Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. august 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11CoCsp/49/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7723200419
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7723200419.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

1 11CoCsp/49/2024

11CoCsp/49/2024

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň
JUDr. Adriany Murínovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so

sídlom Bratislava, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zast. Advokátskou kanceláriou Remedium Legal,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
C., D. E. XX, zast. občianskym združením ZEMPLÍN – S, so sídlom Michalovce, Topolianska 174, IČO:
53360851, o zaplatenie 405,07 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce
zo dňa 3.9.2024, č. k. 29Csp/5/2023-167

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

12 11CoCsp/49/2024

11CoCsp/49/2024

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zo dňa 3.9.2024, č. k.

29Csp/5/2023-167 (ďalej len „rozsudok“) zamietol žalobu v celom rozsahu (I.) a žalovanej priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku (II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 405,07 € s prísl.
na tom skutkovom základe, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 25.10.2022
medzi postupcom Tatra banka, a.s. a žalobcom postúpil postupca pohľadávku voči žalovanej na

žalobcu. Žalobca uviedol, že dňa 26.5.2017 bola medzi postupcom a žalovanou uzavretá Zmluva
o spotrebiteľskom úvere č. 3017528678, na základe ktorej jej poskytol peňažné prostriedky, pričom
podmienky čerpania peňažných prostriedkov, ich splácania ako aj podmienky pri neplnení zmluvných
povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach(ďalej len „VOP“). Žalovaná si zmluvné povinnosti napriek opakovaným výzvam postupcu neplnila
a vzhľadom na skutočnosť, že sa dostala do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3
mesiace, pričom bola súčasne upozornená v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva

na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy a
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) podaním zo dňa 30.3.2020 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru, pričom vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku
dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu 405,07 €, ktorá pozostávala z istiny vo výške 380,74 €,
zmluvného úroku vo výške 22,79 € a úrokov z omeškania vo výške 1,54 €. Zároveň žalobca uplatnil

nárok na úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ vo výške 5 % ročne z dlžnej istiny 380,74 € počnúc
dňom 26.10.2022, t.j. dňom nasledujúcim po nadobudnutí účinnosti postúpenia pohľadávky.

3.1. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vyšiel zo skutkového stavu zodpovedajúceho opisu
žalobcom tvrdených skutočností a vec právne posúdil podľa ustanovení právnych predpisov účinných
ku dňu uzavretia zmluvy, a to ust. § 497, § 503 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník

(ďalej len „ObchZ“), § 1 ods. 1, 2, § 7 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. a), b) a d), § 17 ods. 1,
2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
(ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „zákon
o bankách“), § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 4, 5, 9, § 54 ods. 1, 2, § 100, § 101, § 103, § 517 ods. 1, 2, §
524 ods. 1, 2, § 525 ods. 1 a 2 a § 565 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 3 nariadenia vlády

SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vykonaným
dokazovaním mal preukázané, že právny predchodca žalobcu Tatra banka, a.s. a žalovaná uzavreli
dňa 26.5.2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanej peňažné prostriedky vo výške 550 € a žalovaná sa zaviazala spotrebiteľský úver splatiť v
mesačných splátkach, t.j. celkovo sumu 822,44 €, pričom výška mesačnej splátky pri počte 72 splátok

bola 11,27 € a konečná splatnosť úveru bola stanovená na 72 mesiacov od splatnosti prvej mesačnej
anuitnej splátky.

3.2. V prvom rade sa súd prvej inštancie zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovanou a dospel
k záveru, že táto nie je dôvodná. Mal preukázané, že zmluve mala žalovaná stanovenú povinnosť platiť

splátky vo výške 11,27 € ku 25. dňu príslušného mesiaca. Uviedol, že veriteľ (žalobca) sa na súde
mohol po prvý raz domáhať svojho práva prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby plynúcej
od omeškania spotrebiteľa so splnením splátky, pre nesplatenie ktorej sa stal splatným celý dlh, za ktorú
súd považoval splátku splatnú v januári 2020, t.j. dňa 26.4.2020. Uvedené vyvodil z prehľadu splácania
(č.l. 26, posledná zaplatená splátka: 17.12.2019 vo výške 11,27 €). Trojročná premlčacia lehota preto

žalobcovi uplynula dňom 26.4.2023. Keďže žalobný návrh bol podaný dňa 31.1.2023, bol podaný pred
uplynutím trojročnej premlčacej doby, teda včas a nedošlo k premlčaniu nároku.

