Rozsudok – Obchodné spoločnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/98/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115209248
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7115209248.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu: 2. FVE HUMENNÉ, s.r.o., so
sídlomDostojevského4532/67,05801Poprad,IČO:45918686,zastúpenéhoArtorlus,s.r.o.,sosídlom
Panenská 668/24, 811 03 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 038 315, proti žalovanému:
1/ Východoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361,
zastúpenému KVASŇOVSKÝ & PARTNERS/ ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Apollo Business Center II,
blok A, Prievozská 4, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 51 003 848 a žalovanému 2/
Východoslovenská energetika, a.s. so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 44 483 767, o určenie

povinnosti a zaplatenie súm 23.902,44 eur s prísl., a 1.726,80 eur s prísl., o dovolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 33Cb/70/2015-958 z 19. novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I, č.k. 33Cb/70/2015-958 zo dňa 19. novembra
2018.

II. Žalovaný v 1. rade má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

III. Žalovanému v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol a žalobcovi uložil
povinnosť nahradiť žalovanému v prvom rade a žalovanému v druhom rade trovy konania v rozsahu
100%.

2. Rozhodol tak o žalobe doručenej mu dňa 21.4.2015, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že 1. právo
žalobcu na podporu podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b), c) zák.č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných
zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

aj zákon č. 309/2009 Z.z.), vyrobenej v zariadení žalobcu v kalendárnom roku 2015 podľa ust. § 4 ods.
3 zákona č. 309/2009 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2014 nezaniklo; 2. uloženia povinnosti žalovanému
v 1. rade zaplatiť žalobcovi sumu 23.902,44 EUR s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 26.3.2015
do zaplatenia, 3. uloženia povinnosti žalovanému v 2. rade zaplatiť žalobcovi sumu 5.839,82 EUR s
úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 23.04.2015 do zaplatenia z titulu neuhradenia vyúčtovanej ceny
za dodanú elektrinu.

2.1. Keďže žalobca vzal žalobu v časti späť, uznesením zo dňa 1.6.2016 súd prvej inštancie rozhodol
o čiastočnom späťvzatí žaloby a o zmene žaloby tak, že žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu 23.904,44 EUR a 8,05 % úrok z omeškania od 26. 3. 2015 do zaplatenia a žalovaný v 2. radeje povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.726,80 EUR a 8,05 % úrok z omeškania ročne od 23. 4. 2015 do
zaplatenia.

3. Žalobca dôvodil, že je výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ktorý vyrába elektrinu
zo slnečnej energie v zariadení s celkovým inštalovaným výkonom 998,2 kW na pozemku parc. č.
5367/15,5367/18,vk.ú.A.podEICkódom24ZVS0000669482T.Žalovanýv1.radeakoprevádzkovateľ
regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu pripojené je odberateľom elektrickej

energie vyrobenej žalobcom. Žalovaný v 2. rade je osobou poverenou na odber elektriny žalovaným v 1.
rade. Žalobca je podľa zák.č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie výrobcom energie
s právom na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie v rozsahu a za podmienok,
ktoré sú uvedené v ust. § 3. Práva žalobcu ako výrobcu elektriny sú vymedzené v § 4 ods. 1 cit.
zák. a tieto sa zabezpečujú okrem iného právom na prednostné pripojenie do distribučnej sústavy
podľa § 4 ods. 1 písm. a), právom na odber elektriny odberom elektriny prevádzkovateľom regionálnej

distribučnej sústavy podľa § 4 ods. 1 písm. b); právom na doplatok podľa § 4 ods. 1 písm. c) a prevzatím
zodpovednosti za odchýlku podľa ust. § 4 písm. d) cit. zák..

3.1. Tvrdil, že so žalovaným v 1. rade uzavrel dňa 24.05.2011 Zmluvu o pripojení do distribučnej sústavy,
dňa 2.5.2011 Zmluvu o dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov (ďalej

len „Zmluva o dodávke elektriny I.“). Na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví
č. 0233/2014/E-OZ zo dňa 26.9.2013 bola pre žalobcu schválená na roky 2014 až 2026 pevná cena
elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 382,61 EUR/MWh vyrobenej zo slnečnej sústavy. Vydaním
rozhodnutia vzniklo žalobcovi právo uplatniť si doplatok po dobu 15 rokov, pričom úrad vychádzal z
predpokladaného ročného množstva elektriny, na ktoré sa v rokoch 2014 až 2026 uplatní doplatok a to

z údajov predložených regulovaným subjektom.

3.2. Následne záväzky žalovaného v 1. rade boli nahradené ďalšou zmluvou, uzavretou medzi
žalovaným v 1. rade ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy, žalovaným v 2. rade ako odberateľom
a žalobcom Zmluvou zo dňa 9.12.2014 o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a

doplatku (ďalej len „Zmluva o dodávke elektriny II.), na základe ktorej bol odber elektrickej energie bez
prerušenia zabezpečovaný odberateľom - žalovaným v 2. rade ako osobou poverenou žalovaným v 1.
rade.
Zmluva o dodávke elektriny II bola platná a účinná od 1.1.2015, uzavretá bola na dobu určitú do zániku
práva výrobcu na podporu podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b) Zákona o podpore. Zmluva o dodávke elektriny

I zanikla dňom 31.12.2014.

3.3. Žalobca argumentuje, že žalovaný v 1. rade naďalej odoberá elektrinu od žalobcu prostredníctvom
žalovaného v 2. rade, ale obaja žalovaní odmietajú platiť doplatok za dodávku elektriny a za straty, čím
porušujúpovinnostizuzavretejzmluvy.Žalovanýv1.radeodmietolžalobcoviuhradiťfaktúruč.003/2015

za dodávku elektriny za február 2015 na sumu 23.902,44 EUR (splatná dňa 25.3.2015), žalovaný v
1. rade oznámil, že neuhradí faktúru č. 005/2015 za marec 2015 vystavenú na sumu 37.436,76 EUR
a žalovaný v 2. rade neuhradí faktúru č. 006/2015 za marec 2015 vystavenú na sumu 5.839,82 EUR
(splatná dňa 22.4.2015). Uvedené oznámil žalovaný v 1. rade žalobcovi listom zo dňa 15.12.2014, ktorý
je neurčitý a nezrozumiteľný v tom, že nie je z neho zrejmé aké konkrétne podmienky žalobca podľa ust.

§ 4 Zákona o podpore nesplnil, aby podporu požíval.

3.4. Žalobca dôvodí, že je výrobcom elektriny v zariadení, ktoré bolo uvedené do prevádzky v roku 2011.
Podľa prechodného ust. § 18e Zákona č. 309/2009 Z. z. podmienky podpory pre žalobcu zostávajú
zachované podľa doterajších predpisov, t.j. podľa znenia § 4 ods. 3 v znení účinnom do 31.12.2013.

Teda aj prípadné nesplnenie povinností podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) nemá za následok zánik, resp.
nemožnosť uplatniť si právo podľa § 4 ods. 1 písm. b) a c), t.j. právo na odber elektriny a na doplatok,
lebo ust. § 4 ods. 3 s porušením povinností podľa ods. 2 písm. c), takýto následok nespája, ale len pri
nesplnení povinností podľa ods. 2 písm. a) a b), čo žalobcovi doposiaľ nebolo nikým vytknuté. Napriek
uvedenému si žalobca splnil aj podmienky novelizovaného zákona, keď zaslal na ÚRSO hlásenie zo

dňa 28.5.2014 na formulári hlásenia, ktorý bol zverejnený ÚRSO. Zaslaním tohto hlásenia si žalobca
zároveň splnil povinnosť voči ÚRSO podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore. Žalovanému v
1. rade zaslal žalobca Oznámenie zo dňa 29.5.2014 o predpokladanej ročnej dodávke elektriny v roku2015 a Oznámenie o uplatnení podpory v roku 2015 a to doporučenou poštou podanou dňa 3.6.2014
na pošte Poprad 8 pod podacím číslom RP 909909977SK.
Povinnosť oznámiť predpokladané množstvo elektriny vždy k 15.8. na nasledujúci kalendárny rok si

žalobca splnil aj tým, že žalovanému v 1. rade zaslal rozhodnutie ÚRSO zo dňa 26.9.2013, čo žalovaný
v 1. rade potvrdil žalobcovi v emailovej komunikácii zo dňa 30.1.2014. Z rozhodnutia ÚRSO vyplýva, že
úrad pri posudzovaní predpokladaného množstva elektriny, na ktoré sa v rokoch 2014 až 2026 uplatní
doplatok,vychádzalzúdajovpredloženýchregulovanýmsubjektomato,žepredpokladanáročnávýroba
elektriny je 1 242 MWh/rok.

4. Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu zamietnuť. Argumentuje, že zásielka žalobcu, ktorú zaslal
žalovanému v 1. rade dňa 3.6.2014 a na ktorú sa žalobca odvoláva v svojom návrhu zo dňa 20.4.2015
neobsahovala podanie, z ktorého by bolo zrejmé, že jeho úmyslom bolo splnenie si oznamovacej
povinnosti žalobcu podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore. Uvádza, že v jeho podateľni sa
všetky prijaté zásielky evidujú, a to tak, že z ich obsahu je zrejmé, čo sa v nich pri doručení nachádza.

Obsahom zásielky doručenej mu žalobcom pod číslom podacieho lístka RP909909977SK nebolo žiadne
oznámenie o splnení si povinnosti žalobcu podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore, ale len doručená
faktúra č. 005/2014, na základe ktorej si žalobca u žalovaného v 1. rade uplatnil cenu za dodávku
elektrinydodistribučnejsústavyžalovanéhov1.radenastratyadoplatoknadodanúelektrinudosústavy
žalovaného v 1. rade za predošlý kalendárny mesiac daného roku - 005/2014.

4.1. V ďalšom uvádza, že odoslaním schváleného cenového rozhodnutia ÚRSO zo dňa 26.9.2013
žalobcom a jeho následným potvrdením žalovaným v 1. rade nie je uvedená oznamovacia povinnosť v
zmysle zákona o podpore splnená, pretože je v zjavnom rozpore s tým, čo uvádza samotné znenie § 4
ods. 2 písm. c) Zákona o podpore, a to najmä s akcentom na pravidelnosť vykonávania týchto oznámení

jednotlivými výrobcami voči svojim regionálnym prevádzkovateľom distribučných sústav.

4.2. V ďalšom dôvodí, že nárok žalobcu nie je dostatočne osvedčený ani v súvislosti s poukazom
na uzatvorenie Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č.
PDS: OZE-194-2011-15 medzi žalobcom ako výrobcom, žalovaným v 1. rade ako regionálnym

prevádzkovateľom distribučnej sústavy žalovaného v 2. rade. Uvedená zmluva v sebe obsahuje
ustanovenie, podľa ktorého sa zmluvný vzťah riadi okrem iného aj ustanoveniami Zákona o podpore.
Navyše predmetná zmluva obsahuje aj vyhlásenie žalobcu, že spĺňa podmienky na uplatnenie podpory
podľa príslušných právnych predpisov a že sa tieto podmienky zaväzuje dodržiavať. Tak v časti, v
ktorej predmetná zmluva upravuje uplatnenie zmluvného práva na poskytnutie podpory v zmysle Zákona

o podpore je uzatvorená s rozväzovacou podmienkou, ktorou je zánik práva na uplatnenie podpory
podľa § 4 ods. 3 Zákona o podpore, a toto zmluvné právo zaniká, ak v príslušnom roku došlo k zániku
práva na uplatnenie podpory podľa uvedeného ustanovenia. Povinnosť žalovaného v 1. rade poskytovať
žalobcovi podporu v roku 2015 na základe vyššie uzatvorenej zmluvy je neplatná aj s poukazom na
objektívnu nemožnosť plnenia z dôvodu, že žalobca stratil právo na uplatnenie si podpory v roku 2015

v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 Zákona o podpore.

4.3. V ďalšom žalovaný v 1. rade poprel, že jeho sprievodný list zo dňa 10.10.2014 spolu s návrhom
Zmluvy o dodávke a doplatku 2015, ktoré boli doručené žalobcovi a uzavretá Zmluva o dodávke a
doplatku 2015 zo dňa 9.12.2014, sprievodný list žalovaného v 1. rade zo dňa 10.12.2014 predstavovali

uznanie záväzku.

5. Žalovaný v 2. rade žiadal žalobu zamietnuť stotožňujúc sa s argumentáciou uvedenou žalovaným
v 1. rade.

6. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav:

-žalobcaakožiadateľopripojenieažalovanýv1.radeakoprevádzkovateľdistribučnejsústavyuzatvorili
dňa 24.5.2011 Zmluvu o pripojení do distribučnej sústavy č. 100705509 ZOP;
- žalobca ako výrobca a žalovaný v 1. rade ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy uzatvorili dňa

2.5.2011 Zmluvu o dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie
a vysokoúčinnou-kombinovanou výrobou a prevzatí zodpovednosti za odchýlku č. PDS: OZE-194-2011;
- Úrad pre reguláciu sieťových odvetví rozhodnutím zo dňa 26.9.2013 č. 0233/2014/E-OZ schválil pre
žalobcu na roky 2014 – 2026 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 382,61 EUR/MWh, vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení žalobcu s celkovým inštalovaným výkonom 998/2KW,
umiestnenom na pozemku, nachádzajúcom sa v kat. uz. Humenné, parc. č. 5367/15 a 18;
- žalobca ako výrobca, žalovaný v 2. rade ako odberateľ a žalovaný v 1. rade

uzatvorili dňa 9.12.2014 Zmluvu o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č.
zmluvy PDS: OZE-194-2011-15, VSE: OZE-194-2011-15-VSE;
Predmetom zmluvy bol 1/záväzok žalobcu dodať elektrinu žalovanému v 2. rade v zmysle § 3 ods. 1
písm. b/ Zákona o podpore a odovzdať údaje o vyrobenej elektrine podľa ustanovení prevádzkového
poriadku PDS; 2/ záväzok žalovaného v 2. rade odobrať vo vlastnom mene a na vlastný účet od žalobcu

elektrinu podliehajúcu § 3 ods. 1 písm. b/ Zákona o podpore za cenu za dodávku elektriny podľa tejto
zmluvy;3/záväzokžalovanéhov2.radezaplatiťžalobcovizaodobratúelektrinuurčenúcenu;4/záväzok
žalovaného v 2. rade prevziať zodpovednosť za odchýlku žalobcu v zmysle § 3 ods. 1 písm. d/ Zákona
o podpore; 5/ záväzok žalobcu vyrobiť elektrinu spôsobom, na ktorý sa vzťahuje podpora vo forme
doplatku v zmysle § 3 ods. 1 písm. c/ Zákona o podpore a zároveň odovzdať údaje o takto vyrobenej
elektrine PDS v súlade s prevádzkovým poriadkom PDS; 6/ záväzok PDS v súlade so všeobecne

záväznými právnymi predpismi a spôsobom v zmluve uvedeným zaplatiť žalobcovi doplatok podľa
cenového rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví vydaného žalobcovi (článok I uzavretej
zmluvy);
- žalovaný v 1. rade listom zo dňa 15.12.2014 oznámil žalobcovi nemožnosť
uplatnenia si podpory pre kalendárny rok 2015 s odôvodnením, že v roku 2014 „nedošlo k splneniu

všetkých zákonných náležitostí, ktoré sú nevyhnutným predpokladom na to, aby Vami prevádzkovaný
zdroj požíval podporu vyrobenej a dodanej elektriny v kalendárnom roku 2015, konkrétne neboli
naplnené podmienky upravené v § 4 Zákona o podpore“ a „vzhľadom na vyššie uvedené je zo zákona
vylúčená možnosť zaradiť Vami prevádzkovaný zdroj v roku 2015 do systému podpory, a teda elektrina
vyrobená v tomto zdroji sa bude považovať za vyrobenú elektrinu, na ktorú nie je možné uplatniť si právo

na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a c/ Zákona o podpore“;
- listom zo dňa 17.12.2014 žalobca oznámil žalovanému v 1. rade, že s uvedeným
nesúhlasí, keďže splnil všetky zákonom stanovené podmienky na uplatnenie podpory pre kalendárny
rok 2015 s tým, že „všetky potrebné údaje sme v zákonnej lehote zaslali na ÚRSO, ako aj do Vašej
spoločnosti, dokonca sme museli v decembri 2014 potrebné údaje poslať opätovne napriek tomu, že

sme si túto povinnosť splnili v zákonom stanovenej lehote, o čom máme aj doklad z pošty“;
- podľa podacieho lístka č. B. zaslal žalobca žalovanému v 1. rade
zásielku o hmotnosti 0,050kg, zásielka prijatá na prepravu poštou Poprad 8;
- písomným podaním „Odvolanie sa proti oznámeniu o nemožnosti uplatnenia si
podpory pre kalendárny rok 2015“ adresovanom žalobcom žalovanému v 1. rade, žalobca opätovne

vyjadril nesúhlas s listom žalobcu zo dňa 15.12.2014;
- listom zo dňa 27.5.2014 „ upozornenie nahlásenia k 30.5.2014“ Úrad pre
reguláciu sieťových odvetví upozorňuje výrobcov elektrickej energie podľa § 27 ods. 2 písm. g/ zákona
č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, že výrobcovia elektriny sú
povinní poskytovať úradu každoročne do 30. mája údaje za predchádzajúci rok, očakávané údaje

v prebiehajúcom roku a plánované údaje na nasledujúci rok o výrobe elektriny vo vlastnom zariadení
na výrobu elektriny, vlastnej spotrebe vyrobenej elektriny pri výrobe elektriny, ostatnej vlastnej spotrebe
elektriny a dodávke vlastnej vyrobenej elektriny na formulári hlásenia uverejnenom na web stránke
ÚRSO, a to do 30.5.2014 s upozornením, že zaslaním hlásenia si výrobca elektriny splní povinnosť
výrobcu elektriny s právom na podporu voči ÚRSO podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 309/2009 Z.z.

