Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124201940
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124201940.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a

členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., právne zastúpenej: JUDr. Ľudmila Raffáčová, advokátka so
sídlom Nerudova 6, 040 01 Košice, proti žalovanému: A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX
XX G., o zaplatenie 427,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov, č. k. 8C/11/2024-31 zo dňa 03.09.2024, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III.

II. P r i z n á v a žalobkyni nárok na úplnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.

III. O d m i e t a odvolanie žalovaného voči výroku II. rozsudku súdu I. inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd I. inštancie“) rozsudkom č.k. 8C/11/2024-31 zo dňa 03.09.2024
rozhodol tak, že

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 427,60 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8 % ročne zo sumy 427,60 € od 24.2.2023 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Z odôvodnenia rozsudku súdu I. inštancie vyplýva, že zistil tento skutkový stav:

3. Z technického preukazu súd I. inštancie zistil, že žalobkyňa je vlastníčkou motorového vozidla zn. C.

H. s ev. č. I. XXX J..

4. Zo Správy o nehode vyplýva, že vozidlo žalovaného zn. K. H. malo pri cúvaní na parkovisko poškodiť
svojou ľavou stranou pravú stranu vozidla žalobkyne zn. C. H..

5. Z výdajky - prevodky a pokladničných dokladov súd I. inštancie zistil, že žalobkyňa uhradila za opravu
jej vozidla sumu 427,60 eur.

6. ČSOB Poisťovňa, a.s. v e-maily z 09.02.2023 adresovanom žalobkyni uviedla, že dňa 04.04.2022
si žalovaná uplatnila náhradu škody za jej poškodené motorové vozidlo, pričom uviedla, že došlo pri
cúvaní k jeho poškodeniu (predný nárazník, pravý predný blatník). Taktiež dňa 16.03.2022 nahlásilpoistený škodovú udalosť. V hlásení uviedol, že pri cúvaní na parkovisko svojou pravou stranou
vozidla zachytil stojace vozidlo, pričom poškodil pravú prednú stranu jej vozidla. V rámci šetrenia
uplatneného poškodenia poisťovňa vykonala obhliadku jej motorového vozidla a bola jej predložená

fotodokumentácia poisteného vozidla. Porovnaním jednotlivých poškodení poisťovňa dospela k záveru,
že poškodenia poisteného a poškodeného vozidla nie sú kompatibilné a škoda na poškodenom
vozidle bola spôsobená iným spôsobom, ako bolo nahlásené. Z tohto titulu vyzvala poisteného k
spolupráci, načo nereagoval a neumožnil vykonať rekonštrukciu nehodového deja. Dňa 20.12.2022
ukončila vyšetrovanie so záverom, že ku škode nedošlo tak ako bolo nahlásené. Poisťovňa opätovne

kontaktovala poisteného, ktorý prvotne povedal, že keď bude môcť, tak zavolá a dohodne sa na stretnutí.
Následne už nevolal späť a taktiež viackrát nereagoval na telefonát. Z tohto titulu nemohla byť vykonaná
rekonštrukcia škodovej udalosti. Na základe toho poisťovňa oznámila žalobkyni, že nie je preukázaná
zodpovednosť za vzniknutú škodu, to je z neexistuje právny základ na vysporiadanie jej nárokov.

7. ČSOB Poisťovňa, a.s. v e-maily z 21.02.2023 adresovanom žalobkyni uviedla, že dňa 20.2.2023 bola

vykonaná obhliadka poisteného vozidla, nakoľko ju poistený kontaktoval a umožnil vykonať obhliadku
jeho vozidla. Ďalej uviedla, že nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním poisteného a
poškodením jej motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. a z vyššie uvedeného dôvodu,
nevznikla poisťovateľovi povinnosť pristúpiť k poskytnutiu poistného plnenia.

8. Z výsluchu svedka, syna žalobkyne, súd I. inštancie zistil, že žalovaný vypísal správu o nehode,
nechcel však, aby bol v správe uvedený autobus, ale jeho osobné motorové vozidlo. Nehodu nevidel,
a autobus v čase keď prišiel na miesto nehody už bol odparkovaný v areály školy. Žalovaný nenahlásil
dopravnú nehodu poisťovni hneď, ale až po roku a po tom, čo bol urgovaný zo strany právnej zástupkyne
žalobkyne.

