Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. september 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/111/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122204529
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5122204529.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Miriam Štillovej, v právnej veci navrhovateľky (manželky) A. B., C.
A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X D., XXX XX E., právne zastúpenej JUDr. Annou Gašpercovou,
advokátkou, so sídlom v Žiline, Daniela Dlabača 35 a manžela F. G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
ako navrhovateľka, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým
deťom H. B., nar. XX.XX.XXXX, I. B., nar. XX.XX.XXXX, D. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym
opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, na odvolanie manžela
proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 21P/99/2022-427 zo dňa 04. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Žiline rozviedol manželstvo účastníkov A. B., C. A. a G.
B. uzavreté dňa XX.XX.XXXX J. E., zapísané v knihe manželstiev matričného obvodu E., J. K. X, C.
XXXX, L. I. XX, G. G. M. XX. Maloleté deti pochádzajúce z manželstva: H., nar. XX.XX.XXXX, I., nar.
XX.XX.XXXX a D. nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že
obidvaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi zároveň uložil povinnosť

platiť na výživu maloletého H. v sume 60,- Eur mesačne, na maloletú I. a maloletú D. po 50,- Eur
mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Vo zvyšku návrh matky na určenie výživného
zamietol, styk otca s maloletými deťmi neupravil a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania
nepriznal.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine, keď z vykonaného dokazovania mal
preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi – manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že
manželstvo už nemôže plniť svoj spoločenský účel. Rozvod manželstva spôsobilo výrazné rozdielne

osobnostné nastavenie manželov v partnerskom a rodinnom živote, rozdielny prístup vo vzájomných
vzťahoch, najmä vo výchovnom prístupe k deťom, ktorý napokon viedol nielen k výmene názorov, ale
aj k fyzickému násiliu, kedy bola k týmto konfliktom privolaná i polícia. Trestné oznámenie bolo podané
2x za fyzické násilie na maloleté deti, pričom hádky, nedorozumenia, vulgárne správanie zo strany
manžela a fyzické tresty opisovali aj samotné deti či už pred kolíznym opatrovníkom alebo pracovníkmi
Centra Návrat, ktorí v rodine nejaký čas vykonávali opatrenia. Staršie plnoleté deti to uvádzali v rámci
podaného trestného oznámenia zo strany matky. Aj keď manžel tieto tvrdenia zo strany manželky

poprel a odmietal ich ako nepravdivé, na druhej strane sám vo vyjadrení na pojednávaní uviedol, že
manželstvo nefungovalo od začiatku. Priznal nedorozumenia ohľadom viacerých vecí v ich spolužití, či
už išlo o bývanie, názor na manželkinu rodinu, podiel na prácach v domácnosti a v neposlednom rade
aj opakovane rozdielny výchovný prístup k deťom.Pri úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 24 ods. 1
Zákona o rodine v spojení s ust. § 62, § 75 Zákona o rodine a maloleté deti, pochádzajúce z manželstva
na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obidvaja rodičia budú maloleté

deti zastupovať a spravovať ich majetok. V tejto časti súd prvej inštancie vychádzal z vykonaného
dokazovania, keď prihliadol na to, že v doterajšej starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky.
Vychádzal zároveň z vyjadrení kolízneho opatrovníka, ako i samotných detí, pochádzajúcich
z manželstva (maloletých a starších detí B. a B.), ktoré pred psychologičkou uviedli, že otec je vo vzťahu
kmatkeakoajknimsamotnýmnetolerantný,vulgárnyaobčasichajfyzickytrestá.Detisabojaomatkua

zároveň staršie deti sa boja o mladších súrodencov, z hádok rodičov sú v strese a ich základnou emóciou
voči otcovi je jednoducho strach z neho. Prvoinštančný súd zároveň prihliadol i na skutočnosť, keď
otcovi bol uznesením tamojšieho súdu č.k. 2C/7/2024-5 z 02.02.2024 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Žiline sp.zn. 9Co/53/20224 z 30.04.2024 zakázaný dočasne vstup do domu č. súp. č. XXX,
nachádzajúceho sa na ulici C. M. XXX/X D. J. E. a nestotožnil sa s názorom otca, ktorý navrhol deti zveriť
do spoločnej osobnej starostlivosti z dôvodu, že sa táto realizuje v súčasnosti. Aj pokiaľ deti aktuálne

chodia do domácnosti starej matky, kde sa zdržiava aj otec nepravidelne, na krátko, samé uviedli, že
idú na návštevu k starej matke, pozrieť zvieratká.
Pri určení výšky výživného súd prvej inštancie v prvom rade prihliadol na možnosti a schopnosti otca,
ktorý rozviazal pracovný pomer zo zdravotných dôvodov, jeho príjmom je v súčasnosti len invalidný
dôchodok a na čas po rozvode prakticky určil otcovi výživné v minimálnom rozsahu vo výške 60,- Eur na

