Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. február 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Obdo/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116203174
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Praženková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:7116203174.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej
a členiek senátu JUDr. Gabriely Mederovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej, v spore žalobcu ALTHAN Trade,
s.r.o., Chemlonská 1, Humenné, IČO: 47 021 438, právne zastúpený Advokátska kancelária Bröstl &
Čentík s.r.o., Rázusova 1, Košice, proti žalovanému Róbert Gerec - CORTEC, Rožňavská 16652/12,
Bratislava, IČO: 32 510 551, právne zastúpený advokátskou kanceláriou GOREJ Legal, s.r.o., Krmanova

14, Košice, IČO: 47 231 939, o zaplatenie 83 069,59 eura s príslušenstvom, konajúc o dovolaní žalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Cob/137/2021-909 zo dňa 29. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie o d m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Konanie na súde prvej inštancie

1. Okresný súd Košice I, ako súd prvej inštancie, rozsudkom č. k. 30Cb/8/2017-840 zo dňa 7.
júla 2021 žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v plnej výške. Vec
právne posúdil podľa § 476 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj len „ObZ“),
upravujúceho zmluvu o predaji podniku, podľa § 373 a nasl. ObZ, upravujúceho náhradu škody, § 422

ObZ upravujúceho vady tovaru a § 441 ObZ, upravujúceho notifikačnú povinnosť. Zistený skutkový
stav podriadil pod uvedené právne normy a s poukazom na ne žalobu zamietol. Uviedol, že žalobca
nepreukázalvadutovaru,ktorúuviedolvodstúpeníodzmluvy,ateda,žetovarvykazujeodjehouvedenia
do prevádzky nadmernú spotrebu energie oproti technickým údajom uvedeným na štítkoch. Súd prvej
inštancie bol názoru, že spotreba energie predmetných zariadení je ovplyvnená rôznymi faktormi
súvisiacimi s prevádzkou týchto zariadení, ktoré sa menia a nedajú ovplyvniť. Z uvedeného dôvodu súd

prvejinštancienevyhodnotilznaleckýposudokpredloženýžalobcomakorelevantnýahodnovernýdôkaz
na preukázanie nameraných hodnôt v ňom uvedených, resp. podstatný pre rozhodnutie vo veci samej.
Uviedol, že žalovaný nedeklaroval pri dodaní tovaru žiadne technické parametre predmetných zariadení,
ktoré by mali mať povahu kvalitatívnej vlastnosti pri uzatváraní zmluvy. Ďalej uviedol, že ak by aj mal
dodaný tovar vady, tieto neboli včas notifikované predávajúcemu. Predmetné zariadenia dodal žalovaný
žalobcovi v rokoch 2011 a 2012, pričom žalobca až listom zo dňa 26. novembra 2015 žalovaného vyzval

na odstránenie tvrdených vád a na náhradu škody, t. j. po viac ako cca troch rokoch od dodania tovaru.

Konanie na odvolacom súde

2. Proti rozsudku súdu prvej podal včas odvolanie žalobca, o ktorom Krajský súd v Košiciach (ďalej aj
„odvolací súd“) rozhodol tak, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu

prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle
§ 387 ods. 1 CSP.3. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí poukázal, že pre rozhodnutie vo veci samej bolo potrebné ustáliť
či nedostatok dodaného tovaru vymedzený žalobcom v odstúpení od zmluvy je vadou, teda či žalovaný

porušil niektorú z povinností vymedzených v § 420 ods. 1 ObZ v nadväznosti na § 422 ods. 1 ObZ a
ak áno, či bol dodržaný postup stanovený ObZ pre uplatnenie nárokov z vadného plnenia. A následne,
ak áno, či došlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy, či v súvislosti s týmto odstúpením môže žalobca
žiadať nárok uplatnený v žalobe. Uviedol, že bolo potrebné sa vysporiadať aj s námietkou žalovaného
o nesplnení notifikačnej povinnosti včas. Konštatoval, že pri posúdení existencie či neexistencie vád

je potrebné vychádzať z ustanovenia § 422 ObZ, ktorý vymedzuje tzv. faktické vady tovaru, t. j. vada
množstva, akosti a vyhotovení, vada v obale alebo vyhotovení na prepravu, dodanie iného tovaru, vady
v dokladoch potrebných na užívanie tovaru. Odvolací súd v tejto spojitosti uviedol, že pre rozhodnutie
vo veci samej vo vzťahu k špecifikácii vád, je dôležitá len skutočnosť, či táto konkrétna vada je daná,
pretože účinné odstúpenie od zmluvy sa viaže len na existenciu vady uvedenej v odstúpení. Na to, aby
bolo možné dôjsť k záveru, že uvedená skutočnosť je vadou, musela existovať povinnosť žalovaného

označovať predmetné zariadenia štítkami obsahujúcimi údaj o celkovej spotrebe daného zariadenia.
Žalobca nepreukázal, že si pri uzatváraní zmlúv konkrétnu spotrebu vymienil, napokon v priebehu
konania tvrdil, že uvedená skutočnosť je právne irelevantná, pretože vychádzal z údaju uvedeného na
štítku chladiarenskom zariadení, čo je podľa jeho tvrdenia doklad potrebný na užívanie tovaru. Preto,
ak spotreba zariadenia ako celku uvedenému nezodpovedá, ide podľa názoru žalobcu o vadný tovar

a o vadu v dokladoch tovaru.

3.1. Odvolací súd v nadväznosti na tvrdenie žalobcu o povinnosti štítkovať predmetné zariadenia
vyplývajúcej zo zákona o štítkovaní uviedol, že týmto zákonom bola implementovaná smernica EP
a Rady 2010/30/EÚ zo dňa 19. mája 2010, ktorou sa ustanovuje rámec zosúladenia vnútroštátnych

opatrení, ktoré sa týkajú informácií pre koncového užívateľa najmä pomocou štandardných informácií o
výrobku,ospotrebeenergie;čímsakoncovýmužívateľomumožnívybraťsiúčinnejšívýrobok.Vovzťahu
k chladiacim zariadeniam je významné Nariadenie komisie (EÚ) č. 1060/2010 zo dňa 28. septembra
2010; ktorým sa uvedená smernica dopĺňa, no platí len vo vzťahu k chladiacim zariadeniam pre
domácnosť, teda tovar dodaný právnemu predchodcovi žalobcu, sa za energeticky významný výrobok

nepovažoval. Označovanie profesionálnych chladiacich skríň energetickými štítkami ako povinnosť pre
dodávateľov zaviedlo delegované Nariadenie komisie (EÚ) 2015/1094; avšak až s účinnosťou od 1. júla
2016. Odvolací súd konštatoval, že na základe uvedeného je nesporné, že povinnosť žalovaného opatriť
predmetné zariadenia štítkom obsahujúcim informáciu o celkovej spotrebe energie na tele chladiaceho
zariadenia v čase uzatvorenia kúpnych zmlúv neexistovala. Ak aj túto povinnosť ukladali technické

normy, jej uvádzaním sa sledoval iný účel (bezpečnosť práce, atď.), nie deklarovanie celkovej spotreby
energie pre koncového užívateľa ako relevantného údaja vo vzťahu ku kúpe daného zariadenia.

