Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. máj 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-7T/74/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220011511
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Pačuta
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7220011511.18

Uznesenie

Mestský súd Košice, samosudca JUDr. Michal Pačuta na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. mája
2025 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Podľa § 280 ods. 2 Tr. por. trestnú vec obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX v Gelnici, trvale bytom C.
XXXX/XX, C.

ktorá je podľa obžaloby podanej prokurátorkou Okresnej prokuratúry Košice II, pod číslom 1 Pv
352/19/8803 zo dňa 27.11.2020 trestne stíhaná pre prečin porušovania práv k ochrannej známke,
označeniu pôvodu výrobku a obchodnému menu podľa § 281 ods. 1 Trestného zákona, ktorú mala
spáchať tým, že:

v predajnom stánku č. 7 na tržnici „Blšák“, A. X D. C. od presne nezisteného času do dňa 07.júna 2018

v čase 09:30 hod. menovaná ako fyzická osoba oprávnená na podnikanie, IČO: XX XXX XXX ponúkala
na predaj textilný tovar a to:

- 1 kus pánskej spodnej bielizne sivej farby zn. HUGO BOSS a 3 kusy pánskeho saka modrej a bordovej
farby zn. E. F., ku ktorej právo používať ju patrí majiteľovi práva, ktorým je spoločnosť E. F. G. H. H.,

- 3 kusy pánskych košieľ s dlhým rukávom bielej farby zn. B. F. I. J., ku ktorej právo používať ju patrí
majiteľovi práva, ktorým je spoločnosť The B. K. J.,
- 1 kus B. G. s krátkym rukávom modrej farby a 1 kus B. C. L. bordovej farby zn. M., ku ktorej právo
používať ju patrí majiteľovi práva, ktorým je spoločnosť M. A.,
- 1 kus pánskych krátkych nohavíc sivej farby a 4 kusy pánskych tričiek s krátkym rukávom modrej a
sivej farby zn. L., ku ktorej právo používať ju patrí majiteľovi práva, ktorým je spoločnosť D. N. O. a,

-3kusypánskychkošieľsdlhýmrukávomčervenejabielejfarbyzn.G.E.,1kusB.G.skrátkymrukávom
svetlomodrej farby a 2 kusy B. B. tmavomodrej a červenej farby zn. E. P., ku ktorej právo používať ju
patrí majiteľovi práva, ktorým je spoločnosť G. E. J. F.,

ktorýpodľaodbornýchvyjadrení zástupcovmenovanýchspoločnostíjeoznačenýtak,žejehooznačenie
je zameniteľné s ich ochrannými známkami, ktoré sú zaregistrované na Úrade Európskej únie pre

duševné vlastníctvo, Úrade priemyselného vlastníctva SR a požívajú právnu ochranu na území
Slovenskej republiky, čím konala v rozpore s ustanoveniami § 2, § 8 ods. 1, 2 a § 20 ods. 1 zákona
č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov, pričom celková výška škody
pozostávajúca z maloobchodných cien originálov, na ktoré sa podobá zaistený textilný tovar predstavuje
sumu 1.535 Eur,

p o s t u p u j e

Colnému úradu Košice, sídlom Komenského 39/A, 040 01 Košice pretože bolo zistené, že žalovaný
skutok nie je trestným činom, ale mohol by ho iný orgán prejednať ako priestupok podľa §22 písm. d)
z .č. 486/2013 Z. z. o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi. o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal hlavné pojednávanie v zmysle § 255 ods. 2 Trestného poriadku v neprítomnosti obžalovanej
a poškodených výsluchom svedka N. Q. R. a oboznámením podstatného obsahu doterajšieho

pojednávania, a dospel k záverom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

