Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. september 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoPs/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6424202173
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6424202173.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Miriam Štillovej, v právnej veci obmedzenia spôsobilosti
na právne úkony u osoby: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. C. XXX, XXX XX D. E. F.,
zastúpeného procesnou opatrovníčkou: G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. C. XXX, XXX XX D.
E. F., v konaní o návrhu navrhovateľky I. H., I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. C. XXX, XXX XX
D. E. F., zastúpenej právnym zástupcom: JUDr. Mgr. Tomáš Štefanka, advokát, so sídlom M. Chrásteka
512/25, 965 01 Žiar nad Hronom, za účasti J. K., I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. C. XXX,
XXX XX D. E. F., zastúpenej zástupcom: Advokátska kancelária Dobiš s.r.o., so sídlom Nám. Matice

slovenskej 409/6, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 36 857 327, na obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony a ustanovenie opatrovníka, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad
Hronom č.k. 30Ps/2/2024-143 zo dňa 9. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch II., III. a v súvisiacom výroku V.
p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „súd prvej inštancie“) vo

výroku I. obmedzil spôsobilosť na právne úkony A. B., nar. XX.XX.XXXX tak, že menovaný nie je
spôsobilý vykonávať právne úkony súvisiace s dohľadom a rozhodovaním o zdravotnej starostlivosti,
súvisiace s jeho liečbou alebo liečbou jeho blízkej osoby, ani konať právne úkony súvisiace s jeho
sociálnou starostlivosťou, vykonávať majetkovoprávne úkony: nakladať s nehnuteľnosťami, nadobúdať
nehnuteľnosti, prevádzať ich, zaťažovať právami tretích osôb a bremenami či inak nakladať s majetkom
a hotovosťou v hodnote vyššej ako 20,- Eur a uzatvárať zmluvy, preberať pôžičky, úvery a iné záväzky
spočívajúce v peňažnom plnení, vykonávať dedičské úkony alebo spísať závet, preberať dôchodok či iné

finančné platby a preberať listové či balíkové zásielky, konať pred štátnymi orgánmi a orgánmi verejnej
správy, finančnými inštitúciami, bankovými inštitúciami, inštitúciami poskytujúcimi služby. Vo výroku II. za
opatrovníka pre A. B. ustanovil J. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je oprávnená a povinná zastupovať A. B.
priprávnychúkonoch,ohľadomktorýchjejehospôsobilosťnaprávneúkonyobmedzená,spravovaťjeho
majetok vo veciach, v ktorých je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená a ak nepôjde o bežné
veci, je na nakladanie s jeho majetkom potrebné schválenie súdu. Opatrovník svoje práva a povinnosti
riadne vykonáva a dbá na pokyny súdu. Vo výroku III. rozhodol, že opatrovník je povinný predkladať

súdu 2-krát ročne správy o A. B. a o spravovaní jeho majetku, a to vždy k 30. júnu a k 31. decembru
kalendárneho roka. Vo výroku IV. rozhodol, že náhradu trov štátu nepriznáva. Vo výroku V. rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal na návrh navrhovateľky/sestry
posudzovaného, na závery Znaleckého posudku č. 120/2024 vypracovaného znalcom L. M., vyjadrenie
posudzovaného, na správy o povesti navrhovateľky vypracovaných Mestom D. E. F., Obcou F. – F., ďalej

na správu o povesti J. K. vypracovanej Mestom D. E. F., na vo veci nariadené pojednávanie za
osobnej účasti navrhovateľky, procesného opatrovníka, ako aj za účasti pribratej osoby do konania, na
osobnú prítomnosť posudzovaného, na vykonané dokazovanie a za aplikácie § 8 ods. 1, § 10 OZ,
§ 231, § 243, § 244, § 248, § 272, § 275, § 277 ods. 1 CMP, § 251 CMP, § 57, § 58, § 52, § 55
CMP a § 93 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o Spravovacom

a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy
v znení neskorších predpisov rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia.