9. Na takto zistený skutkový stav aplikoval ust. § 415 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení
neskorších predpisov, § 420 ods. 1, § 420 ods. 3 citovaného zákona a vec takto právne posúdil:

10. Predpoklady vzniku povinnosti nahradiť škodu patria: 1/ protiprávny úkon (právny delikt), 2/ škoda,

3/ príčinná súvislosť medzi právnym deliktom a škodou, 4/ zavinenie.

11. Na základe vykonaného dokazovania súd I. inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
Súd I. inštancie má za to, že žalovaný spôsobil poškodenie motorového vozidla patriaceho žalobkyni
a to autobusom, ktorý šoféroval. Škodová udalosť nebola spôsobená osobným motorovým vozidlom

žalovaného, nakoľko poisťovňa vlastným šetrením zistila, že škoda vznikla iným spôsobom, než ako
bola nahlásená. Príčinnú súvislosť a zavinenie (nedbanlivostné) žalovaného na nehodovom deji mal
súd I. inštancie za preukázané zo správy o nehode, ktorú vypísal sám žalovaný, čo potvrdila aj výpoveď
svedka. Výška škody v podobe nákladov na opravu motorového vozidla žalobkyne bola preukázaná
pokladničnými dokladmi a žalovaný ju nijako nespochybnil.

12. Súd I. inštancie vec neposúdil podľa ust. § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko nebolo
preukázané, ktorý subjekt je prevádzateľom motorového vozidla - autobusu.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd I. inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozsudku.

14. Dlh, vzniknutý spôsobením škody je dlhom, ktorého zročnosť nie je určená právnym predpisom,
alebo rozhodnutím súdu, alebo nevyplýva z dohody účastníkov, a preto je dlžník, v tomto prípade
žalovaný, podľa § 563 Občianskeho zákonníka povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho veriteľ o

plnenie požiadal. Za prvú výzvu na úhradu škody súd považoval výzvu právnej zástupkyne žalobkyne
dňa 22.02.2023. Žalovaný uvedený deň výzvy nespochybnil. Druhým dňom po výzve žalobkyne sa
žalovaný dostal do omeškania. Súd I. inštancie preto zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 427,60 eur od 24.02.2023 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol. K rozhodnému dňu bola sadzba úroku z omeškania vo výške 8,50 %, no súd je viazaný

žalobným petitom.

15. Súd inštancie nekonal s ČSOB poisťovňou, a.s. ako s ďalším žalovaným subjektom, nakoľko návrh
na pribratie ďalšej strany do konania môže podať len žalobca, ktorý je „pánom sporu“. Rovnako súd I.inštancie nemohol konať s poisťovňou ako s intervenientom, nakoľko táto neučinila kroky smerujúce k
jej vstupu do konania z vlastného podnetu a ani strana nevykonala oznámenie o spore v zmysle § 86
Civilného sporového poriadku (CSP).

16. Súd I. inštancie nevykonal ani dôkaz výsluchom svedkov - učiteľov, nakoľko žalovaný vo svojom
podaní nešpecifikoval o aké konkrétne osoby ide a ani nezabezpečil ich prítomnosť na pojednávaní.

17. O nároku na náhradu trov konania súd I. inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.

1 a 2 CSP. Žalobkyňa bola vo vzťahu k žalovanému úspešná v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnom
skončení veci postupom podľa § 262 CSP.

18. Proti rozsudku súdu I. inštancie podal odvolanie žalovaný, v ktorom uviedol, že dňa 21.04.2024
písomne vo svojom vyjadrení k predmetnej žalobe Okresnému súdu v Prešove presne opísal priebeh

a skutkový stav udalosti dňa 09.03.2022. Vzhľadom k tomu, že v uvedený deň nedošlo k žiadnej kolízií
- dopravnej nehode, ktorej by bol žalovaný účastníkom, navrhol súdu výpoveď svedkov - učiteľov,
ktorí v daný deň vykonávali dozor nad žiakmi, ktorých žalovaný prevážal, a ktorí v inkriminovaný čas
boli svedkami uvedenej udalosti, a ktorých vo svojej výpovedí taktiež uvádza žalobkyňa. Vypočutím
uvedených svedkov chce preukázať skutočnosť, že predmetnú škodu na motorovom vozidle zn. C. H.

ev.č. I., nespôsobil on ani nebola spôsobená motorovými vozidlami, ktoré vlastní.