V súlade s § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli
prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2
ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od

toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

V uvedenej trestnej veci súd vydal trestný rozkaz, ktorým obžalovanú uznal za vinnú z prečinu
porušovania práv k ochrannej známke, označeniu pôvodu výrobku a obchodnému menu podľa §
281 ods. 1 Tr.zák., za čo jej uložil trest odňatia slobody v trvaní štyroch mesiacov s podmienečným

odkladom výkonu na skúšobnú dobu v trvaní dvanásť mesiacov a poškodených s nárokom na náhradu
škody odkázal na civilný proces. Obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu proti hore uvedenému
trestnému rozkazu podala v zákonom stanovenej lehote odpor. Následne súd vykonal dokazovanie
na hlavnom pojednávaní a dňa 20.1.2022 meritórne rozhodol rozsudkom, ktorým uznal obžalovanú
vinnou v zmysle obžaloby a uložil jej peňažný trest vo výmere 1.000,-Eur a pre prípad, že by výkon

trestu mohol byť zo strany obžalovanej úmyselne zmarený aj náhradný trest odňatia slobody v trvaní
štyroch mesiacov, pričom poškodených s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Proti
tomuto rozsudku podala obžalovaná odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením
sp. zn. 7to/67/2022 tak, že predmetný rozsudok zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na opätovné
prejednanie a rozhodnutie.

Mestský súd Košice rozsudkom zo dňa 9.7. 2024 sp. zn. K2-7T/74/2020 podľa § 285 písm. b/ Tr. por.
obžalovanú A. B., nar. XX.XX.XXXX v Gelnici, trvale bytom C. XXXX/XX, C. oslobodil spod obžaloby
prokurátorky Okresnej prokuratúry Košice II, č. 1Pv/352/19 zo dňa 27.11.2020 pre skutok kvalifikovaný
ako prečin porušovania práv k ochrannej známke, označeniu pôvodu výrobku a obchodnému menu

podľa § 281 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku uznesenia, pretože
skutok nie je trestným činom. S nárokom na náhradu škody, odkázal súd poškodené spoločnosti na
civilný proces.

Krajský súd v Košiciach na podklade odvolania obžalovanej a prokurátorky uznesením sp. zn. 7To

107/2024 zo dňa 20.3.2025 zrušil rozsudok prvostupňového súdu, vrátil mu vec na nové prejednanie
a rozhodnutie, kde v uznesení okrem iného skonštatoval, že s úvahami ohľadne zisťovania skutkového
stavu veci súdom prvého stupňa je možné sa v podstate stotožniť, avšak v predmetnej trestnej veci
sa rozhodne nemohol stotožniť so záverom súdu prvého stupňa, že žalovaný skutok nie je trestným
činom, a preto obžalovanú postupom podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil spod skutku obžaloby.

Takýto záver považoval nadriadený súd za predčasný a v rozpore so zákonom a výsledkami vykonaného
dokazovania. V zmysle zákona o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi (v čase
spáchania skutku z. č. 486/2013 Z.z. v aktuálnom znení), bolo potrebné a nevyhnutné sa zaoberať aj
posúdením žalovaného konania, či toto konanie nenapĺňa znaky iného protiprávneho konania, napríklad
priestupku.

Prehľad niektorých vykonaných dôkazov:

Obžalovaná poprela spáchanie žalovaného skutku. Na hlavnom pojednávaní uviedla, že mala predaný
stánok na Alejovej, kde predávala pánske obleky a košele. Do uvedeného stánku prišli dvaja kontrolóri

a kúpili si nejakú košeľu, pričom v tom čase v stánku nebola, prišla tam až keď už platili. Následne na
to sa preukázali preukazom a vykonali kontrolu v stánku. Pri kontrole našli jedno vrece a čiernu tašku,
v ktorých bol rôzny tovar na predaj. Tieto veci v jej stánku nechala jedna predávajúca z Ukrajiny pod
menom D.. Keď sa táto predávajúca vrátila, pýtala sa kde sú veci z vreca a tašky, ona jej povedala že
tam boli kontrolóri a veci zobrali so sebou. Ona sa veľmi rozčúlila a odišla preč.Svedkyňa S. na hlavnom pojednávaní dňa 25.5.2021 uviedla, že na predajné miesto, čiže predajný
stánok č. 7 na tržnici blšák sa dostavili ako hliadka Colného úradu Košice dňa 7.6.2018 v čase o 09,30.
Keď prišli na predajné miesto, tak si ako bežní zákazníci prezreli tovar a vybrali si tovar, ktorý plánovali

