Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. január 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-22Csp/89/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122325624
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Simona Stahovcová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6122325624.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV pred sudkyňou JUDr. Simonou Stahovcovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia

s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom
Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: G. Q., L.. XX.XX.XXXX, J. C. XA, J., o zaplatenie 7.427,11 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 7.427,11 eur spolu
s príslušenstvom z titulu úveru, ktorý poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej na základe zmluvy

o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ zo dňa 05.06.2017 tvrdiac, že žalovaná nesplácala
poskytnutý úver riadne a včas, a preto jej vznikol dlh vo výške istiny úveru 7.427,11 eur.

2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

3. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, a to zoznamom dokladov k
Flexipôžičke (č.l. 5), mail zo dňa 05.06.2017 (č.l. 5 rub), oznámenie (č.l. 7), dodatok k tiketu (č.l.8),

avíza o zadaní platieb (č.l. 9-11) dodatok k zmluve (č.l. 12), žiadosť (č.l. 13-14), stanovisko (č.l. 14
rub-15), mail zo dňa 27.11.2018 (č.l. 15 rub-16), žiadosť (č.l. 16 rub-17), mail zo dňa 22.11.2018 (č.l. 18),
zoznam dokladov (č.l. 18), dodatok k tiketu (č.l. 19), mail zo dňa 19.7.2019 (č.l. 20), príloha k zmluve
o postúpení pohľadávky (č.l. 21), oznámenie o postúpení pohľadávky spolu s e-potvrdenkou (č.l. 22,
23), rámcová zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 14.02.2020 (č.l. 26-40), žiadosť o postúpenie zo
dňa 14.09.2021 (č.l. 41), informácie o úvere (č.l. 43-46), zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru
(č.l. 46-51), VOP (č.l. 52-56), informácie o poistení (č.l. 57-58), všeobecné poistné podmienky (č.l. 59

rub- 62 rub), žiadosť o refinancovanie (č.l. 63-65 rub), VOP (č.l. 66-68 rub), výpis z úverového účtu
(č.l. 69), tretia upomienka zo dňa 05.09.2019 spolu s pošt. podacím hárkom (č.l. 70 -71), výzva na
predčasnésplateniezodňa11.10.2019spoluskópioupoštovejnávratky(č.l.72-73),výpiszosledovania
zásielok (č.l. 138), záznam zo skúmania bonity (č.l. 139), výpis z registra (č.l. 140-141 rub). Z uvedených
listinných dôkazov ako aj zo skutkových tvrdení, ktoré neboli medzi stranami sporné súd zistil, že právny
predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. a žalovaná uzavreli dňa 05.06.2017 zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 8.190 eur s

termínom konečnej splatnosti 25.05.2025 právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom žalovanej ako
dlžníčke a záväzok žalovanej tento úver vrátiť riadne a včas v dohodnutých splátkach. Výzvou zo dňa
05.09.2019 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na zaplatenie jej záväzku z predmetnej zmluvy,
ktorý predstavoval sumu 526,45 eur. Ďalšou výzvou zo dňa 11.10.2019 právny predchodca žalobcuoznámil žalovanej, že vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 11.10.2019 so zostatkom 8.557,31 eur,
z toho istina 7.427,11 eur, úroky 1.120,7 eur, poplatky 9,50 eur, a to pre neuhradenie dlžnej pohľadávky
banky napriek predchádzajúcim upomienkam. Zároveň vyzval žalovanú na zaplatenie dlhu. Zmluvou

o postúpení pohľadávok zo dňa 14.02.2020 v spojení so žiadosťou o postúpenie zo dňa 14.09.2021
postúpil právny predchodca žalobcu pohľadávku voči žalovanej na žalobcu.

