Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. august 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/35/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5121200864
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5121200864.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej
(sudkyne spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v spore
žalobkyne: A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX, XXX XX B., právne zastúpená Advokátska
kancelária JUDr. Jozef Plačko s.r.o., so sídlom Centrum 27/32, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 47
241 411, proti žalovanému: A. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX H., o nahradenie

prejavu vôle, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 45C/8/2021-198 zo dňa
26.10.2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne o nahradenie prejavu vôle

žalovaného a žalovanému náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal. V odôvodnení napadnutého
rozhodnutia súd prvej inštancie v konkrétnostiach konštatoval, že žalobkyňa sa domáhala nahradenia
prejavuvôležalovaného,uzatvoriťkúpnezmluvysožalobkyňouakokupujúcou.Predmetomprvejkúpnej
zmluvy mal byť prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 133/720 k nehnuteľnostiam CKN č. 643/1,
č. 644/1, k.ú. I., na LV č. XXXX; predmetom druhej kúpnej zmluvy mal byť prevod spoluvlastníckeho
podielu o veľkosti 19/720 v špecifikovaných nehnuteľnostiach; predmetom tretej kúpnej zmluvy mal

byť prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 7/180 v špecifikovaných nehnuteľnostiach, predmetom
štvrtej kúpnej zmluvy mal byť prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 2/161 v špecifikovaných
nehnuteľnostiach, a to v znení kúpnych zmlúv uvedených v podaní zo dňa 25.10.2023. Žalobkyňa mala
za to, že došlo k porušeniu jej predkupného práva, nakoľko jej nebola zaslaná ponuka na odkúpenie
spoluvlastníckych podielov ako podielovej spoluvlastníčke špecifikovaných nehnuteľností s tým, že
pôvodní podieloví spoluvlastníci kúpnymi zmluvami previedli spoluvlastnícke podiely na žalovaného. Čo

sa týka procesnej obrany žalovaného, žalovaný sa písomne nevyjadril k žalobe žalobkyne, vyjadril sa
na pojednávaní s tým, že namieta uplatnený nárok žalobkyne, má za to, že požadované spoluvlastnícke
podiely nie sú uvedené v správnej výške, poukázal na to, že pôvodní podieloví spoluvlastníci p. F., J. sa
vyjadrili, že oslovili žalobkyňu s ponukou na odkúpenie spoluvlastníckych podielov a žalobkyňa sa mala
vyjadriť, že nemá záujem, nemá peniaze. Žalovaný poukázal na to, že taktiež ako nadobúdateľ týchto
spoluvlastníckych podielov oslovil aj žalobkyňu.

2. Súd prvej inštancie ako nesporné medzi stranami sporu ustálil nasledovné skutočnosti: Dňa
20.04.2018 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi predávajúcim A. F., K. F. a kupujúcim - žalovaným,
vyvkladovaná pod V 631/2018 z 03.05.2018, na základe ktorej žalovaný nadobudol spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 168/360 v nehnuteľnosti KNE č. 939/31, LV č. XXXX (a taktiež aj nehnuteľnosť KNC
č. 645/1, LV č. XXX, táto nehnuteľnosť však nie je predmetom sporu). Nesporným medzi stranami

bolo aj to, že pôvodne na LV č. XXXX, k.ú. I. bola vedená parcela č. KNE č. 939/31, na základe
geometrického plánu zo dňa 11.07.2018 boli z tejto parcely vytvorené parcely č. 643/1, č. 644/1.Nesporným bolo, že dňa 05.04.2019 bola uzatvorená kúpna zmluva, vyvkladovaná pod V 516/2019 dňa
10.05.2019, uzatvorená medzi predávajúcim A. J. a kupujúcim žalovaným, na základe ktorej žalovaný
nadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 40/360 v nehnuteľnostiach KNC č. 643/1, 644/1, k.ú. I.,

LV č. XXXX. Ďalej bolo nesporným, že dňa 21.05.2019 bola uzatvorená kúpna zmluva, vyvkladovaná
pod V 771/2019 dňa 20.06.2019, medzi predávajúcim E. C. a kupujúcim žalovaným, na základe ktorej
žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel v predmetných nehnuteľnostiach o veľkosti 56/360. Dňa
03.04.2020 bola uzatvorená kúpna zmluva, vyvkladovaná pod V 466/2020 dňa 29.04.2020, medzi
predávajúcimH. L. a kupujúcim žalovaným, na základe ktorej žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel

v predmetných nehnuteľnostiach o veľkosti 20/360. Nesporným bolo, ako vyplýva aj z LV č. XXXX, že
žalobkyňa a žalovaný sú podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností, a to žalobkyňa podielovým
spoluvlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 76/360 a žalovaný podielový spoluvlastník o
veľkosti spoluvlastníckych podielov 168/360, 40/360, 56/360 a 20/360. Nesporným bolo, že žalobkyňa
zaslala žalovanému výzvu zo dňa 25.11.2020 a vyzvala ho na uzatvorenie kúpnych zmlúv, žalovaný na
danú výzvu nereagoval. Žiadna zo strán ani netvrdila, že by malo ísť o prevod blízkej osoby.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami sporu ostalo sporným, či bola uskutočnená ponuka
zo strany pôvodných podielových spoluvlastníkov, a to žalobkyni na odkúpenie spoluvlastníckych
podielov, či teda došlo/nedošlo k porušeniu predkupného práva žalobkyne, či uplatnený nárok žalobkyne
v znení navrhovaného výroku v podaní zo dňa 25.10.2023 je dôvodný, aj s poukazom na požadované

spoluvlastnícke podiely. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že podanie žalobkyne zo dňa
25.10.2023 neposúdil ako návrh na zmenu žaloby, nakoľko súd prvej inštancie mal za to, že nejde o
zmenu žaloby v zmysle § 140 CSP (žalobkyňa nerozširuje uplatnené právo, ani neuplatňuje iné právo,
nejde ani o podstatnú zmenu rozhodujúcich skutočností), ale ide iba o úpravu žalobného petitu v tom,
že žalobkyňa navrhla, aby uvedené kúpne zmluvy neboli ako neoddeliteľná súčasť rozsudku, ale aby

boli uvedené priamo vo výrokovej časti rozsudku. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobkyňa
ažalovanýsúpodielovýmispoluvlastníkmispornýchnehnuteľností,žalobkyňamáspoluvlastníckypodiel
vnehnuteľnostiachoveľkosti76/360aspoluvlastníckepodielyžalovanéhopredstavujú168/360,40/360,
56/360 a 20/360.

4. Žalovaný nadobudol jednotlivé spoluvlastnícke podiely postupne kúpnymi zmluvami a to nasledovne:
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 168/360 v špecifikovaných nehnuteľnostiach nadobudol na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 20.04.2018, zavkladovanej pod V 631/2018 dňa 03.05.2018, spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 40/360 nadobudol žalovaný na základe kúpnej zmluvy zo dňa 05.04.2019,
zavkladovanej pod V 516/2019 dňa 10.05.2019, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 56/360 žalovaný

nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.05.2019, zavkladovanej pod V 771/2019 dňa
20.06.2019, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 20/360 žalovaný nadobudol na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 03.04.2020, zavkladovanej pod V 466/2020 dňa 29.04.2020. Uvedené je nesporné, vyplýva to
jednak z jednotlivých kúpnych zmlúv, ako aj z LV č.XXXX, k. ú. I..

5. Súd prvej inštancie mal preukázané, že pôvodní podieloví spoluvlastníci pri prevode jednotlivých
spoluvlastníckych podielov žalovanému porušili predkupné právo žalobkyne ako podielovej
spoluvlastníčky, nakoľko jej neponúkli predmetné spoluvlastnícke podiely na predaj a súd nemal
preukázané, že by išlo o prevod medzi blízkymi osobami. Konštatoval teda porušenie predkupného
práva žalobkyne.

6. Súd prvej inštancie posúdil žalobu žalobkyne ako nedôvodnú, vychádzajúc z nasledovných úvah.
V prvom rade konštatoval, že v danom prípade v kúpnych zmluvách, ktoré mali byť obsiahnuté vo
výroku rozsudku v ich Čl. IV. Kúpna cena a platobné podmienky - ako spôsob zaplatenia kúpnej
ceny (konkrétne v druhej navrhovanej kúpnej zmluve) bolo uvedené, že: „Kúpna cena bude kupujúcim

vyplatená predávajúcemu v hotovosti v deň doručenia rozhodnutia o povolení zavkladovania Okresným
úradom Bytča, katastrálny odbor alebo bude zaplatená v lehote troch dní od doručenia rozsudku
ku porušeniu predkupného práva o povinnosti prejavu vôle k rukám kupujúceho a vyznačenia alebo
doručenia jeho právoplatnosti k rukám kupujúcej, a to v hotovosti k rukám predávajúceho alebo
prostredníctvom univerzálnej poštovej služby.“ Čiže v tejto navrhovanej kúpnej zmluve je uvedený

spôsob zaplatenia kúpnej ceny viacerými možnosťami a to troma spôsobmi (a to v deň doručenia
rozhodnutia o povolení vkladu alebo v lehote troch dní od doručenia rozsudku alebo od doručenia
právoplatnosti rozsudku - a to v hotovosti alebo prostredníctvom poštovej služby). V navrhovanej kúpnej
zmluve (prvej, tretej a štvrtej) ako spôsob zaplatenia kúpnej ceny v čl. IV zmluvy bolo uvedené, že:„Kúpna cena bude zaplatená v lehote troch dní od doručenia rozsudku ku porušeniu predkupného
práva o povinnosti prejavu vôle k rukám kupujúcej a vyznačenia alebo doručenia jeho právoplatnosti k
rukám kupujúcej a to v hotovosti k rukám predávajúceho alebo prostredníctvom univerzálnej poštovej

