Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. august 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7Csp/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124256678
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Segečová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124256678.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou JUDr. Evou Segečovou v spore žalobcu A. B. C.,

C., D.: XX XXX XXX, E. X, XXX XX F., právne zast. Remeduim Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, konajúca konateľom JUDr. Marekom Baraníkom, advokátom,
proti žalovanému D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX G. XX, o zaplatenie 1.920,82,-EUR s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote troch

dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasanávrhomnavydanieplatobnéhorozkazudoručenýmsúdudňa26.3.2024,prostredníctvom
právnehozástupcudomáhal,abysúduložilžalovanémupovinnosťzaplatiťmusumuvovýške 1.920,82,-
EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 12% ročne zo sumy 1.920,82,-EUR od 17.10.2023 do
zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a to titulom neplnenia podmienok zmluvy o bežnom účte a titulom
nepovoleného prečerpania, ktoré žalovaný neuhradil.

2. Žalobca tvrdil, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona

č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 16.10.2023 medzi postupcom H. F., I., J. K. X, XXX
XX F., D.: XX XXX XXX (ďalej len "postupca") a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku
voči žalovanému. Ďalej žalobca uviedol, že postupca uzatvoril so žalovaným dňa 15.1.2009 Zmluvu
č. 2613614223, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov,
na základe ktorej postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Žalobca zastával názor, že
uvedená zmluva obsahovala všetky znaky a spĺňala všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa
ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986
Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu neplnil
pohľadávku riadne a včas, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy a postupca dňa 6.7.2023 zmluvu so
žalovaným vypovedal. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky
sumu vo výške 1.920,82,-EUR a pozostávala z istiny vo výške 1.920,82,-EUR, z riadneho úroku vo
výške 0,-EUR, z úroku z omeškania vo výške 0,-EUR, z poplatkov vo výške 0,-EUR a z poistenia splátok

vo výške 0,-EUR v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaroval, že
výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a
predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky
nevykonal žiadnu úhradu. Žalobca si v konaní uplatnil sumu 1.920,82,-EUR, ktorá predstavovalaneuhradenú istinu úveru, pričom ostatné nároky si v tomto konaní neuplatňoval. Uplatnil si úrok z
omeškaniapodľaustanovenia§517ods.2zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníkapočnúcdňom
17.10.2023, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

3. K žalobe pripojil žalobca listinné dôkazy a to plnomocenstvo pre právneho zástupcu zo dňa 19.1.2023
s oznámením o registrácii pre DPH, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 19.10.2023, platobnú
históriu žalovaného, pokus o zmier zo dňa 7.3.2024 s poštovým podacím hárkom zo dňa 8.3.2024,
zmluvu o postúpení súboru pohľadávok zo dňa 16.10.2023 s prílohou, zmluvu o bežnom účte fyzickej

osoby a poskytnutí ďalších produktov a služieb k tomuto účtu zo dňa 15.1.2009, výpoveď zmluvy o účte
zo dňa 6.7.2023 spolu s poštovým podacím hárkom zo dňa 6.7.2023, Všeobecné obchodné podmienky
H. F., I. L. od 1.6.2007, Obchodné podmienky balíkov a služieb účinné od 1.1.2009, Sadzobník poplatkov
Tatra banky, a.s. účinný od 1.1.2009 a výzvu na zaplatenie zo dňa 6.4.2022.

4. Žalovaný bol v konaní nečinný. Žaloba mu bola doručená dňa 26.4.2024. K žalobe sa nevyjadril.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie.

6. Po nariadení pojednávania, žalobca, v podaní doručenom súdu dňa 15.8.2024, označenom ako
"Ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní", prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že nárok

uplatnený žalobou považuje za preukázaný a nesporný. Žalovaný bol v omeškaní so splácaním záväzku
viac ako 90 kalendárnych dní a pohľadávka bola ku dňu jej postúpenia splatná. Jeho právny predchodca
zároveň v súlade s právnymi predpismi pred poskytnutím úveru s odbornou starostlivosťou preskúmal
schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. Preto, v záujme hospodárnosti konania súhlasil žalobca
s rozhodnutím súdu vo veci bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu na nariadenom pojednávaní.