zakúpiť. V danom čase sa na predajnom mieste, teda v stánku nachádzala osoba, žena, ktorá sa
im viacmenej venovala pri výbere tovaru. Za účelom vykonania kontrolného nákupu si zakúpili tovar,
konkrétne pánsku košeľu. Pri samotnom predaji tovaru bola na predajnom mieste už prítomná pani
majiteľka a osoba, ktorá tam bola predtým z predajného miesta odišla. To znamená, že pri kontrolnom
nákupe už nebola prítomná. Kontrolný nákup sa uskutočnil v čase 9,35 kedy pani majiteľke zaplatili,

bol im vydaný tovar a doklad o predaji. Po kontrolnom nákupe sa pani majiteľke predstavili a preukázali
služobnými preukazmi, nakoľko kontrola bola vykonávaná v civilnom odeve. Následne pristúpili ku
kontrole, čo sa týka zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice a v ďalšej časti miestneho
zisťovania vykonali kontrolu predajného miesta, čo sa týka tovaru, ktorý sa tam nachádzal a to na
základe právomocí v zmysle zákona 486 z roku 2013. Táto kontrola prebehla tak, že za prítomnosti pani
majiteľky skontrolovali všetok tovar, ktorý sa na predajnom mieste nachádzal a tak ako to aj bolo neskôr

zaznamenané v zápisnici, z tohto tovaru zisteného bol vyselektovaný ten, ktorý vykazoval podozrenie,
že porušuje ochranné známky. Celý priebeh kontroly bol zaznamenaný podrobne v zápisnici o miestnom
zisťovaní pod značkou 323411 z r. 2018. A všetok tovar podozrivý bol zosumarizovaný v tabuľke, ktorá je
súčasťou zápisnice a takisto je tam uvedené, že tento podozrivý tovar sa zaisťuje. O zaistení tovaru bolo
vydané potvrdenie, bolo zaistených 22 kusov rôznych druhov textilu, takisto podrobne špecifikovaného

v samotnom potvrdení o zaistení tovaru, zápisnica o miestnom zisťovaní a potvrdenie o zaistení tovaru
prevzala pani majiteľka ako osoba, ktorej bol tovar zaistený. Ďalej bol tento tovar vydaný na ďalšie
konanie Colnému úradu Košice. To je všetko zhruba, čo k tomu uviedla.

Svedok L. na hlavnom pojednávaní dňa 25.5.2021 uviedol, že kolega E. s kolegyňou Ondášovou

vykonali kontrolný nákup, myslí že nakúpili nejakú košeľu, tam išlo o kontrolu či pani predajkyňa používa
elektronickú registračnú pokladňu, následne po preukázaní, že vykonali kontrolu stánku a tam sa našiel
nejaký tovar, presný si nepamätá, boli tam nejaké košele a tričká a ešte nejaký iný textil, saká myslí,
kde vzniklo podozrenie, že podlieha ochrannej známke. Spísala sa zápisnica o miestnom zisťovaní, kde
sa uviedol celý priebeh kontroly, veci ktoré boli zaistené a výsledok tej kontroly. Viac si už nepamätá,

všetko je uvedené v zápisnici podrobne, všetky veci, počty, kusy. Bolo to už dávno.

Svedok E. na hlavnom pojednávaní dňa 25.5.2021 uviedol, že v predmetný deň vykonali kontrolu
predajného miesta u podnikateľa, ktorá bola zameraná na dodržiavanie zákona 289/2008 o elektronickej
registračnej pokladni. Bol vykonaný kontrolný nákup, pri ktorom bol zakúpený tovar, ktorý podnikateľ

ponúkalnapredaj.Ďalejbolopristúpenékukontrolepredajnýchpriestorovpodnikateľa,kdebolozistené,
že v predajni sa nachádza tovar opatrený známkami práva duševného vlastníctva a túto kontrolu rozšírili
aj o zákon 486/2013. Klasicky vykonali kontrolný nákup, zakúpili si tovar, po zakúpení sa preukázali,
následne bol podnikateľovi vrátený tento tovar no a postupovalo sa ďalej podľa zistení na mieste.