služby“. Spôsob zaplatenia kúpnej ceny bol uvedený viacerými možnosťami a to dvoma spôsobmi
(v lehote do troch dní od doručenia rozsudku alebo od doručenia právoplatnosti rozsudku - a to v
hotovosti alebo prostredníctvom poštovej služby). Súd prvej inštancie mal za to, že uvedený spôsob
zaplatenia kúpnej ceny, uvedené dojednanie v kúpnych zmluvách (v čl. IV) je neurčité, zmätočné,
nevykonateľné, nie je jednoznačne zrejmé, v akej lehote má byť zaplatená kúpna cena zo strany

kupujúceho predávajúcemu. Súd prvej inštancie poukazuje na to, že zmluva sa považuje za uzavretú
právoplatnosťou rozsudku (účinky kúpnej zmluvy nastávajú právoplatnosťou rozsudku), zároveň v
jednotlivých kúpnych zmluvách (na základe ktorých došlo k prevodu jednotlivých spoluvlastníckych
podielov na žalovaného) a to v kúpnej zmluve zo dňa 20.04.2018, 05.04.2019, 21.05.2019 a 03.04.2020
bol spôsob zaplatenia kúpnej ceny dojednaný: „Kúpna cena bola kupujúcim vyplatená predávajúcemu
v hotovosti v deň podpísania tejto kúpnej zmluvy“. Keďže v prípade nahradenia prejavu vôle sa zmluva

považuje za uzavretú právoplatnosťou rozsudku, podľa názoru súdu prvej inštancie, správny spôsob
zaplatenia kúpnej ceny mal znieť, že kúpna cena bude zaplatená kupujúcim predávajúcemu v deň
právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie má za to, že ide o podstatnú náležitosť zmluvy - kúpna
cena a spôsob jej zaplatenia, ktorú súd prvej inštancie nemôže modifikovať a je vylúčené, aby súd
prvej inštancie nezrovnalosti naprával jej správnym špecifikovaním. Súd prvej inštancie nemôže pri

rozhodovaní o nahradení prejavu vôle na podstatných náležitostiach budúcej zmluvy nič meniť, dopĺňať,
ani upresňovať. Ak má byť v rozhodnutí súdu nahradené vyhlásenie vôle niektorého z účastníkov kúpnej
zmluvy, musí byť celý obsah kúpnej zmluvy uvedený vo výroku rozsudku, resp. musí byť vo výroku
rozsudku uvedený odkaz na obsah pripojeného vyhotovenia kúpnej zmluvy, ktorá sa stáva súčasťou
výrokurozsudku.Jevylúčené,abyvzmluvechýbajúce,resp.neurčitéúdajeospôsobezaplateniakúpnej

ceny boli napravované výkladom prejavu vôle účastníkov zmluvy o budúcej zmluve (rozhodnutie NS
SR sp. zn. 1Cdo/109/2004, sp. zn. 2Cdo/274/2004, sp. zn. 33Odo/273/2011). Z uvedeného je zrejmé,
že celé znenie kúpnej zmluvy bude obsahom výroku rozsudku ukladajúceho nahradenie vyhlásenia
vôle alebo obsahom pripojených listín, ktoré sa tak stanú súčasťou rozsudku. V prejednávanej veci
v článku IV. zmlúv (Kúpna cena a platobné podmienky) - spôsob zaplatenia kúpnej ceny je uvedený

neurčito, zmätočne, nie je jednoznačne zrejmé, v akej lehote má byť kúpna cena zaplatená a vzhľadom
k nahradeniu prejavu vôle súdnym rozhodnutím svojím návrhom výroku rozsudku a znením kúpnych
zmlúv prenechala žalobkyňa na rozhodnutie súdu prvej inštancie, aby rozhodol o spôsobe zaplatenia
kúpnej ceny za spoluvlastnícke podiely, ktoré majú byť predmetom prevodu. Tým, že žalobkyňa navrhla
tri spôsoby zaplatenia kúpnej ceny (pri druhej kúpnej zmluve), resp. dva spôsoby zaplatenia kúpnej

ceny (pri prvej, tretej a štvrtej kúpnej zmluve), uvedené súd prvej inštancie nemôže naprávať tým, že
zasiahnedoobsahukúpnychzmlúv,dopodstatnýchnáležitostíasámvyberiesprávnumožnosť-spôsob
zaplatenia kúpnej ceny, jej splatnosť a sám určí či v hotovosti alebo poštou. Spôsob zaplatenia kúpnej
ceny súd prvej inštancie nemôže sám modifikovať, upresňovať, dopĺňať.

