Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. august 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5S/24/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106093
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Petráň Vinczeová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106093.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň

Vinczeovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu Mgr. Denisy Rybárovej Slivovej a JUDr. Petra
Molčana v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom 023 05 C. D. XXX, právne
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom ul. 17. novembra
3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, Odbor opravných
prostriedkov, Referát starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Vysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina,
IČO: 00 151 866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2023/014190-002
zo dňa 24.07.2023, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Banskej Bystrici žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu

1) Okresný úrad Čadca, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej aj len „prvostupňový správny

orgán“) v zmysle § 52 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej
aj len „Zákon o priestupkoch“) prejednal priestupok, ktorého sa dopustil žalobca, ktorý bez udelenej
výnimky príslušného orgánu ochrany prírody zo zakázanej činnosti dňa 15.08.2021 v čase o 10.45
h. vykonal vjazd osobným motorovým vozidlom značky Nissan Navara, ev. č. E., na lesnú účelovú
komunikáciu (spevnená cesta) za hranicami zastavaného územia obce, v časti VN Nová Bystrica, CKN
č. 12574/3 v k. ú. C. D., presnejšie na mieste so súradnicami 49.335072°N 19.037462°E pre ktorú platí
druhý stupeň ochrany, zároveň nesplnil požiadavku člena stráže prírody, a to odmietnutím predložiť

doklad totožnosti a po privolaní hliadky Policajného zboru Slovenskej republiky pokračoval v jazde,
neuposlúchol výzvu k zastaveniu, čím konal v rozpore s ustanovením § 75 ods. 2 zákona č. 543/2002
Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon o ochrane prírody
a krajiny“). Prejednaním priestupku mal prvostupňový správny orgán za preukázané, že žalobca ako
obvinený svojim protiprávnym konaním naplnil skutkovú podstatu § 92 ods. 1 písm. d) a § 92 ods. 1
písm. zg) Zákona o ochrane prírody a krajiny, za čo bol uznaný vinným a podľa § 92 ods. 2 písm. b) a §
92 ods. 2 písm. d) Zákona o ochrane prírody a krajiny mu bola uložená pokuta vo výške 100,- Eur.

2) V odôvodnení rozhodnutia č. OU-CA-OSZP-2022/000328-005 zo dňa 08.12.2022 (ďalej aj len
„prvostupňové rozhodnutie“) prvostupňový správny orgán uviedol, že dňa 16.08.2021 mu bolo doručené
podanie člena stráže prírody CHKO Kysuce, CHKO Strážovské vrchy a NP Malá Fatra D. F. G.„Oznámenie o spáchaní priestupku v zmysle § 77 ods. 1 písm. j) a k) Zákona o ochrane prírody a
krajiny, ktorého sa mal dopustiť žalobca vyššie opísaným konaním. Žalobca ako obvinený po zastavení
členom stráže mal oznámiť, že je vlastník pozemku „2176“. Opakovane bol upozornený, že ak sa na

neho vzťahuje zákonná výnimka, stačí, aby predložil doklad totožnosti, aby sa dalo overiť vlastníctvo na
katastrálnom portáli priamo na mieste a môže pokračovať v ceste. Žalobca odmietol predložiť doklad
totožnosti s tým, že členovia stráže majú privolať políciu a on bude ukazovať doklady im. Rovnako bol
žalobca upozornený, že vzhľadom k tomu, že je podozrivý zo spáchania priestupku podľa § 92 ods. 2
písm. d) Zákona o ochrane prírody a krajiny, do jeho odovzdania Policajnému zboru SR musí zotrvať

na mieste a môže byť na tento účel obmedzená jeho osobná sloboda v zmysle § 75 ods. 1 písm. h) a i)
citovaného zákona. Po privolaní hliadky Policajného zboru SR žalobca nasadol do svojho motorového
vozidla a pokračoval v jazde, aj keď bol vyzvaný aby zastavil. Na najbližšej zákrute sa otočil a s vysokou
rýchlosťou pokračoval smerom do Novej Bystrice. Prvostupňový správny orgán zistil, že podľa údajov
v katastri nehnuteľností žalobca nie je vlastníkom pozemku, po ktorom jazdil v katastrálnom území C. D.
a parcela č. 2176 neexistuje v E ani C registri a ani list vlastníctva s takýmto číslom nie je v k. ú. C. D..

3) Pri rozhodovaní vychádzal prvostupňový správny orgán z podkladov a fotodokumentácie
vyhotovených na mieste spáchaných priestupkov členom stráže, ako aj z faktu, že neoprávnená jazda
prebiehala po spevnenej ceste a nebolo zistené žiadne narušenie v prirodzenom biotope.

4) Z vyššie uvedených skutočností mal prvostupňový správny orgán za preukázané, že žalobca
sa priestupkov dopustil, pričom spáchanie týchto priestupkov mu bolo nepochybne preukázané. Pri
rozhodovaní o druhu sankcie a jej výmere prihliadol prvostupňový správny orgán na zistené skutočnosti,
najmä na závažnosť priestupkov a ich následky, na okolnosti, za ktorých boli spáchané a na fakt, že
žalobca sa priestupkov dopustil na úseku ochrany prírody a krajiny prvýkrát, teda výšku uloženej pokuty

považoval za primeranú.

Druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu

5) Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Správny poriadok“) rozhodol
žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-OOP3-2003/014190-002 zo dňa 24.07.2023 (ďalej aj len „napadnuté

rozhodnutie“) tak, že výrok rozhodnutia Okresného úradu Čadca, odboru starostlivosti o životné
prostredie č. OU-CA-OSZP-2022/00328-005 zo dňa 08.12.2022 zmenil tak, že výrok prvostupňového
rozhodnutia „Okresný úrad Čadca, odbor starostlivosti o životné prostredie, ako príslušný orgán štátnej
správy podľa § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie
a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 64 ods. 1 písm. d), 68 psím. o) zákona č. 543/2002 Z. z.

