Z uvedeného

vyplýva, že pre tú ktorú omeškanú splátku môže veriteľ úver zosplatniť len ak sú splnené podmienky
vyplývajúce z § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka a v prípade splnenia týchto podmienok veriteľ môže
úver zosplatniť do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Ak toto právo do splatnosti najbližšej splátky
(podľa úverovej zmluvy, jej splátkového kalendára) veriteľ nevyužije, jeho právo na zosplatnenie pre tú
ktorú splátku zaniká. Nič mu však nebráni, v prípade, že dlžník nezaplatí ani ďalšie nasledujúce splátky,

vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru pre inú (ďalšiu) nezaplatenú splátku, samozrejme iba v prípade, že
podmienkyvyplývajúcezustanovenia§53ods.9vspojenísustanovením§565Občianskehozákonníka
sú splnené aj pre túto nasledujúcu splátku.

33. Ustanovenie § 92 ods.8 Zákona o bankách definuje dve podmienky (nad rámec písomnej formy

zmluvy o postúpení a nepotrebnosti súhlasu klienta s takýmto krokom, ktoré predpokladá už § 524
ods.1 Občianskeho zákonníka), za ktorých možno postúpiť bankovú pohľadávku inej osobe; prvou
podmienkou je písomná výzva banky klientovi, aby plnil a druhou je omeškanie dlžníka so splnením čo
i len časti postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 dní. Z ustanovenia § 92 ods.8 Zákona o
bankách však možno vyvodiť, že podmienkou pre postúpenie pohľadávky je aj splatnosť postupovanej

pohľadávky (nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere);
ustanovenie § 17 ods.1 zákona č.129/2010 Z.z. definuje, že je možné postúpiť pohľadávku z veriteľa
oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na iného veriteľa oprávneného poskytovať úvery, a to na
základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska, za súčasného splnenia ďalšej podmienky,ktorou je postúpenie pohľadávky po konečnom termíne splatnosti alebo pohľadávky, ktorá sa stala
splatnou.

34. Za súčasť ustálenej judikatúry sa považuje až názor opakovane vyjadrený Najvyšším súdom
Slovenskej republiky, preto možno odkázať na závery senátov najvyššieho súdu v dvoch, nedávnych
rozhodnutiach – v rozsudku sp.zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31.3.2022 a v uznesení sp.zn. 4Cdo/75/2020
zo dňa 27.10.2022; z citovaných rozhodnutí vyplýva, že ustanovenie § 92 ods.8 Zákona o bankách
predpokladá „výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky“.

35. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31.3.2022 okrem iného
uviedol, že z ustanovenia § 92 ods.8 Zákona o bankách vyplýva „reťazec úkonov, ktoré musia byť
naplnené, aby mohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky. Prvý takýto úkon je písomná výzva banky klientovi,
že je v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke. Z obsahu oznámenia
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti síce sekundárne vyplýva, že žalovaní sú pre prípad porušenia v

omeškaní so splatením splátky úveru, ktoré trvá viac ako 3 mesiace, avšak primárne je predmetom tejto
výzvy oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Obsah ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá
zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej klient v omeškaní
so splnením čo len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej zmluvy o úvere
nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods.

8 zákona o bankách.“.

36. Zo spomenutého rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré sa odvoláva aj rozhodnutie sp.zn.
4Cdo/75/2020 zo dňa 27.10.2022, je zrejmé, že ustanovenie § 92 ods.8 Zákona o bankách predpokladá
pre platné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní

so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku; touto výzvou nie je (nemôže byť) výzva banky
podľa ustanovenia § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne
splatný; tieto predpoklady samostatnej výzvy podľa ustanovenia § 92 ods.8 zákona č.483/2001 Z.z.
nespĺňajú.

37. Z uvedeného potom vyplýva, že podmienka pre platné postúpenie pohľadávky banky v zmysle
ustanovenia § 92 ods.8 zákona č.483/2001 Z.z. splnená nebola. Žalobca existenciu takejto výzvy
netvrdil, ani ju spolu s inými listinnými dôkazmi v priebehu konania nepredložil. Strana sporu pritom nesie
zodpovednosť za výsledok sporu; musí preto zvážiť, ktoré dôkazy predloží, resp. ak ich nepredloží, musí
si byť vedomá, vzhľadom na koncentráciu konania, následkov spojených s nepredložením dôkazov.