7. Ďalej súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa nesprávne vyjadrila svoj spoluvlastnícky
podiel na predmetných nehnuteľnostiach, pokiaľ išlo o štvrtú zmluvu v poradí. Konštatoval teda, pokiaľ
išlo o štvrtý navrhovaný petit, ktorým sa žalobkyňa domáha uzavretia kúpnej zmluvy so žalovaným,
predmetom ktorej by bol prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 2/161 v špecifikovaných
nehnuteľnostiach, že tento spoluvlastnícky podiel má byť – nie vo výške, ako požaduje žalobkyňa

o veľkosti 2/161, ale má byť o veľkosti 19/1530. Súd prvej inštancie poukazuje na to, že žalovaný na
základe štvrtej kúpnej zmluvy zo dňa 03.04.2020 nadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 20/360.
Výpočet v tomto prípade predstavoval: spoluvlastnícky podiel žalobkyne 76/360, ostatné spoluvlastnícke
podiely predstavovali 168/360, 40/360 a 56/360, napadnutý spoluvlastnícky podiel predstavoval 20/360,
spoluvlastnícke podiely tvoria spolu 360/360, t.j. 1/1. Vzhľadom k tomu, že predmetom prevodu bol

spoluvlastnícky podiel o veľkosti 20/360, bolo potrebné vypočítať vzájomný pomer, v ktorom môžu
vykúpiťprevádzanýpodieloveľkosti20/360ostatníspoluvlastníci(okremB11podľaLV,tedažalovaného
v prípade štvrtej kúpnej zmluvy zo dňa 03.04.2020). Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že ostatní
podieloví spoluvlastníci (okrem B11) vlastnia 340 dielov z 360 dielov, pričom vzájomný pomer tak
vychádza z menovateľa 340, pričom z 340 dielov vlastní žalobkyňa 76/340. Žalobkyňa má teda

právo vykúpiť 76/340 z prevádzaného podielu 20/360, t.j. 1520/122400, t.j. spoluvlastnícky podiel o
veľkosti 19/1530. V kúpnej zmluve zo dňa 03.04.2020 bola dojednaná kúpna cena 12,82 eur/m2, čo
pri danom spoluvlastníckom podiele o veľkosti 19/1530, kúpna cena predstavuje sumu 227,68 eur
(spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 19/1530 zodpovedá výmera 17,76 m2 x 12,82 eur/m2, tomuzodpovedá kúpna cena 227,68 eur). Súd prvej inštancie má za to, že kúpna cena bola síce uvedená v
správnej výške, ale spoluvlastnícky podiel, ktorý mal byť predmetom štvrtej kúpnej zmluvy nie je uvedený
v správnej výške. V správnej výške má byť uvedený spoluvlastnícky podiel o veľkosti 19/1530, ktorý mal

byť predmetom prevodu. Z uvedeného výpočtu súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa by mala vzhľadom
k jej spoluvlastníckemu podielu v tomto prípade právo vykúpiť podiel o veľkosti 19/1530 a nie tak, ako
žiadala v žalobe o veľkosti 2/161.

8. Napokon súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že v prípade nahradenia prejavu vôle sa

kúpna zmluva považuje za uzavretú právoplatnosťou rozsudku, a preto dojednanie v kúpnej zmluve
ako: „náklady na osvedčenie pravosti svojho podpisu na zmluve hradia zmluvné strany každá osobitne
za seba“, ide o nadbytočné zmluvné dojednanie, nie je v súlade s ust. § 229 CSP. Nakoľko v
prípade nahradenia prejavu vôle sa zmluva považuje za uzavretú právoplatnosťou rozsudku a v tomto
prípade sa neosvedčujú podpisy predávajúceho a kupujúceho. Nad rámec potrebného odôvodnenia
súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ žalobkyňa vo výzve zo dňa 25.11.2020 vyzvala žalovaného na

uzavretie kúpnej zmluvy k označeným nehnuteľnostiam CKN č. XXX/X, CKN č. 644/1, k.ú. I., LV č.
XXXX, a to za rovnakých podmienok, ako ich nadobudol žalovaný, žalobkyňa v tejto výzve neuviedla
výšku požadovaných jednotlivých spoluvlastníckych podielov, ktorých prevodu sa domáhala jednotlivými
kúpnymi zmluvami.

9. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 255 ods. 1, § 262 ods.
1 a 2 CSP, konštatujúc, že v dôsledku zamietnutia žaloby žalobkyne bol žalovaný úspešnou stranou
sporu, preto by mu prináležal nárok na náhradu trov konania. Nakoľko žalovaný si náhradu trov konania
neuplatnil - navrhoval o trovách konania rozhodnúť tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu
trov konania - súd prvej inštancie s poukazom na uvedené rozhodol tak, že žalovanému nárok na

náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal.
10. Včas podaným odvolaním domáha sa žalobkyňa zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenia
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, konštatujúc naplnenie odvolacích
dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g) a h) CSP. Podstata odvolacej argumentácie žalobkyne
spočíva predovšetkým v tvrdení, že súd prvej inštancie svojím postupom, dopustil sa porušenia práva

žalobkyne na spravodlivý proces v dôsledku prílišného formalizmu. Žalobkyňa argumentuje, že pôvodná
kúpna zmluva upravovala platobné podmienky zaplatenia kúpnej ceny zásadne v hotovosti, v deň
podpisu zmluvy (resp. v jednom prípade v deň doručenia rozhodnutia o povolení vkladu), no vždy so
sankciou s následkom vo forme možnosti odstúpenia od uzatvorenej kúpnej zmluvy. Tieto podmienky do
ponuky na uzatvorenie zmluvy nie je možné prísne formálne zopakovať, vzhľadom na to, že v súdnom

konaní nedochádza ku žiadnemu dňu, ktorý by bol ekvivalentom dňa podpisu zmluvy. Nie je ním deň
vyhlásenia rozsudku a rovnako, nie je možné predvídať ani deň právoplatnosti rozsudku. Z uvedených
dôvodov v žalobnom návrhu sú uvedené pôvodné platobné podmienky s tým, že vzhľadom na osobitosti
súdneho konania tieto sú alternované na tri dni od doručenia rozsudku a vyznačenia alebo doručenia
jeho právoplatnosti k rukám kupujúcej, a to v hotovosti k rukám predávajúceho, alebo prostredníctvom

univerzálnej poštovej služby (v podrobnostiach žalobkyňa odkazuje na úpravu žalobného petitu zo dňa
25.10.2023).Podľamienkyžalobkynetaktokonštatovanéplatobnépodmienkyniesúneurčité,zmätočné
a nevykonateľné ako tvrdí súd prvej inštancie.
11. Pokiaľ súd prvej inštancie uvádza, že správna úprava splatnosti kúpnej ceny mala znieť tak,
že kúpna cena bude zaplatená kupujúcim predávajúcemu v deň právoplatnosti rozsudku, s týmto

názorom možno súhlasiť len v teoretickej rovine. Žiadny pracovník justičného aparátu nedokáže deň
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku v reálnom čase identifikovať. Žalovaný aj žalobkyňa disponujú
možnosťou prevziať rozsudok v priebehu ktoréhokoľvek dňa počas spravidla osemnásťdňovej tzv.
odbernej lehoty, a to v priebehu celého konkrétneho dňa, no žalobkyňa sa o skutočnosti, kedy rozsudok
prevzal žalovaný, môže dozvedieť najskôr až vtedy, kedy sa o tejto skutočnosti dozvie súd a ten o

dátume doručenia rozsudku je informovaný až spätne, ex post, po vrátení tzv. poštovej návratky do
dispozície odosielajúceho súdu. Okrem neschopnosti v reálnom čase zistiť deň doručenia poslednej
strane konania je potrebné v tento deň zistiť a zabezpečiť aj miesto aktuálneho pobytu žalovaného za
účelom odovzdania kúpnej ceny k jeho rukám. Deň nadobudnutia právoplatnosti je extrémne dôležitý
s ohľadom na skutočnosť, že nezaplatenie kúpnej ceny počas tohto dňa je spojený so sankčným

následkom vo forme možnosti odstúpenia od zmluvy. Nie je možné zároveň ani počas tohto dňa
zabezpečiťpripísaniekúpnejsumynaúčetžalovanéhovpeňažnomústavealebovyplateniekúpnejceny
v hotovosti. V danej súvislosti žalobkyňa poukazuje (okrem iného) na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR
z 11.5.2011 sp.zn. 31Cdo/1926/2009, zo dňa 13.12.2011 sp.zn. 30Cdo/3387/2010, Nález Ústavnéhosúdu SR sp.zn. I. ÚS 361/2010 zo dňa 14.9.2011, I. ÚS 139/02 zo dňa 26.2.2003 a II. ÚS 154/08 zo dňa
24.9.2008, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.7.2008 sp.zn. 3Cdo/219/2007.
12. Žalobkyňa namieta prílišný formalizmus súdu prvej inštancie aj vo vzťahu k ďalšiemu dôvodu

zamietnutia žaloby, ktorým mala byť nesprávne uvedená výška spoluvlastníckeho podielu navrhovanom
vo výroku č. 4 do zlomku 2/161. Žalobkyňou navrhovaný výrok č. 4 týkajúci sa zmluvy zo dňa 3.4.2020
číslo vkladového konania V-466/2019 v odôvodnení je sformulovaný do výpočtového vzorca „19/90/
(1-1/18)*1/18“, ktorého výsledok je vyjadrený zlomkom 19/1530, t.j. číslom 0,0124183. No samotný
návrh na výrok č. 4 v žalobnom návrhu je formulovaný do zlomku 2/161, t.j. 0,01242236. Rozdiel