3.3. Súd sa ďalej zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a skúmal, či boli v danom
prípade splnené podmienky na platné postúpenie pohľadávky zo strany právneho predchodcu žalobcu

na žalobcu. Poukázal na to, že právo vyhlásiť splatnosť celej pohľadávky, a tým na strane spotrebiteľa
privodiť stav straty výhody splátok, je upravené v ust. § 53 ods. 9 a § 565 OZ. Jednou zo zákonných
podmienok pre vyhlásenie predčasnej splatnosti je, že právo na jednorazové splatenie pohľadávky
veriteľovi vznikne najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Druhou
podmienkou, ktorá musí byť splnená, je povinnosť dodávateľa pred jednorazovým zosplatnením

pohľadávky upozorniť spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva vyhlásiť predčasnú
splatnosť úveru. V danom prípade mal súd za to, že žalovaná bola v omeškaní so splátkou splatnou dňa
25.1.2020 vo výške 11,27 €, a teda do omeškania sa dostala dňa 26.1.2020. Najbližšou nasledujúcou
splátkou splatnou po uplynutí lehoty troch mesiacov od omeškania s jej zaplatením (t.j. po 26.1.2020),
bola splátka splatná dňa 25.4.2020 (pretože do splatnosti splátky splatnej dňa 25.3.2020 ešte neuplynuli

tri mesiace). Súd prvej inštancie upriamil pozornosť na to, že veriteľ písomným podaním zo dňa
9.12.2019 upozornil žalovanú, že ku dňu 7.12.2019 je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o
úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti a následne ku dňu 30.3.2020 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru (č.l. 21). Súd mal však za to, že týmto dňom neuplynula lehota troch mesiacov
od splatnosti splátky, pre omeškanie ktorej sa stal splatný celý dlh, a teda nebola splnená zákonná

podmienka na platné zosplatnenie dlhu. Taktiež mal preukázané, že z výzvy zaslanej žalovanej pred
mimoriadnym zosplatnením (zo dňa 9.12.2019) nie je zrejmé, pre ktorú konkrétnu omeškanú splátku
žalobca uplatňuje predčasné zosplatnenie úveru. Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti zo dňa
30.3.2020 z tohto dôvodu súd považoval za neurčité, v dôsledku čoho bolo žalovanej znemožnenéúčinne sa brániť. Žalovaná taktiež nebola poučená o možnosti postúpenia pohľadávky, ak bude trvať jej
omeškanie nepretržite po dobu 90 dní. Súd skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu aj s prihliadnutím
na skutočnosť, že v danej veci došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľského úveru

medzi bankou a nebankovým subjektom, kedy je potrebné zohľadniť aj špeciálnu úpravu týkajúcu sa
postúpenia pohľadávky podľa zákona o bankách zakotvenú v ust. § 92 ods. 8 tohto zákona, ako aj v §
17 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Po posúdení tejto otázky v uvedených súvislostiach uviedol, že
v konkrétnom prípade sa nepostupovala pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského
úveruanipohľadávka,ktorásastalasplatnoupredtermínomkonečnejsplatnostispotrebiteľskéhoúveru,

keďže nedošlo k platnému a zákonnému zosplatneniu celého úveru. Na žalobcu teda nebola žalovaná
pohľadávka riadne postúpená, v dôsledku čoho vyvodil záver, že žalobca nie je vo veci aktívne vecne
legitimovaný. Z tohto dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Ďalšie argumenty strán sporu
považoval za nadbytočné, preto nepovažoval za potrebné sa nimi osobitne zaoberať. O trovách konania
rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak,
že v spore úspešnej žalovanej priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že

o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí.

4.1. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa ust. § 365
ods. 1 písm. b), f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie, prípadne

rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. K vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru postupcom podľa § 53 ods. 9 v spojitosti s § 565 OZ uviedol, že sa
nestotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
zo dňa 30.3.2020 je neplatné preto, že v ňom absentuje identifikácia konkrétnej splátky, pre ktorú sa
veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie dlhu. Poukázal na zákonné ustanovenia, z ktorých

vyplýva, že na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je potrebné, aby: 1/ bola táto možnosť dohodnutá, 2/
dlžník bol v omeškaní aspoň tri mesačné splátky a 3/ dlžník bol na možnosť vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti veriteľom upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní pred uplatnením tohto práva, pričom
veriteľ vo výzve podľa § 53 ods. 9 OZ (avšak ani v oznámení o zosplatnení) nie je povinný špecifikovať,
s ktorou konkrétnou splátkou sa dlžník omeškal, a teda pre ktorú splátku k zosplatneniu došlo. Mal za

to, že v predmetnej veci zo strany veriteľa nedošlo pri uplatnení práva podľa § 565 OZ k porušeniu
žiadnej zákonnej povinnosti. V konaní bolo riadne preukázané, že možnosť zosplatnenia úveru bola
medzi postupcom a žalovanou dohodnutá, žalovaná bola v omeškaní so zaplatením splátok aspoň
tri mesiace, pričom postupca upozornil žalovanú v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva
v zmysle § 565 OZ (podaním zo dňa 9.12.2019). Vzhľadom na uvedené mal žalobca za zrejmé, že

