Rozsudok – Konkurz ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. august 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4CoKR/46/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116216664
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7116216664.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr.

Mareka Kotoru a JUDr. Lucie Baňackej, PhD. v spore žalobcu: A. B. C., narodený XX.XX.XXXX,
bytom D. B. X, XXX XX D. B., proti žalovanému: FARDOUS PARTNERS, správcovská k. s., so sídlom
Hviezdoslavova 6, 040 01 Košice, zn. správcu S1752, správca úpadcu: Technoinvest - Holding, a. s.,
Južná trieda 74, 040 01 Košice, IČO: 35 732 016, zastúpený: JUDr. Milan Sedlák, MBA, LL.M., advokát,
so sídlom: Kukučínova 19, 040 01 Košice, IČO: 42 104 556, o vylúčenie majetku zo súpisu všeobecnej
podstaty úpadcu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice č. k. 30Cbi/16/2016-401
z 24. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice č. k. 30Cbi/16/2016-401 z 24. apríla 2024
v napadnutom I. a III. výroku.

II. O d m i e t a odvolanie žalovaného proti II. výroku rozsudku Mestského súdu Košice č. k.
30Cbi/16/2016-401 z 24. apríla 2024.

III. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) rozhodol takto:
I. Určuje, že majetok zapísaný do súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadcu Technoinvest - Holding
a. s., IČO: 35 732 016, sídlo: Južná trieda 74, 040 01 Košice zaradený pod súpisovou zložkou majetku
všeobecnej podstaty pod poradovým číslom 180: Nákladné vozidlo MERCEDES BENZ ML 320, VIN:
E., EČV: F. rok výroby 2007 v súpisovej hodnote 10.000,00 eur zapísanej s poznámkou v prospech
tretej osoby - A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, F. a zaradený pod súpisovou zložkou majetku

všeobecnej podstaty pod poradovým číslom 182: osobné vozidlo AUDI A3, Sportback, VIN: E., EČV: F.,
rok výroby 2012, v súpisnej hodnote 8.000,00 eur, zapísanej s poznámkou v prospech tretej osoby A. B.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, F., 040 01 Košice zverejnenom v obchodnom vestníku č. 21/2016
zo dňa 02.02.2016 nepatrí do súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadcu Technoinvest- Holding a.s.,
IČO: 35 732 016, sídlo Južná trieda 74, Košice a je vylúčený zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu
Technoinvest - Holding a.s., IČO: 35 732 016, sídlo Južná trieda 74, 040 01 Košice v konkurznom konaní
pôvodne vedenom na Okresnom súde Košice I., pod sp. zn. 31K/45/2015.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v plnej výške 100 %, ktorú je povinný nahradiť žalovaný.2. Súd prvej inštancie svojím skorším rozhodnutím č. k. 30Cbi/16/2016-236 z
20. mája 2020 rozhodol takto:

Určuje, že majetok zapísaný do súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadcu Technoinvest - Holding
a.s., IČO: 35732016, sídlo: Južná trieda 74, 040 01 Košice zaradený pod súpisovou zložkou majetku
všeobecnej podstaty pod poradovým číslom 180: Nákladné vozidlo MERCEDES BENZ ML 320, VIN:
E., EČV: F. XXXXX rok výroby 2007 v súpisovej hodnote 10.000,00 eur, zapísanej s poznámkou v
prospech tretej osoby - A. B. C., narodeného XX.XX.XXXX, bytom G. XX, F. a zaradený pod súpisovou

zložkou majetku všeobecnej podstaty pod poradovým číslom 182: osobné vozidlo AUDI A3, Sportback,
VIN: E., EČV: F. XXXXX, rok výroby 2012, v súpisnej hodnote 8.000,00 eur, zapísanej s poznámkou v
prospech tretej osoby A. B. C., narodeného XX.XX.XXXX bytom G. XX, F., 040 01 Košice zverejnenom
v Obchodnom vestníku č. 21/2016 zo dňa 2.2.2016 nepatrí do súpisu majetku všeobecnej podstaty
úpadcu Technoinvest - Holding a.s., IČO: 35 732 016, sídlo Južná trieda 74, Košice a je vylúčený zo
súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Technoinvest - Holding a.s., IČO: 35 732 016, sídlo: Južná trieda

74, 040 01 Košice v konkurznom konaní pôvodne vedenom na Okresnom súde Košice I., pod sp. zn.
31K/45/2015.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v plnej výške 100 %, ktorú je povinný nahradiť žalovaný.

3. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 3CoKR/22/2020 zo dňa 13.9.2022 zrušil rozsudok
Okresného súdu Košice I, č. k. 30Cbi/16/2016-236 z 20. mája 2020 a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

4. Súd prvej inštancie opätovne rozhodol napadnutým rozsudkom, v ktorom uviedol, že žalobca žalobou

doručenou 28.7.2016 sa domáhal vylúčenia majetku zo súpisu zapísaný do súpisu majetku všeobecnej
podstaty úpadcu Technoinvest - Holding a.s., IČO: 35 732 016, sídlo: Južná trieda 74, 040 01 Košice
zaradený pod súpisovou zložkou majetku všeobecnej podstaty pod poradovým číslom 180: Nákladné
vozidlo MERCEDES BENZ ML 320, VIN: E., EČV: F. XXXXX rok výroby 2007 v súpisovej hodnote
10.000,00 eur zapísanej s poznámkou v prospech tretej osoby - A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.

