Rozsudok – Ostatné – Vlastnícke právo… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. marec 2025

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 7C/59/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6423202272
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2025:6423202272.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX, sudcom JUDr. Petrom

Lukáčom, v právnej veci žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX, XXX XX B.,
právne zastúpená: Mgr. et. Mgr. Lívia Šouc Kosťová, advokátka so sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar
nad Hronom, proti žalovanej: D. G., C. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XX, XXX XX B., právne
zastúpená: JUDr. Ľudmila Petrušová, advokátka, s.r.o., so sídlom A. Dubčeka č. 386/10, 965 01 Žiar
nad Hronom, o žalobe žalobkyne na nahradenie prejavu vôle, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .

II. Súd žalovanej p r i z n á v anárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa XX.XX.XXXX
domáhala voči žalovanej nahradenia prejavu vôle žalovanej ako predávajúcej, resp. ako darkyne,
uzatvoriť so žalobkyňou ako kupujúcou, resp. obdarovanou, kúpno-predajnú zmluvu a darovaciu zmluvu
podľa špecifikácie petitu samotnej žaloby. Žalobkyňa žalobu odôvodnila skutočnosťou, že táto je na
LV č. XX, pre okres Žiar nad Hronom, obec E., k.ú. E., vedená Okresným úradom Žiar nad Hronom,
odborom katastrálnym, evidovaná ako podielová spoluvlastníčka pod B2 k nehnuteľnosti, parcela reg.
„E“, parcelné číslo 206/1. Žalobkyňa v žalobe ďalej konštatovala, že žalovaná je evidovaná na LV č.

XX pre okres I. E. J., obec Nevoľné, k.ú. E., evidovaná pod B1, resp. B11, resp. B14 ako podielová
spoluvlastníčka nehnuteľnosti označenej ako E-KN parcela č. 206/1, pričom žalovaná nadobudla
predmetné podiely k nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, resp. kúpno-
predajnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX a následne kúpno-predajnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX.
Žalobkyňa v žalobe ďalej konštatovala, že bezprostredne po zistení právnej skutočnosti nadobudnutia
spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti žalovanou, písomnými podaniami označenými ako „Výzva na
nápravu protiprávneho vzťahu“ doručenými žalovanej, ako i prevodcom D. D., K. D., D. D. D., L. D., resp.

L. E., obsahom ktorých výziev bola informácia pre vyzývané osoby o porušení zákonného predkúpneho
práva a zároveň výzva na odstránenie protiprávneho stavu. Žalobkyňa v žalobe ďalej konštatovala,
že zaslané výzvy sa minuli svojmu účinku predpokladanému obsahom samotnej výzvy, pričom zo
strany dotknutých osôb bolo konštatované, že uzatvorením darovacej zmluvy, resp. kúpno-predajných
zmlúv, na základe ktorých žalovaná nadobudla spoluvlastnícky podiel, nedošlo k vzniku protiprávneho
vzťahu s bližším odôvodnením, že osoby, ktoré jednotlivými právnymi úkonmi previedli podiel na
identifikovanej nehnuteľnosti na samotnú žalovanú sú osobami tzv. blízkymi, s čím zákonodarca spája

negáciu predkúpneho práva v prospech ostatných podielových spoluvlastníkov.

2. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne,
doručeným súdu dňa 09.10.2023, žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Obsahom vyjadrenia bolokonštatovanie, že čo sa týka prevodcov spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, a to: L. E., D. D. D.,
D. D., L. D., K. D., sa jedná vo vzťahu k žalovanej o tzv. osoby blízke, v dôsledku čoho jednak darovacou
zmluvou a dvoma kúpno-predajnými zmluvami nedošlo k porušeniu predkúpneho práva svedčiaceho

v prospech ostatných podielových spoluvlastníkov k nehnuteľnosti.

3. Žalobkyňa prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne vo svojom podaní zo dňa 06.11.2023
(replika) verbálne vyvrátila obranu samotnej žalovanej ohľadom tvrdenia, že by vzhľadom na dikciu
zákona podľa § 116 Občianskeho zákonníka mohlo ísť pri prevodcoch – L. D., resp. K. D., D. D., L.

E., resp. D. D. D., o tzv. osoby blízke k osobe žalovanej, a teda uzatvorením právnych úkonov, na
základe ktorých sa žalovaná stala podielovou spoluvlastníčkou k nehnuteľnostiam došlo k porušeniu tzv.
predkúpneho práva voči ostatným podielovým spoluvlastníkom.

4. Žalovaná v písomnom podaní datovanom dňom 02.11.2023 zotrvala na obrane.