Zo znaleckého posudku znalkyne Ing. Jany Barošovej č. 37/2020 zo dňa 4.6.2020 v spojení s
výpoveďou znalkyne na hlavnom pojednávaní dňa 23.11.2021 vyplynulo, že všeobecná hodnota
ohodnocovaných vecí ku dňu 7.6.2018 bola 290 EUR s tým, že sa jednalo o hodnotu vecí nepoužívaných
a nepoškodených.

Z výpovede svedkyne Q. N. na hlavnom pojednávaní dňa 23.5.2023 v spojení s výpoveďou svedkyne z
prípravného konania na č. l. 228 a nasl. vyplynulo, že ju obžalovaná požiadala, aby sledovala jej stánok
kým ide na toaletu. Žiadne osoby si pri stánku nevšimla. Svedkyňa N. P. C. na hlavnom pojednávaní
dňa 23.5.2023 uviedla, že na uvedenú adresu na A. sa dostavila ona a ďalší kolegovia, t. z. ešte
jedna kolegyňa a dvaja kolegovia za účelom vykonania kontroly, či sa na uvedenom predajnom mieste

eviduje tržba cez ERP - elektronická registračná pokladnica. Na uvedenom mieste bola žena, ktorá ich
obsluhovala. Vybrali si košeľu, ktorú aj chceli zakúpiť. Tá žena odišla z miesta a až následne, keď tá
pani videla že chcú platiť tak zavolala podnikateľku. Takže pani B. prišla až vtedy na miesto. Nepamätá
si konkrétne tvár pani, ktorá ich obslúžila. Potom pani podnikateľku stotožnili, teda najprv zakúpili tovar,
pričom nebola použitá ERP na evidenciu prijatej tržby a následne sa preukázali služobnými preukazmi

a stotožnili pani podnikateľku. Pýtali sa jej prečo nepoužila ERP pri prijatí tržby a podnikateľka sa im
preukázala preukazom ŤZP osoby so sprievodom. Tým, že mala tento preukaz, nemusela evidovať
prijatú tržbu v ERP, ale na predajnom mieste malo byť vyobrazené toto upozornenie, že podľa zákona
nie je povinná použiť ERP. Už pri tom vyberaní tovaru, ktorý si chceli kúpiť v rámci kontroly ERP napredajnom mieste videli tovar, u ktorého vzniklo podozrenie že sa jedná o tovar, ktorým je možné že sa
porušuje právo ochrany práv duševného vlastníctva. A to konkrétne 3 saká viseli zn. E. F. a košele Marco
Polo boli tiež vystavené. Ostatné veci boli umiestnené na stolíku v zadnej časti prevádzky, ku ktorej sa

zákazník mohol dostať, pretože aj oni si tam obzerali predmetný tovar. Pani B., pani podnikateľky sa
pýtali čí je ten tovar, komu patrí tovar, tak k 3 sakám pani B. povedala že patria pánovi R., že ich u
nej nechal aby mu dala skrátiť rukávy. A ostatný tovar že jej nechala nejaká pani, aby si ho pozrela a
prípadne, aby si ho zakúpila ako súkromná osoba. Všetok uvedený tovar, u ktorého vzniklo podozrenie z
ochrany práv duševného vlastníctva zaistili a vydali potvrdenie o zaistení tovaru. Následne sa v procese

kontaktovali oprávnené osoby, ktoré zastupovali jednotlivé značky a až tie sa vyjadrili, či sa jedná o
porušenie ochrany práva, alebo nie. To je všetko čo v krátkosti povedala.

Z výpovede svedka Q. R. z prípravného konania zo dňa 11.2.2020 na č. l. 198-203 a na hlavnom
pojednávaní dňa 27.5.2025 vyplynulo, že si o u obžalovanej nechával skracovať obleky už niekoľko
rokov. Obžalovanú pozná niekoľko rokov, chodila mu s dievčatami upratovať dom do H. N.. Saká, ktoré

boli zabavené colníkmi patria jemu, doniesol si ich z Ameriky a následne si u obžalovanej objednal
skrátenie sák. Boli to 2 alebo 3 saká zn. HUGO BOSS. Priebežne sa u nej zastavoval na Blšáku, lebo
to nesúrilo.

