Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/102/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2722201087
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2722201087.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Katarína Slováčeková a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C., B. XXX/XXX, právne zastúpená: JUDr. Eliška Kotvanová Sosnová,
advokátka so sídlom Holíč, Sibírska 2, proti manželovi: D. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., B. XXX/
XXX, právne zastúpený: JUDr. Ľubomír Vanek, advokát so sídlom Skalica, Potočná 169/85, o návrhu

na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletému
dieťaťu: E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom ako rodičia, o odvolaní matky maloletého dieťaťa voči rozsudku
Okresného súdu Senica č.k. SI-9P/70/2022-181 zo dňa 13.03.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II., III., IV., V., VI, VII., a v závislom výroku
IX. z r u š u j ea v r a c i asúdu prvej inštancie v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. súd manželstvo A. B., F. G., nar. XX.XX.XXXX
a D. B., F. B., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa 20.3.2004 v Kopčanoch, zapísané v knihe manželstiev
matričného úradu Kopčany, vo zväzku 6, ročník 2004, na strane 51, pod poradovým číslom 2, rozviedol,
výrokom II. maloleté dieťa zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca, pričom obaja rodičia
sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Výrokom III.
rozhodol, že matka je povinná prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 220,- eur mesačne vždy

do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca. Výrokom IV. upravil styk matky s maloletým
dieťaťom nasledovne:
- každý párny kalendárny týždeň od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod.
- každý nepárny kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 14.30 hod. do 18.00 hod.
- každý nepárny kalendárny rok od 23.12. od 15.00 hod. do 25.12. do 12.00 hod.
- každý rok počas letných prázdnin od 1.7. do 7.7. a od 1.8. do 7.8. a výrokom V. rozhodol, že otec

je povinný maloleté dieťa na styk s matkou pripraviť a v určenom čase matke odovzdať v mieste
bydliska maloletého dieťaťa a matka je povinná maloleté dieťa otcovi v určenom čase a na rovnakom
mieste vrátiť. Výrokom VI. rozhodol tak, že otec je povinný nahradiť trovy konania štátu spočívajúce
v znalečnom vo výške 652,28 eur, ktoré je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Senica, a to v
mesačných splátkach po 50,- eur splatných počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku do zaplatenia, pod
následkom straty výhody splátok. Výrokom VII. rozhodol, že matka je povinná nahradiť trovy konania

štátu spočívajúce v znalečnom vo výške 652,28 eur, ktoré je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu
Senica, a to v mesačných splátkach po 50,- eur splatných počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku do
zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok. Výrokom VIII. zamietol návrh na uloženie výchovného
opatrenia a výrokom IX. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil apl. § § 18 ods. 1, 2, § 19 ods. 1, 2, 3, § 22, § 23 ods. 1, 2, 3, §
24 ods. 1 až 5, § 37 ods. 2 písm. d), § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine.Vecnevnapadnutejčasti tým,žečosatýkakonaniaoúpravupomerovmanželovakorodičovmaloletého
dieťaťa na čas po rozvode, súd maloletého E. zveril do osobnej starostlivosti otca, pričom zároveň
určil, že obaja rodičia sú oprávnení dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, lebo obaja rodičia

majú rovnaké práva. Pri rozhodovaní súd vychádzal zo súčasnej situácie, keď rodičia doteraz bývajú
v spoločnej domácnosti, pričom prihliadol na názor maloletého dieťaťa a závery znaleckého posudku.
Súd mal preukázané, že obaja rodičia majú primerané rodičovské kompetencie, zohľadnil jednak postoj
maloletého dieťaťa a aktuálny stav, keď starostlivosť o maloletého primárne zabezpečuje otec. Maloletý
pred súdom prezentoval svoju túžbu zostať bývať v tej istej obci a v tom istom dome ako doteraz. Vyjadril

sa tiež, že viacej času trávi s otcom (niekedy sa s ním vozí aj v autobuse, keďže otec pracuje ako vodič
autobusovej dopravy) a radšej by chcel ostať bývať s ním. Na základe uvedených skutočností má súd
za to, že zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca je v najlepšom záujme maloletého
dieťaťa, rešpektujúc a zohľadniac jeho názor, keďže z celkového zisťovania názoru maloletého zo strany
súdu bolo možno vybadať, že má k otcovi bližší vzťah. Súd konštatuje, že aj zo znaleckého posudku
vyplýva, že maloletý je na svoj vek primerane psychicky vyspelý a je schopný samostatne vyjadriť svoj

názor (neboli spozorované známky klamstva, fabulácie alebo vedomého skresľovania informácií). V
zmysle uvedeného sa potom nemožno stotožniť s argumentáciou matky, že názor dieťaťa nemôže byť
jediným kritériom na rozhodnutie o zverení maloletého do starostlivosti jedného z rodičov. Čo sa týka
matkou namietaného ovplyvňovania maloletého dieťaťa zo strany otca, znalkyňa v posudku uviedla, že
otec svojím vlastným nepriateľstvom k matke a modelovaním situácie (otec a obaja synovia si poradia,

sú v tom spolu) spôsobil, že maloletý si zjednodušil vnímanie rodičov: otec je ten dobrý a matka je tá,
ktorej sa treba vyhýbať. Bolo síce zistené, že otec maloletého manipuluje (viď odpoveď na otázku č. 4,
strana 30 znaleckého posudku), ktoré konanie spočíva v presviedčaní, aby sa sám rozhodol, implicitne
najmä svojím správaním k matke mu však dáva najavo, ako chce, aby sa rozhodol. Na druhej strane súd
poukazuje na ďalší záver znaleckého posudku, keď znalkyňa nevylúčila, že matka používa v komunikácii

s maloletým argumenty proti otcovi, t.j. takisto možno konštatovať, že ho ovplyvňuje. Súd dodáva, že
aj napriek ovplyvňovaniu maloletého má otec rovnaké predpoklady na zverenie maloletého do svojej
starostlivosti, t.j. preukázaná určitá miera manipulácie ho nemôže vylúčiť z napĺňania rodičovských práv
a povinností.

3. Zohľadniac celkovú situáciu v rodine, prežívanie samotného maloletého a prístupy rodičov v
zabezpečovaní starostlivosti o maloletého, spolu so záverom znalkyne, že obaja rodičia majú približne
rovnaké predpoklady na zverenie maloletého do svojej osobnej starostlivosti, má však za to, že dané
konanie otca nemôže byť vyhodnotené ako také, ktoré by ho mohlo vylúčiť z role rodiča, ktorému môže
byť zverené maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že

rodičia maloletého voči sebe prejavujú silné antipatie, dlhší čas spolu komunikujú v minimálnom rozsahu
(resp. vôbec), čo negatívne vplýva na vývoj a vývin maloletého dieťaťa. V danej situácii je podľa názoru
podstatné, aby bol maloletý postavený mimo konflikt rodičov a aby sa po psychickej stránke stabilizoval,
čo možno dosiahnuť len v takom prípade, že nebude na neho vplývať ťarcha zodpovednosti, aby sa
rozhodol pre jedného z rodičov. S poukazom na vykonané dokazovanie je súd presvedčený, že maloletý

bude v starostlivosti otca jednak vzhľadom na svoj vek ako aj záľuby prosperovať a bude mu vytvorený
priestor na ďalšiu sebarealizáciu. Inak povedané, vychádzajúc z konania ale aj samotnej motivácie otca
(starať sa a vychovávať maloletého a viesť ho k samostatnosti), zverením do starostlivosti otca nebude
porušenéjehoprávonavytváraniearozvojvzťahovýchväziebsobidvomirodičmi,súrodencamiasinými
blízkymi osobami, ale naopak bude rešpektované jeho právo na bezpečie, ako aj stabilitu prostredia, v

ktorom sa dieťa zdržiava, ktoré kritériá je potrebné zohľadňovať pri zisťovaní jeho najlepšieho záujmu.