3.2. Zdôraznil, že žalobcom predložený znalecký posudok je pre rozhodnutie vo veci samej irelevantný.
Vo vzťahu k uplatnenému nároku nie je podstatné, či žalovaný porušil alebo neporušil iné svoje

povinnosti vyplývajúce mu z uzavretých kúpnych zmlúv (ak by k takým došlo), ktorých prípadné
porušenie by mohlo byť vadným plnením, ale len skutočnosť, že zariadenia vykazujú od ich uvedenia do
prevádzky nadmernú spotrebu energie oproti technickým údajom uvedeným na štítkoch nachádzajúcich
sa na dodaných zariadeniach, je vadným plnením tak ako to predpokladá ustanovenie § 420 ods. 1
ObZ; pretože v súvislosti s postupom pri uplatňovaní nárokov z vadného plnenia upraveného v ObZ

len existencia tejto vady môže viesť k účinnému odstúpeniu od zmluvy, keďže odstúpenie sa viaže na
existenciu vady v ňom uvedenú a následne k nároku žalobcu na vrátenie bezdôvodného obohatenia.

3.3. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom vytýkaný nedostatok dodaného tovaru nie je vadou,
a teda nemohlo dôjsť k účinnému odstúpeniu zmluvy, v dôsledku čoho žalobca nemá na vydanie

bezdôvodného obohatenia nárok. Nedôvodný je aj nárok na náhradu škody, keďže nie je splnený jeden
zo základných predpokladov pre jeho priznanie, a teda porušenie žalovaného dodať tovar bez vád.
Odvolací súd pre úplnosť záverom uviedol, že ak by aj v prejednávanom prípade bolo plnenie poskytnuté
žalovaný vadné (čo podľa odvolacieho súdu nebolo), námietku žalovaného o nesplnení notifikačnej
povinnosti včas vyhodnotil ako oprávnenú. Keďže tovar bol dodaný v roku 2012, resp. začiatkom roku

2013, pričom kontrola elektrickej energie bola vykonaná zo strany žalovaného až v období od 10. júna
2015 do 9. októbra 2015 (vady boli oznámené dňa 26. novembra 2015), nemožno dôjsť k inému záveru
ako tomu, že žalobca nepostupoval v intenciách § 562 ObZ. Na záver uviedol, že argument žalobcu, že
žalovaný o vadách vedel, neobstojí, pretože žalobca nikdy nedeklaroval, že údaj o spotrebe na štítkunachádzajúcomsanatelezariadeniajeúdajomocelkovejjehospotrebe,atútopovinnosťmuneukladalo
žiadne zákonné ustanovenie.

Dovolanie žalobcu

4. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal v zákonnej lehote dovolanie žalobca (ďalej aj len
„dovolateľ“), prípustnosť ktorého odôvodnil § 420 písm. f) ako aj § 421 ods. 1 písm. b) CSP a navrhol
dovolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

5. K dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP v odôvodnení dovolania uviedol, že porušenie práva
na spravodlivý proces vzhliadol v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolacieho
súdu, ktoré malo spočívať v tom, že neuviedol, prečo odvolací súd uplatnil na zákon o štítkovaní zúžený
režim vyplývajúci zo smernice o označovaní, resp. prečo zastáva názor, že sa tento zákon nevzťahuje
na profesionálne chladiarenské zariadenia, ktoré sú predmetom konania. Smernica EP a Rady EÚ

nepredstavuje priamo záväzný právny akt. Zákonodarca pri implementácii smernice o označovaní zvolil
extenzívny prístup, ktorým v súlade s cieľom smernice o označovaní rozšíril pôsobnosť tohto zákona
aj na iné energeticky významné výrobky ako upravovali vtedajšie delegované nariadenia Európskej
komisie. Poukázal pritom, že uvedený názor vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu o štítkovaní.
Dovolateľ je názoru, že odvolací súd žiadnym spôsobom nezdôvodnil prečo argumentácia žalobcu,

ktorá sa venovala kľúčovej otázke tohto konania, a teda povinnosti žalovaného štítkovať chladiarenské
zariadenia, ktoré sú predmetom tohto konania, bola nesprávna a prečo odvolací súd považoval za
relevantnú smernicu o označovaní, ktorá nie je priamo záväzným právnym aktom EÚ, má oproti zákonu
o štítkovaní zúžený rozsah a ktorá bola dotváraná delegovanými nariadeniami EK. Názor vyjadrený
odvolacímsúdomzároveňpovažujezarozpornýsozistenýmskutkovýmstavomnazákladevykonaného

dokazovania. Namietal, že odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia opomenul rozsah zákona o štítkovaní
a venoval sa iba obsahu smernice a delegovaným nariadeniam EK, ktoré mali túto smernicu dotvoriť.
Poukázal na ďalšie nesprávne závery, kedy odvolací súd nesprávne vyhodnotil otázku povinnosti
žalovaného označiť predmetné zariadenia štítkom s údajom o jeho celkovej spotrebe v hrubom rozpore
s vykonaným dokazovaním, čo viedlo k vyhodnoteniu znaleckého posudku predloženého žalobcom do

konania za irelevantný. Namietal, že znalecký posudok by bolo možné použiť pri identifikácii spotreby
predmetných zariadení a ich porovnaniu s údajmi uvedenými na štítkoch zariadení. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cob/132/2020 zo dňa 29. júna 2021, ktorý
obdobný znalecký posudok v obdobnej veci vyhodnotil ako relevantný.

5.1. Ďalej namietal, že odvolací súd nezdôvodnil, prečo žalobca podľa neho nepostupoval v intenciách
§ 562 ObZ a takéto konštatovanie pôsobí zmätočne ku charakteru vytýkanej vady. Vada spočívajúca
v nadspotrebe elektrickej energie, ktorú vytýkal žalobca žalovanému, resp. predmetným zariadeniam
nie je vada, ktorá by mohla byť odhalená obyčajnou prehliadkou pri prevzatí tovaru, ktorú predpokladá
§ 562 ObZ. Odhalenie tejto vady si vyžadovalo rozsiahle a časovo náročné merania na prevádzkach

žalobcu, pričom takúto vadu možno považovať za vadu skrytú.