o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
- listom zo dňa 29.05.2014 žalobca Úradu pre reguláciu sieťových odvetví
oznamuje, že zasiela hlásenie, čím si plní povinnosť výrobcu elektrickej energie podľa § 27 ods. 2 písm.
g/ zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike;

- podľa podacieho lístka žalobca zaslal zásielku ÚRSO dňa 28.5.2014 pod podacím
číslom SP909908438SK s hmotnosťou 0,0520kg, cena 1,30 eur, pošta Poprad;
- faktúrou č. 001/2015 zo dňa 5.2.2015, splatnou dňa 20.2.2015, vystavenou na
sumu 8.591,85 Eur vyúčtoval žalobca žalovanému v 1. rade na základe Zmluvy o dodávke elektriny,
prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. OZE-194-2011-15 a objednávky č. 49/198 elektrickú

energiu dodanú do distribučnej sústavy za obdobie od 1.1.2015 do 31.1.2015 – doplatok;
- faktúrou č. 002/2015 vystavenou dňa 5.2.2015 splatnou dňa 20.2.2015, vystavenou
na sumu 1.340,26 Eur vyúčtoval žalobca žalovanému v 2. rade na základe Zmluvy o dodávke elektriny,
prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. OZE-194-2011-15- VSE a objednávky č. 49/198elektrickú energiu dodanú do distribučnej sústavy za obdobie od 1.1.2015 do 31.1.2015 – dodávku
elektriny do distribučnej siete na straty;
- faktúrou č. 003/2015 zo dňa 10.3.2015, splatnou dňa 25.3.2015, vystavenou na

sumu 23.902,436 Eur vyúčtoval žalobca žalovanému v 1. rade na základe Zmluvy o dodávke elektriny,
prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. OZE-194- 2011-15 a objednávky č. 49/198 elektrickú
energiu dodanú do distribučnej sústavy za obdobie od 1.2.2015 do 28.2.2015 – doplatok;
- faktúrou č. 004/2015 zo dňa 10.3.2015, splatnou dňa 25.3.2015, vystavenou na
sumu 3.728,58 Eur vyúčtoval žalobca žalovanému v 2. rade na základe Zmluvy o dodávke elektriny,

prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. OZE-194-2011-15-VSE a objednávky č. 49/198
elektrickú energiu dodanú do distribučnej sústavy za obdobie od 1.2.2015 do 28.2.2015 – dodávka el.
do distribučnej siete na straty;
- faktúrou č. 002/2015 zo dňa 7.2.2015, splatnou dňa 22.4.2015, vystavenou na
sumu 37.436,76 Eur vyúčtoval žalobca žalovanému v 1. rade na základe Zmluvy o dodávke elektriny,
prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. OZE-194- 2011-15 a objednávky č. 49/198 elektrickú

energiu dodanú do distribučnej sústavy za obdobie od 1.3.2015 do 31.3.2015 – doplatok;
- faktúrou č. 006/2015 zo dňa 7.4.2015, splatnou dňa 22.4.2015, vystavenou na
sumu 5.839,82 Eur vyúčtoval žalobca žalovanému v 2. rade na základe Zmluvy o dodávke elektriny,
prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. OZE-194-2011-15-VSE a objednávky č. 49/198
elektrickú energiu dodanú do distribučnej sústavy za obdobie od 1.3.2015 do 31.3.2015 – dodávka

elektrickej energie do distribučnej siete na straty;
- z výpovede svedkyne C. D., pracujúcej na úseku evidencie pošty
(zamestnankyňa žalovaného v 1. rade) súd zistil, že do podateľne prichádzala celá pošta zastrešená pod
Východoslovenskú energetiku Holding, a.s., pod ktorú patrili aj žalovaní v 1. a 2. rade. Zásielky otvárajú
všetky pracovníčky (je ich päť) denne cca 500-600 listov. Každá z pracovníčok podateľne má svoju

pečiatku s menom. Zásielky sa fyzický otvoria, každá sa opečiatkuje, otvorí, skúma sa, čo je v obálke,
ide do evidencie došlej knihy. Každý jeden list na podateľni otvoria, evidujú, zadajú číslo, pod ktorým
je zaevidované. Po otvorení obálky sa list prečíta, do kolónky obsah správy sa stručne uvedie, čo bolo
doručené. Zásielka sa opečiatkuje pečiatkou spoločnosti, ktorej je určená. Pokiaľ ide o faktúru, ak je tam
číslo dá sa do pečiatky, ak je prílohou dodací list, je to súčasť faktúry, eviduje sa to iba ako faktúra. Na

došlé zmluvy sa pečiatky nedávali;
- z výpovede svedkyne Mgr. Miriam Závadskej (manželka konateľa a spoločníka
žalobcu) zistil, že každý rok sa posiela hlásenie ÚRSO a VSD, a.s.. Hlásenie na rok 2015 VSD, a.s.
posielali poštou, svedkyňa vyrobila tabuľku, dala podpísať konateľovi, ekonómka vyhotovila faktúru a po
zabalení poslala poštou. V zásielke pre VSD, a.s. bola faktúra, formulár a hlásenie. Na ÚRSO posielala

zásielku tesne pred termínom ku koncu mája a následne o dva dni posielala VSD, a.s.. Žalobca knihu
pošty nevedie. Hlásenie v roku 2015 na rok 2016 posielala v januári, možno aj každý mesiac, niektoré
boli poslané s faktúrou, niektoré samostatne;
- z predloženej knihy doručenej pošty žalovaného v 1. rade pod poradovým číslom
34029 číslo podacej pošty RP909909977 Sk od odosielateľa 2. FVE Humenné, s.r.o. súd zistil, že je tam

uvedená len faktúra č. 005/14 teda, že nie je v nej zaevidované žiadne podanie žalobcu označené ako
predpokladaná ročná charakteristika dodávky vyrobenej elektriny v roku 2015 zo dňa 29.05.2014.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b, c, d/, § 4 ods. 2 a 3, § 18e
(účinným od 1.1.2014 zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej

kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, upravujúce práva a povinnosti výrobcu
elektriny, podľa § 269 ods. 1 a 2/ Obchodného zákonníka (upravujúce zmluvné typy a obsah zmlúv).

8. Podriadiac zistený skutkový stav pod príslušné právne normy žalobu zamietol
vychádzajúc z nasledovného:

8.1. Bolo v konaní preukázané, že medzi stranami sporu vznikol právny vzťah na základe Zmluvy
o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. PDS OZE:194201115, OZE
194201115 VSE zo dňa 9.12.2014. ÚRSO vydal dňa 26.9.2013 rozhodnutie, ktorým schválil žalobcovi
na obdobie od roku 2014 do 2026 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 382,61

EUR/MWh. Žalovaný v 1. rade listom zo dňa 15.12.2014 oznámil žalobcovi nemožnosť uplatnenia si
podpory pre kalendárny rok 2015 z dôvodu, že vo vzťahu k zdroju prevádzkovanému žalobcom nedošlo
v roku 2014 k splneniu všetkých zákonných náležitostí, ktoré sú nevyhnutným predpokladom na to, aby
žalobcom prevádzkovaný zdroj požíval podporu vyrobenej a dodanej elektriny v kalendárnom roku 2015,konkrétne neboli naplnené podmienky upravené v § 4 Zákona o podpore. Žalobca vystavil žalovanému
v 1. rade faktúru č. 006/2015 za mesiac 2015 vo výške 23.902,44 EUR za dodávku elektriny na doplatok
a žalovanému v 2. rade faktúru č. 005/2015 za mesiac marec 2015 vo výške 5.839,82 EUR za dodávku

elektriny do distribučnej siete na straty. Žalovaný v 1. rade faktúru č. 006/2015 neuhradil a žalovaný
v 2. rade z faktúry č. 005/2015 neuhradil čiastku 1.726,80 EUR (uvedené skutočnosti medzi stranami
neboli sporné).
Spornou bola skutočnosť, či žalobca splnil voči žalovanému v 1. rade svoju oznamovaciu povinnosť
podľa § 4 ods. 2 písm. c/zák. č. 309/2009 Z.z. o podpore.