v prípade, ak postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 30.3.2020 – toto svoje
právo uplatnil v súlade s ust. § 565 OZ a aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (napr. uznesenie sp. zn. 5Cdo/224/2021 z 30.11.2022, uznesenie sp. zn. 4Cdo/132/2021 z
15.12.2022, uznesenie sp. zn. 7Cdo/26/2023 z 29.11.2023 a ďalšie) pre nezaplatenie splátky splatnej
dňa 25.12.2019 (t.j. splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru predchádzala po dobu troch

mesiacov a pre ktorej nezaplatenie mohol ako jedinej vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru) a zároveň
toto svoje právo uplatnil v súlade s § 53 ods. 9 OZ po omeškaní spotrebiteľa (žalovanej) s platením
splátok po dobu dlhšiu ako tri mesiace, pričom žalovaná bola nesporne na toto oprávnenie veriteľa
upozornená.Podľažalobcušpecifikáciasplátky,prektorúdošlokzosplatneniuúverubybola,prihliadnuc
nacit.rozhodnutiaNajvyššiehosúduSRnadbytočná,keďžezaktuálnejrozhodovacejpraxeNajvyššieho

súdu SR jasne vyplýva, že vždy môže ísť len o splnenie jednej konkrétnej vymedzenej splátky, a teda
veriteľ si nemôže „vybrať“, pre nesplnenie ktorej splátky toto právo uplatňuje. Žalobca zdôraznil, že
žiadne zákonné ustanovenie neukladá postupcovi povinnosť v oznámení o zosplatnení (ani v žiadnej
inej výzve) špecifikovať, s ktorou konkrétnou splátkou sa žalovaný omeškal a poukázal v tejto súvislosti
na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.1.2024, sp. zn. 1Cdo/123/2022. Takúto povinnosť

veriteľa považoval žalobca za absurdnú, nakoľko spotrebiteľ, ktorý uzatvoril predmetnú zmluvu, čerpal
poskytnuté finančné prostriedky a svoje záväzky sa zaviazal splácať, objektívne musí mať vedomosť o
tom, koľko a kedy na poskytnutý úver uhradil, a teda ktorá splátka je tá, s ktorou sa omeškal, prípadne
kedy a koľko mal uhradiť a neuhradil (nakoľko tieto informácie vyplývajú zo samotnej zmluvy). Žalobca
ďalej v nadväznosti na rozhodnutie súdu uviedol, že určenie, pre nezaplatenie ktorej konkrétne určenej

splátky nastalo zosplatnenie dlhu, je právnym posúdením, t.j. je výhradne na posúdení súdu a žalobca
nemá povinnosť vec právne kvalifikovať, ale len skutkovo vymedziť, čo napokon aj bezpochyby urobil.4.2. V ďalšej časti odvolania žalobca upriamil pozornosť na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, v
rámci ktorej tento opakovane konštatoval, že k imanentným znakom právneho štátu patrí neodmysliteľne
aj princíp právnej istoty (napr. PL. ÚS 36/95, IV. ÚS 108/2010), ktorého súčasťou je tiež požiadavka,

aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká
odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť
všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ
ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS
6/04, III. ÚS 328/05). Ústavný súd SR v náleze zo dňa 21.11.2017, sp. zn. III. ÚS 289/2017 uviedol,

že: „Naopak, postoj všeobecných súdov vyznačujúci sa odlišnosťou prístupu k prejednávaným veciam,
ktoré sú v podstate identické, bez toho, aby svoj odklon odôvodnili, je prejavom svojvôle, ktorá odporuje
základnému princípu materiálneho právneho štátu“. Na podporu svojej argumentácie žalobca poukázal
na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6CoCsp/13/2024 zo dňa 4.9.2024, 11CoCsp/15/2024
zo dňa 5.8.2024 a 11CoCsp/9/2023 zo dňa 19.6.2024, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
27CoCsp/1/2024 zo dňa 30.1.2024, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 26CoCsp/1/2023 zo

dňa11.1.2024,uznesenieKrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.17CoCsp/7/2023zodňa24.10.2023,
uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 12CoCsp/39/2022 zo dňa 31.8.2023 a uznesenie Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 3CoCsp/1/2022 zo dňa 30.3.2023. V uvedených rozhodnutiach súdy uvádzali,
že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť vo výzve pred vyhlásením
okamžitej splatnosti úveru, ani v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (v zmysle § 53

ods. 9 OZ) informáciu, ktorá splátka umožnila žalobcovi pristúpiť k mimoriadnemu zosplatneniu, resp.
informáciu o tom, s ktorou splátkou a odkedy bol žalovaný v omeškaní. Odvolávajúc sa na doslovné
znenie rozhodnutia súdov vyššej inštancie (vrátane Najvyššieho súdu SR, ktorý tento záver vyjadril v
uznesení z 30.01.2024, sp. zn. 1Cdo/123/2022), žalobca zastával rovnaký právny názor, podľa ktorého
zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v predmetných písomnostiach

konkrétne,ktorásplátkajepovažovanázaomeškanú,resp.ktorásplátkamimoriadnusplatnosťvyvolala.