o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“),
prejednal v zmysle § 52 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov priestupok,
ktorého sa dopustil A. B., trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., rodné číslo XXXXXX/XXX, štátna
príslušnosť SR, ktorý bez udelenej výnimky príslušného orgánu ochrany prírody zo zakázanej činnosti
dňa 15.08.2021 v čase o 10.45 h vykonal vjazd osobným motorovým vozidlom značky Nissan Navara,

ev. č. E., na lestnú účelovú komunikáciu (spevnená cesta) za hranicami zastavaného územia obce,
v časti VN Nová Bystrica, CKN č. 2574/3, v k. ú. C. D., presnejšie na mieste so súradnicami 49.335072°N
19.037462°E, pre ktorú platí druhý stupeň ochrany, čím zákona o ochrane prírody a krajiny, zároveň
nesplnil požiadavku člena stráže prírody a to odmietnutím predložiť doklad totožnosti a po privolaní
hliadky Policajného zboru Slovenskej republiky pokračoval v jazde, neuposlúchol výzvu k zastaveniu,

čím konal v rozpore s ustanovením § 75ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny. Prejednaním
priestupku bolo preukázané, že obvinený A. B. svojim protiprávnym konaním naplnil skutkovú podstatu
§ 92 ods. 1 písm. d) a § 92 ods. 1 písm. zg) zákona o ochrane prírody a krajiny, za čo sa I. uznáva
vinným a podľa § 92 ods. 2 písm. b) a § 92 ods. 2 písm. d) zákona o ochrane prírody a krajiny sa mu
ukladápokutavovýške100,-€,slovomstoeur“nahradilnovýmtextom,ktorýznie:„OkresnýúradČadca,

odbor starostlivosti o životné prostredie, ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 5 ods. 1 zákona
č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých
zákonov a § 64 ods. 1 písm. d) a § 68 písm. o) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny
v znení neskorších predpisov ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“), prejednal v zmysle § 52zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“),
ktoréhosadopustilobvinenýA.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomC.D.XXX,XXXXXC.D.,štátnapríslušnosť
SR tým, že bez udelenej výnimky príslušného orgánu ochrany prírody zo zakázanej činnosti dňa

15.08.2021 v čase o 10.45 h vykonal vjazd osobným motorovým vozidlom značky Nissan Navara,
ev. č. E., na lesnú účelovú komunikáciu (spevnená cesta) za hranicami zastavaného územia obce,
v časti VN Nová Bystrica, parcela č. KN-C 12574/3 v k. ú. C. D., presnejšie na mieste so súradnicami
49.335072°N 19.037462°E pre ktorú platí druhý stupeň ochrany, čím konal v rozpore s ustanovením
§ 13 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane prírody a krajiny, nakoľko na území, na ktorom platí druhý

stupeň ochrany jazdil s motorovým vozidlom na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo
diaľnice, cesty a miestnej komunikácie, parkoviska, čerpacej stanice, garáže, továrenského, staničného
alebo letištného priestoru a zároveň neuposlúchol výzvu člena stráže prírody a to odmietnutím predložiť
doklad totožnosti a po privolaní hliadky Policajného zboru Slovenskej republiky pokračoval v jazde a
neuposlúchol výzvu k zastaveniu motorového vozidla, čím konal v rozpore s ustanovením § 75 ods. 2
zákona o ochrane prírody a krajiny. Obvinený A. B. svojim konaním naplnil znaky skutkovej podstaty

priestupku podľa § 92 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane prírody a krajiny tým, že vykonával činnosť
zakázanú podľa § 13 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny a zároveň znaky skutkovej podstaty
priestupku podľa § 92 ods. 1 písm. zg) zákona o ochrane prírody a krajiny tým, že nesplnil povinnosť
uloženú orgánom ochrany prírody podľa § 75 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny, za čo sa I.
uznáva vinným a podľa § 92 ods. 2 písm. b) a § 92 ods. 2 písm. d) zákona o ochrane prírody a krajiny

sa mu ukladá pokuta vo výške 100,- €, slovom sto eur.“

6) V napadnutom rozhodnutí žalovaný konštatoval, že po vyhodnotení kompletného spisového
materiálu, prvostupňového rozhodnutia a taktiež po vyhodnotení odvolacích námietok žalobcu, nezistil
dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci

samej spolu so správnou úvahou v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný považoval
skutkové i právne závery prvostupňového správneho orgánu v danej veci za dostatočne jasne
a zrozumiteľne odôvodnené a taktiež za správne a súladné so zákonom. Spáchanie priestupku
spôsobom opísaným v enunciáte prvostupňového rozhodnutia mal žalovaný v priebehu priestupkového
konania dostatočne preukázané na základe predloženého spisového materiálu a v ňom obsiahnutej

príslušnej dokumentácie.

7) Žalovaný ďalej poznamenal, že v priebehu priestupkového konania bolo spáchanie priestupkov,
kladených žalobcovi za vinu nepochybne preukázané na základe predložených dôkazov, a to
jednotlivých výpovedí a v neposlednom rade i na základe predloženej fotodokumentácie z miesta

spáchania predmetných priestupkov žalobcom, pričom ďalšie dokazovanie, vykonanie ohliadky miesta,
či zopakovanie celého administratívneho procesu by bolo nadbytočné a neprispelo by to k bližšiemu
objasneniu veci alebo zisteniu nových skutočností.

8) Žalovaný uzavrel, že prvostupňový správny orgán rozhodol v merite veci správne, avšak pochybil,

keď vo výroku svojho rozhodnutia omylom neuviedol, že žalobca konal v rozpore s ustanovením § 13
ods. 1 písm. a) Zákona o ochrane prírody a krajiny. Preto v zmysle § 59 ods. 2 Správneho poriadku
zmenil výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia tak, že z enunciátu rozhodnutia uvedené pochybenie
odstránil a výrok spresnil, aby bol zrozumiteľný, určitý a konkrétny. Na strane druhej zdôraznil, že
pri vydaní prvostupňového rozhodnutia nedošlo k porušeniu hmotnoprávnych a procesnoprávnych

predpisov platných v čase vydania rozhodnutia. Skutkový stav a právny stav bol v prejednávanej veci
dostatočne zistený a boli zaobstarané potrebné podklady pre rozhodnutie tak, aby tieto boli spoľahlivým
podkladom pre posúdenie veci. Mal za to, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo aj
dostatočne odôvodnené.

