Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. júl 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/26/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5823010508
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kurák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5823010508.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a sudcov JUDr.
Marcely Malatkej a JUDr. Štefana Tomáša, na verejnom zasadnutí konanom dňa 2. júla 2025 prejednal
odvolanie podané obžalovaným A. B., nar. XX.XX.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Námestovo,
sp.zn. 20T/59/2023 z 27.2.2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného C. A. B. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 20T/59/2023 z 27.2.2025 bol obžalovaný C. A. B.
uznaný vinným zo spáchania zločinu neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej
látky podľa § 171 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:

od presne nezistenej doby do 15.05 hod. dňa 26.09.2018 v osobnom motorovom vozidle zn. Volkswagen

Transportér EČ: D. XXX B., stojacom na poľnej ceste v k. ú. B., vedľa hlavnej cesty č. X/XXXX,
prechovával predmet č. 1 nedostatočne vysušený rastlinný materiál zelenej farby v dvoch lepenkových
krabiciachorozmeroch34cmx31cmx22cmaorozmeroch19cmx11cmx7cmohmotnosti243,30g,
po dosušení bola hmotnosť rastlinného materiálu 228,30 g, pričom využiteľná časť rastlinného materiálu
bola 214,70 g, pričom sa jedná o rastlinný materiál, ktorý vykazoval morfologické a mikroskopické
znaky typické pre rastliny rastlinného rodu Cannabis, predložený rastlinný materiál bol o hmotnosti

228,30 g s priemernou koncentráciou THC 8,4 % hmotn., obsahujúci 18 035 mg THC v čistom
stave, tiež prechovával predmet č. 2 vysušený rastlinný materiál zelenej farby v plastovom vrecku s
rýchlouzáverom o rozmeroch 4 cm x 7 cm o celkovej hmotnosti 0,66 g, pričom sa jedná o
rastlinný materiál, ktorý vykazoval morfologické a mikroskopické znaky typické pre rastliny rastlinného
rodu Cannabis, predložený rastlinný materiál bol o hmotnosti 0,66 g s priemernou koncentráciou THC
8,1 % hmotn., obsahujúci 53 mg THC v čistom stave

a od presne nezistenej doby do 19.30 hod. dňa 27.09.2018 v mieste svojho bydliska v A.
č. XXX, okr. Námestovo, prechovával predmet č. 3 plastové vrecko s uzatváracou lištou s rozmermi
cca 20 x 32 cm, v ňom sa nachádzala plechová krabička striebornej farby s rozmermi cca 9 x 9 x 6
cm s vrchnákom s označením „SECCO“, ktorá obsahovala predmet č. 3/1 sušený rastlinný materiál
zelenej farby s celkovou hmotnosťou 15,47 g, pričom sa jedná o rastlinný materiál, ktorý vykazoval
morfologické a mikroskopické znaky typické pre rastliny rodu Cannabis, predložený rastlinný materiál

bol o hmotnosti 15,47 g s priemernou koncentráciou THC 9,4 % hmotn., obsahujúci 1454 mg THC v
čistom stave a tiež obsahovala predmet č. 3/2 plastové vrecko s uzatváracou lištou s rozmermi cca 4 x
7,5 cm s obsahom sušeného rastlinného materiálu zelenej a hnedej farby s celkovou hmotnosťou 0,49
g, pričom sa jedná o rastlinný materiál, ktorý vykazoval morfologické a mikroskopické znaky typické
pre rastliny rodu Cannabis a fermentovaný tabak, predložený rastlinný materiál
bol o hmotnosti 0,49 g s priemernou koncentráciou THC 1,2 % hmotn., obsahujúci 6 mg THC v čistom

stave, tiež prechovával predmet č. 4 úlomky sušeného rastlinného materiálu zelenej farby v plastovom
vrecku s uzatváracou lištou o rozmeroch cca 20 x 32 cm o celkovej hmotnosti 0,40 g, pričomsa jedná o rastlinný materiál, ktorý vykazoval morfologické a mikroskopické znaky typické
pre rastliny rodu Cannabis - konopa, predložený rastlinný materiál bol o hmotnosti 0,40 g s priemernou
koncentráciou THC 6,6 % hmotn., obsahujúci 26 mg THC v čistom stave, v celkovom množstve zaistenej

sušiny 231,72 g spôsobilej po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, kde u všetkých horeuvedených
predmetoch sa jedná o rastliny rodu Cannabis - marihuana, pričom rastliny rodu Cannabis podliehajú
ustanoveniam Zákona č. 13/2004, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení Zákona č. 260/1999 Z.z., tetrahydrokanabinol (THC) ako
hlavná aktívna zložka konopy je zaradený do I. skupiny psychotropných látok.