4.3. Žalobca taktiež odkázal na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 796/2016 zo dňa 22.6.2017,
v ktorom ústavný súd uviedol: „Právomoc všeobecných súdov vykladať zákony nemožno chápať tak,
že by boli oprávnené vykladané ustanovenie zákona fakticky „novelizovať“. Mal za to, že postup súdu,

ktorým si súd „upravil“ zákonné ustanovenie § 565 OZ a nad rámec zákona „upravuje“, že oznámenie
o zosplatnení musí obsahovať presnú špecifikáciu omeškanej splátky, s ktorou sa dlžník dostal do
omeškania, a teda ktorá vyvolala zosplatnenie, je v priamom rozpore s ústavným princípom trojdelenia
moci, na základe ktorého právomoc meniť zákony prináleží moci zákonodarnej (nie moci súdnej). Na
základeuvedenýchskutočnostížalobcazastávalnázor,žezostranyveriteľanedošlokporušeniužiadnej

zákonnej povinnosti, v dôsledku čoho nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že uplatnenie práva
podľa § 565 OZ je neplatným právnym úkonom, na základe čoho je nesprávny aj následný právny záver
o neplatnosti zosplatnenia, a tým aj postúpenia pohľadávky. Preto mal žalobca za to, že preukázateľne
je aktívne vecne legitimovaným subjektom v tomto konaní.

4.4. Žalobca sa ďalej nestotožnil so záverom súdu, že v danom prípade nebola splnená podmienka
trojmesačného omeškania žalovanej. Mal za to, že omeškanie s plnením viac ako tri mesiace sa
nevyžaduje v čase vyhotovenia podania v zmysle § 53 ods. 9 OZ, t.j. v čase výzvy pred zosplatnením
úveru, ale až v čase zosplatnenia úveru – uvedený záver explicitne vyplýva z rozsudku Krajského
súdu v Košiciach 6CoCsp/13/2024 zo dňa 4.9.2024, na ktorý žalobca poukázal. Upriamil pozornosť

odvolacieho súdu i na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/245/2022 zo dňa 26.3.2024, v
ktorom o.i. uviedol, že „zostáva právom veriteľa rozhodnúť sa, či k zosplatneniu pristúpi alebo nie, zákon
len stanovuje podmienky, za splnenia ktorých má právo – nie povinnosť – celý dlh zosplatniť. V tejto
súvislosti považoval za dôležité aj rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne 6CoCsp/16/2023 zo dňa
27.2.2024. V predmetnej veci z predloženej platobnej histórie vyplynulo, že žalovaná neuhradila splátky

splatné v dňoch 25.9.2019, 25.10.2019, 25.11.2019 a síce dňa 17.12.2019 žalovaná uhradila sumu vo
výške 22,54 € (t. j. dve splátky), ale podľa názoru žalobcu šlo len o doplatenie omeškanej splátky splatnej
dňa 25.9.2019 a dňa 25.10.2019, a teda žalovaná bola v čase zosplatnenia (podaním zo dňa 30.3.2020)
v omeškaní so splátkou splatnou dňa 25.11.2019, 25.12.2019, 25.1.2020, 25.2.2020 a 25.3.2020. Je
teda zrejmé, že podmienka trojmesačného omeškania v čase vyhlásenia úveru za predčasne splatný v

zmysle § 565 OZ bola splnená a súd dospel k nesprávnemu záveru, pokiaľ predmetný prípad vyhodnotil
tak, že nedošlo k platnému zosplatneniu.4.5. K tvrdeniu, že žalovaná nebola poučená o možnosti postúpenia pohľadávky v prípade nepretržitého
omeškania dlžníka po dobu 90 dní a bez splnenia týchto podmienok nemohlo prísť k (platnému)
postúpeniu pohľadávky, žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Cdo/165/2022

zo dňa 27.9.2023, podľa ktorého: „Výzva banky - veriteľa dlžníkovi na splnenie omeškaného dlhu pred
postúpením pohľadávky tretej osobe podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, nemusí byť tzv. kvalifikovaná,
teda nemusí obsahovať poučenie dlžníka o tom, že v prípade neuhradenia omeškaného dlhu je banka
oprávnená svoju pohľadávku postúpiť tretej osobe.“

5.Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu do rozhodnutia odvolacieho súdu nevyjadrila.

6.Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
(§ 362 CSP) a oprávnenou osobou (§ 359 až § 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 až § 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), v rozsahu
vyplývajúcom z § 379 CSP a z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1

písm. b), f) a h) CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je vo výroku vecne správny. Preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok potvrdi.

7. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, t.j. súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie
procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť
spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý

môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže
legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP týkajúci sa skutkových vád rozhodnutia (nesprávnych

skutkových zistení), je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe
ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom
dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov
nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul

rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide
o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
stránaleboktorévyšlinajavoinakzhľadiskazávažnosti(dôležitosti),zákonnosti,pravdivosti,eventuálne
vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom

vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.

10. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa

príslušného právneho predpisu. Právne posúdenie veci je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil
omylu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), t.j. ak posúdil vec podľa právnej
normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil,
prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval a vyvodil nezodpovedajúce závery o právach
a povinnostiach strán.

11. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom
pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. §
191 a nasl. CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkovéhostavu vyvodil aj správny záver o tom, že žalobca nie je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie v konaní.
Preskúmavané rozhodnutie súdu prvej inštancie dáva odpoveď na rozhodujúce tvrdenia, argumenty a
námietky sporových strán. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká

aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím
ich účelu, podstaty a zmyslu. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali prijať iné rozhodnutie v prospech žalobcu.

12. Podstatným z hľadiska rozhodnutia vo veci bolo vysporiadať sa s otázkou aktívnej vecnej legitimácie

žalobcu a platnosti postúpenia pohľadávky v nadväznosti na jeho tvrdenie, že došlo k platnému
zosplatneniu pohľadávky i napriek tomu, že výzva predchádzajúca zosplatneniu ako aj Oznámenie
o vyhlásení splatnosti úveru a výzva na zaplatenie (č.l. 21) neobsahovali predovšetkým údaj o konkrétnej
splátke, pre ktorú veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, ale aj poučenie o riziku postúpenia
pohľadávky na tretí subjekt.

13. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáha od žalovanej zaplatenia
dlžnej sumy 405,07 € s prísl. zo záväzkového právneho vzťahu založeného zmluvou o poskytnutí
spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 3017528678 uzatvorenou dňa 26.5.2017 medzi
právnym predchodcom žalobcu Tatra banka, a.s. a žalovanou (ďalej tiež len „zmluva o úvere“), na
základektorejbolžalovanejposkytnutýbezúčelovýspotrebiteľskýúvervovýške550€,ktorýsažalovaná

zaviazala splácať v mesačných splátkach (v počte 72) vo výške 11,27 € od 25.6.2017 do termínu
konečnej splatnosti úveru. Výška úrokovej sadzby predstavovala 13,60 % ročne, dojednaná ročná
percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) - 16,40 %, výška priemernej RPMN - 15,70 %, výška
odplaty - 16,06 %, poplatok za úver - 11 € a výška celkovej čiastky, ktorú musel dlžník zaplatiť sumu, bola
stanovená na sumu 822,44 €. Keďže žalovaná svoj dlh riadne neuhrádzala, právny predchodca žalobcu

jej dňa 9.12.2019 zaslal výzvu pred mimoriadnou splatnosťou, v ktorej žalovanú (dlžníka) vyzval na
bezodkladné (najneskôr do piatich kalendárnych dní) zaplatenie dlžnej sumy a upozornil ju na možnosť
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Pre nesplácanie pohľadávky veriteľ listom zo dňa 30.3.2020
označeným vo veci „Oznámenie o vyhlásení splatnosti a výzva na zaplatenie“ celý úver predčasne
zosplatnil a žalovanú zároveň vyzval na úhradu zostatku úveru vrátane príslušenstva vo výške 403,81

€ (z toho istina 380,74 €, riadne úroky 22,59 € a úrok z omeškania 0,48 €). Pohľadávku voči žalovanej
nadobudol žalobca na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25.10.2022 (uzavretej medzi
Tatra bankou, a.s. ako postupcom a EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníkom).

14. Keďže v danom prípade ešte pred podaním žaloby došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanej

z právneho predchodcu žalobcu (banky/postupcu/ - Tatra banka, a.s.) na žalobcu (nebankový subjekt /
postupník/ - EOS KSI Slovensko, s.r.o.), správne sa súd prvej inštancie zaoberal predovšetkým otázkou
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, teda skúmal, či žalobca je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z
ktoréhovyvodzuježalobouuplatnenýnárok.Preoznačeniestavuvyplývajúcehozhmotnéhopráva,kedy
je jedna strana sporu subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane je subjektom povinnosti,

ktoré sú predmetom sporu, sa v civilnom procesnom práve užíva pojem „vecná legitimácia“. Z hľadiska
posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická
osoba len subjektívne cíti byť stranou, resp. účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy
iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená,
že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom

toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Cdo/192/2004). V prípade nároku zo zmluvy o poskytnutí úveru to bude veriteľ z takejto
zmluvy (banka). Iný subjekt, než veriteľ zo zmluvy o poskytnutí úveru, ktorý uzavrel s klientom zmluvu
o poskytnutí úveru, sa môže úspešne domáhať plnenia z takejto zmluvy iba v prípade, ak preukáže, že
pohľadávka veriteľa zo zmluvy na neho prešla alebo bola prevedená, a to v súlade s právnym poriadkom.

Jedným zo spôsobov zmeny v osobe veriteľa je aj postúpenie pohľadávky zmluvou, t.j. dvojstranným
právnym úkonom. V prípade, že veriteľom je banka, na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky okrem
všeobecných náležitostí právneho úkonu je potrebné splniť aj ďalšie podmienky stanovené v § 92 ods.
8 zákona o bankách.

15. Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.16. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky
(25.10.2022), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku

voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to
aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu
ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.

Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo

pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

17. Rozborom ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách treba dospieť k záveru, že jednoznačne definuje

podmienky, za akých možno postúpiť pohľadávku patriacu banke buď inej banke alebo aj subjektu, ktorý
nie je bankou. Dané predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky
a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

18. Pre platné postúpenie pohľadávky bankou na nebankový subjekt sa vyžaduje v zmysle § 92 ods.

8 zákona o bankách kumulatívne splnenie týchto podmienok: a) existencia splatnej pohľadávky, b)
písomná výzva banky na splnenie dlhu dlžníkovi, ktorý je v omeškaní s plnením a jej preukázateľné
doručenie dlžníkovi a c) dlžníkovo nepretržité omeškanie viac ako 90 dní so splnením jeho záväzku voči
banke. Je pritom na veriteľovi preukázať tieto skutočnosti, vrátane dôkazu preukazujúceho doručenie
takejto výzvy dlžníkovi bankou.

19. Súdna prax je jednotná v závere, že v prípade nesplnenia týchto osobitným zákonom stanovených
predpokladov pre postúpenie bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, ide o postúpenie v rozpore
so zákonom, kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 OZ zakázané (vylúčené). Ide teda
o neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ, keďže zmluva o postúpení pohľadávok je v rozpore so

zákonom o bankách v prípade nesplnenia stanovených podmienok (pozri uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 24.4.2018 sp. zn. 1Cdo/147/2017, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.3.2018 sp. zn.
7Cdo/26/2017, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.11.2019 sp. zn. 1Obdo/92/2018 a ďalšie).

20. Z uvedeného vyplýva, že podmienkou platného postúpenia pohľadávky banky na nebankový subjekt

v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách je v prvom rade existencia splatnej pohľadávky v čase
postúpenia. Banka ako účastník zmluvy o úvere má obmedzené možnosti postúpenia svojej pohľadávky
voči svojmu klientovi zo zmluvy o úvere, pretože môže postúpiť bez súhlasu klienta iba splatnú
pohľadávku, resp. jej splatnú časť. Postúpením nesplatnej pohľadávky inému subjektu ako je banka, by
totiž došlo k neprípustnému vstupu iného subjektu do aktívneho právneho vzťahu, ktorého účastníkom

v zmysle zákonnej úpravy zákona o bankách môže byť iba banka. Z uvedeného zároveň vyplýva, že
mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru nemôže úspešne uplatniť iný subjekt (na základe zmluvy
o postúpení pohľadávky) ako banka, keďže tomu bráni vyššie uvedená prekážka v možnosti postúpiť
nesplatnú pohľadávku.

21. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok (v
roku 2022) nebol úver, ktorý bol poskytnutý žalovanej právnym predchodcom žalobcu Tatra bankou,
a.s. splatný, a to vzhľadom na dojednanú konečnú splatnosť úveru dňa 25.6.2023. Muselo teda ísť o
pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle
§ 17 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení

pohľadávky. Právny predchodca žalobcu ako pôvodný veriteľ musel platne vyhlásiť predčasnú splatnosť
úveru podľa ust. § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ. Správne preto súd prvej inštancie skúmal, či došlo
k platnému postúpeniu pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách v spojení s § 53 ods. 9 a
§ 565 OZ, t.j. k postúpeniu splatnej pohľadávky.22. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

23. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa § 53 ods. 9 OZ (v znení účinnom do 31.10.2024) ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,

ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

25. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže

veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

26. Z cit. zák. ustanovení vyplývajú podmienky, za ktorých môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ktorými sú v zmysle § 565 OZ: 1/ možnosť straty výhody
splátok bola výslovne určená v dohode medzi veriteľom a dlžníkom alebo v súdnom rozhodnutí, 2/ dlžník

nesplní niektorú zo splátok v deň jej splatnosti a 3/ veriteľ požiada dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky
do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

27. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, k vyššie uvedeným podmienkam pristupujú ešte ďalšie
dve podmienky v zmysle § 53 ods. 9 OZ, a to: 1/ veriteľ má právo na tzv. stratu výhody splátok (možnosť

požadovať zaplatenie celého dlhu naraz pred jeho konečnou splatnosťou) najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a 2/ veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako
15 dní na uplatnenie tohto práva.

28. V danom spore žalobca splnenie povinností v zmysle cit. ustanovení pre platné postúpenie

pohľadávky jeho právnym predchodcom preukazoval Výzvou pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa
9.12.2019 (č.l. 23 spisu), Oznámením o vyhlásení splatnosti a výzvou na zaplatenie zo dňa 30.3.2020
(č.l. 21), Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25.10.2022 (č.l. 8), Oznámením o postúpení
pohľadávky zo dňa 2.11.2022 (č.l. 25) a Prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok (č.l. 13).