5. Žalobkyňa svojim podaním zo dňa 04.11.2024 označeným ako „Návrh na doplnenie dokazovania
a zmenu žaloby“ navrhla rozhodnúť o pripustení zmeny žaloby, pričom rozdielnou náležitosťou oproti
pôvodne podanej žalobe bolo len doplnenie kúpno-predajnej ceny do petitu žaloby ohľadom nahradenia
prejavu vôle žalovanej s uzatvorením kúpno-predajných zmlúv so žalobkyňou. V tomto smere súd
konštatuje, že čo sa týka označenia podania ako „Zmena žaloby“, súd nepovažoval obsahové náležitosti

tohto podania za zmenu samotnej žaloby, nakoľko obsahom podania bolo len doplnenie kúpno-predajnej
ceny pri oboch kúpno-predajných zmluvách, vychádzajúcej z verejne dostupných listín. Z tohto dôvodu
súd procesne o návrhu na zmenu žaloby nerozhodoval.

6. Súd vo veci nariadil termín pojednávania. Obaja právni zástupcovia účastníčok konania zostali

vo svojich tvrdeniach obsahovo nemenní. Právny zástupca žalobkyne v rámci záverečnej reči žiadal
žalobe v plnom rozsahu vyhovieť, argumentoval pôvodnými argumentami, ktoré doplnil v rámci
záverečnej reči o spochybnenie zásady, že ak sa podieloví spoluvlastníci, ktorých predkúpne právo bolo
porušené, chcú odchýliť od základného pravidla o pomernom uplatňovaní nároku z predkúpneho práva,
musia sa dohodnúť o výkone predkúpneho práva. V tomto smere argumentoval výkladom rozhodnutí

vyšších súdnych autorít, a to napr. rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 23Co/106/2019, resp.
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/1/2013, rozhodnutiami Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
33Cdo/603/2008, sp. zn. 22Cdo/2358/2010, v konečnom dôsledku rozhodnutím Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1Cdo/102/2005.

7. Žalovaná prostredníctvom právnej zástupkyne obsahom záverečnej reči žiadala žalobu v celom
rozsahu zamietnuť práve z dôvodu, že petit samotnej žaloby uplatnený samotnou žalobou znie na
nahradenie prejavu vôle žalovanej s uzatvorením darovacej zmluvy, resp. dvoch kúpno-predajných
zmlúv, pričom predmetom týchto je celá výška spoluvlastníckeho podielu evidovaného na samotnú
žalobkyňu,anielenpomerneuplatnenýnárokvočiostatnýmpodielovýmspoluvlastníkomzpredkúpneho

práva pri absencii dohody o výkone predkúpneho práva žalobkyne s ostatnými podielovými
spoluvlastníkmi. V tomto smere upozornila na rozhodnutie vyššej súdnej autority Najvyššieho súdu SR
v konaní 6Cdo/83/2021 a právnu vetu obsiahnutú v tomto rozhodnutí.

8. Dokazovaním prevedeným na pojednávaní na základe výsluchu účastníkov konania, oboznámením

sa s prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany mal súd preukázané, že
žalobkyňa je na základe darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej vklad bol povolený pod
číslom vkladového konania M./2022, vlastníkom spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti registra „E“,
parcelné číslo 206/1 o výmere 1933 m2 v kultúre orná pôda, na LV č. XX, vedenej Okresným úradom,
katastrálnym odborom Žiar nad Hronom, vo výške spoluvlastníckeho podielu 75/756. Z prevedeného

dokazovania taktiež vyplynula pre súd okolnosť, že žalovaná 1/ nadobudla do svojho vlastníctva
spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XX, okres I. E. J., k. ú. E., E-KN parcela
č. 206/1 o výmere 1933 m2, v kultúre orná pôda, na základe darovacej zmluvy uzatvorenej dňa
XX.XX.XXXX, ktorej vklad bol povolený pod číslom vkladového konania M./XXXX; na základe kúpno-
predajnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej vklad bol povolený pod číslom vkladového konania M.;

resp. kúpno-predajnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej vklad bol povolený pod číslom vkladového
konania M. XXXX/XXXX. Z pripojených prostriedkov procesného útoku, a to samotných kúpno-
predajných zmlúv zo dňa XX.XX.XXXX, resp. darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX vyplynula pre súdokolnosť, že ako darca, resp. predávajúci v týchto právnych úkonoch vystupovali D. D., K. D., D. D. D.,
L. D., L. E., pôvodne označení podieloví spoluvlastníci k identifikovanej nehnuteľnosti.

9. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe. Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone
predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

10. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a

manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

11. Podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený
buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo
zachované.

12. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

13. Medzi účastníkmi konania zostali nesporné skutočnosti ohľadom aktuálne vedeného

spoluvlastníckeho vzťahu medzi účastníkmi konania k E-KN parcele č. 206/1, o výmere 1933
m2, v kultúre orná pôda, na LV č. XX. Medzi spornými stranami taktiež zostala nesporná otázka
spôsobu nadobudnutia spoluvlastníckych podielov k predmetnej nehnuteľnosti, či už žalobkyňou alebo
žalovanou.Spornámedzizúčastnenýmistranamizostalaotázka,ktorámápodstatnývplyvnaposúdenie
oprávnenosti uplatneného nároku samotnou žalobou, a to aplikácie práva na uplatnený nárok a výkladu

zákonných ustanovení.

14. Súd konštatuje, že pokiaľ ide o spoluvlastníctvo, právna úprava upravuje práva spoluvlastníckeho
podielu tak, že s vlastníctvom svojho spoluvlastníckeho podielu môže každý spoluvlastník nakladať
podobne ako vlastník so svojou vecou. Jeho zmluvná voľnosť je však obmedzená zakotvením

predkúpneho práva podľa § 140 Občianskeho zákonníka. Z tohto ustanovenia vyplýva, že ak niektorý
zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť na cudzie osoby, musí ho najskôr ponúknuť
na kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom. Výnimkou je len prípad, keď spoluvlastník prevádza svoj
spoluvlastnícky podiel na osoby blízke podľa § 116 Občianskeho zákonníka. Oprávnený spoluvlastník
z predkúpneho práva má po porušení povinnosti zo strany povinného spoluvlastníka na výber tri

zákonné možnosti, a to a) môže sa domáhať buď vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode
podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu; b) môže sa voči nadobúdateľovi domáhať, aby mu predmetný
spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od povinnej osoby alebo
bol obdarovaný; c) ponechá si predkúpne právo, ktoré však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi.
Žalobkyňa teda v súdenej veci mala právo využiť jednu z týchto možností, a to vzhľadom na preferovanie

jej vôle v závislosti od následku uplatneného nároku.

15. Súd konštatuje, že pokiaľ sa žalobkyňa vzhľadom na porušenie jej predkúpneho práva domáhala
vydania rozhodnutia, ktorým súd nahradí prejav vôle nadobúdateľa na uzatvorenie kúpno-predajnej
zmluvy, resp. darovacej zmluvy, vychádzajúc z ustanovenia § 140 vety druhej Občianskeho zákonníka,

sa spoluvlastník môže domáhať uplatnenia tohto vybratého nároku výlučne v rozsahu takej veľkosti,
ktorá pripadá pomerne na veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu. To znamená, že ak má záujem jeden
spoluvlastník o celý prevedený podiel nad rozsah, ktorý zodpovedá v pomere k ostatným podielom
jeho spoluvlastníckemu podielu, musia s tým vysloviť súhlas ostatní podieloví spoluvlastníci, inak je
oprávnený požadovať iba to, čo pripadá pomerne na jeho podiel. Súd v konaní nezistil, a v konečnom

dôsledku táto okolnosť nebola tvrdená ani samotnou žalobkyňou, že došlo k dohode medzi dotknutými
spoluvlastníkmi o vykúpení, resp. obdarovaní prevedeného podielu len žalobcom, pričom pri absencii
takéhoto právneho úkonu eventuálne plynúce nároky z porušenia predkúpneho práva žalobkyne sú
determinované veľkosťou jej spoluvlastníckeho podielu, čo v preklade znamená, že každý spoluvlastník
pri porušení predkúpneho práva môže uplatňovať svoje nároky iba v rozsahu veľkosti svojho podielu,

v opačnom prípade by neprípustným spôsobom zasiahol do práv, resp. právom chránených záujmov
ostatnýchspoluvlastníkov.Takýtospoluvlastníksavprípadeporušeniapredkúpnehoprávatedanemôže
bez dohody s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi o výkone predkúpneho práva domáhať prevodu
celého podielu, pokiaľ ostatní spoluvlastníci zostávajú pasívni v obrane svojich práv. Mlčanie a pasivitaostatných podielových spoluvlastníkov nemôže v žiadnom prípade znamenať ich súhlas, z ktorého
dôvodu má podielový spoluvlastník, ktorý sa domáha svojho nároku právo len na pomernú časť podielu
a nadobúdateľovi pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak patril tým spoluvlastníkom, ktorí

by sa prevodu nedomáhali. Z tohto jednoznačne vyplýva skutočnosť, že tento aktívny spoluvlastník,
ktorý uplatnil svoj nárok z porušenia predkúpneho práva, má právo vykúpiť kúpnou zmluvou alebo
byť obdarovaný na základe darovacej zmluvy, prevedené spoluvlastnícke podiely len pomerne, teda
z každého predaného spoluvlastníckeho podielu alebo spoluvlastníckeho podielu, ktorý bol predmetom
darovania, len časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov.