4. Súd posúdil zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ zo dňa 05.06.2017 tak, že
právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili túto zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52

Občianskeho zákonníka, keďže veriteľ (právny predchodca žalobcu) pri uzatváraní a plnení zo spornej
zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, teda ako dodávateľ (banka) a žalovaná, ktorá
je fyzickou osobou, tak nekonala, a teda sa považuje za spotrebiteľa. Zároveň sa tým právny predchodca
žalobcu považuje aj za veriteľa podľa § 2 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
(ďalej len „zák. č. 129/2010 Z.z.“) a žalovaná za spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) tohto zákona, pričom
uvedená zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z., a teda

na daný spotrebiteľský vzťah sa vzťahuje aj zák.č. 129/2010 Z.z. Súd preto posúdil uvedenú zmluvu o
spotrebiteľskom úvere aj podľa zák.č. 129/2010 Z.z., pričom jej neplatnosť nezistil.

5. Vzhľadom na postúpenie pohľadávky voči žalovanej z titulu úveru poskytnutého právnym
predchodcom žalobcu na základe tejto zmluvy bolo potrebné skúmať, či v tomto prípade bol dodržaný

zákonom stanovený postup postúpenia bankovej pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.
o bankách („zákon o bankách“) a § 17 zák. č. 129/2010 Z.z., keďže uvedené má vplyv na aktívnu vecnú
legitimáciu v konaní, t.j. na zistenie, či žalobca je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia voči žalovanej.
V rozhodnutí sp. zn. 4Cdo 162/2020 zo dňa 27. októbra 2021 (publikovaného v Zbierke pod č. 6/2022)
najvyšší súd zvýraznil, že v sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej

povinnosti; dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o
bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým
súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa.

6. Postúpenie pohľadávky je jedným zo spôsobov, akým môže dôjsť k zmene v osobe veriteľa (§

524 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Aby však k tejto zmene došlo, musí postúpenie zodpovedať
pravidlám, ktoré vyplývajú zo zákona alebo z dohody s dlžníkom postupovanej pohľadávky. Nemožno
totiž postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom (§ 525 ods. 2
Občianskeho zákonníka). Súdna prax sa ustálila v tom, že dôsledkom takéhoto postúpenia by bola jeho
(absolútna) neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka (pozri napríklad rozsudky Najvyššieho súdu

SR z 28.01.2009, sp. zn. 1Cdo/76/2007, z 24.04.2018, sp. zn. 1Cdo/147/2017).

7. Ustanovenie § 17 zák. č. 129/2010 Z.z. upravuje všeobecný zákaz postúpenia pohľadávky ako práva
vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy. Takúto pohľadávku možno postúpiť len za súčasného splnenia
ďalších podmienok: a) možno ju postúpiť len so všetkými právami s ňou spojenými, b) musí ísť o

postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa zák. č. 129/2010 Z.z. alebo
zákonaobankáchnaveriteľaspovolenímnaneobmedzenéposkytovaniespotrebiteľskýchúverovpodľa
zák. č. 129/2010 Z.z., banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a c) pohľadávka musí
byť po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo musí ísť o pohľadávku, ktorá sa stala
splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Dôsledkom nedodržania týchto

podmienok by bol stav odporujúci zákonu (ustanoveniu § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.), čo znamená,
že postúpenie by bolo pre rozpor so zákonom „nemožné“ (§ 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka), teda
v zmysle cit. judikatúry zjavne aj neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

8. Platnosť postúpenia spornej pohľadávky na žalobcu tak závisí od posúdenia splnenia podmienok v

ustanovení § 17 ods. 1 zák. č. 129/2005 Z.z. Postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru podľa
§ 17 ods. 1 zák. č. 129/2005 Z.z. je prípustné len vtedy, ak sú súčasne splnené všetky tam uvedené
podmienky. Ak teda nie je splnená čo i len jedna z nich, postúpenie pohľadávky je neplatné. Jednou
zo spomínaných podmienok postúpenia je, aby išlo o pohľadávku po konečnom termíne splatnosti
spotrebiteľského úveru alebo o pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru. Bolo na žalobcovi, aby v konaní tvrdil a preukázal, že táto podmienka bola
splnená.9. Právo požadovať splatenie dlhu dohodnutého v splátkach umožňuje v spotrebiteľských vzťahoch ust.
§ 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie

niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky
a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je podmienená tým, že veriteľ v
uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto
včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva, že

veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy najneskôr do splatnosti najbližšej
nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k
vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v
tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil

celý dlh (uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 25. 1. 2024, sp. zn. 5Cdo 2/2023).

