Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. august 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-20S/140/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2021200301
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:2021200301.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M

a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: A. B. C.,
nar. XX.X.XXXX, so sídlom Námestie SNP 482/23, Bratislava, IČO: 17 672 546, právne zastúpený:
TOMANÍČEK & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Sládkovičova 6, Žilina, IČO: 47 239 000, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101997950/2021 zo dňa 21. októbra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
101997950/2021 zo dňa 21. októbra 2021 a rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 101042208/2021 zo

dňa 15. júna 2021 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Trnava, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. 101042208/2021 zo dňa 15.
júna 2021, podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil
žalobcovi rozdiel dane v sume XX.XXX,XX € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august
2014.

2.Naodvolaniežalobcužalovanýnapadnutýmrozhodnutímč.101997950/2021zodňa21.októbra2021
prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.

II.
Žaloba

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca žalobu, v ktorej namietal, že žalovaný nesprávne
právne vec posúdil, keď neprihliadol na námietky žalobcu ohľadne získavania dôkazov a dôkazných
prostriedkov v konaní a nesprávne stanovenie rozsahu dôkazného bremena daňového subjektu, ako aj

pre nesprávne vykazovanie v predvolaní svedka a odmietnutie práva klásť svedkovi otázky. Uviedol, že
ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a
iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Pri určovaní dane podľa pomôcok je správca
dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, ajkeď ním neboli uplatnené. Žalobca ďalej uviedol, že má za to, že správca dane postupoval nezákonne
tým, že bezdôvodne nevypočul navrhnutých svedkov, resp. ich výsluch nariadil na čas, kedy sa nemohli
dostaviť na územie Slovenskej republiky, pričom nezohľadnil nariadené pandemické opatrenia, ktoré boli

v tom čase zo strany štátu. Správca dane bol v časovej tiesni a za každú cenu chcel formálne predmetný
úkon vykonať bez ohľadu na reálnu možnosť jeho uskutočnenia. Všetky daňové kontroly za zdaňovacie
obdobie január 2014 a júl 2014 dopadli s nulovým nálezom, len kontroly vykonané pracovníčkami A. D.
E. a A. F. B. boli bez možnosti využitia všetkých daňových podkladov, ktoré daňový subjekt na daňový
úrad posielal, a ktorými už správca dane disponoval.

4. Žalobca ďalej poukázal na právo na spravodlivý súdny proces, ktorý vyjadruje oprávnenie fyzických a
právnických osôb predložiť svoju vec nezávislému a nestrannému orgánu rozhodujúcemu vo verejnom
a spravodlivom konaní. Tomuto právu musí zodpovedať povinnosť štátu vytvoriť, realizovať a chrániť
jehovýkonpredovšetkýmprostredníctvomsúdnejsústavynezávislejnaostatnýchzložkáchštátnejmoci.
Poskytovať ochranu tomuto právu je nevyhnutné. Správca dane dokazovaním nevyvrátil existenciu

zdaniteľného plnenia ani plnenie formálnych podmienok na odpočítanie dane. Žalobca tiež poukázal,
že postup správcu dane, ktorý od určitého vykonaného dôkazného prostriedku počas daňovej kontroly
v prospech daňového subjektu abstrahuje a nebude ho využívať ako dôkaz, pričom takýto svoj postup
náležite neodôvodní je v rozpore so zásadou zákazu svojvôle a je v rozpore s článkom 2 ods. 2 Ústavy
SR, nakoľko takýto postup je v rozpore aj so zákonnou úpravou obsiahnutou v daňovom poriadku ako

aj princípmi právneho štátu. Ústava SR v čl. 48 ods. 2 garantuje okrem iného právo účastníka vyjadriť
sa ku všetkým vykonaným dôkazom. Toto právo nemôže byť obmedzené, ani zákonom. Znenie čl. 48
ods. 2 Ústavy SR to neumožňuje.

5. Hrubým porušením procesných práv daňového subjektu vyplývajúceho už z vyššie uvedeného

je postup správcu dane, ktorý za skutkový základ svojho právneho posúdenia veci uvádza svoje
subjektívne domnienky bez predloženia objektívnych dôkazov. Správca dane nemôže bez dodatočného
odôvodneného tvrdenia a vysporiadania sa s vyjadreniami a vysvetleniami a dôkazmi daňového
subjektu, ktoré nie sú absurdné a mimo realitu iba na základe svojich domnienok urobiť záver vedúci k
neuznaniu odpočítaniu dane na základe predložených dokladov a vykonaných daňových kontrol.

III.
Vyjadrenie žalovaného

6. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný reagoval na všetky námietky, ktoré vzniesol žalobca, pričom uviedol,

že žalobca počas celého konania zasielal ospravedlnenia z dôvodu vážneho zdravotného stavu, pričom
aj v žalobe priložil doklady o dlhodobej práceneschopnosti a výpisy z lekárskych správ. Žalovaný v
tomto smere uviedol, že žalobca nepreukázal, že by bol do takej miery zdravotne nespôsobilý, že by
úkon splnomocnenia inej osoby na predloženie dokladov nebol schopný vykonať. Žalobca mal možnosť
telefonicky alebo mailovou komunikáciou dohodnúť so správcom dane iný spôsob doručenia dokladov

ako ich osobné doručenie, a to doručenie poštou, a to ešte v období pred pandémiou, keď 10.03.2020
prevzal prvú výzvu správcu dane na predloženie dokladov a núdzový stav bol vyhlásený až 16.03.2020.

