Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. august 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Sfk/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200207
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:5022200207.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny

Benczovej a zo sudcov JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. v právnej veci
žalobcu (sťažovateľa): Naše Farmy, a. s., so sídlom Dlhé hony 4991, 058 01 Poprad, IČO: 36 787
302, právne zastúpený: Krechňák & Associates, s. r. o., Panenská 8, 811 03 Bratislava - Staré Mesto,
IČO: 36 861 286, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63,
974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 100185980/2022 zo dňa
27.01.2022, č. 100186311/2022 zo dňa 27.01.2022 a č. 100186512/2022 zo dňa 27.01.2022, konajúc o
kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici, č. k. ZA-30S/86/2022-183

zo dňa 22.01.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Žilina (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty
(ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie január až december 2017, z ktorej vyhotovil Protokol č.
101503580/2020 zo dňa 30.09.2020. Správca dane preveroval dodanie služieb žalobcovi od spoločností
ASTOM-4PS s.r.o. a DOUVE s.r.o. Správca dane dospel k záveru, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy

(okrem faktúr), že prijal plnenie od uvedených dodávateľov tak, ako sú špecifikované v predmete zmlúv
o poskytovaní služieb.
Rozhodnutie č. 1
2. Rozhodnutím č. 101276142/2021 zo dňa 20.07.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie č. 1“)
správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 2060 EUR za zdaňovacie obdobie november 2017.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že (I) žalobca nepreukázal, že sa v rámci svojich podnikateľských
aktivít zaoberal činnosťami v oblasti energetiky a poľnohospodárstva, (II) rovnako nepreukázal, že

fakturované služby využil pre vlastnú ekonomickú činnosť, (III) fakturované služby od spoločnosti
ASTOM-4PS s.r.o. neboli žalobcovi poskytnuté tak, ako boli deklarované zmluvami a faktúrami, (IV)
predmetzmluvysospoločnosťouDOUVEs.r.o.bolrovnaký(duplicitný)akovprípadeASTOM-4PSs.r.o.,
(V) dcérske spoločnosti žalobcu ako samostatné právne subjekty uzatvárali obchodné zmluvy priamo s
odberateľmi a dodávateľmi, a teda nebolo potrebné aby žalobca, ako materská spoločnosť, tieto služby
zabezpečil a (VI) fakturácia prebehla len formálne, bez materiálneho plnenia.
3. Žalovaný rozhodnutím č. 100186311/2022 zo dňa 27.01.2022 (ďalej len „rozhodnutie č. 1“)

prvostupňové rozhodnutie č. 1 potvrdil. Podľa žalovaného dôvodom nepriznania nároku na odpočítanie
dane zo služieb podľa Zmluvy o poskytovaní služieb dodávateľom ASTOM-4PS s.r.o. bola skutočnosť,
že žalobca nepreukázal aké zdaniteľné plnenie bolo predmetom tejto fakturácie, ako bola stanovená
hodnota plnenia a že plnenie malo priamu a bezprostrednú súvislosť s hospodárskou činnosťou žalobcu.V prípade spoločnosti DOUVE s.r.o. žalobca nepreukázal opodstatnenosť fakturácie, keď predmetom
zmluvy boli tie isté činnosti, aké mala žalobcovi poskytnúť spoločnosť ASTOM-4PS s.r.o.
Rozhodnutie č. 2

4. Rozhodnutím č. 101276296/2021 zo dňa 20.07.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie č. 2“)
správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 2060 EUR za zdaňovacie obdobie december 2017.
Správca dane posudzoval dodanie služieb žalobcovi od spoločností ASTOM-4PS s.r.o. a DOUVE s.r.o.,
pričom dospel k rovnakým záverom, ako v prípade prvostupňového rozhodnutia č. 1.
5. Žalovaný rozhodnutím č. 100186512/2022 zo dňa 27.01.2022 (ďalej len „rozhodnutie č. 2“)

prvostupňové rozhodnutie č. 2 potvrdil, pričom dospel k rovnakým záverom, ako v prípade rozhodnutia
č. 1.
Rozhodnutie č. 3
6. Rozhodnutím č. 101276036/2021 zo dňa 20.07.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie č. 2“)
správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 2360 EUR za zdaňovacie obdobie október 2017.
Správca dane posudzoval dodanie služieb žalobcovi od spoločností ASTOM-4PS s.r.o. a DOUVE s.r.o.,

pričom dospel k rovnakým záverom, ako v prípade prvostupňového rozhodnutia č. 1.
7. Žalovaný rozhodnutím č. 100185980/2022 zo dňa 27.01.2022 (ďalej len „rozhodnutie č. 2“)
prvostupňové rozhodnutie č. 2 potvrdil, pričom dospel k rovnakým záverom, ako v prípade rozhodnutia
č. 1.
II. Priebeh konania pred správnym súdom

8.ProtirozhodnutiamžalovanéhopodalžalobcasamostatnévšeobecnésprávnežalobynaKrajskýsúdv
Žiline (ďalej len „krajský súd“), ktorými sa domáhal ich zrušenia, v spojení s jednotlivými prvostupňovými
rozhodnutiami, vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie a priznania práva na úplnú náhradu trov
konania.
9. Žalobca v rámci svojej obsiahlej žalobnej argumentácie poukázal na to, že komplexné poradenské

služby, ktoré boli predmetom Zmlúv o poskytnutí odborných služieb medzi ním ako dodávateľom
a dcérskymi energo spoločnosťami ako odberateľmi, pričom tieto zahŕňali aj poradenstvo v
odbornej oblasti energetiky (prevádzkovania solárnych elektrární dcérskymi energo spoločnosťami).
Preukázanou praxou medzi zmluvnými stranami sa ustálilo, že vo vzťahu k dodávateľovi ASTOM-4PS
sa realizovala len časť predmetu zmlúv týkajúca sa činností v oblasti energetiky. Táto zavedená prax

súvisela s tým, že v čase uzavretia Zmlúv o poskytovaní služieb ASTOM-4PS žalobca ešte nebol v
celom rozsahu aktívny v oblasti poľnohospodárstva, plánovali sa však a prebiehali niektoré prípravné
činnosti. Naopak, v čase uzavretia oboch zmlúv, ako aj v celom roku 2017, už žalobca aktívne pôsobil
v oblasti energetiky prostredníctvom dcérskych energo spoločností prevádzkujúcich solárne elektrárne,
čo v daňovom konaní nebolo sporné.

10. Vo vzťahu k dodaniu služieb od spoločnosti DOUVE - AGRO, s.r.o. (pred zmenou obchodného
mena DOUVE, s.r.o.) sa podľa žalobcu praxou ustálilo, že táto spoločnosť mala realizovať len časť
predmetu zmluvy, týkajúcej sa činností v oblasti pôdohospodárstva. Už v čase jej uzavretia bolo
zrejmé, že na jej základe bude DOUVE - AGRO realizovať (aj) subdodávky odborného poradenstva
v oblasti poľnohospodárstva pre dcérske agro spoločnosti a v ich prospech. Dodanie služieb touto

spoločnosťou možno považovať prinajmenšom za tzv. prípravné činnosti, pri ktorých v zmysle judikatúry
SD EÚ rovnako vzniká nárok na odpočítanie DPH, a to aj keď neexistuje priama a bezprostredná
súvislosť s vlastnými zdaniteľnými plneniami. Žalobca mal za to, že kým jeho činnosť pre dcérske
agro spoločnosti realizovaná žalobcom priamo alebo subdodávateľsky (DOUVE - AGRO) spočívala v
poskytnutí komplexnej poradenskej služby, teda v „duševnej práci“ - najmä v strategickom a finančnom

riadení a odbornom poradenstve, činnosť ASTOM-4PS realizovaná na základe zmluvného vzťahu
s dcérskymi agro spoločnosťami spočívala vo „fyzickej práci“ - v rozsahu presne vymedzených
poľnohospodárskych prác, ako je kosenie, diskovanie, balíkovanie, mulčovanie a pod. (pozri aj 7.4).
Poradenské služby poskytované subdodávateľom DOUVE - AGRO dcérskym agro spoločnostiam v
roku 2018 sa teda v žiadnom prípade neprekrývali s predmetom činnosti ASTOM-4PS podľa Zmlúv o

poskytovaní poľnohospodárskych služieb. Navyše, viaceré dcérske agro spoločnosti takúto zmluvu s
ASTOM-4PS ani neuzavreli (napr. Medzičilizie, Agročat).
11. Žalobca poukázal na dôkazné prostriedky, ktoré správcovi dane predložil, a síce: podania a
tvrdenia v nich obsiahnuté; zápisy z koordinačných porád k mesiacom január až december 2017;
listinné dôkazy; svedecké výpovede; odpočty elektromerov do 2. dňa v mesiaci; činnosť vo vzťahu k

colnému úradu a vo vzťahu k spoločnosti OKTE, a.s.; činnosť vo vzťahu k ÚRSO; činnosť vo vzťahu
k Ministerstvu hospodárstva SR; vykonávanie kontrol a poradenstva a vypracovávaním podkladov
k fakturácii doplatkov a strát za vyrobenú elektrinu k faktúram pre prevádzkovateľov regionálnych
distribučných sústav; činnosť vo vzťahu k Štatistickému úradu SR a príprava nových zmlúv, ktorésúvisia s výkonom podnikateľskej činnosti dcérskych energo spoločností a komunikácia s obchodníkmi.
Žalobca tiež poukázal na to, že v prípade dodania služby od spoločnosti ASTOM-4PS si faktický stav
nevyžadoval na poskytnutie služby dcérskym spoločnostiam žiadny ďalší osobitný úkon, t. j. akýsi

formálny úkon odovzdania a prevzatia služby. Žalobca z hľadiska materiálnej stránky posudzovanej
transakcie považoval za právne bezvýznamné aj to, (I) či sa predmet zmlúv textovo doslovne zhodoval,
(II) či dokumenty ním predložené mali prípadné formálne nedostatky, a (III) či existuje akýkoľvek ďalší
formálnyúkon.Správcadanepodľanehoporušilzásaduneformálnostiaprednostiekonomickejpodstaty
daňovej transakcie. Záverom k tejto časti správnej žaloby uviedol, že uniesol svoje dôkazné bremeno

