Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. september 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/154/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624203911
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5624203911.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a
členiek senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, so sídlom Námestie slobody 1461/9, dieťa rodičov - matky:
C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. XXXX/X, E. – F., zastúpenej právnou zástupkyňou Mgr.

Ivetou Žerebákovou, advokátkou, so sídlom A. Bernoláka 1419/10, Ružomberok a otca: C. G., nar.
XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. XXX/X, H. D., zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Mgr. Martinou
Tomasovou, advokátkou, so sídlom ul. Francisciho 3288, 058 01 Poprad, v konaní o návrhu otca na
zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, o odvolaní matky proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 20P/123/2024-233 zo dňa 07.04.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku III. a v závislom výroku IV. o trovách prvoinštančného
konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej aj „súd prvej inštancie“) vo výroku I.
návrh otca na zmenu osobnej starostlivosti o maloletého – zverenie do striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov zamietol, vo výroku II. návrh otca na zníženie výživného zamietol, vo výroku III. zmenil
rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 19.04.2024 č.k. 20P/1/2024-196 v časti schválenej

rodičovskej dohody o styku otca s maloletým (výrok I. odsek 4.) tak, že otec je oprávnený stýkať sa
s maloletým A. B., nar. XX.XX.XXXX každý nepárny kalendárny týždeň od soboty od 09:00 hod. do
nedele do 18:00 hod. počas prvých troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku a po uplynutí troch
mesiacov od právoplatnosti rozsudku do budúcna každý nepárny kalendárny týždeň od piatku od 09:00
hod.donedeledo18:00hod.,pričomotecsimaloletéhoprevezmevmiestebydliskamatkyaposkončení
styku ho v mieste bydliska matky odovzdá. Vo výroku IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal na návrh otca doručený súdu
09.10.2024, ktorým sa domáhal zmeny úpravy styku s maloletým A. (rozšírenie styku) a zníženia
výživného. V priebehu konania tento návrh rozšíril na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti
maloletého a vykonané dokazovanie na nariadených pojednávaniach, vyjadreniami a výsluchom matky,
otca, kolízneho opatrovníka, Správou kolízneho opatrovníka zo dňa 20.11.2024, listinnými dôkazmi
preukazujúcimi výdavky, príjmy matky, otca maloletého dieťaťa, oboznámením sa s pripojeným spisom

Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 20P/1/2024 a z neho zistený skutočný stav veci, ktorý právne
posúdil za aplikácie § 26, §, 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, §ods. 1, Čl.
5 Zákona o rodine, § 52 CMP a rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh otca na zmenu
osobnej starostlivosti o maloletého A. z osobnej starostlivosti matky do striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov nie je dôvodný, a preto ho zamietol. Otec v konaní vedenom na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 20P/1/2024 súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti
matky. Išlo o rozhodnutie, ktorým boli naposledy (a zatiaľ prvýkrát) upravené rodičovské práva a
povinnosti k maloletému A.. Od času tohto posledného rozhodnutia súdu nenastala žiadna zmena
pomerov odôvodňujúca zmenu osobnej starostlivosti.
Otec podal pôvodne aj návrh na rozšírenie styku s maloletým na víkendové stretnutia aj s prenocovaním,

ktorý súd prvej inštancie považoval za dôvodný. Od posledného rozhodovania súdu prebiehal styk otca
s maloletým počas takmer celého jedného roka doposiaľ, podľa schválenej rodičovskej dohody, t.j. vždy
počas víkendu v sobotu jedného týždňa a v nedeľu nasledujúceho týždňa, počas dňa od 08:30 hod. do
17:30 hod. bez prenocovania. V rodičovskej dohode sa rodičia dohodli, že jedenkrát v mesiaci matka
dovezie aj odvezie maloletého do a z miesta bydliska otca. Pre praktickosť však rodičia bez zásahu
súdu toto dojednanie zmenili tak, že matka nevezie maloletého do bydliska otca, ale prvé dva razy

v mesiaci, kedy je styk realizovaný, si chodí maloletého po skončení styku vyzdvihnúť do miesta bydliska
otca. Styk od posledného rozhodnutia súdu doposiaľ nebol realizovaný iba z dôvodov na strane otca
(najmä v mesiacoch september a október), kedy bol otec pracovne v zahraničí, čo mu znemožňovalo
realizovať styk, avšak matka poskytla otcovi náhradné termíny stretnutí. Pokiaľ matka poukazovala na
nedôvodnosť návrhu otca na rozšírenie styku práve preto, že otec nevyužíval ani časť stretnutí podľa