38. Postúpenie pohľadávky banky (právneho predchodcu žalobcu) na žalobcu je v dôsledku uvedeného
v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor
so zákonom, dôsledkom čoho je skutočnosť, že žalobcovi v tomto konaní aktívna vecná legitimácia
nesvedčí.

39. Súd napriek neustálenej rozhodovacej praxi (vývoj rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky; rozhodnutie sp.zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.1.2024 a sp.zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 31.1.2024,
vydané s odstupom pár dní posudzujúc uvedenú otázku odlišne, následne aj uznesenie sp. zn.
1Cdo/154/2022 z 27.2.2024, na ktoré odkazuje žalobca aj vo vyjadrení zo dňa 11.4.2025 (č.l. 251-255

spisu) má za to, vychádzajúc zo znenia ustanovenia, a predovšetkým pri výklade právnych predpisov
predovšetkým v prospech spotrebiteľa („slabšej strany sporu“ – viď tiež § 52 ods. 2 veta prvá
Občianskeho zákonníka), že § 92 ods.8 zákona o bankách predpokladá „výlučnú a samostatnú písomnú
výzvu banky“. Na podporu argumentácie možno tiež odkázať na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
sp.zn.7CoCsp/23/2023 zo dňa 19.02.2024, s ktorým sa súd plne stotožňuje.

40. Okrem týchto úvah je nutné uviesť ešte jeden podstatný argument, pre ktorý je žaloba nedôvodná,
a to, že dôvodom pre neplatnosť postúpenia je aj neuvedenie splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu,
preto je právny úkon zosplatnenia pre neurčitosť neplatný a preto nemohlo ani dôjsť k platnému
postúpeniu pohľadávky. (viď (v čase vyhlásenia rozhodnutia ešte na webovej stránke Najvyššieho súdu

SR nepublikovaná v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR) právna veta prijatá na
zasadnutíobčianskoprávnehokolégiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky4.júna2025)vznení:„Bez
konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu
práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je
preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 OZ).“

41. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu žalovaného vyzval na zaplatenie dlžnej
sumy s upozornením na možnosť zosplatnenia listinou označenou ako Tretia upomienka – výzva na
zaplatenie.Súdnemápochybnosť,žeuvedenálistinajevýzvoupredpokladanouustanovením§53ods.9
Občianskeho zákonníka ako predpoklad pre možné platné predčasné zosplatnenie úveru. Z obsahu
listiny je zrejmé, že veriteľ špecifikuje výšku uplatnenej pohľadávky na sumu 305,18 Eur, z toho istina

vo výške 192,02 Eur, úroky vo výške 93,82 Eur, úroky z omeškania 0,76 Eur a poplatky vo výške
18,58 Eur. Tretia upomienka obsahuje upozornenie na možnosť zosplatnenia v prípade nezaplatenia
dlžnej sumy. Uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ zvažuje zosplatnenie, absentuje.

42. Z listiny označenej ako Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom vyplýva, že
ním veriteľ dlžníkovi oznamuje, že z dôvodu, že žalovaný napriek výzve neuhradil dlžnú pohľadávku

banky, dňom 23.2.2022 pristupuje k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru vrátane príslušenstva;
veriteľ dlžníkovi oznámil zostatok úveru vo výške 4.199,44 Eur so špecifikáciou istiny úveru, úrokom
a poplatkami. Obsahom vyhlásenia o predčasnej splatnosti úveru je aj výzva na predčasné splatenie
zostatku úveru s príslušenstvom, v lehote 7 dní od doručenia výzvy na špecifikovaný účet veriteľa s
upozornením na vymáhanie pohľadávky využitím dostupných právnych prostriedkov. Uvedenie splátky,

pre ktorú veriteľ pristúpil k zosplatneniu, absentuje.