a preukázal dodanie služieb tak jemu, ako aj následne jeho dcérskym spoločnostiam, čím boli splnené
hmotnoprávne podmienky na priznanie odpočtu.
12. Žalobca ďalej namietal, že daňové orgány porušili zákaz ľubovoľného a účelového hodnotenia
dôkazov a nezohľadnili účel inštitútu odpočítania DPH judikovaný najvyššími súdnymi autoritami.
Osobitne zopakoval, že mnohé z e-mailov, ktoré mu jeho dodávateľ (ASTOM-4PS) zaslal, sa podľa ich
explicitného obsahu a označenia týkajú priamo dcérskych energo spoločností. Žalobca tiež poukázal na

to, že vysvetlil, že činnosti spoločnosti ASTOM-4PS neboli vykonávané na základe servisných zmlúv,
ale na základe zmlúv o poskytovaní služieb. Na základe servisných zmlúv boli dodávané „fyzické“
servisné a údržbárske práce na zariadeniach FVE, teda celkom iné činnosti, ako sú predmetom
posudzovania. Žalobca svoju ďalšiu argumentáciu smeroval k tvrdeniam o priamom dodaní všetkých
služieb dcérskym spoločnostiam na základe servisných zmlúv, zmlúv so spoločnosťou HELIOSYS a

zmlúv o poskytovaní poľnohospodárskych služieb. K nepredloženiu písomných požiadaviek dcérskych
spoločností a súpisov dodaných služieb žalobca poukázal na stovky listov a tri svedecké výpovede,
ktorými dodanie služieb preukázal. K všeobecnej formulácii fakturácie uviedol, že tá je v podnikateľskej
praxi celkom bežná osobitne v prípadoch, kedy cena nie je určovaná podľa množstva dodaných
služieb, ale paušálnou mesačnou platbou. Dôvodom subdodávateľského vzťahu medzi žalobcom a

ASTOM-4PS bolo, že priame dodanie by vylučovalo poskytnutie komplexnej služby zo strany materskej
spoločnosti, vrátane jej strategického manažérskeho riadenia celej skupiny (aj v oblasti energetiky).
Rovnako by vylučovalo poskytnutie komplexnej služby podnikateľskej administratívy žalobcom, pretože
nie jednotlivé dcérske energo spoločnosti, ale žalobca na základe Zmlúv o poskytnutí odborných
služieb administratívne spracovával výstupy od ASTOM-4PS. Ak by ASTOM-4PS poskytoval služby

priamodcérskymenergospoločnostiam,administratívnespracovávaniejehovýstupovžalobcombybolo
vylúčené, alebo prinajmenšom neúčelné. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že daňový subjekt
má právo zvoliť si a určiť štruktúru daňovej transakcie.
13. Žalobca tiež poukázal na dlhodobú obchodnú spoluprácu medzi ním, ASTOM-4PS a dcérskymi
spoločnosťami (od apríla 2013). Uvedené správca dane vôbec nezohľadnil. Aj keby ASTOM-4PS

poskytol služby dcérskym spoločnostiam priamo (nie na základe zmluvy so žalobcom), vzniklo by právo
odpočítať daň zo služieb ASTOM-4PS u dcérskych energo spoločností namiesto u žalobcu. Je teda
zachovaná daňová neutralita vo vzťahu k štátnemu rozpočtu. V ďalšom texte sa žalobca vyjadril k
hodnoteniu výpovedí troch svedkov správcom dane, účtovaniu tržieb na analytickom účte, štatistickému
kódu klasifikácie SK NACE a k totožnosti predmetu zmlúv žalobcu s jeho dodávateľmi. Poukázal na

to, že uniesol svoje dôkazné bremeno. Ďalej uviedol, že správca dane na súčinnosť žalobcu reagoval
výzvou na doplnenie dôkazov len jediný raz, a to Výzvou z 18.11.2020. Na jej základe žalobca predložil
Dôkaz 38/ pozostávajúci zo 465 dvojstrán listín. Súčasne opätovne deklaroval pripravenosť v prípade
potreby predložiť ďalšie dôkazy. Správca dane ani žalovaný žalobcu ďalej nevyzvali, aby svoje tvrdenia
preukázal aj iným spôsobom.

14. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnym žalobám uviedol, že z analýzy textu zmlúv o poskytnutí
odbornýchslužiebuzatvorenýchmedzižalobcomadcérskymispoločnosťamivyplýva,žeichpredmetom
boli služby podnikateľskej administratívy, poradenstvo a sprístupnenie podnikateľskej infraštruktúry,
pritom v predmete zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou ASTOM-4PS s.r.o. a žalobcom bolo
dohodnuté poskytovanie služieb z oblasti energetiky a poľnohospodárstva (výskum druhov surovín,

prieskum trhu v oblasti energetiky a poľnohospodárstva, monitoring v tejto oblasti a pod.), t. j. iné služby
ako boli dohodnuté v zmluvách uzatvorených medzi žalobcom a dcérskymi spoločnosťami. V zmysle
zmlúv uzatvorených s dcérskymi spoločnosťami mali byť služby poskytnuté na základe ich ústnych alebo
písomných požiadaviek, avšak za celé obdobie na uvedený rozsah dohodnutých služieb neexistuje
jediná písomná požiadavka ani jedného z objednávateľov (dcérskych spoločností), a teda nie je zrejmé,

aké konkrétne služby s podrobným rozpisom im boli dodané a že ich súčasťou boli aj plnenia fakturované
spoločnosťou ASTOM-4PS s.r.o.
15. Žalovaný ďalej konštatoval, že služby, ktoré mal žalobca dodať dcérskym spoločnostiam sa vo
svojej podstate prekrývajú s činnosťami vymedzenými v servisných zmluvách, na podklade ktorýchspoločnosť ASTOM-4PS s.r.o. poskytovala služby priamo jednotlivým dcérskym spoločnostiam žalobcu
podnikajúcim v energo sektore (napr. poradenstvo pri základných podnikateľských činnostiach a vedení
účtovníctva pre energetické činnosti; zabezpečenie podkladov a pravidelnej komunikácie s URSO,

OKTE, SSE pre energetické spoločnosti - mimo dcérskej energo spoločnosti ASTOM s. r. o.). Z
uvedeného vyplýva, že nebola potrebná požiadavka na materskú spoločnosť za účelom zabezpečenia
služieb, keďže dcérske spoločnosti si tieto služby zabezpečovali priamo na základe servisných zmlúv
so spoločnosťou ASTOM-4PS s.r.o.
16. Podľa žalovaného žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy o tom, aké konkrétne plnenia mu

fakturovala spoločnosť DOUVE - AGRO, s.r.o. a že plnenia použil na účely svojich podnikateľských
aktivít. V predloženej faktúre DOUVE - AGRO, s.r.o. je v predmete fakturácie uvedený len strohý text,
bez akýchkoľvek príloh s uvedením druhu poskytnutých služieb, ich množstva, termínu vykonania, čo
oprávnene vzbudzuje pochybnosti o reálnosti fakturovaných služieb. Tento záver podporili aj tvrdenia
svedka, ktorý uviedol, že niektoré činnosti podľa jednotlivých bodov predmetu zmluvy uzatvorenej
medzi žalobcom a spoločnosťou DOUVE - AGRO, s.r.o. žalobca vôbec nevyžadoval. Zároveň žalobca

neobjasnil dôvod, prečo by si dcérske spoločnosti mali objednávať odborné činnosti od neho.
Žalobca svojím tvrdením, že osoby zamestnané v spoločnosti ASTOM-4PS s.r.o. priamo koordinovali
činnosť jednotlivých zodpovedných zástupcov v dcérskych spoločnostiach sám priznal, že výlučne
dcérske spoločnosti podliehali regulácii a povinnostiam výrobcov a dodávateľov elektriny a mohli byť
bezprostrednými prijímateľmi služieb realizovaných v mieste prevádzky solárnej elektrárne. Rovnako

poukázanie žalobcu na úkony vo vzťahu k ÚRSO, k OKTE, s.r.o., vykonávaniu odpočtu elektromerov
a pod., a že tieto priamo spadajú pod zmluvy o poskytnutí odborných služieb uzatvorené s dcérskymi
spoločnosťami je podľa žalovaného vzhľadom na ďalšie získané dôkazy zavádzajúce, pretože zmluvný
vzťah na dodávku služieb v oblasti energetiky a poľnohospodárstva bol uzatvorený medzi žalobcom a
spoločnosťou ASTOM-4PS s.r.o., v zmysle čoho nemožno prijať záver, že služby boli ďalej žalobcom aj

poskytnuté a dodané dcérskym spoločnostiam, pretože v zmluve o poskytovaní služieb uzatvorenej so
spoločnosťou ASTOM-4PS s.r.o. sa sprostredkovanie prijatých služieb cez žalobcu týmto spoločnostiam
neriešilo.
17. Podľa žalovaného žalobca nepredložil žiadny dôkaz o vykonaní subdodávok pre dcérske
spoločnosti, pričom na koordinačných poradách sa vyhodnocovali aj také činnosti, ktoré ani nespadali

pod predmet zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou ASTOM-4PS s.r.o. Rovnako
hodnotil aj e-mailovú komunikáciu, ktorá v mnohých prípadoch prebiehala medzi spoločnosťou
ASTOM-4PS s.r.o. a jednotlivými dcérskymi spoločnosťami priamo, bez účasti žalobcu. Ostatné
doklady boli buď vystavené pre iné samostatné právne subjekty alebo v mene iných samostatných
právnych subjektov, a teda na ich podklade nemožno bez ďalšieho konštatovať, že žalobca preukázal

opodstatnenosť. Dôvodom nepriznania nároku na odpočítanie dane bolo nepreukázanie splnenia
podmienok zadefinovaných v § 49 zákona o DPH, a nie tá skutočnosť, že žalobca v daňových
priznaniach uvádzal kód SK NACE - 68200. Žalovaný netvrdil, že žalobca nevykonával aj iné činnosti
okrem svojej hlavnej činnosti, ale podporne poukázal na tú skutočnosť, že každý daňový subjekt má
právo slobodného výberu tohto kódu, ktorý by mal vystihovať jeho hlavnú činnosť alebo predpokladanú