V rámci dokazovania pred súdom bolo z výpovedí svedkov S., L., E., C. preukázané, že k samotnému

skutku, resp. jeho podstatnej časti došlo. Títo svedkovia detailne opísali priebeh kontroly, ako aj
spozorovanie tovaru, ktorý vykazoval podozrenie, že porušuje ochranné známky. Celý priebeh kontroly
bol zaznamenávaný podrobne do zápisnice o zaistení tovaru, následne bolo vydané potvrdenie a bolo
zaistených 22 kusov rôzneho druhu textilu. Ďalej bol tento zaistený tovar vydaný na ďalšie konanie
Colnému úradu Košice. Výpovede vyššie uvedených svedkov sa javili ako konzistentné, hodnoverné

a potvrdzovali, že väčšina tovaru, ktorý bol opísaný vo výroku rozsudku bol prístupný zákazníkom na
zakúpenie, a to aj napriek tomu, že niektoré kusy tovaru boli uložené v zadnej časti predajne ako to
opísala svedkyňa C., ktorá potvrdila, že tento tovar sa dal prehliadať pričom sa nenachádzal v žiadnom
uzatvorenom priestore, ale bol voľne prístupný.

Oproti vyššie uvedeným hodnoverným výpovediam preto neobstála výpoveď obžalovanej tvrdiacej o
dočasnom uložení tovaru inou osobou. Tieto tvrdenia obžalovanej vyznievali ako účelové, urobené v
snahe vyhnúť sa trestnému stíhaniu, boli v príkrom rozpore s vyššie uvedenými výpoveďami svedkov
podporovanýmiajlistinnýmidôkazmi(zápisnicaomiestnomzisťovaní)avkonečnomdôsledkuneboliani
žiadnym iným spôsobom dôkazne objektivizované. Samotné trestné oznámenie obžalovanej o údajnej

roztržke s osobou N. D. nebolo žiadnym relevantným spôsobom verifikované a samotné neobstojí
ako dôkaz, že predmetný tovar mal v skutočnosti patriť niekomu inému ako obžalovanej. Ak by sa aj
preukázala existencia spomínanej ukrajinskej občianky a potýčka s obžalovanou, žiadnym spôsobom
to neoslabuje skutkové zistenia, že sa na predajnom mieste využívanom obžalovanou nachádzal
tovar porušujúci práva k ochrannej známke určený na predaj zákazníkom. Jedinou výpoveďou, ktorá

istým spôsobom vnášala pochybnosť k predaju časti tovaru (3ks pánskeho saka HUGO BOSS) bola
výpoveď svedka R., ktorý uviedol, že saká dal obžalovanej za účelom krajčírskej služby - ich skrátenia.
Skutočnosť, že tieto tvrdenia svedok vyslovil aj v čase keď sa vykonávala kontrola predajného miesta
obžalovanej, potvrdila aj svedkyňa C. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní. Svedok aj pri
svojej ďalšej výpovedi v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní, zotrval na svojich pôvodných

tvrdeniach, preto, aj napriek tomu, že sa svedkova prítomnosť bezprostredne po vykonaní kontroly v
stánku obžalovanej javila ako nepravdepodobne náhodná, nebolo možné jeho výpoveď nebrať do úvahy
a prinajmenšom v tomto rozsahu považovať vystavený tovar (3ks sák HUGO BOSS) ako neurčený na
predaj zákazníkom.