Za to mu súd uložil podľa § 171 ods. 4 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odložil a
podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním obžalovaného.
Podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu A. E. F. (č.l. 1001-1004 spisu), ktoré bolo
doručené Okresnému súdu Námestovo dňa 17.3.2025, a to proti výroku o vine, výroku o uloženom treste
a pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, nakoľko toto porušenie spôsobilo,

že výroky o vine a treste sú nesprávne. V úvode odôvodnenia odvolania opísal výrokové časti rozsudku
a ďalej uviedol, že vo vzťahu k vine za skutok pod bodom 1/ poukazuje obhajoba na to, že obžalovaný bol
uznanývinnýmajvovzťahukpredmetomuvedenýmvpopiseskutkupodč.3,3/1,3/2a4.Tietopredmety
boli podľa názoru obhajoby zo strany OČTK zaistené nezákonne a teda na tieto nie je možné prihliadať
v rámci trestného konania. OČTK zaistili tieto predmety pri domovej prehliadke v mieste bydliska

obžalovaného, na adrese A. G. XXX, a to dňa 27.09.2018 o 19:30 hod. Návrh prokurátora na nariadenie
domovejprehliadky,akoajsamotnýpríkaznajejvykonanievychádzalivýlučneznezákonnýchvýsluchov
obžalovaného v postavení podozrivej osoby, ako aj v postavení obvineného po vznesení obvinenia
(konštatovali NS SR aj US SR). Zákonné dôkazy obsiahnuté v spise žiadnym spôsobom neodôvodňovali
jej vykonanie a tieto ani neobsahovali žiadnu indíciu, že by mal obžalovaný v mieste svojho bydliska

prechovávať akúkoľvek sušinu rastliny konope. Domová prehliadka teda bola nepochybne vykonaná
len v dôsledku výsluchov/dôkazov, ktoré boli v neskoršom štádiu vyhodnotené ako
nezákonné. Obhajoba poukazuje na tzv. doktrínu „plodov z otráveného stromu“, aplikáciu ktorej pripúšťa
judikatúra. V zmysle tejto doktríny nie je prípustné využitie dôkazov, ktoré boli získané priamo alebo
nepriamo ako výsledok nezákonného zatknutia, prehliadky, výsluchu a pod. Keďže tieto predmety,

za prechovávanie ktorých bol obžalovaný odsúdený, boli zaistené pri domovej prehliadke, ktorá bola
vykonaná výlučne v dôsledku obsahu nezákonného výsluchu obžalovaného, je nutné jej zaistenie pre
účely trestného konania považovať za nezákonné, a teda nie je možné na túto sušinu prihliadať a vziať
v úvahu pri rozhodovaní o skutku 1/. Napriek uvedenému súd nesprávne akceptoval tieto predmety ako
zákonne zadovážené dôkazy. Taktiež obhajoba poukázala na to, že odvolací súd nariadil okresnému

súdu vykonať vo veci opätovné vypočutie znalca vo vzťahu k znaleckým posudkom, z ktorých vychádza
obžaloba (ako aj napádaný Rozsudok) pri určení obsahu - THC v zadržanej sušine. Odvolací súd takýto
postup odôvodnil zmenou Trestného zákona a tým, že trestnosť prechovávania omamných látok je nutné
vyhodnotiť vzhľadom obsah zakázanej látky vo forme tzv. voľnej bázy, pričom zo záverov znaleckých
posudkov takéto vyhodnotenie zadržaných predmetov nevyplývalo. Určenie množstva účinnej látky vo

forme voľnej bázy je pritom odbornou otázkou, ktorú súdy nemôžu vyhodnotiť samé. Okresný súd preto
nariadil opätovné vypočutie znalkyne. H. I. vo svojom výsluchu však túto skutočnosť, pre ktorú mal byť
vykonaný opätovný výsluch znalca, žiadnym spôsobom neobjasnila a vo svojom výsluchu neuviedla,
aké množstvo účinnej látky THC vo forme voľnej bázy zadržané predmety obsahovali. Znalkyňa
žiadnym spôsobom neobjasnila, čo je to voľná báza resp. účinná látka vo forme voľnej bázy. Znalecké