4. Ďalší z argumentov matky sa týkal benevolentného prístupu otca k maloletému, čo podľa jej názoru
nie je v najlepšom záujme dieťaťa. Súd konštatuje, že aj znaleckým dokazovaním bolo preukázané,
že otec má laxnejší prístup vo výchove, čo môže byť tiež dôvodom na postoj samotného maloletého

ohľadom zverenia. Na druhej strane však súd zdôrazňuje, že je zodpovednosťou oboch rodičov viesť
dieťa k plneniu si svojich povinností a hoci rezidentný rodič má väčší vplyv a možnosti maloleté dieťa
usmerňovať, nemožno nebrať do úvahy aj možnosti rodiča, ktorý nemá maloleté dieťa v osobnej
starostlivosti, a to napríklad počas realizácie styku. Súd pri rozhodovaní zobral do úvahy aj pracovnú
dobu oboch rodičov, pričom uzavrel, že hoci má otec nepravidelnú pracovnú dobu, ktorá každý druhý

týždeň zasahuje aj do víkendu, uvedená okolnosť nebola pre rozhodnutie súdu relevantná najmä
vzhľadom na vek maloletého dieťaťa, ktorý si nevyžaduje celodennú prítomnosť a starostlivosť zo strany
rodiča. Takisto je potrebné poukázať na možnosť zabezpečovania starostlivosti zo strany otca počas
prestávok v práci, resp. prostredníctvom už plnoletého brata maloletého dieťaťa.5. Vzhľadom na okolnosti daného prípadu súd vyhodnocoval podmienky zverenia do striedavej
osobnej starostlivosti, a to aj napriek tomu, že žiadny z rodičov nenavrhol danú formu starostlivosti o

maloleté dieťa. Podľa názoru súdu by striedavá osobná starostlivosť (rovnako ako spoločná osobná
starostlivosť)bolapremaloletédieťavnajlepšomzáujme,nakoľkoobajarodičiadoterazbývajúspoločne
a zabezpečujú tak starostlivosť o maloletého v rovnakej domácnosti. Na druhej strane má však za to, že
nie je naplnená základná podmienka na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, ktorú
zákon o rodine vyžaduje, a to súhlas aspoň jedného z rodičov s takýmto zverením. Súd vychádzal z

výkladu znenia ustanovenia § 24 ods. 3 zákona o rodine („ak so striedavou osobnou starostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa“), podľa ktorého možno pristúpiť k zisťovaniu záujmu dieťaťa
so zverením do striedavej osobnej starostlivosti až vtedy, ak aspoň jeden z rodičov vyjadril súhlas.
Uvedené však v prejednávanom prípade nenastalo, keďže ani jeden z rodičov nenavrhoval zverenie
maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. Súd na uvedenú možnosť zverenia maloletého upozornil
rodičov, títo však na odporúčanie súdu nereflektovali a zotrvali na stanovisku, že so striedavou osobnou

starostlivosťou nesúhlasia. Podobne sa vyjadrili aj k možnosti zverenia maloletého do spoločnej osobnej
starostlivosti, ktorá si vyžaduje súhlas oboch rodičov. V konečnom dôsledku v podobnom duchu sa
vyjadril aj samotný maloletý, ktorý odmietol alternatívu jeho zverenia do striedavej osobnej starostlivosti.

6. Štvrtým výrokom súd upravil styk matky s maloletým dieťaťom, a to každý párny kalendárny týždeň

od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok
od 14.30 hod. do 18.00 hod., zároveň osobitne upravil režim realizácie styku počas školských prázdnin
a vianočných sviatkov, nakoľko sa jedná o významné udalosti, ktoré si vyžadujú rozdielnu úpravu,
rešpektujúc zachovanie rovnakého času, počas ktorého bude každý z rodičov zabezpečovať osobnú
starostlivosť o maloleté dieťa, zohľadniac pri tom pravidelné striedanie v párnom, resp. v nepárnom

kalendárnom roku, a to nasledovne: každý nepárny kalendárny rok od 23.12. od 15.00 hod. do 25.12.
do 12.00 hod. a každý rok počas letných prázdnin od 1.7. do 7.7. a od 1.8. do 7.8.. Súd má za to, že
takto upravený styk matky s maloletým dieťaťom rešpektuje právo maloletého dieťaťa na udržiavanie
pravidelného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi a jeho rozsah považuje za primeraný
aj vzhľadom na vyšší vek maloletého dieťaťa. Súd konštatuje, že pri úprave styku vychádzal z návrhov

oboch rodičov, ktorí vedia najlepšie posúdiť potreby maloletého dieťaťa rešpektujúc zároveň jeho právo
na vlastný rozvoj osobnosti, trávenie času s kamarátmi či venovanie sa záľubám. Návrhy rodičov na styk
maloletého s druhým rodičom sa odlišujú len minimálne - obaja navrhli upraviť styk druhého rodiča každý
párny víkend od piatka do nedele a v nepárnom týždni matka navrhla upraviť styk otca s maloletým v
stredu a vo štvrtok a otec navrhol upraviť styk matky s maloletým v utorok a vo štvrtok. Súd pri určení

úpravy styku vychádzal z návrhu otca, ktorý posúdil ako optimálny a vyvážený, pričom nezistil žiadne
skutočnosti, ktoré by vyvolávali pochybnosti o vhodnosti toho ktorého obdobia, počas ktorého majú
rodičia zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa (či už vo vzťahu k pravidelnému styku alebo
zvlášť vo vzťahu k osobitnému styku). Čo sa týka času a miesta odovzdávania maloletého dieťaťa, súd
ho určil v mieste jeho bydliska, t.j. v prostredí, ktoré dôverne pozná.

7. Pod odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa je nutné rozumieť základné potreby, ktorými
sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť,
lieky, okuliare a podobne, ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti
povinného rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním,

praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby
tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Každý
rodič je povinný bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery plniť svoju vyživovaciu
povinnosť.

8. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že maloletý E. je v aktuálnom školskom roku
2023/2024 žiakom ôsmeho ročníka základnej školy. Matka uviedla pravidelné mesačné výdavky na
maloletédieťanasledovne-strava(spolusdrogériou)140,-eur,oblečenie30,-eur,výdavkydoškoly30,-
eur, t.j. súhrnne v sume 200,- (č.l. 59, č.l. 177). Otec uviedol pravidelné mesačné výdavky na maloleté
dieťa nasledovne - strava 200,- eur, oblečenie 50,- eur, drogéria 10,- eur, výdavky do školy 50,- eur,

t.j. súhrnne v sume 310,- eur (č.l. 59, č.l. 178). Súd v konaní skúmal schopnosti, možnosti a majetkové
pomery oboch rodičov. Príjem matky v súčasnosti pozostáva zo mzdy od zamestnávateľa vo výške
cca. 750,- eur mesačne a z invalidného dôchodku vo výške 370,- eur mesačne. Otec u zamestnávateľa
dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.000,- eur až 1.300,- eur. Okrem toho poberá namaloleté dieťa daňový bonus a rodinné prídavky (č.l. 30 v spojení s č.l. 59). Mesačné výdavky matky
sú strava (oblečenie, hygiena) vo výške 400,- eur až 500,- eur, telefón 35,- eur, poistenie 19,- eur, lieky
20,- eur, pohonné hmoty 130,- eur (viď č.l. 59 a č.l. 82). Mesačné výdavky otca sú vo výške 500,- eur

súhrnne a pozostávajú zo stravy, internetu a telefónu (viď č.l. 36 a č.l. 59). Otec síce uviedol sumu
stravy 40,- eur až 50,- eur denne, podľa názoru súdu sa však jedná o výrazne nadhodnotený výdavok
(1.200,- eur až 1.500,- eur mesačne). Výdavky na domácnosť (elektrinu a vodu) hradia obaja rodičia
spoločne (striedavo) vo výške 120,- eur mesačne. Celkové pravidelné mesačné výdavky matky súd tak
vo výške 764,- eur a otca vo výške 560,- eur. Okrem vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu

rodičia nemajú ďalšie vyživovacie povinnosti.