aktuálneho rozhodnutia, bolo tomu z uvedených objektívnych pracovných dôvodov, o ktorých vopred
matku informoval, a nie z dôvodu, že by nemal záujem styk realizovať. Styk s otcom v režime počas dňa
funguje s maloletým bezproblémovo, otec mu vie zabezpečiť všetky potreby vrátane stravy, spánkového
režimu počas popoludňajšieho odpočinku i adekvátneho vyplnenia voľného času. Matka s návrhom
nesúhlasila z dôvodov, že maloletý A. ešte nie je ( vekovo) pripravený na prenocovanie u otca, nechce

u otca jedávať alebo konzumuje nevhodné jedlá a potom je zapečený. Rovnako, keď ho odúča od
plienky na nočník, tak keď príde od otca, znovu ho na to musí učiť. Súd prvej inštancie konštatoval,
že matkou uvádzané dôvody nie sú takého charakteru, aby znemožňovali styk otca s prenocovaním,
maloletý je stále útleho veku a počas budovania vzťahu s oboma rodičmi sa musí nastaviť a zvyknúť si
na iné prostredia u matky a u otca. Prostredie a režim u otca a matky sa líšia a nie je možné ho nastaviť

identicky, avšak to nemôže byť dôvodom na obmedzovanie styku otca s maloletým. Rovnako nebolo
preukázané, že pokiaľ maloletý u otca nejedol, že to bola len ojedinelá situácia. Obaja rodičia poznajú,
ktoré jedlá maloletý preferuje, a ktoré naopak nemá rád. Otec žije v spoločnej domácnosti so svojimi
rodičmi aj s matkou, ktorá pripravuje varené jedlo a pečie koláče, ktoré konzumuje aj maloletý. Súd
prvej inštancie mal preukázané, že maloletý má u otca stravovacie potreby plne a vhodne zabezpečené.

Pokiaľ sa týka odvykania od plienky a nácvik na nočník, je pochopiteľné, že maloleté dieťa vo veku
maloletého A. (X roky) ešte nedokáže úplne regulovať túto oblasť a trvá dlhší čas, aby úplne prešiel na
fungovanie bez plienky. Aj tým, že maloletý za účelom realizácie styku s otcom cestuje do a z miesta jeho
bydliska minimálne jednu hodinu autom, je tento režim odvykania do určitej miery narušený. Uvedené
však nemôže byť dôvod, pre ktorý by nemal maloletý u otca prespávať. Vo vzťahu odvykania maloletého

od plienok, nebráni matke poskytnúť otcovi presné informácie, akým spôsobom maloletého odvyká, aké
majú pritom s maloletým rituály. Bude plne v prospech dieťaťa, keď aj v takýchto bežných všedných
veciach dokážu rodičia spolupracovať, slušne komunikovať a budú jednotní.
4. Ďalej v rámci odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol, že počas konania sa uskutočnili v domácnosti
otca aj dve nočné prenocovania maloletého v mesiaci marec. Pri prvom prenocovaní sa maloletý počas

noci ani neprebudil a pri druhom sa častejšie prebral počas spánku, ale keď sa uistil, že otec je pri
ňom, spal ďalej. S ďalšími prenocovaniami v domácnosti otca matka nesúhlasila z dôvodu, že keď sa
vrátil od otca, ďalšiu noc u nej doma sa k nej túlil. Takéto prejavy sú vzhľadom na vek maloletého úplne
prirodzené,čonemôžebyťdôvodomnareštrikciustykuotcasmaloletým.Nebolitvrdenéžiadnezásadné
problémy pri preberaní dieťaťa, situácia odovzdávania dieťaťa útleho veku ako je maloletý je pre neho

do určitej miery náročná, preto nie je vhodné ho nejakým iným spôsobom emočne rozrušovať, matka by
mala dbať na to, aby preberanie dieťaťa bolo také, ako dovtedy, kým nenastal problém. Nie je predsa
dobre možné vysvetliť bezproblémové odovzdávanie dieťaťa od apríla 2024 a zhoršenie situácie bez
uvedenia konkrétneho dôvodu po takmer roku praktizovania styku.
Aktuálne je styk otca s maloletým určený počas dňa od 8:30 do 17:30, do ktorého času je potrebné