3. Po všetkých vykonaných dôkazoch, oboznámením sa so závermi Znaleckého posudku č. 120/2024,
vzhliadnutím posudzovaného, výsluchmi navrhovateľky, znalca, procesnej opatrovníčky, osoby účastnej
na konaní, súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prípade posudzovaného je dôvodné obmedziť

jeho spôsobilosť na právne úkony v takom rozsahu, ako to vyplýva z výroku I. rozsudku. Zdravotné
postihnutie posudzovaného je trvalé, liečebnými metódami neovplyvniteľné. Súd prvej inštancie
ustanovil obmedzenému v spôsobilosti na právne úkony opatrovníka v osobe sestry, ktorú pribral do
konania ako účastníka konania, a to J. K., ktorá je vzhľadom na ich blízky rodinný vzťah (súrodenecký),
znalosť okolností prípadu najvhodnejšou osobou na prevzatie opatrovníckej funkcie. J. K. vyslovila

súhlas s ustanovením do funkcie opatrovníka a javí sa ako osoba, ktorá túto funkciu bude vykonávať na
prospech osoby, ktorej spôsobilosť je obmedzená.

4. V odôvodnení súd prvej inštancie poukázal na predpoklady, ktoré musia byť splnené na strane
opatrovníka, a to spôsobilosť na právne úkony, morálne, osobnostné, zdravotné predpoklady, nie je

vylúčené zváženie takých predpokladov, ako je finančné zabezpečenie opatrovníka (trvalý príjem),
bydlisko opatrovníka, vzájomné vzťahy, prípadná kolízia záujmov, vzťahy v rámci príbuzenského
pomeru, vyhodnotenie osobitných odborných predpokladov, ale tiež súhlas s výkonom práv a povinností
z tejto funkcie vyplývajúcich. Zároveň funkcia opatrovníka osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne
úkony je funkciou čestnou, bez nároku na finančné ohodnotenie. Aj napriek tomu, že navrhovateľka

namietala ustanovenie J. K. do funkcie opatrovníka s tým, že ona sama chcela, aby bola ustanovená do
funkcieopatrovníka,súdprvejinštanciepovykonanomdokazovanímalzato,ževhodnejšímkandidátom
aj v súlade s ust. § 27 ods. 3 OZ je J. K.. Zohľadnil pritom aj prianie samotného obmedzeného A. B., aby
bola jeho opatrovníkom jeho sestra J. K. a rovnako tak prihliadol aj na vyjadrenie znalca predneseného
na pojednávaní konanom dňa 09.04.2025, a teda, že A. B. je emočne a citovo naviazaný na svoju sestru

J. K..

5. V rámci vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skúmal predpoklady pre výkon funkcie
opatrovníka, ako u navrhovateľky, tak aj u J. K. a zistil, že obidve sú sestry posudzovaného a boli riešené
v priestupkovom konaní (navrhovateľka spáchala dva priestupky, pani J. K. sedem). Obe boli v minulosti

odsúdené zo spáchania viacerých trestných činov (navrhovateľka 6x, J. K. 9x), no týchto činov sa
nedopustili na svojom bratovi A.. Ďalej rovnako bolo zistené, že u oboch sa z titulu zahľadenia odsúdenia
na nich hľadí, akoby neboli odsúdené. U navrhovateľky bol v jednom prípade nariadený náhradný výkon
trestu odňatia slobody v trvaní 6 dní. U pani J. K. bol nariadený výkon trestu odňatia slobody v štyroch
prípadoch, uložené tresty riadne vykonala. U obidvoch bolo zistené, že mali nedoplatky na daniach

voči Mestu D. E. F., a to obe za vývoz komunálneho odpadu, pričom navrhovateľka má nedoplatok aj
za daň z nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie však bol toho názoru, že ani protiprávne konanie J. K.,
ktorého sa v minulosti dopustila, ani jej bytové pomery nie sú dôvodom, pre ktorý by nemohla vykonávať
funkciu opatrovníka osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony. Bolo zistené jej výsluchom na
nariadenom pojednávaní, že sa o svojho brata A. starala ešte pred smrťou ich matky, nakoľko žili blízko