9. S poukazom na uvedené skutočnosti súd matke maloletého dieťaťa určil povinnosť platiť
výživné na maloleté dieťa vo výške 220,- eur, vychádzajúc z jej osobných, majetkových a zárobkových
pomerov ako aj z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Súd má za to, že takto určené výživné
je primerané s poukazom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky. Pri výpočte výšky

výživného súd vychádzal z metodiky vypracovanej Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorá zohľadňuje
vekdieťaťaapočetvyživovacíchpovinnostípovinnéhorodiča.Vychádzajúczuvedenéhosúdkonštatuje,
že stanovené výživné je primerané a zohľadňuje vyššie uvedené kritériá, keďže predstavuje cca. 20 % z
čistého príjmu matky. Súd určil sumu výživného v nižšej výške (v zmysle uvedenej metodiky pre dieťa na
druhom stupni základnej školy, ak má povinný rodič jednu vyživovaciu povinnosť má byť výživné určené

vo výške 22 % zo mzdy povinného rodiča), a to s poukazom na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa
(viď odôvodnenie nižšie).

10. Výživné na maloleté dieťa vo výške 220,- eur súd zároveň považuje za primerané aj vo vzťahu
k jeho odôvodneným potrebám. Súd má za to, že výdavky na stravu na dieťa vo veku maloletého

E. neprekračujú sumu 300,- eur mesačne (rodičmi bola uvedená suma celkovo 340,- eur mesačne).
Takisto je potrebné poukázať na skutočnosť, že otec nepreukázal deklarované výdavky maloletého
na školu (ním uvedené v sume 50,- eur mesačne), pričom je potrebné uzavrieť, že tieto výdavky sú
maximálne vo výške 15,- eur (po spriemerovaní výdavkov uhrádzaných nepravidelne alebo raz ročne).
Ako už bolo uvedené vyššie, pod odôvodnenými potrebami dieťaťa je nutné rozumieť základné potreby,

ako sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lieky a pod.. Za
výdavky primerané odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa (t.j. strava, oblečenie, školské potreby)
súd považuje sumu vo výške cca. 425,- eur mesačne, pričom je potrebné zohľadniť aj pomerné náklady
na bývanie vo výške cca. 30,- eur (1/4 zo sumy nákladov na bývanie 120,- eur), čo celkom predstavuje
sumu cca. 455,- eur mesačne. Vychádzajúc z judikatúry (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3

Cdo 88/2017) pri určovaní výšky výživného súd prihliada aj na tú skutočnosť, do akej miery sú potreby
maloletého dieťaťa hradené zo štátnych sociálnych dávok, t.j. v danom prípade z rodinných prídavkov,
ktorého výška je od 01.01.2023 v sume 60,- eur na nezaopatrené dieťa. Po jeho odčítaní zo sumy
455,- eur sa potom rodičia musia spoločne podieľať na finančnom zabezpečovaní potrieb maloletého
sumou vo výške 395,- eur. Výživné určené matke vo výške 220,- eur predstavuje vyšší podiel matky

na úhrade týchto výdavkov, čo je však odôvodnené tým, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť sčasti
plní formou poskytovania osobnej starostlivosti maloletému dieťaťu. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že
dieťa má znášať životnú úroveň svojich rodičov (§ 62 ods. 2 zákona o rodine). Súd dodáva, že rozsudky
o výživnom sú v zmysle § 44 CMP predbežne vykonateľné, t.j. ich doručením. Povinný je teda povinný
platiť súdom stanovené výživné ešte pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku (t.j. nie je viazané na

jeho právoplatnosť).

11. Ďalšími výrokmi súd uložil rodičom maloletého dieťaťa povinnosť nahradiť štátu trovy konania
spočívajúce v znalečnom vyplatenom znalkyni doc. PhDr. Daniely Čechovej, PhD., a to každému vo
výške jednej polovice zo sumy priznanej z rozpočtových prostriedkov súdu, t.j. zo sumy 1.304,56

eura, ktorá bola znalkyni priznaná a vyplatená na základe uznesenia č. k. SI-9P/70/2022-163 zo
dňa 4.12.2023. Súd postupoval v zmysle ustanovenia § 55 CMP, podľa ktorého možno náhradu trov
konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Súd pred rozhodnutím
poskytol účastníkom konania priestor na vyjadrenie k postupu v zmysle citovaného ustanovenia, pričom
obaja prostredníctvom svojich právnych zástupcov s uvedeným postupom vyjadrili nesúhlas. Súd však

konštatuje, že hoci v danom prípade podala návrh na znalecké dokazovanie len matka, jeho vykonanie
bolo v záujme oboch rodičov. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou matky, že na úhradu trov konania
štátu by mal byť zaviazaný otec z dôvodu, že znaleckým dokazovaním bolo preukázané negatívne
ovplyvňovanie maloletého dieťaťa zo strany otca. Takisto sa súd nestotožňuje s názorom otca, žezávery znaleckého dokazovania nepriniesli nové skutočnosti, ktoré v konaní nemohli byť preukázané,
resp. ktoré boli preukázané. Znalecké dokazovanie bolo pre posúdenie daného prípadu významné,
pričom súd pri rozhodovaní vychádzal z viacerých zistení znalkyne (napríklad zhodnotenie rodičovských

kompetencií, nepreukázanie závislosti otca od návykových látok, osobnosť maloletého a schopnosť
vyjadriť svoj názor a pod.), rešpektujúc pri tom povinnosť súdu hodnotiť všetky dôkazy vo vzájomnej
súvislosti. V súvislosti s argumentáciou matky týkajúcou sa nedostatku finančných prostriedkov súd
konštatuje, že nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce práve v majetkových pomeroch
matky, z ktorého dôvodu považoval za spravodlivé, aby sa podieľala na úhrade trov štátu, ktoré boli

vynaloženéjednaknazákladejejnávrhuajednakvprospechmaloletéhodieťaťaavkonečnomdôsledku
tak aj v jej prospech. Súd dodal, že pre určenie povinnosti nahradiť trovy konania medzi účastníkmi nie
je významné, že niektorý z nich je oslobodený od súdnych poplatkov. Súd podľa § 232 ods. 3, ods. 4
CSP povolil účastníkom konania uhradiť trovy konania štátu v pravidelných mesačných splátkach, a to
vo výške 50,- eur, a to s poukazom na ich majetkové pomery, nakoľko posúdil, že jednorazové zaplatenie
danejsumybypreúčastníkovkonaniamohlosprihliadnutímnaichmesačnépríjmyavýdavkyznamenať

zhoršenieichsociálnejsituácie.Obajamajúsícepríjemvovýškepresahujúcej1.000,-eur(matka1.120,-
eur a otec 1.000,- eur až 1.300,- eur) ich mesačné výdavky sú vo výške 764,- eur (u matky), resp. 560,-
eur (u otca), rozdiel teda predstavuje 356,- eur u matky a 440,- eur u otca (pri výpočte zo sumy príjmu
1.000,- eur). Trovy konania vo výške 652,28 eura (t.j. polovice sumy priznaného znalečného), by tak
mohli znamenať pre účastníkov konania ohrozenie uspokojovania ich základných potrieb na určitý čas,

nakoľko uvedená suma prestavuje u matky takmer dvojnásobok a u otca jeden a pol násobok finančnej
rezervy v tom ktorom mesiaci. Trovy konania tak budú účastníci konania splácať po dobu 13 mesiacov,
ktorú súd považuje za adekvátnu vzhľadom na ich majetkové pomery uvedené vyššie.

