Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Bratislava
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Pavel Ištók
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 20Sas/3/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725100189
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavel Ištók
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100189.2
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX
D. E. E., F. G., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63
Bratislava, o podaní žalobcu zo dňa 29.11.2024, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave podanie žalobcu zo dňa 29.11.2024 o d m i e t a.
II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. V podaní zo dňa 29.11.2024 doručeným pôvodne Krajskému súdu v Košiciach dňa 03.12.2024
žalobcauviedol,žemužalovanáopakovanezamietazvýšeniesumyinvalidnéhodôchodkuvplnejvýške.
Dôchodkové poistenie ani pracovnú činnosť splniť kvôli tažkému zdravotnému poisteniu nemusel. Po
ťažkých operáciách sa jeho zdravotný stav zhoršil. Rieši to už od dovŕšenia 18tich rokov. Z dôvodu
vecnej nepríslušnosti postúpil Krajský súd v Košiciach prípisom zo dňa 03.12.2024 podanú žalobu
Správnemu súdu v Košiciach. Správny súd v Košiciach následne uznesením sp. zn. 21Sas/10/2024 zo
dňa 27.12.2024 postúpil predmetnú vec Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súdu
vecne a miestne príslušnému na konanie v prípadoch, v ktorých nie je možné určiť príslušnosť podľa
§ 10 a § 13 SSP.
2. Správny súd uznesením č. k. 20Sas/3/2025 - 20 zo dňa 17.06.2025 (ďalej len „uznesenie“) vyzval
žalobcu, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia doplnil svoje podanie zo dňa 29.11.2024 tak, že
uvedie, ktoré konkrétne rozhodnutie žalovaného (číslo a deň vydania) napáda a žiada preskúmať jeho
zákonnosť, ďalej uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých má vyplývať, že napadnuté rozhodnutie je
nezákonné, a zároveň uvedie čoho sa v danej veci domáha, teda jasný a zrozumiteľný žalobný návrh v
súlade s ust. § 191 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
3. Uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 11.08.2025. Lehota 15 dní na odstránenie vád podania
žalobcovi uplynula dňom 26.08.2025. Žalobca na výzvu súdu žiadnym spôsobom nereagoval a vady
podania do dnešného dňa neodstránil.
4. Podľa § 57 ods. 1 SSP, ak tento zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa
uvedie,
a) ktorému správnemu súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
5. Podľa § 31 ods. 3 SSP, žaloba okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 musí obsahovať
aj náležitosti ustanovené osobitne pre určitý druh konania uvedený v § 6 ods. 2.6. Podľa § 202 ods. 1 SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa
§ 57 uviesť
a) označenie druhu žaloby,
b) označenie žalovaného,
c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha nápravy,
d) deň vydania rozhodnutia a deň jeho doručenia alebo iného oznámenia žalobcovi,
e) opísanie rozhodujúcich skutočností,
f) označenie dôkazov, ak sa žalobca dovoláva,
g) žalobný návrh.
7. Podľa § 59 ods. 1 SSP, ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo
sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho,
kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa § 58 ods. 2.
8. Podľa § 59 ods. 3 SSP, ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví,
správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní
pokračovať.
9. Správny súd je oprávnený o podaní procesne rozhodnúť v zmysle § 59 ods. 3 SSP len v
prípade, ak toto podanie, s prihliadnutím na celý jeho obsah, ako aj ostatné skutočnosti, ktoré vyplývajú
z obsahu spisu, prípadne sú správnemu súdu celkom zjavne zrejmé, prípadne pre súd ľahko a bez
problémov zistiteľné (predovšetkým v konaniach o správnych žalobách fyzických osôb v sociálnych
veciach), naďalej trpí takým závažnými nedostatkom podstatných náležitostí správnej žaloby, že tieto
sú relevantnou prekážkou, ktorá bráni súdu riadne v konaní pokračovať a o správnej žalobe meritórne
rozhodnúť. Nie každá vada správnej žaloby je teda dôvodom na odmietnutie podania podľa § 59 ods. 3
SSP. Správny súdny poriadok exaktne vymedzuje obsahové náležitosti podania, a to jednak všeobecne
v ustanovení § 57 ods. 1 SSP a jednak osobitne pre jednotlivé druhy správnych žalôb; v prípade správnej
žaloby v sociálnych veciach v ustanovení 202 ods. 1 SSP. Súd musí vždy individuálne a obozretne
vyhodnotiť, či nedostatok alebo neurčitosť podania, mieneného ako správna žaloba, bráni pokračovaniu
v konaní alebo nie v záujme vyvarovať sa prílišnému formalizmu, ktorý by viedol až k denegatio iustitiae,
teda k zamedzeniu prístupu k súdu a odopretiu Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva na
spravodlivý súdny proces.
