Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. jún 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 0T/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125010421
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Šatková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4125010421.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

0T/17/2025

10

Okresný súd Nitra, samosudkyňou JUDr. Janou Šatkovou v trestnej veci proti obžalovanému A.
B., pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a odsek 1 písmeno b), písmeno c), odsek 2
písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní v Nitre dňa 25.06.2025 takto

r o z h o d o l :

0T/17/2025

2

Obžalovaný
A. B. C. D. E., narodený XX. XX. XXXX v F. G., trvale bytom H.,E. XXX/XXX, prechodne bytom bez

prihlásenia H., H. XXX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e :

v dobe od 01.01.2025 do 19.03. 2025 nebezpečne prenasleduje manželku D. A. B. takým spôsobom,
že na rôznych miestach vyhľadáva jej osobnú blízkosť, vo zvýšenej miere a proti jej vôli ju kontaktuje,
prostredníctvom aplikácie Whatsapp, správami a videohovormi s vulgárnym obsahom nadávok, sleduje
miesto jej trvalého pobytu na adrese I. J. I. H. XXX aj miesto pobytu matky poškodenej A. F., I. C. I. J. I.

H. XXX, posiela fotky jej vozidla z rôznych miest, kde poškodená parkuje, z čoho je zrejmé, že sleduje
jej pohyb, čo u poškodenej D. A. B. vzbudzuje dôvodnú obavu o svoj život a zdravie a život a zdravie
svojich detí a čo podstatne zhoršuje kvalitu života poškodenej tým, že sa poškodená bojí aj niekam ísť
zo strachu, kedy sa objaví a čo urobí.

t e d a :

prenasledoval iného takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život a zdravie, život
a zdravie jemu blízkej osoby, alebo podstatne zhoršiť kvalitu jeho života tým, že vyhľadával jeho osobnú
blízkosť alebo ho sledoval, kontaktoval ho prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, proti jeho
vôli a uvedený čin spáchal na chránenej osobe,

t ý m s p á c h a l :prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a odsek 1 písmeno b), písmeno c), odsek 2 písmeno
a) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona.

Z a t o m u u k l a d á :

Podľa § 360a odsek 2 Trestného zákona, nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona,
zistiacpriťažujúcuokolnosťpodľa§37písmenom)Trestnéhozákona,spoužitím§38odsek2Trestného
zákona, § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 800,- (osemsto) eur.

Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona ustanovuje pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol
byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

o d ô v o d n e n i e :

0T/17/2025
9

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. 3 Pv podanej na Okresný

súd Nitra dňa 20.03.2025 (ďalej len „súd“), súd prejednal trestnú vec obžalovaného A. B. (ďalej len
„obžalovaný“) stíhaného pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a odsek 1 písmeno b),
písmeno c), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného
zákona.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1
písmenoa)Trestnéhoporiadku,žejenevinnýzospáchaniaskutku,ktorýmujekladenýzavinuvpodanej
obžalobe. Vypovedal, že poškodenú neprenasledoval, nevyhrážal sa jej ublížením na zdraví. Potvrdil,
že chodil okolo domu poškodenej, vtedy, keď mu chýbali deti, pričom nešiel autom pomaly, úmyselne
nezastavoval. Niekedy prešiel okolo domu raz, inokedy dvakrát za deň, niekedy sa na konci ulice otočil,

a prešiel znovu, inokedy prešiel len raz. Urobil tak v dennú aj nočnú hodinu, a to aj o jedenástej či tretej
– štvrtej v noci, ako mu prišlo. Nebolo to však podľa neho sústavne. Keď išiel na výstavu, tak v noci išiel
kilometre navyše, len pre ten pocit, že je pri deťoch.
Obžalovaný uviedol, že manželka - poškodená odišla zo spoločnej domácnosti dňa 17.12.2024,
dôvodom odchodu bolo jeho zistenie, že má milenca. Poškodená podľa neho odišla spôsobom ako

v bežný deň, pričom počas dňa mu oznámila, že už domov nepríde, bude s deťmi u jej matky a on
deti neuvidí. Potvrdil, že medzi ním a poškodenou bola v tom čase intenzívna komunikácia, ktorá
trvala celý deň aj večer, prevažne cez WhatsApp, SMS správami ju kontaktoval, keď mu neodpovedala
na Whatsapp. Volával jej ohľadom detí, ako boli dohodnutí, v čase 18-19hod. Uviedol, že manželka
reagovala na jeho WhatsApp komunikáciu podľa toho, ako chcela, niekedy odpovedala normálne

komunikovali, inokedy ho ignorovala. Telefonicky ju kontaktoval minimálne.
Obžalovaný ďalej uviedol, že v deň, kedy mal ísť do K. L., išiel cez I., tak ju kontaktoval, či môže vidieť
deti. Keďže nezdvíhala, opakovane jej volal 10 možno aj 50 krát, prišiel k nej domov, na klopanie nikto
neotváral. Myslel, že sa syn hrá s mobilom, a má stíšené zvonenie. Vošiel na pozemok manželky, keďže
nemá zvonček, išiel ďalej a klopal, pozemok nie je oplotený. Prešiel aj na pozemok svokry, ktorý jej

oplotený, ani tam nikto nereagoval.
Vypovedal, že intenzívne volania aj 50 krát denne boli situačné, neboli časté, niekedy raz za týždeň,
niekedy dvakrát týždenne, ale za tie tri mesiace to bolo spolu možno 5 dní, kedy niečo chcel a poškodená
ho podľa jeho slov ignorovala.
Spočiatku, v decembri, volal poškodenej, aby sa k nemu poškodená vrátila, v januári jej už netelefonoval,