Ďalej uviedol, že súd v priebehu konania neprezentoval pred stranami sporu žiadnu skutočnosť ako
spornú, ani nevyzval žalobcu na preukázanie skutočností, ktoré by vnímal ako sporné, v dôsledku čoho
žalobca nadobudol objektívne očakávanie, že súd považuje žalobou uplatnený nárok za dôvodný v
celomjehorozsahuanemádôvodprodukovaťďalšiedôkazyanavyšovaťtaktrovyprávnehozastúpenia.
Iné rozhodnutie, ako vyhovenie žalobe v celom rozsahu, by za uvedeného stavu predstavovalo podľa

jeho názoru prekvapivé rozhodnutie, ktorým by bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces,
nakoľko súd doposiaľ nepostupoval v zmysle ust. § 181 ods. 2 CSP a neprezentoval spornosť
takýchto skutočností, na základe čoho by žalobcovi umožnil v súlade so zásadou kontradiktórnosti
právne argumentovať, prípadne doplniť skutkové tvrdenia a predložiť ďalšie dôkazy, ktoré sa v tomto
štádiu konania nejavia žalobcovi ako významné pre priznanie ním uplatneného nároku, nakoľko

žalobca nemal možnosť získať vedomosť o vnímaní rozhodujúcej skutočnosti súdom ako spornej, a
zároveň dôvod na označenie ďalších dôkazov v tomto smere. Žalobca v tomto smere poukázal na
uznesenia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Co/172/2020 z 19.01.2021: Požiadavka na dôslednom
zachovaní kontradiktórnosti konania má zabrániť vydaniu prekvapivého rozhodnutia, ktoré súd založí na
neaplikovaní právnej domnienky o nespornosti skutkových tvrdení. Bez vytvorenia procesnej príležitosti

strane v prvoinštančnom konaní kontradiktórne sa vyjadriť a právne argumentovať, prípadne doplniť
skutkové tvrdenia, či predložiť nové dôkazy, ktoré sa z jej hľadiska nejavili ako významné, dochádza
k porušeniu princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva. Princíp kontradiktórnosti je nevyhnutné
v prvoinštančnom konaní dodržať i so zreteľom na to, že v odvolacom konaní má strana v dôsledku
účinkov sudcovskej a zákonnej koncentrácie už len obmedzené možnosti na uplatňovanie nových

skutkových tvrdení a na predkladanie nových dôkazov (§ 366 C.s.p.). Ďalej žalobca poukázal aj na
rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 17CoCsp/52/2020 z 25.02.2021: Žalovaná v priebehu
konania nijako nespochybňovala žalobcom uplatnený nárok, a to ani čo do základu, ani čo do výšky.
Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie

vlastnétvrdeniaopredmetnýchskutkovýchokolnostiach,inakjepopretieneúčinné.Vcivilnomsporovom
konaní platí, že vykonávaniu dôkazov predchádza identifikácia skutkových tvrdení strán sporu na sporné
a nesporné. Dokazovanie vykonáva súd prvej inštancie iba v prípade sporných skutkových tvrdení
strán sporu a, naopak, nevykonáva dokazovanie na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán
sporu. Citované ustanovenie § 151 CSP kladie na účinné popretie skutkových tvrdení protistrany

kvalitatívne nároky pod podmienkou ich neúčinnosti. Popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť
podporené uvedením vlastných tvrdení o predmetných skutkových okolnostiach. Stranu sporu zaťažuje
procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany. Ak strana sporu neunesie bremeno popretia
skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkovétvrdenia protistrany sú nesporné. Keďže v priebehu konania žalovaná nijakým spôsobom nepoprela
skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že uzatvorila úverovú zmluvu, titulom ktorej nevrátila istinu vo výške
žalovanej sumy 1.002,05 eur, boli tieto skutkové tvrdenia žalobcu nesporné. Takéto nesporné skutkové