započítať aj cestu z miesta bydliska matky s maloletým do miesta bydliska otca a späť, čo je
dokopy pri optimálnych cestných podmienkach približne 2,5 hodiny. Denne pri realizácii styku musí
maloletý prekonať vzdialenosť 180 km. Pri režime maloletého, ktorý má dlhý spánkový režim počas
popoludňajšieho spánku, keď spí 3 až 3,5 hodiny, po odpočítaní tohto času spolu s časom, ktorý jepotrebný na presun do bydliska otca a späť, zostávajú na produktívne trávenie času s maloletým otcovi
približne 3 hodiny. Je preto v záujme maloletého, aby došlo k rozšíreniu styku aj s prespaním už
len z dôvodu vyššie uvedených časových hľadísk. Súd prvej inštancie preto vyhovel návrhu otca na

rozšírenie styku s maloletým pri zachovaní určitej postupnosti, s ktorou súhlasil aj otec, keď počas prvých
troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku bude styk realizovaný s jedným prenocovaním a po uplynutí
troch mesiacov do budúcna potom s víkendovým prenocovaním (2 noci) od piatku do nedele vždy počas
dní nepárneho kalendárneho týždňa od piatku od 9:00 hod. do nedele do 18:00 hod.. Takýmto spôsobom
bude mať maloletý zabezpečený plnohodnotne strávený čas s otcom. Takýto styk nebude narúšať ani

režim maloletého do budúcna, pokiaľ by navštevoval materskú školu, keď dvakrát mesačne by bol už
od piatku s otcom.
Nestotožnil sa s návrhom otca v časti o ďalšom styku vždy v sobotu párneho kalendárneho týždňa
bez prenocovania, pretože takto určeným stykom by matke nezostal zachovaný ani jeden víkend, ktorý
by strávila s maloletým, nakoľko do budúcna je predpoklad vzhľadom na vek maloletého, že tento
začne navštevovať materskú školu a rodičom zostane na trávenie času s ním predovšetkým čas počas

víkendov. Ohľadom miesta odovzdávania a preberania maloletého, v tejto časti súd prvej inštancie
vyhovel návrhu matky a určil, že miestom preberania maloletého za účelom realizácie styku s otcom
a miestom odovzdania maloletého po ukončení styku je miesto bydliska matky maloletého. Aktuálne
podľa rodičovskej dohody by mala matka jedenkrát mesačne maloletého odovzdať, aj si ho prevziať
v mieste bydliska otca. Rodičia túto dohodu modifikovali tak, že matka si mala prevziať maloletého

v mieste bydliska otca, a to prvé dva týždne v mesiaci, avšak z tohto dôvodu medzi rodičmi vznikali často
ajkonflikty,pretosúdprvejinštancieskonštatoval,žepočasstyku,ktorýbuderealizovanýajsprespaním,
sacestyzredukujúna4jazdymesačne, atýmsaodbúračasovánáročnosť,ajfinančnázáťažvpodobe
výdavkov na pohonné hmoty. Výdavok na pohonné hmoty na strane otca pri takto realizovanom styku
bude nižší, ako doposiaľ, keď podľa aktuálnej úpravy realizoval z 8 ciest 6 ciest a matka 2 cesty. Matka

navyše v súčasnosti nemá objektívne možnosti, aby si maloletého vyzdvihla v mieste bydliska otca,
nakoľko nemá k dispozícii motorové vozidlo na tento účel. Otec s odvozom a dovozom maloletého
problém nemal, nakoľko motorovým vozidlom disponuje a rovnako bolo v konaní preukázané, že otec
má dostatočné finančné prostriedky na to, aby tieto náklady znášal.
5. Otec sa návrhom domáhal aj zníženia výživného zo sumy 200,- Eur na sumu 100,- Eur mesačne.