komunikoval len cez WhatsApp. Nežiadal už, aby sa k nemu vrátila, ale ukazoval jej texty, ktoré si
písali, keď sa spoznali, posielal jej svadobné video. Niekedy jej poslal 2-3 správy, niekedy aj 15, boli
v dennom kontakte. Písal jej aj vtedy, keď neodpisovala a nereagovala na jeho správy, aby vedela, čo
ho trápi. Uviedol, že poškodená mu napísala, že ju nič nezaujíma, iba ohľadom detí. Neuviedla mu, že si
neželá, aby ju kontaktoval. Od januára jej už nepísal za účelom, aby jej uviedol, čo ho trápi. Väčšinou on

začínalkomunikáciu,pričomtvrdil,žetobolakomunikáciakvôlideťom.Obžalovanýuviedol,žerazpočasvideohovoru sa oprel o konštrukciu, na ktorej viseli reťaze, ale poprel, že by synovi ukazoval video, že sa
chce obesiť. Možno povedal niečo v tom zmysle, keďže bol zúfalý a spočiatku chcel manželku naspäť,
chcel zachrániť rodinu. Poškodená si mala písať s kdekým, aj v noci jej zvonil telefón, čo neušlo jeho

pozornosti, ale nežiarlil. V tom čase nesúhlasil s rozvodom, ohľadom vzťahu s poškodenou komunikovali
minimálne, v decembri, tých prvých pár dní to bolo intenzívne. Uviedol, že neustále videl u manželky
auto jej milenca, veľa ľudí mu malo povedať, že sa stretáva poškodená s iným mužom.
Po informatívnom stretnutí na súde dňa 24.01.2025 bolo upravené stretávanie sa s deťmi v utorok
a štvrtok po dve hodiny a každý druhý víkend v sobotu aj v nedeľu po tri hodiny, v prítomnosti matky.

Dohodli sa, že príde, vyzdvihne deti a niekam pôjdu. Hoci boli dohodnutí, že medzi šiestou – siedmou
večer môže deťom volať, niekedy ho poškodená opakovane ignorovala a následne zavolala späť, deti
už ale nemali záujem o komunikáciu alebo mali inú aktivitu. Alebo ho ignorovala úplne, tak sa už ani
nepokúšal volať. Volával aj mimo toho času, ako sa mu dalo. Keďže cez víkend chodia deti spávať
neskôr, tak niekedy volal aj okolo deviatej – desiatej.
Poškodená ho naposledy kontaktovala týždeň po tom, čo bol prepustený z väzby, odvtedy ju ale žiadnym

spôsobom nekontaktoval.

Podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku súd na návrh OP čítal výpoveď obžalovaného z prípravného
konania zo dňa 20.03.2025 z č.l. 17 v časti kontaktovania.
V prípravnom konaní obžalovaný uviedol, že 90% ju kontaktuje len správami na WhatsAppe, aby mal

všetky správy ako dôkaz, potom ju kontaktuje SMS minimálne, nevoláva jej vôbec, a už ani deťom, lebo
mu nebrala telefón. Spočiatku keď odišla, sa jej snažil dovolať aj 10x za deň. Manželka nikdy nezačne
komunikáciu, len mu niekedy odpíše – niekedy hneď, niekedy na druhý deň. Píše jej každý druhý, každý
tretí deň len za deti. Zo začiatku to bolo aj každý deň, chcel to vyriešiť, písal jej aj 50 správ, niekedy mu
odpísala, len na čo chcela, na to odpísala. Písal jej, aj keď neodpisovala, aby vedela, čo ho trápi.

Obžalovaný k rozporom vo výpovediach uvádzal, že je to pravda, čo vypovedal, ale nebolo to denne,
bolo to situačne, keďže ho ona ignorovala, tak sa snažil intenzívnejšie dovolať. Bolo to aj z toho dôvodu,
že keď sa na telefóne hrával starší syn, ten mal stíšené zvonenie.
Uviedol, že aj poškodená kontaktovala jeho.

Podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku súd na návrh OP čítal výpoveď obžalovaného z prípravného
konania zo dňa 20.03.2025 z č.l. 17 na strane 7 zápisnice.
Obžalovaný v prípravnom konaní vypovedal, že ho poškodená po návšteve vždy posielala už aj skôr
domov, a naposledy aj videl, že je strašne nervózna, bolo to teraz v nedeľu, a tak odišiel a počkal na

konci ulice, z toho dôvodu, lebo si myslel, že sa niekam chystá a chce ísť niekam preč s deťmi, čo sa mu
aj potvrdilo, pretože po čase manželka s deťmi nastupuje do auta. Preto sa pohol autom smerom k nej,
tam zastal a pýtal sa jej, kam ide s deťmi. Poškodená mu povedala, že si môže robiť čo chce, ísť kam
chce, a povedala, že ide v čase okolo 19:30 hod. s deťmi do J. kúpiť si čípky pre deti, a to aj napriek
tomu, že deti nemali celý deň horúčku. Vedel, že do lekárne nemohla ísť, lebo v meste J. je o takom

čase v nedeľu lekáreň zavretá a inde by nestíhala ísť. Takže mu zase klamala.

Obžalovaný k rozporom vo výpovediach uvádzal, že toto je pravda, ale bol tam, lebo ešte telefonoval
po návšteve. Nikde ju neprenasledoval. V ten okamih ju konfrontoval s tým, že išla kúpiť deťom čipky
na horúčku. Vzhľadom na pokročilý čas však vedel, že nemohla ísť do Vrábeľ.