19. Taktiež v jeho písomnom vyjadrení žiadal žalovaný Okresný súd v Prešove, aby do konania bola
prizvaná ČSOB poisťovňa a.s., Žižkova 11, 811 02 Bratislava, s ktorou má uzatvorené v zmysle
zákona č. 381/2001 Z.z. - (Zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla) zmluvné poistenia motorových vozidiel, a ktorej zamestnanci vykonali
ohliadku obidvoch motorových vozidiel a ako oprávnené osoby prehlásili, že poškodenie na motorovom
vozidle žalobkyne nebolo spôsobené vozidlami žalovaného. Prizvaním poisťovne ČSOB a.s. Bratislava
a vypočutím jej zamestnancov ako svedkov chce preukázať skutočnosť, že predmetnú škodu na
motorovom vozidle zn. C. H. ev.č. I., nespôsobil žalovaný, ani nebola spôsobená motorovými vozidlami,

ktoré vlastní.

20. Žalobkyňa v rámci dôkaznej situácie úmyselne nepredložila súdu rozhodnutie poisťovne o zamietnutí
vyplatenia škody, ktorá mala byť spôsobená autobusom žalovaného a to z dôvodu, že škodová
udalosť vznikla iným spôsobom a nebola spôsobená jeho druhým vozidlom - autobusom. Z uvedených

rozhodnutí vyplýva skutočnosť, že poškodenie motorového vozidla bolo spôsobené iným vodičom,
iným motorovým vozidlom a iným spôsobom ako uvádza žalobkyňa. Okresný súd nepreveril tvrdenie
žalobkyne, že zámenu motorových vozidiel navrhol žalovaný, nakoľko vozidlá sú v leasingu a
spôsobením škody by mal žalovaný problémy s leasingovou spoločnosťou. Tu chce žalovaný uviesť
skutočnosť, že všetky jeho vozidla neboli a ani nie sú leasingované a boli kupované v hotovosti. Na

základe uvedeného má za to, že rozsudkom Okresného súdu v Prešove nie sú preukázané základné
predpoklady vzniku povinnosti nahradenia škody a to hlavne zavinenie, protiprávny úkon a príčinná
súvislosť medzi právnym deliktom a škodou. Nebolo preukázané akým motorovým vozidlom bolo
poškodené motorové vozidlo žalobkyne, akým spôsobom došlo k poškodeniu motorového vozidla
žalobkyne ani osoba, ktorá poškodila motorové vozidlo žalobkyne.

21. Na základe uvedených skutočností má žalovaný za to, že Okresný súd v Prešove vydal uvedený
rozsudok predčasne, neboli splnené základné procesné podmienky a tiež nevypočutím svedkov neboli
vykonané dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Nevykonaním dôkazov súd dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam.

22. Na základe uvedených skutočnosti navrhoval, aby Krajský súd v Prešove rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie. Súčasne predložil nové dôkazné návrhy,
a to vypočuť svedkov učiteľov ZŠ Valaliky okr. Košice okolie, ktorí vykonávali pedagogický dozor v
autobuse žalovaného, takisto vypočuť svedkov poisťovne ČSOB a.s. Bratislava, ktorí vykonali obhliadku

poškodení motorových vozidiel.23. K podanému odvolaniu vyjadrila sa žalobkyňa listom zo dňa 22.11.2024, v ktorom uviedla, že
odvolanie považuje za nedôvodné. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie potvrdil v celom
rozsahu ako vecne správny.

24. Uviedla, že pokiaľ ide o odvolacie dôvody uvedené žalovaným v podanom odvolaní – a to, že
nevykonaním dôkazov súd I. inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré by mohli podľa
obsahu napĺňať odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ a f/ CSP má žalobkyňa za to, že
uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Žalovaný v podanom odvolaní namieta, že súd I. inštancie

nevykonal všetky ním navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, skutkový stav
teda nebol dostatočne preukázaný a nevykonaním dôkazov súd I. inštancie dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam.

25. Žalobkyňa v odôvodnení žalovaným uvedených odvolacích dôvodov nedokáže nájsť pochybenie
prvoinštančného súdu a má za to, že pochybenie prvoinštančného súdu v odvolaní nie je žalovaným

definované, ani inak vymedzené. Poukazuje pritom na skutočnosť, že zákonná povinnosť uviesť
odvolacie dôvody neznamená, že odvolateľ len uvedie niektorý z dôvodov upravených v § 365 ods.
1 CSP, ale zákonná povinnosť uviesť odvolacie dôvody znamená, že odvolateľ musí aj obsahovo
vymedziť, prečo má za to, že je ten ktorý odvolací dôvod daný, a teda musí uviesť konkrétne tvrdenia
a argumenty pre ním tvrdené dôvody nesprávnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo

ale v predmetnej veci žalovaný nesplnil.

26. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e) Civilného sporového poriadku je
pochybenie súdu, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné
skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365

ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení
dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie
je možné súdu I. inštancie v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s
jeho skutkovými závermi.

27. Súd I. inštancie nemohol na základe vykonaných dôkazov dospieť k nesprávnym skutkovým
zisteniam, pretože skutkové zistenia uvedené v odôvodnení rozhodnutia prvej inštancie tvoria súvislú a
logickú štruktúru faktov, z ktorých je každý jeden opretý o vykonané dôkazy. Žalovaný navyše v odvolaní
neuvádza, ktoré skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov sú nesprávne a ako konkrétne súd
I. inštancie pochybil pri ich hodnotení.

28. Pokiaľ žalovaný namieta, že vo svojom vyjadrení k žalobe presne opísal priebeh a skutkový
stav udalosti zo dňa 09.03.2022 je treba zvýrazniť, že opis v podaní žalovaného zo dňa 21.04.2024
nezodpovedal obsahu výsluchu žalovaného na pojednávaní dňa 03.09.2024. Žalovaný v písomnom
vyjadrení poprel, že by správu o nehode zo dňa 09.03.2022 vypisoval , avšak na pojednávaní sám

spontánne uviedol, že správu o nehode vypísal on sám. Ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že na
spôsobenie dopravnej nehody kolíziou s odstaveným motorovým vozidlom žalobkyne bol upozornený
náhodným okoloidúcim, na čo on sám sa po odparkovaní autobusu na miesto nehody vrátil a správu
o nehode vypísal.

29. Žalobkyňa teda dôvodí, že ani dokazovanie žalovaným navrhovaným výsluchom bližšie
nekvantifikovanej a neidentifikovateľnej skupiny svedkov by neviedlo k preukázaniu súvislostí a
skutočností , na ktoré ktoré žalovaný v podanom odvolaní poukazuje.

30. Pokiaľ žalovaný žiada do konania prizvať ČSOB poisťovňu a.s. s uvedeným návrhom na

prvoinštančný súd vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia a pokiaľ žalovaný žiada vypočuť jej
zamestnancov, považuje žalobkyňa túto požiadavku na neopodstatnenú a úplne nezmyselnú. Už v
Základných princípoch CSP a to článku 6 (princíp rovnosti sporových strán), ale najmä článku 7
(dispozičný princíp) a článku 8 (procesné povinnosti a bremená) Civilný sporový poriadok jasne uvádza,
že súdne konanie sa začína na návrh strany sporu, pričom strany sporu sú povinné označiť skutkové

tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu.31. Žalovaný žiadne dokazovanie výsluchom zamestnancov ČSOB poisťovne a.s. na skutočnosť,
že škodu na motorovom vozidle žalobkyne nespôsobil „svojimi motorovými vozidlami“ v priebehu
prvoinštančného konania nenavrhoval, preto uvedený návrh na vykonanie dokazovania považuje

žalobkyňa za novotu v odvolacom konaní. Novoty v odvolacom konaní sú ponímané ako reštriktívna
výnimka z pravidla, že v konaní pred súdom druhej inštancie nie sú prípustné prostriedky procesného
útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Odvolacia
argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je prípustná len za splnenia taxatívne
stanovených zákonných podmienok uvedených v § 366 CSP.

32. Podľa komentára k Civilnému sporovému poriadku , C. H. Beck , II. vydanie, Marek Števček Svetlana
Ficová Jana Baricová Soňa Mesiarkinová Jana Bajánková Marek Tomašovič, a kol. , 2022, str. 1389.) k
ust. § 365 ods. 1 písm g) , prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu je potrebné vnímať v spojitosti s ust.
§ 366 písm. d), z ktorého vyplýva, že novoty môže odvolateľ použiť v tom prípade len vtedy, ak ich v
konaní pred súdom I. inštancie nemohol použiť bez svojej viny.

33. Žalovaný okrem návrhu na „vypočutie zamestnancov“ podanom odvolaní netvrdí a nepreukazuje,
že návrh na vykonanie dokazovania neoznačil počas prvoinštančného konania bez svojej viny, práve
naopak zavádza a klame odvolací súd tvrdením, že uvedený dôkaz v písomnom stanovisku označil.