medzi týmito dvoma zlomkami predstavuje hodnotu 0,0000040595, a to len preto, lebo v rozličných
matematických výpočtových postupoch a použitím rôznej výpočtovej techniky vznikajú minimálne
rozdiely spôsobené zaokrúhľovaním výsledku. Rozdiel medzi týmito dvoma hodnotami predstavujúci
hodnotu 0,0000040595, resp. 0,00040595 %, čo podľa názoru žalobkyne nie je dôvodné na zamietnutie
celej žaloby so štyrmi výrokmi týkajúcimi sa štyroch kúpnych zmlúv. Súd v tomto prípade moderácie
výroku celkom jednoznačne neuskutočnil za účelom garancie akceptovateľnosti rozhodnutia z hľadiska

požiadaviek vyplývajúcich z ústavy, z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných
slobodách, ktorým je Slovenská republika viazaná, v súlade s účelom základného práva na súdnu
ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá
ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania, aby neobmedzil základné právo v rozpore
s jeho podstatou a zmyslom, aby pri formulácii výroku rozhodnutia dbal na to, aby výrok vyjadroval to,

čoho sa žalobca v danej veci návrhom skutočne domáhal, ale možnosť moderácie súd použil presne v
diametrálne opačnom význame. Súd prvej inštancie síce po formálnej stránke žalobkyni doručil výzvu
zo dňa 06.03.2023 na úpravu žalobného petitu, avšak žalobkyňa aj s poukazom na závery obsiahnuté
v Náleze Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 361/2010 zo dňa 14.09.2011 poukazuje, že daná výzva
neobsahovala konkrétne poučenie ako treba, opravu alebo doplnenie návrhu vykonať, nebolo z nej teda

vôbec zrejmé, že má súd prvej inštancie zámer „skoncentrovať“ štyri výroky do jedného a ten následne
zamietnuť pre rozdiel pod úrovňou rozlišovacej schopnosti bežnej výpočtovej techniky, ak zároveň súd
obišiel správny základný matematický výpočtový vzorec 19/90/(1-1/18)*1/18 v žalobe uvedený.

13. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne

správny. Žalobkyňa niekoľkokrát menila petit žalobného návrhu naposledy v deň pojednávania. Je toho
názoru, že právny zástupca žalobkyne urobil závažné chyby pri spisovaní žaloby, neoveril si fakty.

14. Žalobkyňa v odvolacej replike opakuje podstatu argumentácie, ktorú obsiahla v podanom odvolaní.
Poukazujenajednejstranevovzťahukžalobkyniradikálneprísnyformalizmusvoformespojeniaštyroch

výrokov do jedného a zamietnutia pôvodných všetkých štyroch navrhovaných výrokov pre minimalistický
rozdiel v číselnom vyjadrení zlomku len pri jednom z nich s prehliadnutím skutočnosti, že základný
matematický vzorec aj ku tomu štvrtému výroku, tak ako ku všetkým štyrom výrokom a výpočtom boli
uvedené správne aj ich správne číselné vyjadrenia a na strane druhej bezbrehú tolerantnosť voči až
ostentatívnej pasivite žalovaného.

15. Žalovaný v súdom stanovenej lehote vyjadrenie k odvolacej replike žalovanej nepodal.

16. Krajský súd ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení

s § 219 ods. 3 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Jedným zo zákonných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia je existencia vady konania, ktorá sa
prejavovala v takom nesprávnom procesnom postupe, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento
nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Jednotlivé čiastkové práva, ktoré tvoria
obsah práva na spravodlivý proces, je možné vyvodiť predovšetkým z rozhodovacej činnosti ESĽP.
Patrí sem najmä právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť
konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie

veci. V naposledy spomínanom práve sú obsiahnuté princíp rovnosti strán, princíp rovnosti zbraní,
princíp kontradiktórnosti konania, princípy spravodlivého vykonania dôkazov a právo na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia.18. Prioritne prináležalo odvolaciemu súdu vysporiadať sa s námietkou porušenia práva žalobkyne
na spravodlivý proces spočívajúci v „prílišnom formalizme“ postupu súdu prvej inštancie, majúcom za

následok odopretie spravodlivého súdneho rozhodnutia. Žalobkyňa v danej súvislosti poukazuje (okrem
iného) na Nález Ústavného súdu SR I. ÚS 361/2010 zo dňa 14.9.2011 s tým, že nebola riadne poučená
a vyzvaná na odstránenie vád konania.