7. Pokiaľ ide o námietku, že správca dane disponoval všetkými daňovými dokladmi z predchádzajúceho
konania, tak žalovaný uviedol, že v zmysle Daňového poriadku je aj opätovná daňová

kontrola samostatným kontrolným preverovacím a zisťovacím procesom vykonávaným nezávisle od
predchádzajúcej daňovej kontroly a jej cieľom je zistiť a preveriť skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie dane. Podľa § 45 ods. 2 písm. b) Daňového poriadku má kontrolovaný daňový subjekt vo
vzťahukzamestnancovisprávcudanepredkladaťvpriebehudaňovejkontrolyzáznamy,ktorýchvedenie
ukladá osobitný predpis a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady vo

forme požadovanej správcom dane. Žalovaný ďalej uviedol, že nie je jeho povinnosťou vyhotovovať
si fotokópie všetkých žalobcom uvádzaných dokladov, ktoré podľa názoru žalobcu mal mať správca
dane k dispozícii. Žalovaný reagoval aj na námietku žalobcu, že prostredníctvom prepravnej spoločnosti
zaslal všetky požadované doklady ku kontrole, keď žalovaný argumentoval s tým, že správca dane
v prvostupňovom rozhodnutí poukázal na to, že v čase zaslania predmetných dokladov už nebola

vykonávaná daňová kontrola, ale prebiehalo vyrubovacie konanie po procese určovania dane podľa
pomôcok, keď určovanie dane podľa pomôcok bolo ukončené 19.03.2021 doručením protokolu o
určení dane podľa pomôcok. V zmysle § 48 ods. 2 a § 49 Daňového poriadku správca dane sa s
dokladmi, ktoré predložil daňový subjekt až vo vyrubovacom konaní nie je povinný zaoberať. Pokiaľide o námietku žalobcu, v ktorej poukazuje na úradný záznam zo dňa 10.11.2020, kedy správca dane
si sám upravil reprodukciu v tomto zázname na základe subjektívnych pocitov, žalovaný uvádza, že
správca dane postupoval v zmysle § 19 ods. 7 Daňového poriadku a v úradnom zázname opísal obsah

telefonického rozhovoru medzi splnomocnenou zástupkyňou žalobcu A. G., ktorá volala správcovi dane
a v telefonickom rozhovore reagovala na výzvu č. 101508338/2020 na predloženie dokladov daňovej
kontrole, pričom uviedla, že svoje vyjadrenie zašle správcovi dane písomne cez portál verejnej správy.
V predmetnom úradnom zázname správca dane okrem obsahu telefonického rozhovoru uviedol aj
skutočnosť,žekudňu10.11.2020splnomocnenázástupkyňažalobcupísomnenepodalažiadnepodanie

v zmysle telefonického dohovoru, ani nepredložila ku kontrole účtovné a iné doklady za zdaňovacie
obdobie august až december 2014.

8. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa nevypočutia svedkov, tak správca dane, resp. žalovaný
uviedol, že pokiaľ došlo k určovaniu dane podľa pomôcok nedochádza k preverovaniu alebo zisťovaniu
skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane, t. j. dokazovaniu, ale k samotnému určeniu dane

podľa pomôcok prichádza podľa § 49 ods. 2 Daňového poriadku, pričom daňový subjekt je oprávnený
vyjadriť sa, namietať len dodržanie zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane. V
súvislosti s nezohľadnením žiadnych návrhov žalobcu, tak správca dane v zápisnici č. 100923614/2021
zo dňa 27.05.2021 zaujal stanovisko k vyjadreniu žalobcu k protokolu o určení dane podľa pomôcok.
Z vyjadrenia splnomocneného zástupcu žalobcu k stanovisku správcu dane uviedol, že sa vysporiadal

so všetkými skutočnosťami, ktoré namietal žalobcu a riadne odôvodnil svoje závery. Pokiaľ ide o
argumentáciu žalobcu, že správca dane vykonával u žalobcu daňové kontroly aj za obdobia január 2014
až júl 2014 a tieto boli uzatvorené s nulovým nálezom, tak táto skutočnosť podľa názoru žalovaného
ide o odlišný skutkový stav ako v prejednávanom prípade. Pokiaľ ide o namietané obmedzujúce
protipandemické opatrenia vyplývajúce z vyhláseného núdzového stavu, ktoré podľa žalobcu boli

dôvodom nepredloženia dokladov, žalovaný sa s nimi podrobne vysporiadal v žalovanom rozhodnutí.

IV.
Relevantná právna úprava

9. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

10. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s

daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

11. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

12. Podľa § 3 ods. 8 Daňového poriadku právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa

§ 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.

13. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie

bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť.

14. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov.15. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

16. Podľa § 44 ods. 4 písm. d) Daňového poriadku daňovú kontrolu tej istej dane za zdaňovacie obdobie,
za ktoré už raz bola vykonaná, je možné vykonať u toho istého daňového subjektu aj opakovane na
požiadanie orgánov činných v trestnom konaní alebo orgánov Policajného zboru.

17. Podľa § 46 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku je daňová kontrola ukončená dňom doručenia
oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2.

18. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Daňového poriadku má kontrolovaný daňový subjekt vo vzťahu k
zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých
vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné

prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane
evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo
písomné vysvetlenia.

19. Podľa § 48 ods. l písm. c) Daňového poriadku správca dane zistí základ dane a určí daň podľa

pomôcok, ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu
podľa § 46 ods. 2.

20. Podľa § 48 ods. 2 Daňového poriadku správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane
podľa pomôcok, ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku l, pričom dňom začatia určovania dane

podľa pomôcok je deň, po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok. Určovanie dane podľa
pomôcok vykoná správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa prvej vety.

21. Podľa § 48 ods. 3 Daňového poriadku správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky,
ktorémákdispozíciialeboktorésizaobstarábezsúčinnostisdaňovýmsubjektom.Pomôckamimôžubyť

najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov,
znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a
vyjadreniainýchsprávcovdane,štátnychorgánovaobcí,záujmovýchzdružení,výpisyzúčtovvedených
u poskytovateľov platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého
daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov.

22. Podľa § 48 ods. 4 Daňového poriadku ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane
podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Na
prevzatie a vrátenie zapožičaných dokladov sa primerane vzťahuje § 46 ods. 6 a 7.

23. Podľa § 48 ods. 5 Daňového poriadku pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný
prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli
uplatnené.

24. Podľa § 49 ods. 1 Daňového poriadku o určení dane podľa pomôcok správca dane vyhotoví protokol

o určení dane podľa pomôcok, ktorý doručí daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie. Na obsah
tohto protokolu sa primerane vzťahuje § 47. Súčasťou protokolu o určení dane podľa pomôcok je aj
súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň.

25. Podľa § 49 ods. 2 Daňového poriadku daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k

dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa
§ 48 ods. 5 najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k
protokolu o určení dane podľa pomôcok. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

26. Podľa § 49 ods. 3 Daňového poriadku určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia

protokolu o určení dane podľa pomôcok podľa odseku 1.27. Podľa § 74 ods. 5 Daňového poriadku ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa
pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použitie § 48. Ak odvolací orgán
zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí.

28. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

V.

Verejné vyhlásenie rozsudku

29. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania,
ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

30. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 21. augusta 2025, pretože boli
splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie
pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 28. mája 2025
oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva
spravodlivosti SR.

VI.
Právne posúdenie veci správnym súdom

31. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Trnave pod sp. zn.
20S/140/2021. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť
SprávnysúdvBratislave(ďalejlen„súd“,„správnysúd“),naktorýprešielod1.júna2023výkonsúdnictva
v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre.

Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. TT-20S/140/2021. V súlade
s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu.

32. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo v medziach žalobných bodov
preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 101997950/2021 zo dňa 21. októbra 2021, ktorým
potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu č. 101042208/2021 zo dňa 15. júna 2021, v zmysle
ktorého podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XX.XXX,XX € na
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014.

33. Preskúmaním spisového materiálu správny súd zistil, že správca dane začal dňa 16.01.2020 u
daňového subjektu daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014 až
december 2014 na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 102734831/2019 zo dňa 27.11.2019, ktoré
bolo prevzaté daňovým subjektom dňa 09.12.2019, pričom išlo o opätovné vykonanie daňovej kontroly

v zmysle § 44 písm. d) Daňového poriadku na požiadanie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v
Trnave. Opätovná daňová kontrola bola ukončená dňa 24.11.2020, keď bolo daňovému subjektu, resp.
splnomocnenému zástupcovi doručené oznámenie o určení dani podľa pomôcok č. 101731766/2020
zo dňa 12.11.2020 o čom správca dane spísal úradný záznam č. 101873557/2020 zo dňa 01.12.2020.
Nasledujúci deň po doručení oznámenia o určení dane podľa pomôcok začalo určovanie dane podľa

pomôcok, ukončené dňom doručenia protokolu žalobcovi, t. j. 19.03.2021.

34. Po preskúmaní veci správny súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho
súdu SR, ktorý v obdobných veciach tých istých účastníkov konania dospel k záveru o potrebe
zrušenia napadnutých rozhodnutí žalovaného (napr. sp. zn. 8Sfk/5/2023 zo dňa 27.11.2024, sp. zn.

5Sfk/75/2023 zo dňa 30.01.2025, 4Sfk/1/2025 zo dňa 24.04.2025). Z dôvodu, že námietky uvedené
v žalobe v predmetnej veci sú identické ako predchádajúcich veciach, tak správny súd odkazuje na tieto
rozhodnutia a konkrétne na rozsudok sp. zn. 8Sfk/5/2023 zo dňa 27.11.2024, podľa ktorého:„35.Kľúčovýmiprávnymiotázkamivpredmetnejveciboliotázky,(i)čibolisplnenépodmienkyprezačatie
procesu určovania dane podľa pomôcok, (ii) či správca dane a sťažovateľ mali ako pomôcky zohľadniť
žalobcom oneskorene predložené doklady, (iii) či sťažovateľ a správca dane riadne odôvodnili svoje

rozhodnutia pri určení okruhu pomôcok a vo vzťahu k záverom, ktoré z nich vyvodili.