34. Na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie jej skoršieho uvedenia zavinením z nedbalosti.
Úplne jednoznačne sa toto obmedzenie týka dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g ) - komentár C. H.
Beck k Civilnému sporovému poriadku II. vydanie, Marek Števček Svetlana Ficová Jana Baricová Soňa
Mesiarkinová Jana Bajánková Marek Tomašovič, a kol. , 2022, str. 1399.)

35. Z odôvodnenia podaného odvolania žalovaného je tak, podľa názoru žalobkyne, zrejmá jedine jeho
nespokojnosť s rozhodnutím súdu ako takým. Tá však nesvedčí ani jednému z možných odvolacích
dôvodov a nemôže byť dôvodom na podanie odvolania.

36. Žalobkyňa má za to, že súd I. inštancie nepochybne dospel k správnym skutkovým zisteniam a

rozhodnutie súdu I. inštancie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Úvaha súdu I. inštancie
pri rozhodnutí vychádza zo správnych skutkových zistení a na nich nadväzujúce právne závery, nie sú
zjavne svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu.

37. Súd I. inštancie, podľa názoru žalobkyne, úplne a správne zistil skutočný stav veci a odvolanie

žalovaného žiadne konkrétne nedostatky v tomto smere neuvádza. Rozhodnutie a konanie, ktoré mu
predchádzalo, tak netrpí žiadnou z vád uvedených v ust. § 365 CSP a rozhodnutie súdu možno
považovať aj za dostatočne, jasne a zrozumiteľne odôvodnené.

38. Rozhodnutie, napadnuté odvolaním žalovaného tak spĺňa základné obsahové náležitosti, najmä

zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov
prvoinštančného konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti
presvedčivé a žalobkyňa sa s ním v celom rozsahu stotožňuje.

39. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný listom zo dňa 17.12.2024, v ktorom uvádza, že trvá

na dôvodoch odvolania, pretože neboli preukázané základné predpoklady vzniku povinnosti náhrady
škody. Súdom nebolo preukázané podľa žalovaného, akým vozidlom bolo poškodené motorové vozidlo
žalobkyne, akým spôsobom došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobkyne, ani osoba, ktorá
poškodila motorové vozidlo žalobkyne.

40. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 377 ods.
1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny vo výrokoch I. a III. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa po odôvodnení

obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po preskúmanie veci odvolací súd
dospel k záveru, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy, vyvodil z nich správne skutkové
zistenia, dôkazy vyhodnotil jednotlivo ako aj v vzájomných súvislostiach a takto zistený skutkový stav ajnáležite posúdil podľa relevantných právnych noriem vzťahujúcich sa na danú vec. Súd dal odpoveď na
všetky podstatné otázky, ktoré sa vzťahujú k posúdeniu uplatneného nároku žalobcu.

41. Po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj napadnutým rozhodnutím okresného súdu odvolací
súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, rozhodnutie je nielen dostatočne
podrobné a presvedčivé, ale i jasné a zrozumiteľné a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými
relevantnými otázkami a aspektmi, teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení §
220 ods. 2 CSP a je aj v súlade s relevantnou rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky, ako aj

príslušnou judikatúrou. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami
súduprihodnotenídôkazovnastranejednejaprávnymizáverminastranedruhej.Okresnýsúdneporušil
právo na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná
skutočnosť, alebo okolnosť tak ako to namieta žalobca vo svojom odvolaní. Naopak, okresný súd ich
správnym spôsobom posúdil, a v celom rozsahu aj náležite vyhodnotil rešpektujúc formálnu logiku.
Okresný súd sa zaoberal všetkými podstatnými námietkami strán sporu a vo veci rozhodol spravodlivo

a zákonne.

42. Z vyššie uvedených dôvodov považoval odvolací súd za zákonný a správny aj súvisiaci výrok o
trovách konania, ktorý súvisel s úspechom žalobkyne v konaní pred súdom I. inštancie.

43. „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.11.2011 sp. zn. 6Cdo 145/2011)

44. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu SR, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu SR z
08.06.2006 sp. zn. I.ÚS 188/06).

