Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. máj 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/34/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123013292
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7123013292.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr.
Stanislava Sojku, PhD. a Ing. JUDr. Milana Husťáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 02. mája
2024, v trestnej veci proti A. B., obžalovaného pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Mestského
súdu Košice zo dňa 24.01.2024 sp. zn. 3T/91/2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. zamieta odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Mestský súd Košice rozsudkom zo dňa 24. januára 2024 sp. zn. 3T/91/2023 uznal obžalovaného A. B.
vinným zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14
ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že
v C. v smere od Jakabovho paláca na Staničné námestie v blízkosti priechodu pre chodcov v mestskom

parku, dňa 16.08.2023 v čase okolo 20.40 hod., vedomý si vyššieho veku poškodenej a zníženej
schopnostibrániťsa,stiaholpoškodenúD.E.,nar.XX.XX.XXXXdotrávnatéhoporastukceste,kdesňou
zastal vo vzdialenosti asi 5 metrov od cesty v blízkosti stĺpa verejného osvetlenia s označením 20/C-1,
zvaliljunazem,stiaholsinohaviceažostalodpásadolenahýanáslednečiastočnevyzliekolpoškodenú,
pričom jej stiahol aj spodné prádlo v spodnej časti tela, počas čoho sa poškodená bránila a kričala o
pomoc, že ju chcú znásilniť, kde pri snahe vykonať súlož s poškodenou mu v tomto bolo zabránené F.

G. H. a D. A., ktorí počuli z tmy v parku, ako žena kričí o pomoc a videli obvineného ako leží z časti
na poškodenej, má stiahnuté nohavice a pokúša sa rôznymi pohybmi vykonať súlož s poškodenou ,
následne na čo G. H. spolu s ďalšou nestotožnenou osobou odtiahol obvineného z poškodenej a zavolal
políciu, pričom obžalovaný svojím konaním poškodenej nespôsobil žiadne viditeľné zranenia.

Súd ho za to odsúdil podľa § 199 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., §

38 ods. 5 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný

prostriedok, obžalovaný podal odvolanie.

V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu uviedol, že sa nestotožňuje s výškou trestu
a tento trest považuje za neprimerane prísny.

Podľa názoru obžalovaného je v jeho prípade trestná sadzba ustanovená zákonom vzhľadom na

okolnosti spáchania skutku, ako aj vzhľadom na jeho pomery neprimerane prísna a na zabezpečenie
ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Zastáva názor, že v danom prípade sú splnenépodmienky na mimoriadne zníženie trestu s použitím ustanovenia podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., a preto
navrhuje, aby Krajský súd Košice zrušil napadnutý rozsudok Mestského súdu Košice vo výroku o treste
podľa § 321 Tr. por. aplikujúc ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. a mimoriadne mu znížil trest.

Prokurátor k odvolaniu obžalovaného uviedol, že rozsudok prvostupňového súdu je skutkovo i právne
zdôvodnený, zákonný a správny, a preto navrhuje, aby krajský súd zamietol odvolanie obžalovaného
proti rozsudku prvostupňového súdu ako nedôvodné.

Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov
napadnutého rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie, ako aj konanie predchádzajúce
výrokom napadnutého rozsudku a po zvážení všetkých okolností významných pre rozhodnutie dospel
k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Krajský súd v uvedenom prípade nepreskúmaval správnosť a zákonnosť výroku o vine napadnutého

rozsudku, pretože obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o možnosti vykonať
jedno z vyhlásení prehlásil, že je vinný. Na základe tohto prehlásenia prvostupňový súd prijal jeho
vyhlásenie o uznaní viny v rozsahu priznania sa s tým, že v ďalšej časti hlavného pojednávania vykonal
len dokazovanie o výroku o treste.

Z dôvodu podaného odvolania len zo strany obžalovaného čo do výroku o treste preto krajský súd
preskúmaval len správnosť a zákonnosť tohto výroku v napadnutom rozsudku.

Krajský súd preskúmaním spisu zistil, že prvostupňový súd postupoval v konaní, ktoré predchádzalo
napadnutému rozsudku, v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, keďže vykonal na

hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy (s výnimkou čítania podstatného obsahu spisov
o predchádzajúcich odsúdeniach), majúce význam pre rozhodnutie výroku o treste.

Krajský súd preskúmaním spisu zistil, že na hlavnom pojednávaní prvostupňový súd nemal k dispozícii
spisy o predchádzajúcich odsúdeniach v posledných 10 rokoch z Okresného súdu Košice I. sp. zn. 6T

9/17 z 15.5.2017 a Okresného súdu Michalovce sp. zn. 3T 72/18 z 19.6.2018, na základe čoho nečítal
podstatný obsah týchto spisov, vrátane právoplatných súdnych rozhodnutí. Krajský súd si vyžiadal
predmetné spisy a doplnil dokazovanie na verejnom zasadnutí prečítaním ich podstatného obsahu,
právoplatných súdnych rozhodnutí, ako aj vykonávacej agendy. Krajský súd upozorňuje prvostupňový
súd, že v súvislosti s dokazovaním na hlavnom pojednávaní ohľadne predchádzajúcich odsúdení

v posledných 10 rokoch nepostačuje len prečítanie odpisu z registra trestov, resp. rozsudku alebo
trestného rozkazu.