36. Podľa § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2020 správca dane
zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt c) neumožní vykonať daňovú kontrolu;
to neplatí ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2.

37. Preskúmajúc administratívny a súdny spis sa kasačný súd stotožňuje so sťažovateľom v tom, že v
predmetnej veci boli splnené podmienky pre uplatnenie postupu určenia dane podľa pomôcok podľa §
48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2020.

38. Kasačný súd musí korigovať názor správneho súdu a poukázať na skutočnosť, že dôvody pre

uplatnenie postupu určenia dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 1 písm. b) a c) Daňového poriadku
v znení účinnom do 31. decembra 2020 sú dva samostatné dôvody. Zákonodarca pritom pri uplatnení
dôvodu podľa § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2020
nepredpokladá skúmanie, či možno v daňovej kontrole pokračovať a zistiť daňovú povinnosť inak,
aj napriek neumožneniu jej vykonania zo strany daňového subjektu. Pre uplatnenie postupu podľa

predmetného ustanovenia je preto podstatné práve to, či daňový subjekt fakticky umožní výkon daňovej
kontroly - a to či už na mieste alebo poskytnutím vyžiadaných dokladov.

39. V tu skúmanej veci už pri začatí daňovej kontroly dňa 16. januára 2020 (zápisnica o ústnom
pojednávaní č. 100176182/2020) správca dane opatrením uložil žalobcovi predložiť potrebnú účtovnú

dokumentáciu pre vykonanie daňovej kontroly do 6. februára 2020. Túto svoju žiadosť správca dane
opakoval výzvou č. 100566758 zo dňa 2. marca 2020, č. 100733435/2020 zo dňa 31. marca 2020 a č.
101508338/2020 zo dňa 1. októbra 2020. Žalobca napriek uvedeným výzvam tieto doklady nepredložil,
spočiatku z dôvodu práceneschopnosti (ospravedlnenia zo dňa 4. februára 2020, 9. marca 2020, 16.
marca2020,14.apríla2020,30.apríla2020)aneskôrcezsplnomocnenúzástupkyňužalobcapožiadalo

prerušenie daňovej kontroly z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19. Po ukončení prerušenia daňovej
kontroly splnomocnená zástupkyňa sťažovateľa na ostatnú výzvu správcu dane nepredložila vyžiadané
dokumenty a telefonicky správcovi dane oznámila, že už raz správcovi dane účtovné doklady predložili
(keďže v tejto veci ide o opakovanú daňovú kontrolu) a nevie, prečo by ich mali predložiť opätovne.
Správca dane si podľa splnomocnenej zástupkyne mal vyhotoviť kópiu týchto dokladov.

40. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pre potreby uskutočnenia daňovej kontroly bolo potrebné, aby
žalobca predložil vyžiadanú účtovnú dokumentáciu. Povinnosť predložiť tieto dokumenty žalobcovi
vyplývala z § 45 ods. 2 písm. d) Daňového poriadku, pričom pre postup správcu dane nebolo významné,
či ide o opakovanú alebo prvú daňovú kontrolu. Keďže žalobca výzvam správcu dane nevyhovel,

nepredložil mu účtovnú dokumentáciu a ani jej podstatnú časť, správca dane nemohol vykonať daňovú
kontrolu. Žalobca teda neumožnil (z dôvodu absencie súčinnosti na jeho strane) vykonanie daňovej
kontroly.

41. Pokiaľ splnomocnená zástupkyňa tvrdila, že účtovnú dokumentáciu má u seba správca dane v

súvislosti s predchádzajúcou (v čase tejto kontroly už ukončenou) daňovou kontrolou, táto argumentácia
je irelevantná. Žalobca totiž nepredložil žiaden úradný dokument potvrdzujúci odovzdanie účtovnej
dokumentácie správcovi dane a nevrátenie tejto dokumentácie správcom dane po uskutočnení daňovej
kontroly. V administratívnom spise sa tak nenachádza žiadny dôkaz o tom, že by správca dane mal alebo
mohol disponovať vyžiadaným originálom účtovnej dokumentácie žalobcu. Rovnako je irelevantné aj to,

že podľa žalobcu mal mať správca dane kópie účtovnej dokumentácie z prvej daňovej kontroly, pretože
nie je povinnosťou správcu dane robiť si zo všetkých dokumentov kópie a tieto následne archivovať.
Uvedené by ani nemalo vplyv na povinnosť žalobcu predložiť účtovnú dokumentáciu aj pri opakovanej
daňovej kontrole.

42. S ohľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že správca dane postupoval správne, ak v
dôsledku neumožnenia vykonania daňovej kontroly zo strany žalobcu v predmetnej veci pristúpil k
určovaniu dane podľa pomôcok v súlade s § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku v znení účinnom
do 31. decembra 2020.43. Podľa § 48 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane
podľa pomôcok, ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1, pričom dňom začatia určovania dane

podľa pomôcok je deň po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok. Určovanie dane podľa
pomôcok vykoná správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa prvej vety.