činnosť.
18. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že v rámci svojich podnikateľských aktivít sa zaoberal
aj činnosťami v oblasti energetiky a poľnohospodárstva alebo sa priamo angažoval v činnostiach
zameraných na odvetvia energetiky a poľnohospodárstva. Vyplýva to zo zistenia, že žalobca sa
zaoberal prevažne predajom a prenájmom apartmánov v hotelovom komplexe Kukučka v Tatranskej

Lomnici, predajom bytov a prenájmom parkovacích miest a prenájmom bytov v bytových domoch vo
Veľkej Lomnici, pričom mal prevažne 100% majetkový podiel v dcérskych spoločnostiach, z ktorých
niektoré sa zaoberajú výrobou elektrickej energie a niektoré poskytujú služby poľnohospodárskej
výroby. Medzi hlavné činnosti žalobcu však nepatria činnosti zamerané na oblasti energetiky a
poľnohospodárstva, pretože na tieto činnosti boli zriadené dcérske spoločnosti. K absencii výziev

správcu dane žalovaný uviedol, že správca dane žalobcu priebežne oboznamoval, a to prostredníctvom
Oboznámenia so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie január 2017 až december 2017 a výzvy na vyjadrenie sa k pochybnostiam
správcu dane č. 101240428/2020 zo dňa 31.07.2020 (doručené dňa 03.08.2020) a súčasne ho vyzval
na predloženie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, prostredníctvom Protokolu. V zmysle vyššie

uvedenej argumentácie preto žalovaný navrhol, aby krajský súd žalobu zamietol.
19. Žalobca v jednotlivých replikách zopakoval, že jednotlivé rozhodnutia považuje za nezákonné a
zotrval na svojej argumentácii a žalobnom návrhu.20. Žalovaný v jednotlivých duplikách rovnako zotrval na svojich tvrdeniach a návrhu na zamietnutie
správnej žaloby.
21. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) uznesením č. k. ZA-30S/86/2022-161 spojil

na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. ZA-30S/86/2022, ZA-31S/67/2022 a ZA-30S/87/2022,
s tým, že veci budú ďalej vedené v spoločnom konaní pod spoločnou spisovou značkou sp. zn.
ZA-30S/86/2022.
III. Rozsudok správneho súdu
22. Správny súd rozsudkom č. k. ZA-30S/86/2022-183 zo dňa 22.01.2024 žaloby o preskúmanie

jednotlivých napadnutých rozhodnutí podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v
znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol.
23. Správny súd mal za to, že z preskúmavaných rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že žalobcovi
nebolo uznané právo na odpočet DPH pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok. Konkrétne ale nešlo
výlučneozáveronesplneníhmotnoprávnejpodmienkypreto,ženebolopreukázané,žežalobcomprijaté
plnenia od spoločnosti ASTOM-4PS s.r.o. boli žalobcom následne použité v rámci jeho ekonomickej

činnosti. Z preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že daňové orgány považovali za nesplnenú už aj prvú z
hmotnoprávnych podmienok stanovených pre vznik práva na odpočet DPH, a to, že nebolo preukázané
dodanie služieb v jednotlivých zdaňovacích obdobiach od deklarovaného dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o.
žalobcovi. Pokiaľ ide o deklarované dodanie služieb od dodávateľa DOUVE-AGRO, s.r.o., dôvodom
neuznania práva na odpočet DPH z faktúr vystavených týmto dodávateľom bolo taktiež nepreukázanie

reality plnenia - dodanie služieb. Podľa argumentácie žalobcu v mesiacoch október 2017 až december
2017 ešte nedodával žiadne služby v oblasti poľnohospodárstva pre svoje dcérske spoločnosti (zmluvy
s nimi uzavrel až 31.12.2017) a malo ísť o prípravné práce na realizáciu podnikateľských aktivít v oblasti
poľnohospodárstva.
24. Vo vzťahu k dodaniu služieb od spoločnosti ASTOM-4PS s.r.o. správny súd poukázal na svoj

skorší rozsudok sp. zn. ZA-30S/80/2022 zo dňa 22.01.2024 vo veci rovnakých účastníkov konania. Je
pravdou, že v rozhodnutiach daňových orgánov sa objavujú aj konštatovania, že žalobca nepreukázal
bezprostrednú súvislosť medzi preverovanými zdaniteľnými plneniami na vstupe (služby od spoločnosti
ASTOM-4PS s.r.o.) a zdaniteľnými plneniami na výstupe (dodanie služieb pre dcérske spoločnosti), čo
smeruje aj k záveru, že nebola splnená tretia z hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH a to, že

žalobca nepreukázal priamu a bezprostrednú súvislosť plnení na vstupe s plneniami na výstupe (že
prijaté plnenie bolo príjemcom (daňovým subjektom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti). Keďže
žalobcatvrdil,žeslužbyodspoločnostiASTOM-4PSs.r.o.obstaralpreto,abymoholsplniťsvojezáväzky
voči dcérskym spoločnostiam, bolo v rámci preverovania reálnosti dodania služieb opodstatnené
zaoberať sa aj prepojenosťou a súvislosťou so službami na výstupe (pre dcérske spoločnosti), pretože

aj skutočnosti zistené v tomto smere boli spôsobilé preukázať reálnosť plnenia medzi žalobcom a
spoločnosťou ASTOM-4PS s.r.o. Pre záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH
pritom ale podľa súdu postačuje nesplnenie čo aj len jednej z kumulatívne stanovených podmienok.
25. Správny súd poukázal na to, že žalobca mal uzatvorené s deklarovaným dodávateľom ASTOM-4PS,
s.r.o. zmluvy o poskytnutí služieb, pričom tvrdil, že tieto zmluvy mal uzavreté za tým účelom, aby mohol

prostredníctvom služieb obstaraných od dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o. plniť svoje záväzky zo zmlúv,
ktoré mal uzavreté s dcérskymi spoločnosťami. Je preto logické, že daňové orgány pri preverovaní
reálnosti dodania služby od spoločnosti ASTOM-4PS s.r.o. žalobcovi preverovali aj okolnosti na strane
dcérskych spoločností, a to či žalobca potreboval obstarať služby od dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o. a či
ich použil na plnenie svojich záväzkov voči dcérskym spoločnostiam. Z celkového kontextu rozhodnutí

daňových orgánov vyplýva, že daňové orgány nespochybnili len to, že žalobca dodal služby prijaté
od ASTOM-4PS s.r.o. v rámci svojich plnení pre dcérske spoločnosti, ale spochybnili hlavne realitu
dodania - reálnosť dodania medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom. Dôkazné bremeno zaťažuje
predovšetkým daňový subjekt a správcu dane zaťažuje len v prípade záveru o podvodnom konaní,
čo nebol prejednávaný prípad. K námietke týkajúcej sa nedodržania postupu v zmysle § 46 ods. 5

Daňového poriadku správny súd zdôraznil, že nebolo úlohou správcu dane opakovane vyzývať žalobcu
napredkladanieďalšíchdôkazovdovtedy,kýmbysanepreukázalijehotvrdeniaaneboloúlohousprávcu
dane ani poučovať žalobcu o tom, akými konkrétnymi dôkazmi by mohol svoje dôkazné bremeno uniesť.
Správny súd v tejto súvislosti odkázal aj na závery uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 377/2018
zo dňa 14.11.2018. Bolo teda na žalobcovi predložiť ďalšie dôkazy, ktoré sa týkali deklarovaných

obchodných transakcií, ktoré mal žalobca k dispozícii.
26. Vo vzťahu k relevantnosti spochybnenia dodania služby spoločnosťou ASTOM-4PS s.r.o. správny
súd súhlasil so záverom daňových orgánov, že služba je vo faktúrach bola vymedzená všeobecne a
nekonkrétne, s odkazom na zmluvy, ktoré sú taktiež nekonkrétne a všeobecne formulované, pričomžalobca nepredložil žiadne objednávky alebo dodacie listy, v ktorých by bolo bližšie vymedzené, čo malo
byť predmetom dodania v jednotlivých mesiacoch. Zo zmlúv vôbec nevyplýva, že by predmetom dodania
mali byť služby, ktoré budú realizované v mene, v prospech alebo za dcérske spoločnosti žalobcu. Pokiaľ

je predmet fakturácie vymedzený všeobecne a nekonkrétne a všeobecne a nekonkrétne sú vymedzené
služby aj v zmluvách, na ktoré faktúry odkazujú, je podľa súdu opodstatnený záver o tom, že aj tieto
skutočnosti spochybňujú realitu plnenia, pretože nie je zrejmé, čo konkrétne malo byť dodané.
27. Správny súd s poukazom na jednotlivé ustanovenia zmlúv o poskytovaní služieb so spoločnosťou
ASTOM-4PS s.r.o. konštatoval, že poskytovateľ mal služby poskytovať na základe pokynov

objednávateľa (žalobcu) v termínoch a na miestach určených žalobcom. Z obsahu zmlúv nevyplýva, že
by malo ísť o čisto odborné služby z oblasti energetiky, keď sa v zmluve nachádza aj popis služieb z
oblasti poľnohospodárstva. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval reálnosť dodania
služieb v tom zmysle, že by ako objednávateľ objednal konkrétne služby, určil časové termíny plnenia
a zároveň určil, kde sa mali služby realizovať. Podľa súdu nebolo zrejmé, na základe čoho dodávateľ
mohol vedieť kde, komu a kedy a aké konkrétne služby má poskytovať. Zo zmlúv tiež nebolo zrejmé,