10. Aj keď ustanovenie § 53 ods. 9 a ani ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka výslovne
neustanovuje ako náležitosť výzvy na zaplatenie alebo oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti
úveru uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ zosplatnil dlh, je potrebné na daný úkon aplikovať aj

ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch, a to konkrétne § 37 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého právny úkon musí byť určitý, inak je neplatný. Identifikácia splátky je potrebná z
dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom,
zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.
2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému

plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky,
kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť
zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže
byť poškodený (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/197/2022). Uvedenie splátky, pre
ktorú veriteľ pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, vyplýva tak aj z požiadavky ochrany

spotrebiteľa ako slabšej strany sporu. Zosplatnenie úveru má totiž vážne následky pre strany úverového
vzťahu; dochádza k zmene práv a povinností strán úverového vzťahu; zosplatenie úveru má pre
veriteľa následok, že nemusí žiadať len o zaplatenie splátok podľa splátkového kalendára, ale môže
voči dlžníkovi uplatniť nárok na zaplatenie celej sumy poskytnutého a nesplateného úveru vrátane
príslušenstva; pre dlžníka zosplatnenie znamená stratu výhody splátok. Súd preto dospel k záveru,

že neuvedenie splátky, pre ktorú veriteľ zosplatnil dlh v listine, ktorou veriteľ oznámil predčasné
zosplatnenie úveru a ani vo výzve na zaplatenie, realizovanej v zmysle ustanovenia § 53 ods.9
Občianskeho zákonníka, má za následok neplatné zosplatnenie úveru.

11. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že právny predchodca žalobcu nešpecifikoval splátku,

pre ktorú zosplatňuje celý dlh žalovanej v oznámení o zosplatnení úveru zo dňa 11.10.2019, ani vo
výzve zo dňa 05.09.2019. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že pokiaľ v prejednávanej
veci nedošlo k uvedeniu splátky, pre ktorú veriteľ dlh zosplatnil už v oznámení o zosplatnení úveru
a veriteľ vo výzve na zaplatenie neuviedol splátku, pre ktorú mieni dlh zosplatniť, nie je jednostranný
právny úkon veriteľa, ktorým úver predčasnej zosplatňuje, dostatočne určitý a z toho dôvodu je tak

úkonom neplatným. Zosplatnenie úveru je teda neplatné z dôvodu jeho neurčitosti (§ 37 Občianskeho
zákonníka) pre neuvedenie splátky, pre ktorú veriteľ dlh zosplatnil, a to ako ani vo výzve na zaplatenie,
tak ani v samotnom jednostrannom úkone, ktorým veriteľ dlh zosplatnil. Vzhľadom k tomu, že
žalobca nepreukázal, že by predmetom postúpenia bola pohľadávka po konečnom termíne splatnosti
spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru, bola pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči žalovanej postúpená v
rozpore s § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. a § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo vo výsledku
vedie k záveru, že bola postúpená neplatne (§ 39 Občianskeho zákonníka). Žalobca tak nie je nositeľom
žalobou uplatneného nároku, teda nemá v spore aktívnu vecnú legitimáciu. Z tohto dôvodu jeho žaloba
nie je dôvodná.

12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilné sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a
§ 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu voveci. Žalovaná mala vo veci plný úspech, preto by jej prislúchal nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. Keďže jej však v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej nárok na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručenianaMestskomsúde
Bratislava IV. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.