19. Uvedenú námietku vyhodnotil odvolací súd ako dôvodnú. Súd prvej inštancie zamietol žalobu

žalobkyne z dvoch podstatných dôvodov. Ad 1) platobné podmienky uvedené
v kúpnych zmluvách považoval za neurčité, zmätočné a nevykonateľné, Ad 2) vo vzťahu k štvrtej zmluve
v poradí konštatoval nesprávnu výšku požadovaného spoluvlastníckeho podielu, keď žalobkyňa (hoc
správne vypočítala kúpnu cenu podielu) namiesto podielu 19/1530 žiadala podiel o veľkosti 2/161.
20. Východiskovo odvolací súd akcentuje, že súd v prípade vyhovenia žalobe na nahradenie prejavu
vôle do výroku rozhodnutia pojme buď celé znenie zmluvy prípadne zmluvu pripojí ako neoddeliteľnú

súčasť k svojmu rozhodnutiu (R 53/1991). Súd však nie je povinný doslovne preberať petit formulovaný
v žalobe. Ak je zo žaloby zjavné, čoho sa žalobca domáha a ak je petit presný, určitý a zrozumiteľný, súd
môže práva a povinnosti ktorých priznania sa žalobou domáhal, vyjadriť vo výroku rozhodnutia inými
slovami. Podstatným však je, že z obsahového hľadiska musí výrok zodpovedať tomu, čoho sa žalobca
domáhal (Z IV s. 381). Týmto nie je dotknutý fakt, že o žalobe môže súd rozhodnúť len tak, že návrhu

úplne vyhovie, alebo ho zamietne. Samotný obsah zmluvy totiž nemôže súd modifikovať (Z IV s. 381).
Je vylúčené, aby súd pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle neurčité prípadne chýbajúce podstatné
náležitosti zmluvy napravoval výkladom prejavov vôle účastníkov zmluvy.
21. Zároveň je však potrebné v nadväznosti na vznesenú odvolaciu argumentáciu akcentovať, že vyššie
opísané nič nemení na skutočnosti, že aj v konaní o nahradení prejavu vôle musí súd účastníkovi

garantovať právo na spravodlivý proces. Zachovanie práva na spravodlivý proces v prejednávanej
veci vyžadovalo, aby žalobca bol v intenciách ust. § 129 CSP pokiaľ mal súd prvej inštancie po
oboznámení sa s petitom žaloby za to, že je neurčito vymedzená splatnosť kúpnej ceny, resp. nesprávne
vypočítaný spoluvlastnícky podiel vyzvať žalobkyňu na odstránenie daných nedostatkov. Súd prvej
inštancie síce uznesením č.k. 45C/8/2021-115 zo dňa 6.3.2023 vyzval žalobkyňu s poukazom na ust.

§ 129 CSP na úpravu, resp. doplnenie žalobného petitu, avšak vo výroku len konštatoval, že petit je
potrebné formulovať tak, aby bol určitý a zrozumiteľný – musí byť z neho jednoznačne zrejmé, čoho sa
žalobkyňa žalobou domáha, ako má súd konkrétne rozhodnúť s poukazom na ust. § 229 CSP, pričom
v odôvodnení uznesenia bližšie ozrejmenie, v čom súd prvej inštancie navrhovaný petit považuje za
neurčitý a nezrozumiteľný ďalej nerozviedol. Odvolací súd akcentuje, že výzva v intenciách ust. § 129

CSP musí byť vždy konkrétna. Uvedené platí o to viac, že v prejednávanej veci rozsudočný návrh, resp.
výrok rozsudku má obsahovať celé znenie kúpnej zmluvy/kúpnych zmlúv, teda s ohľadom na charakter
veci, ide rozsudočný návrh/výrok rozsudku mimoriadne rozsiahly.
22. Poučenie učinené súdom prvej inštancie bolo len formálne a nepredstavovalo naplnenie požiadaviek
materiálneho právneho štátu. Zmyslom procesných garancií, vyplývajúcich z ust. čl. 47 ods. 3, z čl.

48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru je zabezpečiť, aby bolo účastníkovi konania, na ktoré sa tieto
garancie vzťahujú, poskytnutá zo strany súdu rozumná a dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na
priebeh a výsledok konania. Požiadavka spravodlivej ochrany práv vyžaduje, aby sa súd pri aplikácii
procesných predpisov vyhol prílišnému formalizmu.
23. V danom prípade je potrebné poznamenať, že by nešlo o poučenie o hmotnom práve, keďže by

súd prvej inštancie len upozornil na neurčitosť/nezrozumiteľnosť tej časti rozsudočného návrhu, ktorá
sa dotýkala vymedzenia splatnosti kúpnej ceny a pokiaľ išlo o výšku spoluvlastníckeho podielu, v danom
prípade išlo o nesprávne použitú výpočtovú metódu. Súd prvej inštancie mal posudzovať rozsudočný
návrh vo vzťahu k vymedzeniu výšky spoluvlastníckeho podielu v nadväznosti na skutkové tvrdenia
obsiahnuté v žalobe, z ktorých je nepochybné, že žalobkyňa skutkovo vymedzila spoluvlastnícky podiel

správne uvádzajúc, že si uplatňuje nárok len na pomernú časť podielu, ktorý žalovaný nadobudol štvrtou
kúpnou zmluvou s tým, že správne identifikovala jednak výšku svojho spoluvlastníckeho podielu 19/90
ako aj výšku spoluvlastníckeho podielu, ktorý nadobudol žalovaný, a to 1/18. V danej konkrétnej veci
bol teda nesúlad medzi skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v žalobe a rozsudočným návrhom, ktorá
skutočnosť zakladala povinnosť súdu prvej inštancie na túto nezrovnalosť žalobkyne v rámci aplikácie §