XX, F. a zaradený pod súpisovou zložkou majetku všeobecnej podstaty pod poradovým číslom 182:
osobné vozidlo AUDI A3, Sportback, VIN: E., EČV: F. XXXXX, rok výroby 2012, v súpisnej hodnote
8.000,00 eur, zapísanej s poznámkou v prospech tretej osoby A. B. C., nar. XX.XX.XXXX bytom G. XX,
F., XXX XX F. zverejnenom v obchodnom vestníku č. 21/2016 zo dňa 02.02.2016 nepatrí do súpisu
majetku všeobecnej podstaty úpadcu Technoinvest - Holding a.s., IČO: 35 732 016, sídlo Južná trieda

74, Košice a je vylúčený zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Technoinvest - Holding a.s., IČO: 35 732
016, sídlo Južná trieda 74, 040 01 Košice v konkurznom konaní pôvodne vedenom na Okresnom súde
Košice I., pod sp. zn. 31 K/45/2015.
4.1. Zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanému správcovi vylúčiť zo súpisu majetku všeobecnej podstaty
úpadcu Technoinvest - Holding, a.s., IČO: 35 732 016, sídlo: Južná Trieda 74, 040 01 Košice majetok

zaradený pod súpisovou zložkou majetku všeobecnej podstaty pod poradovým číslom 180: nákladné
vozidlo MERCEDES BENZ ML 320, VIN: E., EČV: F., rok výroby 2007, v súpisovej hodnote 10.000,00
eur, zapísanej s poznámkou v prospech tretej osoby - A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX
XX F., a zaradený pod súpisovou zložkou majetku všeobecnej podstaty pod poradovým číslom 182,
osobné vozidlo AUDI A3, Sportback, VIN:E., EČV: F., rok výroby 2012, v súpisovej hodnote 8.000,00

eur, zapísanej s poznámkou v prospech tretej osoby - A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX
XX F., zverejnenom v Obchodnom vestníku č.21/2016 zo dňa 2.2.2016, do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

5. Žalobca túto žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Košice I, zo dňa 17.9.2015, sp. zn.

31K/45/2015 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a do funkcie správcu bol ustanovený žalovaný.
Žalovaný, ako správca majetku úpadcu zverejnil v Obchodnom vestníku číslo 21/2016 dňa 2.2.2016
doplnený súpis majetku všeobecnej podstaty úpadcu obsahujúci súpisovú zložku majetku všeobecnej
podstaty pod por. č. 180: nákladné vozidlo MERCEDES BENZ ML 320, VIN: E., EČV: F., rok výroby
2007, v súpisovej hodnote 10.000,00 eur, a pod číslom 182, osobné vozidlo AUDI A3, Sportback, VIN:E.,

EČV: F., rok výroby 2012, v súpisovej hodnote 8.000,00 eur, s poznámkami o spornom zápise v prospech
tretej osoby - v prospech žalobcu.
5.1. Žalobca preto 17.2.2016 doručil žalovanému podanie, v ktorom si uplatnil právo, že vec sa nemala
zahrnúť do súpisu majetku a žiadal správcu, aby zapísal k predmetným súpisovým zložkám majetkuč.180 a č.182 poznámku o spornom zápise v prospech žalobcu. Žalobca následne listom zo dňa
17.3.2016 žalovanému oznámil, že vozidlo MERCEDES BENZ ML 320, VIN: E., EČV: F., rok výroby
2007, kúpil na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 28.2.2014 za cenu 10.000,00 eur, ktorú uhradil k rukám

terajšieho úpadcu v hotovosti, dokladom čoho bol pokladničný doklad o zaplatení kúpnej ceny zo dňa
3.3.2014; vozidlo AUDI A3, Sportback, VIN:E., EČV: F., rok výroby 2012, kúpil na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 3.3.2014 za kúpnu cenu 9.000,00 eur, dokladom čoho bol pokladničný doklad o zaplatení kúpnej
ceny zo dňa 3.3.2014; terajší úpadca odhlásil predmetné vozidlá z evidencie na ODI zo svojho mena na
meno žalobcu a žalobca je evidovaný na ODI ako vlastník vozidla.

5.2. Dňa 22.7.2016 bolo žalobcovi doručené uznesenie Okresného súdu Košice I, ktorým konkurzný
súd uložil žalobcovi, aby do 30 dní odo dňa doručenia predmetného uznesenia podal voči žalovanému
žalobu, ktorou sa bude domáhať vylúčenia majetku zo súpisu všeobecnej podstaty.
5.3. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že pri uzatváraní zmluvy s úpadcom, v mene ktorého robila právne
úkony A. A., konal v dobrej viere, pretože v čase vykonania predmetných právnych úkonov bola A. A.
riadne zapísaná v obchodnom registri ako osoba oprávnená konať v mene úpadcu. Žalobca prehlásil, že

nemal vedomosť o odvolaní A. A. z funkcie štatutárneho orgánu terajšieho úpadcu. Poukázal na to, že
deklaratórne aj konštitutívne zápisy do obchodného registra sú účinné voči tretím osobám až okamihom
zverejnenia zápisu v obchodnom registri.

6. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že kúpne zmluvy zo dňa 28.2.2014 a 3.3.2014, na

základe ktorých žalobca odvodzuje svoje vlastnícke právo k motorovým vozidlám nepovažuje žalovaný
za platne uzavreté a to z dôvodu, že kúpne zmluvy boli uzavreté až po tom, čo A. A. zanikla funkcia
člena predstavenstva úpadcu, teda predmetné kúpne zmluvy neboli uzavreté osobou oprávnenou konať
v mene a na účet úpadcu. Konštatoval, že z výpisu z obchodného registra úpadcu zistil, že funkcia člena
predstavenstva úpadcu skončila A. A. najneskôr dňa 27.2.2014 a kúpne zmluvy sú až zo dňa 28.2.2014,

resp. 3.3.2014; teda až po tom, čo A. A. skončila funkcia člena predstavenstva úpadcu. Predmetné
konanie žalobcu a A. A. má preto za následok neplatnosť predmetných kúpnych zmlúv s prihliadnutím
na to, že žalobca - ako akcionár úpadcu a právny zástupca úpadcu, sa nemôže dovolávať v dôveru v
zápis údajov zverejnených v obchodnom registri. Taktiež z obsahu stanov úpadcu, je možné dospieť
k záveru, že funkcia člena predstavenstva úpadcu zanikla A. A. už skôr ako je uvedené v obchodnom

registri, nakoľko funkčné obdobie členov predstavenstva je päť rokov. Z dôvodu, že A. A. bola do funkcie
člena predstavenstva terajšieho úpadcu zvolená 2.10.2006, v zmysle stanov úpadcu, funkcia člena
predstavenstva A. A. skončila najneskôr 2.1.2012, márnym uplynutím trojmesačnej lehoty, ktorá začala
plynúť uplynutím jej funkčného obdobia t. j. 2.10.2011.

7. Žalobca k vyjadreniam žalovaného uviedol, že A. A. bola zapísaná v obchodnom
registri ako štatutárny zástupca úpadcu až do 14.5.2016. Žalobca nebol nikdy akcionár úpadcu a
Zmluva o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 1.2.2007 uzavretá medzi úpadcom a žalobcom bola
ukončená ku koncu roka 2010, o čom žalobca predložil aj dohodu o ukončení zastupovania. K fotokópii
úradného záznamu (zo dňa 13.10.2015 obsahujúcej prehlásenie žalobcu, že žalobca je akcionár úpadcu

- poznámka odvolacieho súdu), žalobca uviedol, že ten kto písal úradný záznam si môže písať čo chce,
pretožeto,ktojeakcionárúpadcuvyplývazCentrálnehodepozitáracennýchpapierov.Zostanovúpadcu
- akciovej spoločnosti vyplýva, že základné imanie bolo tvorené 105 ks kmeňových akcií v menovitej
hodnote 500.000,00 Sk v listinnej podobe na meno. Žalobca je preto jednoznačne treťou osobou mimo
spoločnosti úpadcu a vzťahuje sa na neho ochrana dobrej viery tretích osôb, pretože žalobca vychádzal

zo stavu zapísaného v obchodnom registri v čase vykonania právnych úkonov a konal úprimne v dobrej
viere. Uviedol, že žalovaný ako správca môže žalovať na náhradu škody A. A., ak konala v rozpore so
svojimi oprávneniami.

8. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca doložil do súdneho spisu: Kúpnu zmluvu uzavretú dňa

3.3.2014 medzi predávajúcim Technoinvest - Holding a.s., IČO: 35732016 a kupujúcim Mgr. Ivan
Centko,žepredávajúcipredávavozidloAUDIA3,Sportback,VIN:E.,EČV:F.akupujúcikupujedosvojho
výlučného vlastníctva za kúpnu cenu 9.000,00 eur. Doložil Osvedčenie o evidencii s prepisom vozidla
na žalobcu zo dňa 11.3.2014. Pokladničný doklad zo dňa 3.3.2014 prijaté od A. B. C. sumu 9.000,00 eur
účel AUDI A3 pre príjemcu - žalovaného. Kúpnu zmluvu uzavretú dňa 28.2.2014 medzi predávajúcim

Technoinvest - Holding a.s. a kupujúcim A. B. C., že predávajúci predáva vozidlo MERCEDES BENZ
ML 320, VIN: E., EČV: F., rok výroby 2007 a kupujúci kupuje do svojho výlučného vlastníctva za kúpnu
cenu 10.000,00 eur. Doložil Osvedčenie o evidencii s prepisom vozidla na žalobcu zo dňa 11.3.2014.
Pokladničný doklad zo dňa 3.3.2014 prijaté od A. B. C. sumu 10.000,00 eur účel MERCEDES - úhr.kúpnejceny prepríjemcu-žalovaného.TaktieždoložilDohoduoukončenízmluvyoposkytovaníprávnej
pomoci zo dňa 1.2.2007 medzi A. B. C. a Technoinvest - Holding, a.s., ku dňu 31.12.2010.
8.1. Súd prvej inštancie zistil z registrového spisu úpadcu Technoinvest - Holding, a.s., zo Zápisnice z

mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 27.2.2014, že Valné zhromaždenie prijalo uznesenie č. 2,
ktorým odvoláva ku dňu 27.2.2014 člena predstavenstva spoločnosti A. A., nar. X.X.XXXX, bytom H.
XXX/XX, XXX XX I..
8.1.1. Z prílohy č. 1 k predmetnej zápisnici súd prvej inštancie zistil, že boli podľa Listiny prítomných
prítomní akcionári: spoločnosť RDC Consultants Limited, s podielom 4,55% na základnom imanií, a B.