12. Súd zamietol návrh matky na uloženie výchovného opatrenia, a to poradenského procesu v trvaní

šesť mesiacov, s ktorým uložením vyjadril súhlas aj otec maloletého dieťaťa. V zmysle zákona o
rodine možno uložiť výchovné opatrenie v prípade, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa.
Vychádzajúc z uvedeného súd návrhu matky nevyhovel, nakoľko má za to, že ani prípadné uloženie
výchovného opatrenia spočívajúce v odbornom poradenstve by nebolo účelné, a to s poukazom na
doterajší priebeh poradenského procesu. Spolupráca rodičov s Referátom poradensko-psychologických

služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny prebiehala v období od 26.09.2022 do 16.03.2023 so
záverom, že psychologicko-poradenskými metódami sa nepodarilo výrazne upraviť vzťah a komunikáciu
medzi klientmi (č.l. 62). Následne na základe zhodného návrhu rodičov súd na pojednávaní dňa
06.12.2023 vyzval rodičov na absolvovanie psychologického poradenstva, a to aj za účasti maloletého
dieťaťa (t.j. nenariadil výchovné opatrenie v zmysle ustanovenia § 37 zákona o rodine). Zo záverečnej

správy zo spolupráce s klientmi zo dňa 29.02.2024 (č.l. 174) vyplýva, že rodičia maloletého dieťaťa
nie sú vôbec schopní sa na niečom spoločne dohodnúť a je predpoklad, že ani v blízkej budúcnosti
sa psychologicko-poradenskými prostriedkami nepodarí komunikáciu u klientov zlepšiť tak, aby boli
schopní sa dohodnúť. Rodičom bolo odporučené nevystavovať maloletého ich konfliktom ani tlaku, aby
si vybral jedného z rodičov a bolo by vhodné, aby maloletý navštevoval psychoterapeuta. Z uvedeného

súd vyvodil, že uloženie výchovného opatrenia by v danom prípade nebolo účelné, a to stotožniac
sa s názorom kolíznej opatrovníčky. Má za to, že závery poradenského procesu nie sú naviazané
na štádium prebiehajúceho konania na súde, t.j. nesmerujú len na možnosť uzatvorenia rodičovskej
dohodyvrámcikonania,alemajúširšírozmerspočívajúcivneúčelnostiďalšiehoporadenskéhoprocesu,
a to vzhľadom na postoj rodičov ako aj maloletého dieťaťa. Ako už bolo uvedené, vzťahy medzi

rodičmi maloletého E. sú vážne narušené, konfliktné a môžu mať negatívny vplyv na výchovu a celkový
vývoj maloletého dieťaťa. Z uvedeného dôvodu referát poradensko-psychologických služieb odporučil,
aby maloletý navštevoval psychoterapeuta. V tomto smere súd konštatuje, že ustanovenia zákona o
rodineneupravujúmožnosťuloženiavýchovnéhoopatreniaspočívajúcehovabsolvovanípsychoterapie,
pričom takýto proces nie je referát poradensko-psychologických služieb oprávnený vykonávať (viď

vyjadrenie kolíznej opatrovníčky na pojednávaní dňa 13.3.2024). Súd dodal, že aj bez uloženia uvedenej
povinnosti rodičom nič nebráni absolvovať poradenský proces (v podobe psychologického, sociálneho či
iného odborného poradenstva), resp. u maloletého psychoterapeutický proces, pokiaľ dôjde k zmene v
prístupe k zachovaniu a rozvíjaniu vzťahu oboch rodičov s maloletým dieťaťom a zároveň keď si rodičia
uvedomia svoju zodpovednosť vyplývajúcu zo zákonných ustanovení upravujúcich rodičovské práva a

povinnosti.

13. Na záver súd uviedol, že zamietol návrh manžela na vykonanie dokazovania výsluchom svedka B. B.
(spoločného už plnoletého dieťaťa rodičov) z dôvodu, že ho považoval za nadbytočný, nakoľko má za to,že by ním neboli zistené relevantné skutočnosti pre rozhodnutie vo veci samej. Manžel návrh odôvodnil
tým, že výsluchom svedka by mohli byť získané informácie ohľadom zabezpečovania starostlivosti o
maloletého, nakoľko svedok žije v spoločnej domácnosti s rodičmi a s maloletým dieťaťom. Súd však

uvádza, že vykonaným rozsiahlym dokazovaním boli preukázané podstatné skutočnosti potrebné na
rozhodnutie vo veci, ktoré by podľa názoru súdu boli výsluchom svedka len potvrdené.

14. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, nakoľko neboli naplnené podmienky, v zmysle ktorých by podľa CMP bolo možné

účastníkovi trovy konania priznať.

15. Voči rozsudku súdu prvej inštancie v častiach výrokov II., III., IV., V., VI., a VII. podala odvolanie
matka maloletého a to z dôvodov, že považuje napadnuté rozhodnutie sudu prvej inštancie za
nesprávne. Nesprávnosť napadnutého rozhodnutia vyplýva najmä z viacerých pochybení súdu prvej
inštancie pri zisťovaní a hodnotení skutkového stavu, pri interpretácii a aplikácii právnych predpisov a

pri procesnom postupe súdu. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa nijako nevysporiadal so skutkovými
tvrdeniami navrhovateľky a so zisteniami znalca. Úplne ignoroval zistenia súdnej znalkyne, ktorá
vo svojom posudku vyslovene uviedla, že „otec svojho syna manipuluje“. Súd svojim rozhodnutím
závažným spôsobom a bez relevantného dôvodu obmedzil právo dieťaťa na rovnocenný vzťah k
matke a obmedzil a ukrátil zákonné rodičovské práva matky, pretože matka je spôsobilá zabezpečovať

starostlivosť o dieťa, túto starostlivosť spolu s otcom od narodenia dieťaťa zabezpečuje a z vykonaného
dokazovaniavžiadnomprípadenevyplynulo,žebytubolakýkoľvekrelevantnýdôvodnauprednostnenie
otca pri výchove dieťaťa. Práve naopak bolo zistené, že otec nemá najvhodnejšie podmienky pre
starostlivosť o dieťa, že otcova pracovná doba mu neumožňuje riadnu starostlivosť o maloletého, že otec
má benevolentný prístup k maloletému a pod.a napriek všetkým týmto zisteniam súd zveril maloletého

len do starostlivosti otca. Rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné a vnútorne rozporné, keď súd si
napríklad sám ustálil, že starostlivosť o maloletého primárne zabezpečuje otec a súčasne mal súd za
preukázané, že „rodičia doteraz bývajú spoločnej domácnosti“ a teda zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že
by starostlivosť o maloletého primárne zabezpečoval otec. Sud týmto postupom bezdôvodne preferuje
v starostlivosti o maloletého jeho brata a nie rodičov maloletého, čím svojvoľne odníma a ukracuje právo

dieťaťa aj právo rodiča na zabezpečenie starostlivosti o dieťa rodičom dieťaťa, v tomto prípade matkou.
Súd zjavne na zľahčenie zistenej manipulácie otca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia svojvoľne
uviedol, že takisto možno konštatovať, že aj matka maloletého ovplyvňuje, pričom takéto zistenia
súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a navyše znalkyňa vo svojom ZP výslovne uviedla,
že „matka má limitované možnosti manipulovať svojho syna", že „matka má obmedzenú schopnosť