seba, pričom sa starala nielen o brata, ale aj o ich matku, varievala im, v tejto starostlivosti pokračovala
aj po smrti ich matky. Miesto, kde bývajú, A. dôverne pozná, spolu tam vyrastali od narodenia. Počas
obdobia, kedy bol A. B. bez akéhokoľvek príjmu, mu všetko potrebné zabezpečovala zo spoločného
príjmu seba a svojho manžela. Na pojednávaní J. K. uviedla, že v súčasnosti hospodári s invalidným
dôchodkom svojho brata A., ktorý dosahuje výšku 445,- Eur mesačne. Snaží sa mu z tohto príjmu

vytvárať aj úspory, zatiaľ sa jej podarilo ušetriť sumu 280,- Eur. Taktiež uviedla, že nie je odkázaná na
jeho príjem, jej manžel je zamestnaný, v domácnosti hospodária spoločne, teda aj z príjmu jej manžela,
aj z príjmu invalidného dôchodku jej brata A.. Jej brat A. B. má u nej k dispozícii, čo potrebuje, má tablet,
TV, zakupuje mu oblečenie, chodia spolu na nákupy potravín a drogérie, ako aj na vyšetrenia k lekárom.Súd prvej inštancie bol toho názoru, že J. K. má dostatočné predpoklady pre riadne vykonávanie funkcie
opatrovníka osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony. Zároveň ustanovenej opatrovníčke
vymedzil aj rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade s rozsahom obmedzenia menovaného

v spôsobilosti na právne úkony. Zároveň uložil aj dohľad nad spôsobom výkonu funkcie opatrovníka.

6. O trovách dôkazov súd prvej inštancie rozhodol podľa § 251 CMP tak, že náhradu trov štátu nepriznal
a o trovách konania rozhodol podľa ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, nakoľko aplikácia § 53 CMP je vylúčená a aplikácia § 54 CMP prichádza do

úvahy len v prípade, ak účastník, zástupca účastníka alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť,
zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli. V danom prípade teda súd prvej inštancie mohol priznať
náhradu trov konania len podľa § 55 CMP, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, ale súd
prvej inštancie nezistil také okolnosti, ktoré by spravodlivo odôvodňovali priznanie náhrady trov konania
ktorémukoľvek z účastníkov konania.

7. Proti výrokom II. a III. rozsudku okresného súdu podala odvolanie navrhovateľka, a to z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP, ako aj podľa § 62 ods. 1 CMP. Uviedla, že nespochybňuje správnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie o obmedzení A. B. v spôsobilosti na právne úkony a rozsah jeho
obmedzenia (výrok I.), ani správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o nepriznaní náhrady trov štátu
(výrok IV.). Za nesprávne a nedostatočne odôvodnené považuje rozhodnutie o ustanovení opatrovníka

J. K. (výrok II.) a súvisiace rozhodnutie o vymedzení jej povinností (výrok III.). V odvolaní poukázala
na to, že v kruhu rodiny (príbuzných) je jedinou, ktorá má skutočný a úprimný záujem o svojho brata
A. B. a o výkon jeho opatrovania v jeho najlepšom záujme. Namietala, že súd prvej inštancie neúplne
zistil skutočný stav veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
v otázke, že J. K. je najvhodnejšou osobou na prevzatie opatrovníckej funkcie. Skutkové a právne

úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie k prijatiu záveru, že je najvhodnejšou osobou J. K., považuje
navrhovateľka za nesprávne, nakoľko má za to, že J. K. napriek dlhodobo nepriaznivému zdravotnému
stavu A. B. nikdy nesledovala jeho záujem tým spôsobom, že by podala na súd návrh, aby mu bol
ustanovený opatrovník. Bola to práve navrhovateľka, ktorá z dôvodu, že si uvedomovala jeho vážny
zdravotný stav, podala návrh na obmedzenie spôsobilosti a zároveň sa domáhala aj, aby bola súdom

ustanovená za jeho opatrovníčku. Podľa navrhovateľky súd prvej inštancie nezohľadnil tú skutočnosť,
že J. K. preukázateľne nedokáže zabezpečovať riadnu starostlivosť ani len o vlastné maloleté deti,
v dôsledku čoho na základe rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 20.12.2023, sp.zn.
22P/167/2023 bola nariadená ústavná starostlivosť, ktorá sa realizuje v Centre pre deti a rodiny G. G.,
kde už táto skutočnosť sama o sebe ju pred súdom diskvalifikuje v porovnaní s osobou navrhovateľky.

Rovnako J. K. diskvalifikuje aj vyjadrenie N. B. zo dňa 12.12.2024, z obsahu ktorého vyplynulo,
že v domácnosti J. K. sa pravidelne užíva alkohol, že A. B. chradne a výrazne schudol. Ak súd
prvej inštancie prijal názor, že má J. K. dostatočné predpoklady pre vykonávanie funkcie opatrovníka,
tak jeho rozhodnutie je založené na takom pochybení, že súd pri hodnotení dôkazov dôsledne sa
neriadil pravidlami formálnej logiky. Odôvodnenie rozsudku vykazuje znaky vyhodnocovania dôkazov

beználežitéhozohľadneniadôkazovvovzájomnejsúvislosti.To,ženavrhovateľkajevhodnejšouosobou
na prevzatie opatrovania A. B., bolo preukázané aj tým, že nezľahčuje jeho diagnózy, uvedomuje si
ich, zatiaľ čo J. K. závažnosť zdravotného stavu A. B. zľahčuje a neuvedomuje si ho, keď napr. na
znaleckom vyšetrení pred znalcom sa vyjadrila: „Nechcem, aby bol obmedzený v spôsobilosti k právnym
úkonom“. Navrhovateľka ďalej v odvolaní poukázala na to, že vedie trvalo usporiadaný spôsob života,

žije v stabilnom vzťahu s druhom O. P. v nájomnom byte na adrese Q. R. XXX/X, XXX XX D. E. F.. Vie
s A. B. ako jej bratom komunikovať. Súd prvej inštancie nesprávne vzal za základ svojho rozhodnutia
ničím nepreukázané tvrdenie J. K., že táto sa snaží z invalidného dôchodku A. B., ktorý dosahuje výšku
445,- Eur, vytvárať mu aj úspory. Ide o nepreukázané tvrdenie.
Navrhovateľka mala za to, že J. K. sa domáha funkcie opatrovníka len zo zištných dôvodov, nakoľko

vníma A. B. ako zdroj finančných prostriedkov, z ktorých uspokojuje aj svoje vlastné potreby, ktoré
spočívajú najmä v potrebe zakupovania alkoholických nápojov, keďže J. K. je častou požívateľkou
alkoholu, čo bolo potvrdené aj vo vyjadrení N. B.. Z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť, z akých
konkrétnych skutočností vyvodil súd prvej inštancie názor, že si to A. B. praje. Nič také totiž A. B. na
pojednávaní (na ktorom ho súd vzhliadol) neuviedol ani neprejavil, nič také v rovine istoty neuviedol

ani znalec. Súd prvej inštancie nesprávne v odseku 42. odôvodnenia rozsudku tvrdí, že prihliadol aj na
vyjadrenie znalca prednesené na pojednávaní konanom dňa 09.04.2025, a teda, že A. B. je emočne
a citovo naviazaný na svoju sestru J. K.. Súd prvej inštancie si zjavne nevšimol, že znalec na otázku
právneho zástupcu J. K., či osoba opatrovanca vie určiť, u koho chcela byť, odpovedal v zmysle „jemožné predpokladať“, teda nepodal svoju odpoveď ako objektívny fakt, pričom dodal, že nie je to úloha
znaleckého vyšetrenia, a že nie je ani kompetentný na to odpovedať. Ak chcel súd prvej inštancie
vziať niektoré z vyjadrení znalca za základ svojho rozhodnutia, tak mal zohľadniť jeho vyjadrenie,