B. J., s podielom 48,18 % na základnom imanií.
8.1.2. Z výpisu z Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s., súd prvej inštancie zistil, že ku dňu
6.5.2014 v zozname akcionárov spoločnosti Technoinvest - Holding, a.s., boli spoločnosti: RALSTON
Aktiengesellschaft, Lichtenštajsko, RDC Consultants Limited, a B. B. J., na základe týchto listín, boli
vykonané zmeny v zápise v obchodnom registri tejto spoločnosti k 14.5.2014.
8.2. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti Technoinvest - Holding, a.s., súd prvej inštancie zistil,

že ako člen predstavenstva bola zapísaná A. A. od 4.11.2006 do 14.5.2014.
8.3. Súd prvej inštancie z výsluchu svedkyne A. A. zistil, že žalobca bol jej šéf, bola v pracovnom pomere
zhruba pred 20 rokmi, v súčasnosti nemá s ním kontakt. Svedkyňa uviedla, že nemá vedomosť o tom, z
akého dôvodu bola štatutárom u úpadcu Technoinvest - Holding, a.s. V rámci výkonu funkcie bola v styku
len so žalobcom, a to minimálne. O prevodoch majetku si nespomínala, sú to už roky. Neprevzala žiadnu

hotovosť za predaj vozidiel, a ani nepodpísala pokladničné doklady z 3.3.2014. K podpisom na kúpnych
zmluvách sa nevedela vyjadriť. Nemala vedomosť o tom, že žalobca bol právnym zástupcom úpadcu -
Technoinvest Holding, a.s.. Je možné, že podpísala splnomocnenie u notára na prepis vozidiel. Taktiež
uviedla, že určite nebola informovaná o tom, že bola odvolaná ako člen predstavenstva spoločnosti
Technoinvest Holding, a. s. na mimoriadnom valnom zhromaždení v roku 2014.

9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 67 ods. 1 a 2 zákona číslo 7/2005 Z.
z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR) špecifikujúceho konkurznú podstatu úpadcu a podľa
ustanovenia § 78 ods. 1, 2, 3, 4, 5 ZKR upravujúceho postup pri zápise sporného majetku do súpisu
podstaty úpadcu a následný postup spojený s prípadným vylúčením predmetného majetku zo súpisu

podstaty úpadcu.

10. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v prejednávanom spore sa preukázalo,
že žalobca síce zastupoval ako právny zástupca úpadcu, avšak bola doložená Dohoda o ukončení
právneho zastupovania Technoinvest-Holding, a.s., ku dňu 31.12.2010, a napadnuté právne úkony –

kúpne zmluvy z 28.2.2014 a 3.3.2014 - boli urobené až v roku 2014.
10.1. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný nepreukázal tvrdenia, že žalobca bol akcionárom v
rozhodnej dobe, nakoľko súd prvej inštancie zistil, že v zápisnici a jej prílohách z konania Mimoriadneho
valného zhromaždenia Technoinvest-Holding, a.s., z 27.2.2014 boli akcionármi iné tretie osoby (a nie
žalobca), a to spoločnosti RALSTON Aktiengesellschaft, Lichtenštajsko, RDC Consultants Limited, a B.

B. J.; a teda žalovaný nepreukázal, že žalobca bol akcionárom aj v rozhodnej dobe vykonania právnych
úkonov - kúpnych zmlúv.
10.2. Zároveň z vykonaného dokazovania - výpovede svedkyne A. A. vyplynulo, že žalovaný
nepreukázal, že žalobca vedel, že A. A. v čase uzavretia predmetných kúpnych zmlúv už nebola
štatutárnym orgánom úpadcu; o tejto skutočnosti nevedela ani samotná A. A. ako vyplynulo z

jej výpovede, nebolo jej oznámené, že v čase vykonania týchto úkonov už nebola štatutárom u
predávajúceho.
10.3. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalobca konal v dobrej viere v zapísané údaje
v obchodnom registri, a to, že predávajúci zastúpený p. A. A. bol oprávnený podpísať predmetné kúpne
zmluvy. Z tohto dôvodu sa žalovaný nemôže úspešne domáhať absolútnej neplatnosti predmetných

kúpnych zmlúv.
10.3.1. Súd prvej inštancie dodal, že iné skutkové tvrdenia žalovaného o neplatnosti týchto kúpnych
zmlúv (a to napr. nezaplatenie kúpnej ceny) nemajú vplyv na rozhodnutie vo veci samej, a to z dôvodu,
že došlo k uzavretiu kúpnych zmlúv s podstatnými náležitosťami, a to o predmete a cene kúpy, čím došlo
k perfektnému právnemu úkonu v danej veci. Či už sú pokladničné doklady správne účtované, táto

skutočnosť nemá vplyv na uzavretie kúpnej zmluvy, pričom samotná svedkyňa si nevedela spomenúť,
na skutočnosti uvedené v týchto kúpnych zmluvách, či sa vykonala skúšobná jazda, prípadne podpísala
takúto zmluvu, a teda súd vyhodnotil dôkazy - v písomnej forme predložené žalobcom za hodnoverné
a dostatočné na preukázanie jeho tvrdení.11. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca nadobudol hnuteľnosti do svojho vlastníctva
dobromyseľne, to znamená, že nárok žalobcu o vylúčenie vecí zo súpisu podstaty je dôvodný. Uvedené

hnuteľné veci - vozidlo MERCEDES BENZ ML 320, VIN: E., EČV: F., rok výroby 2007, a vozidlo AUDI
A3, Sportback, VIN:E., EČV: F., rok výroby 2012 netvoria konkurznú podstatu v zmysle § 67 ZKR, ale
sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Mal za to, že právne úkony, predmetom ktorých došlo k prevodu
sporného majetku sú platné a žalobca je vlastníkom týchto sporných vozidiel.
11.1. Ďalej dôvodil, že žalobca nadobudol hnuteľné veci - vozidlá do vlastníctva dobromyseľne,

preto je potrebné chrániť jeho vlastnícke právo. Poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.
zn. I. ÚS 549/2015-33 zo dňa 16.3.2016, podľa ktorého princíp dobrej viery chrániaci účastníkov
súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od
princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere,
musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istým svojim
vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu (porovnaj aj R 14/2009).