posudky rovnako takúto informáciu neobsahujú. Obhajoba zdôraznila, že bolo dôkaznou povinnosťou
prokurátora, aby uvedené v konaní preukázal a teda preukázal trestnosť žalovaného skutku. Rovnako
takbolopovinnosťousúduuvedenúskutočnosťzistiťpresprávnuprávnukvalifikáciuskutku,kčomuvšak
nedošlo. V tejto súvislosti obhajoba zdôraznila aj to, že opis skutku, za ktorý bol obžalovaný odsúdený,
neobsahuje uvedenie množstva účinnej látky THC vo forme voľnej bázy tak, ako to vyplýva z § 135c ods.

l a § 135 ods. 1 v spojení s Prílohou č. 1 Tr. zákona. Z uvedeného dôvodu nie je možné ani konštatovať
naplnenie skutkovej podstaty tr. činu podľa § 171 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zákona. Z výsluchu znalkyne
všakvyplynulo,ževkonaníbolozcelkovozaistenejsušiny231,72gpodrobenýchznaleckémuskúmaniu
len cca 29 %. Znalkyňa uviedla, že z predmetu č. 1 z využiteľnej hmotnosti 214,70 g bolo odobratých lencca 50 g „ako reprezentatívna vzorka“ pre účely homogenizácie, po vykonaní ktorej bolo následnému
skúmaniu podrobených 1,83 g. Znalkyňa teda potvrdila, že zvyšok predstavujúci cca 80% hmotnosti
tohto predmetu vôbec skúmaný nebol. V rámci svojej výpovede ďalej znalkyňa uviedla, že optickým

skúmaním nie je možné určiť, aké množstvo THC rastlina obsahuje, nevie so 100% istotou vylúčiť, že
zadržaná a neskúmaná časť materiálu z predmetu č. 1 bola tvorená technickým konope obsahujúcim
minimálne množstvo THC, ak by bolo z predmetu odobraté iné štatistické množstvo, tak by nemusel byť
výsledok rovnaký, nevie uviesť, presne koľko materiálu bolo použitého na homogenizáciu, ale že to bolo
cca 50 g, pričom však pri tomto úkone nebola prítomná, nevie uviesť rozdiel; obsahu THC v miligramoch

medzi reprezentatívnou vzorkou a neskúmanou časťou. Z uvedeného je teda zrejmé, že predmet č. 1,
za prechovávanie ktorého bol obžalovaný odsúdený, bol skúmaný len v rozsahu cca 20 % a vo zvyšku
nie. Závery znaleckého posudku sú teda nesprávne, pretože tieto vychádzajú z hypotézy, ktorá v konaní
nebola preukázaná exaktným spôsobom. Závery uvedené v znaleckom posudku sú teda len odhadom
znalkyne. Trestný zákon úplne presne vymedzuje a stanovuje, koľko účinnej látky vo forme voľnej
bázy musí materiál obsahovať, aby ho bolo možné považovať za omamnú látku, resp. od takéhoto

určenia sa odvíja kvalifikácia skutku. Vina obžalovaného pritom musí byť preukázaná jednoznačne a
mimo akýchkoľvek pochybností. V danom prípade prevažná časť materiálu skúmaná vôbec nebola (cca
80%) a znalkyňa vychádzala len z ňou tvrdeného predpokladu bez opory v priamom vedeckom skúmaní.
Pokiaľ má byť obžalovaný odsúdený aj za prechovávanie tohto predmetu, nie je možné vychádzať z
toho, že cca 20 % z jeho hmotnosti obsahovalo THC v rovnakom množstve, ako v neskúmanom zvyšku.

Zvyšok tohto materiálu bol skúmaný len vizuálne, kedy, ako uviedla znalkyňa, ani nie je možné zistiť, či
sa jedná o konope s obsahom THC alebo o technické konope, ktoré THC prakticky neobsahuje. Jedná
sa o zásadný nedostatok znaleckého dokazovania, ktoré je pre účely trestného konania nepoužiteľné.
Vzhľadom na uvedené obhajoba navrhla doplniť znalecké dokazovanie za účelom skúmania celého
tohto materiálu (predmet č. 1) tak, aby bolo jednoznačne určené, či sa jednalo o omamnú látku a ak