že A. B. jednak je ľahko ovplyvniteľný, ale racionálne posúdiť situáciu vo svoj prospech nedokáže.
Žiadne želanie A. B. z dokazovania nevyplynulo a dosiaľ navrhovateľka nevie, z akých skutočností
vyvodil súd prvej inštancie názor, resp. zistenie, že si A. B. údajne praje, aby bola jeho opatrovníkom
J. K.. Vyhodnotenie existencie niektorého zo zákonných dôvodov pre ustanovenie hmotnoprávneho
opatrovníka a určenie subjektu opatrovníka, aj keď je na úvahe súdu, predpokladá náležité odôvodnenie

v rozhodnutí. Za dostatočné v tomto smere však v žiadnom prípade nemožno považovať odôvodnenie
súdu prvej inštancie v odseku 42. odôvodnenia rozsudku ani v iných častiach rozsudku. Navrhovateľka
navrhla, aby odvolací súd podľa § 389 CSP rozsudok v napadnutej časti II. a III. výrokovej vety a v
súvisiacom výroku V. o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konane a nové
rozhodnutie, alebo aby podľa § 388 CSP rozsudok zmenil tak, že za opatrovníčku A. B. ustanoví I. H.,
I. B., nar. XX.XX.XXXX s povinnosťou predkladať súdu 2-krát ročne správy o A. B. a o spravovaní jeho

majetku vždy k 30. júnu a k 31. decembru kalendárneho roka a vo výroku III. navrhovateľke priznáva
nárok na náhradu trov odvolacieho konania vrátane trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.

8. Postupom súdu prvej inštancie, a to podaním zo dňa 29.05.2025 bolo odvolanie navrhovateľky
doručené právnemu zástupcovi navrhovanej opatrovníčky, procesnému opatrovníkovi (doručenky na č.l.

162 rub súdneho spisu) s možnosťou sa k nemu vyjadriť v lehote 10 dní písomne.

9. V rámci odvolacieho konania navrhovateľka podala na súd prvej inštancie podanie zo dňa 24.07.2025
(č.l. 168 súdneho spisu), v ktorom doplnila odvolacie dôvody. Uviedla, že žiada o prešetrenie spôsobu
výkonu starostlivosti o ich brata, ktorý sa nachádza v opatere sestry J. K., žiada o jeho umiestnenie

do zariadenia sociálnych služieb, ktoré mu bude schopné zabezpečiť odbornú, nepretržitú a dôstojnú
starostlivosť a poukázala na to, že dochádza k zanedbaniu základnej starostlivosti jej brata, je
v zanedbanom fyzickom aj psychickom stave, je vyhladovaný, dehydrovaný, hygienicky zanedbaný
s tým, že J. K., v opatere ktorej je, sestre bráni v osobnom kontakte s bratom. Ďalej má podozrenie, že
pani J. je pravidelne pod vplyvom alkoholických nápojov, čo výrazne znižuje jej schopnosť vykonávať

náročné opatrovateľské povinnosti s tým, že pani J. K. v súčasnosti obýva iba jednu prenajatú izbu na
adrese Q. R., ktorú zdieľa so svojím manželom, kde je iba jedna posteľ, pričom je vážna obava, že pán
A. nemá zabezpečený ani základný priestor na odpočinok a spánok, a preto žiada súd, aby preveril
životné podmienky A. B. a dočasne pozastavil výkon opatrovateľskej starostlivosti pani J. do ukončenia
právoplatného konania vo veci ustanovenia opatrovníka, rozhodol o umiestnení pána A. do vhodného

zariadenia sociálnych služieb, ktoré bude schopné zabezpečiť mu odbornú a celodennú starostlivosť
primeranú jeho zdravotnému stavu a potrebám.