Správna žaloba – žalobné body

9) Správnou žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonnej lehote sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a ich
zrušenia. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

10) Žalobca po opísaní skutkového stavu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu a žalobou napadnutého rozhodnutia primárne poukázal na to, že žalovaný sa
v napadnutom rozhodnutí obmedzil len na konštatovanie, že prvostupňový správny orgán rozhodolsprávne a zákonne. Žalovaný sa v podstate len priklonil k názorom prvostupňového správneho orgánu
bez hlbšej analýzy.

11) Podľa vyjadrenia žalobcu sa žalovaný nesprávne vysporiadal s jeho argumentáciou ohľadom ním
vykonaného vjazdu na základe dodatkovej tabule, ktorá oprávňuje na vjazd pre vlastníkov a užívateľov
dotknutých pozemkov za účelom ich obhospodarovania a využívania. Žalobca je toho presvedčenia, že
nemôže byť na jeho ťarchu skutočnosť, že na príslušnom mieste je umiestnená tabuľa, ktorá oprávňuje
navjazddodanejlokalityvlastníkovaužívateľovdotknutýchpozemkovzaúčelomichobhospodarovania

avyužívania.Žalobcazdôraznil,žepouvedenejcesteišielvzáujmeobhliadkynehnuteľností,ktoréužíva
a v ktorých má spoluvlastnícky podiel. Ide napríklad o pozemok parcely C-KN 12573/3 – trvalý trávny
porast o výmere 10.327 m2, nachádzajúci sa v katastrálnom území C. D., v ktorom má spoluvlastnícky
podiel, tento pozemok užíva a stará sa oň. Považuje sa za vlastníka dotknutých pozemkov. Hoci
nie je priamo vlastníkom pozemku, na ktorom žalobcu zastavila stráž prírody, ale je spoluvlastníkom
bezprostredne susedných nehnuteľností, ž čoho je podľa presvedčenia žalobcu zrejmé, že sa jedná o

dotknuté pozemky. Taktiež je podľa názoru žalobcu zrejmé i to, že aby sa dostal na svoj pozemok, musí
prejsť po ceste, na ktorej ho zastavila stráž prírody, pretože k nemu nevedie žiadna iná prístupová cesta.

12) V ďalšej časti správnej žaloby poukázal žalobca aj na to, že členovia stráže prírody neboli riadne
označení a taktiež nemali označený automobil tak, ako to ukladá Zákon o ochrane prírody a krajiny.

Členovia stráže prírody majú podľa uvedeného zákona viaceré povinnosti. Jednou z nich je aj označenie
motorového vozidla, pričom podľa § 77 ods. 1 písm. n) Zákona o ochrane prírody a krajiny: „Člen stráže
prírody je povinný umiestniť v prípade použitia motorového vozidla počas výkonu svojej funkcie na pravej
polovici predného skla motorového vozidla označenie „STRÁŽ PRÍRODY" vydané organizáciou ochrany
prírody“. Člen stráže prírody teda musí spĺňať aj označenie motorového vozidla, nakoľko mu to ukladá

zákon.

13) Žalobca sa taktiež nestotožnil s argumentáciou žalovaného ohľadom jemu uloženej pokuty, keďže
mal za to, že sa žalovaný nevysporiadal s okolnosťami, ktoré žalobca uvádzal na svoju obranu a
neprihliadol ani na skutočnosť, akým spôsobom bude predmetná pokuta citeľná v majetkovej sfére

žalobcu, nakoľko jeho príjem tvorí invalidný dôchodok. Rovnako sa žalovaný nevysporiadal s tým, že
Zákon o ochrane prírody a krajiny neuvádza, že správny orgán „uloží“ pokutu, ale „možno uložiť“ pokutu,
pričom v týchto formuláciách je značný rozdiel. Je teda na úvahe správneho orgánu, či vôbec, a v akej
výške uloží pokutu. V kontexte uvedeného žalobca zdôraznil, že svojím konaním nespôsobil škodu na
životnom prostrední, ani žiadnu inú škodu. Podľa Zákona o priestupkoch: „Pri určení druhu sankcie a

jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky,
na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj
na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárno? konaní.“ Pri
určovaní sankcie je teda potrebné prihliadať aj na osobu páchateľa ako celok.

14) Odhliadnuc od vyššie uvedeného mal žalobca za to, že neporušil § 13 ods. 1 písm. a), Zákona
o ochrane prírody a krajiny, nakoľko, ako aj žalovaný uviedol: „Na území, na ktorom platí druhý stupeň
ochrany, ?e zakázané jazdiť a stáť s motorovým vozidlom motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolko?,
snežným skútrom alebo záprahovým vozidlom, najmä vozom, kočom alebo saňami, na pozemky
za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty a miestnej komunikácie, parkoviska,

čerpacej stanice, garáže, továrenského, staničného alebo letištného priestoru.“ Uvedený zákaz sa teda
nevzťahuje na diaľnicu, cestu, miestnu komunikáciu a ďalšie. Vo výroku rozhodnutia žalovaného, ale aj
prvostupňového správneho orgánu je uvedené, že žalobca vykonal vjazd na lesnú účelovú komunikáciu
(spevnená cesta). Aj zo snímky z katastrálnej mapy je zrejmé, že predmetná parcela je cestou, ktorá
tvorí výnimku zo zákazového ustanovenia, keďže zákaz sa na cestu nevzťahuje. Jazdenie a státie

s motorovým vozidlom v druhom stupni ochrany je zakázané, ale mimo cesty. S touto podstatnou
skutočnosťou sa žalovaný podľa názoru žalobcu pri revízii rozhodnutia prvostupňového správneho
orgánu nevysporiadal a neprihliadal na ňu, opomenul ju, pričom podľa názoru žalobcu nemožno vyvodiť
záver, že sa dopustil porušenia tohto ustanovenia, keďže jazdil po ceste.

15) Na základe vyššie uvedených skutočností má žalobca za to, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné
a podanie správnej žaloby je opodstatnené a dôvodné. Žalovaný svoje rozhodnutie nedostatočne
odôvodnil a nevysporiadal sa s podstatnými skutočnosťami, ktoré sú pri rozhodovaní o predmetnýchpriestupkoch relevantné. Z uvedeného dôvodu žalobca podal správnu žalobu v zmysle § 191 ods. 1
písm. c), d) a e) zákona č. 162/2015 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“).