44. Podľa § 48 ods. 4 Daňového poriadku, ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane
podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Na

prevzatie a vrátenie zapožičaných dokladov sa primerane vzťahuje § 46 ods. 6 a 7.

45. Podľa § 49 ods. 3 Daňového poriadku, určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia
protokolu o určení dane podľa pomôcok podľa odseku 1.

46. Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,

vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a
§ 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne,
ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa
§ 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú
kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie

vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48
ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie
konanie,vyrubovaciekonanievykonáarozhodnutievovyrubovacomkonanívydásprávcadane,ktorého
rozhodnutie bolo zrušené.

47. Pokiaľ bolo medzi sťažovateľom a žalobcom sporné, či mal správca dane prihliadnuť aj na
oneskorene predloženú účtovnú dokumentáciu vo vyrubovacom konaní, kasačný súd sa zhoduje so
sťažovateľom v tom, že podľa § 48 ods. 4 Daňového poriadku, ak daňový subjekt v priebehu určenia
dane podľa pomôcok predloží účtovné a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Čo sa

týka momentu určovania dane podľa pomôcok v súlade s § 48 ods. 2 v spojení s § 68 ods. 1 Daňového
poriadku a § 49 ods. 3 Daňového poriadku, ide o časový úsek medzi doručením oznámenia o určovaní
dane podľa pomôcok po doručenie protokolu o určení dane podľa pomôcok s výzvou na vyjadrenie
sa k nemu. V predmetnej veci bolo žalobcovi doručené oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok
dňa 24. novembra 2020, pričom proces určovania dane podľa pomôcok začal nasledujúci deň, teda 25.

novembra 2020. Ukončený bol doručením protokolu o určení dane podľa pomôcok s výzvou dňa 19.
marca 2021. Vyrubovacie konanie tak začalo dňa 20. marca 2021. Pokiaľ žalobca zaslal správcovi dane
účtovné dokumenty kuriérom až dňa 26. apríla 2021, teda už vo vyrubovacom konaní, tieto doklady
nebolo možné zohľadniť ako pomôcky podľa § 48 ods. 4 Daňového poriadku, keďže boli doručené
oneskorene.

48. Podľa § 48 ods. 5 Daňového poriadku, pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný
prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli
uplatnené.

49. Podľa § 49 ods. 2 Daňového poriadku, daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k
dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa
§ 48 ods. 5 najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok,
ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

50. Podľa § 74 ods. 5 Daňového poriadku, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa
pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite § 48. Ak odvolací orgán
zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí.

51. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných

právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.52. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov

a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

53. Podľa § 27 ods. 2 SSP, pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy
vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či
také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým

nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a).

54. Správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku ako dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia
konštatoval, že ani pri určovaní dane podľa pomôcok správca dane a sťažovateľ nemôžu postupovať
svojvoľne a podľa svojej úvahy vylúčiť či prihliadať iba na niektoré pomôcky, neakceptovať ich a svoj
postup neodôvodniť (bod 55 napadnutého rozsudku) [poznámka kasačného súdu rozhodujúceho v

prejednávanej veci – k tomu pozri bod 7 vyššie]. Za dôvodnú považoval aj námietku, že správca dane
si mohol z vlastných dokladov vyhotoviť podklady pre stanovenie širšieho okruhu pomôcok pre správne
určenie dane (bod 60) - [poznámka kasačného súdu rozhodujúceho v prejednávanej veci – k tomu pozri
aj bod 61 napadnutého rozsudku a bod 12 tohto rozsudku vyššie]. Jedným z dôvodov pre zrušenie
rozhodnutia žalovaného tak bolo nedostatočné odôvodnenie napadnutých rozhodnutí v časti určenia

okruhu pomôcok a záverov, ktoré z nich správca dane vyvodzoval.

55. Kasačný súd v súvislosti s ostatnou nastolenou otázkou dáva do pozornosti, že vo svojej ustálenej
rozhodovacej činnosti už uviedol (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk
13/2020 zo dňa 25. mája 2021, body 23 a 24, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 2 Sžfk 9/2020 zo dňa 14. decembra 2021), „že „pomôcky“ v zmysle § 48 ods. 1 a nasl.
Daňového poriadku nemožno považovať za plnohodnotné dôkazy. Pri určovaní dane podľa pomôcok
totiž nedochádza k dokazovaniu v zmysle čo najúplnejšieho zisťovania a preverovania rozhodujúcich
skutočností pre správne určenie dane. Začatie tohto procesu je skutočne následkom pasivity daňového
subjektu a jeho nespolupráce so správcom dane pri zisťovaní podkladov pre správne rozhodnutie o

daňovej povinnosti. V tomto postupe správca dane určuje daň na základe jemu dostupných informácií
získaných z rôznych listín, obsahu výpovedí fyzických osôb v iných konaniach, zo stanovísk správcov
daní či bankových subjektov alebo i z vlastných poznatkov zo zdaňovania dotknutého subjektu či
podobných daňových subjektov, pričom takéto pomôcky zhromažďuje aj bez súčinnosti s dotknutým
daňovým subjektom. Ten môže do procesu určovania dane kedykoľvek vstúpiť a ponúknuť správcovi