Vyššie uvedená pochybnosť vo vzťahu k tovaru -3 ks sák HUGO BOSS, však nič nemenila na ostatných
skutkových zisteniach vo vzťahu k zvyšnému vystavenému tovaru opísanému vo výroku rozsudku. Na
vyvodenie trestnej zodpovednosti bolo však potrebné okrem zistenia či sa skutok stal, aj pozitívny záver
o tom, že tento skutok je trestným činom.
Hranicou medzi priestupkom a prečinom je závažnosť spáchaného skutku odzrkadlená v tzv.

materiálnom korektíve. Materiálny korektív je špecifikom trestného práva, ktoré má zabezpečiť
dodržiavanie zásady „ultima ratio“ (trestné právo a jeho sankcie majú byť až posledným možným
spôsobom šetrenia a trestania, ak vzhľadom na okolnosti iné mechanizmy nemôžu byť použité, resp.
pokiaľ použitie iných prostriedkov právneho poriadku neprichádza do úvahy alebo ich použitie je zjavneneúčelné). Hoci závažnosť nie je exaktným pojmom, možno ju "merať", inter alia, s prihliadnutím na
konkrétne špecifiká toho ktorého prípadu.

Z hľadiska obsahu, každá skutková podstata trestného činu vyjadruje všetky podstatné znaky a črty
nevyhnutné na posúdenie, či konkrétny spáchaný skutok možno pokladať za trestný čin. Znaky trestných
činov uvedené v Trestnom zákone vyjadrujú možnosť vzniku takto klasifikovaných skutkov (predvídanie
možnosti vzniku), ako aj nevyhnutnosť podradiť ich pod príslušné skutkové podstaty trestných činov a
použiť právne následky uvedené v Trestnom zákone. Súhrn skutkových znakov jednotlivých skutkových

podstát trestných činov odráža konkrétny skutok kvantity a kvality. Trestná zodpovednosť vzniká
na základe existencie spáchaného skutku, ktorý vykazuje znaky skutkovej podstaty trestného činu.
Okrem obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktorými sú objekt (záujem, hodnota,
či spoločenský vzťah chránený trestným právom), objektívna stránka (konanie vrátane opomenutia,
následok a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom), subjekt (páchateľ) a subjektívna stránka
(zavinenie, niekedy aj pohnútka - motív) sa na vyvodenie trestnej zodpovednosti pri prečine vyžaduje

aj naplnenie spomínaného materiálneho korektívu, ktorý je vyjadrený v ustanovení § 10 ods. 2 Tr. zák.
- nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolností za ktorých bol
čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Materiálny korektív
predstavuje výnimku z formálneho chápania kategórie trestných činov. Jednou z podmienok, ktorá musí
splnená na to, aby určité protiprávne konanie (skutok) mohlo byť kvalifikované ako konkrétny prečin, je

v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák. aj pozitívny záver o tom, že závažnosť konania, ktoré inak z formálneho
hľadiska napĺňa znaky skutkovej podstaty nejakého prečinu je vyššia ako nepatrná.

Vyhodnotením všetkých skutočností, ktoré majú vplyv na závažnosť tohto prečinu, mestský súd v
súhrne vzal do úvahy spôsob vykonania činu zahrňujúci druh a povahu konania, následok, a to nielen

primárny v podobe porušenia alebo ohrozenia chráneného záujmu, ale aj ohrozenia a porušenia
ďalších vedľajších objektov, ďalej mieru zavinenia, taktiež okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný a
ich hodnotenie v súhrne bez precenenia alebo podcenenia niektorej z nich v predmetnej veci. V
súvislosti s vyššie uvedenými úvahami bolo preto nevyhnutné uviesť, že v prejednávanom prípade
nedošlo k natoľko závažnému protiprávnemu konaniu, ktoré by odôvodňovalo aplikáciu punitívnych

sankcií trestnoprávnej povahy. Z pohľadu predajného miesta obžalovanej, ako vyplývalo aj z predloženej
fotodokumentácie bol počet kusov oblečenia porušujúci práva k ochrannej známke oproti ostatnému
tovaru zanedbateľný. Rovnako bolo nutné pri vyhodnocovaní závažnosti brať do úvahy aj sekundárny
následok, a to možnú spôsobenú škodu poškodeným. Hodnota tovaru bola určená na podklade
znaleckého posudku vo výške 290 EUR, čo v čase rozhodovania súdu v zmysle §125 ods. 1 Tr.