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe (duplika)

16) Žalovaný v podaní zo dňa 25.09.2023 v prvom rade trval v plnom rozsahu na tom, čo je
uvedené vo výrokovej časti ako aj v odôvodnení rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odboru
opravných prostriedkov č.: OU-ZA-OOP3-2023/014190-002 zo dňa 24.07.2023. Podľa právneho názoru

žalovaného je predmetné rozhodnutie vydané v súlade so zákonom a je po formálnej a obsahovej
stránke správne. Odôvodnenie predmetného rozhodnutia je v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku
a vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku.

17) Žalobca v podanej žalobe poukázal na skutočnosť, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí
obmedzil len na konštatovanie, že prvostupňový správny orgán rozhodol správne a zákonne.

Argumentácia žalovaného v napadnutom rozhodnutí tvorí len pár odsekov a žalovaný sa v podstate
len priklonil k názorom prvostupňového správneho orgánu bez hlbšej analýzy. K uvedenému žalovaný
konštatoval, že podľa jeho právneho názoru je rozhodnutie žalovaného vydané v súlade so zákonom
a je po formálnej a obsahovej stránke správne. Odôvodnenie predmetného rozhodnutia je v súlade
s § 47 ods. 3 Správneho poriadku a vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu v súlade

s § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Žalovaný sa jednotlivo vysporiadal s každým bodom podaného
odvolania.Odvolacísprávnyorgánsícepreskúmarozhodnutieprvostupňovéhoorgánuvcelomrozsahu,
vrátane predloženého spisového materiálu, ale v prípade, že nezistí pochybenia majúce za následok
nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia, v odôvodnení svojho rozhodnutia sa primárne zaoberá
vyhodnotením odvolacích námietok a tieto boli podľa názoru žalovaného v druhostupňovom rozhodnutí

vyhodnotené dostatočne.

18) Žalovaný sa taktiež nestotožnil s námietkou žalobcu, že žalovaný sa nesprávne vysporiadal s
jeho argumentáciou ohľadom jeho vjazdu do chráneného územia na základe dodatkovej tabule, ktorá
oprávňuje na vjazd pre vlastníkov a užívateľov dotknutých pozemkov za účelom ich obhospodarovania a

využívania. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že sa nestotožňuje s výkladom žalobcu ako
obvineného, nakoľko z ustanovenia § 13 ods. 1 písm. a) Zákona o ochrane prírody a krajiny jednoznačne
okrem iného vyplýva, že na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, je zakázané stáť a jazdiť
s motorovým vozidlom na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty a
miestnej komunikácie, parkoviska, čerpacej stanice, garáže, továrenského, staničného alebo letištného

priestoru. Z § 13 ods. 3 písm. a) Zákona o ochrane prírody a krajiny síce vyplýva, že zákaz podľa
odseku 1 písm. a) a b) sa nevzťahuje na vjazd alebo státie vozidla slúžiaceho na obhospodarovanie
pozemku alebo patriaceho správcovi vodného toku alebo vlastníkovi, správcovi a nájomcovi pozemku,
na ktorý sa vzťahuje tento zákaz, avšak uvedená citácia zákona sa nevzťahuje v prejednávanom prípade
na žalobcu, nakoľko ku parcele č. KN-C 12574/3 v k. ú. C. D., kde sa priestupok stal, nemá žalobca

žiadne vlastnícke práva a ani ju neobhospodaruje. Výnimku z uvedeného zákazu podľa § 13 ods. 1
písm. a) Zákona o ochrane prírody a krajiny neudeľujú spoluvlastníci dotknutej parcely, ale príslušný
orgán ochrany prírody v konaní o povolení výnimky zo zákazu činností. Žalovaný dodal, že všeobecne
záväzné právne predpisy na úseku ochrany prírody a krajiny nespájajú platnosť zákazov a obmedzení
vzťahujúcich sa k ochrane prírody a krajiny s označením chránených území tabuľami alebo dopravnými

značkami.

19) Žalobca v podanej žalobe taktiež poukázal na neoznačenie členov stráže prírody a a ich motorového
vozidla. K uvedenému žalovaný poznamenal, že označenie člena stráže prírody definuje ustanovenie
§ 74 ods. 1 Zákona o ochrane prírody a krajiny, z ktorého vyplýva, že člen stráže prírody sa

preukazuje odznakom člena stráže prírody, ako aj ústnym vyhlásením „stráž prírody“ a na požiadanie aj
preukazom člena stráže prírody. Uvedené zákonné ustanovenie porušené nebolo. Člen stráže prírody
pri preukazovaní príslušnosti nesmie odznak a preukaz vydať z rúk a na požiadanie ukáže iba na
nahliadnutie ich prednú stranu. Člen stráže prírody nie je povinný oznámiť svoje meno ani priezvisko.
Ak situácia nedovoľuje členovi stráže prírody preukázať sa odznakom alebo preukazom, preukáže sa

člen stráže prírody iba ústnym vyhlásením „stráž prírody“. Po uplynutí prekážky sa preukáže odznakom
člena stráže prírody alebo preukazom člena stráže prírody. Žalovaný sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že
členovia stráže prírody majú podľa Zákona o ochrane prírody a krajiny viaceré povinnosti, pričom jednou
z nich je aj označenie motorového vozidla podľa § 77 ods. 1 písm. n) citovaného zákona: „Člen strážeprírody je povinný umiestniť v prípade použitia motorového vozidla počas výkonu svojej funkcie na pravej
polovici predného skla motorového vozidla označenie „STRÁŽ PRÍRODY“ vydané organizáciou ochrany
prírody.“ Člen stráže prírody teda musí spĺňať aj povinnosť označenia motorového vozidla, avšak len v

prípade použitia motorového vozidla počas výkonu svojej funkcie. V uvedenom prípade sa však členovia
stráže prírody nachádzali mimo vozidla a mimo vozidla bol riešený i priestupok kladený žalobcovi za vinu
a motorové vozidlo nebolo použité na žiaden zákrok voči podozrivej osobe podľa § 77 ods. 1 písm.
n) Zákona o ochrane prírody a krajiny. Z predloženej fotodokumentácie z miesta spáchania priestupku
však jednoznačne vyplýva, že vozidlo stojace pri mieste zastavenia podozrivej osoby bolo opatrené

označením, ktoré vydala organizácia ochrany prírody na pravej polovici predného skla s nápisom „stráž
prírody“m a to v jeho hornej časti.