8.2. Žalobca tvrdil, že splnil podmienky podpory na rok 2015:
- e-mailovou správou doručenou žalovanému v 1. rade dňa 30.01.2014 obsahujúcou
okrem iného aj rozhodnutie ÚRSO č. 0651/2014/E-OZ zo dňa 16.10.2013,
- odpoveďou žalovaného v 1. rade na e-mailovú správu, v ktorej sa uvádza, že
fakturácia bude možná,

- žalobcom vyplneným formulárom zo dňa 29.05.2014 podaným na poštovú
prepravu 3.6.2014.

8.3. Žalovaný v 1. rade ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy neevidoval voči žalobcovi
k 15. 08.2014 včasné splnenie si jeho povinnosti ako výrobcu v zmysle § 4 ods. 2 písm. c/Zákona

o podpore, preto oznámil listom zo dňa 15.12.2014 žalobcovi nemožnosť uplatnenia si podpory pre
kalendárny rok 2015.
Z predloženej došlej pošty žalovaného v 1. rade mal súd za preukázané, že pod č. 34029 je evidovaná
zásielka s podacím číslom RP/909909977SK od odosielateľa 2. FVE Humenné, s.r.o. ako faktúra
005/2014, ktorá bola predložená na skenovanie.

8.4. Súd prvej inštancie uzavrel, že nebolo v konaní preukázané, že žalobca riadne a včas doručil
žalovanému v 1. rade tlačivo označené ako predpokladaná ročná charakteristika dodávky vyrobenej
elektriny v 2015 zo dňa 29.05.2014. Podľa tvrdenia žalobcu tlačivo malo byť obsahom zásielky, ktorú
podal na pošte dňa 3.6.2014. Dôkazom na preukázanie skutočnosti, že zásielka podaná na pošte

dňa 3.06.2014 s podacím číslom RP909909963Sk obsahovala aj predmetné oznámenie, mala byť
výpoveď svedkyne Mgr. Miriam Závadskej. Keďže svedkyňa je manželkou konateľa a spoločníka
žalobcu, mal súd pochybnosti o vierohodnosti jej výpovede. Samotná váha zásielky, resp. rozdiel medzi
hmotnosťami jednotlivých zásielok, doručovaným žalobcom žalovanému v 1. rade nemôžu preukázať
obsah týchto zásielok. Totiž ani vyššia hmotnosť zásielky podanej na poštu dňa 3.06.2014 nepreukazuje,

že obsahom zásielky bolo aj oznámenie zo dňa 29.05.2014. Skutočnosť, že zamestnankyňa podateľne
C. D. pripustila, že mohlo v určitých prípadoch dôjsť k chybe v použití pečiatky pri označovaní došlej
pošty nepreukazuje, že tomu tak bolo aj v tomto konkrétnom prípade a nepreukazuje ani to, že súčasťou
zásielky bolo oznámenie.

8.5.Keďžežalobcasvojupovinnosťpodľa§4ods.2písm.c/Zákonaopodporenesplnilvočižalovanému
v 1. rade v zákonom stanovenej lehote do 15.08.2014, nemôže si na elektrinu vyrobenú v svojom
zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa ods. 1 písm. b/ a c/ na nasledujúci kalendárny rok,
t.j. na rok 2015. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti zdôraznil skutočnosť, že oznamovaciu povinnosť je
potrebné splniť periodický každý rok, preto nie je možné akceptovať názor žalobcu, že si svoju povinnosť

splnil predložením cenového rozhodnutia, uzavretím zmluvy, resp. iným dokladom obsahujúcim aj
údaje, ktoré majú byť predmetom oznámenia. Totiž aj keď zákon neustanovuje formu oznámenia,
sprihliadnutímnapožiadavkuurčitostiazrozumiteľnostiprejavuvôle,zjednostrannéhoprávnehoúkonu,
ktorým sa oznamovacia povinnosť plní, musí byť zrejmé kto ho robí, komu je určený, čo sa ním sleduje
a k čomu smeruje, resp. aké práva a povinnosti z neho majú vzniknúť.

8.6. Vzhľadom na uvedené tak, ani e-mailová správa doručená žalovanému v 1. rade dňa 30.01.2014
nepreukazuje splnenie oznamovacej povinnosti žalobcu. Preto ani odpoveď žalovaného v 1. rade
na e-mail zo dňa 30.01.2014 nie je možné považovať za dôkaz o splnení jeho oznamovacej
povinnosti, nakoľko žalovaný výslovne neuviedol, že považuje oznamovaciu povinnosť za splnenú,

pričom pripustenie možnosti fakturácie sa vzťahuje len na splnenie povinnosti v zmysle predloženého
rozhodnutia ÚRSO zo dňa 16.10.2013.8.7. V ďalšom súd prvej inštancie zdôraznil, že uzavretie Zmluvy o dodávke a doplatku s účinnosťou
od 1.1.2015 počas splatnosti a účinnosti Zmluvy o dodávke a doplatku z roku 2011 nie je uznaním
záväzku poskytovať žalobcovi podporu podľa Zákona o podpore pre rok 2015. Pre uznanie záväzku je

totiž nevyhnutné, aby tento v čase jeho uznania existoval a takýto záväzok mohol vzniknúť zo Zmluvy
ododávkeadoplatkuod1.1.2015,pričomZmluvaododávkeadoplatku2015predstavujenováciumedzi
žalobcom a žalovaným v 1. rade vo vzťahu k predošlej Zmluve o dodávke a doplatku č. OZE-194-2011
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade dňa 2.05.2011 na dobu neurčitú.

8.8. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že právo žalobcu na podporu nezaniklo, ale v dôsledku nesplnenia
povinnosti vyplývajúcej zo zákona ho nie je možné uplatniť v danom kalendárnom roku. Žalobcovi teda
nevznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom voči žalovaným v 1. a 2. rade.

8.9. K procesnému postupu súdu prvej inštancie je ešte potrebné uviesť, že súd návrh žalobcu na
vykonanie dokazovania výsluchom svedkov zamietol z dôvodu, že obrana žalovaných spočívajúca v ich

skutkových tvrdeniach bola dostačujúcou na vyvrátenie skutkových tvrdení žalobcu.

8.10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 CSP tak, že nárok na ich náhradu
priznal v konaní úspešným žalovaným.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca z dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/.

9.1. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g/, h/ CSP argumentuje, že sa v konaní
pred súdom prvej inštancie domáhal peňažných nárokov voči žalovaným a to v súvislosti so Zmluvou

o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. PDS: OZE-194-2011-15, č. PDS:
OZE-194-2011-15-VSE, PDS: OZE-194-2011-15-VSE, uzavretou medzi žalobcom a oboma žalovanými
(ďalej len Zmluva o dodávke a doplatku 2015). Zmluva bola uzavretá dňa 9.12.2014 s účinnosťou od
1.11.2015 na návrh žalovaných, ktorý bol prezentovaný žalobcovi prostredníctvom žalovaného v 1.
rade vo forme sprievodného listu zo dňa 10.10.2014 spolu s priloženým návrhom uvedenej zmluvy,

kde absentovala skutočná vyjednávacia pozícia druhej zmluvnej strany (t.j. žalobcu). Napriek tomu, že
žalobca v roku 2015 vyrobil elektrickú energiu a túto dodal žalovanému v 2. rade, žalovaní odmietli splniť
ich už spomenuté zmluvné povinnosti podľa Zmluvy o dodávke a doplatku pre rok 2015, t.j. odmietli
zaplatiť žalobcovi za vyrobenú elektrinu doplatok a zaplatiť za odobratú elektrinu jej cenu na straty,
dôvodiac, že neevidujú, že by žalobca v období od 1.1.2014 do 15.08.2014 oznámil žalovanému v 1.