že sa služby majú realizovať u dcérskych spoločností. Zo samotných zmlúv vyplýva, že malo dôjsť ku
konkretizácii plnenia - malo byť bližšie vymedzené aké služby konkrétne majú byť dodané, v akých
časoch a v akých termínoch. Nepredloženie dôkazov preukazujúcich konkretizáciu v tomto smere je
podstatné, pretože zmluvy v rámci vymedzenia predmetu obsahujú aj také vymedzenie služieb, ktoré
sa týka oblasti poľnohospodárstva. Žalobca tvrdil, že potreboval obstarať služby od deklarovaného

dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o. preto, aby plnil záväzky zo zmlúv voči svojim dcérskym spoločnostiam,
ktoré pôsobili v oblasti prevádzky činnosti fotovoltaických elektrární. Z predmetu zmlúv ale vôbec nebolo
zrejmé, že by malo ísť len o služby v „energo sektore“ a ani nie je zrejmé, že žalobca tieto služby
obstaráva za tým účelom, aby bola zabezpečená činnosť dcérskych spoločností.
28. Správny súd ďalej uviedol, že zo zmlúv, ktoré mal žalobca uzavreté s dcérskymi spoločnosťami,

vyplýva, že predmetom dodania malo byť poskytnutie komplexných služieb podnikateľského
a ekonomického poradenstva ako aj podnikateľskej administratívy a sprístupnenie komplexnej
podnikateľskej infraštruktúry. Ani z týchto zmlúv podľa súdu nevyplýva, že by žalobca mal poskytovať
niektoré služby prostredníctvom spoločnosti ASTOM-4PS s.r.o., čo by taktiež mohol byť podporný dôkaz
na preukázanie reálnosti dodania služieb. Ani o zmluvných vzťahoch týkajúcich sa žalobcu a dcérskych

spoločností žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by práve z dôvodu žalobcom tvrdenej previazanosti
služieb preukazovali realitu dodania služieb od ASTOM-4PS s.r.o. Aj v týchto zmluvách je odkazované
na písomné alebo ústne požiadavky o rozsahu požadovaných služieb, ďalej na konkretizáciu miesta
plnenia. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé miesto a čas plnenia, pričom
niektoré zo služieb, ktoré mali byť dodané, sa týkali priamo fotovoltaických elektrárni, teda vôbec nie

je zrejmé, kde všade (na akých miestach) mali byť služby dodané, resp. ktorých miest sa týkali. Preto
ani dôkazy týkajúce sa zmluvných vzťahov medzi žalobcom a dcérskymi spoločnosťami neodstránili
pochybnosti o reálnom dodaní služieb.
29. K zápisniciam z koordinačných porád predložených žalobcom správny súd uviedol, že je v nich
uvedené, že koordinačných porád sa mal zúčastniť zástupca za žalobcu a zástupca za spoločnosť

ASTOM-4PS s.r.o. a porady sa mali uskutočniť vo Veľkej Lomnici. V zápisniciach sú uvedené body
programu, ktoré sa týkajú aj servisných a údržbárskych činností, o ktorých žalobca tvrdí, že ich
spoločnosť ASTOM-4PS s.r.o. dodávala jeho dcérskym spoločnostiam priamo na základe samostatne
uzatvorených servisných zmlúv. V zápisniciach je všeobecne uvedený harmonogram činností na určitý
kalendárny mesiac, mal byť schvaľovaný program výroby, mali byť formulované fakturácie doplatkov,

malo byť predložené vyhodnotenie výsledkov za určitý mesiac a podobne, ale opäť ide o všeobecné
formulácie, z ktorých taktiež nie je zrejmé, kto konkrétne, kedy a ako mal poskytovať aké konkrétne
služby. Zo zápisníc z porád nevyplýva, kde konkrétne mali byť jednotlivé činnosti realizované a zápisnice
nemajú žiadne prílohy, z ktorých by vyplývali konkrétne údaje.
30. Správny súd sa nestotožnil s námietkami žalobcu, že na základe servisných zmlúv sa realizovali

faktické úkony servisu a údržby a na základe zmlúv o poskytovaní služieb sa realizovala duševná
práca. Po porovnaní predmetu zmlúv súd dospel k záveru, že niektoré činnosti sa prekrývajú. Teda
pokiaľ po porovnaní obsahu zmlúv daňové orgány dospeli k záveru, že spoločnosť ASTOM-4PS
s.r.o. dodávala služby priamo dcérskym spoločnostiam, nie je tento záver neudržateľný. Obdobné
činnosti v zmluvách umocňujú pochybnosti o tom, že služby od spoločnosti ASTOM-4PS s.r.o.

boli reálne žalobcovi dodané. Aj keď daňové orgány poukázali na to, že dcérske spoločnosti mali
dlhodobú spoluprácu so spoločnosťou ASTOM-4PS s.r.o., čo skutkové okolnosti nedosvedčujú (a
čo aj žalobca namieta), nesprávnosť tejto čiastkovej argumentácie nie je spôsobilá privodiť záver o
nesprávnosti preskúmavaných rozhodnutí. Ide o čiastkové vyhodnotenie, ktorého nesprávnosť nemá zanásledok neudržateľnosť záverov o nesplnení hmotnoprávnej podmienky pre odpočet DPH. Na základe
zmlúv uzavretých medzi spoločnosťou ASTOM-4PS s.r.o. a žalobcom sa mali realizovať napríklad
odpočty elektromerov a v servisných zmluvách bola dohodnutá aj činnosť „poradenstvo pri základných

podnikateľských činnostiach a vedení účtovníctva, zabezpečenie podkladov a pravidelnej komunikácie s
ÚRSO a VSE-Distribúcia ohľadom výnosov, potvrdení a zmlúv“ a pod. Uvedené skutkové zistenia preto
nenasvedčujú pravdivosti žalobcovej argumentácie. Pokiaľ je v oboch zmluvách, ktoré boli predložené
ako dôkazy, nejednoznačne a nekonkrétne vymedzený ich predmet, potom bolo na žalobcovi, aby
predložil prípadne ďalšie dôkazy, ktoré by pochybnosti odstránili a preukázali jednoznačne, čo malo byť

predmetom dodania. Žalobca takéto dôkazy nepredložil a pochybnosti daňových orgánov neodstránil.
31. Predmetom zmluvy, na základe ktorej sa mala realizovať fakturácia, boli aj služby - činnosti v
sektore poľnohospodárstva. Žalobca na jednej strane tvrdil, že potreboval obstarať služby vysoko
odborné, potrebné v oblasti energetiky, a to od subjektu, ktorý ich bol schopný dodať a disponoval
potrebnou odbornosťou. V zmluve sú podľa správneho súdu tieto služby vymedzené všeobecne a aj v
rámci preambuly zmluvy je poskytovateľ zadefinovaný ako spoločnosť, ktorá disponuje podnikateľským

oprávnením na výkon služieb podľa požiadaviek objednávateľa a tiež materiálnym a personálnym
zabezpečením,ktoréjedostatočnénavýkonprácpodľapokynovobjednávateľa(nevyplývaztoho,žeide
o subjekt so špecializáciou v oblasti energetiky). Teda ani z vymedzenia osoby poskytovateľa nevyplýva,
že by malo ísť o subjekt zaoberajúci sa určitou špecifickou činnosťou v oblasti energetiky, keď navyše v
zmluvách sú dojednané činnosti týkajúce sa „energo sektora“ aj „agro sektora“. Žalobca navyše tvrdil, že

praxou sa ustálilo, že spoločnosť ASTOM-4PS s.r.o. dodávala len služby v „energo oblasti“, ale ani toto
svoje tvrdenie ničím nepreukázal, len tvrdil, že s realizáciou aktivít v oblasti poľnohospodárstva začal až
koncom roka 2017. Potom ale ani nie je zrejmé, prečo vymedzil v Zmluve o poskytovaní služieb uzavretej
so spoločnosťou ASTOM-4PS s.r.o. aj služby z oblasti poľnohospodárstva.
32. Správny súd mal ďalej za to, že nebolo úlohou správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, kým by

sa nepreukázali tvrdenia žalobcu. Závery, ku ktorým daňové orgány dospeli v prejednávaných veciach
a ktoré sú výsledkom hodnotenia dôkazov, sú podľa správneho súdu preskúmateľné a zodpovedajú
zásadám logického myslenia. Vzhľadom na všeobecne formulovaný predmet fakturácie, všeobecnú
formuláciu zmluvy a v nej obsiahnutú všeobecnú formuláciu činností, ktoré mali byť predmetom
dodania, daňové orgány nepochybili, ak vyžadovali od žalobcu aj predloženie ďalších dôkazov na

vyvrátenie pochybností. Napokon samotná zmluva vyžadovala konkretizáciu objednávaných služieb
(pokyny žalobcu ako objednávateľa vo vzťahu k miestam dodania a času dodania služieb), teda mali byť
zo strany žalobcu bližšie konkretizované požiadavky na dodanie služieb. Preto nepredloženie dôkazov
v tomto smere bez adekvátneho akceptovateľného vysvetlenia taktiež zakladá pochybnosť o tom, že
služby boli reálne poskytnuté.

33. K jednotlivým dôkazným prostriedkom, na ktoré žalobca poukázal správny súd uviedol, že daňové
orgány vyhodnotili všetky dôkazy jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach a skutkové zistenia vyvodené
zvykonanýchdôkazovnásledneprávneposúdili,čohovýsledkomsúzáveryuvedenévpreskúmavaných
rozhodnutiach. V týchto žalobných bodoch žalobca uvádza dôkazy, ktoré podľa neho preukazujú
realizáciu jednotlivých činností, ale všetky tieto dôkazy boli predmetom hodnotenia zo strany daňových

orgánov a ich závery správny súd v medziach žalobných bodov považoval za správne. K výpovediam
svedkov správny súd uviedol, že pokiaľ daňové orgány dospeli k záveru, že ani skutočnosťami
vyplývajúcimi z výpovedí svedkov nebolo preukázané žalobcom tvrdené dodanie služieb, bol tento záver
správny. Správny súd po preskúmaní výpovedí všetkých troch svedkov dospel k záveru, že obstojí
spochybnenie reálnosti deklarovaného dodania služieb od spoločnosti ASTOM-4PS s.r.o.