129 CSP upozorniť a vyzvať na jej odstránenie. Uvedené nič nemení na závere, že súd prvej inštancie
je viazaný špecifikovaným predmetom navrhovanej kúpnej zmluvy. V danom prípade však existoval
nesúlad medzi skutkovými tvrdeniami a rozsudočným návrhom spôsobený len použitím nesprávnej
metódy výpočtu, ktoré spôsobilo rozdiel vo výške podielu na úrovni 0,0000040595. Na tomto miestepovažuje odvolací súd za potrebné pre úplnosť ozrejmiť, že správna metóda výpočtu bola prezentovaná
súdom prvej inštancie v bode 32. napadnutého rozsudku, na ktorý aj odvolací súd v podrobnostiach
odkazuje.

24. Napokon odvolací súd už v tomto štádiu konania vo vzťahu k spornej otázke splatnosti kúpnej ceny
dodáva, že je nevyhnutné si uvedomiť, že rozsudok ukladajúci účastníkovi povinnosť uzavrieť zmluvu
nahrádza dňom právoplatnosti chýbajúci prejav vôle účastníka. Aby uvedený zákonom predpokladaný
účinok nastal, je potrebné, aby výrok takéhoto rozsudku bol dostatočne určitý a zrozumiteľný, pretože
vyhlásenie vôle (ako zložky právneho úkonu, ktorý smeruje k vzniku, zmene alebo zániku práv

a povinností, ktoré spájajú právne predpisy, s takýmto prejavom) je takým rozsudkom bez ďalšieho
nahradené, nie je potrebný jeho výkon, pretože cieľ, ktorý žalobca v konaní sledoval, bol naplnený
v okamihu nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Domáhať sa „splnenia“ povinnosti vyhlásiť vôľu
výkonom takéhoto rozsudku je pojmovo vylúčené. Len čo rozsudok nadobudne právoplatnosť, považuje
sa zmluva za uzavretú.
25. Z opísaného plynie, že deň uzavretia zmluvy je totožný s dňom právoplatnosti rozsudku,

preto je správna konštatácia súdu prvej inštancie o neurčitosti vymedzenia splatnosti kúpnej ceny
v navrhovanom petite, ktorá sa viaže k rôznym okamihom, raz ku dňu podpisu zmluvy, inokedy
k uplynutiu lehoty 3 dní od doručenia rozsudku kupujúcemu a vyznačeniu alebo doručeniu právoplatnosti
atď. Pokiaľ odvolateľka argumentuje, že takto formulovala petit s ohľadom na skutočnosť, že
s oneskoreným zaplatením kúpnej ceny vzniká účastníkovi právo od zmluvy odstúpiť, odvolací súd

akcentuje, že práve z uvedeného dôvodu je takéto alternatívne vymedzenie zaplatenia kúpnej ceny
zmätočné. Je potrebné si uvedomiť, že pri nahradení prejavu vôle súdnym rozhodnutím platí: uzavretie
zmluvy = „podpis zmluvy“ = právoplatnosť rozsudku. Vychádzajúc z označeného by podľa žalobkyňou
formulovaného petitu bola kúpna cena zaplatená včas, iba ak by bola zaplatená v deň právoplatnosti
rozsudku, a teda predávajúcemu by pri nezaplatení kúpnej ceny v deň splatnosti vzniklo právo od

zmluvy odstúpiť, ale súčasne by malo podľa žalobkyňou navrhovaného petitu aj platiť, že kúpna cena je
zaplatená včas, ak by bola zaplatená v lehote 3 dní od doručenia rozsudku kupujúcemu a vyznačenia
alebo doručenia právoplatnosti, a teda právo odstúpiť od zmluvy by bolo viazané na iný časový okamih.
26. S ohľadom na uvedené dôvody odvolací súd pristúpil k zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie
s poukazom na ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vráteniu veci s poukazom na ust. § 391 ods. 1

CSP na ďalšie konanie a rozhodnutie, v ktorom súd prvej inštancie odstráni odvolacím súdom vytýkané
nedostatky a vyzve žalobkyňu podľa ust. § 129 CSP na odstránenie nedostatkov žaloby v intenciách
popísaného záväzného právneho názoru odvolacieho súdu. Súd prvej inštancie rozhodne napokon
v novom rozhodnutí o trovách súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho konania.
27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)