rade uplatnenie podpory podľa Zákona o podpore formou odberu elektriny za cenu na straty a formou
doplatku na rok 2015 vrátane predpokladaného množstva ním dodanej elektriny.
Odvolateľ dôvodí, že preukazovanie splnenia povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore
je v jeho prípade právne irelevantné pretože: 1/zariadenie žalobcu na výrobu elektriny bolo uvedené
do prevádzky 26.04.2011, t.j. pred 1.1.2014 a preto vo vzťahu k nemu je podľa prechodného

ustanovenia § 18e ods. 1 Zákona o podpore potrebné aplikovať tie podmienky podpory výroby elektriny,
ktoré boli účinné pred 1.1.2014; 2/ žalobca aj žalovaní sú subjektami súkromného práva, ktoré sú
oprávnené konať praeter legem a zmluvný vzťah založený Zmluvou o dodávke a doplatku 2015 má
súkromnoprávnu povahu, žalobcom uplatňované nároky tak majú rovnako súkromnoprávnu povahu,
Zákon o podpore nezveruje žalovaným výkon verejnej správy a upravuje iba nárokovateľnosť práva

na podporu prostredníctvom zákonnej kontraktačnej povinnosti žalovaného v 1. rade (resp. žalovaného
v 2. rade ako subjektu povereného žalovaným v 1. rade), pričom sa nedotýka zmluvnej voľnosti
strán a ani neobsahuje kogentné ustanovenia, ktoré by zasahovali do zmluvnej voľnosti strán (t.j.
žalobcu a žalovaných); 3/ k predloženiu návrhu na uzavretie zmluvy o dodávke a doplatku 2015
s jej predpokladanou účinnosťou od 1.1.2015 došlo zo strany a iniciatívy žalovaného v 1. rade dňa

10.10.2014 (teda po 15.8.2014) a za platnosti a účinnosti zmluvy o dodávke elektriny a doplatku za
elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a prevzatí
zodpovednosti za odchýlku č. PDS: OZE-194-2011 uzavretej dňa 2.5.2011 na dobu neurčitú (ďalej len
zmluva o dodávke a doplatku 2011); k uzavretiu zmluvy o dodávke a doplatku s jej účinnosťou od
1.1.2015 došlo dňa 9.12.2014 (t.j. po 15.8.2014), kedy žalovaný v 1. rade vedel a musel vedieť, či si

voči nemu žalobca pre rok 2015 splnil alebo nesplnil do 15.8.2014 svoju povinnosť podľa § 4 ods. 2
písm. c/ Zákona o podpore.
Za daných skutkových okolností bolo pre posúdenie platnosti a záväznosti zmluvy o dodávke a doplatku
2015 irelevantné, či si žalobca splnil alebo nesplnil voči žalovanému v 1. rade povinnosť podľa § 4 ods.2 písm. c/ Zákona o podpore pre rok 2015 a platnosť a záväznosť spomenutej zmluvy bolo treba skúmať
z pohľadu porušenia zákazu alebo príkazu kogentného ustanovenia Zákona o podpore (pričom takéto
kogentné ustanovenie dopadajúce na platnosť a účinnosť zmluvy neexistuje) ako aj z pohľadu dodržania

zásady pacta sunt servanda a zásady ochrany dobrej viery.

9.2. Odvolateľ napokon zotrváva na svojom tvrdení, že aj napriek vyššie uvedenému si svoju povinnosť
podľa § 4 ods. 2 písm. c/Zákona o podpore pre rok 2015 riadne a včas splnil, ktorá skutočnosť je zrejmá:
· z e-mailovej komunikácie medzi ním a žalovaným v 1. rade zo dňa 30.1.2014,

keď žalovanému v 1. rade prvýkrát zaslal rozhodnutie ORSO č. 0233/2014/E-OZ zo dňa 26.09.2013,
ktorým mu bola schválená cena elektriny pre stanovenie doplatku na roky 2014 až 2026, z ktorého je
zrejmé predpokladané množstvo dodávanej elektriny v každom roku uvedeného obdobia (teda aj v roku
2015),ktorérozhodnutieboložalovanémuv1.radepredloženévkontexteuplatňovaniapodporyžalobcu
podľa Zákona o podpore. Žalovaný v 1. rade uvedené potvrdil aj svojou e-mailovou odpoveďou z toho
istého dňa, keď uviedol, že fakturácia dodávky elektriny podľa uvedeného rozhodnutia bude možná.

· prostredníctvom vyplneného a podpísaného formulára „Predpokladaná ročná
charakteristika dodávky vyrobenej elektriny v roku 2015“ zo dňa 29.5.2015, ktorý obsahoval aj text
deklarujúci uplatnenie si podpory v roku 2015 s uvedením predpokladaného množstva dodanej elektriny,
ktorý bol zaslaný žalovanému v 1. rade v poštovej zásielke č. RP909909977SK zo dňa 3.6.2014 spolu
s faktúrou č. 005/2014 a jej prílohou, pričom žalovaný v 1. rade takúto poštovú zásielku aj obdržal pred

15.08.2014.
Odvolateľ tvrdí, že svedeckou výpoveďou p. C. C. E. bolo preukázané, že táto uvedený formulár
pripravila a vložila ho do obálky spolu s faktúrou a jej prílohou. Z podacieho lístka osvedčujúceho príjem
zásielky na poštovú prepravu vyplýva aj hmotnosť uvedenej zásielky, ktorá bola vyššia ako obvyklá
hmotnosť zásielok, ktoré obsahovali iba dva listy papiera (t.j. iba faktúru a jej prílohu). Uvedená svedecká

výpoveď p. C. D. jasne preukázala, že v prípade doručenia zásielky obsahujúcej viaceré dokumenty sa
pri evidencii prijatia zásielky jej obsah nerozlišoval a že podateľňa fungovala pre viaceré subjekty.
· z následného správania žalovaného v 1. rade po 15.08.2014, keď tento
navrhol uzavretie zmluvy o dodávke a doplatku 2015 s účinnosťou aj pre rok 2015. Aj samotné uzavretie
uvedenej zmluvy všetkými jej zmluvnými stranami s účinnosťou od 1.1.2015 potvrdzovalo, že k splneniu

predmetnejpovinnostipodľa§4ods.2písm.c/Zákonaopodporemuselodôjsť,pretožeinakbyúčinnosť
zmluvy zo strany žalovaných takto navrhovaná a stanovená nebola.

9.3. Porušenie práva na spravodlivý proces vidí odvolateľ v nedostatočnom odôvodnení súdneho
rozhodnutia, ktoré nespĺňa atribúty uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Žalobca totiž v konaní pred súdom

prvej inštancie podrobne argumentoval okrem iného tým, že zmluvný vzťah založený zmluvou o dodávke
a doplatku roku 2015 je potrebné posudzovať z pohľadu súkromnej autonómie zmluvných strán, zásady
pacta sunt servanda, ochrany dobromyseľnosti a z pohľadu § 265 OBZ; s čím sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.
Zdôraznil, že zákon o podpore síce stanovuje zákonnú kontraktačnú povinnosť žalovaného v 1. rade

pre určité prípady, avšak mimo toho nezasahuje do zmluvnej voľnosti strán a vo vzťahu k takejto
zmluvnej voľnosti neobsahuje vo svojich ustanoveniach § 4 ods. 2 písm. c/ a § 4 ods. 3 kogentné
ustanovenia (v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/287/2014-471 zo
dňa 21.11.2017). Žalobca rovnako podrobne argumentoval aj k otázke potreby posúdenia sprievodného
listu žalovaného v 1. rade zo dňa 10.10.2014 spolu s návrhom Zmluvy o dodávke a doplatku 2015

z pohľadu výkladových pravidiel právneho úkonu obsiahnutých v § 265 OBZ a z pohľadu § 323 OBZ
v spojení s § 192 CSP. Tiež poukázal na potrebu interpretácie uzavretej Zmluvy o dodávke a doplatku
2015 zo dňa 9.12.2014 podľa § 266 OBZ aj v súvislosti so sprievodným listom žalovaného v 1. rade
zo dňa 10.12.2014, ktorý obsahoval inštruovania žalobcu k fakturácii podpory podľa Zákona o podpore
pre rok 2015.

Poukázal ajnapotrebuzohľadneniaprincípovdobrejviery,právnejistotyazásadpoctivéhoobchodného
styku.