Krajský súd zároveň zistil, že prvostupňový súd nepostupoval pri ukladaní trestu dôsledne v zmysle
ustanovenia § 34 ods.1, 4 Tr. zák., na základe čoho uložil obžalovanému neprimerane mierny trest.

Podľa odseku 1 tohto ustanovenia trest má okrem iného zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne má odradiť iných od
páchania trestných činov.

Podľa odseku 4 tohto ustanovenia súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery okrem iného
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Krajský súd poukazuje na tú skutočnosť, že v uvedenom prípade je základná trestná sadzba pri zločine

znásilnenia podľa § 199 ods.1,2 Tr. zák. vo výmere 7-15 rokov, pričom vzhľadom na opätovné spáchanie
zločinu sa dolná hranica trestnej sadzby u obžalovaného ešte zvyšovala o jednu polovicu. Správne
postupoval prvostupňový súd, ak uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody. Avšak
vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý bol doposiaľ sedemkrát súdne trestaný, z toho už dvakrát
v minulosti pre zločin lúpeže podľa § 188 ods.1 Tr. zák., vzhľadom na závažnosť spáchaného zločinu

znásilnenia v štádiu pokusu, vzhľadom na osobu poškodenej vo veku 73 rokov, ako aj vzhľadom na
nevyhnutnosť odradenia iných od páchania takejto závažnej trestnej činnosti, bol súdom uložený trest
odňatia slobody v trvaní 8 rokov nedostatočný.Vyššie uvedené skutočnosti ohľadne osoby obžalovaného, závažnosti trestného činu a potreby pri
ukladaní trestov odrádzať iných od páchania takejto trestnej činnosti tak v tomto prípade nedávali
zákonný dôvod na mimoriadne zníženie trestu s použitím § 39 ods.2, písm. d/ ods.4 Tr. zák. na základe

prehlásenia obžalovaného o uznaní viny. Prvostupňový súd samozrejme mohol na toto priznanie sa
prihliadnuť pri rozhodovaní o výške trestu, avšak nie tak, že mimoriadne zníži trest.

Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017 sp. zn. Tpj
55/2016, na základe ktorého prvostupňový súd mimoriadne znížil trest, síce umožňuje súdu mimoriadne

znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/ ods. 4 Tr. zák., (ako je to pri rozhodovaní o dohode o vine a treste),
avšak táto zákonná možnosť neznamená pre súd automaticky zákonnú povinnosť takto postupovať.
Možnosťtaktopostupovaťvuvedenomprípadebolavylúčenávyššieuvedenýmiskutočnosťami,naktoré
poukázal krajský súd a na základe týchto skutočností neboli splnené zákonné podmienky pre takýto
postup.

Výsledkom postupu prvostupňového súdu, ktorý bez splnenia zákonných podmienok mimoriadne znížil
obžalovanému trest s použitím § 39 ods.2, písm. d/ ods.4 Tr. zák., bol zjavne neprimeraný mierny
trest, ktorý nezodpovedá závažnosti spáchaného trestného činu a nedostatočne plní účel z hľadiska
individuálnej a generálnej prevencie.

Krajský súd toto pochybenie nemohol napraviť, pretože prokurátor nepodal odvolanie proti výroku
o treste napadnutého rozsudku, keďže odvolanie proti výroku o treste podal len samotný obžalovaný.

Nemožnosť zmeny výroku o treste v napadnutom rozsudku vyplýva z ustanovenia §322 ods.3 Tr. por.,
podľa ktorého v neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na

základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, na základe ktorých krajský súd konštatoval neodôvodnenosť
mimoriadneho zníženia trestu a neprimerane mierny trest krajský súd nezistil ani zákonné dôvody na
mimoriadne zníženie trestu aj s využitím v odvolaní navrhnutého ustanovenia § 39 ods.1 Tr. zák.

Podľa tohto ustanovenia ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Krajský súd aj s poukázaním na vyššie uvedené skutočnosti nezistil žiadne také okolnosti prípadu alebo
pomery páchateľa, na základe ktorých by bol obžalovanému uložený neprimerane prísny trest, a preto
odvolanie obžalovaného zamietol, ako nedôvodné. Ak bol prvostupňovým súdom uložený trest odňatia
slobody v trvaní 8 rokov nedostatočný, tak potom podanie odvolania obžalovaným nemôže byť dôvodom

na uloženie ešte miernejšieho trestu.

Krajský súd zastáva názor, že ani dve poľahčujúce okolnosti, vrátane priznania sa obžalovaného
k trestnej činnosti, na ktoré poukázal obžalovaný v odvolaní, neboli dôvodom na mimoriadne zníženie
trestu s použitím ustanovenia § 39 ods.2, písm. d/ ods.4 Tr. zák. a nie sú dôvodom ani na mimoriadne

zníženie trestu s použitím ustanovenia § 39 ods.1 Tr. zák.

Prvostupňový súd postupoval správne, ak zaradil obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

S poukázaním na vyššie uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravnýprostriedok nie je prípustný.