5.2. Argumentujúc absenciou relevantného odôvodnenia v súlade s požiadavkami na odôvodnenie
vyplývajúcich z ustálenej súdnej praxe najvyšších súdnych autorít poukázal, že z odôvodnenia
napadnutého rozsudku nie je objektívne zistiteľné, z akých konkrétnych dôvodov odvolací súd

nepovažoval povinnosť extrahovanú žalobcom opatriť predmetné chladiarenské zariadenia štítkami v
zmysle ustanovení zákona o štítkovaní a ani z akého dôvodu mal žalobca postupovať v rozpore s
ustanovením § 562 ObZ. Dovolateľ ďalej namietal, že povinnosť, aby dodaný tovar bol v súlade s
jeho technickými parametrami je zákonná povinnosť predávajúceho, pričom je právne irelevantné, či
kupujúci mal v tomto smere na tovar takéto požiadavky. Žalovaný v konaní nepoprel, že chladiace

zariadenia majú vyššiu spotrebu ako je deklarovaná na vonkajšom štítku, pričom svoju obranu zameral
iba na tú skutočnosť, že žalobca, resp. jeho právny predchodca nevzniesol pri kúpe týchto zariadení
požiadavky na spotrebu chladiacich zariadení. Tiež v dovolaní tvrdil, že žalovaný nepoprel, že vonkajší
štítok neobsahuje menovitý príkon chladiarenského zariadenia ako celku, ale že v ňom absentuje
príkon chladiarenského kompresora, ktorý podľa tvrdení žalovaného mal byť vyznačený na štítku

nachádzajúcom sa priamo na kompresore. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že údaj o príkone
kompresora, tak ako to tvrdil žalovaný, sa nenachádza ani na štítku, ktorý je umiestnený vo vnútri
chladiarenského zariadenia. Dovolateľ tiež namietal záver odvolacieho súdu v bode 19 napadnutého
rozhodnutia, v ktorom sa podľa jeho názoru odvolací súd obmedzil výlučne na existenciu zákonnejpovinnosti žalovaného označovať zariadenia štítkami a opomenul jeho deklarovanú spotrebu. Žalovaný
uviedol, že vo vzťahu k vytýkanej vade je irelevantné, či žalovaný mal zákonnú povinnosť tovar
štítkovať alebo nie. Tovar bol označený vonkajším štítkom, ktorý obsahoval údaj, z ktorého vyplývala

jeho spotreba, čím spotrebu žalovaný sám deklaroval. Dovolateľ však namietal, že tento deklarovaný
údaj nezodpovedal žalobcom reálne nameranej spotrebe, čo žalovaný nerozporoval. Z vykonaného
dokazovania tiež vyplývalo, že na štítku vo vnútri chladiarenského zariadenia sa nenachádzal údaj o
celkovej spotrebe zariadenia.

5.3. Námietka dovolateľa spočívala v tom, že odvolací súd žiadnym spôsobom nereagoval na vyššie
uvedenú argumentáciu, v zmysle ktorej, aj keby žalovaného nezaťažovala povinnosť opatriť zariadenie
štítkom, tak vada spočívala v tom, že spotreba zariadenia nekorešpondovala s údajmi na zariadení. Teda
odhliadnuc od povinnosti štítkovania malo mať chladiarenské zariadenie určitú spotrebu, ktorá na ňom
bola deklarovaná a preto skutočnosť, že malo výrazne vyššiu spotrebu predstavuje vadu. Vada mala
podľa dovolateľa spočívať v tom, že zariadenie nemalo spotrebu v súlade s technickými parametrami

deklarovanými na zariadeniach a to bez ohľadu na aplikáciu zákona o štítkovaní S ohľadom na túto
skutočnosť je nesprávny záver týkajúci sa nároku na náhradu škody. Dovolateľ má za to, že ak by
sa náležitým spôsobom vysporiadal s touto argumentáciou, dospel by k záveru, že žalovaný porušil
povinnosť dodať tovar bez vád.

5.4. Vzhľadom na už uvedené dovolateľ je názoru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
je nepreskúmateľné, nedostatočné a nepresvedčivé a neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov
podstatných pre rozhodnutie súdu, na základe čoho zakladá prípustnosť a dôvod dovolania pre
porušenie práva na spravodlivý proces.

6. Dovolateľ vzhliadol naplnenie aj dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, pričom uviedol,
že odvolací súd dospel k záveru, že označovanie profesionálnych chladiacich skríň energetickými
štítkami ako povinnosť pre dodávateľov zaviedlo delegované Nariadenie komisie (EÚ) č. 2025/1094,
avšak až s účinnosťou od 1. júla 2016. Namietal, že odvolací súd uvedenú smernicu o označovaní
interpretuje spôsobom, akoby bola pri jej implementácii do právneho poriadku Slovenskej republiky

zákonodarcom doslova prebratá do zákona o štítkovaní, k čomu však nedošlo. Dovolateľ v tejto
súvislosti poukazuje na zákon o štítkovaní, ktorý podľa ustanovenia § 5 ods. 4 zákona o štítkovaní
zakazuje použitie štítku, značky, symbolu alebo nápisu, ktorý nie je v súlade s týmto zákonom alebo
osobitným predpisom a ktorý by mohol pôsobiť klamlivo alebo zavádzajúco voči konečnému užívateľovi
energeticky významného výrobku vzhľadom na spotrebu energie alebo iného podstatného zdroja počas

používania uvedeného výrobku. Dovolateľ preto zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie záviselo
od vyriešenia právnej otázky, ktorá spočívala v tom, či zo zákona o štítkovaní v rozhodnom čase
dodania predmetných chladiarenských zariadení vyplývala povinnosť dodávateľa označiť profesionálne
chladiarenské zariadenie štítkom, ktorý obsahuje údaj o jeho celkovej spotrebe elektrickej energie,
pričom táto otázka doposiaľ nebola vyriešená v praxi dovolacieho súdu. Je názoru, že odvolací súd

vychádzal z nesprávneho právneho predpisu, pokiaľ sa sústredil výlučne na smernicu o označovaní v
spojení s delegovanými nariadeniami EK. Uviedol, že správne vyriešenie právnej otázky formulovanej
dovolateľom predstavovalo základ pre rozhodnutie vo veci samej. V dôsledku uplatnenia právneho
predpisu pri riešení predmetnej otázky odvolací súd dospel k rozhodnutiu o neexistencii povinnosti
označiť zariadenia, ktoré sú predmetom konania.