Poškodená D. A. B. vypovedala, že odkedy 17.12.2024 odišla od obžalovaného, ju neustále atakoval
telefonátmi, správami aj videohovormi, bolo to podľa nej neúnosné. Obžalovaný ju kontaktoval aj cez
SMS, niekedy aj 30x a niekedy aj 50x denne. Deti sa odmietali stretávať s otcom, preto mu vravela, nech
s tým prestane. Odkedy sa prestal stretávať s deťmi, deti sú v kľude, sami vravia, že nechcú byť s ním.

Od 19.03.2025 za deťmi neprišiel, aj keď to zakázané nemá. Poškodená ďalej uviedla, že sa obžalovaný
opakovane na jej adresu vyjadroval urážlivo, a počul to aj syn starší syn, vtedy nechcel s otcom byť.
Návrh na rozvod podala poškodená, a to z dôvodu, že sa s obžalovaným nedalo fungovať v domácnosti,
sústavne ju kontroloval, prenasledoval, volal cez videohovor, aby si overoval kde poškodená je. Keď
nereagovala na správy, hneď volal cez videohovor, že je inde, volával aj jej matke. Do auta jej schoval

telefón, ktorý má aplikáciu na sledovanie polohy, našla ho v kufri, kde má rezervu, aj s externou
nabíjačkou, na ktorom ukazovalo zapnutú aplikáciu na sledovanie polohy. Bol to náhradný telefón od
starej mamy, ktorý mali doma. To bolo asi rok-dva dozadu. V novembri 2024 našla v aute G. M. N.zariadenie aj so SIM kartou, bolo položené pod rádiom v zásuvke. Na tomto aute som vozievala deti.
Obžalovaný musel cez to počúvať, lebo vedel, čo sa dialo.
Dňa 17.12.2024 zaniesla syna do škôlky, a už sa nechcela vrátiť naspäť, ostala u matky. Obžalovaný

začal vypisovať a vyvolávať, aby sa vrátili. Poškodená odmietala, nechcela sa vrátiť do spoločnej
domácnosti. Obžalovaný jej neustále písal, každých 5 minút. Keď neodpísala, tak vyvolával. Poškodená
ďalej uviedla, že v ten deň, 17.12.2024, volal obžalovaný cez videohovor, kde sa zavesil na reťaz, ktorú
si omotal okolo krku. Poslal fotku, s tým, že ho už živého nenájdem a videl to aj starší syn.
Denne volal cez WhatsApp aj 50x. Niekedy v priebehu 2-3 hodín aj 20x, potom neskôr zas. Keď

nedvíhala cez WhatsApp, tak prešiel na normálny hovor. Spočiatku sa komunikácia medzi nimi týkala aj
toho, že chcel, aby sa poškodená k nemu vrátila. Posielal jej aj videá zo svadby, dlhé správy, ako si je
vedomý, koľko chýb urobil, aby sa k nemu vrátili a nerozbíjali rodinu. Keď na to nereagovala, tak začal
na mňa útočiť. Takýto obsah správ posielal do konca februára. V marci už určite nie, ale to boli ataky na
osobu poškodenej. Trvalo to do 19.03.2025, aj keď v priebehu februára telefonické kontaktovanie ustálo.
Správy posielal tak 10 správ denne, po stretnutiach s deťmi. Začal vypisovať, keď nevidel auto pred

domomapod.,obsahomsprávboliurážkynapoškodenúajjejrodinu.Keďmunapísala,nechjuprestane
prenasledovať a kontrolovať každý jej krok, odpísal, že to robiť bude naďalej, lebo je jeho manželka. Toto
bolo asi v marci. Už v decembri mu dala najavo, že ju takáto komunikácia obťažuje, aby s tým prestal.
Opakovane od decembra, aj v januári aj v marci, ho žiadala, aby jej nevypisoval a nekontaktoval ju, nech
ju prestane kontaktovať, uvedené riešili aj cez právnych zástupcov. Na niektoré správy odpovedala ,a na

niektoré som nereagovala, ale si ich prečítala. Poškodená uviedla, že aj policajná hliadka z E. O. J.
kontaktovala obžalovaného, po tom, ako bol zaznamenaný pohyb obžalovaného na pozemku jej matky.
Vtedy bola sama doma s deťmi, lebo boli choré a nedvíhala schválne telefón. Na odporúčanie právneho
zástupcu mimo dohodnutého času nezdvíhala, nereagovala. On si vtedy odomkol bránku a vstúpil na
pozemok jej matky a aj na jej pozemok. Poškodená na neho podala oznámenie na E. O. J., aj tam

jej obžalovaný neustále volal, čo videla aj hliadka, tak si ho vyžiadali cez telefón, takisto sa jej aj pred
hliadkou vyhrážal.
Poškodená ďalej vypovedala, že s obžalovaným boli dohodnutí, že môže kontaktovať deti medzi piatou
– šiestou. S deťmi obžalovaný komunikoval cez videohovory, umožnila mu to v tom čase. Volal však aj
o jedenástej večer, že chce vidieť deti, myslel si, že môže volať aj 50-krát.