výchovne vplývať na maloleté dieťa“ a pod.. Súdom nariadená úprava je nesprávna a diskriminačná
voči matke maloletého dieťaťa a tým je súčasne v rozpore aj so záujmami maloletého dieťaťa. Súd
pri svojom rozhodovaní nezohľadnil skutočnosť, že v konaní bola preukázaná spôsobilosť a záujem
matky mať dieťa zverené do osobnej starostlivosti, súd ani kolízny opatrovník nezistili v starostlivosti
matky o maloleté dieťa žiadne nedostatky a napriek tomu súd maloleté dieťa nezveril do osobnej

starostlivosti. Súd v bode 23 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, že podľa názoru súdu
by striedavá osobná starostlivosť (rovnako ako spoločná osobná starostlivosť) bola pre maloleté dieťa
v najlepšom záujme, nakoľko obaja rodičia doteraz bývajú spoločne a zabezpečujú tak starostlivosť
o maloletého v rovnakej domácnosti a napriek tomu súd nerozhodol o zverení maloletého do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. V konaní bolo preukázané, že obaja rodičia počas konania

pripustili takúto formu starostlivosti a dokonca matka v záujme uzatvorenia dohody s otcom takúto
formu starostlivosti nenavrhla, za týmto účelom bolo aj pojednávame dňa 29.03.2023 odročené, ale
k dohode napokon neprišlo, pretože otec so striedavou osobnou starostlivosti nesúhlasil. Matka však
súhlas so striedavou starostlivosťou nikdy neodvolala a ešte aj v záverečnej reči na pojednávaní
13.03.2024 uviedla, že rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti ponecháva na úvahe súdu.

Súd vec nesprávne právne posúdil, keďže súd nerozhodol o zverení dieťaťa do striedavej osobnej
starostlivosti z dôvodu, že to nenavrhoval ani jeden z rodičov, pričom podľa ustanovenia§ 24 ods. 3
môže súd zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti ak sú kumulatívne splnené štyri podmienky a
to: a) obidvaja rodičia sú spôsobilí vychovávať dieťa, b) obidvaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o
dieťa záujem, c) je to v zaujme dieťaťa, d) budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Navrhovateľka

konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené
a celkové vyznenie odôvodnenia je nepresvedčivé. Odôvodnenie súdu prvej inštancie je totiž vnútorne
rozporné a jeho celkové vyznenie je zmätočné. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva,
ktoré skutkové a právne závery boli pre rozhodnutie súdu prvej inštancie rozhodujúce a prečo súdrozhodol tak ako rozhodol. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žiadnym
spôsobom nevysporiadal so závermi znaleckého dokazovania. Súd sa dostatočne nevysporiadal ani
s tým, prečo a z akého dôvodu súd nezveril maloleté deti do starostlivosti matky alebo do striedavej

osobnej starostlivosti a prečo pri starostlivosti o maloleté deti uprednostnil otca. Napadnuté rozhodnutie
je teda nepreskúmateľné. Z toho vyplýva, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.

16. Z vykonaného dokazovania bolo bez pochýb preukázané, že pracovný čas matky je od pondelka

do piatku od 7.00 hod. do 15.00 hod. a preto má matka lepšie predpoklady na zabezpečenie osobnej
starostlivosti o maloletého. Matka uznáva dôležitosť druhého rodiča v živote maloletého a je schopná
podporovať vzťah otca s maloletým, naproti tomu otec matku absolútne nerešpektuje, pred maloletým
sa k matke správa hrubo a vulgárne jej nadáva, čo môže mať nepriaznivý vývoj na správny emocionálny
vývoj maloletého a jeho budúci vzťah k ženám. Matka kladie dôraz na to, aby mal maloletý režim, v
rámci ktorého sa naučí dodržiavať určité pravidlá, zásady slušného správania a osvojí si plnenie svojich

povinnosti (v tomto období veku najmä školské povinnosti). Naproti tomu na strane otca bolo zistené,
že otec nemá zabezpečený pracovný čas tak, aby mohol reálne zabezpečovať osobnú starostlivosť
o maloletého. Otec pracuje aj cez víkendy a jeho pracovná doba aj počas týždňa je do neskorých
večerných hodín. Otec od maloletého nevyžaduje dodržiavanie žiadneho režimu a žiadnych pravidiel
(okrem iného matka poukazuje aj na to, že otec pravidelne chodí s maloletým do pohostinstva, kde je

maloletý svedkom toho ako otec užíva alkoholické nápoje a to kedykoľvek počas dňa a tiež do neskorých
večerných hodín), že otec nie je schopný komunikovať a spolupracovať s matkou na zaistení potrieb
a na výchove maloletého, že otec vystavuje maloletého neprijateľnému správaniu jedného rodiča k
druhému rodičovi (v tomto prípade neprijateľné správanie otca k matke). Súd si pred svojim rozhodnutím
nevyžiadal správu zo školského zariadenia, ktoré maloletý navštevuje. Súd teda pred rozhodnutím

o zverení dieťaťa do starostlivosti len jedného z rodičov, v tomto prípade otca, žiadnym spôsobom
nezisťoval či vôbec a prípadne akým spôsobom otec komunikuje so školou, či a akým spôsobom sa otec
podieľa na zabezpečovaní plnenia školských povinností a dodržiavania odporúčaní učiteľov a podobne.

17. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník. Uviedol, že bol vykonaný pohovor s maloletým

bez prítomnosti otca. Maloletý uviedol, „ že nevie, prečo prišiel. Do školy chodí rád, učí sa priemerne,
na vysvedčenie bude mať jednotky a dvojky. Na prázdniny zatiaľ nemá žiadne plány. Viac času trávi s
otcom, lebo mama od rozvodu nie je väčšinou doma. Tak polovicu týždňa je doma a polovicu preč. Aj
mu vždy povie, že nebude doma. S otcom sa hrávajú spoločenské hry, chodia aj von, často sa hráva aj
hry na počítači, chodí tiež von s kamarátmi tak 3 krát do týždňa. Býva vonku tak do 19:00 hod. Počas

víkendov nevedel uviesť, čo robia. Upratuje doma otec, niekedy aj on s bratom, občas mama. Teraz si
myslí, že nemajú upratané. Varí otec, vie uvariť rôzne jedlá, mama málo. Otec si dáva maximálne pivo,
opitý nebýva. S mamou tiež hráva spoločenské hry, aj sa s ňou rozpráva, nemá s tým problém. Maloletý
nepoužíva vulgarizmy, občas, keď sa niečo nepodarí, si otec zanadáva. Rodičia sa spolu nehádajú,
nekomunikujú spoločne. Jeden na druhého mu nič zlé nehovoria, ani proti druhému nenavádzajú. Chce

naďalej zostať bývať v C., ideálne s otcom. S mamou sa niekedy nechce rozprávať preto, že sa bojí,
že zase sa bude rozprávať o rozvode, čo pre neho nie je príjemná téma, ale inak nemá problém s ňou
komunikovať. Tiež sa bojí, že by ho zobrala do C. k jej priateľovi, s ním sa spoznať nechce, ešte ho
nepozná. Maloletý priznal, že to má v domácnosti ťažké, rozplakal sa, plakal do konca pohovoru. S
otcovou priateľkou si vychádza dobre, ale nechodia k nej často. Maloletý tiež uviedol, že nemá potrebu

chodiť s psychológovi, myslí, že by mu to nepomohlo.“

18. Kolízny opatrovník má za to, že maloletý by mal byť zverený do striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov s tým, aby rodičia nežili v spoločnej domácnosti, čo im bolo opakovane uvádzané,
nakoľko to nie je v záujme maloletého.