Vyjadrenie žalovaného k dovolaniu

7. K dovolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný písomným podaním, pričom k prvej dovolacej námietke
týkajúcej sa nerozlišovania odvolacieho súdu medzi implementáciou smernice a zákonom o štítkovaní

uviedol, že ju považuje za zavádzajúcu. Uviedol, že v spore je potrebné rozlíšiť (a tak aj odvolací súd
správne rozlíšil) vzťah medzi zákonom a delegovaným nariadením. Vychádzajúc z ustanovení zákona o
štítkovaní konštatoval, že žalovanému v čase dodania nevznikla žiadna povinnosť. Týmto zákonom bola
implementovaná uvedená smernica a ďalšie podrobnosti o tom, ktorý výrobok má byť označený štítkom,
a aké sú jeho náležitosti, určujú delegované nariadenia EK. Ani v jednom z nariadení EK účinných

v rozhodnej dobe sa nezakladá informačná povinnosť vo vzťahu k chladiacim zariadeniam, ktoré sú
určené na použitie iné ako v domácnosti. Žalovaný poukázal, že spomínaným nariadením sa zavádza
povinnosť na označovanie chladiacich zariadení štítkami s predpísanými parametrami až s účinnosťou
od 1. júla 2016.7.1. Vo vzťahu k ďalšej dovolacej argumentácie žalovaný uviedol, že na potrebu aplikácie uvedeného
nariadenia poukázal odvolací súd v bode 19.2. napadnutého rozhodnutia. Dovolateľ tvrdí, že povinnosť

označovať zariadenia štítkami vyplývala už zo zákona o štítkovaní, v ktorom zákonodarca rozšíril
pôsobnosť tohto zákona aj na iné energeticky významné výrobky, ako upravovali vtedajšie delegované
nariadenia EK. Uvedené má vyplývať z toho, že v zákone sa uvádza pojem konečný užívateľ namiesto
pojmu konečný spotrebiteľ. V tejto súvislosti dovolateľ poukázal tiež na dôvodovú správu. Žalovaný
uviedol, že z dôvodovej správy vyplýva, že definícia energeticky významného výrobku je identická so

znením čl. 2 písm. a) smernice. Nahradenie uvedených pojmov podľa žalovaného môže znamenať iba
to, že povinnosti vyplývajúce z obsahu zákona sa uplatnia aj na vzťahy kde užívateľom konkrétneho
spotrebiča je subjekt používajúci ho v priemyselnom sektore. Tým však nie je pokrytá otázka, čo možno
subsumovať pod energetický významný výrobok z pohľadu povinností na označovanie. Ďalej uviedol, že
ustanovenie § 3 ods. 1 písm. a) zákona o štítkovaní zavádza povinnosť dodania štítku a informačného
listu k tovaru. Poukázal, že práve týmto osobitným predpisom sú delegované nariadenia EK.

7.2. K dovolacej argumentácii týkajúcej sa absencie riadneho vysporiadania sa odvolacieho súdu s
tvrdeniamidovolateľa,žalovanýzastávanázor,žeideomylnýpredpokladdovolateľaazároveňopomína
skutočnosť, že odvolací súd výslovne uviedol túto skutočnosť v bode 19. odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia.

8. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP uviedol, že polemika dovolateľa
s právnym názorom odvolacieho súdu, spochybňovanie, či kritika toho, ako odvolací súd postupoval a
rozhodol, ako aj toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky, významovo nezodpovedajú
kritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Žalovaný je názoru, že dovolateľ

nenastolil v podanom dovolaní otázku, ktorá by zakladala prípustnosť dovolania. Žalovaný taktiež
uviedol, že argumentácia dovolateľa ohľadom sústredenia sa odvolacieho súdu na smernicu v spojení
s delegovanými nariadeniami považuje za neurčitú a nešpecifikovanú čo do jej významu. Je názoru, že
odvolací súd sa jasne vyjadril k nastolenej otázke, tak z pohľadu štruktúry vykladaných právnych noriem,
ako aj k výkladu tomu zodpovedajúcich povinností, ktoré mali vplyv na posúdenie veci samej.

Konanie pred dovolacím súdom

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „dovolací súd“ alebo aj „Najvyšší súd SR“) ako súd
dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo

rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v dovolacom konaní v zmysle § 429 ods. 1 CSP advokátom,
skúmal v prvom rade, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti
dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť.

10. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Uvedené znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie proti tomu - ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu je prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421
CSP.

11. Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, pokiaľ trpí niektorou z procesných vád konania vymenovaných v písm.
a) až f) predmetného ustanovenia (zakotvujúce tzv. vady zmätočnosti).

12. Podľa § 420 písm. f) CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

13. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) ktorá
je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.14. Podľa § 431 ods. 1, 2 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní
došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie v čom

spočíva táto vada.

15. Podľa § 432 ods. 1, 2 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým,
že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak,
že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva

nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

16. Z hľadiska posúdenia prípustnosti dovolania je podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov
spôsobom upraveným v zákone (§ 431 až § 435 CSP), a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky dovolacieho
konania a predpoklady prípustnosti dovolania, nemožno dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu podrobiť vecnému preskúmaniu v dovolacom konaní.

17. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi podľa § CSP viazaný. Viazanosť dovolacími dôvodmi znamená,
že dovolací súd môže skúmať dovolacie dôvody len v rozsahu, v akom boli vymedzené, je teda viazaný
tým, čo dovolateľ považuje za nesprávne. Právna úprava pripúšťa dva dovolacie dôvody, prvý spočíva

v zmätočnosti napadnutého rozhodnutia (§ 420, § 431 CSP), druhý v nesprávnom právnom posúdení
veci odvolacím súdom (§ 421, § 432 CSP).

18. V danom prípade dovolací súd skúmal v prvom rade prípustnosť dovolania žalobcu na základe ním
vznesených dovolacích dôvodov, a to podľa § 420 písm. f) CSP, ako aj § 421 ods. 1 písm. b) CSP.

K dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP

19. Pre naplnenie prípustnosti dovolania dovolateľom vymedzeného dovolacieho dôvodu podľa § 420
písm. f) CSP (vychádzajúc z obsahu dovolania) je nevyhnutné kumulatívne splnenie troch zákonných

znakov, ktorými sú: 1) nesprávny procesný postup súdu, 2) tento nesprávny procesný postup znemožnil
strane sporu realizovať jej patriace procesné práva, súčasne 3) intenzita tohto zásahu dosahovala
takú mieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod pojmom „nesprávny procesný
postup“, ktorý odôvodňuje prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP možno rozumieť aj
absenciu odôvodnenia súdneho rozhodnutia, jeho nedostatočnosť, nezrozumiteľnosť, nepresvedčivosť,

či svojvoľnosť (nielen uvedenie „aspoň nejakých“ dôvodov, ale dostatočných argumentov reagujúcich
na relevantné námietky a tvrdenia strán zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom, viď napr. II. ÚS
419/2021), nezabezpečujúcu všetky atribúty a garancie spravodlivej súdnej ochrany. Nemožno totiž
oddeľovať procesný postup súdu a rozhodnutie, ktoré je jeho sumárom a výsledkom, pretože celý
faktický procesný postup súdu a naň nadväzujúci myšlienkový pochod hodnotenia skutkového stavu

a jeho subsumovania pod relevantnú právnu normu je stelesnený v odôvodnení rozhodnutia súdu a
práve cez odôvodnenie rozhodnutia musí byť preskúmateľný (pozri aj nález ústavného súdu č. k. II. ÚS
120/2020 z 21. januára 2021, body 37 až 41).