Stretnutia s deťmi prebiehali u rodičov poškodenej, v ich dome, keď boli deti choré, inak boli len tam,
kde si povedal obžalovaný. Po každom jednom stretnutí, ktoré bolo, keď sa odohrávalo v I., chvíľu na
to bolo zaznamenané na kamere, že išiel okolo domu. Keď obžalovaný videl, že sa tam nenachádza
auto, zostal schovaný na konci ulici, kde čakal, kým poškodená príde domov. Akonáhle zbadal, že sa
blíži auto k domu, išiel obžalovaný okolo, začal si fotiť auto, prešiel na druhý koniec ulice, kde sa otočil

a prechádzal znovu, a to urobil 3 aj 4x. Potom zastal, a chcel sa s poškodenou rozprávať ohľadom
detí, pričom to bolo hneď po stretnutí. Naposledy v marci poškodená volala hliadku, kedy bola návšteva
s deťmi do siedmej, o siedmej obžalovaný odišiel, poškodená cca o 19:20 hod vychádzala z domu
s deťmi, potrebovala som ísť do Moraviec do lekárne zohnať čipky, išla k sebe na dom, je to krížom od
domu jej matky, obžalovaný následne prechádzal cez ulicu, najprv na jednu stranu, tam sa otočil, išiel

naspäť, zostal stáť na úrovni auta poškodenej, kde začal hovoriť, kde ide s deťmi. Po upozornení na
privolanie policajnej hliadky, obžalovaný uviedol, že on si môže robiť na ceste čo chce, stáť tam kedy
chce a keď poškodená dovolala s hliadkou a počul, že prídu, tak odišiel.
Uviedla, že obžalovaný ju takto sledoval prevažne cez víkendy, išiel niekedy aj trikrát za deň, alebo
o polnoci a o druhej v noci, na videozáznamoch je presný čas.

V čase skutku sledoval aj miesto pobytu jej matky, kontroloval jej účet na sociálnych sieťach. Jeden krát
jej poslal foto jej auta, ale to, kde sa auto nachádza, vedel podľa nej obžalovaný skoro vždy. Tú fotografiu
jej poslal obžalovaný do správy, s popisom, kde sa poškodená nachádza, a s kým. Poslal ju preto, lebo
sa nechcela stretnúť v I., lebo deti boli choré. Boli v I., jej matka bola na vyšetrení a poškodená uviedla,
že bola synovi vybavovať kardiologické vyšetrenie.

Došlo k zhoršeniu kvality jej života, bála sa niekam ísť, keď nevedela, kde je on schovaný. Mala strach,
keď takto chodil v noci, lebo človek nevie, čo sa mu môže zrodiť v hlave. Prednedávnom sa presťahovala
na adresu trvalého pobytu, je tam sama s deťmi, nemôže ďalej žiť v neustálom strachu.

Súd vykonal dokazovanie aj výsluchom svedkyne P. G., ktorá ku skutočnostiam zo dňa 19.03.2025

uviedla, že išla do I., po lekárskom vyšetrení šla do nákupného centra. Po vystúpení z vozidla zbadala
vozidlo zn. Audi, pričom si myslela, že je to vozidlo obžalovaného, tak mu písala, že kde on je, na čo
jej odpísal, že je doma, to auto má jeho manželka. To auto tam bolo, aj keď sa vrátila z obchodu. Pri
aute stála manželka obžalovaného, ktorú pozná len tak, že keď ich videla spolu. Pri aute bola so staršouženou a ešte jednou osobou, vzadu v aute boli deti. Svedkyňa uviedla, že odfotila to vozidlo a fotografiu
preposlala obžalovanému, v rámci chatu, a hneď aj vymazala, na čo jej odpísal, aby mu fotografiu
poslala znovu, lebo si ju nestihol uložiť, čo aj urobila. Potom z miesta odišla, pričom poškodená tam

ďalej zostala. Išlo o fotografiu, ktorá je aj obsahom spisu na č.l.148.
Svedkyňa ďalej vypovedala, že sa s obžalovaným prvýkrát stretla 19.01.2025 na burze vtáctva.
Začali si písať, videla, že má deti. Obžalovaný jej potom písal, že manželka od neho odišla, a že sa ide
rozvádzať. Uviedla, že nevedela EČV vozidla obžalovaného, len vedela, že on má také vozidlo s ŠPZ
F. G., a toto vozidlo malo ŠPZ Levice. Obžalovaný jej poslal fotografiu jeho auta a napísal, že manželka

má ŠPZ – LV. Svedkyňa vypovedala, že bola v domnení, že to auto je obžalovaného, keďže vedela, že
má vozidlo Audi, videla pri vozidle jeho manželku, tak si myslela, že sú spolu.
Svedkyňa predložila k nahliadnutiu mobilný telefón za účelom preukázania, že svedkyňa posielala
fotografiu obžalovanému.

Súd postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku čítal výpoveď svedka A. F. zo dňa 20.03.2025

z č. l. 30-34.
Svedkyňa – matka poškodenej uvádzala okolnosti týkajúce sa spolužitia obžalovaného s poškodenou
pred skutkom. Vypovedala, že dňa 17.12.2024 prišla poškodená s deťmi bývať k svedkyni, s tým,
že začala samostatne prerábať dom, čo kúpila pred vydajom, oproti domu svedkyne. Odvtedy sa
s obžalovaným viackrát stretla, keďže má s deťmi súdom určený styk, ktorý sa realizoval u svedkyne

doma. Uviedla, že vnuk – syn poškodenej a obžalovaného opakovane uviedol, že sa nechce
s otcom hrať, viackrát počula, ako obžalovaný poškodenú slovne napádal. Uviedla, že dňa 31.12.2024
obžalovaný bol u nich do 19 tej hodiny, následne o polnoci chcel volať s deťmi. Keďže poškodená
nezdvíhala, keď vyšli na dvor, obžalovaný stál pred bránkou. Po skončení ohňostroja obžalovaný
sadol do auta a prudko odišiel preč. Z dôvodu obáv z obžalovaného si dala svedkyňa na dom