16. Pri uplatnení posudzovaného nároku uplatneného samotnou žalobou súd v konkrétnej súdenej
veci vychádzal z rozhodnutia vyšších súdnych autorít, a to rozsudku NS SR sp. zn. 6Cdo/83/2021,
ktorého právna veta znie „Ak sa podielový spoluvlastníci, ktorých predkúpne právo bolo porušené, chcú
odchýliť od základného pravidla o pomernom uplatňovaní nárokov z predkúpneho práva, musia sa
dohodnúť o výkone predkúpneho práva. Predpokladom úspešnosti žaloby, ktorou sa jeden z viacerých

spoluvlastníkov, ktorých predkúpne právo bolo porušené, domáha, aby bol rozsudkom súdu nahradený
prejav vôle žalovaného ponúknuť mu v celosti na predaj ním nadobudnutí spoluvlastnícky podiel, je
preto preukázanie existencie dohody všetkých oprávnených spoluvlastníkov, obsah ktorej zodpovedá
požiadavkeuplatnenejžalobou.“VtomtosmeresúdupozorňujeinarozhodnutieKrajskéhosúduBanská
Bystrica sp. zn. 13Co/129/2024 zo dňa 30.12.2024.

17. Súd v ďalšom konštatuje, že pri právnom systéme Slovenskej republiky judikatúra, resp. rozhodnutia
vyšších súdnych autorít netvoria prameň práva. Je však v rozpore so zásadou právnej istoty pokiaľ
by prvostupňový súd rozhodnutia vyšších súdnych autorít, ktoré riešia obdobnú alebo totožnú situáciu
neakceptoval. Žalobkyňa prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne proti horeuvedenému

vyslovenému právnemu názoru a posúdeniu otázky uplatnenia nároku argumentovala rozhodnutiami
vyšších súdnych autorít (R Krajský súd Banská Bystrica sp. zn. 6Co/29/2022, R Krajský súd Prešov sp.
zn. 23Co/106/2019, R NS SR sp. zn. 7MCdo/1/2013, resp. R NS ČR sp. zn. 33Cdo/603/2008, resp. R NS
ČR sp. zn. 22Cdo/235/2010). Čo sa týka proti argumentácie zo strany žalobkyne súd v danom prípade
konštatuje, že pokiaľ rozhodoval v súdenej veci na základe judikatúry a rozhodnutí vyšších súdnych

autorít, právo je živý organizmus, ktorý sa v čase vyvíja. V súlade so zásadou právnej istoty účastníkov
konania je teda namieste použiť judikatúru, ktorá je časovo ostatná. Súd ďalej konštatuje, že čo sa týka
protiargumentácii v súvislosti s judikatúrou NS Českej republiky, vzhľadom na suverenitu Slovenskej
republiky a individuálny právny systém, súd prioritne na svoje rozhodnutia aplikuje rozhodnutia vyšších
súdnych autorít Slovenskej republiky.

18. Z horeuvedenej argumentácie pre súd vyplynula okolnosť, že v súdenej veci svedčilo
v prospech žalobkyne právo vykúpiť kúpno-predajnými zmluvami, resp. byť obdarovaným na základe
darovacej zmluvy, spoluvlastnícke podiely len pomerne, teda z každého predaného, resp. darovaného
spoluvlastníckeho podielu predávajúcimi, resp. darcami, len časť pripadajúcu na jej podiel vo výške

75/756vpomerekpodielomostatnýchspoluvlastníkov.Keďžežalobkyňasapodanoužaloboudomáhala
nahradenia prejavu vôle k uzatvoreniu kúpno-predajných zmlúv, resp. darovacej zmluvy so žalovanou
v nesprávnej výške spoluvlastníckeho podielu, t.j. väčšieho podielu ako jej prináleží, súd musel žalobu
zamietnuť. V tomto smere súd konštatuje, že v sporovom konaní je súd viazaný žalobným návrhom
(petitom) a je vylúčené, aby pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle súd menil, resp. dopĺňal či

upresňoval podstatné náležitosti kúpno-predajných zmlúv, resp. darovacej zmluvy, ako je veľkosť
uplatneného podielu alebo kúpno-predajná cena.

19. Z horeuvedených dôvodov súd považoval vykonanie ďalších navrhnutých dôkazných prostriedkov
vo forme výsluchu svedkov za nadbytočné a nehospodárne, preto súd v tomto smere dokazovanie na

existenciu tzv. inštitútu blízkej osoby výsluchom svedkov nevykonal.

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku v spojitosti s ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalovanej ako
plne úspešnej strane sporu priznal voči žalobkyni, ako neúspešnej strane sporu, nárok na náhradu trov

konania v plnom rozsahu 100 %.

21. O výške trov priznaného nároku na náhradu trov konania súd rozhodne postupom podľa ustanovenia
§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatnýmuznesením,ktorévydásúdnyúradník.Podľaustanovenia§232ods.3CSPježalobcapovinnýprisúdenú
sumu náhrady trov konania zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky
náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.