zák. už nedosahuje ani hodnotu malej škody. Skutková podstata prejednávaného trestného činu síce
nevyžaduje vznik samotnej škody, predsa len objektom tejto skutkovej podstaty je ochrana práv k
ochrannej známke, ktorá patrí oprávneným držiteľom, nie je možné ignorovať skutočnosť, že títo držitelia
používajú ochranné známky v obchodnoprávnych a spotrebiteľských vzťahoch, ktoré majú primárne
monetárny základ, a preto samotné porušenie týchto práv by v danom prípade spôsobilo len nepatrnú

škodu, čo predstavuje situáciu zanedbateľnej spoločenskej nebezpečnosti bezpochyby riešiteľnej aj
inými formami ako trestnoprávnymi.
Vyhodnotením vyššie uvedených skutočností súd uzavrel, že prejednávaný prečin má len formálne
znaky žalovanej skutkovej podstaty, avšak jeho závažnosť je nepatrná. Nad rámec tejto argumentácie, aj
napriek tomu, že § 10 ods. 2 Tr. zák. nepredpokladá skúmanie osobných pomerov obžalovanej, nebolo

možné pri aplikácii zásady ultima ratio nebrať do úvahy skutočnosť, že obžalovaná je bezúhonná osoba,
ktorá nebola nikdy trestnoprávne postihnutá, preto sa javil akýkoľvek prípadný trestnoprávny postih za
spáchanie protiprávneho konania s tak zanedbateľnou závažnosťou ako zbytočne excesívny.

Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin,

ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne
previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.

Súd po vykonaní všetkých dôkazov a ich opätovnom dôslednom vyhodnotení v zmysle Trestného
poriadku riadiac sa právnym názorom, ktorý v tejto veci vyslovil nadriadený súd mal za to, že konanie

obžalovanejjemožnévyhodnotiťakokonanie,ktoréjevspoločnostineželateľnéajemožnéhoprejednať
ako priestupok podľa § 22 písm. d) z .č. 486/2013 Z. z. o presadzovaní práv duševného vlastníctva
colnými orgánmi.Posúdenie prejednávaného konania obžalovanej ako trestného činu by teda bolo neprimerane prísne
a nedošlo by tým k naplneniu účelu sledovaného Trestným zákonom. Poškodení majú iné možnosti
ako sa domáhať svojich práv.

K argumentom obhajcu, že postih obžalovanej za priestupok je vylúčený, keďže podľa § 25 ods. 4 z. č.
486/2013Z.z.pokutuzapriestupokmožnouložiťdodvochrokovododňa,keďsacolnýúradopriestupku
dozvedel, najneskôr však do šiestich rokov odo dňa spáchania priestupku ( v danom prípade colný
orgán sa o priestupku dozvedel pri colnej kontrole v predajnom stánku obžalovanej dňa 7.6.2018, teda

lehota dvoch rokov uplynula 7.6.2020 a takisto uplynula aj šesťročná objektívna lehota ) súd uvádza,
že citované zákonné ustanovenie pojednáva iba o tom, že po márnom uplynutí lehôt, nemožno za
priestupok uložiť pokutu, avšak nie je vylúčené jeho prejednanie, čo má napokon oporu aj v ustanovení §
23 ods. 2 druhej vety citovaného zákona, a teda že na priestupky a ich prejednanie sa použije všeobecný
predpis o priestupkoch, teda zákon č. 372/1990 Zb., ktorý v § 20 ods. 1 hovorí o tom, že priestupok
nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne

uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia. Podľa odseku 2
citovanéhozákonnéhoustanoveniasavšakdoplynutialehotypodľaodseku1nezapočítavadoba,počas
ktorej sa pre ten istý skutok viedlo trestné stíhanie. S prihliadnutím na vyššie uvedenú argumentáciu
pretoniejemožnésúhlasiťsozáveromprednesenýmobhajcomonemožnostipostúpiťtrestnúvecinému
orgánu, a to v tomto prípade vecne a miestne príslušnému Colnému úradu Košice, sídlom Komenského

39/A, 040 01 Košice.

Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia a postúpil
vec na prejednanie a rozhodnutie na to príslušnému orgánu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú môže podať prokurátor, obvinený a
poškodený v lehote 3 pracovných dní od jeho doručenia na Mestský súd Košice. Podanie sťažnosti má
odkladný účinok.