Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. august 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/92/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125206193
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7125206193.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov
senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej v právnom spore žalobkyne: A. B. C., D. XXX,
E. F. - E., nar. XX.X.XXXX, zást. advokát JUDr. Martin Fabián, Štúrova 20, Košice, proti žalovaným:
G. H. C., D. XXX, nar. XX.XX.XXXX, 2. KiMax s.r.o., Bidovce 356, IČO: 46 718 940, 3. KIMAX
TRADE s.r.o., Floriánska 30/A, Košice, IČO: 56 690 096 a 4. KIMAX PLUS s.r.o., Floriánska 30/

A, Košice, IČO: 56 691 157, o určenie, že vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Mestského súdu Košice č.
k. 73C/14/2025 - 31 z 9. mája 2025

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom zamietavom výroku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) uznesením označeným

v záhlaví sčasti na návrh žalobkyne z 10.4.2025 až do právoplatného skončenia konania vo veci samej
žalovanému 3 a žalovanému 4 uložil zákaz vo výroku uznesenia špecifikovaným spôsobom nakladať
s vlastnými obchodnými podielmi v ďalších dvoch žalovaných spoločnostiach a vo zvyšku, t. j. o uloženie
zákazu žalovanému 2 nakladať s jeho obchodnými podielmi v ďalších dvoch žalovaných spoločnostiach,
návrh zamietol.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa a žalovaný 1 od 4.10.2003 sú manželmi, t. č. pre zhoršenie
ich vzájomných vzťahov od 7.4.2025 v rozvodovom konaní. Žalovaný 1 bol spoločníkom v troch
obchodných spoločnostiach, ktoré v konaní vystupujú v procesnej pozícii žalovaných 2, 3 a 4, pričom
svoje obchodné podiely v nich (100 % v obchodnej spoločnosti KiMax s.r.o. a po 50 % tak v obchodnej
spoločnosti KIMAX TRADE, s.r.o., ako aj v obchodnej spoločnosti KIMAX PLUS, s.r.o.) nadobudol
počas trvania manželstva a tieto bez vedomia a súhlasu žalobkyne v celosti previedol na novozaložené

obchodné spoločnosti (23.1.2025 podiel u žalovaného 2 v rovnakom pomere na žalovaných 3 a 4,
podiel u žalovaného 3 na žalovaného 4 a podiel u žalovaného 4 na žalovaného 3). Žalobkyňa z toho
dôvodu namieta preto relatívnu neplatnosť jednotlivých zmlúv o prevode sporných obchodných podielov
a v konaní vo veci samej sa domáha určenia, že tieto obchodné podiely patria do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Návrhu v tomto rozsahu vyhovel s odôvodnením, že v prípade sporných
obchodných podielov ide o majetkovú hodnotu patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

pričom v prípade jej ďalšieho scudzovania hrozí zhoršovanie postavenia žalobkyne pri vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko k jednotlivým sporným prevodom obchodných
podielov došlo v stave rozvratu manželstva žalobkyne a žalovaného 1, vzhľadom na čo uzavrel, že
tieto sporné dispozície žalovaného 1 so svojimi obchodnými podielmi vykonané bez vedomia a súhlasu
žalobkyne dôvodne vyvolávajú značné pochybnosti o poctivosti jeho konania a nasvedčujú potrebnosti
ochrany práv žalobkyne prostredníctvom navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorým v zmysle

ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie vôbec mohlo
mať reálny význam.3. Po zistení, že žalovaný 2 bol zakladajúcim spoločníkom popri žalovanom 1 tak u žalovaného 3, ako
aj u žalovaného 4, a to hneď od ich zapísania do obchodného registra dňom 21.12.2024, u každého

z nich s obchodným podielom v rozsahu 50 %, pričom, na rozdiel od žalovaného 1, spoločníkom v týchto
obchodných spoločnostiach, a to v nezmenenom rozsahu aj naďalej je, majúc na zreteli, že neodkladné
opatrenie musí mať väzbu na meritórne konanie, zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
vrozsahuzákazužalovanému2nakladaťsjehovlastnýmiobchodnýmipodielmivobchodnejspoločnosti
žalovaného 3 či žalovaného 4 s odôvodnením (19. a 20. odsek), že v konaní vo veci samej žalobkyňa