tvrdenia musia tvoriť základ zisteného skutkového stavu veci, z ktorého súd vychádza aj pri meritórnom
rozhodnutí.Vzhľadomnatietozáveryjepotrebnézmeniťnapadnutérozhodnutie.Žalovanátitulomúveru
nevrátila žalobcovi čerpanú istinu vo výške 1.002,05 eur, a preto je povinná túto sumu žalobcovi zaplatiť.
Poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 9CoCsp/55/2022 z 23.11.2022 a uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 41CoCsp/48/2021 z 23.02.2022 s obdobnými závermi. V

závere žalobca uviedol, že v prípade, ak súd nepovažuje uplatnený nárok za preukázaný v celom jeho
rozsahu, resp. požaduje na preukázanie žalobcom uplatneného nároku a tvrdených skutočností ďalšie
dôkazy, prípadne objasnenie doterajších tvrdení, potom si žalobca dovoľuje požiadať súd o písomné
vyzvaniežalobcunapreukázanieuvedenýchskutočnostiavzhľadomkvyššieuvedenémuajoodročenie
pojednávania vytýčeného na deň 22.8.2024 o 9:00 hod., nakoľko žalobca doposiaľ nemal vedomosť o
prípadnom vnímaní akýkoľvek skutočnosti ako sporných zo strany súdu.

7. Súd vo veci konal a rozhodoval v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho
zástupcu, ktorý sa ospravedlnili a súhlasili s rozhodnutím v ich neprítomnosti.

8.Žalovanýnapojednávanítvrdil,žemávedomosťotom,žedlžípohľadávkuH.F.,I.,vovýške1.920,82,-

EUR. Chcel by túto pohľadávku zaplatiť, ale nemá možnosť uhradiť ju naraz. Prišli mu tento rok nejaké
dva listy od spoločnosti A.. Bol to nejaký pokus o zmier. Niečo mu prišlo aj od banky ohľadom postúpenia
pohľadávky, ale nevedel uviesť dátumy. Dátumy si nepamätal.

9. Po právnej stránke posúdil súd zmluvný vzťah, v súlade s právnou úpravou platnou v deň uzatvorenia

spotrebiteľskej zmluvy, t.j. dňa 15.1.2009. Pokiaľ ide o postúpenie práv, toto súd posúdil v súlade s
právnou úpravou platnou v deň postúpenia pohľadávky, t.j. dňa 16.10.2023.

10. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy o účte (ďalej len "Občiansky zákonník"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára obchodník so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho

zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obchodníkom je osoba, ktorá v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike koná v
rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, a to aj prostredníctvom inej osoby, ktorá koná v jej
mene alebo na jej účet. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z
nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti

alebo povolania.

11. Podľa § 54 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

12. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky

práva s ňou spojené.

13. Podľa § 525 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, (1) Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká
najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani
pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. (2) Nemožno postúpiť pohľadávku, ak

by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

14. Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, (1) Postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovialebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. (2) Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa
dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

15. Podľa § 559 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený
riadne a včas.

16. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

17. Podľa § 708 ods. 1, ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník (ďalej len "OBZ"), zmluvou
o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

18. Podľa § 709 ods. 1 OBZ, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné
vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom
účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť
mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná

prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených
platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok
pre poskytovanie platobných služieb.

19. Podľa § 710 OBZ, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď

nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení
týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

20. Podľa § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať
úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

21. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

22. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

23. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (v znení účinnom v čase postúpenia
pohľadávky), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite

dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to
aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu

ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.

Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom

24. Podľa § 151 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), skutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprieskutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných
skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26.Súdvovecivykonaldokazovanielistinnýmidôkazminachádzajúcimisavsúdnomspiseatonávrhom
na vydanie platobného rozkazu (č.l. 2-4), plnomocenstvom pre právneho zástupcu zo dňa 19.1.2023 s
oznámenímoregistráciipreDPH(č.l.5ač.l.26),oznámenímopostúpenípohľadávkyzodňa19.10.2023