10. Správny súd v danej veci konštatuje, že na základe obsahu podania žalobcu zo dňa 29.11.2024
a jeho príloh v spojení s doplnením podania zo dňa 21.03.2025 nebolo možné v danej veci ustáliť,
preskúmania zákonnosti ktorého konkrétneho rozhodnutia sa žalobca domáha, a preto bol žalobca
uznesením vyzvaný na odstránenie vád podania. Žalobca neodstránil vady podania, na odstránenie
ktorých bola súdom vyzvaný a bez odstránenia ktorých nie je možné v konaní pokračovať. O následku
neodstránenia vád bol žalobca v uznesení poučený. V dôsledku nedoplnenia podania žalobcu nemal
správnysúdmožnosťustáliť,vktoromkonaníalebovecisažalobcadomáhanápravy,resp.preskúmania
zákonnosti ktorého konkrétneho rozhodnutia sa v danej veci žalobca domáha.
11. Správny súd zároveň poznamenáva, že správne súdne konanie je dôsledne ovládané dispozičnou
zásadou, z čoho vyplýva, že súd nemôže nahrádzať vôľu žalobcu. Úlohou správneho súdu nie je
nahrádzať činnosť žalobcu v súvislosti s jeho podaním, t. j. v danej veci namiesto žalobcu určiť, v ktorom
konaní alebo veci sa žalobca domáha nápravy, resp. preskúmania zákonnosti ktorého konkrétneho
rozhodnutia sa žalobca domáha. Takýmto postupom správneho súdu by došlo k prevzatiu „sporu“ do
rúk správneho súdu i bez prejavenej vôle žalobcu, pričom takýto postup by bol v rozpore so základným
princípomkonaniapodľa§5ods.9SSP,vzmyslektoréhovkonanípredsprávnymsúdommajúúčastníci
konania rovné postavenie. Účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v
lehote určenej správnym súdom. Pokiaľ by správny súd namiesto žalobcu prevzal iniciatívu a sám by
vyjadroval predmet konania, čo by bolo výsledkom usudzovania správneho súdu, boli by porušené práva
druhého účastníka konania. Takýmto prístupom správneho súdu by došlo k porušeniu princípu rovného
postavenia účastníkov konania.
12. Keďže žalobca nedoplnil svoje podanie v stanovenej lehote, a to aj napriek poučeniu o následkoch
spojených s neodstránením vád v podobe odmietnutia podania, rozhodol správny súd tak, že podanie
žalobcu zo dňa 29.11.2024 podľa § 59 ods. 3 SSP odmietol, nakoľko pre uvedené nedostatky nie je
možné v konaní pokračovať.
13. Podľa § 170 písm. a) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania,
ak žaloba bola odmietnutá.
14. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie
konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.15. Podľa § 171 ods. 2 SSP, ak účastník konania procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli
vznikli, správny súd prizná náhradu týchto trov ostatným účastníkom konania.
16. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri
jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení
konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či niektorý z účastníkov
(a pokiaľ áno, ktorý z nich) z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. Kritérium procesného
zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní
požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú bolo konanie zastavené. To
znamená, že použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo
vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie strany a následkom je zastavenie konania
(m.m. nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 454/2010 zo dňa 7.6.2011, uznesenia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3 Sžo 225/2010 zo dňa 25.10.2010, sp. zn. 2 Sžf 2/2011 zo dňa 16.3.2011).
17. Podľa názoru správneho súdu žalobca procesne zavinil odmietnutie podania pre neodstránenie
jeho vád a bol by povinný nahradiť žalovanej trovy konania, ktoré jej v tomto konaní vznikli. Žalovanej
však v konaní nevznikli trovy konania a správny súd navyše nezistil dôvody, na základe ktorých by
bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby nahradil žalovanej - orgánu verejnej správy, ktorý
zamestnáva zamestnancov s právnickým vzdelaním, ktorí ho na súde zastupujú - trovy konania, a preto
žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Správny súd v Bratislave.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.