19. K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletého. Uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožouje s
rozsudkom súdu prvej inštancie, nako3ko ho považuje za správny, zákonný, riadne a zrozumite3ne
odôvodnený. Má za to, že sa súd prvej inštancie vyporiadal s vykonaným dokazovaním a tieto dôkazy sa
premietli aj v jeho rozsudku. Nemožno sa stotožni? s tvrdením navrhovate3ky, že pokia3 súd rozhodne

o zverení maloletého do osobnej starostlivosti jedného z rodieov, tak zároveo obmedzuje a ukracuje
zákonné práva druhého rodiea. Z rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd zachoval zákonné
rodieovské práva navrhovate3ky. Otec rešpektuje a zoh3adouje názor maloletého na zverenie do
osobnej starostlivosti. Naopak navrhovate3ka si presadzuje len svoje vlastné predstavy a následne tietovnucuje maloletému, eo ureite nie je v záujme maloletého. Pokia3 teda navrhovate3ka nekoná v záujme
maloletého, koná proti jeho záujmom, eo by mal odvolací súd dôsledne vyhodnocova?. Odvolanie
navrhovate3ky považuje za vnútorne rozporné a nezrozumite3né. Má za to, že ani navrhovate3ka

vlastne nevie, eoho sa domáha, kei si svoje tvrdenia easto vyvracia a popiera predchádzajúce
tvrdenia ialšími návrhmi. V tejto súvislosti poukazuje na to, že navrhovate3ka na jednej strane
nesúhlasí so zverením maloletého do osobnej starostlivosti otca, nako3ko otec pod3a nej nie je
vhodný na zabezpeeovanie osobnej starostlivosti o maloletého, na druhej strane však vyeíta súdu,
že nerozhodol o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodieov a tvrdí, že dokonca

takúto formu starostlivosti navrhovala a súhlasila s oou. Z jej návrhov v súdnom konaní však vyplýva,
že žiadala, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti. Je nezrozumite3né a zmätoené,
ak navrhovate3ka vyeíta otcovi nedostatky vo výchove maloletého, ktorými odôvodouje zverenie
maloletého do jej starostlivosti a vzápätí vyeíta súdu, že nezveril maloletého do striedavej osobnej
starostlivosti rodieov. Manžel v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie v
súvislosti s tým, preeo nerozhodol o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodieov,

nako3ko odôvodnenie súdu považuje za zrozumite3né a presvedeivé. Navyše zdôrazouje, že súd takto
prihliadal aj na záujem a názor maloletého, ktorý premietol do svojho rozhodnutia, eo nesporne možno
považova? za zásadné pozitívum rozsudku. Výhrady navrhovate3ky, že súd prvej inštancie mal vykona?
ialšie dokazovanie, napr. dopyt na školské zariadenie, považuje za nedôvodné, nako3ko v konaní
nebolo zistené, ani navrhovate3kou namietané, že by otec zanedbával svoje rodieovské povinnosti,

v dôsledku eoho by nebol školský prospech maloletého na požadovanej úrovni. S uvedeným súvisí
aj nedôvodná argumentácia navrhovate3ky, že otec nemá zabezpeeené pracovné povinnosti tak, aby
mohol zabezpeeova? maloletému osobnú starostlivos?. Jedná sa o tendenené tvrdenie navrhovate3ky,
ktoré bolo v konaní vyvrátené. Odvolanie preto považuje za nedôvodné.

20. Otec maloletého sa vyjadril k správe kolízneho opatrovníka. Všetky tvrdenia matky uvedené v správe
KO zo doa 17.05.2024 otec odmieta. Z vykonaného pohovoru s maloletým vyplýva, že matka si zámerne
vymýš3a na otca klamstvá, len aby dosiahla to, eo požadovala vo svojom návrhu. Nesleduje tak záujem
svojho syna, ale len ten svoj. Vzh3adom na vek a rozumovú vyspelos? maloletého je potrebné, aby bol
zoh3adnený jeho názor v danej veci. V tomto poukazuje v celom rozsahu nielen na výpovei maloletého

pred sudcom, ale aj jeho následné tvrdenia uvedené pri pohovore s KO. Nerozumie názoru KO, ktorý
aj napriek znalosti skutkového stavu preferuje zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodieov. Má za to, že ak by bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodieov,
matka by „svoj eas“ využívala na pokraeovanie v nenávistných prejavoch voei otcovi a maloletý by
tak bol neustále vystavovaný stresovým a nepríjemným situáciám, kedy by ho matka defacto nútila

vníma? svojho otca ako neschopného alkoholika. Navyše matka deklaruje, že má záujem o mestský
byt v G., eo znamená, že maloletý by v prípade zverenia do striedavej osobnej starostlivosti rodieov
menil prostredie, na ktoré je zvyknutý, s eím opakovane vyjadroval nesúhlas. Záverom poukazuje na
vyjadrenie matky pred KO (uvedené v správe zo doa 17.05.2024), kde matka žiada zverenie maloletého
do jej osobnej starostlivosti, rovnako ako to žiadala pred súdom, preto má za to, že nie je naplnená ani

zákonná podmienka zverenia do striedavej osobnej starostlivosti rodieov, nako3ko ani jeden z rodieov
neprejavil záujem o takúto formu starostlivosti.

21. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku ialej len „CSP“), po
zistení, že odvolanie oprávneným úeastníkom – matkou maloletého bolo podané veas (§ 362 ods. 1

CSP), oprávneným subjektom - úeastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúš?a (§ 355 ods. 1
CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že
odvolate3ka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1
CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania

(§ 66 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), kei
dospel k záveru, že odvolanie matky maloletého je dôvodné.

22. Predmetom konania je návrh matky o rozvod manželstva a úpravu rodieovských práv a povinností
k maloletému, kei súd prvej inštancie manželstvo navrhovate3ky a jej manžela rozviedol, maloletého E.

zveril do osobnej starostlivosti otca, rozhodol, že obaja rodieia sú oprávnení maloleté die?a zastupova?
a spravova? jeho majetok v bežných veciach, matku zaviazal prispieva? na výživu maloletého sumou po
220 eur mesaene, upravil styk matky s maloletým, zamietol návrh na nariadenie výchovného opatrenia,
rozhodol o trovách štátu a trovách konania. Predmetom odvolacieho konania je s oh3adom na obsahnapadnutého rozhodnutia posúdi? správnos? rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý zveril maloletého
do osobnej starostlivosti otca a s tým súvisiace výroky o vyživovacej povinnosti matky, úprave styku
a trovách štátu a trov konania. Pokia3 ide o výrok VIII. hoci ho matka formálne uviedla v odvolaní ako

napadnutý výrok, nako3ko však odvolací súd posudzuje odvolanie z h3adiska obsahu a nejde o závislý
výrok k výroku o zverení maloletého do osobnej starostlivosti má preto za to, že táto eas? rozsudku
napadnutá nebola a preto nie je predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

23. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštaneného súdu

odvolací súd konštatuje, že odvolanie matky je dôvodné a z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné
zisti?, akými úvahami sa súd riadil pri rozhodovaní o zverení maloletého do osobnej starostlivosti
otca, kei uviedol, že pod3a názoru súdu striedavá osobná starostlivos? (rovnako ako spoloená osobná
starostlivos?) bola pre maloleté die?a v najlepšom záujme, nako3ko obaja rodieia doteraz bývajú
spoloene a zabezpeeujú tak starostlivos? o maloletého v rovnakej domácnosti, avšak zároveo o nej
nerozhodol z dôvodu, nesúhlasu oboch rodieov s takýmto spôsobom rozhodnutia o maloletom, eo

však nezodpovedá vyjadreniu matky na pojednávaní a zároveo pokia3 rozhodol o zverení maloletého
do osobnej starostlivosti otca, je možné prisvedei? tvrdeniam matky v tom, že napriek tomu, že
mal preukázanú manipuláciu maloletého zo strany otca a uviedol, že uvedené ho nemôže vylúei?
z napaoania rodieovských práv a povinností, nevysporiadal sa s tým, ei týmto spôsobom by nemohli by?
upreté jej rodieovské práva, nako3ko ako ialej vyplynulo aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia,

otec má k nemu benevolentnejší prístup než matka, eo môže ma? vplyv aj na vyjadrenie maloletého.
Pod3a jeho názoru (s prihliadnutím na argumentáciu znalkyne) nie je vylúeené, že matka používa
v komunikácii s maloletým argumenty proti otcovi, eo je však v rozpore s ialším tvrdením znalkyne
v znaleckom posudku, ktorá uviedla, že matka má limitované možnosti manupulova? svojho syna,
nako3ko on prijíma jej komunikáciu v optike “matka klame“ a jej tvrdenia v zásade všetky spochybouje

v kontexte aj s vyjadrením maloletého s kým chce zosta? po rozvode manželstva rodieov.