nainštalovať kameru pre vlastnú bezpečnosť, pričom na nej opakovane bol zaznamenaný prechod
vozidlom obžalovaného v noci cez ich ulicu, nezastavuje, len prechádza. Dňa 19.03.2025 jej poslal
fotografiu auta, čo ju utvrdilo v názore, že obžalovaný musí poškodenú sledovať, lebo by obžalovaný
nemal odkiaľ vedieť, kde je, a nestalo sa to prvý krát. Svedkyňa vypovedala, že v mesiaci február videla
dodávku obžalovaného zaparkovanú na konci ulice, ako sledoval, kto z rodiny pôjde, lebo za deťmi

neprišiel a inak by nemal dôvod sledovať ich dom.
Po jednom stretnutí, ký, boli na ceste domov, druhá dcéra zistila, že obžalovaný prudko prešiel autom
popred ich dom. Potom, ako prišli domov, opäť prešiel, zastavil, chcel sa zhovárať s poškodenou,
na čo uviedli, že teraz prišli zo stretnutia, obžalovaný odišiel. Dňa 16.03.2025 po skončení návštevy,
keď poškodená išla kúpiť lieky, obžalovaný poškodenej pred domom hovoril, kde vlečie deti. Konanie

obžalovaného obmedzuje poškodenú a svedkyňa vyslovila obavu z nekontrolovaného správania
obžalovaného.

Súd postupom podľa § 269 Trestného poriadku vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi.
Fotografie č.l. 37-79 z fotografií displeja mobilného telefónu poškodenej, zabezpečených vo

vyšetrovacom spise, boli preukázané časy, množstvo aj spôsob kontaktovania poškodenej obžalovaným
napr.
fotografia č.l. 37 - 16:30 zmeškané WhatsApp video, 17:12 zmeškaný telefón, 17:41 zmeškaný telefón
4x, 17:41 zmeškané WhatsApp audio, 20:14 zmeškané 6x WhatsApp video, 20:15 zmeškaný 2x telefón,
20:15 zmeškané WhatsApp video, 20:15 zmeškaný telefón;

fotografia č.l. 40 – 13:08 WhatsApp video, WhatsApp video 5x, 20:30 telefón, 20:47 telefón
fotografia č.l. 42 – 20:29 textová správa od obžalovaného „Zas nie si doma s detmy“, zmeškané
videohovory o 20:33, 20:45, 20:58, 21:02, 21:02 textové správy od obžalovaného: „Hodinu aj pol. Nevieš
zdvihnúť telefón. Chcem vidieť deti“, zmeškané videohovory o 21:09, 21:11
fotografia č.l. 44 – textová správa poškodenej o 11:10: „Juraj je 11 hodín, idú obedovať, takže sa

spamätaj ty a prestaň mi sústavne vyvolávať povedala som napapajú sa a zavolajú“. Textová správa
obžalovaného: „Dvihnes láskavo ten telefon“, zmeškané videohovory o 11:10, 11:11 – 3x, 11:12 – textová
správa od obžalovaného: „Zas si stým kokotom a nie z detmy“
fotografia č.l. 45 – zmeškaný videohovor o 11:12, zmeškaný hlasový hovor o 11:13, textová správa
poškodenej o 11:13: „môžeš láskavo prestať? Nechať nech sa deti kľudne najedia či o čo ti vkuse ide“,

zmeškaný videohovor o 11:14 – 2x, textová správa od obžalovaného o 11:14: „Ok ako chces idem riešiť“,
textová správa poškodenej o 11:14 „Ano čo ideš riešiť?? Že ti napíšem že deti jedia a zavolajú ti keď sa
najedia? Alebo čo že vyvolávaš deťom v noci?“fotografia č.l. 58 – textové správy obžalovaného o 15:32-15:36: „Haló. Preco nemôžem vidieť sebinka
hocikedy cez deň“, 15:53 zmeškaný videohovor, 15:54 textová správa od obžalovaného: „Chcem vidieť
deti“, 15:56 a 15:58 zmeškané videohovory, 15:59-16:00 textové správy od obžalovaného: „To je taky

problém dvihnut. Halo“
fotografia č.l. 59 – zmeškané videohovory o 16:18, 16:22, 16:24, zmeškaný hlasový hovor 16:41 – 2x,
zmeškané videohovory 16:42, 17:00, 18:22 textová správa obžalovaného: „Viac nevolam viac nepisem“
fotografia č.l. 68 – komunikácia poškodenej a obžalovaného týkajúca sa toho, že poškodená mala
byť v meste Nitra + zaslaná fotografia osobného motorového vozidla zn. Audi EČV:M. obžalovaným

poškodenej

Zevidenčnejkartyvozidla(č.l.81-83)malsúdpreukázané,ževlastníkomadržiteľomnákladnéhovozidla
typ Mitsubishi, EČV: D. je spoločnosť PUR - protect s.r.o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom je
obžalovaný.