dane vlastné informácie a dôkazy, ktoré sa v následnom konaní použijú ako pomôcky. Účelom pomôcky
teda nie je preukázať určitú právne významnú skutočnosť, ale pomôcť správcovi dane vytvoriť si čo
najpravdepodobnejšiu predstavu o predmete dane a jej výške... Dôležitým právnym následkom začatia
procesu určovania dane podľa pomôcok je obmedzenie rozsahu práv daňového subjektu v súvislosti
s hodnotením informácií vyplývajúcich z použitých pomôcok, a to v tom zmysle, že daňový subjekt je

oprávnenývyjadriťsalenktomu,čibolidodržanézákonnépodmienkyprepoužitietohtospôsobuurčenia
dane a k okolnostiam, z ktorých vyplývajú pre daňový subjekt výhody, ak sú spôsobilé privodiť preň
priaznivejšie rozhodnutie o daňovej povinnosti. Podobné obmedzenie platí aj v konaní o odvolaní proti
rozhodnutiu správcu dane o vyrubení dane podľa pomôcok (§ 74 ods. 5 Daňového poriadku).

56. Na druhej strane však kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti, inšpirovanej aj rozhodovacou
činnosťou Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, uviedol (rozhodnutie Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžfk 44/2019 zo dňa 30. septembra 2021), že pomôcky sú nástroje
„slúžiace ku kvalifikovanému odhadu daňovej povinnosti a musia preto mať racionálnu povahu a musia
v maximálne reálne v dostupnej miere usilovať o presnosť nimi určovaných povinností. Pomôcky nie sú

nástrojom k trestaniu daňového subjektu, ale predstavujú podklad pre kvalifikovaný odhad relevantných
skutočností... pokiaľ nie je možné vychádzať len z účtovníctva pre jeho neúplnosť či medzery, je možné
skutkový stav doplniť inými spôsobmi...“

57. Kasačný súd, vychádzajúc z jeho doterajšej ustálenej rozhodovacej činnosti nespochybňuje

charakter inštitútu určovania dane podľa pomôcok, keď dochádza k obmedzeniu účasti daňového
subjektu na tomto procese, a to v tom, že v rámci vyjadrenia k protokolu o určení dane podľa pomôcok
daňový subjekt môže namietať len použitie tohto spôsobu určenia dane a nedodržanie postupu podľa
§ 48 ods. 5 Daňového poriadku (§ 49 ods. 2 Daňového poriadku) a ani to, že v rámci odvolania skúmažalovaný/sťažovateľ v takomto konaní dodržanie zákonných podmienok na použitie § 48 Daňového
poriadku (§ 74 ods. 5 Daňového poriadku).

58. Na druhej strane aj na procesný postup určovania dane podľa pomôcok, resp. nadväzujúce
vyrubovacie konanie či rozhodnutia v ňom vydané, sa vzťahujú zásady správy daní - dbanie o
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov (§ 3 ods. 1 Daňového poriadku),
všeobecná požiadavka vylúčenia svojvôle (čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy), požiadavka náležitého,
zrozumiteľného a preskúmateľného odôvodnenia rozhodnutia orgánov finančnej správy obsahujúceho

ich úvahy (§ 63 ods. 5 Daňového poriadku) a ústavný príkaz zabezpečenia riadneho súdneho prieskumu
všetkých rozhodnutí, ktorými orgány verejnej správny zasahujú do základných práv a slobôd fyzických
a právnických osôb - daňových subjektov (čl. 46 ods. 2 Ústavy).

59. Z povahy určovania dane podľa pomôcok a nastavenia predmetnej právnej úpravy ide podľa názoru
kasačného súdu nepochybne o postup, v rámci ktorého správca dane určuje daň podľa pomôcok v

medziach svojej správnej úvahy, pričom táto úvaha sa vzťahuje tak na proces výberu pomôcok ako
aj na samotné určenie výšky dane. Hoci daňový subjekt nie je oprávnený meritórne zasahovať do
úvahy správcu dane (§ 49 ods. 2 a § 74 ods. 5 Daňového poriadku), táto správna úvaha sa môže stať
predmetom súdneho prieskumu správneho súdu (§ 27 ods. 2 SSP).

60. Správny súd je tak oprávnený a povinný v intenciách § 27 ods. 2 SSP preskúmať správnu úvahu
správcu dane, či už korigovanú alebo nekorigovanú sťažovateľom, z toho pohľadu, či boli dodržané
jej zákonné limity a či je táto udržateľná z pohľadu vnútornej logiky, racionality a zrozumiteľnosti
argumentácie orgánov verejnej správy (obdobne tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 10 Sžo 323/2015 zo dňa 26. októbra 2016, publikované ako R 35/2017; BARICOVÁ,

J.; FEČÍK, M.; ŠTEVČEK, M.; FILOVÁ, A. a kol.: Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C.
H. Beck, 2018, str. 212). Takýto prístup k rozhodnutiam vo veciach určenia dane podľa pomôcok
pripúšťa aj doterajšia rozhodovacia činnosť kasačného súdu (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 2/2018 zo dňa 26. marca 2019). Správny súd je tak
oprávnený preskúmať logiku a racionalitu argumentácie správcu dane pri určovaní daňovej povinnosti

aj v rámci určovania dane podľa pomôcok, pri určení okruhu pomôcok a záverov z nich vyvoditeľných
v záujme vylúčenia svojvôle, zjavných chýb či šikanóznosti pri využití tohto osobitného, mimoriadneho
(núdzového), avšak nie sankčného postupu.