43. Súd sa v prípade uvedenia splátky, pre ktorú veriteľ zosplatnil poskytnutý úver stotožňuje so závermi
uvedenými v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/2/2023 a dospel k záveru, že neuvedenie
splátky, pre ktorú veriteľ zosplatnil dlh v listine, ktorou veriteľ oznámil predčasné zosplatnenie úveru a

ani vo výzve na zaplatenie, realizovanej v zmysle ustanovenia § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka, má
za následok neplatné zosplatnenie úveru.

44. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že ani ustanovenie § 53 ods.9 a ani ustanovenie § 565
Občianskeho zákonníka neustanovuje ako náležitosť výzvy na zaplatenie alebo oznámenia o vyhlásení

predčasnej splatnosti úveru uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ zosplatnil dlh. Nemožno však opomenúť
všeobecnéustanoveniaObčianskehozákonníkaoprávnychúkonoch;právnyúkonsamusíurobiťurčite,
inak je neplatný.

45. Zosplatnenie úveru má totiž vážne následky pre strany úverového vzťahu; dochádza k zmene práv

a povinností strán úverového vzťahu; zosplatenie úveru má pre veriteľa následok, že nemusí žiadať len
o zaplatenie splátok podľa splátkového kalendára, ale môže voči dlžníkovi uplatniť nárok na zaplatenie
celejsumyposkytnutéhoanesplatenéhoúveruvrátanepríslušenstva;predlžníkazosplatnenieznamená
stratu výhody splátok. So zosplatnením je spojená otázka uplatniteľnosti pohľadávky na súde s tomu
zodpovedajúcimi prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany, ktorú môžu strany sporu v

konaní pred súdom využiť, vrátane možnej námietky premlčania; v prípade postúpenia pohľadávky
obrany spočívajúcej v tvrdení o absencii aktívnej vecnej legitimácie a v konečnom dôsledku aj
obrany spočívajúcej v tvrdení, že pre splátku, pre ktorú veriteľ pristúpil k zosplatneniu, neboli splnené
zákonné podmienky pre vyhlásenie úveru za predčasne splatný, z dôvodu nedodržania podmienok
pre zosplatnenie vyplývajúcich z ustanovenia § 53 ods.9 v spojení s ustanovením § 565 Občianskeho

zákonníka.

46. S neuvedením splátky, pre ktorú došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, sú spojené
aplikačné problémy v prípadných súdnych konaniach, kedy veritelia často modifikujú skutkový stav
tak, aby podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti boli splnené; priemerný spotrebiteľ, často

nezastúpenýprávnymzástupcom,zväčšaniejespôsobilýreálnenatakútomodifikáciuskutkovéhostavu
relevantne reagovať.
47.Je potrebné zdôrazniť, že uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ pristúpil k vyhláseniu predčasnej
splatnosti úveru, vyplýva z požiadavky ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany sporu. Uvedenie splátky,
pre ktorú veriteľ dlh mieni zosplatniť už vo výzve na zaplatenie podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka,

resp. v oznámení o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru totiž spotrebiteľovi poskytuje na jednej strane
právnu istotu, že vec bude spravodlivo rozhodnutá; uvedenie splátky, pre ktorú sa dlh zosplatňuje má za
následokprespotrebiteľapresvedčivévýchodiskákprocesnejobrane.Uvedeniesplátky,prektorúveriteľ
dlh zosplatňuje, totiž veriteľovi následne neumožňuje dotvárať skutkový stav takým spôsobom, abybolo možné polemizovať, pre ktorú splátku veriteľ k zosplatneniu pristúpil, pokiaľ pohľadávku zosplatnil
platne. Uvedenie splátky, pre ktorú došlo k predčasnému zosplatneniu úveru pri aplikácii podmienok
uvedených v ustanovení § 53 ods.9 a § 565 Občianskeho zákonníka, dáva jednoznačnú odpoveď na

otázku, či veriteľ úver predčasne zosplatnil platne. Bez uvedenia splátky, pre ktorú veriteľ dlh mieni
zosplatniť nie je výzva na zaplatenie dostatočne určitá a bez uvedenia splátky, pre ktorú veriteľ dlh
zosplatnil, nie je dostatočne určitý ani právny úkon, ktorým veriteľ realizoval predčasné zosplatnenie
úveru.
48. Súd teda uzatvára, že pokiaľ v prejednávanej veci nedošlo k uvedeniu splátky, pre ktorú veriteľ