áno, koľko účinnej látky THC vo forme voľnej bázy obsahovala. Súd však návrh obhajoby na doplnenie
znaleckého dokazovania odmietol a nekriticky sa stotožnil s tvrdením znalkyne, že podľa
jej názoru (teda nie podľa výsledkov skúmania) by bol aritmetický priemer celého materiálu +- totožný
ako pri skúmaných 20%. Odhliadnuc od nesprávnosti výroku o vine, považovala obhajoba uložený trest,
a to najmä vzhľadom na povahu skutku, jeho spoločenskú nebezpečnosť, okolnosti prípadu a osobu

obžalovaného, za nesprávny a neprimerane prísny. V tejto súvislosti obhajoba poukázala na to, že
obžalovanýbolvoväzbeavovýkonetrestuodňatiaslobodyspolucca4,5roka.ÚstavnýsúdSRaNSSR
pritomzrušilicelkomštyrimeritórnerozhodnutiaOSNámestovo aKSŽilinakonštatujúczásadné
porušenie práva obžalovaného na obhajobu, spravodlivé súdne konanie, súdnu ochranu a prezumpciu
neviny, ktoré sú garantované Ústavou SR a Dohovorom. Obžalovaný bol obmedzený

na osobnej slobode počas viac ako štyroch rokov na podklade nezákonných dôkazov a nezákonných
rozhodnutí. Trestné stíhanie preto ešte nie je ani po cca šesť a pol roku skončené, čo je možné
považovať za zásadné prieťahy v konaní, ktoré boli spôsobené výlučne nezákonnosťou zrušených
rozhodnutí. Judikatúra súdov pritom pripúšťa kompenzáciu v dôsledku prieťahov v konaní aplikáciou
inštitútu mimoriadneho zníženia trestu. V danom prípade preto podľa názoru obhajoby prichádzala v

úvahu aplikácia mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 3 písm. e) Tr. zákona, a to v maximálnej
možnej miere.
Obhajoba vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd v zmysle § 321 ods. 1 písm.
a), b), c), d), e) Tr. poriadku v celom rozsahu zrušil napádaný rozsudok Okresného súdu Námestovo
zo dňa 27.02.2025, č. kon. 20T/59/2023 a aby postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku rozhodol o

oslobodení obžalovaného spod obžaloby.

Príslušný prokurátor sa k dôvodom odvolania obžalovaného písomne nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí na krajskom súde, ktoré sa po splnení zákonných podmienok konalo

v neprítomnosti obžalovaného, prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že napadnutý rozsudok
okresného súdu považuje v celom rozsahu za zákonný a dôvodný. Stotožňuje sa so všetkými
jeho výrokmi. Vzhľadom na to považovala argumenty obhajoby za nedôvodné a nevidela dôvod na
aplikovanie ustanovenia § 39 Tr. zák. Taktiež nepovažovala za dôvodný ani argument obhajoby, že vo
veci vznikli neprimerané prieťahy, nakoľko táto vec bola prejednávaná plynulým spôsobom a čas dĺžky

trvaniatrestnéhostíhaniabolpodmienenýkonanímoriadnychamimoriadnychopravnýchprostriedkoch.
Pre uvedené navrhla, aby odvolací súd odvolanie obžalovaného zamietol ako nedôvodné podľa § 319
Tr. por.Obhajca obžalovaného uviedol, aby súd rozhodol v zmysle písomných dôvodov podaného odvolania,
ako aj v ňom uvedeného návrhu.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa
§ 317 Tr. por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané oprávnenou osobou a včas v lehote
stanovenej v § 309 Tr. por. V zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd
odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné. Krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku
o vine a vo výroku a uloženom treste.

Krajský súd v konaní o odvolaní obžalovaného nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvého
stupňa. Obžalovaný bol zo spáchania trestnej činnosti usvedčený procesne správne zabezpečenými
a vykonanými dôkazmi, medzi ktoré patrili najmä tie, ktoré boli uvedené a podrobným spôsobom opísané

užvpredchádzajúcichrozhodnutiachkrajskéhosúdu.Tietorozhodnutiasatýkalidôkaznejsituácie,ktorá
vyplývala ako už z prvostupňových, tak aj z druhostupňových rozhodnutí súdov. Preto krajský súd na
tieto odôvodnenia rozhodnutí v celom rozsahu pokiaľ sa týka viny odkazuje. Druhostupňový súd nezistil
žiadne pochybenia, ktoré by predchádzali vyhlásenému a napadnutému rozsudku okresného súdu.
Okresný súd správne aj s prihliadnutím na predchádzajúce rozhodnutia Ústavného súdu a Najvyššieho