10. Do momentu konania a rozhodovania odvolacím súdom ďalšie podania a vyjadrenia nenasledovali.

11. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a) CMP), na základe
odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote, a to osobou na to oprávnenou - navrhovateľkou,
postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, posúdil
napadnutý rozsudok okresného súdu za aplikácie ust. § 65, § 66, § 67 CMP, a to v dotknutých

výrokoch II., III., ktorými bol osobe obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony A. B. ustanovený
opatrovník a určený rozsah jeho oprávnenia, ako aj povinnosť predkladať súdu 2x ročne správy o A.
B. a o spravovaní jeho majetku v spojení so súvisiacim výrokom o trovách prvoinštančného konania
účastníkov konania a verejným vyhlásením rozsudku odvolacím súdom bol rozsudok súdu prvej
inštancie v týchto výrokoch potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

12. K procesnému postupu odvolacieho súdu, ktorý prejednal odvolanie podané navrhovateľkou bez
nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoPs/11/2025-177
zo dňa 02.09.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli

Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného
uznesenia odvolacieho súdu dňa 03.09.2025 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe
čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.13. Primárne krajský súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP,
pretože sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi a právnym vyhodnotením uskutočneným
súdom prvej inštancie, ktorý napadnutým rozsudkom jednak vo výroku I. obmedzil spôsobilosť na právne

úkony u A. B., vo výrokoch II. a III. mu ustanovil opatrovníka, a to jeho sestru J. K. s určením rozsahu
jej oprávnení a povinností vyplývajúcich z ustanovenia do funkcie opatrovníka, v spojení so súvisiacim
výrokom V. o trovách účastníkov prvoinštančného konania. Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods.
2 CSP odvolací súd nebol povinný v odôvodnení svojho rozsudku opätovne zopakovať tie skutkové
zistenia a právne vyhodnotenia, ktoré konštatoval súd prvej inštancie a bolo postačujúce na ne len

odkázať, pokiaľ rozhodnutie súdu prvej inštancie s rozhodnutím odvolacieho súdu predstavujú organickú
jednotu z hľadiska predmetu konania. Odvolací súd za aplikácie ust. § 387 ods. 3 druhá veta CSP bol
však povinný sa vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní navrhovateľky, k čomu na
základe nižšie prijatých zhodnotení zo strany odvolacieho súdu aj došlo.

14.Predmetomprieskumuodvolaciehosúdupotom,čorozsudoksúduprvejinštanciezdôvoduabsencie

odvolania čo do výroku I. o obmedzení spôsobilosti A. B. na právne úkony nebol napadnutý odvolaním,
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, pokiaľ za opatrovníka osobe obmedzenej
v spôsobilosti na právne úkony výrokom II. ustanovil práve J. K., sestru osoby obmedzenej v spôsobilosti
na právne úkony a vo výrokoch II. a III. vyjadril opatrovníkovi uložené oprávnenia a povinnosti
vyplývajúce mu z ustanovenia do funkcie opatrovníka. Za rešpektovania ust. § 65, § 66 CMP odvolací

súd uvádza, že základom pre jeho konanie bolo odvolanie navrhovateľky, a to proti výrokom II. a III., ku
ktorým sa viaže súvisiaci výrok V. o trovách účastníkov konania rozsudku súdu prvej inštancie.

15. Podľa § 248 ods. 1 CMP konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním
o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277.

16. Podľa § 248 ods. 2 CMP ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku
rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej
opatrovníka.

17. Podľa § 272 CMP súd ustanoví opatrovníka fyzickej osobe, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

18. Podľa § 27 ods. 2 OZ zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím pozbavil
spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je
súdom ustanovený opatrovník.