maloletého H. a po 50,- Eur na maloletú I. a maloletú D.. Aj keď styk otca s maloletými deťmi vzhľadom
na pretrvávajúce vzťahy v rodine neupravil, prihliadajúc na vyjadrenie obidvoch rodičov, keď maloleté
deti sú s otcom v kontakte v čase, keď o to prejavia záujem, resp. keď prejaví záujem otec. Matka
deťom v styku nebráni, pričom však nemožno vylúčiť, že napäté vzťahy v rodine a správanie sa rodičov
k sebe navzájom, môžu ovplyvniť vôľu a záujem maloletých detí. V tomto smere súd apeloval na rodičov,

aby prehodnotili svoje postoje navzájom, skonsolidovali si vzťahy, pretože ich vzájomný konflikt poznačí
negatívne nielen životy ich samých, ale aj život a budúcnosť maloletých detí.
Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania súd vychádzal z ust. § 52 CMP
a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

2.Protitomutorozsudkupodalodvolanievzákonomstanovenejlehotemanželnavrhovateľky.Nesúhlasil
s rozvodom manželstva účastníkov, keď manželstvo bolo uzavreté pred
rímsko-katolíckou cirkvou a svedkami dňa 14.02.1998, a teda navrhovateľka ako veriaca a aktívna
katolíčka sa mala najprv obrátiť na cirkevný súd. Zotrval na svojom písomnom vyjadrení z 15.02.2025
k návrhu manželky na rozvod manželstva. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej

inštancie i pri úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom tak, že detí zverí do spoločnej
starostlivosti obidvoch rodičov, lebo podľa jeho názoru, to tak aj v súčasnej dobe funguje. Nie je pravdou
to, čo uviedol prvoinštančný súd, že zverenie detí matke je potvrdením súčasného stavu. V súčasnosti
otec býva vo svojom rodinnom dome, v blízkosti bydliska matky a detí, ktoré sa zdržiavajú rovnako u otca
a poskytuje im i osobnú starostlivosť. Maloletú D. vodí i z materskej školy, dáva deťom jedlo, prípadne

si robia u neho i úlohy. Matka v poslednom čase pracuje na dve smeny, a preto je aj podľa jeho názoru
namieste,abynastarostlivostiparticipovalajotec.Ajnapriektomu,žemázakázanývstupdodomácnosti
matky, kde bývajú deti, vždy sa zaujímal na ÚPSVaR, pracovisko Bytča, o to, ako je zabezpečená
starostlivosť o deti. Má overené, že deti chodia do školy ráno často bez raňajok, slabo oblečené,
večer nezaspia skôr, ako príde matka zo zamestnania, čo je až po 22:00 hod.. Vyjadrenie kolízneho

opatrovníka nemožno, podľa jeho názoru, považovať za dôveryhodné, keď sa s manželkou oslovujú
familiárne, tykajú si, dávajú si avíza, kedy prídu do domácnosti na šetrenie pomerov a tendenčne
v zápisniciach manipulujú s vyjadreniami detí kladením kapcióznych otázok. Manželka, podľa jeho
názoru, účelovo podala trestné oznámenie v januári 2024 o údajnom týraní, ktoré ku dnešnému dňu
nie je došetrené a pritom sama priznala vo výpovedi zo dňa 13.03.2025 fyzické aj verbálne útoky z jej

strany voči osobe manžela. Súd prvej inštancie, podľa jeho názoru, taktiež pochybil, keď pri výpočte
nezohľadnil skutočnosť, že je kontinuálne od 22.06.2022 práceneschopný, a teda s jeho potencionálnym
príjmom nemožno počítať. Túto skutočnosť namietal aj v odvolaní voči rozsudku Okresného súdu Žilina
č.k. 21P/95/2022-397, v ktorom boli upravené vzťahy do rozvodu manželstva. Podľa súdu, v sumáre
má platiť mesačne na šesť nezaopatrených detí aj s nedoplatkami 430,- Eur, čo predstavuje 91 % jeho

súčasného príjmu – keď poberá 471,- Eur invalidný dôchodok.

3. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení prostredníctvom právnej zástupkyne žiadala rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Súd prvej inštancie podrobne odôvodnil v odseku 12.odôvodnenia napadnutého rozsudku, z akých preukázaných okolností vychádzal pri vynesení výroku,
ktorý manželstvo rozviedol. Odporca nešpecifikoval, ktorý záver z dokazovania považuje za nesprávne
vyhodnotený a objasňoval len svoj postoj k rozvodu manželstva. Pokiaľ sa naďalej cíti byť viazaný

sviatostnýmsľubom,zktoréhosnúbencompodľakatechizmupriprijatísviatostimanželstvapredrímsko-
katolíckou cirkvou vyplývajú, o.i. aj povinnosti prejavovať si lásku, poskytovať si pomoc a ochranu
a spoločne zabezpečovať hmotné potreby rodiny, tak aj vo svetsky rozvedenom manželstve bude
prínosné z jeho strany tieto predpoklady napĺňať, čo môže do budúcnosti byť len na prospech obom
účastníkom. Pokiaľ žiadal, aby súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti zverenia maloletých

detí do osobnej starostlivosti, v danej súvislosti sa taktiež plne stotožnila s právnym posúdením súdu
prvej inštancie, vysloveným v odseku 14. odôvodnenia rozsudku, podľa ktorého v rodine účastníkov
v čase vynesenia rozsudku fungoval práve model osobnej starostlivosti o maloleté deti matkou. Už
z návrhu vyplývalo, že odporca sa žiadnym spôsobom nepodieľa na každodennom chode domácnosti,
vrátane bežnej starostlivosti o deti a sám pred súdom neprodukoval žiadne skutkové tvrdenia, z ktorých
by vyplynul opak. Jeho vyjadrenia boli len kritikou navrhovateľky. Ním prezentované príležitostné

zabezpečenie odprevadenia najmenších dcér do školských zariadení, prípadne poskytnutie stravy,
rozhodne nemožno považovať za plnohodnotnú starostlivosť o deti v rozsahu, v akom ju maloletým
deťom poskytuje dlhodobo navrhovateľka. Správne postupoval súd prvej inštancie pri určení výživného
pre maloleté deti. Plnenie vyživovacej povinnosti nie je závislé od rozhodnutia súdu a súd rozhoduje
len vtedy, ak sa rodičia nevedia dohodnúť. V konaní bolo preukázané, že odporca počas súdneho

konania disponoval značnými finančnými prostriedkami, z ktorých mal možnosť plniť si svoju vyživovaciu
povinnosť vo vzťahu ku všetkým svojim nezaopatreným deťom v aktuálnom stave, to, že uprednostnil
svoje osobné záujmy pred svojou povinnosťou, nemôže byť na ujmu detí.

4. Manžel navrhovateľky vo svojom ďalšom vyjadrení zotrval na písomne podanom odvolaní. Mal za to,

že navrhovateľka účelovo v januári 2024 podala trestné oznámenie a zároveň požiadala súd o vydanie
neodkladného opatrenia o zákaze vstupu do domu z dôvodu údajného týrania. Dovtedy žili v spoločnej
domácnosti a riadne sa podieľal na chode domácnosti a zabezpečovanie s tým súvisiacich potrieb.
Vyjadril sa i k vyjadreniu plnoletých dcér, ktoré sa vyjadrili k rozvodu manželstva, aj keď v tomto konaní
neboli účastníkmi konania a súd ich vyzval na vyjadrenie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv na

čas do rozvodu manželstva. Tu manžel navrhovateľky – otec vyslovil ľútosť nad vyjadrením dcér, keď
zabudli na spoločne strávené chvíle a na to, že živil rodinu nepretržite 20 rokov, keď bola manželka na
materskej dovolenke. Rovnako dcéry neberú do úvahy, že plnohodnotne na výchove detí sa objektívne
podieľať v poslednom roku ani nemohol na základe krivého obvinenia.

5. Kolízny opatrovník sa bližšie k podanému odvolaniu nevyjadril. Zotrval na svojich vyjadreniach počas
prvoinštančného konania a súhlasil, aby odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65, § 66 CMP a bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) rozsudok súdu

prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Z vykonaného dokazovania pred prvoinštančným súdom mal i odvolací súd preukázané, že účastníci
uzavreli manželstvo dňa 14.02.1998. Obaja sú v prvom manželstve, z ktorého pochádza osem detí,
z ktorých sú v súčasnosti tri maloleté, a to H., nar. XX.XX.XXXX, I., nar. XX.XX.XXXX a D. nar.

XX.XX.XXXX.