Otázkou dobrej viery takého nadobúdateľa vlastníckeho práva sa tak všeobecné súdy musia vždy riadne
zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou.
11.2. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie žalobe vyhovel v jej prvom
výroku.

12. Vo zvyšnej časti žaloby v II. výroku (aby súd uložil žalovanému správcovi vylúčiť zo súpisu majetku
všeobecnej podstaty predmetné vozidlá v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku), súd prvej inštancie
konštatoval,žeideonadbytočnývýrok,pretože spoukazomna§78ods.5ZKR,jepovinnosťousprávcu
zo zákona bezodkladne takýto majetok vylúčiť zo súpisu podstaty, a preto v tejto časti žalobu zamietol
ako neopodstatnenú a nadbytočnú.

13. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu
trov konania v rozsahu 100 % proti neúspešnému žalovanému.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to v celom rozsahu,

z dôvodov uvedených: v § 365 ods. 1 písmena b) C. s. p. - súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, v § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. - súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14.1. Vyčítal súdu prvej inštancie stručné odôvodnenie rozhodnutia. Poukázal na to, že súd prvej
inštancie sa v podstate k celej veci a prijatému záveru vyjadril iba v odseku 31. odôvodnenia
napadnutého rozsudku, pričom takéto odôvodnenie zo strany súdu prvej inštancie považoval za
nedostatočné a neakceptovateľné. Citoval pritom rozhodnutia najvyšších súdnych autorít.
14.2. Tvrdil, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu

posúdeniu veci.
14.2.1. Zopakoval svoje tvrdenia uvedené už v prvoinštančnom konaní, že kúpne zmluvy zo dňa
28.2.2014 a zo dňa 3.3.2014, na podklade ktorých žalobca po celý čas odvodzoval svoje vlastnícke
právo k motorovým vozidlám, sú absolútne neplatné právne úkony, a to nie len z dôvodu, že tieto
boli podpísané neoprávnenou osobou, t. j. úpadca nikdy neprejavil vôľu byť týmito úkonmi viazaný,

ale dokonca z ďalšieho vykonaného dokazovania a to výsluchu A.. Tvrdil, že z predmetného výsluchu
je zrejmé, že daná osoba ani tieto kúpne zmluvy dokonca neuzavrela v mene úpadcu, nič z obsahu
týchto zmlúv ani nevykonala (odovzdanie kľúčov, skúšobná jazda, prevzatie peňažných prostriedkov
ako kúpnej ceny atď.), pričom dokonca spochybnila svoj podpis na daných kúpnych zmluvách. Z
uvedeného tak vyplýva, že tieto predmetné kúpne zmluvy boli nielenže uzatvorené až po tom, čo A.

A. zanikla funkcia člena predstavenstva spoločnosti, ale dokonca ich A. A. ani neuzatvorila. Ak by sa
však malo pripustiť, že dané kúpne zmluvy podpísala A. A. (k čomu však nie je možné dospieť z jej
výsluchu), žalovaný aj tak poukázal na obsah znenia stanov úpadcu, pričom je potrebné dospieť k
záveru, že funkcia člena predstavenstva úpadcu zanikla A. A. už skôr ako je uvedené v obchodnom
registri. Poukázal na bod 53. a 54. stanov úpadcu. Dôvodil, že gramatickým a logickým výkladom

predmetných ustanovení stanov (bod 53. a 54.) s ohľadom na kogentné ustanovenia obchodného
zákonníka je potrebné vyvodiť záver, že funkčné obdobie členov predstavenstva spoločnosti je 5 rokov.
Uplynutím funkčného obdobia však nedôjde k automatickému ukončeniu funkcie; uplynutie funkčného
obdobia predstavuje takú právnu skutočnosť, od ktorej začína plynúť 3 mesačná lehota, resp. lehota,ktorá je časovo ohraničená zasadnutím najbližšieho valného zhromaždenia, pričom márnym uplynutím
jednej z uvedených lehôt dôjde k ukončeniu funkcie člena predstavenstva, ibaže by v tejto lehote
bol zvolený nový člen predstavenstva spoločnosti, ktorý pôvodného člena predstavenstva nahradí – v

takom prípade dôjde k skončeniu funkcie člena predstavenstva spoločnosti voľbou nového člena. Pre
úplnosť predmetnej argumentácie žalovaný dodal, že funkčné obdobie členov predstavenstva, ktoré je
obligatórnou súčasťou stanov, je Obchodným zákonníkom ohraničené jeho maximálnym trvaním v dĺžke
piatich rokov.
14.2.2.Dôvodil,žetietoskutkovéokolnostiaprávneposúdeniežalovanýmvsporenebolosporné,keďže