20) Vo vzťahu k uloženej sankcii žalovaný uviedol, že podľa jeho právneho názoru prvostupňový
správny orgán postupoval pri ukladaní sankcie za spáchaný priestupok žalobcovi zákonne, uložený druh
sankcie dostatočným spôsobom zdôvodnil, prihliadol na okolnosti viazané na subjekt ako i samotný

skutok. Určenie výšky pokuty v rámci určeného zákonného rozpätia je síce vecou voľného uváženia,
to však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha je myšlienkový proces,
v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému
zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie,
ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Prvostupňový

správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že pri rozhodovaní o druhu sankcie
a jej výmere prihliadol na zistené skutočnosti, najmä na závažnosť priestupkov a ich následky, na
okolnosti, za ktorých boli spáchané, na osobu páchateľa ako aj fakt, že obvinený sa priestupku na úseku
ochrany prírody a krajiny dopustil po prvýkrát. Sankcia je právnym následkom spáchania priestupku a jej
pôsobenie má byť výchovné a má odvracať od protiprávneho konania páchateľa priestupku. Vzhľadom

k uvedenému bola žalobcovi uložená sankcia v spodnej hranici sadzby.

21) Žalovaný sa taktiež nestotožnil s tvrdením žalobcu, že neporušil § 13 ods. 1 písm. a) Zákona
o ochrane prírody a krajiny, nakoľko jazdil po ceste. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) Zákona o ochrane
prírody a krajiny na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, je zakázané jazdiť a stáť s motorovým

vozidlom motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, snežným skútrom alebo záprahovým vozidlom,
najmä vozom, kočom alebo saňami, na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice,
cesty a miestnej komunikácie, parkoviska, čerpacej stanice, garáže, továrenského, staničného alebo
letištného priestoru. Zo žalovanému predloženému spisového materiálu vyplýva, že žalobca jazdil po
lesnej účelovej komunikácii a nie po ceste. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že parcela CKN

č. 12574/3 v k. ú. C. D. je druh pozemku označený ako lesný pozemok.

22) V závere svojho vyjadrenia k správnej žalobe žalovaný konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie
považujezadostatočnevierohodnéapreskúmateľné,keďževňomprvostupňovýsprávnyorgánuviedol,
ktoré skutkové zistenia boli podkladom rozhodnutia, na základe ktorých právnych predpisov rozhodol

a akými úvahami bol pri vydaní rozhodnutia vedený. Argumenty žalobcu boli dostatočne zohľadnené a
vysvetlené. Žalovaný sa plne stotožnil s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a nezistil také
porušenie hmotného alebo procesného práva, pre ktoré by bolo potrebné prvostupňové rozhodnutie
zrušiť a preto v zmysle § 59 ods. 2 Správneho poriadku iba zmenil výrokovú časť prvostupňového
rozhodnutia a uviedol ju do súladu s platnou legislatívou. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol

Správnemu súdu v Banskej Bystrici žalobu žalobcu ako nedôvodnú v zmysle ustanovenia § 190 SSP
zamietnuť.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)

23) Žalobca vo vyjadrení zo dňa 07.11.2023 zotrval na všetkých svojich argumentoch, ktoré uviedol
v podanej správnej žalobe a žiadal, aby Správny súd v Banskej Bystrici rozhodol tak, ako bolo uvedené
v žalobnom návrhu správnej žaloby zo dňa 09.08.2023.

24) Na repliku žalobcu žalovaný ďalej nereagoval.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov25) Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej iba ako „správy súd“) ako správny súd vecne a miestne
príslušný vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože nezistil žiaden
z dôvodov podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP, pre ktorý by mal na prejednanie veci nariadiť

pojednávanie. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke súdu dňa 15.04.2025 v súlade s § 137 ods. 4 SSP. Súd rozsudok následne verejne vyhlásil dňa
20.08.2025.

26) Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane jemu

predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, ako aj postup orgánov verejnej správy viazaný
rozsahom a dôvodmi žaloby v zmysle § 134 ods. 1 SSP, ale aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a)
až e) SSP, keďže predmetná správna žaloba je žalobou vo veciach správneho trestania (§ 194 a nasl.
SSP) a dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

Právny rámec

27) Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.

28) Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach
správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

29) Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak

a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné

protiprávne konanie,
c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,
d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,

e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu
verejnej správy.

30) Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

31) Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „Zákon
o ochrane prírody a krajiny“), na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, je zakázané jazdiť a stáť s
motorovýmvozidlommotorovoutrojkolkou,motorovouštvorkolkou,snežnýmskútromalebozáprahovým
vozidlom, najmä vozom, kočom alebo saňami, na pozemky za hranicami zastavaného územia obce

mimo diaľnice, cesty a miestnej komunikácie, parkoviska, čerpacej stanice, garáže, továrenského,
staničného alebo letištného priestoru.

32) Podľa § 74 ods. 1 Zákona o ochrane prírody a krajiny, člen stráže prírody sa preukazuje odznakom
člena stráže prírody, ako aj ústnym vyhlásením „stráž prírody" a na požiadanie aj preukazom člena

stráže prírody. Člen stráže prírody pri preukazovaní príslušnosti nesmie odznak a preukaz vydať z rúk;
na požiadanie ukáže iba na nahliadnutie ich prednú stranu. Pritom nie je povinný oznámiť svoje meno ani
priezvisko. Ak situácia nedovoľuje preukázať sa odznakom alebo preukazom, preukáže sa člen stráže
prírody iba ústnym vyhlásením „stráž prírody". Po uplynutí prekážky sa preukáže odznakom člena stráže
prírody alebo preukazom člena stráže prírody.

33) Podľa § 75 ods. 2 Zákona o ochrane prírody a krajiny, každý je povinný uposlúchnuť výzvu, pokyn,
príkaz a požiadavku člena stráže prírody, alebo strpieť výkon jeho oprávnení podľa odseku 1.34)Podľa§77ods.1písm.n)Zákonaoochraneprírodyakrajiny,členstrážeprírodyjepovinnýumiestniť
v prípade použitia motorového vozidla počas výkonu svojej funkcie na pravej polovici predného skla
motorového vozidla označenie „STRÁŽ PRÍRODY" vydané organizáciou ochrany prírody.