súdu SR ustálil vinu obžalovaného, a to na základe procesne správne zabezpečených dôkazov. Krajský
súdajsodkazomnasvojepredchádzajúcedôvodyrozhodnutianemalpochybnostiovineobžalovaného.
Argumenty obhajoby spochybňujúce napadnutý rozsudok odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné
a produkované s účelom zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Podľa odvolacieho súdu je nepochybné,
že obžalovaný je narkoman, ktorý pre svoju potrebu prechovával zakázané množstvo drogy. Uvedené

je nespochybniteľne preukázané, a to na základe správne vykonaného dokazovania. V neuvedených
podrobnostiach druhostupňový súd odkazuje na dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu.
S dôvodmi napadnutého rozsudku prvostupňového súdu sa v celom rozsahu stotožňuje a tieto si osvojil.

Predmetnédôkazy,ktorýchpodrobnýopisjesúčasťounapadnutéhorozhodnutia,okresnýsúdvyhodnotil

v súlade so základnou zásadou trestného konania uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. por. Krajský
súd sa v plnom rozsahu stotožnil s postupom prvostupňového súdu pri hodnotení dôkazov a tieto
sám na základe vnútorného presvedčenia vyhodnotil s totožným výsledkom. Preskúmaním dôvodov
podaného odvolania obžalovaného odvolací súd prijal záver, že tieto sú len opakovaním obhajoby
obžalovaného či už z prípravného konania alebo hlavného pojednávania. Okresný súd sa v rámci

odôvodnenia napadnutého rozsudku s týmito argumentmi obhajoby presvedčivo vysporiadal a uviedol
jasné a zrozumiteľné dôvody, na základe ktorých uznal obžalovaného vinným.

Odvolací súd v posudzovanom prípade ďalej zdôrazňuje, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia
vopravnomkonanínemáodpovedaťnakaždúnámietkualeboargumentvopravnomprostriedku,aleiba

na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Obžalovaný odvolanie založil aj na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred
súdomprvéhostupňa.Sjehonámietkami,skutkovýmiaprávnymi,saalesúdprvéhostupňavrozhodnutí

riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom
súde.

Odvolací súd zdôrazňuje, že obžalovaný primárne namieta v podrobnom odvolaní hodnotenie dôkazov
súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy

záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby všeobecný súd sa stotožnil s jeho
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právona to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva obžalovaného, ak si neosvojí ním
navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jeho výkladom všeobecne záväzných

právnych predpisov. Ani krajský súd sa nestotožnil s obhajobou obžalovaného, že sa nedopustil konania,
ktoré je mu kladené za vinu. V tejto súvislosti krajský súd opakovane odkazuje na dôvody napadnutého
rozsudku okresného súdu, s ktorými sa v celom rozsahu stotožnil a tieto si aj osvojil.

Z dôvodu, že krajský súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného, preskúmal napadnutý rozsudok

o uloženom treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti,
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného
činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na

úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové
alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého
následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,

ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži
najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a
právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým
následkom trestného činu.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na
ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje
dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia)

a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste.

Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom
a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a
prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec

nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov
vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak
z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť
výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia
sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej

trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce,
proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú
orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z
hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods.
1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa

musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom
spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného
k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných

potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a
spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným
členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje
ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákonvychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú
a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému
výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

Trest, ktorý bol uložený obžalovanému rešpektuje zásady, ktoré sú platné pre ukladanie trestov a tieto sú
uvedené v § 34 Tr. zák. Trest je aj výsledkom predchádzajúcich mimoriadnych opravných prostriedkov
a tento zohľadňuje rozhodnutia súdov vyššej inštancie. Krajský súd v celom rozsahu rešpektuje dôvody
rozhodnutí nadriadených súdov, a preto s absenciou odvolania prokurátora dospel k záveru, že aj

pokiaľ sa týka uloženého trestu, ktorý považuje za neprimerane mierny, je rozhodnutie okresného súdu
nespochybniteľné.

Z uvedeného dôvodu krajskému súdu neostávalo nič iné, len odvolanie obžalovaného zamietnuť
procesným postupom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.