(č.l.7),platobnouhistórioužalovaného(č.l.8-22),pokusomozmierzodňa7.3.2024spoštovýmpodacím
hárkom zo dňa 8.3.2024 (č.l. 23-25, zmluvou o postúpení súboru pohľadávok zo dňa 16.10.2023 s
prílohou (č.l. 27-33), zmluvou o bežnom účte fyzickej osoby a poskytnutí ďalších produktov a služieb
k tomuto účtu zo dňa 15.1.2009 (č.l. 34), výpoveďou zmluvy o účte zo dňa 6.7.2023 spolu s poštovým
podacím hárkom zo dňa 6.7.2023 (č.l. 35-36), Všeobecnými obchodnými podmienkami Tatra banky, a.s.
účinnými od 1.6.2007 (č.l. 37-43), Obchodnými podmienkami balíkov a služieb účinnými od 1.1.2009

(č.l. 44-45), Sadzobníkom poplatkov H. F., I. účinným od 1.1.2009 (č.l. 46-50), výzvou na zaplatenie zo
dňa 6.4.2022 (č.l. 51), ospravedlnením žalobcu zo dňa 15.8.2024 (č.l.81-84), ako aj ostatnými listinami
nachádzajúcimi sa v súdnom spise.

27. Z uvedených listinných dôkazov, z prednesu na pojednávaní, ako aj z obsahu celého spisového

materiálu, súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

28. V konaní nebolo sporné a bolo preukázané, zmluvou o bežnom účte fyzickej osoby a poskytnutí
ďalších produktov a služieb k tomuto účtu zo dňa 15.1.2009, že právny predchodca žalobcu, ako
dodávateľ služby a veriteľ uzatvoril so žalovaným, ako spotrebiteľom, dňa 15.1.2009, zmluvu o bežnom

účte, ktorej súčasťou bolo aj poskytnutie ďalších produktov a služieb k tomuto účtu.

29. Z prehľadu platobnej histórie žalovaného mal súd preukázané a považoval za nesporné, že žalovaný
prostriedky na účte prečerpal a pôvodný veriteľ vyzval žalovaného, výzvou zo dňa 6.4.2022, na úhradu
nepovoleného prečerpania, vo výške 105,21,-EUR, najneskôr v lehote 5 kalendárnych dní. Doručovanie

tejto výzvy žalovanému, v konaní preukázané nebolo.

30. Nebolo sporné, že dňa 6.7.2023 právny predchodca žalobcu zmluvu uzatvorenú so žalovaným
vypovedal a v rámci výpovede zmluvy o účte, ho vyzval na úhradu dlžnej sumy z nepovoleného
prečerpania vo výške 1.920,82,-EUR. Výpoveď zmluvy bola žalovanému doručovaná do sféry jeho

dispozície, t.j. na adresu uvedenú v zmluve. Výpoveďou zmluvy a výzvou na zaplatenie, sa stal dlh
žalovaného splatný v celom rozsahu.

31. Nesporné bolo aj postúpenie pohľadávky, na základe Zmluvy o postúpení súboru pohľadávok
uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 16.10.2023 medzi

postupcom a žalobcom.

32. Nebolo sporné, že žalobca si svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní odvodzoval zo Zmluvy o
postúpení pohľadávok z nesplatených úverov zo dňa 16.10.2023 medzi právnym predchodcom žalobcu
ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, pričom predmetom postúpenia bola aj pohľadávka, ktorá

je predmetom tohto konania.

33. Súd konštatuje, že podmienky konania, t.j. vrátane aktívnej a pasívnej legitimácie strán sporu, súd
skúma v každom spore, v každom štádiu konania, z úradnej povinnosti. Súd aj v danom, spotrebiteľskom
spore, skúmal z úradnej povinnosti, či je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu. (Nález Ústavného

súdu SR, sp. zn. I. ÚS 407/2016-37 zo dňa 12.12.2017, alebo rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2Cdo/205/2009, sp. zn. 4Cdo/162/2020 zo dňa 27. októbra 2021).