20. Súčasná právna úprava už neumožňuje súdu ex offo prihliadať na vady zmätočnosti, t. j. závažné

procesné pochybenia, v dôsledku existencie ktorých je potrebné rozhodnutie vždy zrušiť. Tieto vady
vznikajú ako dôsledok nesplnenia procesných podmienok konania [vady zmätočnosti podľa § 420 písm.
a) - d) CSP] alebo ich zákon za vady zmätočnosti sám označuje [vady zmätočnosti podľa § 420 písm.
e) a f) CSP]. (II. ÚS 347/2022). Pokiaľ teda dovolateľ prípustnosť dovolania vyvodil z ustanovenia §
420 písm. f) CSP, tak dovolací súd zdôrazňuje, že ide o dôvody zmätočnosti, spočívajúce v procesných

pochybeniach v procesnom postupe súdu/súdov, ktoré sa musia vyznačovať určitou intenzitou, mierou
závažnosti, ktorú je potrebné taktiež odôvodniť (§ 431 CSP).

21. Dovolateľ v rámci tohto dovolacieho dôvodu namietol, že napadnutý rozsudok nespĺňa základné
atribúty odôvodnenia rozsudku. Uviedol, že odvolací súd sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal

s argumentáciou dovolateľa, podľa ktorej bolo jeho povinnosťou, aby dodaný tovar bol v súlade s
jeho technickými parametrami, teda povinnosťou dodať tovar bez vád, pričom nie je relevantné, či
mal dovolateľ ako kupujúci na tovar takéto požiadavky. Zároveň uviedol, že odvolací súd nerozlišuje
medzi predmetnou implementovanou smernicou a zákonom o štítkovaní a zároveň, že odvolací súdnesprávne uplatnil na zákon o štítkovaní reštriktívny výklad vyplývajúci zo smernice o označovaní, resp.
prečo zastáva názor, že sa tento zákon nevzťahuje na profesionálne chladiarenské zariadenia, ktoré sú
predmetom konania.

22. Dovolací súd zdôrazňuje, že konania pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom z hľadiska
predmetu konania tvoria jeden celok (IV. ÚS 489/2011), preto odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného
súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (napr. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV.
ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania

všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj súdu odvolacieho, prípadne
aj dovolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. Dovolací súd napokon,
súladne s judikatúrou ústavného súdu pripomína, že iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej nedôvodnosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu/súdov (napr. I. ÚS 188/06).

23. Dovolací súd posúdil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu komplexne aj s rozhodnutím súdu
prvej inštancie a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spĺňa všetky predpoklady
pre zrozumiteľné a presvedčivé rozhodnutie odvolacieho súdu v zmysle vyššie uvedených zákonných
požiadaviek. Ak by sa aj rozhodnutie javilo stručnejšie v niektorých reakciách odvolacieho súdu na
námietky žalobcu, nemožno konštatovať, že by táto stručnosť dosiahla intenzitu porušenia práva na

spravodlivý súdny proces. Zároveň je potrebné uviesť, že v prípade uplatnenia nároku z vád tovaru, či
nároku na náhradu škody, pre ktorých priznanie je potrebné súčasné naplnenie viacerých zákonných
predpokladov (ako sú napríklad pri vadách tovaru - dodržanie zákonného postupu pri reklamácii
vady, existencia vady, včasnosť uplatnenia nároku), súd nemusí zodpovedať argumentačne na všetky
tvrdenia strany sporu o naplnení všetkých týchto predpokladov, pokiaľ zistí absenciu čo i len jedného

z predpokladov, ktorá spôsobuje buď zánik nároku alebo nemožnosť jeho priznania súdom. Uvedené
má vplyv aj na obsah odôvodnenia rozhodnutia, keď sa majú zdôvodniť podstatné skutočnosti pre
záver súdu uvedený vo výroku rozhodnutia, vrátane vysporiadania sa s relevantnými námietkami, či
argumentmi oboch strán sporu. V prípade, že sa nezistí existencia čo i len jedného z podstatných
predpokladov pre priznanie nároku, ak majú byť naplnené súčasne, je to dôvod pre nepriznanie

uplatneného nároku súdom, čo súd v odôvodnení vysvetlí a ďalej sa už v odôvodnení nemusí ďalšími
predpokladmi podrobne zaoberať. Naopak však v prípade priznania takéhoto nároku, musí súd vysvetliť
v odôvodnení naplnenie všetkých zákonných predpokladov na vznik a priznanie nároku, a to či mal ich
naplneniezapreukázanépreichnespornosťvkonaníalebopreuneseniedôkaznéhobremenanastrane
žalobcu (čo v odôvodnení zrozumiteľne a v logických súvislostiach odôvodní).

24. Dovolací súd uvádza, že dovolaním vytýkanú vadu zmätočnosti v konaní súdov nižších súdov v
danom prípade nezistil. Primárne je potrebné zdôrazniť, že dovolateľ v prevažujúcej podstate v dovolaní
len opakuje svoju totožnú argumentáciu predostretú v konaní pred súdmi nižších inštancií, s ktorou sa
tieto v rozsahu relevantnom pre rozhodnutie vo veci zaoberali a dostatočne premietli do odôvodnení

svojich rozsudkov. Dovolací súd len pripomína, že nie je treťou inštanciou, ktorá by sa mala resp. mohla
opakovane zaoberať všetkými skutkovými a právnymi otázkami, ktoré tvorili predmet konania, tvrdení
strán, posudzovania a rozhodovania pred súdmi nižších inštancií.

25. Účelom dovolania ako výnimočného opravného prostriedku je v danom prípade podľa vymedzenia

danéhodovolaním(§440CSP)identifikovaťanapraviťzistenéprocesnépochybenia(vadyzmätočnosti)
najzávažnejšieho charakteru, dosahujúce až ústavnoprávny rozmer. Pre záver o prípustnosti dovolania
v zmysle ust. § 420 CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa, že došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k dovolateľom vymedzenému
dôvodu skutočne došlo.