žalobca tieto nerozporoval a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by tieto skutočnosti vyvracali. Zdôraznil,
že uvedenú skutočnosť mal súd prvej inštancie posudzovať ako prejudiciálnu otázku, pričom táto otázka
bola už predmetom právneho posúdenia v konaní o určenie popretej pohľadávky na Okresnom súde
Košice I pod sp. zn. 32Cbi/5/2016. Vo veci bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu
Košice I sp. zn. 32Cbi/5/2016 zo dňa 3.3.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
2CoKR/22/2017 zo dňa 23.1.2018. Zdôraznil, že v uvedenej právnej veci sa okresný, ako aj krajský súd

stotožnil s právnou argumentáciou žalovaného (uvedená vyššie) a výslovne v bode 14. uviedol: „Súd
zároveň poukazuje na skutkové okolnosti uvedené žalovaným, ktoré žalobca nepoprel a s ktorými sa
súd stotožnil, že osoba p. A. A., ktorá podpísala danú listinu v mene úpadcu, vzhľadom na Úplne znenie
stanov úpadcu nemala oprávnenie podpisovať v mene úpadcu v danom čase (31.12.2013)...“.
14.3. Dôvodil, že z obsahu napadnutého rozsudku vôbec nevyplýva, akými úvahami sa súd prvej

inštancie riadil a ako sa vysporiadal s vyššie uvedenými skutkovými okolnosťami uvádzanými žalovaným
v odsekoch 14.2.1. a 14.2.2. odôvodnenia tohto rozhodnutia, či predmetným právnym posúdením.
Uvedené odôvodňuje arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, ktorá skutočnosť je
odôvodnená aj tým, že súd prvej inštancie sa odklonil od právneho posúdenia totožnej prejudiciálnej
otázky Krajským súdom v Košiciach v konaní 2CoKR/22/2017, pričom vôbec nevysvetlil, prečo skutkovo

totožnú skutočnosť posúdil inak ako jemu nadriadený súd, najmä ak táto skutočnosť nebola v
konaní sporná a bola odvolacím súdom posúdená inak. (Uvedenými tvrdeniami žalovaný odôvodňoval
existenciu odvolacích dôvodov špecifikovaných v § 365 ods. 1 písm. b) a h) C. s. p.).
14.4. Žalovaný zotrval na tvrdení, že v čase uzatvárania predmetných zmlúv A. A. už nebola členom
predstavenstva spoločnosti, preto uvedený prejav vôle (podpísanie kúpnych zmlúv) nie je právne

relevantným prejavom vôle úpadcu. Na základe uvedeného je preto potrebné dospieť k záveru, že
predmetné konanie má za následok neplatnosť sporných kúpnych zmlúv s prihliadnutím na skutočnosť,
že žalobca vystupujúc ako akcionár a právny zástupca úpadcu sa nemôže dovolávať v dôveru v zápis
údajov zverejnených v Obchodnom registri SR.
14.5. Za nesprávny označil záver súdu prvej inštancie o dobromyseľnosti žalobcu s poukazom na

ukončenie zmluvy o poskytovaní právnej pomoci 31.12.2010 v čase, keď uzatváral predmetné kúpne
zmluvy. Poukázal na to, že stanovy úpadcu boli koncipované práve žalobcom v čase, kedy poskytoval
právne služby úpadcovi (v roku 2002 – 2005). Z obsahu stanov úpadcu musel mať žalobca objektívnu
vedomosť a tieto musel mať v čase poskytovania právnych služieb k dispozícii.
14.6.Poukázalna výpoveďA.A., kdesvedkyňaexplicitneuviedla,ževofirmefigurovalalenpapierovoa

podpisovalalenpapiere,ktoréjejbolipredloženéK.ažalobcom.Ocenáchvozidiel,čipozemkov,čiiného
majetku nerozhodovala a nechcela rozhodovať. A. A. rovnako uvádzala, že v spoločnosti nevykonávala
žiadne funkcie a figurovala v nej len papierovo.
14.6.1. Zdôraznil, že vzhľadom na predmetnú výpoveď A. A., žalobca sa nemôže dovolávať ochrany
dobrej viery tretej osoby, keďže preukázateľne musel mať vedomosť, že zápisy v obchodnom registri

nie sú v súlade so skutkovým stavom, a napriek uvedenému uskutočnil právne jednanie, dokonca ako
vyplýva z výsluchu A. sám tieto neplatné kúpne zmluvy vyhotovil. Faktická znalosť nepravdivosti alebo
nesprávnosti zápisov v obchodnom registri tak diskvalifikuje potencionálnu ochranu dobrej viery žalobcu
pri jeho konaní. Táto dobrá viera nemôže byť preukázaná výlučne Dohodou o ukončení právneho
zastupovania Technoinvest - Holding, a. s., ku dňu 31.12.2010.

14.7. Za nesprávny označil záver súdu prvej inštancie, že nebolo preukázané, že žalobca bol
v rozhodnom čase akcionár úpadcu.
14.7.1. Žalovaný opäť poukázal na to, že v spore vedenom Okresným súdom Košice I pod sp. zn.
26Cb/48/2014 žalobca výslovne vyhlásil, že je akcionár úpadcu. Uvedené vyhlásenie súd prvej inštancie
odignoroval.

14.7.2. Navyše z listín zabezpečených z registrového spisu úpadcu nevyplynulo, že žalobca v čase
uzavretia kúpnych zmlúv nebol akcionárom úpadcu.
14.8. Žalovaný zotrval na svojich tvrdeniach, že predmetné kúpne zmluvy sú absolútne neplatné
a zároveň žalobca nepreukázal dobromyseľnosť v zápis údajov v obchodnom registri úpadcu.14.9. Žalovaný preto navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
tak, že žalobu zamietne ako nedôvodnú.