45. Na doplnenie rozsudku súdu I. inštancie k podstatnej odvolacej námietke, že neboli preukázané
základné predpoklady vzniku povinnosti náhrady škody, a to zavinenie, protiprávny úkon a príčinná

súvislosťmedzinimi,odvolacísúduvádza,ževzmyslejudikatúryNajvyššiehosúduSRpublikovanejpod
sp.zn. 1Cz/101/77 aj keď za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidlá zodpovedá prevádzateľ
tohto dopravného prostriedku (§ 427 Občianskeho zákonníka) nie je tým vylúčená zároveň napr. vodiča
motorového vozidla za škodu, ktorú spôsobil pri tej istej škodovej udalosti poškodenému porušením
právnej povinnosti (§ 420 Občianskeho zákonníka), pokiaľ nejde o prípad uvedený v ust. § 421 ods.

2 Občianskeho zákonníka. Obdobne v uznesení Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. 1Obdo/26/2015 zo
dňa 16.02.2016 v právnej vete najvyšší súd uviedol, že zodpovednosť prevádzateľa vozidla nevylučuje
zodpovednosť vodiča zavinením porušením právnej povinnosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Práve na zodpovednostnom vzťahu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, teda všeobecnej
zodpovednosti za škodu súd I. inštancie založil zodpovednostný vzťah v predmetnej veci. Podľa § 415

Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za
škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. V predmetnej veci teda súd I. inštancie mal za
preukázanéjednakporušenievšeobecnejprevenčnejpovinnostivzmysle§415Občianskehozákonníka
a aj osobu zodpovednú v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka za vzniknutú škodu.

46. Podľa uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo 52/2010: „ Ak chce byť
žalobca v spore úspešný, musí v žalobe uviesť skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok voči
žalovanému. O týchto skutočnostiach je povinný poskytnúť tzv. plný dôkaz. To je výraz, ktorým právna
teória označuje dôkaznú situáciu, kedy procesná strana v plnej miere, bez akýchkoľvek pochybností

preukáže svoje skutkové tvrdenie a súd je povinný z týchto skutočností pri svojom rozhodnutí vychádzať.
To isté platí aj pre žalovaného ohľadom skutkových tvrdení, ktoré vznesie v rámci obrany voči žalobnému
návrhu a ktoré odôvodňujú ním uplatnenú námietku. Uplatnenie námietky odporcu treba odlišovať od
jeho obrany založenej na predložení protidôkazu. Za protidôkaz právna teória považuje dôkaz, ktorývyvracia,resp.spochybňujetvrdeniaprotistrany,nezakladásananovýchskutočnostiach(akonámietka),
ale na vyvrátení prípadne spochybnení skutkových tvrdení, na základe ktorých zakladá svoj nárok
protistrana. Vzhľadom na to, že v civilnom práve Slovenskej republiky platí princíp voľného hodnotenia

dôkazov, závisí od úvahy súdu, či žalobca poskytol plný dôkaz o skutočnostiach, na ktorých zakladá
svoj nárok, alebo či žalovaný poskytol plný dôkaz o skutočnostiach zakladajúcich námietku. To isté platí
aj pri hodnotení protidôkazu, pričom by sa malo uplatňovať pravidlo, že ak jedna strana v dôsledku
predloženia protidôkazu úspešne vyvráti alebo spochybní tvrdenie protistrany, nemôže súd považovať
takéto tvrdenie vo svojom rozhodnutí za dokázané.

47. V súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, súd I. inštancie posúdil vykonané dôkazy tak, že
priznalväčšiudôkaznúváhudôkaznémureťazcupozostávajúcehozvykonanýchdôkazov,predložených
písomných listín, z ktorých kontextu bolo ustálené, že bol to práve žalovaný, ktorý vyplnil správu
o nehode. Súčasne bol vypočutý svedok L. B., ktorý potvrdil priebeh incidentu. Rovnakú skutočnosť
potvrdila aj žalobkyňa pri jej výsluchu. Súd priznal väčšiu dôkaznú váhu takto vykonaným dôkazom pred

inými dôkazmi produkovanými v konaní pred súdom I. inštancie žalovaným. Svoje úvahy o vyhodnotení
dôkaznej situácie a zistenom skutkovom stave riadne odôvodnil, pričom zdôvodnil aj to, prečo týmto
dôkazom uveril a vychádzal z nich pri ustálení skutkového stavu rozhodovanej veci.