26. Podľa obsahu dovolania v časti dovolacieho dôvodu podľa § 420 CSP, ktorému sa dovolací súd
snažil autenticky porozumieť, namietané vady v konaní predchádzajúcom napadnutému rozhodnutiu
odvolacieho súdu a v rozhodnutí odvolacieho súdu, majú spočívať v nedostatočnom odôvodnení
rozsudku, keď odvolací súd nevysvetlil prečo uplatnil na zákon o štítkovaní zúžený režim vyplývajúci zo

smernice o označovaní, nezdôvodnil prečo argumentácia žalobcu, ktorá sa venovala kľúčovej otázke
tohto konania, a teda povinnosti žalovaného štítkovať chladiarenské zariadenia, ktoré sú predmetom
tohto konania, bola nesprávna a prečo odvolací súd považoval za relevantnú smernicu o označovaní,
ktorá nie je priamo záväzným právnym aktom EÚ, má oproti zákonu o štítkovaní zúžený rozsah, aktorá bola dotváraná delegovanými nariadeniami EK. Uviedol, že názor vyjadrený odvolacím súdom
zároveň považuje za rozporný so zisteným skutkovým stavom na základe vykonaného dokazovania.
Namietal, že odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia opomenul rozsah zákona o štítkovaní a venoval

sa iba obsahu smernice a delegovaným nariadeniam EK, ktoré mali túto smernicu dotvoriť. Poukázal
na ďalšie nesprávne závery, kedy odvolací súd nesprávne vyhodnotil otázku povinnosti žalovaného
označiť predmetné zariadenia štítkom s údajom o jeho celkovej spotrebe v hrubom rozpore s vykonaným
dokazovaním, čo viedlo k vyhodnoteniu znaleckého posudku predloženého žalobcom do konania
ako irelevantného (v tejto súvislosti poukázal na iné rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

4Cob/132/2020 zo dňa 29. júna 2021, v ktorom bol znalecký posudok akceptovaný). Namietal, že
znaleckýposudokbybolomožnépoužiťpriidentifikáciispotrebypredmetnýchzariadeníaichporovnaniu
s údajmi uvedenými na štítkoch zariadení. Namietol absenciu dôvodov pri konštatácii odvolacieho
súdu , že žalobca podľa neho nepostupoval v intenciách § 562 ObZ, a to s poukazom na charakter
vytýkanej vady, spočívajúcej v nadspotrebe elektrickej energie, ktorú vytýkal žalobca žalovanému,
resp. s poukazom, že nejde o vadu, ktorá by mohla byť odhalená obyčajnou prehliadkou pri prevzatí

tovaru, ktorú predpokladá § 562 ObZ. Poukázal na to, že odhalenie tejto vady si vyžadovalo rozsiahle
a časovo náročné merania na prevádzkach žalobcu, pričom takúto vadu možno považovať za vadu
skrytú. Podľa žalobcu z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je objektívne zistiteľné, z akých
konkrétnych dôvodov odvolací súd nepovažoval povinnosť extrahovanú žalobcom opatriť predmetné
chladiarenské zariadenia štítkami v zmysle ustanovení zákona o štítkovaní za porušenú. Dovolateľ

namietol, že odvolací súd žiadnym spôsobom nereagoval na argumentáciu žalobcu, v zmysle ktorej,
aj keby žalovaného nezaťažovala povinnosť opatriť zariadenie štítkom, tak vada spočívala v tom, že
spotreba zariadenia nekorešpondovala s údajmi na zariadení. Teda odhliadnuc od povinnosti štítkovania
malo mať chladiarenské zariadenie určitú spotrebu, ktorá na ňom bola deklarovaná a preto skutočnosť,
že malo výrazne vyššiu spotrebu predstavuje vadu. Vada mala podľa dovolateľa spočívať v tom, že

zariadenie nemalo spotrebu v súlade s technickými parametrami deklarovanými na zariadeniach, a
to bez ohľadu na aplikáciu zákona o štítkovaní. S ohľadom na túto skutočnosť je podľa dovolateľa
nesprávny záver súdu týkajúci sa nároku na náhradu škody. Dovolateľ má za to, že ak by sa súd
náležitým spôsobom vysporiadal s touto argumentáciou, dospel by k záveru, že žalovaný porušil
povinnosť dodať tovar bez vád.

27. Dovolací súd má za to, že pokiaľ v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 420 CSP vytýka
dovolateľ odvolaciemu súdu nesprávne právne závery, a tiež, že sa nezaoberal všetkými pre vec
podstatnými skutkovými a právnymi otázkami, tieto námietky tak ako ich formuloval dovolateľ, vo
svojej podstate predstavujú jeho polemiku s napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu a súčasne

nespokojnosť s meritórnym rozhodnutím súdu o zamietnutí žaloby pre závery o nezistení porušenia
povinnosti žalovaného pri dodaní tovaru, ako aj pre oneskorené konanie žalobcu v rámci reklamácie
vád tovaru. To samotné však prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nezakladá. Z
argumentácie dovolateľa je možné vyrozumieť tiež to, že uvedenú námietku neprípustne spája s
nesprávnym vyhodnotením skutkového stavu a s nesprávnym právnym posúdením veci v rozhodnutiach

súdov oboch nižších inštancií. Za arbitrárne sa považuje súdne rozhodnutie založené na svojvôli, či
ľubovôli súdu, neopierajúce sa o zákon. Dovolací súd však v prípade rozhodnutí súdov nižších inštancií
nemá prieskumnú kompetenciu z hľadiska prehodnocovania už uzavretého skutkového stavu na súde
odvolacom (§ 442 CSP), nemôže vykonávať dokazovanie, ale musí vychádzať zo skutkové stavu
zisteného a ustáleného súdmi nižšej inštancie. V prípade, že dovolateľ argumentuje pri nesprávnom

právnom posúdení dôvodom prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP, tak je potrebné konštatovať,
že nesprávnosť právneho záveru môže dovolateľ namietať len v rámci dôvodu podľa § 421 ods. 1
CSP s jeho špecifikovaním, vymedzením v rozsahu požadovanom v § 432 CSP. Nesprávnosť právneho
posúdenia veci teda predstavuje samostatné dôvody dovolania upravené v § 421 ods. 1 CSP v
spojení s § 432 CSP. Podľa ustálenej judikatúry najvyššieho súdu nesprávne právne posúdenie veci

vadu zmätočnosti nezakladá (R 24/2017). Preto v tejto časti dovolací súd nepovažoval argumentáciu
dovolateľa za prípustné dovolacie dôvody v zmysle § 420 písm. f) CSP vo väzbe na § 431 CSP.

28. Vo vzťahu k námietke nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, dovolací súd z tohto
hľadiska preskúmal nielen rozhodnutie odvolacieho súdu, ale vzhľadom na jeho potvrdzujúci charakter

aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, keďže z hľadiska nimi uvádzaných dôvodov tvoria jeden celok.
Podľa názoru dovolacieho súdu už súd prvej inštancie zreteľne vyjadril dôvody, pre ktoré nevyhovel
žalobe voči žalovanému. Pokiaľ odvolací súd vzhliadol v postupe súdu prvej inštancie určité nedostatky
týkajúce sa procesu dokazovania z hľadiska jeho hodnotenia a skutkových zistení, tak toto napraviltým, že dokazovanie zopakoval na nariadenom pojednávaní dňa 29. júna 2023 za účasti oboch
sporových strán, ktoré tak mali možnosť sa k veci opätovne vyjadriť aj pred ukončením dokazovania a
vydaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. Uvedené sa náležite premietlo do odôvodnenia

rozhodnutia odvolacieho súdu (v bodoch 16. - 21. odôvodnenia).