61. Na druhej strane však pri aplikácii tohto prístupu musí mať správny súd na zreteli jeho limity, nemôže

nahrádzať legitímny priestor správnej úvahy správcu dane či negovať význam inštitútu určovania dane
podľa pomôcok, do ktorého sa daňový subjekt dostáva najmä vlastným zavinením. Správny súd preto
nemôže nahrádzať ani dokazovanie, ktoré sa v procesnom postupe určovania dane podľa pomôcok
nevykonáva.

62. Ak preto sťažovateľ namieta proti záverom správneho súdu uvedeným v bode 59 tohto rozsudku
tým, že správna úvaha správcu dane pri určovaní pomôcok a záverov z nich vyvodzovaných nemohla
byť (s odkazom na § 49 ods. 2 a § 74 ods. 5 Daňového poriadku) predmetom prieskumu správneho
súdu a nemohol z nej vyvodiť záver o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí, tak sa mýli.

63. Podľa § 48 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky,
ktorémákdispozíciialeboktorésizaobstarábezsúčinnostisdaňovýmsubjektom.Pomôckamimôžubyť
najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov,
znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a
vyjadreniainýchsprávcovdane,štátnychorgánovaobcí,záujmovýchzdružení,výpisyzúčtovvedených

u poskytovateľov platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého
daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov.

64. Z administratívneho spisu, osobitne z protokolu, kasačný súd zistil, že správca dane použil ako
pomôcky (i) podané riadne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia august

až december 2014, (ii) podané kontrolné výkazy za zdaňovacie obdobie august až december 2014, (iii)
výpisy zo živnostenského registra. Správca dane vyrubil žalobcovi v plnom rozsahu daň na vstupe, ako
aj výstupe, keď žalobcovi síce uznal podnikateľskú činnosť (zdaniteľné plnenia na výstupe), avšak v
tomto smere mu odmietol uznať uplatnené právo na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona č 222/2004Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) pri intrakomunitárnom dodaní a nepriznal
žalobcovi ani uplatnené odpočítanie dane (zo zdaniteľných plnení na vstupe). Dôvodom tohto postupu
bolo podľa správcu dane to, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal uplatnené

daňové oprávnenia.

65. Žalobca už vo vyjadrení k protokolu namietal, že správca dane nesprávne určil okruh pomôcok, keď
nevykonal výsluchy svedkov pána C. D., E. H. a I. H., najmä však nezohľadnil ako pomôcku závery
obsiahnuté v protokole č. 104052039/2016 zo dňa 6. októbra 2016, ktorým bola uzatvorená prvá kontrola

predmetnýchzdaňovacíchobdobíužalobcubezzisteniaakéhokoľvekpochybenia.Namietal,žesprávca
dane pri určovaní dane podľa pomôcok vo veci opakovanej kontroly vôbec nezohľadnil a nevysporiadal
sa so závermi prvej daňovej kontroly, ktorá bola riadne uskutočnená bez zistenia. Rovnako tiež napádal,
že správca dane pri určovaní dane využil zvolené pomôcky jednostranne, keď použil proti žalobcovi len
tú časť informácií z kontrolných výkazov, ktorá mu navyšovala daňovú povinnosť, ale nie tú časť, ktorá
mu ju znižovala. Na tejto argumentácii v podstatnom zotrval žalobca aj v správnej žalobe.

66. Kasačný súd konštatuje, že správca dane ani v protokole, ani v prvostupňovom rozhodnutí a ani
sťažovateľ vo svojom rozhodnutí neobjasnili, prečo protokol č. 104052039/2016 zo dňa 6. októbra 2016
z predchádzajúcej daňovej kontroly, ako ani protokoly, rozhodnutia a zistenia z iných daňových kontrol
vo veci žalobcu (za iné zdaňovacie obdobia) vôbec nevyužili a nezohľadnili ako pomôcky. Protokol z

predchádzajúcejdaňovejkontrolyjepritomnepochybnelistinou-pomôckoupodľaustanovenia§48ods.
3Daňovéhoporiadku,ktoráprichádzaladoúvahyaktorejodmietnutie(nezohľadnenie)bolsprávcadane
povinný odôvodniť. Kasačný súd tiež dáva do pozornosti, že pomôckou podľa § 48 ods. 3 Daňového
poriadku sú aj vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu ako aj jeho
obchodných partnerov (posledná veta predmetného ustanovenia). V tomto smere kasačný súd dáva

do popredia tvrdenie žalobcu, nepopierané ani sťažovateľom, že išlo o ustáleného podnikateľa, pričom
aj daňové kontroly iniciované správcom dane sa týkali viacerých zdaňovacích období. Žalobca mohol
mať viacero nesporných obchodných partnerov naprieč zdaniteľnými obdobiami, ktorí obchodné vzťahy
s ním priznali vo svojich kontrolných výkazoch a riadne zdanili. Ani tejto skutočnosti sa však správca
dane či už v protokole alebo vo vydaných rozhodnutiach nevenoval, nevysporiadal sa s ňou a ponechal

ju bez povšimnutia.