29. Súd prvej inštancie v danej veci založil svoj záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
na úvahe, že jeho právny predchodca neplatne zosplatnil celý dlh, keď žalovanej zaslal výzvu pred
mimoriadnou splatnosťou zo dňa 9.12.2019 a Oznámenie o vyhlásení splatnosti a výzvu na zaplatenie
zo dňa 30.3.2020, pričom ani v jednej z týchto listín nebola konkretizovaná omeškaná splátka, pre ktorú
právny predchodca žalobcu uplatnil právo na predčasné zosplatnenie úveru. Z uvedeného dôvodu obe

listiny posúdil súd prvej inštancie ako neurčité právne úkony, sankcionované absolútnou neplatnosťou
podľa § 37 OZ. Ďalší dôvod neplatného zosplatnenia videl súd v tom, že nedošlo k uplynutiu troch
mesiacov od splatnosti splátky, pre omeškanie ktorej sa stal splatným celý dlh (ktorú lehotu stanovuje
§ 53 ods. 9 OZ), pričom za splátku, s ktorou bola žalovaná v omeškaní, považoval splátku splatnú dňa
25.1.2020 na rozdiel od žalobcu, ktorý v odvolaní za rozhodnú splátku považoval splátku splatnú dňa

25.12.2019. Zároveň podotkol, že žalovaná taktiež nebola poučená o možnosti postúpenia pohľadávky,
ak bude omeškanie dlžníka trvať nepretržite po dobu 90 dní.

30. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého - i keď žalobca preukázal
doručenie oboch listín žalovanej, ani z jednej listiny nie je zrejmá konkrétna omeškaná splátka, pre ktorú

prišlo k zosplatneniu úveru, nakoľko nimi bola žalovaná len vyzvaná na úhradu tam špecifikovaných
dlžných súm.

31. Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
5Cdo/197/2022 zo dňa 26.6.2024, ktorým bola riešená otázka, či vo výzve veriteľa dlžníkovi pred

zosplatnením podľa § 53 ods. 9 OZ je veriteľ povinný uvádzať aj konkrétnu splátku, s ktorou je dlžník
v omeškaní, s takým záverom, že pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby
už v tejto výzve (upozornenie spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva -
odkaz na § 53 ods. 9 OZ) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasnemôže zosplatniť celý dlh. Najvyšší súd SR tiež uviedol, že identifikácia splátky je potrebná z dôvodu
identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením
akej sumy zabráni zosplatneniu úveru. Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým

došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli
naplnené podmienky, kedy by mohol byť zosplatnený celý úver. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s
upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku
informačnej asymetrie môže byť poškodený.

32. S uvedeným záverom sa stotožnil Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/15/2023 zo dňa
25.9.2024, v ktorom uviedol, že „.. neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ realizoval výzvu
na zaplatenie neuhradenej splátky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, malo za následok
neplatnosť zosplatnenia úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj absolútnu neplatnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok postúpenia bankovej
pohľadávky zo spotrebiteľského úveru na tretiu osobu v zmysle § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách,

v dôsledku čoho odvolací súd správne skonštatoval nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne
v spore“.

33. Otázka splnenia podmienok vyplývajúcich z ust. § 53 ods. 9 a § 565 OZ bola tiež predmetom
posúdenia Najvyšším súdom SR aj v rozhodnutí zo dňa 13.2.2025, sp. zn. 6Cdo/152/2022, ktoré bolo

publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č.
3/2025, pod R 34/2025, v zmysle ktorého „bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie,
niejemožnéspoľahlivourčiť,čikuplatneniuprávadošlozasplneniapreňzákonomurčenýchpodmienok
(uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.októbra
2024). Najvyšší súd dospel k záveru, že „na právny úkon nekonkretizujúci splátku je dôvod nazerať

ako na úkon zákon obchádzajúci (nakoľko aj napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky
na takúto náležitosť jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia
si splnenia požiadaviek slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch
prípadoch sankcionovaný neplatnosťou či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ“.

34. S poukazom na závery vyplývajúce zo zmienených rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ako aj
z rozhodnutia publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov Slovenskej republiky
pod č. R 34/2025 (uznesenie sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.2.2025), aj odvolací súd zastáva
názor, že právny úkon tzv. zosplatenia úveru veriteľom musí obsahovať konkrétnu splátku, pre ktorú
prichádza zosplatnenie, a to z dôvodov: 1/ určenia, či k uplatneniu práva (zosplatneniu dlhu) došlo

za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 OZ), 2/
identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby ako aj 3/ potreby vedomosti dlžníka o tom, zaplatením
akej sumy zabráni zosplatneniu úveru. V prípade absencie tejto náležitosti je právny úkon neurčitý a
zákon obchádzajúci, sankcionovaný absolútnou neplatnosťou právneho úkonu, či už podľa § 37 alebo
§ 39 OZ. Cit. rozhodnutiami vyslovené riešenie právnej otázky je potrebné považovať za zjednocujúce

a formulovaný právny názor za ustálený v rozhodovacej praxi (porov. nález Ústavného súdu SR sp.
zn. I.ÚS 115/2020), ktorý súdy sú povinné rešpektovať a riešenie právnej otázky obsiahnuté v už
publikovanom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zohľadniť a aplikovať v zmysle judikatórnej záväznosti
pri rozhodovaní v iných, skutkovo a právne rovnakých alebo obdobných prípadoch.