29. Pokiaľ žalobca namieta, že nemal dostatočne vysvetlený záver súdu, že nepostupoval pri notifikácii
vád tovaru žalovanému včas (v čom spočívala aj ďalšia časť obrany žalovaného voči podanej žalobe už
na súde prvej inštancie), je potrebné relevantnosť tejto námietky posúdiť taktiež v širších súvislostiach, a

to posúdením obsahu potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu v spojení s obsahom odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa uvedenému dôvodu pre zamietnutie žaloby
ako významnej skutočnosti, ktorá musí byť naplnená pre úspech žaloby, venoval najmä v bode 51. s
uvedením § 441 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v bode 45. a 46. odôvodnenia rozsudku. Existencii,
resp. nezisteniu vytýkanej vady tovaru sa súd prvej inštancie venuje najmä v bode 50. odôvodnenia
rozsudku. Odvolací súd sa konaniu žalobcu v rozsahu včasnosti vytknutia vád tovaru žalovanému

venoval v bode 21 a 21.1. odôvodnenia. Aj keď sa môže uvedené zdôvodnenie javiť stručnejšie uvedené
vyplýva aj z tohto, že v rámci konania sa strany sporu najmä rozsiahlo venovali argumentácii ohľadom
platnosti/neplatnosti, resp. účinnosti odstúpenia od zmluvy a existencii/neexistencii vád tovaru, čomu
sa preto podrobnejšie oba súdy venovali v odôvodnení svojich rozhodnutí. Podľa dovolacieho súdu aj
uvedená stručnejšia argumentácia súdov vo vzájomnej súvislosti k otázke včasnosti vytknutia vád na

vysvetlenie záveru o tom, že súdy mali vytknutie vád predmetného tovaru za oneskorené, postačuje,
resp. nedosahuje intenzitu takej vady zmätočnosti, ktorá by spôsobila porušenie práva na spravodlivý
súdny proces. Čo by mohlo byť predmetom výhrad, avšak len v rámci posudzovania správnosti právnych
záverov, ktoré však v tomto smere dovolateľ súdom v dovolaní nevytkol, je uvedenie § 562 Obchodného
zákonníka (upravujúceho i z časového hľadiska povinnosť objednávateľa dielo prezrieť a kedy nemožno

priznať nároky z vád diela) v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu, nakoľko v predmetnej veci
nešlo o zmluvu o dielo, ale o kúpnu zmluvu (§ 562 Obchodného zákonníka je obdobným ustanovením
ako § 427 ods. 1 a § 428 Obch. zákonníka upravujúceho i z časového hľadiska povinnosť kupujúceho
prezrieť tovar a kedy nemožno priznať nárok z vád tovaru). Dokonca na uvedené ustanovenie, resp.
komentár k nemu sa v rámci svojej argumentácie sám žalobca v bode 12. dovolania odvoláva. Uvedené

ustanovenie (§ 562 Obchodného zákonníka) upravuje postup pri vadách, síce obdobne ako je to pri
vadách tovaru, ale uvedené ustanovenie sa týka vád diela. Správnosť záverov o včasnosti anotácie
vád tovaru však dovolací súd pre absenciu dovolacej námietky nesprávneho právneho posúdenia tejto
otázky podľa § 421 ods. 1 CSP v dovolaní žalobcu, nemôže preskúmavať, nakoľko by išiel nad rámec
podaného dovolania, čo je neprípustné a nemôže ho posudzovať v rámci uplatneného dovolacieho

dôvodu podľa § 420 CSP (pozn. na okraj - naviac sa uvedené dovolaciemu súdu javí vzhľadom na
celkový kontext rozhodnutí skôr ako chyba v písaní, resp. zrejmá nesprávnosť). Dovolateľ v dovolaní
neuplatnil dôvod nesprávneho právneho posúdenia včasnosti vytknutia vád tovaru podľa § 421 ods. 1
CSP a ani nezdôvodnil pri nesprávnom právnom závere právnou otázkou a spôsobom ako vyžaduje
§ 432 CSP.

30. S poukazom na uvedené dovolací súd nevzhliadol taký nedostatok v argumentácii odvolacieho
súdu, ako aj v konaní predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia, ktoré by malo za následok
porušenie práva ma spravodlivý proces tak, ako to namieta dovolateľ. Dôvod, na základe ktorého
rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, odvolací súd podrobne vysvetlil a zrozumiteľne

zdôvodnil. Rozhodnutie odvolacieho súdu obsahuje dostatočnú argumentáciu k relevantným odvolacím
námietkam žalobcu a nie je ho možné považovať za nedostatočne odôvodnené, resp. prekvapivé.
Námietka nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu je preto nedôvodná, a tak
nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP, ktorá by znamenala porušenie
práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Preto dovolanie žalobcu v tejto časti dôvodov dovolania ako

neprípustné podľa § 447 písm. c) CSP odmietol.

K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP

31.Dovolateľvyvodilprípustnosťdovolaniapodľa§421ods.1písm.b)CSP,pričomuviedol,rozhodnutie

odvolacieho súdu záviselo na zodpovedaní právnej otázky, ktorú vymedzil nasledovne: „Či zo zákona
o štítkovaní v rozhodnom čase dodania predmetných chladiarenských zariadení vyplývala povinnosť
dodávateľa označiť profesionálne chladiarenské zariadenie štítkom, ktorý obsahuje údaj o jeho celkovej
spotrebe elektrickej energie.“ Mal za to, že táto otázka nebola doposiaľ v praxi dovolacieho súdu riešená.32. Na to, aby dovolací súd mohol pristúpiť k meritórnemu dovolaciemu prieskumu rozhodnutia
odvolacieho súdu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť (najskôr)

splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej
otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho
konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi
a spôsobom vymedzeným v § 431 až § 435 CSP.

33. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné
charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o
skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou
riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie
napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj
procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť

o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním.
Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo
k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi
posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná
v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a

zrozumiteľným spôsobom).

34. Pre záver o tom, že ide o právnu otázku, kľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej a pre posúdenie
prípustnosti dovolania, nie je rozhodujúci subjektívny názor sporovej strany, že daná právna otázka
môže byť pre ňu rozhodujúca. Právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí riešiť, musí

byť rozhodujúca pre rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že dovolací súd nemôže riešiť hypotetické
otázky, ktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie, a ani
otázky, ktoré vôbec nesúvisia s rozhodovaným sporom. Sama polemika dovolateľa s právnymi závermi
odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako
odvolacísúdpristupovalkriešeniuniektoréhoproblému,významovonezodpovedajúkritériuvymedzenia

dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 CSP.