34. Správny súd tiež uviedol, že nie všetky servisné zmluvy mali rovnako vymedzený predmet plnenia a
boli v nich odlišnosti. Žalobca predovšetkým zdôrazňoval, že servisná zmluva uzavretá so spoločnosťou
ASTOM-4PS s.r.o. nemala v čl. II., bod 2. ustanovenia písm. k) a l). Aj pri akceptácii tohto skutkového
zistenia obstojí záver, že nebolo preukázané, že služby boli žalobcovi spoločnosťou ASTOM-4PS
s.r.o. reálne dodané. Správny súd sa vyjadril aj k dôkazu označenému ako „Dôkaz 38“, obsahom

ktorého sú listinné dôkazy (465 dvojstrán listinných dôkazov). Tieto dôkazy preukazujú, že dcérske
spoločnosti vykonávali činnosť v oblasti výroby elektrickej energie, avšak jednoznačne nepreukazujú
deklarované dodanie služieb od ASTOM-4PS s.r.o. žalobcovi aj vzhľadom na to, že svedok, C.. X. U.,
bol štatutárnym orgánom deklarovaného dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o., ale zároveň bol štatutárnym
orgánom v dcérskych spoločnostiach, s ktorými boli uzavreté servisné zmluvy. Po ukončení zmluvného

vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou ASTOM-4PS s.r.o. svedok C.. P. M. naďalej v mene C.. X.
U. vykonáva niektoré činnosti pre dcérske spoločnosti žalobcu. Uvedené skutočnosti preto odôvodňujú
komunikáciu medzi osobami účastnými e-mailovej komunikácie a nepreukazujú samé o sebe a aj po
vyhodnotení v súvislosti s inými dôkazmi reálnosť dodania služieb.35. K nedostatkom týkajúcim sa účtovania tržieb na analytickom účte „Tržby- management fee-
skupina“ a na štatistický kód klasifikácie SK NACE žalobcu, definujúci hlavný predmet činnosti
žalobcu, správny súd uviedol, že ide o také skutočnosti, ktoré by samé o sebe nedostačovali na

spochybnenie reálnosti deklarovaných plnení. Ide však o ďalšie skutočnosti zistené správcom dane
pri preverovaní reálnosti plnenia, na ktoré bolo poukazované. Správny súd uviedol, že dôkazy boli
daňovými orgánmi vyhodnotené jednotlivo a aj vo vzájomných súvislostiach, nebolo preukázané ich
účelové vyhodnocovanie v neprospech žalobcu. Zároveň závery daňových orgánov nie sú v rozpore s
vnútroštátnou judikatúrou, ktorá nadväzuje na súvisiacu judikatúru Súdneho dvora EÚ.

36. Vo vzťahu k službám, ktoré mali byť dodané dodávateľom DOUVE-AGRO, s.r.o. správny súd
poukázal na znenie zmluvy, ku ktorej uviedol, že pri vymedzení pojmu dodávateľ v preambule zmluvy
nie je zrejmé, že by to mala byť spoločnosť, ktorá sa zaoberá špecifickými činnosťami v oblasti
poľnohospodárstva. Všeobecne zadefinované pojmy dodávateľa a objednávateľa nenaznačujú, že
predmetom zmlúv malo byť dodanie služieb v oblasti poľnohospodárstva. V rámci predmetu zmluvy sú
vymedzené činnosti spojené s oblasťou energetiky a aj činnosti spojené s oblasťou poľnohospodárstva.

Žalobcauviedol,žebolozrejméapraxoupreukázané,žespoločnosťASTOM-4PSs.r.o.dodávalaslužby
v oblasti energetiky a spoločnosť DOUVE-AGRO, s.r.o. v oblasti poľnohospodárstva, ale v tomto smere
nepredložil žiadne dôkazy. Navyše žalobca tvrdil, že v mesiacoch október 2017, november 2017 a
december 2017 boli vykonávané prípravné práce, pretože začal podnikať v oblasti poľnohospodárstva
a dňa 31.12.2017 preto uzavrel zmluvy o poskytovaní služieb s dcérskymi spoločnosťami podnikajúcimi

v „agro sektore“. Tieto tvrdenia žalobca ale vôbec nepreukázal. Zmluva má takmer totožné znenie ako
zmluva uzavretá so spoločnosťou ASTOM-4PS s.r.o. a nebolo preukázané, že boli na základe tejto
zmluvy dodávané služby v oblasti poľnohospodárstva. Správny súd rovnako poukázal na všeobecné
znenie faktúr, preskúmal výpoveď svedka pričom uzavrel, že tento len všeobecne a nekonkrétne potvrdil
dodanie služieb napriek tomu, že bol konateľom spoločnosti DOUVE-AGRO, s.r.o. a on sám mal byť

zainteresovaný na dodaní služieb.
IV. Kasačná sťažnosť a konanie na kasačnom súde
37.Protirozsudkusprávnehosúdupodalvzákonnejlehotežalobca(sťažovateľ)kasačnúsťažnosťpodľa
§ 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP a alternatívne navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho
súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby zmenil napadnutý rozsudok tak, že zruší rozhodnutia

žalovaného a veci mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň požadoval priznanie nároku na úplnú náhradu
trov konania.
38. Sťažovateľ úvodom kasačnej sťažnosti namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia, a to s poukazom
na rozsudky kasačného súdu sp. zn. 1Sžfk/74/2021 a sp. zn. 2Sžfk/35/2017 a na nález Ústavného súdu
SR sp. zn. III. ÚS 825/2016. Porušenie princípu právnej istoty a predvídateľnosti rozhodnutí videl v tom,

že popri žalobách, ktoré boli zamietnuté napadnutým rozsudkom, podal ďalších desať všeobecných
správnych žalôb proti iným súvisiacim rozhodnutiam žalovaného potvrdzujúcim rozhodnutia správcu
dane, ktorými bol žalobcovi rovnako vyrubený rozdiel DPH v súvislosti s odpočítaním dane uplatneným
žalobcom z prijatých faktúr od dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o. za rok 2016. Rovnaký postup sa uplatnil
aj vo vzťahu k roku 2015. Vo všetkých týchto 22 konaniach (10 mesiacov roka 2016 + 12 mesiacov roka

2015) konal aj rozhodol ešte Krajský súd v Žiline, ktorý rozsudkami napadnuté rozhodnutia žalovaného
zrušil a veci mu vrátil na ďalšie konanie. Všetkých 22 zrušujúcich rozsudkov založil na rovnakých
skutočnostiach a rovnakom odôvodnení.
39. Sťažovateľ poukázal na to, že Krajský súd v Žiline považoval vykonanie výsluchu C.. U. za
kľúčové pre objasnenie skutkového stavu, osobitne otázky, či plnenie podľa Zmluvy o poskytovaní

služieb bolo súčasťou obsahu komplexného balíka poskytovaného žalobcom dcérskym spoločnostiam.
V prejednávanej veci obsah jeho výpovede správny súd nepovažoval za relevantný pre údajnú
nekonkrétnosť. A to napriek tomu, že svedok opakovane explicitne potvrdil, že služby od ASTOM-4PS
s.r.o. boli súčasťou komplexného balíka služieb dodávaných žalobcom jeho dcérskym spoločnostiam
prevádzkujúcim solárne elektrárne (FVE) - ako žiadal výpoveďou tohto svedka objasniť Krajský súd v

Žiline. Správny súd teda dospel k diametrálne odlišným záverom o rovnakej právne relevantnej otázke
pri prieskume zákonnosti rozhodnutí žalovaného, týkajúcich sa iných zdaňovacích období vo vzťahu k
uneseniu dôkazného bremena sťažovateľa.
40. Sťažovateľ ďalej uviedol, že správny súd v rozsudku č. k. ZA-30S/56/2022-150 z 31.1.2024, ktorý
nadobudol právoplatnosť skôr ako napadnutý rozsudok (a proti ktorému sťažovateľ rovnako podal

kasačnú sťažnosť), explicitne uviedol, že samotné dodanie služieb od dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o.
žalobcovi spochybnené nebolo. Naopak, správny súd za rozhodujúce považoval spochybnenie už
prvej hmotnoprávnej podmienky stanovenej zákonom pre odpočet DPH a to, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal, že služby mu boli reálne dodané. Nespochybňoval dodanie služiebdodávateľa dcérskym spoločnostiam, avšak skôr na základe servisných zmlúv uzavretých priamo
medzi ASTOM-4PS s.r.o. a dcérskymi spoločnosťami sťažovateľa, teda nie prostredníctvom zmluvného
vzťahu medzi sťažovateľom a dodávateľom. Oba prístupy a závery správneho súdu vo veci sp. zn.