48. Odvolací súd uvádza, že dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§
191 ods. 1 CSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu (teda jeho procesný postup), pri ktorej vykonané
procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení
dôkazovvzásadeniejeobmedzovanýprávnymipredpismivtom,akoasakýmvýsledkommázhľadiska
pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

49. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý
proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo strany sporu
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním
navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).

50. Na základe uvedeného, keďže žalovaný nepredložil v konaní také dôkazné návrhy, ktorými
by účinne spochybnili tvrdenia protistrany, možno uzavrieť, že žalovaný neuniesol v konaní dôkazné
bremeno a súd rozhodol v prospech žalobkyne.

51.Pokiaľžalovanývpodanomodvolanípoukazovalnanevykonaniedôkazuvýsluchsvedkov–učiteľov,
ktorí boli prítomní v rámci prepravy žiakov a mohli vidieť uvedený incident, tu je potrebné povedať, že
dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalovaného, pričom tento nešpecifikoval, o koho konkrétne
sa jedná a ani nezabezpečil prítomnosť týchto svedkov na pojednávaní.

52. Pokiaľ žalovaný predkladal v rámci podaného odvolania nové dôkazné návrhy na vypočutie
zamestnancov ČSOB poisťovne, a.s. odvolací súd uvádza, že na takýto nový dôkaz tzv. „novoty“,
v odvolacom konaní nemohol prihliadať, pretože na takýto postup neboli splnené zákonné podmienky.

53. K veci odvolací súd ďalej uvádza, že v Civilnom sporovom poriadku po prijatí zákona č. 160/2015

Z.z. Civilného sporového poriadku platí koncentrácia konania. Odvolateľ nemôže jednotlivé dôkazy
predkladať až v rámci odvolacieho konania, ale mal ich predložiť v priebehu konania na súde I. inštancie
až do momentu skončenia dokazovania. Súčasne je potrebné poukázať na skutočnosť, že dôkazné
bremeno je na procesnej strane. Ten, kto niečo tvrdí, je povinný dokazovať to, čo v spore tvrdí. Pokiaľ
neunesie dôkaznú povinnosť a následne dôkazné bremeno tým, že je v konaní procesne pasívny, takýto

postup zásadne vedie k prehre v súdnom spore. V tomto smere odvolací súd poukazuje na znenie § 153
ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného
úkonu a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej
obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom
na rýchlosť a hospodárnosť konania.

54. Podľa § 153 ods. 2 Civilného sporového poriadku, na prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo
nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.55. Pokiaľ žalovaný navrhol uvedený dôkaz vykonať až v rámci odvolacieho konania, platí znova ust.
§ 153 Civilného sporového poriadku vyššie citované. Odvolací súd uvádza, že tzv. novoty v odvolacom

konaní (nové návrhy na vykonanie dôkazov resp. uvádzanie nových skutočností) môže odvolateľ v
odvolacom konaní použiť len vtedy, ak ich nemohol bez vlastného zavinenia použiť pred súdom I.
inštancie.VkonanípredsúdomI.inštancieplatíkoncentračnýprincípaďalšiedokazovaniebez splnenia
zákonných podmienok v odvolacom konaní nie je možné.

56. Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Znamená to, že strany sporu
nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v
určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je
vykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom ustanovených podmienok) procesnoprávne účinky. Absencia
procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada.

57.Procesnéúkonystránsporu,ktorépodliehajúkoncentráciikonania,súprostriedkyprocesnéhoúkonu
a prostriedky procesnej obrany (§ 149).

58. Z normatívneho hľadiska má koncentrácia konania za následok osobitné procesnoprávne sankcie (v
podobe neúčinnosti procesného úkonu strany sporu) za to, že strana sporu porušila procesnú povinnosť

riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). Povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne
vyjadrená v článku 8 CSP tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného úkonu
a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť k
prieťahom v konaní (článok 5). Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania,
zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas.

59. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro
vykonanými procesnými úkonmi. Napr. nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia
alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného
pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Nemožno však vylúčiť, že predloženie

skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na pojednávaní je v konkrétnom prípade dôvodné,
napr. ak je bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania.
Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí
v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie
procesného úkonu ospravedlní, alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na

procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky.

60. Strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany včas. Ide o špecifikáciu všeobecnej procesnej povinnosti riadneho vedenia sporu (procesná
diligencia). V prípade porušenia povinnosti predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas môže nastúpiť sankcia predpokladaná v § 153 ods. 2 a 3, prípadne však aj iné
právne následky.

61. Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných
návrhov až na pojednávaní nie je včasné.

62. V tomto smere odvolací súd poukazuje na uznesenie súdu I. inštancie na čl. 17 súdneho spisu
pod sp.zn. 8C 11/2024-17 zo dňa 03.04.2024 v ktorom súd I. inštancie vyzval žalovaného, aby sa v
lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadril k žalobe a vo vyjadrení uviedol ďalšie
skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, s tým, že na neskôr predložené skutočnosti

a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Nič teda nebránilo žalovanému, aby návrhy na vykonanie dôkazu
vypočutie konkrétnych svedkov, nielen všeobecne označených predložil na základe výzvy súdu. Keďže
tak neurobil je potrebné uviesť, že nepostupoval v zmysle vyššie uvedeného § 153 Civilného sporového
poriadku. Pokiaľ teda odvolateľ v odvolaní uvádza nový návrh na vypočutie svedkov , ide o taký
prostriedok procesného útoku, ktorý prvýkrát uvádza odvolateľ až v odvolaní, a ktoré preto neboli

predmetom dokazovania na súde I. inštancie. Keďže takýto návrh nespĺňa podmienku novôt v zmysle
§ 366 Civilného sporového poriadku, nebolo možné na neho prihliadnuť v odvolacom konaní. Uvedené
odvolací súd považoval za neprípustnú odvolaciu novotu.63. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom I. inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
64. Ohľadne predmetnej odvolacej námietky nenastal ani jeden z prípadov predpokladaných v § 366

CSP,kedyprostriedkyprocesnéhoútokualeboprostriedkyprocesnejobrany,ktoréneboliuplatnenépred
súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť. Predmetná argumentácia odvolateľa ako prostriedok
procesnej obrany, nebola uplatnená v konaní pred súdom prvej inštancie, netýka sa procesných
podmienok,netýkasavylúčeniasudcualebonesprávnehoobsadeniasúdu,nepreukazujeňouodvolateľ,
aby v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, napokon
nejde o prostriedok procesnej obrany, ktorý by odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred

súdom I. inštancie.

65. Pokiaľ odvolateľ žiadal, aby v konaní bola prizvaná aj ČSOB poisťovňa, k tomuto odvolací súd
zhodne so súdom I. inštancie uvádza, že nič nebránilo procesným stranám, aby postupoval podľa §
86 Civilného sporového poriadku. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia strana môže osobe,

ktorá má právny záujem na výsledku sporu oznámiť, že sa vedie spor a vyzvať ju, aby ako intervenient
vstúpila do konania. V predmetnej veci žiadna z procesných strán neoznámila ČSOB poisťovni, že sa
vedie spor a rovnako nevyzvala, aby do konania ako intervenient vstúpila. Pokiaľ by mala vystupovať
ČSOB poisťovňa na strane žalovaných, tu odvolací súd uvádza, že je výlučne na posúdení žalobcu,
ktorý podáva žalobu, koho v žalobe označí za žalovaného, či sa rozhodne žalovať priamo fyzickú osobu,

ktorá škodu spôsobila alebo bude súčasne žalovať aj poisťovňu, v ktorej je príslušná osoba poistená.

66. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu I. inštancie, vrátane jeho výroku o
trovách konania vecne správne, a preto ho odvolací súd vo výrokoch I. a III. podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

67. Keďže odvolateľ nešpecifikoval, voči ktorým výrokom podáva odvolanie, odvolací súd podľa obsahu
jeho odvolania posúdil, že sa odvoláva voči všetkým výrokom rozsudku. Pokiaľ ide o odvolanie proti
výroku II. uznesenia súdu I. inštancie, v tejto časti odvolanie odvolací odmietol ako odvolanie podané
neoprávnenou osobou. Odvolací súd postupom podľa § 386 písm. b) v spojení s § 359 CSP odmietol

odvolanie žalovaného proti II. výroku uznesenia súdu I. inštancie o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti. Voči tomuto výroku, ktorý bol v konečnom dôsledku v prospech žalovaného ako procesnej strany,
nemohol podať odvolanie, preto odvolací súd vo výroku III. rozhodol o odmietnutí odvolania proti výroku
II. uznesenia súdu I. inštancie .

68. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná vznikol
nárok na náhradu trov odvolacieho konania, tieto si riadne uplatnila, preto jej odvolací súd ich náhradu
aj priznal.

69. Tento rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).