9.4. V ďalšom odvolateľ argumentuje, že ak je výrok napadnutého rozsudku založený na tom, že žalobca
nepreukázal splnenie si svojej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore v termíne do

15.8.2014 nie je možné prehliadať skutočnosti, že 1/ návrh zmluvy o dodávke a doplatku 2015 bol
pripravený a predložený žalobcovi počas platnosti a účinnosti Zmluvy o dodávke a doplatku 2011 spolu
so sprievodným listom žalovaného v 1. rade zo dňa 10.10.2014, teda po takmer dvoch mesiacoch, od
kedy minimálne žalovaný v 1. rade bezpodmienečne musel vedieť o splnení alebo nesplnení predmetnejpovinnosti žalobcu voči žalovanému v 1. rade; 2/ Zmluva o dodávke a doplatku 2015 bola uzavretá
s účinnosťou od 1.1.2015 a sám žalovaný v 1. rade inštruoval žalobcu prostredníctvom sprievodného
listu zo dňa 10.12.2014 k fakturácii podpory pre rok 2015. Uvedené skutočnosti bolo potrebné právne

kvalifikovať, čo súd prvej inštancie opomenul. Žalobca tvrdí, že vyššie uvedenými dokladmi žalovaní
uznali v zmysle § 323 OBZ svoj záväzok zodpovedajúci nárokom žalobcu na poskytnutie podpory,
v dôsledku čoho dochádza k zmene procesného postavenia veriteľa, pretože dôkazné bremeno
o neexistencii záväzku zaťažuje žalovaných (§ 192 CSP); na čo súd prvej inštancie nereflektoval.

9.5. V ďalšom odvolateľ tvrdí, že súd prvej inštancie tvrdeniu žalovaného v 1. rade pripísal väčšiu
váhu ako tvrdeniam žalobcu a popritom ignoroval relevantné návrhy žalobcu na dokazovanie, ktoré
mali priamu schopnosť odstrániť rozdiel v tvrdeniach zúčastnených strán (súd prvej inštancie nevykonal
dokazovanie dôkazom navrhnutým žalobcom, aby vypočul konkrétne menované osoby, ktoré uzatvorili
zmluvu o dodávke a doplatku 2015 a sprievodné listy k nej podpisovali za žalovaného v 1. rade).

10. Žalovaný navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, nakoľko je zrozumiteľný,
jasný, zákonným spôsobom odôvodnený. Súd prvej inštancie sa v jeho odôvodnení dostatočne
vysporiadalsovšetkýmiskutočnosťamivýznamnýmiprerozhodnutievovecisamejasvojeprávneúvahy
a posúdenia náležite zdôvodnil. Poukázal na skutočnosť, že právo na spravodlivý proces nie je možné
vykladať tak extenzívnym výkladom, že by súd bol povinný reagovať na každý argument, ktorejkoľvek

strán sporu.

10.1.Pokiaľideozákladnúspornúotázku,ktoroubolosplneniezákonnejpovinnostižalobcuakovýrobcu
elektrinysprávomnapodporuoznámiťÚRSOaVDS,a.s.akoprevádzkovateľoviregionálnejdistribučnej
sústavy uplatnenie podpory (§ 3 ods. 1 písm. b) a c) Zákona o podpore vrátane predpokladaného

množstva dodanej elektriny vždy k 15. augustu na nasledujúci rok) dôvodil, že žalobca v celom konaní
pred súdom prvej inštancie žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal splnenie svojej oznamovacej
povinnosti. Žalovaný nemá možnosť preukázať, že spornú zásielku od žalobcu neobdržal (negatívna
dôkazná teória).

10.2. Vo vzťahu k svedeckej výpovedi C. C. E. dôvodil, že jej vierohodnosť spochybňovali objektívne
zadokumentované skutočnosti a dôkazy. Výpoveď obsahovala viacero nezrovnalostí, keď svedkyňa
síce tvrdila, že s istotou vie uviesť, že oznámenie o predpokladanej charakteristike dodávky za rok
2015 dávala do obálky, pričom však na otázku, kedy predmetnú zásielku dávala do pošty uviedla, že si
presný dátum nepamätá a nevedela s istotou uviesť ani mesiac, v ktorom mala byť zásielka odosielaná.

Svedkyňa si bola istá, že hlásenie zasielala spolu s nejakou faktúrou, pričom toto malo byť podľa jej slov
aj vyhotovované spolu s faktúrou za máj 2014, avšak zo samotných žalobcom predložených dôkazov
je zrejmé, že oznámenie o predpokladanej charakteristike, dodávke je datované dňom 29.5.2014,
kedy ešte vzhľadom na neukončený kalendárny mesiac faktúra za máj vystavovaná zo strany žalobcu
nemohla byť. Platí skutočnosť, že samotný podací lístok predložený žalobcom nepreukazuje obsah

odosielanej zásielky aj keď nie je dôkazom preukazujúcim splnenie povinnosti žalobcu v zmysle § 4 ods.
2 písm. c) Zákona o OZE.

10.3. V súvislosti s argumentáciou žalobcu, že povinnosť žalovaných uhrádzať žalobcovi podporu aj
za rok 2015 vyplýva priamo zo zmluvy o dodávke elektriny, (ktorá je platná, účinná a pre všetky

zmluvné strany záväzná) zdôraznil, že znenie a formulácia zákonného ustanovenia § 4 ods. 2 písm.
c) Zákona o OZE, neposkytuje žalobcovi možnosť voľby plnenia, resp. neplnenia zákonom stanovenej
povinnosti a rovnako ani § 4 ods. 3 Zákona o OZE neposkytuje žalovaným možnosť voľby, či
v prípade nesplnenia povinnosti žalobcom pripustí vznik zákonom predpokladaného následku alebo
nie. Povinnosť obsiahnutá v § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o OZE je obligatórna pre všetkých výrobcov

elektriny z obnoviteľných zdrojov energie s právom na podporu. Rovnako obligatórny je aj zákonom
predpokladaný následok obsiahnutý v sankcii právnej normy ust. § 4 ods. 3 Zákona o OZE, ktorý nastáva
ex lege, t.j. priamo zo Zákona o OZE. Akékoľvek argumentačné úvahy žalobcu o možnosti vylúčenia
zákonom priamo predpokladaných následkov formou vzájomných zmluvných dojednaní strán sporu,
ako aj úvahy o možnosti ich dodatočného odvrátenia formou akéhokoľvek prejavu vôle žalovaného sú

tak neaplikovateľné a pre podstatu samotného konania vo veci samej bezpredmetné. V roku 2015 tak
nemohla žalovanému v 1/ rade vzniknúť povinnosť na úhradu podpory vo forme doplatku žalobcovi
na ním vyrobenú elektrinu v prípade, ak mu na jej reálne nadobudnutie nevznikol v zmysle platných
právnych predpisov v danom kalendárnom roku nárok.10.4. Žalovaný v 1/ rade zdôraznil, že k strate nároku žalobcu na uplatnenie si podpory v zmysle § 3
ods. 1 písm. b) a c) Zákona o OZE došlo výlučne z dôvodu nesplnenia si povinnosti zakotvenej Zákonom

o OZE žalobcom.

11. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že argumentácia uvedená vo vyjadrení k odvolaniu je nesprávna
a účelová. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že ust. § 4 ods. 2 písm. c) v spojení s § 4 ods. 3 Zákona
o podpore má kogentnú povahu. Zotrval na stanovisku o dispozitívnosti ich povahy, a to s poukazom

na súkromnoprávnu povahu sankcie uvedenej v § 4 ods. 3 Zákona o podpore, súkromnoprávnu
povahu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, ale najmä s poukazom na predmet, rozsah a účel
právnej úpravy Zákona o podpore, ktorý upravuje spôsob a podmienky zabezpečenia iba povinnej a zo
zákona nárokovateľnej podpory výroby elektriny OZE. Nič nezakazuje a nebráni, aby sa prevádzkovateľ
regionálnej distribučnej sústavy a aj ním poverená osoba dobrovoľne zaviazali k odberu elektriny za
jej cenu na straty a k plneniu doplatku aj bez splnenia podmienok a povinností stanovených Zákonom

o podpore.

11.1. V ďalšom žalobca dôvodil, že ak by evidencia doručenej pošty pre VSD, a.s. bola vedená
snáležitouaobvyklouodbornoustarostlivosťou,moholbyťskutočnýobsahdoručovanejspornejzásielky
riadne preukázaný. Ak strana zmarí druhej strane možnosť uniesť jej dôkazné bremeno tým, že nedodrží

povinnosť zachytiť skutkový stav, nastupuje predpoklad, že druhá strana dôkazné bremeno ohľadne
konkrétnej skutočnosti uniesla, pričom bude na prvej strane, aby takýto predpoklad vyvrátila. Pokiaľ
ide o tvrdenie týkajúce sa uznania záväzku a prechodných ustanovení o podpore zotrval na svojej
argumentácií uvedenej v odvolaní.