15. Odvolanie žalovaného bolo žalobcovi riadne a včas doručené, žalobca sa nevyjadril k odvolaniu
žalovaného.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez

nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. Odvolanie prejednal podľa § 379
- § 385 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

17. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C. s. p. odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C. s. p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

18. Predmetom odvolacieho konania je prejednanie odvolania žalovaného proti rozsudku súdu prvej
inštancie v napadnutom prvom výroku, ktorým súd prvej inštancie určil, že predmetný majetok zapísaný
do súpisu konkurznej podstaty úpadcu nepatrí do súpisu podstaty úpadcu, pretože podľa tvrdení
žalovaného súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, zároveň nesprávne

dospel k skutkovému a následne aj právnemu záveru, že žalovaný nepreukázal, že žalobca vedel (musel
vedieť), že A. A. v čase uzavretia predmetných kúpnych zmlúv síce zapísaná v obchodnom registri
úpadcu už nebola oprávnená konať za úpadcu, pretože bola odvolaná z funkcie štatutárneho orgánu
úpadcu, a teda že žalobca nekonal v dobrej viere v zápis údajov v obchodnom registri.

19. Žalovaný odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 písm. b), písm. f) a
písm. h) Civilného sporového poriadku. Odvolací súd je toho názoru, že tieto odvolacie dôvody nie sú
naplnené.

20. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. je naplnený v prípade, ak dôjde k vadám

konania alebo aj vadám rozhodnutia, v dôsledku ktorých súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokomformne s judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných
práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom

chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna
istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe
niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa
spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý

má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže
domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl.
48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho
prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
20.1. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký procesný postup

súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu Civilným
sporovým poriadkom za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť najmä
procesným postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza. Zároveň podľa ustálenej súdnej praxe k
odňatiu možnosti konať pred súdom, môže dôjsť nielen procesným postupom súdu tak ako je to

vyššie uvedené, ale aj rozhodnutím samotným a to v prípade, ak rozsudok je nepreskúmateľný pre
nezrozumiteľnosťanedostatokdôvodov.Musívšakísťonesprávnyprocesnýpostupsúdutakejintenzity,
ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.

21. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že súd prvej inštancie predmetný spor riadne prejednal, strany

sporu riadne poučil o ich procesných právach a povinnostiach. Strany sporu mali právo vyjadriť sa k
jednotlivým vyjadreniam a k jednotlivým dôkazom. Súd prvej inštancie zároveň vykonal dokazovanie
na základe návrhov strán sporu potrebných na riadne zistenie skutkového stavu potrebného pre
meritórne rozhodnutie, rozhodnutie riadne odôvodnil, teda vykonal a riadne vyhodnotil prostriedkyprocesného útoku a procesnej obrany predložené a označené stranami sporu, ktoré mali vplyv na
samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie v merite veci.

22. Odvolací súd zistil z obsahu predmetného odvolania, že žalovaný nesúhlasí so závermi
súdu prvej inštancie, uvedenými v napadnutom rozhodnutí, keď aj v odvolaní zopakoval svoju skutkovú
a právnu argumentáciu uvedenú v prvoinštančnom konaní.
22.1. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že strana sporu sa s
právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti

alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu (napr. I. ÚS 188/06).

23. Odvolací súd preto dospel k záveru, že nebol naplnený odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. b) C. s.
p., pretože súd prvej inštancie spor riadne prejednal a napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil.

24. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. je daný v prípade nesprávneho postupu

súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov

účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 ods. 1, 2 C. s. p. alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 C. s. p., pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na
základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

25. Odvolací súd udáva, že základnou procesnou povinnosťou sporových strán je povinnosť uviesť
skutkové tvrdenia podstatné pre rozhodnutie vo veci a povinnosť označiť a doložiť dôkazy na
preukázanie týchto tvrdení. Žalobca je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú
jeho porušené alebo ohrozené právo alebo právom chránený záujem a žalovaný je povinný tvrdiť a

preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo
tvrdí.

26. Odvolací súd zdôrazňuje, že už vo svojom prvom rozhodnutí č. k. 3CoKR/22/2020 – 315 z 13.
septembra2022 -vzhľadomna§27ods.3,4a6Obchodnéhozákonníka-poukázalnanegatívnyprincíp

materiálnej publicity spočívajúci v ochrane dobrej viery tretej osoby (v prejednávanom spore dobrej viery
žalobcu),ktorákonalavdobrejvierevzapísanéúdajeúpadcuvobchodnomregistri,t.j.,žeA.A. -včase
uzavretia predmetných kúpnych zmlúv stále zapísaná v obchodnom registri úpadcu ako štatutárny orgán
úpadcu a teda konala v mene úpadcu ako štatutárny orgán, a dodal, že bude povinnosťou žalovaného
preukázať, že žalobca mal vedomosť o tom, že A. A. v čase uzavretia predmetných kúpnych zmlúv

nebola štatutárnym orgánom úpadcu a teda pri uzavieraní predmetných kúpnych zmlúv žalobca nekonal
v dobrej viere, že zapísané údaje uvedené vo výpise z obchodného registra zodpovedajú skutočnému
stavu týkajúcemu sa štatutárneho orgánu úpadcu. Rovnako tak tvrdenie žalovaného, že žalobca vedel,
že funkčné obdobie člena predstavenstva úpadcu - A. A. zaniklo skôr ako jej odvolaním dňa 27.2.2014
a to uplynutím doby, ktorá presiahla päť rokov, bol povinný preukázať žalovaný, pretože podľa § 194

ods. 1 Obchodného zákonníka, je funkčné obdobie členov predstavenstva obligatórnou súčasťou stanov
a zákon časovo ohraničuje dobu trvania funkčného obdobia piatimi rokmi, avšak uplynutie funkčného
obdobia člena predstavenstva nemá právne účinky vo vzťahu k tretím osobám po dobu, kým trvá zápis v
obchodnomregistriatospoukazomna§27Obchodnéhozákonníka.Odvolacísúdzároveňzdôraznil,že
iba v prípade, ak žalovaný preukáže, že žalobca vedel o tom, že predmetné kúpne zmluvy boli uzavreté

zo strany úpadcu osobou, ktorá nebola oprávnená konať v mene úpadcu, budú predmetné kúpne zmluvy
absolútne neplatnými právnymi úkonmi.

27. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že žalovaný – okrem výsluchu svedkyne A. A. - nenavrhol a ani
nepredložil žiadne ďalšie dôkazy preukazujúce tvrdenia o tom, že žalobca pri uzatváraní predmetných

kúpnych zmlúv nekonal v dobrej viere v zápis v obchodnom registri úpadcu. Po vrátení veci súdu prvej
inštancie bol vykonaný iba dôkaz výsluchom A. A..27.1. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že žalovaný v prvoinštančnom konaní i v odvolacom
konaní tvrdenia svedkyne A. A. vytrhol z kontextu argumentujúc, že daným výsluchom boli preukázané
predmetné tvrdenia žalovaného.

27.2. Odvolací súd zistil z obsahu výsluchu A. A. (v zhode so súdom prvej inštancie), že predmetným
výsluchom nebola preukázaná vedomosť žalobcu o tom, že A. A. v čase uzavretia predmetných kúpnych
zmlúv už nebola štatutárnym orgánom úpadcu; pretože o svojom odvolaní z funkcie člena štatutárneho
orgánu úpadcu nevedela ani samotná A. A., keď uviedla, že jej žiadnym spôsobom nebolo oznámené,
že v čase vykonania týchto úkonov už nebola štatutárom u predávajúceho (úpadcu).

28. Odvolací súd vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že žalobca v iných konaniach uviedol, že je
akcionár úpadcu udáva, že ani uvedené nepreukazuje nedôvodnosť predmetnej žaloby, pretože žalobca
uvedené tvrdenie rozporoval, pričom žalovaný poukázal aj na spor vedený t. č. Okresným súdom
Košice I pod sp. zn. 26Cb/48/2014, v ktorom žalobca tvrdil, že nebol akcionárom úpadcu a zároveň
žalovaný v prejednávanom spore nepredložil a ani neoznačil vykonanie dôkazu – predloženie zoznamu

akcionárov úpadcu v rozhodnom čase vedeného Centrálnym depozitárom cenných papierov.

29. Odvolací súd zároveň opäť poznamenáva (ako tomu bolo aj v poradí prvom rozhodnutí odvolacieho
súdu), že nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalovaného spočívajúcim v tom, že súd prvej
inštancie sa odklonil od právneho posúdenia totožnej prejudiciálnej otázky, ktorá bola riešená v konaní

sp. zn. 32Cbi/5/2016 a odvolacom konaní sp. zn. 2CoKR/22/2017 bez toho, aby tento odklon súd prvej
inštancie riadne odôvodnil. Žalovaný tvrdil, že v rozsudku Okresného súdu Košice I z 3. marca 2017 sp.
zn. 32Cbi/5/2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23. januára 2018 sp. zn.
2CoKR/22/2017, ako odvolacieho súdu, Okresný súd Košice I a Krajský súd v Košiciach zhodne dospeli
k záveru, že A. A. nemala oprávnenie konať za úpadcu v danom čase (31.12.2013). Odvolací súd zistil

z obsahu rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23. januára 2018 sp. zn. 2CoKR/22/2017, že
Krajský súd v Košiciach potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu, že žalobca podal žalobu o
určenie popretej pohľadávky oneskorene a odvolací súd neposudzoval to, či A. A. bola oprávnená konať
za úpadcu v danom čase (31.12.2013).

30. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie správne dospel k skutkovému
záveru, že žalovaný nepreukázal vedomosť žalobcu o tom, že A. A. v čase uzavretia predmetných
kúpnych zmlúv nebola štatutárnym orgánom úpadcu a teda žalovaný nepreukázal, žeby žalobca pri
uzavieraní predmetných kúpnych zmlúv nekonal v dobrej viere, že zapísané údaje uvedené vo výpise z
obchodného registra úpadcu zodpovedajú skutočnému stavu u úpadcu.

31. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. z.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

32. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie po zistení skutkového stavu správne vec právne

posúdil, ak s poukazom na § 27 ods. 3, 4 a 6 Obchodného zákonníka v spojení s § 67 ods. 1 a 2 ZKR
a § 78 ods. 1 až 4 ZKR určil, že predmetný hnuteľný majetok nepatrí do konkurznej podstaty úpadcu
a žalobe vyhovel.

33. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom

I. výroku, ako vecne správny, pretože odvolanie žalovaného nebolo dôvodné. Taktiež potvrdil ako vecne
správny aj výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, ako vecne správny.

34. Odvolací súd zároveň odmietol podľa § 386 písm. b) Civilného sporového poriadku odvolanie
žalovaného proti II. výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol,

pretože odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou. Odvolací súd poukazuje na to, že v tejto časti
bol žalovaný úspešný a ako úspešná strana sporu, nie je oprávnená podať odvolanie.35. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom
konaníplneúspešnýpriznalplnúnáhradutrovodvolaciehokonania,ktoréjepovinnýnahradiťneúspešný

žalovaný.Ovýšketrovtohtoodvolaciehokonaniapodľa§262ods.2C.s.p.rozhodnesúdprvejinštancie
samostatným uznesením.

36.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,

na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
zvonu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).