Súd prvej inštancie po právnom posúdení veci podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine mal za to, že
návrh otca je nedôvodný, nakoľko neobsahuje žiadne dôvody na zníženie výživného, preto ho zamietol.
V odsekoch 31., 32. odôvodnenia rozsudku sa zaoberal výdavkami a príjmami otca, jeho životnou
úrovňou a skonštatoval, že od posledného rozhodovania súdu sa otec zamestnal, založil si živnosť,
vykonáva podnikateľskú činnosť aj mimo územia Slovenskej republiky a dosahuje príjmy, ktoré mu

jednoznačne umožňujú platiť výživné vo výške 200,- Eur mesačne a plne zabezpečovať aj realizáciu
styku s maloletým po finančnej stránke. Od posledného rozhodovania súdu nestala žiadna podstatná
zmena pomerov odôvodňujúca zníženie výživného, preto súd prvej inštancie návrh otca na zníženie
výživného zamietol.
6. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu

trov konania a nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ust. § 53 a nasledujúce CMP.

7. Proti výroku III. rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie matka maloletého dieťaťa
prostredníctvom zvoleného zástupcu v podaní zo dňa 15.04.2025 ( č. l. 256). V odvolaní uviedla, že
s výrokom III. súhlasí len v časti určenia miesta preberania a odovzdávania syna, a to v mieste jej

bydliska, nesúhlasí s rozsahom stretávania sa otca so synom z dôvodu útleho veku dieťaťa, nakoľko je
nevyhnutné, aby syn nocoval v mieste bydliska matky. Poukázala na to, že otec na základe upozornení
matky na stravovacie návyky dieťaťa, denný režim dieťaťa toto nerešpektuje, pri návrate od otca dieťa
je nepokojné, má zápchu, vyprázdňovanie u syna je problematické. Otec dieťaťa matke uvádzal, že
normálnu stravu syn nechce jesť, že jedáva len spracované potraviny, t.j. chrumky, tyčinky, keksy

a podobne. Matka uviedla, že toto nie je plnohodnotná strava, ktorá pre syna nemá žiadnu výživovú
hodnotu. Rovnako poukázala na to, že rozšírenie styku otca s maloletým nie je vhodné vzhľadom
k tomu, že otec ani nevyužíva určený čas, ako bolo dohodnuté rodičovskou dohodou. Zo stretnutí otca
so synom neprebehlo stretávanie v čase nedeľa alebo sobota, ale len v náhradných termínoch počas
pracovného týždňa v pracovných dňoch, a to 5-krát. Zo stretnutí otca so synom 7-krát otec dieťaťa so

synom nebol a stretnutie sa neuskutočnilo, otec dieťaťa uviedol, že nepríde, že odchádza do Talianska
do zahraničia a Argentíny. Až po prvom pojednávaní na Okresnom súde Liptovský Mikuláš došlo zo
strany otca k pravidelnému preberaniu syna s tým, že rodičia si vyskúšali prenocovanie syna u otca
cez noc a tam nastal problém, t.j. po prenocovaní syn bol nepokojný, nervózny, nechcel ísť od matky,dieťa bolo úzkostlivé z odlúčenia od matky. Matka uviedla, že maloleté dieťa vzhľadom na svoj útly vek
spoznáva svoje okolie a v tomto veku má potrebu byť zastabilizované a nafixované na jednu osobu, na
matku, čím u syna vzniká separačná úzkosť z dlhšieho odlúčenia od matky. V noci zaspáva matke na

rukách po návrate od otca a cez deň sa nechce vzdialiť od matky. Dieťa podľa matky nie je pripravené
na prenocovanie u otca. Súd prvej inštancie nesprávne vykonal dokazovanie, na základe skutkových
zistení dospel k nesprávnym právnym záverom k otázke nocovania dieťaťa u otca.
Podľa matky záujem dieťaťa prevyšuje nad potrebami rodičov vzhľadom k tomu, že maloletý sa
niekoľkokrát v noci budí, je nepredstaviteľné, aby sa syn od tohto režimu odstrihol rázom, a to na

základe súdneho rozhodnutia. Súd však reštriktívne bez náležitého zistenia skutkového stavu závažným
spôsobom zasiahol do života dieťaťa tým, že je vážne narušená stabilita a výchovné pôsobenie matky
pri výchove dieťaťa. Nevysporiadal sa s potrebou najlepšieho záujmu syna v útlom veku a s potrebou
udržania stabilného výchovného prostredia nenarúšajúceho harmonický a zdravý psychický a fyzický
vývin dieťaťa, a to náhlymi zásahmi zmeny styku narúšajúcimi denný režim dieťaťa. Maloleté dieťa je
v útlom veku a nie je v jeho záujme, aby malo rôzne výchovné metódy. Matka je si vedomá toho, že

pre maloletého je potrebné rozvíjanie vzťahu s otcom, preto nebránila stretávaniu otca so synom, styk
aj cez noc sa matke javí ako nevhodný vzhľadom na vek dieťaťa, čoraz viac narástla separačná úzkosť
maloletého.