35) Podľa § 92 ods. 1 písm. d) Zákona o ochrane prírody a krajiny, priestupku sa dopustí ten, kto
vykonáva činnosť zakázanú podľa § 13 ods. 1, § 14 ods. 1, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 24 ods.
4, 6, 9, 11 a 20 alebo § 49 ods. 7.

36) Podľa § 92 ods. 1 písm. zg) Zákona o ochrane prírody a krajiny, priestupku sa dopustí ten, kto nesplní
povinnosť uloženú orgánom ochrany prírody podľa § 8 ods. 2 alebo povinnosť uloženú v § 24 ods. 13, §
42 ods. 9 a 12, § 43 alebo § 75 ods. 2.

37) Podľa § 92 ods. 2 písm. b) Zákona o ochrane prírody a krajiny, za priestupok podľa odseku 1 písm.
c) až s) možno uložiť pokarhanie, pokutu do 3 319,39 eura a prepadnutie veci.

38) Podľa § 92 ods. 2 písm. d) Zákona o ochrane prírody a krajiny, za priestupok podľa odseku 1 písm.
zd) až zv) možno uložiť pokutu do 9 958,17 eura a prepadnutie veci.

39) Podľa § 92 ods. 10 Zákona o ochrane prírody a krajiny, na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahujú

všeobecné predpisy o prejednávaní priestupkov, ak tento zákon neustanovuje inak.

40) Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb
a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

41) Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,

ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

42) Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo

podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
43) Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

44) Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutieurčujesprávnyorgán.Údajezinformačnýchsystémovverejnejsprávyavýpisyznich,okrem
údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na

právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať
dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa
považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania
a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

45) Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

46) Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie

o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.47) Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí

pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

48) Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s

návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

49) Podľa § 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „Zákon o priestupkoch“), na
zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je
potrebné úmyselné zavinenie.

50) Podľa § 12 ods. 1 Zákona o priestupkoch, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na
závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol
spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom
bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

51) Podľa § 2 písm. w) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, na účely tohto zákona sa rozumie lesnou
cestou účelová komunikácia určená na zabezpečenie trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch, ktorá
má vybudované zemné teleso a aspoň jednoduché odvodnenie.

52) Správny súd v považuje za potrebné zvýrazniť, že podľa ustálenej súdnej judikatúry nie je úlohou

súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať
zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení
konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne
predpisy. V správnom súdnictve sa súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho
orgánu v konkrétnej právnej veci v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých

správny orgán vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorého pochádzajú, alebo pre
porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania, a na otázku, či vykonané dôkazy logicky
robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Súd pri preskúmavaní
zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval
na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. V správnom súdnictve súd preskúmava výlučne

zákonnosť právoplatného rozhodnutia.

53)Účelompriestupkovéhokonaniavovšeobecnostijeobjektívnezistiť,čidošlokspáchaniupriestupku,
kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi priestupku uložiť. Orgány prejednávajúce
priestupky sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné

pochybnosti o prejednávanej veci, pričom objasniť priestupok znamená okrem iného spoľahlivo zistiť
a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty priestupku. Správny súd konštatuje,
že v konaní o priestupku je úlohou správneho orgánu zistiť skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti, a to v rozsahu, ktorý je potrebný pre rozhodnutie o veci v súlade s požiadavkou materiálnej
pravdy tak, aby na základe takto zisteného stavu mohol dospieť k záveru, či bol určitý priestupok

spáchaný. Za účelom správneho a úplného zistenia skutkového stavu správny orgán zhromažďuje
dôkazy, ktoré následne pri rozhodovaní o tom, či bude obvinený z priestupku uznaný vinným, hodnotí
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Hodnotenie
dôkazov je myšlienková činnosť správneho orgánu, ktorou je vykonaným dôkazom prisudzovaná
hodnota závažnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti správny orgán

určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či je ich možné v danej situácii použiť.

54) V prejednávanom prípade sa jedná o priestupok podľa § 92 ods. 1 písm. d) Zákona o ochrane
prírody a krajiny, ktorého sa dopustil žalobca tým, že vykonal činnosť zakázanú podľa § 13 ods. 1 Zákona
o ochrane prírody a krajiny a zároveň o priestupok podľa § 92 ods. 1 písm. zg) Zákona o ochrane prírody

a krajiny, ktorého sa žalobca dopustil tým, že nesplnil povinnosť uloženú orgánom ochrany prírody podľa
§ 75 ods. 2 Zákona o ochrane prírody a krajiny.55) Ak žalobca v podanej žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného vykazuje známky
nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, tak s uvedenou námietkou sa správny súd nestotožnil.
Žalovaný spoľahlivo a náležite v napadnutom rozhodnutí ustálil skutkový stav, dôsledne ho vyhodnotil

so zachytením výsledkov tohto hodnotenia v odôvodnení rozhodnutia. Následne tento zistený skutkový
stav správne právne posúdil, jeho rozhodnutie je v súlade s administratívnym spisom a má v ňom oporu.
Zároveň nebolo správnym súdom zistené, že by postup správnych orgánov porušil zákon s dôsledkom
nezákonného rozhodnutia. Správny súd v nadväznosti na uvedené konštatuje vecne správny záver
žalovaného a rovnako správneho orgánu prvého stupňa, podľa ktorého bol žalobca uznaný vinným zo

spáchania vyššie uvedeného priestupku/ov.