34. Súd uvádza, že aktívnu vecnú legitimáciu je možné nadobudnúť postúpením pohľadávky, ktorá
je predmetom konania, avšak v danom prípade, vzhľadom na skutočnosť, že postupcom pohľadávky

bola banka, postupníkom bol žalobca, ktorý nemá postavenie banky a nemá povolenie na vykonávanie
bankovej činnosti a dlžníkom bol klient banky, vzťahujú sa na postúpenie pohľadávky nielen ustanovenia
Občianskeho zákonníka (§ 524 a nasl. v spojení s § 53 ods. 9 a § 565), ale aj ustanovenia zákona
o bankách (§ 92 ods. 8), pričom tomu tak bolo aj v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ani § 4 ods. 6zák. č. 258/2001 Z.z.) a ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. (§ 17) v čase postúpenia pohľadávky.
Nerešpektovanie právnej úpravy má za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor
so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

35. Súd po preskúmaní predložených dôkazov zistil, že v spore nie je daná aktívna vecná legitimácia
žalobcu,nakoľkovdanomprípadenebolisplnenépodmienkynaplatnépostúpeniepohľadávky,vzmysle
§ 92 ods. 8 zákona o bankách č. 483/2001Z.z..

36.SúdpoukazujenarozhodnutieNajvyššiehosúduSR,sp.zn.4Cdo/162/2020zodňa27.októbra2021
(publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č.6/2022), v ktorom najvyšší súd skonštatoval, že v
sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno
preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods.8 vety prvej zákona o bankách pred postúpením
pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia
veriteľa.

37. Z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplývajú dve podmienky, za ktorých môže banka
postúpiť bankovú pohľadávku inej osobe a to písomná výzva banky klientovi, aby plnil dlžnú pohľadávku
a omeškanie dlžníka so splnením čo i len časti postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90
dní. Z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne z rozhodnutí sp.zn.

2Cdo/266/2020 zo dňa 31.3.2022 a sp. zn. 4Cdo/75/2020 zo dňa 27.10.2022, ako aj z jeho starších
rozhodnutí,napr.sp.zn.1Cdo147/2017zodňa24.4.2018(publikovanévZbierkestanovískarozhodnutí
pod č. 60/2018), alebo sp. zn. 7Cdo 26/2017 zo dňa 28.3.2018 (z ktorých vyššie uvedené, novšie
rozhodnutia najvyššieho súdu vychádzali) vyplýva, že ustanovenie § 92 ods.8 zákona o bankách
predpokladá, pre platné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt, osobitnú výzvu banky klientovi,

že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku, pričom touto výzvou nie je
výzva banky podľa ustanovenia § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka ani oznámenie o vyhlásení úveru za
predčasne splatný. Teda, ustanovenie § 92 ods.8 zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú
písomnú výzvu banky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, adresovanú klientovi banky, aby plnil dlžnú
pohľadávku a následné omeškanie dlžníka s plnením postupovanej pohľadávky viac ako 90 dní.

38. V danom prípade právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným, dňa 15.1.2009, zmluvu o
bežnom účte, na ktorom žalovanému vzniklo nepovolené prečerpanie a preto dňa 6.7.2023 právny
predchodca žalobcu zmluvu uzatvorenú so žalovaným vypovedal a v rámci výpovede zmluvy ho vyzval
na úhradu dlžnej sumy z nepovoleného prečerpania. Výpoveďou zmluvy a výzvou na zaplatenie, sa stal

dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Výpoveď s výzvou na plnenie doručoval právny predchodca
žalobcu dňa 6.7.2023, do sféry dispozície žalovaného. Po preskúmaní uvedenej listiny súd zistil, že ide
podľa obsahu o právny úkon výpovede úverovej zmluvy a súčasne o výzvu na splnenie dlhu podľa ust.
§ 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého platí, že ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený
právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho

o plnenie veriteľ požiadal. Predmetná výzva spôsobila, že pohľadávka právneho predchodcu žalobcu,
sa stala splatnou. Následne, dňa 16.10.2023, právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku, ktorú
evidoval voči žalovanému, na žalobcu. Medzi výpoveďou zmluvy (6.7.2023) a uzatvorením zmluvy o
postúpení pohľadávok (16.10.2023), sa žiadna výzva právneho predchodcu žalobcu, ktorej obsahom
by bola výzva na plnenie podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, t.j. pred postúpením pohľadávky,

ktorá by bola adresovaná žalovanému, v súdnom spise nenachádzala. Pokiaľ aj žalovaný v konaní
uviedol, že niečo z banky týkajúce sa postúpenia pohľadávky mu prišlo, avšak nevedel kedy, v súdnom
spise sa nachádzalo iba oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 19.10.2023, ktorým banka už iba
oznamovala žalovanému, že pohľadávku už postúpila (16.10.2023). Nešlo však o výzvu podľa § 92 ods.
8 zákona o bankách.