24. Pod3a § 2 ods. l CMP na konania pod3a tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

25.Pod3a§24ods.1Zákonaorodine,vrozhodnutí,ktorýmsarozvádzamanželstvorodieovmaloletého
die?a?a, súd upraví výkon ich rodieovských práv a povinností k maloletému die?a?u na eas po rozvode,
najmä ureí, ei maloleté die?a zverí do spoloenej osobnej starostlivosti obidvoch rodieov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodieov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodieov, kto ho bude
zastupova? a spravova? jeho majetok. Súd súeasne ureí, ako má rodie, ktorému nebolo maloleté die?

a zverené do osobnej starostlivosti, prispieva? na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodieov o výške
výživného.

26.Pod3a§24ods.3zákonaorodine,vrozhodnutí,aksúobidvajarodieiaspôsobilídie?avychováva?a
ak majú o osobnú starostlivos? o die?a obidvaja rodieia záujem, tak súd môže zveri? die?a do striedavej

osobnej starostlivosti obidvoch rodieov, ak je to v záujme die?a?a a ak budú takto zaistené potreby die?
a?a. Ak so striedavou osobnou starostlivos?ou súhlasí aspoo jeden z rodieov die?a?a, tak súd musí
skúma?, ei bude striedavá osobná starostlivos? v záujme die?a?a.

27. Právnym posúdením je einnos? súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo
222/2009 zo doa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) sa
rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá
hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne
posúdenie veci konkrétne spoeíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval

správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil,
ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo
4/2009).

28. Pod3a § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, eoho sa žalobca domáhal, aké

skutoenosti tvrdil, aké dôkazy oznaeil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutoenosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, preeo nevykonal ialšie navrhnutédôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedeivé.

29. Nepreskúmate3nos? rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym
procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožni? úeastníkovi konania, resp. sporovej strane, aby
uplatoovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý
proces.

30. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces ( el. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, el. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane 3udských práv a základných slobôd ) je umožni? každému bez akejko3vek
diskriminácie reálny prístup k súdu, prieom tomuto právu zodpovedá povinnos? súdu vo veci kona? a
rozhodnú?. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie
sú svojvo3né, neudržate3né alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel

a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo úeastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
( IV. ÚS 252/04 ), ani právo na to, aby bol úeastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami ( I. ÚS 50/04).

31. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie vo vz?ahu k napadnutým
výrokom s vyššie uvedenými kritériami je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil.

32. Z obsahu spisu vyplýva, že obaja rodieia navrhovali zveri? maloletého do svojej starostlivosti
s tým, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obaja rodieia žijú v spoloenej domácnosti. Vo

veci bolo nariadené znalecké dokazovanie znalkyoou doc. PhDr. Danielou Eechovou, Phd., znalkyoou
odboru: Psychológia, poradenská psychológia, ktorá vo svojom znaleckom posudku uviedla, že obaja
rodieia majú približne rovnaké predpoklady na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti. Z jeho
záverov ialej vyplýva, že matka má limitované možnosti manipulova? svojho syna, nako3ko on prijíma
jej komunikáciu v optike „matka klame“ a jej tvrdenia v zásade všetky spochybouje. Z tohto dôvodu

má matka obmedzenú schopnos? výchovne vplýva? na maloleté die?a. Eo sa však týka štruktúry jej
osobnosti, jej predpoklady na zabezpeeenie zdravého fyzického a psychického vývinu maloletého E. sú
primerané a nezistila žiaden škodlivý vplyv matky na maloletého syna. Oh3adom otca znalkyoa uviedla,
že otec svojho syna manipuluje, aj kei tvrdí, že nie. Presviedea ho, že sa má sám rozhodnú? a stavia
ho do nesmierne nároenej situácie výberu medzi dvoma rodiemi. Implicitne a najmä svojím správaním

k matke v prítomnosti maloletého vplýva znaene aj svojím liberálnym rodieovstvom. Otcove predpoklady
na zabezpeeenie zdravého fyzického a psychického vývinu maloletého E. sú podobné ako matkine,
rozdielomjeotcovhostilnývz?ahkmatke,ktorýovplyvoujevšetkojehoprežívanieanáslednesprávanie.

33. Ako je už vyššie uvedené, súd prvej inštancie v bode 23 uviedol, že striedavá osobná starostlivos?

(rovnako ako spoloená osobná starostlivos?) bola pre maloleté die?a v najlepšom záujme, nako3ko
obaja rodieia doteraz bývajú spoloene a zabezpeeujú tak starostlivos? o maloletého v rovnakej
domácnosti. O takejto forme starostlivosti však nerozhodol nako3ko ani jeden z rodieov nenavrhoval
zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. Súd na uvedenú možnos? zverenia maloletého
upozornil rodieov, títo však na odporúeanie súdu nereflektovali a zotrvali na stanovisku, že so

striedavou osobnou starostlivos?ou nesúhlasia. Ako však vyplýva z vykonaného dokazovania matka
prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že nesúhlasí so zverením do spoloenej osobnej
starostlivosti, ale eo sa týka striedavej osobnej starostlivosti túto ponecháva na úvahe súdu, ale myslí si,
že nie je vhodná. Na základe vyššie uvedeného vyjadrenia matky je možné vyvodi?, že hoci sama tento
spôsob starostlivosti nenavrhla, súhlasí s ním, pokia3 by týmto spôsobom uvažoval súd prvej inštancie.

Uvedené potom znamená, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, kei neposudzoval
podmienky striedavej osobnej starostlivosti, pokia3 sám uviedol, že ide o formu starostlivosti, ktorá by
bola v najlepšom záujme maloletého.

34. Odvolací súd má navyše za to, že ak v konaní bude preukázané, že ide o nesúhlas spoeívajúci

na dôvode, ktorý preukázate3ne nemá negatívny vplyv na záujem die?a?a, nemôžu súdy na tomto
nesúhlase postavi? rozhodnutie, ktorým návrhu na zverenie do striedavej starostlivosti nevyhovejú.
Opaený postup je totiž v rozpore so základným právom druhého rodiea na spravodlivý proces pod3a
e. 36 Listiny a súeasne zásahom nielen do základného práva vychováva? a stara? sa o svoje maloletédie?a pod3a elánku 32 ods.4 Listiny, ale aj do základného práva die?a?a na rodieovskú výchovu a
starostlivos? pod3a toho istého elánku Listiny. Ústavný súd ER zdôraznil, že zverenie die?a?a do
výluenej výchovy jednému z rodieov nesmie by? výrazom ústupku vzájomnej rivalite rodieov, ktorá

sleduje len ,, boj o die?a“, prípadne nízke pohnútky jedného rodiea k trápeniu druhého rodiea cez ich
vlastné die?a. Súdy môžu a majú možnos? využíva? prostriedky poskytnuté im zákonom o rodine,
ktorými môžu postihova? toho z rodieov, ktorý si už zámerne, alebo z nedbanlivosti marí verejný záujem
na riadnu výchovu a rozvoj osobnosti die?a?a ( nález Ústavného súdu ER III. ÚS 1206/09).