35.Dovolateľnaformulovalotázkutak,čizozákonaoštítkovanívrozhodnomčasedodaniapredmetných
chladiarenských zariadení vyplývala povinnosť dodávateľa označiť profesionálne chladiarenské
zariadenie štítkom, ktorý obsahuje údaj o jeho celkovej spotrebe elektrickej energie, a ani z akého

dôvodu mal žalobca postupovať v rozpore s § 562 Obchodného zákonníka. Poukázal na § 5 ods.4
zákona o štítkoch (poznámka dovolacieho súdu - zrejme mal na mysli zákon o štítkovaní energeticky
významných výrobkov č. 182/2011 Z. z.), z ktorého vyplýva zákaz použiť štítok, ktorý by mohol pôsobiť
klamlivo alebo zavádzajúco voči konečnému užívateľovi energeticky významného výrobku vzhľadom na
spotrebu energie alebo iného podstatného zdroja počas používania energeticky významného výrobku.

Uviedol, že zákon používa pojem konečný užívateľ, ktorý je širším pojmom ako pojem spotrebiteľ.
Odvolací súd vychádzal zo záveru, že označovanie profesionálnych chladiacich skríň energetickými
štítkami ako povinnosť dodávateľov zaviedlo delegované Nariadenie komisie (EÚ) 2015/1094, avšak až
s účinnosťou od 1.7.2016. Podľa dovolateľa krajský súd vychádzal z nesprávneho právneho predpisu,
pokiaľ sa sústredil výlučne na smernicu v spojení s delegovanými nariadeniami EK. Ak by odvolací súd

uplatnil pri danej otázke zákon o štítkovaní a zohľadnil jeho rozšírenú pôsobnosť vo vzťahu k smernici,
dospel by k záveru o existencii vady dodaných chladiarenských zariadení.

36. Dovolací súd zo súdmi nižšej inštancie ustáleného skutkového stavu zistil, že dovolateľ odstúpil od
kúpnej zmluvy (č. l. 18) uzavretej ešte medzi jeho právnym predchodcom ako kupujúcim a žalovaným

ako predávajúcim z dôvodu, že spotreba elektrickej energie nezodpovedá spotrebe vyplývajúcej z
dostupných technických údajov vzťahujúcich sa na tovar, a to po tom, čo žalovanému listom zo dňa
26. novembra 2015 (č. l. 25) žalobca vadu oznámil a požiadal jej odstránenie. Podľa dovolateľa
chladiace zariadenia vykazovali nadmernú spotrebu oproti spotrebe na štítkoch nachádzajúcich sa na
zariadeniach. Dodanie týchto zariadení sa uskutočnilo v roku 2012 a v januári 2013.

37. S poukazom na vyššie uvedené má dovolací súd za to, že otázka formulovaná žalobcom v dovolaní
je síce otázkou právnou, ale nie otázkou pre rozhodnutie súdu kľúčovou, hoci sa ňou v rozhodnutí
zaoberal.Čojeparadoxnérovnakúkonštatáciuuvádzaajsámdovolateľvbode17.podanéhodovolania,kde uvádza, že vo vzťahu k vytýkanej vade tovaru je irelevantné, či žalovaný mal zákonnú povinnosť
tovar štítkovať alebo nie. Sám konštatuje, že tovar bol preukázateľne označený vonkajším štítkom, ktorý
obsahoval údaj, z ktorého vyplývala jeho spotreba, čím spotrebu žalovaný sám deklaroval. V tomto

pôsobí dovolanie žalovaného v časti dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 CSP v spojení s ďalšími
dôvodmi uvedenými v dovolaní zmätočne, resp. rozporne. Podstatnými otázkami pre rozhodnutie súdov
nižšej inštancie bola účinnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy zo strany žalobcu, existencia vytknutej
vady a s poukazom na obranu žalovaného, aj včasnosť oznámenia vady predávajúcemu (žalovanému).
Keďže k týmto kľúčovým otázkam dovolanie žalobcu nesmeruje, vyriešenie dovolateľom nastolenej

otázky, nebude mať dopad na posúdenie správnosti, či nesprávnosti záveru súdu o zamietnutí žaloby
pre neexistenciu vady, pre neúčinné odstúpenia od zmluvy a pre oneskorené oznámenie vád (pre ktoré
oneskorenie, aj ak by vady tovaru existovali, nie je možné nárok z vád tovaru kupujúcemu priznať).

38. Na doplnenie dovolací súd považuje za potrebné v súvislosti s položenou otázkou uviesť, že
súd prvej inštancie i odvolací súd zákonnú povinnosť štítkovať konkrétne výroby v zmysle zákona č.

182/2011 Z. z. vykladali v spojení s nariadeniami európskej komisie (č.1060/2010 a č. 2015/1094) a
smernicou Rady č. 2010/30/EÚ, ktorá mala byť do zákona o štítkovaní implementovaná. Prihliadli pritom
na charakter predávaného tovaru - profesionálne chladiace zariadenie, pri ktorom povinnosť štítkovania
zaviedlo až Nariadenie komisie (EU) 2015/1094 s účinnosťou od 1.7.2016, čo bolo niekoľko rokov
po tom, čo sa uskutočnilo dodanie tovaru žalobcovi (resp. jeho právnemu predchodcovi). Tieto úvahy

súdy v odôvodnení svojich rozhodnutí riadne uviedli (preto dovolací súd nevzhliadol vadu zmätočnosti
namietnutú v dovolaní pod dovolacím dôvodom § 420 písm. f) CSP - viď odôvodnenie vyššie). Len
na doplnenie dovolací súd uvádza, že Nariadenia európskej komisie nevyžadujú transpozíciu do
vnútroštátneho práva, ale majú všeobecnú platnosť a môžu sa priamo uplatňovať vo všetkých členských
štátoch. Zákon č. 182/2011 Z. z. o označovaní energetickými štítkami transponoval do našej legislatívy

smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ o označovaní energetických výrobkov. Uložil
povinnosť dodávateľom a predajcom poskytovať informácie o energetickej hospodárnosti výrobkov, a
to na štítkoch umiestnených na výrobku. Vzťahoval sa na výrobky, pre ktoré existovali delegované
nariadenia Komisie, ktoré upravovali konkrétne požiadavky na štítkovanie. Ak takéto nariadenie pre
konkrétne výrobky v rozhodnom období dodania tovaru neexistovalo, povinnosť dodávateľa označovať

dané výrobky štítkom nemusela existovať.

39. Dovolací súd teda záverom konštatuje, že právna otázka položená dovolateľom nie je otázkou
rozhodujúcou, kľúčovou, a preto prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP nezakladá. Keďže nie
je daná procesná prípustnosť dovolania ani podľa § 420 písm. f) CSP, ani podľa § 421 ods. 1 písm. b)

CSP, dovolací súd dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. f) CSP odmietol.

40. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP). O výške náhrady trov dovolacieho konania, rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods.
2 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP).

41. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.