Súd oboznámil aj záznamy zo služby Obvodného oddelenia policajného zboru Vráble, a to zo dňa
11.01.2025, kedy jednotka pod volacím znakom NARCIS420 bola o 19:43 kontaktovaná, že v Novej Vsi
nad Žitavou má oznamovateľka (poškodená v prejednávanej trestnej veci) mesiac problém s manželom
(obžalovaný), mal prísť pred dom a vykrikovať na ňu a urážal ju bez fyzického napadnutia, z miesta už
mal odísť. O 19:45 poškodená na OO PZ Vráble oznámila priestupok proti občianskemu spolunažívaniu,

ktorý bol zaevidovaný ako ORPZ-NR-OPP5-3/2025-P. Obžalovaný k tomuto záznamu uviedol, že tam
nebol, nemal možnosť sa k tomu vyjadriť a všetko je to len o tvrdení poškodenej.
Dňa 16.01.2025 jednotka pod volacím znakom NARCIS410 bola o 17:50 žiadaná do I. J. I. H. na
preverenie oznámenia, že A. B. mal byť na mieste, pričom poškodená sa prednedávnom vrátila z OO PZ,
kde bola na neho podať oznámenie, teraz nechce z miesta odísť, boja sa, prečo prišiel za ňou, nakoľko

vie, že bola na polícii. Následne oznamovateľka uvedená ako matka poškodenej, žiadosť o hliadku
stiahla, s tým, že sa mala pomýliť.
Dňa 28.01.2025 jednotka pod volacím znakom I. bola o 16:04 žiadaná do I. J. I. H., kde oznamovateľ
(obžalovaný v prejednávanej trestnej veci) oznámil, že má právo sa stretávať s deťmi vonku za
prítomnosti ich matky, ako stanovil súd, tá to odmieta, hliadku žiadal za účelom, aby jej dohovorila. Na

mieste sa hliadka spojila s oznamovateľom, ktorý uviedol, že sa so ženou (poškodená) dohodli, nakoľko
nevedel, že ich spoločný syn je chorý, a myslel, že žena mu nechce umožniť sa s ním stretnúť. O.
stretnutie umožnila.
Dňa 16.03.2025 jednotka pod volacím znakom I. bola volaná do I. J. I. H., kde mala mať oznamovateľka
(poškodená v prejednávanej trestnej veci) problém s bývalým manželom (obžalovaný), ktorý jej

znemožňoval vstup do jej domu, po odovzdaní detí, lebo sa chcel rozprávať. Keď videl, že volá policajtov,
odišiel, po príchode hliadky sa na mieste nenachádzal.
Obžalovaný k tomuto záznamu uviedol, že žiadnym spôsobom poškodenú neobmedzoval, len zisťoval,
kde o takom čase ide kúpiť deťom čipky. Poškodená uviedla, že incident sa stal asi pol hodinu po
skončení styku s deťmi. Obžalovaný čakal na ulici vo vozidle, neumožnil jej jeho vozidlom nástup do

vozidla, keď zistil, že volá políciu, z miesta odišiel.

Zo záznamu o podaní oznámenia podľa § 49 odsek 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch zo dňa
11.01.2025č.ORPZ-NR-OPP5-3/2025-P(č.l.88)bolopreukázané,žeA.B.(poškodenávprejednávanej
trestnej veci) podala oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa voči nej mal

dopustiť A. B. (v prejednávanej trestnej veci obžalovaný), ktorý jej opakovane volá na jej tel. číslo, vzal jej
telefón,adňa11.01.2025približneo19:00hod.vstúpilbezohlásenianapozemokmatkyoznamovateľky.
Po vstupe na pozemok začal búchať na dvere so slovami, že chce vidieť svoje deti. Po tom, čo videl
svoje deti, začal vykrikovať a vulgárne nadávať menovanej, ktorá tam bola aj s matkou na dvore.

Zo záznamu o podaní vysvetlenia podľa § 60 odsek 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch zo dňa
28.01.2025 č. ORPZ-NR-OPP5-3/2025-P (č.l. 89) vyplýva vyjadrenie A. B. k oznámeniu o priestupku,
kde uvádza, že A. B. mu robí schválnosti a manipuluje ním pomocou detí. Vyjadril sa ak o mobilnému
telefónu. Dodal, že dňa 11.01.2025 sa dostavil na pozemok matky oznamovateľky, kde jeho zámer bolo
ísť za deťmi. Keďže sa dozvedel, že auto, ktoré z väčšej časti on zaplatil, sa na pozemku nenachádza,

oznamovateľka nevedela uviesť, kde auto je, vysmievala sa mu. Oznamovateľke vulgárne nenadával,
ani nebúchal na dvere, ale jej vopred zavolal na mobilný telefón, aby vyšla von, že chce vidieť deti
a vozidlo nebolo nikde na pozemku.Z rozhodnutia Okresného úradu Nitra – Záznam o odložení veci zo dňa 19.02.2025, č. OU-NR-
OVVS2-2025/013487 vyplynulo, že priestupková vec proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49
odsek 1 písmeno d) Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorej sa mal dopustiť A. B. – obžalovaný

vprejednávanejtrestnejveci,tým,ževpresneneurčenejdobeačase,niekedyoddecembra2024dodňa
podania oznámenia, t.j. 31.12.2024 v I. J. I. H. mal obťažovať telefonickými hovormi oznamovateľku A. B.
– v prejednávanej trestnej veci poškodenú, s ktorou je v rozvodovom konaní, pričom nežijú v spoločnej
domácnosti, mal otravovať všetkých známych a vypytovať sa na oznamovateľku, kde bola, s kým bola
a prečo, taktiež sa o oznamovateľke šíriť klamstvá, mal sa jej nabúrať do sociálnych sietí, kontrolovať

výpisy hovorov a nepravdivo obviňovať, že ukradla jeho mobilný telefón, bola odložená podľa § 66
odsek 2 písmeno a) Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

K osobe obžalovaného súd oboznámil odpis z registra trestov, z ktorého vyplýva, že obžalovaný bol
dvakrát súdne trestaný, v trestnej veci vedenej Okresným súdom Nitra sp. zn. 3T/171/2009 bolo trestné
stíhanie podmienečne zastavené so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky, pričom sa v skúšobnej dobe

osvedčil.
Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T/39/2024, bol obžalovaný uznaný vinným zo zločinu
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 2 Trestného zákona, za čo
mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu
a určenou skúšobnou dobou v trvaní 24 mesiacov. Zároveň mu bol uložený trest prepadnutia veci.