67. Ako už vyplýva z doteraz uvedeného, kasačný súd nemá výhrady k uplatneniu procesu určovania
dane podľa pomôcok v predmetnej veci zo strany správcu dane, nemá výhrady ani k tomu, že proces
určovania dane podľa pomôcok je procesom vlastného uváženia správcu dane, ktorý nie je spojený

s riadnym dokazovaním. Je preto očakávateľné, že daňový subjekt, ktorý sa vlastným zavinením
(nedostatkom súčinnosti) dostane do procesu určovania dane podľa pomôcok, bude vo vzťahu k
sporným obchodom (bez možnosti aktívneho dokazovania) v horšej pozícii, ako v prípade umožnenia
riadneho daňového konania.

68. Na druhej strane strane je však potrebné mať na pamäti, že proces určovania dane podľa pomôcok
nie je sankčným procesom, jeho účelom nie je vyrubiť daňovému subjektu čo možno najvyššiu daňovú
povinnosť bez akejkoľvek racionálnej úvahy, ale jeho zmyslom je určiť čo možno najobjektívnejšie
pravdepodobnú daňovú povinnosť podľa správcovi dane dostupných pomôcok.

69. V tu posudzovanej veci sa kasačný súd zhoduje so správnym súdom v tom, že správca dane
bez náležitého odôvodnenia zahrnul len určité doklady medzi pomôcky, pričom vôbec neodôvodnil,
prečo iné doklady a skutočnosti, ktoré mal k dispozícii a ktoré mohli potenciálne ovplyvniť výsledok
určovania dane podľa pomôcok v prospech žalobcu, medzi pomôcky nezahrnul. Takýto prístup správcu
dane, pretavujúci sa do (absencie) odôvodnenia jeho správnej úvahy, môže totiž naznačovať, že jeho

cieľom nebolo riadne určiť najpravdepodobnejšiu daňovú povinnosť, ale ústi do snahy o sankcionovanie
daňového subjektu za to, že sa dostal do procesu určovania dane podľa pomôcok. Uvedenú pochybnosť
podporuje, že správca dane nepriznal žalobcovi žiadne uplatnené daňové oprávnenia (oslobodenia od
dane a odpočítania dane) s odôvodnením neunesenia dôkazného bremena (ktoré sa v konaní o určenie
dane podľa pomôcok ani neuplatňuje), rezignujúc na odôvodnenie výberu pomôcok, odôvodnenie ich

hodnotenia a v konečnom dôsledku rezignujúc na určenie pravdepodobnej skutočnej daňovej povinnosti
(napr. zohľadňujúc obchodnú a daňovú históriu žalobcu či kontrolné výkazy jeho partnerov).70. Kasačný súd sa preto stotožňuje so správnym súdom zisteným druhým dôvodom nezákonnosti
prvostupňového rozhodnutia ako aj rozhodnutia žalovaného, spočívajúcim v nepreskúmateľnosti,
nezrozumiteľnosti a nedostatku dôvodov v odôvodnení správnej úvahy správcu dane pri určení dane

podľa pomôcok, ktorá bola rozhodnutím žalovaného potvrdená (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP). Keďže
sa kasačný súd stotožnil s jedným z dvoch ťažiskových dôvodov (nezákonností) správneho súdu pre
zrušenie napadnutých rozhodnutí, kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietol. Procesný postup zrušenia
napadnutého rozsudku len na doplnenie a opravenie odôvodnenia inak vecne správneho rozsudku
nepovažoval kasačný súd za účelný a hospodárny.

71. Keďže však kasačný súd korigoval závery správneho súdu, musel logicky korigovať aj jeho pokyn pre
postup príslušných orgánov v ďalšom konaní. Úlohou správcu dane bude v ďalšom procesnom postupe
opätovne zvážiť a odôvodniť okruh určených pomôcok pre vydanie vyrubovacieho rozhodnutia vo veci
určenia dane podľa pomôcok, rovnako tiež odôvodniť, aké závery z týchto pomôcok vyvodzuje a aký je
ich význam pre určenie daňovej povinnosti žalobcu. Kasačný súd dáva správcovi dane do pozornosti,

že o právach a povinnostiach daňového subjektu rozhoduje až samotným rozhodnutím, nie protokolom
o určení dane podľa pomôcok. Súčasná právna úprava nevylučuje prehodnotenie okruhu pomôcok či
ich hodnotenia vo vyrubovacom konaní v porovnaní s protokolom o určení dane podľa pomôcok.“

72. Na základe vyššie uvedeného bol postup správcu dane podľa názoru správneho súdu nezákonný,

a preto súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec
vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

73. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej

výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175
ods. 2 SSP.

74. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v
Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.