19. Preskúmaním veci odvolací súd mal za preukázané, že J. K. bola za opatrovníčku ustanovená
výrokom II. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie s vymedzenými oprávneniami a povinnosťami
ustanovenej opatrovníčky s tým, že bola v konaní pred súdom prvej inštancie podľa obsahu zápisnice
o pojednávaní vypočutá, súhlasila s tým, aby bola ustanovená za opatrovníčku pre A. B.. S prihliadnutím

na odvolacie námietky navrhovateľky ako odvolateľky odvolací súd poukazuje na § 27 ods. 2 OZ,
v zmysle ktorého fyzické osoby, pokiaľ nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za nich zákonní
zástupcovia a zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na
právneúkonyaleboktorejspôsobilosťnaprávneúkonysúdrozhodnutímobmedzil,jesúdomustanovený
opatrovník. Podľa § 27 ods. 3 OZ ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby

ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za opatrovníka
orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím menom (§ 18
ods. 1). Je teda nepochybné, že opatrovníkom v zmysle § 27 ods. 3 OZ by v prvom rade mala
byť fyzická osoba, ktorá má byť príbuzná osobe obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony, ktorá
s ustanovením za opatrovníka súhlasí, čo je subjektívnym predpokladom pre ustanovenie fyzickej osoby

za opatrovníka. Zároveň z objektívneho hľadiska takáto osoba spĺňa potrebné podmienky pre toto
ustanovenie. Konanie o ustanovenie opatrovníka je ovládané princípom materiálnej pravdy a v konaní
sa uplatňuje vyšetrovací princíp. Na strane opatrovníka musia byť splnené predpoklady ako spôsobilosť
na právne úkony, morálne predpoklady, osobnostné predpoklady, zdravotné predpoklady, finančné
zabezpečenie, vzájomné vzťahy opatrovníka a opatrovanca, absencia kolízie záujmov, vzťahy v rámci

príbuzenského pomeru, ale tiež súhlas s výkonom práv a povinností z tejto funkcie vyplývajúcich.
Kvalifikovaná ochrana práva a právom chránených záujmov opatrovanca prezumuje riaden výkon práv
a povinností opatrovníka v rozsahu, v akom mu boli vymedzené vo výroku rozsudku o jeho ustanovení.20. Podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí námietka navrhovateľky ako odvolateľky, že v rozsudku
okresného súdu absentujú dôvody, pre ktoré súd rozhodol o ustanovení opatrovníka osobe obmedzenej
v spôsobilosti na právne úkony, a to jeho sestry J. K., ktorú pribral do konania ako účastníka konania.

Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, keď rozhodoval o ustanovení opatrovníka osobe,
ktorej spôsobilosť bola obmedzená, vykonal dokazovanie týkajúce sa spôsobilosti opatrovníka na
výkon opatrovníckej funkcie. V tomto smere odvolací súd poukazuje na vyžiadanie si správ o povesti,
čo sa týkalo aj navrhovateľky, aj navrhovaného opatrovníka J. K.. Vypočul procesného opatrovníka,
navrhovanú opatrovníčku na pojednávaní, kde táto jednoznačne uviedla, že jej brat je u nej jeden

rok a štyri mesiace, je na ňu zvyknutý, robia všetko spolu a nechce, aby bol niekde umiestnený, sú
jeho najbližšia rodina. Rovnako aj znalec na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 09.04.2025, že či teda
osoba obmedzená v spôsobilosti na právne úkony vie určiť, u koho by chcela byť, resp. prostredie,
v ktorom by chcel byť, uviedol, že je možné predpokladať, že na emočnej úrovni vie potvrdiť, že je
citovo naviazaný na pani J. K., keďže je u nej v podstate jeden rok a štyri mesiace. Tak ako už bolo
vyššie uvedené, na výkon funkcie opatrovníka pre osobu obmedzenú v spôsobilosti na právne úkony