8. Podľa ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

9. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd
prvej inštancie postupoval správne, keď na základe návrhu manželky skúmal, či vzťahy medzi manželmi
sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže už ďalej plniť svoj spoločenský účel.
V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď manželstvo

účastníkov rozviedol. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku, najmä z odseku 12. odôvodnenia je
zrejmé, z ktorých konkrétnych skutočností súd prvej inštancie pri rozhodovaní v tejto časti vychádzal
i to, akými úvahami sa riadil, s ktorými dôvodmi sa i odvolací súd v celom rozsahu stotožnil (§ 387 ods.
2 CSP), že ani zo strany odvolateľa v priebehu odvolacieho konania neboli tvrdené také skutočnosti,s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie. Je zrejmé, že medzi manželmi už dlhodobo pretrvávajú
nezhody, ktoré vyplynuli najmä z rozdielnych názorov na výchovu detí, čo viedlo napokon k podávaniu
trestných oznámení zo strany navrhovateľky a zásahu zo strany súdu, ktorým bol zakázaný dočasne

vstupmanželovidodomácnosti,atýmidovýchovnéhoprostrediadetí.Situácia,kedysadetibezvlastnej
viny ocitli v konfliktnom vzťahu medzi rodičmi, nepriaznivo vplýva na ich výchovu a ďalší psychický
vývoj, čo vyplynulo aj zo samotných výpovedí maloletých detí, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok
v tejto časti ako vecne správny potvrdil. Ani z vyjadrení manželov v priebehu odvolacieho konania
nevyplynulasnahaobnoviťmanželskéspolužitie(ajkeďmanželformálnesrozvodomnesúhlasil),apreto

možno, podľa názoru odvolacieho súdu, konštatovať, že vzhľadom na situáciu, ktorá v rodine pretrváva,
nemožno predpokladať, že by došlo k obnoveniu manželského spolužitia.

10. Správne postupoval súd prvej inštancie i v tom, keď potom, čo manželstvo účastníkov rozviedol,
rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v súlade s ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine.
Aj v tejto časti vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď maloleté deti,

pochádzajúce z manželstva, zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky s tým, že obidvaja
rodičia budú deti zastupovať a spravovať ich majetok. V priebehu prvoinštančného ani odvolacieho
konania neboli preukázané žiadne také skutočnosti, z ktorých by vyplynula nedostatočná starostlivosť
zo strany matky, na ktorú poukazoval i v priebehu odvolacieho konania otec. Tu súd prvej inštancie
správne vychádzal jednak z vyjadrenia kolízneho opatrovníka, ako aj z výpovede samotných detí,

a preto aj v tejto časti odvolací súd stotožňujúc sa s podrobným odôvodnením súdu prvej inštancie
tak, ako ich uviedol v odseku 14. odôvodnenia, rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil. Zverenie
maloletých detí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, podľa názoru odvolacieho súdu,
nie je v záujme maloletých detí, s prihliadnutím na neprekonateľné názorové rozdiely rodičov – manželov
na ich výchovu, čo by nepochybne malo nepriaznivý vplyv aj na ďalší vývoj maloletých detí.

11. Pokiaľ otec vo svojom odvolaní v ďalšom poukazoval na nepriaznivé majetkové pomery, a tým
i nemožnosť, resp. neschopnosť plniť si vyživovaciu povinnosť v rozsahu, ako ju určil súd prvej
inštancie. Ani na túto námietku odvolací súd prihliadnuť nemohol a rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdil. Tu je potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní v prvom rade

prihliadol na nepriaznivé majetkové pomery otca, keď ho zaviazal platiť výživné v minimálnom rozsahu,
zohľadňujúc i jeho ďalšie dve vyživovacie povinnosti k plnoletým deťom B. B. a B. B..

12. V situácii, keď zákonná úprava v ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine ukladá každému rodičovi bez
ohľadu na jeho majetkové možnosti a schopnosti (t.j. aj rodičovi, objektívne nezamestnanému bez

akéhokoľvek príjmu) platiť na každé nezaopatrené dieťa výživné minimálne v rozsahu 30 % zo sumy
životného minima (čo predstavuje cca 37,- Eur), t.j. aj na dieťa bezprostredne po narodení, je výživné
v sume 60,- Eur mesačne na dieťa vo veku 16 rokov a 50,- Eur mesačne na 10-ročné, resp. 5-ročné,
potrebné považovať taktiež za minimálne výživné, nepostačujúce ani na pokrytie základných životných
potrieb.

13. Pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom súd nie je viazaný
návrhom účastníkom, lebo sa jedná o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, čo plne platí i pre
odvolací súd, a preto odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu
(aj v časti o úpravu styku odvolaním nenapadnutom) a napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne

správnypotvrdil.Súdprvejinštanciesícenadbytočnevozvyškuzamietolnávrhnavrhovateľkynaurčenie
výživného (keďže, ako je už vyššie uvedené, takýmto návrhom nie je v konaní viazaný), ale nejednalo
sa o taký nedostatok , ktorý by mal za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

14. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP s použitím ust. § 396 ods. 1 CSP

a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).