39. Súd mal za to, že výzvu na plnenie, ktorá bola súčasťou výpovede zmluvy o bežnom účte, nie je
možnéatoanivzhľadomnajejobsahaniúčel,keďpredovšetkýmsmerovalakvýpovedizmluvyoúverea
k žiadosti o plnenie v súvislosti s výpoveďou zmluvy, ako ani vzhľadom na vyššie uvedenú rozhodovaciu
činnosť Najvyššieho súdu SR, považovať súčasne aj za výzvu podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Išlo

o výzvu, ktorej primárnym cieľom bolo, podľa jej obsahu, vyvolanie splatnosti dlhu súvisiace s výpoveďou
zmluvy o bežnom účte. Rovnako nie je možné za výzvu podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách považovať
ani časovo skoršiu výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 6.4.2022, ktorá bola spísaná 15 mesiacovpred výpoveďou zmluvy a z jej obsahu nevyplýval úmysel právneho predchodcu žalobca, postúpiť v
danom čase svoju pohľadávku (nesplatnú) voči žalovanému na tretí subjekt.

40. Súd ďalej poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa
31.3.2022, z ktorého, okrem iných záverov vyplýva, že z ustanovenia § 92 ods.8 Zákona o bankách
vyplýva, že musí ísť o "reťazec úkonov, ktoré musia byť naplnené, aby mohlo dôjsť k postúpeniu
pohľadávky". Teda, nepostačuje jeden úkon, jedna (univerzálna) výzva na plnenie, ktorá by mala pri
postupnom plynutí času, v rôznom čase rôzne následky. Najskôr by bola výpoveďou zmluvy s výzvou

na plnenie, spôsobujúcou splatnosť dlhu a neskôr, v prípade potreby by bola aj výzvou podľa § 92 ods.
8 zákona o bankách (na zaplatenie, v danom čase ešte nesplatnej pohľadávky), pričom úmysel postúpiť
pohľadávku by z jej obsahu nijako nevyplýval. Naopak, z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR
vyplýva, že banka je povinná zaslať klientovi banky samostatnú a osobitnú výzvu podľa § 92 ods. 8
zákona o bankách, aby plnil dlžnú pohľadávku a následne, ak k plneniu nedôjde do 90 dní, je banka
oprávnená pohľadávku voči klientovi banky postúpiť na tretí subjekt. V súvislosti s lehotou 90 dní, súd

pre úplnosť poznamenáva, že v konaní nebolo predloženými dôkazmi preukázané ani to, že uvedená
zákonnálehotauplynula,keďževýpoveďzmluvybolažalovanémulendoručovanádňa6.7.2023dosféry
jeho dispozície, avšak nebolo preukázané, kedy mu bola doručená, resp. kedy ju bolo možné považovať
za doručenú, s poukazom na úložnú lehotu na pošte v trvaní 18 dní. K postúpeniu pohľadávky pritom
došlo dňa 16.10.2023.

41. Po preskúmaní súdneho spisu tak súd dospel k záveru, že podmienka pre platné postúpenie
pohľadávky banky v zmysle ustanovenia § 92 ods.8 zákona č.483/2001 Z.z. splnená nebola. Žalobca
existenciu osobitnej výzvy pred postúpením pohľadávky v konaní ani netvrdil, ani ju spolu s inými
listinnými dôkazmi v priebehu konania súdu nepredložil.