sa ani nedomáha určenia, že obchodné podiely žalovaného 2 v obchodných spoločnostiach či už
žalovaného 3 alebo žalovaného 4 patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ani nejde
o obchodné podiely, ktoré by boli predmetom prevodu bez jej vedomia a súhlasu tak, ako to žalobkyňa
skutkovo vymedzila vo vzťahu k ostatným sporným obchodným podielom v tejto veci.

4. Proti tomuto uzneseniu, čo do jeho zamietavého výroku, žalobkyňa podala odvolanie namietajúc, že

súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že
jeho rozhodnutie zároveň vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci navrhujúc, aby odvolací
súd uznesenie v napadnutom zamietavom výroku zmenil tak, že jej návrhu vyhovie aj v tomto rozsahu.

5. Skutkové zistenia a právne závery súdu prvej inštancie vyjadrené v 19. a 20. odseku odôvodnenia

napadnutého uznesenia odvolateľka považovala za nesprávne. S argumentom, že pokiaľ v konaní
vo veci samej sa domáha určenia podľa nej nespornej skutočnosti, že obchodný podiel žalovaného
1 v obchodnej spoločnosti žalovaného 2 v celom jeho rozsahu 100 % patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, namietala, že v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov v rámci určovania čistého obchodného imania žalovaného 2 sa bude určovať aj hodnota

obchodných podielov vo vlastníctve žalovaného 2 v obchodných spoločnostiach žalovaného 3
a žalovaného 4, ktoré žalovaný 2 ako jeden zo zakladateľov žalovaného 3 a žalovaného 4 nadobudol
21.12.2024, t. j. počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ktoré nepriamo aj
prostredníctvom žalovaného 2 patria preto do BSM žalobkyne a žalovaného 1. Žalobkyňa ako
odvolateľka v konaní preto namietala, že predmetnú žalobu súd posúdil výlučne z formálneho hľadiska

prehliadajúc reálnu hrozbu ujmy, ktorá jej v prípade nevyhovenia jej návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia hrozí, keďže potencionálnym prevodom sporných obchodných podielov žalovaného 2
v obchodných spoločnostiach žalovaného 3 a žalovaného 4 na tretie osoby dôjde k zmenšeniu majetku
žalovaného 2 a tým v konečnom dôsledku aj k zmenšeniu hodnoty predmetných obchodných podielov
v obchodnej spoločnosti žalovaného 2 patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo

následne nesporne sa prejaví aj pri vyporiadaní tohto BSM.

6. Odvolateľka s poukazom na to, že koncepcia inštitútu neodkladných opatrení nie je vždy nevyhnutne
viazaná na konanie vo veci samej a s dôrazom na to, že variabilita procesnej ochrany, ktorej
navrhovateľ v konečnom dôsledku sa bude domáhať, je výlučne v jeho dispozícii, namietala tak aj proti

požiadavke súdu, aby neodkladné opatrenie nevyhnutne malo väzbu aj na meritórne konanie, ako aj
proti čiastočnému zamietnutiu jej návrhu z dôvodu absencie tejto väzby medzi žalobou vo veci samej
a návrhom žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa odvolateľky vychádzajúc tak zo
skutkovýchtvrdeníalistinnýchdôkazovvžalobe,akoajvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia,
ako napokon aj zo skutočností namietaných v odvolaní, tieto v konečnom dôsledku majú však väzbu aj

na samotné meritórne konanie.