56) Vychádzajúc z vyššie uvedenej námietky žalobcu správny súd ďalej konštatuje, že pokiaľ žalobca
prípadne nadobudol dojem, že sa žalovaný z jeho argumentáciou v napadnutom rozhodnutí dostatočne
nevysporiadal, správny súd v zmysle ustálenej judikatúry NS SR, NSS SR, Ústavného súdu SR i ESĽP
konštatuje, že orgány verejnej správy i súdy nie sú povinné zaoberať sa každou jednou námietkou

nastolenou účastníkom konania a nemusia dať odpoveď na každý jeden argument žalobcu, sú však
povinné zaoberať sa podstatnými námietkami, ktoré boli relevantné pre rozhodnutie súdu, resp. orgánu
verejnej správy a majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Prípadné čiastkové nedostatky odôvodnenia rozhodnutia žalovaného teda nemajú za následok

nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Nebolo teda zistené porušenie práva žalobcu na spravodlivé konanie
a nebola mu odňatá možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti preskúmavaným
rozhodnutiam, o čom svedčí aj obsah samotnej správnej žaloby, v ktorej žalobca analyzuje dôvody
rozhodnutia žalovaného i prvostupňového správneho orgánu a predkladá k nim svoje argumenty, a
teda je zrejmé, že rozhodnutia obsahovali dostatok dôvodov, na ktorých boli založené. Z rozhodnutia

žalovaného je podľa názoru správneho súdu teda zrejmé k akým skutkovým zisteniam žalovaný dospel,
ako ich vyhodnotil a ako ich právne posúdil. Nie je možné mu vytýkať, že sa explicitne nezaoberal
úplným obsahom všetkých námietok, vrátane tých, ktorých zodpovedanie implicitne vyplýva z celkového
právneho zhodnotenia. Taktiež žalovanému nemožno vytýkať ani to, že v žalobou napadnutom
rozhodnutí do značnej miery rekapituluje rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu s ktorým sa

v celom rozsahu stotožnil a preto žalobcovi neposkytol diapazón ďalších rôznych úvah.

57) Ohľadom námietky žalobcu, že sa žalovaný nesprávne vysporiadal s argumentáciou žalobcu
ohľadom jeho vjazdu na základe dodatkovej tabule, ktorá oprávňuje na vjazd pre vlastníkov a užívateľov
dotknutých pozemkov za účelom ich obhospodarovania a využívania, správny súd konštatuje, že sa ani

s touto žalobnou námietkou nemožno stotožniť. Z ustanovenia § 13 ods. 1 písm. a) Zákona o ochrane
prírody a krajiny vyplýva, že na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, je zakázané jazdiť a stáť s
motorovýmvozidlommotorovoutrojkolkou,motorovouštvorkolkou,snežnýmskútromalebozáprahovým
vozidlom, najmä vozom, kočom alebo saňami, na pozemky za hranicami zastavaného územia obce
mimo diaľnice, cesty a miestnej komunikácie, parkoviska, čerpacej stanice, garáže, továrenského,

staničného alebo letištného priestoru. Je pravdou, že z ustanovenia § 13 ods. 3 písm. a) citovaného
zákona vyplýva výnimka, a to že zákaz podľa odseku 1 písm. a) a b) sa nevzťahuje na vjazd alebo
státie vozidla slúžiaceho na obhospodarovanie pozemku alebo patriaceho správcovi vodného toku alebo
vlastníkovi, správcovi a nájomcovi pozemku, na ktorý sa vzťahuje tento zákaz, avšak v prejednávanom
prípade sa predmetná výnimka na osobu žalobcu nevzťahuje. Uvedené je odôvodnené tým, že ku

parcele č. KN-C 12574/3 v k. ú. C. D., kde sa priestupok stal nemá žalobca vlastnícke práva a predmetnú
parcelu ani neobhospodaruje. To, že mal žalobca súhlas spoluvlastníkov na prejazd dotknutou parcelou
niejepostačujúce,keďžetakakonatopoukázalužžalovanývnapadnutomrozhodnutí,výnimkuzvyššie
uvedeného zákazu podľa § 13 ods. 1 písm. a) Zákona o ochrane prírody a krajiny udeľuje príslušný
orgán ochrany prírody v konaní o povolení výnimky zo zákazu činností a nie spoluvlastníci týchto parciel.

58) Pokiaľ žalobca v podanej žalobe namietal neoznačenie členov stráže prírody a ich motorového
vozidla, správny súd poukazuje na to, že označenie člena stráže prírody definuje ustanovenie § 74
ods. 1 Zákona o ochrane prírody a krajiny podľa ktorého sa člen stráže prírody preukazuje odznakom
člena stráže prírody, ako aj ústnym vyhlásením „stráž prírody“ a na požiadanie aj preukazom člena

stráže prírody. Člen stráže prírody pri preukazovaní príslušnosti nesmie odznak a preukaz vydať z rúk;
na požiadanie ukáže iba na nahliadnutie ich prednú stranu. Pritom nie je povinný oznámiť svoje meno
ani priezvisko. Ak situácia nedovoľuje preukázať sa odznakom alebo preukazom, preukáže sa člen
stráže prírody iba ústnym vyhlásením „stráž prírody". Po uplynutí prekážky sa preukáže odznakom členastráže prírody alebo preukazom člena stráže prírody. Správny súd nemal z obsahu administratívneho
spisuporušenievyššiecitovanéhozákonnéhoustanoveniapreukázané.Rovnakotaksprávnysúdnemal
ani z fotodokumentácie z miesta spáchania priestupku nachádzajúcej sa v administratívnom spisu za

preukázané, že by motorové vozidlo člena stáže prírody nebolo označené podľa § 77 ods. 1 písm. n)
Zákona o ochrane prírody a krajiny, t.j. na pravej polovici predného skla motorového vozidla nemalo
označenie „STRÁŽ PRÍRODY“ vydané organizáciou ochrany prírody“, hoci správny súd zdôrazňuje, že
v prejednávanej veci sa zo strany člena stráže nejednalo o použitie motorového vozidla počas výkonu
jehofunkcie,takakotopredpokladá§77ods.1písm.n)vyššiecitovanéhozákona.Pririešenípriestupku

žalobcu sa členovia stráže nachádzali mimo vozidla, t.j. ich motorové vozidlo nebolo použité na žiaden
zákrok voči žalobcovi. Z vyššie uvedeného dôvodu správny súd vyhodnotil i túto námietku žalobcu ako
nedôvodnú.