35. V danom prípade vo výzve veriteľa pred zosplatnením zo dňa 9.12.2019 ani v Oznámení
o vyhlásení splatnosti zo dňa 30.3.2020, nebola špecifikovaná konkrétna omeškaná splátka, pre ktorú
veriteľ dlh predčasne zosplatnil, obe výzvy súd prvej inštancie celkom správne posúdil ako neurčité
a z tohto dôvodu aj neplatné právne úkony. Ak úver nebol platne zosplatnený, v čase postúpenia
pohľadávky (25.10.2022) nebola celá pohľadávka splatná (išlo o tzv. „živý úver“), a preto postúpenie

pohľadávky bolo vykonané v rozpore s ust. § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. a § 92 ods. 8 zákona
o bankách, ktoré výslovne zakazujú postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru, ak nie sú
splnené podmienky upravené v tomto ustanovení. V dôsledku uvedeného sa žalobca (postupník) nestal
nositeľomhmotnoprávnehooprávneniazpohľadávkysvojhoprávnehopredchodcuTatrabanka,a.s.voči
žalovanej, a teda nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou v predmetnom spore. Súd prvej inštancie

preto správne rozhodol, pokiaľ žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v celom rozsahu
zamietol.36. S poukazom na uvedený záver odvolací súd považoval za nadbytočné zaoberať sa otázkou, či
(ne)bola dodržaná lehota troch mesiacov omeškania so zaplatením tej ktorej splátky v zmysle § 53 ods.
9 OZ.

37. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že vecnú správnosť napadnutého rozsudku nie je spôsobilá
spochybniť ani odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil náležitosti výzvy
pred zosplatnením zo dňa 9.12.2019, resp. Oznámenia o vyhlásení splatnosti a výzvy na zaplatenie
zo dňa 30.3.2020 v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, keď mal za to, že v uvedenej výzve

mal byť dlžník upozornený na možnosť postúpenia pohľadávky na iný (aj nebankový) subjekt bez
súhlasu dlžníka. V tejto otázke odvolací súd nad rámec dôvodov tohto rozhodnutia poznamenáva,
že k náležitostiam výzvy na plnenie pred postúpením bankovej pohľadávky súdna prax už zaujala
stanoviskonapr.vuzneseniachNajvyššiehosúduSRsp.zn.9Cdo/165/2022a1Cdo/154/2022,vktorých
najvyššísúduviedol,žezust.§92ods.8zákonaobankáchvyplývalento,žebankamôžepostúpiťsvoju
pohľadávku, ak napriek písomnej výzve banky jej klient/dlžník je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych

dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke. Z tohto ust. však pri
použití žiadnej z výkladových metód nevyplýva povinnosť banky osobitne upozorňovať, resp. informovať
klienta/dlžníka na skutočnosť, že po uplynutí lehoty 90 dní omeškania bude banka oprávnená postúpiť
pohľadávku na inú osobu. Uvedené požiadavky sú nad rámec zákona a nie je možné ich vyžadovať
ani ich nesplnenie považovať za dôvod neplatnosti postúpenia pohľadávky banky na základe § 92 ods.

8 zákona o bankách. Ak by zákonodarca mienil uložiť banke povinnosť vo výzve podľa § 92 ods. 8
zákona o bankách upozorniť na možnosť postúpenia pohľadávky, bol by to v tomto ust. explicitne uviedol
podobne ako je v ust. § 53 ods. 9 OZ výslovne formulovaná požiadavka, aby veriteľ pred predčasným
zosplatnením pohľadávky upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Ustanovenie § 92 ods. 8
zákona o bankách takéto upozornenie nevyžaduje, a preto vo výzve podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách

nemusí banka klienta upozorniť na možnosť postúpiť pohľadávku na tretí subjekt.

38. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil napadnutý rozsudok
v zamietavom výroku vo veci samej, ako aj v závislom výroku o trovách konania, majúcom správny
základ v plnom procesnom úspechu žalovanej v spore, ako vecne správny.

39. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že stranám sporu nárok na ich náhradu nepriznal, nakoľko žalobca nemal úspech v odvolacom
konaní a plne úspešnej žalovanej podľa obsahu spisu v odvolacom konaní žiadne trovy preukázateľne
nevznikli.

40.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

2 11CoCsp/49/2024

11CoCsp/49/2024

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti
dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací
návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí,
ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§

435 CSP).