7. Žalovaní, ktorým odvolanie protistrany bolo doručené 24.7.2025, nevyužili svoje zákonné právo
a k tomuto do uplynutia stanovenej lehoty sa nevyjadrili.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania
podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný jeho rozsahom a dôvodmi a tiež
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia pojednávania preskúmal
uznesenie v napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

9. Ten, kto navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie, kumulatívne musí aspoň osvedčiť, nie nevyhnutne
preukázať splnenie všetkých podmienok pre jeho nariadenie, t. j. musí aspoň osvedčiť skutočnosti,
z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť tvrdeného nároku, ako i (v danom prípade) existenciu takéhostavu právneho vzťahu strán, ktorý neznesenie odklad a preto je ho potrebné bezodkladne upraviť
navrhovaným neodkladným opatrením. Je pritom povinnosťou súdu dôsledne skúmať splnenie všetkých
týchto podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, a to tak jednotlivo, ako aj v ich vzájomných

súvislostiach.

10. Po oboznámení sa s obsahom predloženého spisu odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru,
že uvedenej povinnosti súd prvej inštancie v predmetnej veci dal plne zadosť, keď posudzujúc skutkové
okolnosti, ktoré výlučne z vôle žalobkyne zároveň sa stali relevantnými okolnosťami aj jej návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia v tejto veci, ktorý je obsahovou súčasťou samotnej žaloby, o tomto
rozhodol vecne správne, keď zamietol predmetný návrh v rozsahu, ktorým žalobkyňa sa domáhala
uloženia zákazu žalovanému 2 do právoplatného skončenia konania vo veci samej nakladať s jeho
obchodnými podielmi v ostatných dvoch žalovaných obchodných spoločnostiach. Odvolací súd plne sa
pritom stotožnil tak so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ako aj s jeho
dôvodmi, ktoré tento na odôvodnenie tohto svojho zamietavého rozhodnutia uviedol v 19. a v 20. odseku

svojho odôvodnenia, ako tieto zhora sú reprodukované aj v tomto odôvodnení odvolacieho súdu, pretože
tieto plne obstoja a na ich správnosti neboli spôsobilé nič zmeniť ani okolnosti, na ktoré žalobkyňa
poukázala v posudzovanom odvolaní.

11. Podľa odvolacieho súdu nemožno nič vytknúť správnosti právneho názoru odvolateľky, že Civilný

sporový poriadok upustil od koncepcie bezpodmienečnej väzby predchádzajúceho procesného inštitútu
predbežného opatrenia na konanie vo veci samej, ako i od koncepcie výlučne dočasného a provizórneho
charakteru súdnej ochrany poskytnutej nariadeným neodkladným opatrením a v dôsledku toho na
rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania za určitých okolností
ani nemusí nadväzovať podanie žaloby vo veci samej, pričom variabilita procesnej obrany, ktorej

navrhovateľ v tom ktorom prípade sa bude domáhať, je výlučne v jeho dispozícii. V okolnostiach
posudzovanej veci nemožno však opomenúť, že tu nejde o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
pred začatím konania vo veci samej, ale o návrh, ktorý žalobkyňa ako dominus litis podala v rámci
konania vo veci samej, ktorého predmetom je určenie, že do BSM žalobkyne a žalovaného 1 patria aj
určité veci, v danom prípade majetkové práva predstavované obchodnými podielmi žalovaného manžela

v žalovaných obchodných spoločnostiach, ktoré nadobudol za trvania manželstva so žalobkyňou a ktoré
tento spornými, podľa žalobkyne tak relatívne, ako zároveň aj absolútne neplatnými právnymi úkonmi
previedol na novozaložené žalované obchodné spoločnosti.

12. Keďže teda žalobkyňa neodkladnej úpravy právnch pomerov sporových strán navrhovaným

neodkladným opatrením v danom prípade sa domáha v rámci tohto sporového konania, a nie pred
začatím akéhosi konania vo veci samej, súd prvej inštancie bol preto nielen oprávnený, ale aj povinný
posudzovať, či predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (ne)má väzbu na konanie vo
veci samej, v priebehu ktorého bol podaný, príp. v akom rozsahu. Odvolacie námietky žalobkyne, že
Civilný sporový poriadok upustil od koncepcie bezpodmienečnej väzby neodkladného opatrenia spred

začatia konania vo veci samej na prípadne nadväzujúce konanie vo veci samej v tomto prípade sú preto
zjavne bezpredmetné.