Podľa výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov obžalovaný bol postihovaný
blokovou pokutou vo výške 10 eur dňa 10.04.2025 pre porušenie povinnosti vodiča venovať sa plne
vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T/39/2024 vyplynulo, že rozsudkom Okresného
súdu Nitra sp. zn. 21T/39/2024 zo dňa 10.06.2024, bol obžalovaný uznaný vinným zo zločinu
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 2 Trestného zákona, za čo
mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu
a určenou skúšobnou dobou v trvaní 24 mesiacov. Zároveň mu bol uložený trest prepadnutia veci.

Skúšobná doba podmienečného odsúdenia obžalovanému plynie do 11.06.2026.
Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 39P/16/2024 vyplynulo, že je vedené konanie o rozvod
manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, týkajúci sa obžalovaného
a poškodenej. Dňa 19.06.2025 bol vo veci vyhlásený rozsudok, ktorým súd rozhodol o rozvode
manželov, pričom ku dňu vyhlásenia rozhodnutia v prejednávanej trestnej veci nenadobudol rozsudok

o rozvod manželov právoplatnosť.

Po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní súd zhodnotil vykonané dôkazy nezávisle, podľa
svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné

v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán, rešpektujúc pri tom základné zásady Trestného poriadku.

Súd mal z vykonaného dokazovania jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený
v skutkovej vete tohto rozsudku. Vykonané dôkazy zároveň preukázali, že skutok zavinene spáchal
obžalovaný, a tento svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného

prenasledovania podľa § 360a odsek 1 písmeno b), písmeno c), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona
s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný po odchode manželky s deťmi zo
spoločnej domácnosti dňa 17.12.2024 opakovane prenasledoval manželku - poškodenú, tým, že

vyhľadával jej osobnú blízkosť, čakal na ňu pred jej obydlím, chodil okolo domu autom, zabránil jej
odísť z obydlia, s tým, že sa s ňou chce porozprávať, sledoval miesto trvalého pobytu poškodenej aj
miesto pobytu jej matky, kde sa s deťmi zdržiavala, sledoval jej pohyb. Vo zvýšenej miere ju kontaktoval
prostredníctvom mobilnej aplikácie Whatsapp, napriek tomu, že poškodená uviedla, že takéto konanie
je proti jej vôli, mimo času dohodnutého na kontaktovanie detí, opakovane v priebehu krátkeho okamihu

striedavo videohovormi, textovými správami alebo hovormi.
Vina obžalovaného bola priamo preukázaná výpoveďou svedkyne – poškodenej D. A. B., ktorá
vypovedala, že obžalovaný opakovane vyhľadával jej prítomnosť. Ešte aj v mesiaci január 2025
chcel, aby sa k nemu vrátila s deťmi, posielal jej svadobné videá. Keď mu nezdvíhala telefón, aleboodpovedala spôsobom, ktorý obžalovanému nevyhovoval, alebo ho ignorovala, zasielal jej správy
s vulgárnym obsahom. Obžalovaný sledoval obydlie poškodenej, tak, že opakovane prechádzal autom
okolo domu, kde sa s deťmi zdržiavala, a to v dennú ako aj nočnú hodinu, niekedy aj opakovane, čakal

s autom na ulici. Bez súhlasu poškodenej a jej matky vstúpil na ich pozemky, pričom to odôvodňoval
tým, že chcel vidieť deti a poškodená mu opakovane nezdvíhala telefón. Poškodenú kontaktoval
prostredníctvom aplikácie Whatsapp, ak nereagovala, písal jej SMS alebo ju kontaktoval telefonickým
hovorom. Kontaktoval poškodenú aj mimo času, ktorý bol pri informatívnom stretnutí rodičov na súde
dohodnutý ako čas, kedy môže deti kontaktovať. Čakal ju pred domom bezprostredne po realizácii styku

s maloletými deťmi, s tým, že sa chce rozprávať o ďalšom styku s deťmi.
Výpoveď poškodenej bola podporená výpoveďou matky poškodenej, A. F., ktorá potvrdila skutočnosti
tvrdené poškodenou o sledovaní obydlia poškodenej a kontaktovaní poškodenej obžalovaným.
Z listinných dôkazov vyplynulo, že obžalovaný kontaktoval poškodenú prostredníctvom aplikácie
Whatsapp opakovane v dennú aj nočnú hodinu, mimo čas dohodnutý pre komunikáciu s deťmi, a to aj
napriek tomu, že mu poškodená uviedla, že ju to nezaujíma, žiadala ho, aby ju nekontaktoval, prípadne

aby zavolal inokedy. Z listinných dôkazov bolo preukázané, že obžalovaný opakovane kontaktoval
poškodenú intenzívnym spôsobom, striedavo videohovormi, textovými správami a hovormi, v priebehu
jedného dňa. Vina obžalovaného bola preukázaná aj zo záznamov polície, z ktorých vyplynulo, že
obžalovaný opakovane napriek nesúhlasu poškodenej túto osobne kontaktoval, sledoval jej pohyb,
vstúpil na pozemok matky poškodenej ako aj samotnej poškodenej bez ich súhlasu.