je potrebné skúmať morálne a osobnostné predpoklady opatrovníka, jeho súhlas, že s ustanovením
do tejto funkcie súhlasí, pričom je potrebné uviesť, že zákon (§ 27 ods. 3 OZ) preferuje predovšetkým
príbuzných fyzickej osoby, ktorí vzhľadom na predchádzajúce príbuzenské vzťahy a vzťahy opatrovanca
a opatrovníka spĺňajú podmienky na ustanovenie opatrovníka. V konaní bolo nesporným a zároveň
preukázaným, že navrhovaná opatrovníčka je príbuznou, teda sestrou osoby obmedzenej v spôsobilosti

na právne úkony, že ich vzájomné vzťahy sú dlhodobo dobré, stará sa oňho zhruba jeden rok a štyri
mesiace po smrti matky, žijú v prostredí, na ktoré je zvyknutý, chce sa oňho starať, má táto navrhovaná
opatrovníčka plnú spôsobilosť na právne úkony, jej záujmy nie sú v rozpore so záujmami opatrovanca
a s ustanovením do tejto funkcie súhlasila. V konaní nebola hodnoverne spochybnená schopnosť
navrhovanej opatrovníčky menovaného zastupovať v rozsahu vymedzenom súdom z akéhokoľvek

dôvodu. Súd prvej inštancie ustanovenie tejto osoby do funkcie opatrovníka riadne odôvodnil a vysvetlil,
nakoľkoofunkciuopatrovníkamalazáujemajdruhásestra,tedanavrhovateľkaazároveňajodvolateľka.
Súd prvej inštancie riadne v odsekoch 42., 43., 44. odôvodnenia rozsudku zdôvodnil, ako skúmal
predpoklady pre výkon funkcie opatrovníka u navrhovateľky a u J. K. a skonštatoval, že J. K. má
dostatočné predpoklady, ktoré sú podľa názoru súdu prvej inštancie nevyhnutné pre riadne vykonávanie

funkcie opatrovníka. Je zrejmé a bolo to aj preukázané, že navrhovaná opatrovníčka J. K. je tou osobou,
ku ktorej má A. B., teda osoba, ktorej bola obmedzená spôsobilosť na právne úkony, vytvorený najbližší
vzťah, najsilnejšiu citovú väzbu z rodinných príslušníkov a z rozhodnutia je zrejmé, že k takémuto záveru
dospel súd prvej inštancie po osobnom vzhliadnutí menovaného, po osobnom rozhovore s navrhovanou
opatrovníčkou.

21. Navrhovateľka v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré neboli predmetom dokazovania
v rámci rozhodovania súdom prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že pre ustanovenie
príbuzného opatrovanca do funkcie opatrovníka nie je v zásade podmienené citovou väzbou
opatrovanca k opatrovníkovi, ale skôr citovou väzbou opatrovníka k opatrovancovi, nakoľko opatrovník

berie bezodplatne/nezištne na seba povinnosti, ktoré by za iných okolností vo svojom živote nemusel
mať, avšak tieto povinnosti berie na seba práve z dôvodu, že má k opatrovancovi blízky vzťah, teda,
že ujmu, ktorá sa prihodila opatrovancovi, berie ako svoju vlastnú ujmu. Je teda správny záver súdu
prvej inštancie, že navrhovaná opatrovníčka ako sestra A. B. má s menovaným bližší vzťah ako jeho
druhá sestra/navrhovateľka, stará sa o neho zhruba rok aj štyri mesiace v prostredí, na ktoré je zvyknutý,

chce sa o neho starať. S ostatnými námietkami navrhovateľky sa odvolací súd ako nepodstatnými
pre rozhodnutie vo veci nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia, bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami.

V odôvodnení rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku sporovej
strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
sporových strán (napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 251/04, sp.zn. III. ÚS 209/04, sp.zn.
II. ÚS 200/09 a pod.).

22. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokoch II., III. a v súvisiacom výroku V. potvrdil ako vecne správne rozhodnutie, keď tento správne
rozhodol i o náhrade trov konania.23. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 52 CMP v spojení s § 396 ods.
1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko neboli
zistené dôvody postupu pre iné rozhodnutie o týchto trovách.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.