ZA-30S/56/2022 a v prejednávanej veci sú podľa sťažovateľa súbežne neudržateľné a navzájom sa
vylučujú. Správny súd vyriešil tú istú otázku, ktorá už bola právoplatne vyriešená, podstatne odlišným
spôsobom a bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami Krajského
súdu v Žiline.
41. Nesprávnosť právneho posúdenia k nepreukázaniu dodania služby od spoločnosti ASTOM-4PS

s.r.o. videl sťažovateľ v tom, že z obsahu Zmluvy o poskytovaní služieb bolo zrejmé, že na jej základe
mal subdodávateľ realizovať aj subdodávky odborných služieb a činností v oblasti energetiky priamo pre
dcérskeenergospoločnostiavichprospech.Základnýmvýchodiskom,naktorépoukazovalsťažovateľv
žalobách bolo, že solárne elektrárne (FVE) prevádzkovali ako výrobcovia a dodávatelia elektriny výlučne
dcérske spoločnosti. Sám sťažovateľ nebol výrobcom ani dodávateľom elektriny. Preukazovali to aj
verejne dostupné zápisy v obchodnom registri. Dcérske energo spoločnosti, na rozdiel od sťažovateľa,

disponovali a disponujú povolením na podnikanie v energetike podľa osobitných predpisov. Uvedené
nebolo a nie je sporné. Výlučne teda dcérske spoločnosti podliehali regulácii a povinnostiam v oblasti
energetiky a mohli byť bezprostrednými prijímateľmi služieb realizovaných v mieste prevádzky solárnej
elektrárne. Správny súd nevysvetlil, prečo z obsahu Zmluvy o poskytovaní služieb nevyplýva, že by
predmetom dodania mali byť služby, ktoré budú realizované v mene, v prospech alebo za dcérske

spoločnosti žalobcu. Len túto skutočnosť arbitrárne skonštatoval. Ďalej nevysvetlil, ako mohol byť
konečným prijímateľom služieb spojených s doplňovaním údajov pre OKTE, a.s., vedenia evidencií a
meraní pre URSO, odpočtom elektromerov a služieb spojených s povinnosťami voči colnému úradu,
keď tieto služby sa týkali dcérskych spoločností.
42. Sťažovateľ tiež poukázal na to, že služby týkajúce sa prípravy podkladov pre Colný úrad, výkonu

funkcie odborného garanta, vykonávania technickej kontroly, požadovanej administratívy a odpočtu
elektromerov sa vôbec nenachádzali v žiadnej zo siedmich servisných zmlúv. Uvedených päť typov
služieb je vymenovaných výlučne v štyroch servisných zmluvách, ktoré však neuzatvoril ASTOM-4PS
s.r.o. s dcérskymi energo spoločnosťami prevádzkujúcimi solárne elektrárne, ale so štyrmi dcérskymi
agro spoločnosťami prevádzkujúcimi bioplynové stanice (ASTOM BPS s. r. o., ASTOM V, s. r. o., ASTOM

ND, s. r. o., Biofarma Oborín, s. r. o.). Tieto štyri servisné zmluvy sa však predmetu konania ani predmetu
napadnutého rozsudku vôbec netýkajú, pretože sťažovateľ nikdy netvrdil, že odborné služby v oblasti
energetiky prijaté od ASTOM-4PS s.r.o. boli súčasťou balíka komplexných služieb dodaných pre tieto
štyri dcérske agro spoločnosti prevádzkujúce bioplynové stanice. Uvedené tvrdenie sťažovateľa sa
týkalo výlučne siedmich dcérskych energo spoločností prevádzkujúcich solárne elektrárne (FVE).

43. Správny súd rozporoval tvrdenie sťažovateľa, že kým na základe servisných zmlúv boli dodávané
fyzické servisné a údržbárske práce na zariadeniach FVE, na základe Zmluvy o poskytovaní služieb
s ASTOM-4PS s.r.o. sa realizoval iný druh činnosti. Pri tomto posúdení však zobral do úvahy len
niektoré ustanovenia servisných zmlúv, ale kontext celej zmluvy, ako aj ďalšie jej ustanovenia, vôbec
nezohľadnil. Napríklad vôbec nevzal do úvahy, že už z označenia zmlúv ako servisných je zrejmý

charakter ich predmetu. Podľa sťažovateľa žiadna v nich uvedená činnosť nebola predmetom Zmluvy
o poskytovaní služieb ASTOM-4PS s.r.o. Neodôvodnené bolo poukázanie správneho súdu na dva
typy služieb (vykonávanie odborných prehliadok a skúšok, monitoring prevádzky FVE), ktoré boli
dohodnuté v predmete servisných zmlúv s dcérskymi energo spoločnosťami a ktoré sa mali údajne
prekrývať s predmetom zmluvy medzi žalobcom a ASTOM-4PS s.r.o. V skutočnosti sa tieto služby

vôbec neprekrývajú. Sťažovateľ nikdy netvrdil, že tieto konkrétne služby boli súčasťou komplexného
balíka služieb dodaných pre jeho dcérske energo spoločnosti. Sťažovateľ mal za to, že dodanie služieb
dcérskym energo spoločnostiam prostredníctvom zmluvného vzťahu medzi ním a ASTOM-4PS s.r.o.,
teda nie na základe servisných zmlúv. Správny súd dostatočne nevysvetlil, ako mohol dodávateľ dodať
jednotlivé služby (službu odpočtu elektromerov, činnosti vo vzťahu k colnému úradu, činnosti vo vzťahu

k spoločnosti OKTE, a.s., činnosti vo vzťahu k Štatistickému úradu SR, prípravu nových zmlúv a
komunikáciu s obchodníkmi) dcérskym energo spoločnostiam na základe servisných zmlúv, keď tieto
dodanie uvedenej služby vôbec neupravovali. Naopak, dodanie týchto služieb aj formálne spadalo pod
Zmluvu o poskytovaní služieb a pod Zmluvy o poskytnutí odborných služieb, čo potvrdili predložené
dôkazy. Niektoré z týchto služieb dodával ASTOM-4PS s.r.o. dcérskym spoločnostiam prostredníctvom

zmluvy so sťažovateľom aj niekoľko rokov predtým, ako boli servisné zmluvy vôbec uzavreté.
44. Vo vzťahu k dodaniu služieb od spoločnosti DOUVE-AGRO, s.r.o. sťažovateľ namietal, že správny
súd nedostatočne vysvetlil, ako a na základe čoho dospel k záveru, že tieto skutočnosti sťažovateľ
neozrejmil a neobjasnil. Správny súd spochybnil dôkaznú relevanciu výpovede svedka C.. U. s tvrdením,že jeho výpoveď nebola dostatočne konkrétna. Svedok explicitne potvrdil poskytovanie služieb pre
sťažovateľa, pričom presne zodpovedal otázky správcu dane tak, ako mu ich správca dane položil.
Správcadanesahopočasvýsluchudodatočnenedopytovalnažiadneďalšiepodrobnosti.Sohľadomna

uvedené neobstojí spochybňovanie dôkaznej relevancie výpovede svedka pre jej údajnú nekonkrétnosť.
45. K všeobecnému spôsobu fakturácie sťažovateľ uviedol, že všeobecná formulácia na faktúrach o
dodaní služieb podľa uzavretej zmluvy je v podnikateľskej praxi celkom bežná, dodanie bolo preukázané
aj inými dôkazmi, svedok dodanie služby potvrdil a nebol preukázaný opak a aj podľa zákona a
judikatúry je nevyhnutné uprednostniť materiálnu (ekonomickú) stránku daňovej transakcie pred jej

formálnymi aspektami. Správny súd vôbec nevysvetlil, ako môže všeobecná formulácia na faktúrach (či
už sama o sebe, alebo v spojení s ostatnými výhradami) jednoznačne vyvracať tvrdenia sťažovateľa
a mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené
sťažovateľom. Táto skutočnosť (sama o sebe ani v spojení s inými) nemá vôbec žiadny dopad na
svedeckou výpoveďou preukázané poskytnutie služieb od DOUVE - AGRO, ako ani na listinami a
svedeckými výpoveďami preukázané poskytnutie takých služieb ASTOM-4PS s.r.o. prostredníctvom

sťažovateľa, ktorých prijímateľmi boli dcérske spoločnosti.
46. Správny súd podľa sťažovateľa nevysvetlil, prečo na prenos dôkazného bremena na sťažovateľa
postačilo správcovi dane preukázať (takmer akékoľvek) pochybnosti, ktoré nezohľadňovali obsah
všetkých vykonaných dôkazov, hoci podľa rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít v SR
aj ČR musí ísť o vážne, dôvodné a preukázateľné pochybnosti, ktoré sú objektívne podložené, a

to dôkazmi, ktoré tvrdenia sťažovateľa jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia
mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené
sťažovateľom. Správny súd odňal sťažovateľovi možnosť oboznámiť sa s názorom správneho súdu na
tieto otázky a s jeho súvisiacimi vnútornými úvahami a myšlienkovými pochodmi, na základe uvedeného
informovane zvážiť, či sa s nimi stotožňuje alebo nie, a ak nie polemizovať s nimi a tomu zodpovedajúco

napr. uplatniť kasačnú sťažnosť z (ďalších) dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) alebo h) SSP. K absencií
objednávok sťažovateľa a výkazov o dodaných službách sťažovateľ uviedol, že správny súd nevysvetlil,
ako ich absencia môže (sama o sebe alebo v spojení s inými skutočnosťami namietanými správnym
súdom) jednoznačne vyvracať jeho tvrdenia a mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť
a vierohodnosť ako ním predložené dôkazy. Táto skutočnosť nemá vôbec žiadny dopad na listinami

a svedeckými výpoveďami preukázané poskytnutie takých služieb ASTOM-4PS s.r.o. prostredníctvom
zmluvy so žalobcom, ktorých prijímateľmi mohli byť v konečnom dôsledku výlučne dcérske spoločnosti
ako výrobcovia a dodávatelia elektriny.
47. Sťažovateľ nesúhlasil so správnym súdom, že nebolo úlohou správcu dane, aby ho opakovane
vyzýval na predkladanie ďalších dôkazov dovtedy, kým by sa nepreukázali tvrdenia sťažovateľa s

nebolo ani úlohou správcu dane, aby sťažovateľa poučoval o tom, akými konkrétnymi dôkazmi by mohol
svoje dôkazné bremeno uniesť. Sťažovateľ na základe jedinej výzvy správcu dane predložil dôkaz
pozostávajúci z 465 dvojstrán a daňové orgány ho následne nevyzvali, aby svoje tvrdenie preukázal
aj iným spôsobom. Predložením uvedeného dôkazu sa dôkazné bremeno presunulo na správcu dane.
Správny súd tiež vôbec nevysvetlil na základe akých úvah dospel k záveru, že boli splnené podmienky

stanovené rozhodovacou činnosťou najvyšších súdnych autorít v SR aj ČR na prenos dôkazného
bremena. V tomto smere sťažovateľ poukázal na rozsudok NSS ČR sp. zn. 2Afs/24/2007, komentár
k Daňovému poriadku a uzavrel, že správca dane mal opätovnú povinnosť vyzvať ho na preukázanie
spochybnených skutočností. Takisto správny súd vec nesprávne právne posúdil, keď podľa jeho názoru
správca dane nemal povinnosť postupovať podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku a vykonať ďalšie

dokazovanie aj bez návrhu - napr. vypočuť ďalších svedkov, ak mal pochybnosti o pravdivosti tvrdení
sťažovateľa a už vypočutých svedkov.
48. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sťažnostné body považuje za nedôvodné
a kasačnému súdu navrhol, aby kasačnú sťažnosť zamietol.
V. Posúdenie kasačného súdu

49. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že
kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je
prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných
bodov (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že
kasačná sťažnosť je nedôvodná.