Výpoveď svedkyne P. G. považoval súd za nevierohodnú. Svedkyňa uviedla, že odfotila vozidlo zn. Audi
v domnienke, že ide o vozidlo obžalovaného, pričom vedela, že obžalovaný má vozidlo s ŠPZ Zlaté
Moravce, a toto auto malo ŠPZ Levice. Rovnako uviedla, že videla pri aute manželku obžalovaného,
ktorú pozná len tak, že ich s obžalovaným videla spolu, pričom zároveň vypovedala, že obžalovaného
poznala od 19.01.2025 z burzy vtáctva, teda v čase, kedy obžalovaný s manželkou – poškodenou už

spolu nežili v jednej domácnosti.
Obžalovaný tvrdil, že tak konal, pretože realizoval svoje rodičovské práva, poškodená ho opakovane
ignorovala a on chcel iba byť v kontakte s deťmi. Konanie zásadným spôsobom nepoprel, uvádzal,
že išlo o konkrétne situácie, kedy ho poškodená ignorovala, neumožnila mu kontakt s deťmi. Takáto
obrana obžalovaného neobstojí. Obžalovaný mal ako rodič využiť prostriedky civilného práva na

zabezpečenie výkonu svojich rodičovských práv. Zároveň súd dodáva, že výkon práv nesmie zasahovať
do práv a slobôd iných osôb. Konanie obžalovaného vzbudzovalo u poškodenej dôvodnú obavu o život
a zdravie samotnej poškodenej ako aj jej detí. Nebezpečné prenasledovanie obžalovaným podstatným
spôsobom znížilo kvalitu života poškodenej, keď bola neustále atakovaná telefonickou komunikáciou
s obžalovaným, sledovanie obydlia poškodenej obžalovaným spôsobilo narušenie rodinného života

poškodenej a ľudí žijúcich v dome jej matky, kde sa poškodená s deťmi zdržiavala, podstatným
spôsobom bola obmedzená kvalita života poškodenej a jej detí aj tým, že sa bála niekam ísť, byť s deťmi
sama v dome.

Z hľadiska zavinenia obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona

(jednota vôle a vedomosti).

Konaním obžalovaného došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného
prenasledovania, keď obžalovaný svojím protiprávnym konaním vzbudzoval u poškodenej dôvodnú
obavuoživotazdravienejajejmaloletýchdetí,tým,žesabála,kedyobžalovanýprídeačourobí.Taktiež

došlo k podstatnému zníženiu kvality života poškodenej, ktorá bola neustále kontaktovaná obžalovaným
prostredníctvom mobilného telefónu, sledovaním, vyhľadávaním jej blízkosti, čo ju obmedzovalo
v riadnom vedení života. Došlo k zhoršeniu kvality života aj tým, že pociťovala strach, kedy ju bude
obžalovaný sledovať, v dennú aj nočnú hodinu, kedy príde k jej obydliu, čo od nej bude žiadať.

Súd po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní upravil obdobie protiprávneho konania
obžalovaného, kde pri jeho úprave vychádzal z dokazovaním preukázaných skutkových okolností
vyplývajúcich predovšetkým zo Záznamu o odložení veci, z ktorého vyplynulo, že protiprávne konanie
obžalovaného v období od 17.12.2024 do 31.12.2024 bolo prejednávané ako priestupok. Súd preto
v súlade so zásadou „ne bis in idem“ obdobie protiprávneho konania od 17.12.2024 do 31.12.2024 zo

skutku vylúčil.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na všeobecné zásady ukladania sankcií podľa
§ 33a a nasledujúce Trestného zákona a zásady pre ukladanie trestov podľa § 34 odsek 4 Trestnéhozákona, a to najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Ustanovenie § 34
odsek 1 Trestného zákona zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti

pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represia), vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život (rehabilitácia) a súčasne iných odradí od páchania
trestných činov; pričom ukladaný trest zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou
(retribúcia). Trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, pričom jeho úmernosť okrem iného
určuje závažnosť trestného činu, pohnútka páchateľa a možnosť jeho nápravy.

V intenciách vyššie spomínaných zásad ukladania sankcií a trestov súd u obžalovaného prihliadol
na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, pretože bol v minulosti súdne
trestaný, prejednávaný skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia
slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. pre zločin nedovoleného
ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 2 Trestného zákona vo výmere 24

mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu a určenou skúšobnou dobou v trvaní 24 mesiacov.
Zároveň mu bol uložený trest prepadnutia veci.
Poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona súd nevzhliadol.

Druh trestu bol v danom prípade určený zákonným ustanovením § 360a odsek 2 Trestného zákona,

ktorý ukladá trest v trestnej sadzbe 6 mesiacov až 3 roky. S poukazom na § 38 odsek 2 Trestného
zákona súd prihliadol na pomer a mieru závažnosti u obžalovaného zistených poľahčujúcich okolností
a priťažujúcich okolností (0:1), trest ukladal pri neupravovanej trestnej sadzbe.

Vzhľadom na okolnosti spáchania skutku ako aj spôsobený následok mal súd za to, že na obžalovaného

z hľadiska individuálnej prevencie nie je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody a je možné uložiť
alternatívny trest.
S poukazom na vykonané dokazovanie súd rozhodol o uložení peňažného trestu vo výške 800 eur,
ktorý považuje za primeraný, spĺňajúci zásady individuálnej aj generálnej prevencie pri zachovaní
represívneho charakteru trestu.

Pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, stanovil súd náhradný trest odňatia
slobody vo výmere 2 mesiace.

Poučenie:

0T/17/2025
2

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný
súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd
v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne

podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne
vzdal.