13. Rovnako bezpredmetné sú odvolacie námietky žalobkyne aj pokiaľ odvolací súd tieto posudzoval po
materiálnej stránke. Po skutkovej stránke žalobkyňa samotný návrh pritom ani neodôvodňovala inými

skutkovými tvrdeniami, než ktorými v rámci tej istej listiny odôvodňovala aj žalobu vo veci samej, ale
v rozsahu, v ktorom predmetná žaloba je návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, žalobkyňa
len plne odkázala na skutočnosti, ktoré uvádzala aj vo vzťahu k samotnej žalobe v merite veci, z čoho
podľa nej je zrejmé, že žalovaný 1 bez jej vedomia a súhlasu nakladal so spornými obchodnými
podielmi, ako s majetkom patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z čoho má plynúť jej

dôvodná obava, že aj ostatní žalovaní účelovo prevedú svoje obchodné podiely na tretie osoby s cieľom
dosiahnuť, aby tieto po rozvode manželstva už neboli predmetom vyporiadania ich BSM.

14. V zmysle platnej právnej úpravy, ak jeden z manželov počas trvania manželstva aspoň sčasti zo
spoločných prostriedkov, t. j. z BSM (tzv. spoločné peniaze) nadobudol obchodný podiel v spoločnosti

s ručením obmedzeným, tieto spoločné prostriedky sa pretransformovali do tohto obchodného podielu
a do BSM patrí majetková hodnota tohto obchodného podielu, nie samotný obchodný podiel, ako ani
vklad manžela ako spoločníka do základného imania danej obchodnej spoločnosti. Žalobkyňa ako
navrhovateľka neodkladného opatrenia v danom prípade pritom ani neosvedčila, ba dokonca ani lennetvrdila, že by jej manžel na splatenie obchodných podielov žalovaného 2, vo vzťahu ku ktorému
súd jej návrh zamietol, v ďalších dvoch novozaložených žalovaných obchodných spoločnostiach čo
i len sčasti použil spoločné finančné prostriedky z ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V

dôsledku toho v tomto štádiu konania je potrebné mať zato, že tieto obchodné podiely žalovaného 2
boli splatené z majetku samotného žalovaného 2, a nie z majetku patriaceho do BSM žalobkyne a jej
manžela. Žalobkyňa rovnako netvrdila ani len to, že by predmetné obchodné podiely žalovaného 2
prípadne mali byť predmetom akéhokoľvek prevodu na tretie osoby, nie je tu preto ani len osvedčená
hrozba, že by malo dôjsť k zmenšeniu majetku žalovaného 2. Z týchto dôvodov neobstála preto ani

jej odvolacia námietka, že v prípade prevodu obchodných podielov žalovaného 2 v novozaložených
ďalšíchžalovanýchobchodnýchspoločnostiachnatretieosobyvkonečnomdôsledkudôjdekzmenšeniu
hodnoty predmetných obchodných podielov a tým aj k ukráteniu žalobkyne pri vyporiadaní BSM.

15. Odhliadnuc od uvedeného z procesného hľadiska podstatným však je, že tieto skutkové tvrdenia,
ktoré žalobkyňa vo vzťahu k hrozbe prevodu týchto obchodných podielov žalovaného 2 u žalovaného 3

a u žalovaného 4 odvolateľka namietala v odvolaní, v priebehu konania pred súdom prvej inštancie ani
len nezmienila, t. j. týmito skutkovými tvrdeniami v konaní pred ním absolútne neargumentovala. Z toho
dôvodu tak žaloba vo veci samej, ako ani ďalšia jej obsahová časť, ktorá je návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia, ako správne uzavrel súd prvej inštancie, obchodných podielov žalovaného 2
v týchto novozaložených žalovaných obchodných spoločnostiach absolútne sa preto netýkali, keďže sa

ich netýkali žiadne skutkové tvrdenia žalobkyne, a to ani v rozsahu, že by malo ísť o manželom čo i len
sčasti spoločné peňažné prostriedky použité za účelom ich nadobudnutia do majetku žalovaného 2,
ako ani v rozsahu, že by žalovaný 2 s týmito svojimi obchodnými podielmi akokoľvek nakladal alebo
v blízkej budúcnosti mienil nakladať a rovnako ani v rozsahu, že by prípadné nakladanie s týmito
obchodnými podielmi z akéhosi dôvodu malo byť či už relatívne alebo absolútne neplatným právnym