35. Odvolací súd však poukazuje aj na to, že je dôvodná aj ialšia odvolacia argumentácia matky,
ktorá považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nepreskúmate3ný, vnútorne rozporný. Na základe
záverov, ktoré vzišli z vykonaného dokazovania, mal súd prvej inštancie za to, že zverenie maloletého
do osobnej starostlivosti otca, jeho zverením nebude porušené jeho právo na vytváranie a rozvoj
vz?ahových väzieb s obidvomi rodiemi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, ale naopak bude
rešpektované jeho právo na bezpeeie, ako aj stabilitu prostredia, v ktorom sa die?a zdržiava, ktoré

kritériá je potrebné zoh3adoova? pri zis?ovaní jeho najlepšieho záujmu. Uviedol aj to, že nemožno sa
stotožni? s argumentáciou matky, že názor die?a?a nemôže by? jediným kritériom na rozhodnutie o
zverení maloletého do starostlivosti jedného z rodieov.

36. Za predpokladu, že je die?a dostatoene rozumovo a emocionálne vyspelé, je nutné jeho prianie

považova? za zásadné vodítko pri h3adaní jeho najlepšieho záujmu. Súeasne však nie je možné, aby
všeobecné súdy postoj die?a?a bez ialšieho prevzali a aby svoje rozhodnutie založili iba na jeho prianí
a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho záujmov. Názor die?a?a je treba zoh3adoova?
ve3mi citlivo, pretože die?a samo nemusí by? ani vo vyššom veku schopné plne odhadnú? dopad
svojho postoja. (Uznesenie Ústavného súdu ER zo doa 10.01.2023, sp. zn. II. ÚS 2628/22) Die?a má

teda zákonom garantované právo by? vychovávané oboma rodiemi, a to aj v prípade, ak rodieia spolu
nežijú. Aj rodie, ktorému die?a nebolo zverené do starostlivosti musí ma? preto zabezpeeenú možnos?
v primeranom rozsahu podie3a? sa na výchove die?a?a, osobne sa o die?a stara? a budova? citové a
rodinné väzby s ním, nako3ko stále zostáva rodieom so všetkými právami a povinnos?ami z tohto vz?
ahuvyplývajúcimi.Svojeprávovychováva?die?arealizujerodiepredovšetkýmprostredníctvomstretnutí

s die?a?om. Z uvedeného dôvodu súd rozhodujúci vo veci úpravy rodieovských práv a povinností
kmaloletýmde?ommusívždydôslednerešpektova?právodie?a?anavýchovuastarostlivos?zostrany
obidvoch rodieov a jeho právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného
styku s obidvomi rodiemi ako je zakotvené v § 24 ods. 5 Zákona o rodine. Pri rozhodovaní súd musí teda
vždy dba? na zachovanie vz?ahu die?a?a k obidvom rodieom a vždy prihliada? na jeho záujem, najmä

na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiea
dohodnú? sa na výchove a starostlivosti o die?a s druhým rodieom. Je pritom treba ma? na zreteli, že
akáko3vek deformácia vz?ahu medzi rodieom a die?a?om v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ?ažko
napráva.

37. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie sa dá vyvodi?, že s oh3adom na závery znaleckého posudku
a vyjadrenie maloletého rozhodol o jeho zverení otcovi, hoci na strane matky nezistil také skutoenosti,
ktoré by ju vylueovali z jej starostlivosti o maloletého. Naopak bolo preukázané, že otec maloletého
manipuluje, má k nemu benevolentnejší prístup, má nepravidelnú pracovnú dobu oproti matke, avšak
nezdôvodnil ei týmto svojím rozhodnutím, kde mal preukázanú manipuláciu otca nebude maloletý aj

naialej pod týmto vplyvom, ei uvedené nebude ma? ialší dosah na vz?ah matky a syna, ale aj na
realizáciu jej styku s maloletým. Z tohto h3adiska je rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmate3ným
a nie je tak zrejmé, ei naozaj je tento spôsob rozhodnutia v najlepšom záujme maloletého.

38. V súhrne vzh3adom na uvádzané sa tak vec dostala do takej polohy, v ktorej by náprava pochybení

súdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutoenosti mala
za následok aj nahrádzanie einnosti súdu prvej inštancie (úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu
na ne ureitých einností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž stále prieskum správnosti
rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania a nie vykonávanie základného
dokazovania).

39. Na tomto mieste treba opätovne pripomenú?, že predmetom je nenávrhové konanie, kedy súd
aj bez návrhu môže vykona? dôkazy, ktoré úeastníci nenavrhli. Rozhodnutie v osobnej starostlivosti
môže by? realizované rôznym spôsobom od zmeny výchovného prostredia od jedného rodiea kdruhému, cez striedavú starostlivos? oboch rodieov (v rozsahu jedna ku jednej) až po celkom jemné
modifikácie úpravy styku druhého rodiea s maloletým die?a?om. Inak povedané, ak nie je dobre možný z
akýchko3vek dôvodov model starostlivosti, pri ktorej bude zachovaný rovnaký podiel každého z rodieov

na starostlivosti o maloleté die?a, súd pod3a okolností prípadu volí taký model úpravy styku die?a?a s
druhým rodieom, aký zodpovedá najlepšiemu záujmu die?a?a. Pritom súd vždy posudzuje celý súbor
relevantných faktorov, ako vz?ahy medzi die?a?om a rodiemi, záujem rodieov o die?a, spôsobilos?
každého rodiea stara? sa o die?a, súrodenecké väzby, vhodnos? bytových podmienok, schopnos?
komunikácie medzi rodiemi a pod. a samozrejme, ako náhle je to vzh3adom na vek a rozumovú

vyspelos? die?a?a možné, berie do úvahy aj názor die?a?a samotného. Nako3ko matka maloletého
nevyjadrila nesúhlas, aby die?a bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti, rozhodnutie súdu prvej
inštancie je z vyššie uvedených dôvodov nepreskúmate3né, kei súd prvej inštancie riadne neodôvodnil
ani zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca, preto neostalo odvolaciemu súdu aj z tohto
dôvodu, rozhodnutie súdu prvej inštancie zruši? a vráti? súdu prvej inštancie na nové konanie a nové
rozhodnutie.

40. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutých eastiach a v závislom výroku o trovách konania s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c)
CSP zrušil a pod3a § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ialšie konanie a nové rozhodnutie.

41. Povinnos?ou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu pod3a
ustanovenia § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, bude doplni? dokazovanie za úeelom zistenia
vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti a vysporiada sa s relevantnými námietkami matky i otca
oh3adom striedavej osobnej starostlivosti. Opätovne vzh3adom na uplynulý eas súd prvej inštancie
opätovne zistí zárobkové a majetkové pomery otca a matky za rozhodné obdobie, tiež výdavky

úeastníkov konania najmä maloletého die?a?a za rozhodné obdobie a posúdi ich opodstatnenos?
a v prípade potreby upraví styk s maloletým. Následne bude povinnos?ou súdu prvej inštancie
výsledkyvykonanéhodokazovaniakomplexnevyhodnoti?vychádzajúczozákladnéhoprincípuvo3ného
hodnotenia dôkazov zakotveného v Elánku 15 Základných princípov Civilného sporového poriadku a v
ustanovení § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky,

ako aj odvolacie argumenty matky, tieto posúdi? z h3adiska všetkých na vec vz?ahujúcich sa zákonných
ustanovení a potom vo veci znova rozhodnú?. Rozhodnutie je potrebné v každom jednotlivom výroku
náležite odôvodni? v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku.

42. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov konania pred súdom prvej

inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

43. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).