Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Janka Richterová
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Ostatné
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/56/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119408712
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6119408712.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a sudcov
JUDr. Juraja Považana a Mgr. Jaroslava Šupu v spore žalobcu: J. V., K.. XX.XX.XXXX, O. Z., J. Č.. XX,
zastúpeného JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom so sídlom v Humennom, Nám. slobody č. 25,
proti žalovanej: Q. E., K.. XX.XX.XXXX, O. V., Š. Č.. XX, zastúpenej Advokátska kancelária Prachová
& Partners, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 20, o zaplatenie 11.000 € s prísl., na odvolanie
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 29. marca 2023 č. k. 7C/7/2020-349, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej podľa § 657 OZ uložil vrátiť pôžičku vo výške
11.000 € s príslušenstvom. Žalobcovi priznal náhradu trov konania.
2. V odôvodnení uviedol, že v spore neboli preukázané žiadne také skutočnosti, ktoré by spôsobovali
neplatnosť zmluvy o pôžičke, ktorú strany podpísali, pričom aj došlo k reálnemu odovzdaniu peňazí
žalovanej, ktorá pôžičku nesplácala.
3. Neprihliadol na obranu žalovanej o tom, že zmluva o pôžičke je neplatná z dôvodu absencie vážnosti
vôle a podľa žalovanej malo ísť o vklad žalobcu do ich spoločného podnikania pri prevádzkovaní
reštaurácie. Podľa záverov súdu žalovaná tieto tvrdenia ničím nepreukázala; samotná skutočnosť, že
pri prevode peňazí žalobca v predmete prevodu uviedol názov reštaurácie, nepreukazuje, že sa medzi
stranami sporu nejednalo o pôžičku.
4. Súd prvej inštancie poukázal tiež na postup žalovanej v spore, ktorá hoci požadovala výsluch žalobcu
v jej prítomnosti, sa ani raz na pojednávanie nedostavila a nevypovedala vo veci, doručila súdu len
podrobné písomné vyjadrenie. Bez vážneho dôvodu sa pojednávania, na ktorom bol žalobca vypočutý,
nezúčastnila. Pri diametrálne odlišných skutkových tvrdeniach sa tak vzdala možnosti klásť žalobcovi
otázky. Hoci navrhla vypočuť svedka Q.. B. S., jeho adresu neoznámila a neoznámila ani dostatok
identifikačných údajov, na základe ktorých by súd vedel zistiť adresu svedka z registra obyvateľov SR.
5. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Nesúhlasila so záverom súdu, že samotná
skutočnosť, že v predmete prevodu finančnej sumy v prospech žalovanej je uvedený názov reštaurácie
nepostačujeprezáverotom,žemedzistranaminebolauzavretázmluvaopôžičke,aležeišlooinvestíciu
žalobcu z prevádzkovania reštaurácie. Zopakovala, že zmluva o pôžičke nebola uzavretá vážne, preto
podľa § 37 OZ nemôže byť platným právnym úkonom, pre absenciu tejto náležitosti ide o absolútneneplatný právny úkon. Vytkla súdu, že nezohľadnil vzťah medzi stranami, zmenu postoja žalobcu po
ich rozchode, snahu žalobcu o pomstu žalovanej. Zopakovala, že mali záujem na uzatvorení zmluvy o
rozdelení zisku, pokiaľ však spoločnosť reálne zisk nevykázala, nebolo možné takúto zmluvu uzatvoriť,
preto im osoba, ktorú vykonaním zmluvy poverili, zaslala im zmluvu o pôžičke. Tvrdila, že rozhodnutie
nie je presvedčivo odôvodnené, vyžaduje sa, aby súd nielen vyslovil záver, ale aj vyložil úvahy, ktoré
ho viedli k aplikácii zvolených predpisov. Namietla, že v rozhodnutí absentuje odkaz na akékoľvek
príslušné rozhodnutia vyšších súdnych autorít, ktorými by súd jednoznačne a zrozumiteľne odôvodnil,
o čo konkrétne opiera súd svoje presvedčenie. Žiadala preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie.
6. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že súd prvej inštancie,
že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno o tom, že medzi stranami nedošlo k pôžičke peňazí, ale
o investíciu do podnikania. Toto tvrdenie označil za účelovú obranu žalovanej. Poukázal na postup
žalovanej, ktorá navrhla vypočuť svedka, ktorého poznala a dala mu vyhotoviť písomnú zmluvu,
následne uviedla, že nevie uviesť žiadne jeho identifikačné údaje. Súd správne vychádzal z ním
predloženej písomnej zmluvy o pôžičke.
7. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a 380
ods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že nie je opodstatnené.
8. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie podľa návrhov strán, dôkazy vyhodnotil každý jednotlivo
a všetky v ich vzájomnej súvislosti (§ 199 ods. 1 CSP), jeho skutkové závery majú logický základ
vo vykonanom dokazovaní. Na ne nadväzujúce právne závery o povinnosti žalovanej vrátiť žalobcovi
peňažnú pôžičku vyplývajú zo správne aplikovaného ustanovenia § 567 OZ.
9. Strana sporu je povinná uviesť rozhodujúce skutkové tvrdenia, vyplývajúce z hmotného práva, a
tieto aj preukazovať (§ 150 CSP, bremeno tvrdenia). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, uvedie vlastné
tvrdenia, inak je popretie neúčinné (§ 151 ods. 2 CSP). Každá strana preukazuje tie skutočnosti, ktoré jej
môžu v spore priniesť priaznivé rozhodnutie (dôkazné bremeno). Úspech strany, žalobcu i žalovaného,
v spore vyžaduje nielen uvedenie rozhodujúcich skutkových tvrdení, ale i ich preukázanie (čl. 8).
10. Žalobca tvrdil, že požičal peniaze žalovanej a táto ich po splatnosti pôžičky nevrátila. Túto skutočnosť
preukázal písomnou zmluvou o pôžičke, ktorú vypracovala osoba, zabezpečená žalovanou i bankovým
príkazom. Naproti tomu žalovaná, ktorá nepoprela prevzatie peňazí, tvrdila, že išlo o investíciu žalobcu
do ich spoločného podnikania-prevádzkovania reštaurácie. Na preukázanie týchto svojich skutkových
tvrdení v zásade nenavrhla vykonať žiaden dôkaz, keď dôkaz jej výsluchom a konfrontáciu so žalobcom
zmarila neúčasťou na pojednávaní, k výsluchu svedka tiež nedošlo z dôvodov na jej strane. Žalovaný
sa ustanovil na pojednávanie z Humenného. Za stavu diametrálne odlišných skutkových tvrdení strán
žalobkyňa pred pojednávaním, na ktorom sa vykonávalo dokazovania výsluchom žalobcu zaslala súdu
záverečnú reč, v ktorej nenavrhovala doplniť dokazovanie žiadnym spôsobom; z jej obsahu vyznieva,
že pre preukázanie jej skutkových tvrdení je postačujúce, že na príkaze na prevod prostriedkov v banke
je uvedený názov reštaurácie.
11. Za tohto stavu súd prvej inštancie vo viacročnom spore dospel k správnemu záveru o tom, že
žalovaná svoju obranu v spore nepreukázala len tým, že na prevodnom príkaze žalobca uviedol názov
reštaurácie. S prihliadnutím na písomnú zmluvu o pôžičke a nesporné prevzatie peňazí len z tejto
skutočnosti nemožno bez akýchkoľvek pochybností uzavrieť, že k pôžičke nedošlo; môže ísť napr. o
upresnenie účelu, na ktorý sa peniaze požičiavajú. Žalobca pritom poprel ďalšie tvrdenia žalovanej o
jeho údajnom úmysle pomstiť sa jej po ich rozchode, taktiež samotný dlhodobejší partnerský vzťah so
žalovanou.
12. Neobstojí ani námietka o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku. Pre riadne
odôvodnenie rozsudku nie je nevyhnutná citácia rozhodnutí súdov vyššej inštancie, predovšetkým, ak
strana prehrala spor pre jej pasivitu v konaní. Podstata rozhodnutia sa týkala hodnotenia dôkazov,
predložených výlučne žalobcom, vrátane jeho výsluchu a (nesprávneho) postupu žalovanej v konaní,
v rozpore s princípom ústnosti, priamosti a kontradiktórnosti (čl. 9, 12, 13 CSP). Za tejto situácie pre
jednoznačnosť, presvedčivosť a zrozumiteľnosť záverov súdu nebolo potrebné, aby poukazoval na
rozhodnutia vyšších súdnych autorít. Spor o vrátenie pôžičky je z hľadiska právneho posúdenia pomerne
jednoduchým sporom. Z hľadiska skutkového stavu v závislosti od obrany žalovanej strany samozrejmeprichádza do úvahy i skúmanie platnosti zmluvy a otázka simulácie právneho úkonu, avšak žalovaná v
tejto otázke neoznačila žiadne dôkazy, dokonca sa ani neustanovila na svoj výsluch, hoci spor prebiehal
v Bratislave, kde žije.
13. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387
ods. 1/ CSP).
14. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu (§ 396
ods. 1) v spojení s § 255 ods. 1) CSP).
15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody/ ) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.