úkonom. Naopak sama žalobkyňa v posudzovanom návrhu z 10.4.2025 tvrdila, že z bezpodielového
spoluvlastníctva manželov na základné imanie novozaložených žalovaných obchodných spoločností
(žalovaný 3 a žalovaný 4) sa vložilo len 50 %; aj preto je potrebné mať zato, že jeho zvyšok bol vložený
z majetku samotného žalovaného 2.

16. Pretože žalobkyňa uvedené skutočnosti netvrdila, súd prvej inštancie rozhodol vecne správne,
keď vo vzťahu k žalovanému 2 zamietol návrh v rozsahu týkajúcom sa zákazu nakladania s týmito
jeho obchodnými podielmi u žalovaného 3, ako aj u žalovaného 4. Súd nemohol totiž prekročiť návrh
a žalobkyni prisúdiť niečo, čo v petite návrhu na neodkladné opatrenie síce uvádzala, ale čoho
v podstate sa nedomáhala, nakoľko skutkové tvrdenia o tom v posudzovanom návrhu z 10.4.2025

k tomuto neposkytla žiadne. Rovnako vzhľadom na predmet konania vo veci samej súd bol preto
viazaný žalobným návrhom žalobkyne, pričom neboli splnené zákonné podmienky ustanovené v §216
ods. 2 CSP ani na to, aby žalobný návrh súd mohol prekročiť a prisúdiť viac, než čoho strany sa
domáhali. Aj keď konanie o vyporiadanie BSM je konaním, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu, právne významným z tohto hľadiska je, že predmetom tohto

sporového konania vo veci samej vyporiadanie BSM nie je. Nemenej podstatným zároveň je aj to, že
žalobkyňa a žalovaný 1 stále sú manželia, vôbec prvé pojednávanie vo veci ich rozvodu je nariadené na
24.10.2025 a aj vzhľadom na to v konaní v tomto štádiu nie je osvedčená ani naliehavosť žalobkyňou
navrhovanej neodkladnej úpravy nenakladať s predmetnými obchodnými podielmi žalovaného 2 v týchto
ďalších žalovaných obchodných spoločnostiach, keďže ich BSM stále trvá, pričom v zmysle zákona toto

vyporiadať možno až po jeho zániku, ktorý t. č. ešte nenastal.

17. Z týchto dôvodov možno preto len súhlasiť so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu
prvej inštancie, že vo vzťahu k predmetným obchodným podielom žalovaného 2 v týchto ďalších
žalovaných obchodných spoločnostiach žalobkyňa ani nepopísala akúkoľvek hrozbu nakladania s týmito

jeho obchodnými podielmi, pričom ani prípadné nakladanie s nimi by nemalo súvis s týmto sporovým
konaním vo veci samej, ale za určitých okolností by mohlo mať súvis až s prípadným konaním
o vyporiadanie BSM, v súvislosti s ktorým, keďže manželia nie sú ešte ani len rozvedení a ich BSM preto
stále trvá a nemožno ho preto vyporiadať, v tomto konaní nie je preto naplnená zákonná podmienka
bezodkladnej potreby navrhovanej neodkladnej úpravy tvrdených právnych pomerov sporových strán.

Navyše, ako súd prvej inštancie správne konštatoval, žalobkyňa vo veci samej ani sa nedomáha určenia,
že obchodné podiely žalovaného 2 v týchto novozaložených žalovaných obchodných spoločnostiach
patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Odvolacie námietky žalobkyne nemohli preto
obstáť.18. Odvolací súd postupom podľa §387 ods. 2 CSP uznesenie v napadnutom rozsahu preto potvrdil
ako vecne správne.

19. O trovách aj tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým konanie sa končí
(§262 CSP).

20. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é , ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a

nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).