dlh zosplatnil už v oznámení o predčasnej splatnosti úveru a veriteľ vo výzve na zaplatenie neuviedol
splátku, pre ktorú mieni dlh zaplatiť, nie je jednostranný právny úkon veriteľa, ktorým úver predčasnej
zosplatňuje, dostatočne určitý a z toho dôvodu je tak úkonom neplatným.
49.Právnym následkom neplatného zosplatnenia je neplatnosť postúpenia pohľadávky s poukazom na
ustanovenie § 92 ods.8 zákona č.483/2001 Z.z. v spojení s ustanovením § 17 ods.1 zákona č.129/2010
Z.z.; vzhľadom na termín konečnej splatnosti (16.12.2025) je zrejmé, že k postúpeniu pohľadávky došlo

predtermínomkonečnejsplatnostianejdeopohľadávku,ktorásastalasplatnou.Jedinýmzáveromjetak
záveroabsenciiaktívnejvecnejlegitimáciežalobcuvdôsledku,žesaplatnenestalveriteľompohľadávky
vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi veriteľom Všeobecná úverová banka
a.s. a žalovaným.
50. Žaloba tak zo všetkých hore uvedených dôvodov musela byť zamietnutá bez ďalšieho, keďže

žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu (splnenie zákonných podmienok postupiteľnosti
pohľadávky). Súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn.17CoCsp/22/2024 kde
krajský súd uviedol (viď bod 16 odôvodnenia) „Živý úver nemôže byť predmetom postúpenia, a to ani
čiastočne.“ Súd musel prihliadnuť na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nakoľko vymáhanie
pohľadávky a uplatnenie práv v právnom štáte musí mať a má svoj právny rámec, zákonný postup

a ani prípadná existencia dlhu dlžníka nemôže ospravedlniť jeho nedodržanie. V danom prípade sa
navyšeplneniadomáhaprofesionálznalýprávaprotineprofesionálovi-spotrebiteľovi,pretonedodržanie
zákonných podmienok postúpenia pohľadávky v zmysle osobitných ustanovení zákona tu ide na ťarchu
veriteľa a nemôže ho zhojiť ani neplnenie povinnosti dlžníka splácať úver, keďže dlžník na neplatnosti
postúpenia pohľadávky na žalobcu žiadnu vinu nenesie a nijako túto neplatnosť nezavinil. Navyše

nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcom nemá žiaden súvis a vplyv na to, či existuje (a trvá)
alebo neexistuje záväzok žalovaného z pôvodnej zmluvy o úvere, keďže postúpenie pohľadávky týka
sa len zmeny v osobe veriteľa a nie pohľadávky ako takej.
51.Keďže potom k postúpeniu predmetnej pohľadávky došlo v rozpore so zákonom, ide o právny úkon
vo vzťahu k danej pohľadávke v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. Nedošlo

k zmene veriteľa pohľadávky, v dôsledku toho nie je potom ani daná aktívna legitimácia žalobcu
v spore, čo muselo mať za následok zamietnutie žaloby. Keďže nebola splnená základná podmienka
úspechu v spore, a to existencia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, čo samo o sebe muselo viesť
k zamietnutiu žaloby, nebolo potrebným a bolo by nadbytočným a v rozpore so zásadou hospodárnosti
zakotvenou v čl. 17 základných princípov CSP, aby sa súd zaoberal naplnením ďalších námietok

žalobcu, resp. žalovaného.
52. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP v spojení s § 262 ods.1 a 2 CSP. V danom
prípade plný úspech v spore mal žalovaný, keďže žaloba proti nemu bola v celom rozsahu zamietnutá,
preto podľa § 255 ods.1 CSP mu vznikol nárok na priznanie plnej náhrady trov konania, ktorú mu súd
voči žalobcovi priznal.

Poučenie:

6Csp/1/2025

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia
na Okresný súd Bardejov.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.