59) Čo sa týka samotného naplnenia subjektívnej stránky priestupku kladenému žalobcovi za vinu,
správny súd poukazuje na úpravu § 3 Zákona o priestupkoch, podľa ktorého na zodpovednosť za

priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné
zavinenie. Z ustanovenia § 92 ods. 1 písm. d) Zákona o ochrane prírody a krajiny vyplýva, že priestupku
sa dopustí ten, kto vykoná činnosť, ktorá je zakázaná, konkrétne v danom prípade zákaz jazdiť a stáť s
motorovýmvozidlommotorovoutrojkolkou,motorovouštvorkolkou,snežnýmskútromalebozáprahovým
vozidlom, najmä vozom, kočom alebo saňami, na pozemky za hranicami zastavaného územia obce

mimo diaľnice, cesty a miestnej komunikácie, parkoviska, čerpacej stanice, garáže, továrenského,
staničného alebo letištného priestoru, na ktorom platí druhý stupeň ochrany. Z ustanovenia § 92 ods. 1
písm. zg) Zákona o ochrane prírody vyplýva, že priestupku sa dopustí ten, kto nesplní povinnosť uloženú
orgánom ochrany prírody, v danom prípade neuposlúchne výzvu, pokyn, príkaz a požiadavku člena
stráže prírody, alebo nestrpí výkon jeho oprávnení podľa odseku 1 daného zákonného ustanovenia.

Zo zákonnej úpravy obsiahnutej v § 92 ods. 1 písm. d) ako aj § 92 ods. 1 písm. zg) nevyplýva,
že by zákonom bolo ustanovené, že pre zodpovednosť za tento priestupok je potrebné úmyselné
zavinenie. Na konštatovanie zodpovednosti žalobcu preto postačuje zavinenie z nedbanlivosti. V tomto
kontexte námietky žalobcu súvisiace s označením príslušného chráneného územia sú irelevantné. Je
potrebné poukázať na skutočnosť, že ochrana prírody a krajiny vrátane ochrany dotknutého územia je

založená všeobecne záväznými právnymi predpismi. Označenie daného územia nemá pre zbavenie
zodpovednosti za porušenie zákonom stanovených zákazov žiadnu relevanciu. Vychádzajúc zo
všeobecného právneho princípu, v zmysle ktorého neznalosť práva neospravedlňuje, platí, že samotná
neznalosť štatútu daného územia nemôže žalobcu eventuálne zbaviť jeho právnej zodpovednosti. Je
namieste v tomto smere poukázať na § 15 zák. č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o

Zbierke zákonov Slovenskej republiky, podľa ktorého o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov vyhlásené,
sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka. Ochrana dotknutého
územia je upravená všeobecne záväznými právnymi.

60) Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom jemu uloženej pokuty a toho, že sa žalovaný dostatočne

vysporiadal s okolnosťami, akým spôsobom bude predmetná pokuta citeľná v majetkovej sfére žalobcu,
správny súd v prvom rade poukazuje na to, že prvostupňový správny orgán postupoval pri ukladaní
sankcie za spáchaný priestupok žalobcovi zákonne, uložený druh sankcie dostatočným spôsobom
zdôvodnil, prihliadol na okolnosti viazané na žalobcu ako i samotný skutok. Prvostupňový správny
orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že pri rozhodovaní o druhu sankcie a jej výmere

prihliadolnazistenéskutočnosti,najmänazávažnosťpriestupkovaichnásledky,naokolnosti,zaktorých
boli spáchané, na osobu žalobcu ako páchateľa, a rovnako aj na skutočnosť, že žalobca sa priestupku
na úseku ochrany prírody a krajiny dopustil po prvýkrát. Sankcia bola právnym následkom spáchania
priestupku a jej pôsobenie má byť výchovné a má odvracať od protiprávneho konania páchateľa
priestupku. V prejednávanej veci bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 100,- Eur, t.j. v spodnej hranici

sadzby, pričom prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní o výške pokuty svoje úvahy, ktorými bol
vedený pri rozhodovaní o nej náležite odôvodnil, prihliadajúc na zásadu proporcionality pri jej uložení.
Z vyššie uvedeného dôvodu správny súd i túto námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.

61) Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že sa jemu za vinu kladeného priestupku nedopustil, keďže neporušil

§ 13 ods. 1 písm. a) Zákona o ochrane prírody a krajiny, nakoľko jazdil po ceste, ktorá tvorí výnimku
zo zákazového ustanovenia, keďže zákaz sa na cestu nevzťahuje, správny súd konštatuje, že i túto
námietku žalobcu vyhodnotil ako irelevantnú. Z obsahu administratívneho spisu, konkrétne z výpisu z
listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že parcela CKN č. 12574/3 v k. ú. C. D. je ako druh pozemku označená– lesný pozemok. Žalobca nejazdil po ceste definovanej v zmysle § 4a a nasl. zákona č. 135/1961 Zb o
pozemných komunikáciách (cestný zákon) ako tvrdí, ale po lesnej ceste, ktorej definícia je obsiahnutá
v § 2 písm. w) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, a rozumie sa ňou účelová komunikácia určená na

zabezpečenie trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch, ktorá má vybudované zemné teleso a aspoň
jednoduché odvodnenie.

62) Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel k tomu záveru, že správny orgán prvého
stupňa a rovnako i žalovaný ako správny orgán druhého stupňa za účelom správneho a úplného

zistenia skutkového stavu v dostatočnej miere zhromaždili dôkazy, ktoré následne pri rozhodovaní o
tom, že bude žalobca v postavení obvineného uznaný vinným z priestupku, vecne správne vyhodnotili
v ich vzájomnej súvislosti, čoho výsledkom je zistenie skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti, so záverom, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania vymedzeného v skutkovej vete
žalobou napadnutých rozhodnutí. Za toto konanie, ktoré spĺňa všetky typové znaky priestupku podľa
§ 92 ods. 2 písm. b) a § 92 ods. 2 písm. d) Zákona o ochrane prírody a krajiny, bolo potom dôvodné

žalobcovi uložiť sankciu vo forme pokuty. S ohľadom na uvedené vyhodnotil správny súd všetky žalobné
námietky žalobcu ako nedôvodné a preto žalobu s poukazom na § 190 SSP zamietol.

63) O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého
správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne

vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca
vkonaníúspešnýnebol,správnysúdmunáhradutrovkonanianepriznal.Rovnakosprávnysúdnepriznal
náhradu trov konania ani žalovanému keďže mal za to, že neboli splnené podmienky pre jej priznanie
podľa § 168 SSP, t.j. výnimočnosť situácie.
Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.

4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak

bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia.
Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa

musia byť spísané advokátom.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.