42. S poukazom na prejednaciu zásadu sporového konania, súd uvádza, že povinnosť tvrdenia
znamená, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo
vylučujúce tvrdí žalovaný. Strana sporu tak nesie zodpovednosť za výsledok sporu a musí preto s
poukazom na koncentráciu konania zvážiť, ktoré dôkazy súdu na preukázanie svojich tvrdení predloží,

resp. ak ich nepredloží, musí si byť vedomá následkov spojených s ich nepredložením. Následky
spojené s nesplnením tejto povinnosti, v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia, nesie potom tá
strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení, je pritom vzájomná väzba. Pokiaľ sporová strana nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje (neuvedené) tvrdenia dôkazy, pretože súd

v rámci vykonávania dokazovania, nemá k akému tvrdeniu vykonať dôkazy. Dôkazné bremeno ako
procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v
konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli
preukázané tvrdenia strany, táto strana dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie
súdu vo veci samej v jej neprospech. Obdobný záver je konštatovaný v rozhodnutí Krajského súdu v

Banskej Bystrici, č. k. 16 Co 999/2015-57 z 13. októbra 2016, potvrdenom rozhodnutím Ústavného súdu
SR, sp. zn. III. ÚS 203/2017 z 21.3.2017.

43. Súd tak po preskúmaní veci konštatoval, že v danom prípade bola predmetom postúpenia
pohľadávka zo spotrebiteľského úveru, ku ktorej postúpeniu došlo v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o

bankách. Nerešpektovanie právnej úpravy má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení
pohľadávok, podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

44. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že žalobca súdu nepreukázal, že
je aktívne vecne legitimovaný v danom spore, t.j. že je nositeľom práva uplatneného v súdnom konaní.

45. Súd vo svojich záveroch poukazuje na už uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 7Cdo 26/2017 zo dňa 28.3.2018, sp. zn. 1Cdo 147/2017 zo dňa 24.4.2018, sp.zn.
2Cdo/266/2020 zo dňa 31.3.2022 a sp.zn. 4Cdo/75/2020 zo dňa 27.10.2022 ako aj na rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11 CoCsp/11/2023 zo dňa 24.8.2023, či sp. zn. 11

CoCsp/6/2024 30.5.2024.

46. Súd tak z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, žalobu voči žalovanému v celom
rozsahu zamietol.47. Súd v konaní nevykonal dôkazy predložené žalobcom súdu dňa 15.8.2024 (o 12:50 hod.) ku ktorým
žalobca neuviedol ani žiadne skutkové tvrdenia, z dôvodu, že tieto neboli predložené riadne a včas. Išlo

o listiny z časového hľadiska staršie (z júla 2023), pri ktorých nebol na strane žalobcu daný žiadny dôvod
nepredložiť ich súdu včas, tzn. neboli predložené v súlade s § 153 CSP. Súd poznamenáva, že čiastočne
išlo o dôkazy, ktoré žalobca súdu predložil už so žalobou a preto nebol daný žiadny dôvod predkladať ich
súdu opakovane. Súd s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania uvádza, že vykonanie ďalšieho
dokazovania by vyžadovalo odročenie, resp. nariadenie ďalšieho pojednávania a vykonanie ďalších

úkonovsúdu,keďžežalovanýnemalmožnosťsasnovýmidôkazmiriadneavčas reálneoboznámiť,(pre
krátkosť času mu neboli doručované poštou) čo muselo byť žalobcovi pri predkladaní nových dôkazov
zrejmé.Žalobcabolpočasceléhokonaniaprávnezastúpený,malvedomosťotom,žedôkazyjevkonaní
potrebné predkladať súdu riadne a včas so zreteľom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania,
pričom v podaní, ktorým dôkazy súdu predložil, žalobca ani neuviedol žiadne skutočnosti, pre ktoré
nemohol tieto dôkazy predložiť skôr, aspoň súčasne s oznámením postúpenia pohľadávky. Súd preto v

súlade s § 153 ods. 2 CSP, na žalobcom predložené prostriedky procesného útoku a procesnej obrany,
ktoré neboli predložené včas, neprihliadol a tieto dôkazy nevykonal.