50. Sťažovateľove kasačné body v zásade smerovali k (I) porušeniu princípu právnej istoty a
predvídateľnosti rozhodnutí, (II) nesprávnemu právnemu posúdeniu dodania služieb od jednotlivých
dodávateľov a (III) prenosu dôkazného bremena. Kasačný súd k uvedenému uvádza:
(I) K porušeniu princípu právnej istoty a predvídateľnosti rozhodnutí51. Sťažovateľ v rámci uvedeného sťažnostného bodu namietal, že podal viacero správnych žalôb,
pričom o niektorých rozhodoval ešte krajský súd, ktorý na rozdiel od správneho súdu, rozhodnutia
žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd podľa sťažovateľa dospel k záveru, že

v danej veci je pre objasnenie skutkového stavu potrebné opätovné vykonanie výsluchu konkrétneho
svedka.
52. Kasačný súd vo vzťahu k predvídateľnosti rozhodnutí poukazuje na nález Ústavného súdu SR č.
k. II. ÚS 274/2015-57, v zmysle ktorého: „K znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty
patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty vyplývajúci z čl. 1 ods. 1 ústavy (PL. ÚS 36/95), ktorého

neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva. Súčasťou uvedeného princípu je tiež
požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala
rovnaká odpoveď (I. ÚS 87/93,PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99), teda to, že obdobné situácie musia byť
rovnakým spôsobom právne posudzované. V zásadnej ústavno-právnej rovine platí, že je v rozpore s
inštitúciou právneho štátu a v rámci neho s požiadavkou právnej istoty, resp. predvídateľnosti súdneho
rozhodnutia, aby všeobecné súdy rozhodovali v obdobných veciach odlišným, ba až protichodným

spôsobom. V každom prípade však pri odchýlení od skoršej rozhodovacej praxe sa vyžaduje cielené
zdôvodnenie odlišného stanoviska v obdobnej otázke.“
53. Kasačný súd sa oboznámil s rozsudkami krajského súdu, ktoré sa sťažovateľa týkali, pričom napr.
v rozhodnutí sp. zn. 30S/54/2022 zo dňa 22.2.2023 správny súd poukázal na to, že: „Správca dane i
žalovaný pri ustálení svojho záveru o nepreukázaní splnenia hmotnoprávnej podmienky odpočtu dane

vychádzali výlučne z posúdenia listinných dôkazov. Rozhodnutie správcu dane pokiaľ ide o vymedzenie
úvah správcu dane pri hodnotení konkrétnych dôkazov produkovaných žalobcom nie je v tejto časti
dostatočné a hoci je odôvodnením žalovaného doplnené, nemôže podľa hodnotenia správneho súdu
obstáť... Pri tak všeobecne, otvorene a demonštratívne dojednanom predmete Zmluvy o poskytnutí
služieb medzi žalobcom a ASTOM-4PS s.r.o. ako vyplýva z článku I. bod 1. na jednej strane a Zmlúv o

poskytnutí odborných služieb uzatvorených medzi žalobcom a dcérskymi obchodnými spoločnosťami,
ako vyplýva z článku I. bod 1. na druhej strane a pri súčasnom zdôraznení dojednania o poskytnutí
komplexných služieb podnikateľského a ekonomického poradenstva v zmysle týchto zmlúv medzi
žalobcom a dcérskymi obchodnými spoločnosťami, bolo v záujme riadneho splnenia požiadavky, ktorá
je kladená zákonom, a to konkrétne úpravou podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku na postup správcu

dane - teda viesť dokazovanie tak, aby správca dane dbal, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy
daní boli zistené čo najúplnejšie, bez viazanosti len návrhmi daňových subjektov, aby za účelom čo
najúplnejšieho zistenia skutočností nevyhnutých pre účely správy daní, a tým aj skutkových okolností
relevantných pre zistenie skutkového stavu potrebného pre riadne posúdenie veci, bol vykonaný dôkaz
výsluchom svedka...“

54. Správny súd teda vo vyššie uvedenej veci konštatoval, že správca dane v rámci vykonaného
dokazovania vychádzal výlučne z listinných dôkazov, pričom bolo jeho povinnosťou, aby vypočul
sťažovateľom navrhovaného svedka. Na druhej strane v tu prejednávanej veci, týkajúcej sa
zdaňovacieho obdobia október až december 2017 správca dane navrhovaných svedkov vypočul, pričom
s ich výpoveďami sa náležite vysporiadal tak žalovaný, ako aj správny súd v bodoch 129. - 132.

odôvodnenia napadnutého rozsudku. Pokiaľ teda v rámci predmetného daňového konania bola zo
strany správcu dane naplnená požiadavka riadneho vykonania dokazovania (výsluchmi navrhovaných
svedkov), je možné konštatovať, že dôvody, pre ktoré správny súd rozhodol inak nepredstavujú
porušenie princípu predvídateľnosti rozhodnutí.
55. Kasačný súd v tejto súvislosti uzatvára, že vydaním napadnutého rozsudku správny súd v danej

veci neporušil princíp predvídateľnosti rozhodnutí, ktorý je imanentnou súčasťou princípu právnej istoty.
Vychádzajúc z vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu SR teda nemožno dospieť ani k záveru, že by
správny súd porušil princíp právnej istoty sťažovateľa.
(II) K nesprávnemu právnemu posúdeniu dodania služieb od jednotlivých dodávateľov
56. Sťažovateľ v rámci svojej argumentácie v zásade namieta posúdenie Zmluvy o poskytovaní služieb

medzi ním a spoločnosťou ASTOM-4PS s.r.o. a servisných zmlúv, v rámci ktorých spoločnosť dodávala
služby sťažovateľovým dcérskym spoločnostiam.
57. Podľa sťažovateľa správny súd nevysvetlil, prečo z obsahu Zmluvy o poskytovaní služieb nevyplýva,
žepredmetomdodaniabudúslužbyvykonanévprospechdcérskychspoločností.Suvedenounámietkou
sa kasačný súd nestotožnil. Správny súd vo vzťahu k uvedenému poukázal na obsah Zmluvy o

poskytovaní služieb a na faktúry so všeobecne a nekonkrétne vymedzeným predmetom plnenia.
Z napadnutého rozsudku je zrejmé, že správny súd vytýkal sťažovateľovi, že v rámci daňového
konania nepredložil žiadne objednávky a ani výkazy o dodaných službách, žiadnu konkretizáciu
požadovaných služieb (aj vzhľadom na formuláciu predmetu služieb aj v oblasti energetiky a aj v oblastipoľnohospodárstva). Kasačný súd súhlasí so správnym súdom, že zo samotných zmlúv vyplýva, že
malo dôjsť ku konkretizácii plnenia - malo byť bližšie vymedzené aké služby konkrétne majú byť dodané,
v akých časoch a v akých termínoch. Správny súd teda na základe vykonaného dokazovania dôvodne

dospel k záveru, že v predmetnom prípade neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre vznik práva
na odpočet DPH.
58. Pokiaľ ide o namietanú skutočnosť, že správny súd nevysvetlil ako mohol byť konečným prijímateľom
služieb spojených s doplňovaním údajov pre OKTE, a.s., vedenia evidencií a meraní pre URSO,
odpočtom elektromerov a služieb spojených s povinnosťami voči colnému úradu, keď tieto služby sa

týkali dcérskych spoločností kasačný súd uvádza, že správny súd na základe zistení daňových orgánov
a po porovnaní servisných zmlúv dcérskych spoločností výslovne uviedol, že nie všetky zmluvy majú
všetky uvedené činnosti v rámci predmetu zmluvy. Po porovnaní predmetu zmlúv dospel k záveru, že
niektoré činnosti sa prekrývajú, a teda tieto služby boli dodávané priamo na základe dcérskych zmlúv.
V danom prípade bolo na sťažovateľovi, ktorý si uplatňoval právo na odpočet DPH, aby tieto zistenia
správcu dane kvalifikovane vyvrátil. Pokiaľ by sťažovateľ preukázal konkrétne dôkazy, z ktorých by

vyplynula faktická odlíšiteľnosť služieb dodaných jemu a jeho dcérskym spoločnostiam, kasačný súd by
prisvedčil jeho argumentácii. Avšak za ustáleného skutkového stavu sa s ním stotožniť nemohol.
59. Pokiaľ ide o spochybnenie dodania služieb sťažovateľovi od spoločnosti DOUVE - AGRO s.r.o.,
sťažovateľ v zásade namietal, že správca dane sa nedostatočne dopytoval svedka na podrobnosti
dodania služieb. Kasačný súd v tejto súvislosti uvádza, že sťažovateľ sa mýli, pokiaľ tvrdí, že je

pochybením správcu dane, ak sa podrobne nedopytuje svedka na okolnosti súvisiace s dodaním služby.
Kasačný súd sťažovateľovi pripomína, že na vypočutí svedka sa sám zúčastnil prostredníctvom svojho
člena predstavenstva a splnomocneného zástupcu, ktorí mohli klásť svedkovi otázky, ktorými by sa
preukázalo dodanie zdaniteľných plnení.
60. Sťažovateľ tiež uviedol, že všeobecný spôsob fakturácie je bežnou obchodnou praxou. Na tomto

mieste kasačný súd pripomína, že právo na priznanie odpočtu DPH nevzniká sťažovateľovi automaticky.
Ak sťažovateľ predložil len všeobecne formulované faktúry, bolo v jeho dispozícii, aby preukázal, že
mu boli služby dodané a že ich on sám následne dodal svojim dcérskym spoločnostiam. V opačnom
prípade sa vystavil riziku, že mu právo na odpočet DPH nebude priznané. Kasačný súd zároveň
zdôrazňuje, že ani daňové orgány a ani správny súd svoje rozhodnutie nezaložili výlučne na tom,