12. Žalovaný v 1. rade v odvolacej replike uvádza tvrdenia uvádzané už v priebehu konania a vo
vyjadrení k odvolaniu.

13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas,
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380
CSP a dospel k záveru, že žalobcom tvrdené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

14. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú
prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod

uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t.j. že mu súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces; písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci; písm. d), t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci; písm. e), t.j. že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené. Ide o prípustné odvolacie dôvody preto odvolací súd meritórne odvolanie prejednal.

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný

právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o

tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva naspravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa
strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že
dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46

ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť

súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí
umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré
z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS
132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom

vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane
poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane
bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne
nevýhodnejšej pozície ako protistranu.

17. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke,
a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov

nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti

alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

18. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej

inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci
vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý -
hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,

súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy
musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

19. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého

rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod
§ 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

20. Na úvod je potrebné uviesť, že odvolací súd o odvolaní žalobcu už rozhodol rozsudkom zo dňa

26.11.2019, č.k. 3Cob/41/2019-1097 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Najvyšší súd SR ako
súd dovolací uznesením zo dňa 29.3.2022 sp.zn. 1Obdo/1/2021 rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č.k.3Cob/41/2019-1097z26.11.2019zrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanie,pretožetým,žesaodvolací
súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal podstatnými tvrdeniami a argumentmi žalobcu, ktoré
uviedol v odvolaní, zásadným spôsobom porušil kogentné ust. § 387 ods. 3 CSP, v dôsledku čoho došlo

k porušeniu práva žalobcu na riadne odôvodnenie rozsudku, a teda aj k porušeniu jeho základného
práva na spravodlivý proces vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čo zakladá vadu zmätočnosti v zmysle ust.
§ 420 písm. f) CSP.Dovolací súd preto zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátil
na ďalšie konanie (§ 450 CSP).

21. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.6.2023 o 10:15 hod. v
pojednávacej miestnosti č. 200/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.

22. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo

zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré odkazuje a na jeho doplnenie a k odvolacím námietkam
navyše udáva (§ 387 ods. 2 CSP):

23. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca si žalobou uplatňuje ako výrobca elektriny s právom na podporu
v zmysle § 3 ods. 1 písm. b/ Zákona o podpore nárok na podporu s odôvodnením, že si splnil všetky

povinnosti vyplývajúce zo zákona (resp. zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu).

24. Úvodom odvolací súd uvádza, že s aplikáciou § 18e ods. 1 Zákona o podpore sa vysporiadal Ústavný
súd SR nálezom PL. ÚS 50/2015, v ktorom uviedol, že zavedenie nepravej retroaktivity prostredníctvom
nového znenia § 4 ods. 3 Zákona o podpore je z ústavného hľadiska nielen akceptovateľné, ale

aj žiaduce, pričom mechanizmus tejto sankcie sa uplatní ex lege a nie sú potrebné nejaké ďalšie
rozhodnutia s tým, že sa jedná o súkromno-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Ustanovenia o
podpore v zmysle § 4 ods. 2 Zákona o podpore sú tak relevantné pre všetky subjekty, ktoré majú nárok
na podporu, bez ohľadu na to, kedy boli uvedené do prevádzky.

24.1. Ustanovenie § 18e ods. 1 Zákona o podpore sa výslovne viaže k podmienkam podpory výroby
elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou
výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré podmienky podpory výroby elektriny a spôsob podpory sú
upravené v § 3 Zákona o podpore a preto nemôže byť ustanovenie § 18e ods. 1 aplikované aj na sankciu
vyplývajúcu z ustanovenia § 4 ods. 3 Zákona o podpore v znení do 31. decembra 2018. Pre žalobcu platí

len to, že podľa doterajších predpisov zostávajú zachované len podmienky podpory výroby elektriny.
Nemožno podmienky podpory, ktoré sú upravené v § 3 zamieňať s ustanovením § 4, ktorý upravuje
práva a povinnosti výrobcu elektriny. Z ustanovenia článku I. § 1, ktorý špecifikuje predmet úpravy,
nepochybne vyplýva, že zákon ustanovuje jednak spôsob podpory a podmienky výroby /§ 1 písm. a)/ a
jednak práva a povinnosti výrobcov /§ 1 písm. b)/. V nadväznosti na predmet úpravy potom § 3 Zákona

o podpore bližšie konkretizuje spôsob podpory a podmienky podpory výroby elektriny a § 4 upravuje
práva a povinnosti výrobcu elektriny. Zákon o podpore dôsledne odlišuje medzi podmienkami podpory a
právami a povinnosťami výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov. Ustanovenie § 3 citovaného zákona
upravuje podmienky, ktoré je treba splniť, aby sa výrobca vôbec stal subjektom s právom na podporu.
Pokiaľ podmienky splní, musí následne splniť povinnosti v zmysle § 4 citovaného zákona a v prípade

porušenia niektorej z povinností uloženej subjektu s právom na podporu, je zákonom daná sankcia.
Ustanovenie § 18e citovaného zákona iba upravuje, že podmienky podpory výroby elektriny v prípade
zmeny podmienok, zostávajú pre žalobcu zachované. Teda ak sa zmenia podmienky podpory, teda
podmienky pre výrobcu, aby sa stal subjektom s právom na podporu a to po tom, ako sa žalobca takýmto
subjektom stal, prípadné nové podmienky sa netýkajú v zmysle § 18e žalobcu ale len nových subjektov.

Ustanovenie § 18e ods. 1 má teda väzbu k podmienkam podpory výroby elektriny, ktoré sú upravené
v § 3 a nemá väzbu k § 4, v ktorom sú vyjadrené práva a povinnosti výrobcu elektriny, podľa znenia
zákona do 31. decembra 2018. Vychádzajúc z uvedeného, ustanovenie § 18e ods. 1 Zákona o podpore
nemôže byť aplikované aj na sankciu vyplývajúcu z ustanovenia § 4 ods. 3 Zákona o podpore v znení do
31. decembra 2018 a teda, že žalobca nemusí plniť povinnosti (notifikačnú povinnosť) v zmysle § 4 pod

hrozbou sankcie. So zreteľom na uvedené súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil správne,
keď nepodriadil práva a povinnosti výrobcov podľa § 4 Zákona o podpore pod podmienky podpory podľa
§ 3 a neaplikoval na ne prechodné ustanovenie v § 18e ods. 1 Zákona o podpore. Je pravdou, že ústavný
súd v náleze sp. zn. PL. ÚS 50/2015-148 výslovne neposudzoval výklad pojmu „podmienky podpory“,
ale odvolací súd poukazuje na to, že ústavný súd v súvislosti s § 4 ods. 2 písm. a), b) a c) Zákona o

podpore hovoril iba o povinnostiach výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ustanovených
týmto ustanovením zákona (porovnaj napr. str. 32, 39, 47 nálezu) a nie o podmienkach podpory.

25. Základnou spornou otázkou v predmetnom konaní je tak posúdenie splneniazákonnej povinnosti žalobcu v zmysle § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore vo vzťahu k výrobnému
zariadeniu žalobcu, čo je nevyhnutné pre posúdenie riadneho a včasného splnenia povinnosti žalobcom
voči VSD, a.s., pretože podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore je žalobca ako výrobca elektriny

s právom na podporu povinný ÚRSO a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy oznámiť
uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b/ Zákona o podpore, vrátane predpokladaného množstva
dodanej elektriny, vždy k 15-tému augustu na nasledujúci kalendárny rok.
Ak by si žalobca nesplnil svoju povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore malo by to za
následok, že si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo

na podporu na rok 2015. Žalobca dôvodil, že si svoju oznamovaciu povinnosť voči VSD, a.s. ako
prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy riadne a včas splnil, a to prostredníctvom vyplneného
apodpísanéhoformulára,ktorýbolzaslanýžalovanémuv1.radevpoštovejzásielkeč.RP/909909977Sk
zo dňa 3.6.2014 spolu s faktúrou č. 005/2014 a jej prílohou, pričom žalovaný v 1. rade takúto poštovú
zásielku aj obdržal pred 15.8.2014.

26. Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností
strán sporu - povinnosť tvrdiť a na dané tvrdenie predložiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť
(dôkazné bremeno). Povinnosť strany sporu uviesť skutkové tvrdenia a označiť dôkazy preukazujúce
jeho pravdivosť sa vzťahuje na všetky skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé
privodiť jej úspech v spore. Ide teda o tie právne skutočnosti, ktoré spôsobia vznik jej nároku alebo zánik

jej povinnosti (skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku, žalovaného prostriedkami
procesnejobrany).Dôsledkomtoho,žetvrdenieniejepreukázané(resp.súdhonepovažujezapravdivé)
je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.

26.1. Na uvedené odvolací súd poukazuje, pretože chce zdôrazniť, že je to žalobca, ktorý v konaní musel

poukázať (ak chcel byť úspešný), že vo vzťahu k žalovanému v 1. rade svoju povinnosť splnil.

27. Žalovaný v 1. rade namietal, že podateľňa činná pre VSD, a.s. eviduje príjem
uvedenej zásielky, avšak neeviduje, že by jej obsahom bol vyššie uvedený formulár. Odoslanie zásielky
s oznámením o uplatnení podpory mala preukazovať svedecká výpoveď C. C. E., na ktorú súd

neprihliadol argumentujúc, že nie je vierohodnou, vzhľadom na jej blízky vzťah ku konateľovi žalobcu.
Preukázanie zaslania oznámenia malo vyplývať aj z odlišnej hmotnosti zásielok, ktoré obsahovali iba
faktúru a jej prílohu (t.j. neobsahovali formulár). Žalobca zdôraznil aj skutočnosť, že zo svedeckej
výpovede pracovníčky podateľne
vyplynulo, že evidencia obsahu prijatých zásielok neprebieha podľa formalizovaných pravidiel, je

nepresná a nespoľahlivá.

27.1. Odvolací súd dospel k záveru (tak ako súd prvej inštancie), že žalobcom
produkované dôkazy v konaní neboli spôsobilé preukázať, že riadne a včas splnil povinnosť v zmysle
§ 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore. Je pravdou, že blízky vzťah svedka k strane sporu (resp.

k jej štatutárnemu zástupcovi) sám o sebe (t.j. bez ďalšieho) nevylučuje hodnovernosť svedeckej
výpovede;nohodnotiacdokazovanie(všetkyvykonanédôkazy)spôsobomuvedenýmv§191CSP;teda
prihliadnuc na skutočnosť, že v knihe došlej pošty žalovaného v 1. rade oznámenie evidované nie je (to,
že sa mohla stať pri evidovaní občas nesprávnosť, neznamená, že sa tak stalo v prejednávanej veci);
na skutočnosť, že rozdielna hmotnosť zásielok nepreukazuje, že vyššiu hmotnosť spôsobilo oznámenie

(existencia kancelárskej spinky atď.) a z evidencie prijatej pošty bolo preukázané, že obsah zásielky,
o ktorej žalobca tvrdí, že ňou bola splnená povinnosť, neobsahoval oznámenie o uplatnených podpory
žalobcom na rok 2015, nie je skutkové tvrdenie žalobcu preukázané s vysokou pravdepodobnosťou.

28. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že sprievodný list VSD spolu s návrhom zmluvy, ďalej uzavretie Zmluvy

o dodávke a doplatku 2015 zo dňa 9.12.2014 a sprievodný list VSD zo dňa 10.12.2014 predstavujú
uznanie záväzku VSD čomu zodpovedá právo žalobcu na poskytnutie podpory, odvolací súd uvádza,
že je potrebné hodnotiť len to, čo je poznateľné z textu listiny. Nepochybne § 4 ods. 2 písm. c) Zákona
o podpore stanovuje žalobcovi povinnosť oznámiť voči žalovanému dve skutočnosti, a to oznámiť
uplatnenie podpory a oznámiť predpokladané množstvo dodanej elektriny. I keď predmetná zákonná

úprava nestanovuje formu pre splnenie si týchto dvoch notifikačných povinností, musí byť preukázané,
že tieto boli splnené, pričom listiny, na ktoré žalobca poukázal nemožno akceptovať ako dôkaz o tom,
že žalobca si splnil povinnosti podľa § 4 ods. 2 Zákona o podpore v roku 2014, aby nestratil právo na
podporu pre nasledujúci rok, t. j. pre rok 2015.28.1. Podľa § 323 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok,
predpokladá sa, že v uznanom rozsahu trvá tento záväzok v čase uznania.

28.2. Uznanie záväzku je teda zabezpečovacím inštitútom, a to v tom zmysle, že zlepšuje procesné
postavenie veriteľa tým, že mu uľahčuje vymôcť splnenie pohľadávky (existencia záväzku sa v čase
uznania predpokladá, pri súdnom spore dôkazné bremeno o neexistencii uznaného záväzku zaťažuje
žalovaného). Uznanie záväzku (urobené dlžníkom) teda musí byť písomné, adresované veriteľovi a

záväzok musí byť určený jednoznačne (bez špeciálnych požiadaviek na jeho určitosť). Právny úkon
uznania môže byť súčasťou aj iných právnych úkonov dlžníka, avšak pre jeho platnosť sa vyžaduje
splnenie vyššie uvedených zákonných podmienok.

28.3. V zmysle vyššie uvedeného, dokumenty uvádzané žalobcom nie sú uznaním záväzku žalovaného
v 1. rade. Preto je nenáležitá ani argumentácia žalobcu o prenose dôkazného bremena na žalovaného.

Totiž z obsahu uvedených dokumentov skutočnosť, že žalovaný (prípadne VSD) uznáva, t.j. deklaruje,
že má voči žalobcovi záväzok v roku 2015 nevyplýva. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, právo žalobcu
na podporu nezaniklo (čo deklarujú vyššie uvedené dokumenty); ale vzhľadom na nesplnenie povinností
ustanovených v § 4 si ho žalobca nemôže uplatniť v kalendárnom roku 2015.

28.4. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že Zmluva o dodávke a doplatku 2015, k uzavretiu ktorej
došlo po 15.8.2014 (kedy žalovaný, resp. VSD museli vedieť o prípadnom nesplnení povinnosti žalobcu
podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore pre rok 2015) nie je sama o sebe dôkazom skutočnosti, že
k splneniu povinnosti došlo. Ako už bolo uvedené vyššie, žalobca právo na podporu má (čo deklaruje
uvedená zmluva), avšak pre ten - ktorý kalendárny rok si ju môže uplatniť len ak splní podmienky v §

4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore. Ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c) stanovuje, že ide o opakovanú
činnosť oznamovania, z ktorej musí byť jednoznačná vôľa, ku komu smeruje (vôľa) a v akom rozsahu.
Nemožnosť uplatnenia podpory zaniká zo zákona, teda ex lege na nasledujúci kalendárny rok.

28.5. Pokiaľ žalobca poukazoval na potrebu použitia výkladových pravidiel podľa § 266 Obchodného

zákonníka ním naznačeným spôsobom, odvolací súd udáva, že výkladom možno zisťovať iba obsah
právneho úkonu, nemožno ním však prejavy vôle dopĺňať.

29. Sumarizujúc vyššie uvedené závery odvolací súd uzatvára, že žalobca nepreukázal, že splnil svoju
povinnosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore. Pokiaľ postup podľa § 4 ods. 2 písm.

c) nebol dodržaný, nemožno konštatovať splnenie notifikačnej povinnosti. Výrobca má určité zákonné
povinnosti, ktoré musí akceptovať, pokiaľ si chce uplatniť podporu. Bez jednoznačného prejavu vôle
nemôže mať žalovaný a VSD vedomosť, či má výrobca záujem uplatniť si podporu, ani to, že žalobca má
zámer uplatniť si podporu doplatkom, výkupom na straty, resp. obidvomi druhmi tejto podpory, vrátane
predpokladaného množstva dodanej elektriny na nasledujúci kalendárny rok.

30. Nedôvodnou je aj námietka nevykonania žalobcom navrhovaného dôkazu (viď ods. 9.5.).
Totiž výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde (§ 185 ods. 1
CSP). Aj odvolací súd má za to, že išlo o dôkaz nespôsobilý preukázať spornú skutočnosť (tak ako to
správne skonštatoval aj súd prvej inštancie).

31. Odvolací súd teda dospel k záveru o vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, preto ho podľa
§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil, a to vrátane výroku o trovách konania.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení

s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému v 1. rade, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal plnú
náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca. O výške trov tohto
odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
Pokiaľ ide o žalovaného v 2. rade, keďže mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, ich náhrada
mu nebola priznaná.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).