48. Pokiaľ ide o ďalšie tvrdenia žalobcu, ktorý vo vyjadrení doručenom súdu dňa 15.8.2024 uviedol, že
pokiaľ súd v priebehu konania (súd poznamenáva, že v štádiu konania pred otvorením pojednávania)

neprezentuje pred stranami sporu žiadnu skutočnosť ako spornú, ani nevyzve žalobcu na preukázanie
skutočností, ktoré by vnímal ako sporné, potom žalobca objektívne očakáva, že súd považuje jeho
žalobu za dôvodná v celom jeho rozsahu a nemá dôvod produkovať ďalšie dôkazy, súd považoval za
nenáležité a z Civilného sporového poriadku nijako nevyplývajúce. Súd už v predchádzajúcich častiach
odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že vecnú legitimáciu sporových strán súd v každom (t.j. aj v

spotrebiteľskom) spore skúma z úradnej povinnosti, t.j. aj bez námietky protistrany v spore. Žalobca
bol v spore právne zastúpený a skutočnosti, ktoré súd v (spotrebiteľskom) spore skúma z úradnej
povinnosti, t.j. aj bez námietky protistrany v spore, nie sú ojedinelé, ale hromadne sa opakujúce v
spotrebiteľských sporoch. Povinnosť súdu, uviesť stranám sporné skutočnosti, v zmysle ustanovenia
§ 181 ods. 2 CSP, súd vykonáva na prvom pojednávaní. Z ustanovenia § 181 ods. 2 CSP

síce nepochybne vyplýva súdu povinnosť uviesť stranám sporné skutočnosti, avšak nie v štádiu pred
otvorením pojednávania, ako sa domnieva žalobca, ale až na pojednávaní, pričom súd tak urobí na
základe dôkazov predložených súdu riadne a včas s poukazom na koncentráciu konania v spore (k
tomu viď napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 33/2021 z 26.1.2021).
Súd tak nie je zo zákona povinný vyzývať žalobcu na doplnenie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej

povinnosti v takom smere ako to naznačoval žalobca (t.j. aby bol žalobca v spore úspešný). Nie je
úlohou súdu jednej sporovej strane uvádzať a žiadať o predloženie takých dôkazov, aby strana bola
v spore úspešná. Platí zásada rovnosti strán sporu, pričom strany sporu predkladajú súdu dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení (bez toho, aby čakali na výzvu súdu, aký dôkaz majú predložiť) a je preto na
stranách sporu aké dôkazy súdu predložia, aby boli v spore úspešné. Súd v tomto smere opakovane

poukazuje na prejednaciu zásadu, ktorá sa uplatňuje v sporovom konaní. Žalobca si v konaní uplatňoval
svoje práva prostredníctvom odborne spôsobilého subjektu. Žalobca bol v konaní právne zastúpený. V
danom prípade žalobca nemohol považovať za prekvapivé, skúmanie procesných podmienok konania
súdom.Rovnakotakajspoukazomnarozhodovaciučinnosťsúdovvspotrebiteľskýchsporoch,nemohol
žalobca považovať za prekvapivé, ktoré skutočnosti súd v spotrebiteľskom spore skúma ex offo a

preto princíp právnej istoty a predvídateľnosti práva súdom porušený nebol, keď sa súd predovšetkým
zaoberal vecnou legitimáciou sporových strán v spore. Očakávania žalobcu, spočívajúce v tom, že ak ho
súd nevyzve na preukázanie skutočností, ktoré súd skúma v každom súdnom konaní, ako aj skutočností
skúmanýchvspotrebiteľskýchsporochexoffo,takpotomjejehožalobadôvodná,súdpretonepovažoval
za legitímne. Rovnako tak zovšeobecnené tvrdenie žalobcu o tom, že dokazovanie vykonáva súd prvej

inštancie iba v prípade sporných skutkových tvrdení strán sporu, súd nepovažoval za správne. Pasivita
žalovaného v konaní nemôže mať za následok aplikáciou ustanovenia § 151 ods. 1 a 2 CSP a povinnosť
všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
z 11. júna 2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019).

49. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP. V konaní bol v celom rozsahu
úspešný žalobca, ktorému vzniklo právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd preto žalobcovi
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul)
ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať
exekúciu podľa ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.