že sťažovateľ predložil len všeobecne formulované faktúry. Správca dane na základe vykonaného
dokazovania spochybnil dodanie služby na základe predložených listinných dôkazov a vyhodnotenia
výpovedí svedkov. Opäť je potrebné zdôrazniť, že ak správca dane spochybnil skutočnosť, že služby boli
sťažovateľovi dodané, bolo v jeho dispozícii, aby predložil také dôkazy, ktoré by pochybnosti správcu
dane vyvrátili. Z uvedeného dôvodu nie je možné prijať ani ten záver, že na preukázanie dodania služieb

bez ďalšieho postačuje svedecká výpoveď konateľa dodávateľskej spoločnosti.
61. Kasačný súd v tomto smere poukazuje na svoje rozhodnutie sp. zn. 2Sfk/50/2022, v ktorom
uviedol, že: „Dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt, ktorý musí byť schopný preukázať ním tvrdené
skutočnosti, teda že splnil podmienky a nárok na odpočet DPH mu skutočne vznikol. Dokazovanie, ktoré
vykonáva správca dane následne slúži na verifikáciu skutočností a dokladov predložených daňovým

subjektom.“
62. Kasačný súd vo vzťahu k spochybneniu dodania služieb poukazuje na svoje skoršie rozhodnutie sp.
zn. 2Sfk/26/2024 zo dňa 30. apríla 2025, s ktorým sa v predmetnej veci plne stotožňuje a ktoré sa týkalo
rovnakých účastníkov konania a rovnakej právnej otázky, kde kasačný súd dospel k nasledujúcemu
záveru:

„15....Žalobca však na preukázanie skutočného dodania týchto služieb predložil len sporné faktúry a
zmluvy so všeobecne a nekonkrétne vymedzeným predmetom plnenia. Vzhľadom na uvedené kasačný
súd rovnako nemá za preukázané, čo bolo predmetom fakturácie, v dôsledku čoho nie je možné dospieť
k záveru, že deklarované služby boli žalobcovi skutočne dodané tak ako tvrdí.
16. Kasačný súd v argumentácii žalobcu rovnako nenachádza odpoveď na otázku, akú konkrétnu úlohu

v tomto reťazci zohral žalobca (ako sprostredkovateľ), pokiaľ boli služby dodané v prospech dcérskych
spoločností. Z vykonaného dokazovania správcom dane totiž skôr vyplýva, že deklarované služby boli
poskytované deklarovanými dodávateľmi priamo dcérskym spoločnostiam.
17. Žalobca však nepredložil ani dôkazy o tom, že deklarovaní dodávatelia poskytli služby jeho dcérskym
spoločnostiam, ani že ich poskytol dcérskym spoločnostiam sám žalobca. V zmluvách uzatvorených

medzi žalobcom a dcérskymi spoločnosťami sa žalobca zaviazal viesť aj evidenciu poskytovaných
služieb. Napriek tomu žalobca žiadnu takúto evidenciu nepredložil.
18. Uvedené v bodoch 15., 16. a 17. tohto rozsudku zásadne súvisí s preukázaním splnenia
hmotnoprávnej podmienky dodania služby žalobcovi, pretože bez jej splnenia potom žalobca nemánárok na odpočet DPH. Kasačný súd by od žalobcu za situácie, kedy je predmet fakturácie vymedzený
absolútne všeobecne (čo samé o sebe nemusí nevyhnutne znamenať odmietnutie nároku na odpočet
DPH), dôvodne očakával, aby bol schopný tvrdené dodanie a následné sprostredkovanie služieb, aj

preukázať skutočnými výstupmi z fakturovanej činnosti (predmet, čas, termín, miesta dodania služby).
V opačnom prípade sa žalobca sám vystavuje situácii, kedy daňové orgány dôvodne spochybnia
dodaniefakturovanýchslužiebjednoduchozdôvodu,ženiejemožnépreveriťichdodanieprinajmenšom
formálnymi dokladmi.“
63. K obdobným záverom dospel kasačný súd aj vo svojich rozhodnutiach sp. zn. 3Sfk/28/2024 zo dňa

5. júna 2025 a sp. zn. 4Sfk/17/2024 zo dňa 20. marca 2025.
(III) K prenosu dôkazného bremena
64. Sťažovateľ námietky týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia dôkazného bremena formuloval
v dvoch rovinách: (I) správcovi dane nepostačí preukázať takmer akékoľvek pochybnosti a (II) dôkazné
bremeno sa presunulo na správcu dane po predložení dôkazu (obsahujúceho 465 dvojstrán).
65. Vo vzťahu k prvej argumentačnej línii kasačný súd uvádza, že v zásade súhlasí so sťažovateľom, že

na prenos dôkazného bremena nepostačuje preukázanie akýchkoľvek pochybností. Na druhej strane
je však potrebné zdôrazniť, že v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/09 ak
však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly,
preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým
subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 29 ods. 2

zákona o správe daní a poplatkov), a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením,
alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. V
danom prípade mal kasačný súd za preukázané, že správca dane preukázateľne spochybnil dodanie
služieb žalobcovi. Nešlo len o jeho všeobecnú a ničím nepodloženú konštatáciu. V zásade ani
sám sťažovateľ v rámci kasačnej sťažnosti neuvádza, v čom mali spočívať ním tvrdené „akékoľvek

pochybnosti“ správcu dane.
66. K namietanej jedinej výzve na predloženie dôkazov kasačný súd poukazuje na záver správneho
súdu, uvedený v bode 112. odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa v plnej miere stotožňuje:
„112. ...žalobca nenamietal konkrétne nedostatok v postupe správcu dane podľa § 46 ods. 5 Daňového
poriadku. Nebolo úlohou správcu dane opakovane vyzývať žalobcu na predkladanie ďalších dôkazov

dovtedy, kým by sa nepreukázali tvrdenia žalobcu a nebolo úlohou správcu dane ani poučovať žalobcu o
tom, akými konkrétnymi dôkazmi by mohol svoje dôkazné bremeno uniesť. Správny súd v tejto súvislosti
odkazuje aj na závery uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018.“
67. Z uvedeného vyplýva, že samotné predloženie 465 dvojstrán listín ešte neznamená, že dôkazné
bremeno automaticky prešlo na správcu dane. Sťažovateľ mal v rámci uvedeného uviesť ktorý konkrétny

listinný dôkaz (resp. ktorá strana) preukazuje dodanie služby. Kasačný súd vo svojej judikatúre ustálil
(viď napr. rozsudok sp. zn. 4Sfk/94/2022), že správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace
v prospech kontrolovaného daňového subjektu. Súčasne platí, že správca dane nie je ani povinný viesť
dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu tvrdenia daňového subjektu (por. rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sžfk/4/2019, zo dňa 3. decembra 2019). Nie je

zákonnou povinnosťou správcu dane navrhovať daňovému subjektu akými listinnými dôkazmi by mal
svoje tvrdenia doložiť, pokiaľ si splnil povinnosť oznámiť mu pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo
úplnosti predložených dokladov alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, a vyzvať ho na vyjadrenie
a doplnenie, opravu či vysvetlenie údajov (§ 46 ods. 5 DP).
68. Vo vzťahu k námietke, že správny súd odňal sťažovateľovi možnosť oboznámiť sa s jeho názorom

a jeho vnútornými úvahami a následne tomu zodpovedajúco uplatniť kasačnú sťažnosť kasačný súd
uvádza, že mu nie je zrejmé, čo konkrétne mal na mysli. Správny súd svoje dôvody, pre ktoré napadnutý
rozsudok vydal jasne formuloval a napadnutý rozsudok sťažovateľovi riadne doručil. Ten si následne
uplatnil svoje právo na podanie kasačnej sťažnosti, ktorú kasačný súd preskúmal.
69. Pokiaľ mala táto námietka smerovať k tomu, že správny súd mal formulovať svoje predbežné

právne posúdenie veci na pojednávaní tak, ako to predpokladá § 181 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „CSP“), tak kasačný súd
uvádza, že konanie v správnom súdnictve je postavené na preskúmavaní rozhodnutí (opatrení, atď.)
orgánov verejnej správy. Na druhej strane konanie v zmysle CSP má primárne sporový charakter. Z
uvedeného dôvodu inštitút predbežného právneho posúdenia veci súdom na pojednávaní je (na rozdiel

od SSP) upravený práve v CSP a má primárne význam pre sporové konanie. Na druhej strane správne
súdnictvo nemá charakter sporového konania, k čomu aj odborná spisba uvádza, že priebeh konania
pred správnym súdom sleduje jeden základný cieľ - preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia
alebo opatrenia orgánu verejnej správy a jemu predchádzajúceho administratívneho konania alebovydať rozhodnutie o poskytnutí ochrany pred nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom
orgánu verejnej správy, ako aj v iných osobitných konaniach (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová,
A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, 1824 s.). Nie je teda úlohou

správneho súdu aby na pojednávaní viedol so sťažovateľom diskusiu v tom, čo má a nemá v konaní
pred správnym súdom preukázať. Ako už kasačný súd uviedol, jeho úlohou je preskúmať zákonnosť
rozhodnutia a vydať rozhodnutie, ktoré je za zákonom stanovených podmienok možné preskúmať
kasačnou sťažnosťou.
VI. Záver

70. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že dôvody, ktorými sťažovateľ spochybňoval predmetné
rozhodnutie správneho súdu boli totožné s námietkami, ktoré namietal už v správnom konaní i v
žalobe, a s ktorými sa správny súd náležite vysporiadal. Kasačný súd zistil, že kasačná sťažnosť
neobsahuje žiadne právne relevantné námietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku správneho súdu. Správny súd sa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu
spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej

sťažnostivyhodnotilkasačnýsúdakobezpredmetné,ktorénebolispôsobiléspochybniťvecnúsprávnosť
rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
71. O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol tak, že neúspešnému sťažovateľovi ich
náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 SSP nepriznal a žalovanému ich náhrada zo zákona
nevyplýva (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP).

72. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom
hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.