Matka navrhla, aby odvolací súd po vykonanom dokazovaní zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo

výroku III. a vydal rozsudok, ktorým je otec maloletého dieťaťa oprávnený stretávať sa s maloletým
dieťaťom A. B. každý nepárny kalendárny týždeň v nedeľu od 8:30 do 17:30, každý párny kalendárny
týždeň v sobotu od 8:30 hod. do 17:30 hod., pričom si otec maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska
matky a po skončení styku ho v mieste bydliska matky odovzdá. Žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov odvolacieho konania.

8. Postupom súdu prvej inštancie bolo odvolanie matky doručené na vyjadrenie kolíznemu opatrovníkovi
a otcovi maloletého dieťaťa.
9. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky zo dňa 30.04.2025 ( č. l. 282 spisu) uviedol, že
je v prospech maloletého dieťaťa, aby mal otec svoj vlastný priestor na realizovanie stretávania sa
s maloletým dieťaťom s prespaním na rozvíjanie ich spoločného vzťahu. Nakoľko sa počas celého

pojednávania rodičia nevedeli ohľadne predmetu konania dohodnúť, autoritatívne rozhodol súd. Kolízny
opatrovník trvá na svojich vyjadreniach prezentovaných v celom konaní a stotožňuje sa s rozhodnutím
súdu, navrhuje, aby bol rozsudok súdu prvej inštancie v dotknutom výroku odvolaním matky maloletého
dieťaťa potvrdený ako správny.

10.Otecvovyjadrení(replika)kodvolaniumatkyzodňa05.05.2025(č.l.286spisu)uviedol,žepovažuje
rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne po právnej a skutkovej stránke, je náležite spoľahlivo
a dostatočne odôvodnené. Nemožno súhlasiť s tým, čo uvádza matka maloletého, že by rozhodnutie
malo byť arbitrárne, že sa neprihliadalo na najlepší záujem maloletého dieťaťa, či dokonca, že by mal
súd iba v kontexte subjektívneho názoru otca maloletého dieťaťa arbitrárne rozhodnúť o prenocovaní

maloletého u otca, a pritom nezohľadnil zákonom chránené biologické potreby maloletého dieťaťa. Otec
napriektomu,žejehonávrhnazvereniedostriedavejosobnejstarostlivosti,návrhnazníženievýživného
boli zamietnuté, rešpektuje rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré v súčasnosti zohľadňuje a prihliada
na vek maloletého syna A., ako aj zohľadňuje potrebu postupne rozširovať kontakt s otcom. Maloletý A.
má C. roky, pozitívne reaguje na otca, otec so synom má vytvorený dobrý vzťah, vie s ním plnohodnotne

tráviť voľný čas, teda nielen aktívnym prístupom, ale tiež s rešpektom pristupuje k jeho biologickým
potrebám zohľadňujúcim jeho denný režim. Otec dodržiava spánkový režim a rutinu tak, ako je dieťa
navyknuté u matky. Je úplne prirodzené, vzhľadom na nízky vek maloletého, že po nočnom prespaní
vdomácnostisadieťamalotúliťkmatkepojehonávrate,nakoľkomatkajeprimárnouvzťahovouosobou,
ale toto neznamená, že dieťa si nemá zvykať na spánkový režim aj u otca, a to za takej situácie, keď

rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti. Tvrdenia matky, že maloletý syn pri preberaní
plače a k uvedenému mala do súdneho spisu doložiť aj nahrávku, otec uvádza, že súd prvej inštancie
správnevyhodnotiltútoCD-nahrávku,kdekonštatoval,žematkapriodovzdávanímaloletéhosynaotcovi
nevhodne emočne pôsobí na maloletého tým, že predlžuje časový úsek pri odovzdávaní maloletého,
čím ho emočne rozruší. Matka má výchovne pôsobiť na dieťa tak, aby dieťa odovzdala spokojné otcovi.

Dieťa sa cíti komfortne u otca, dôveruje mu a prežíva s ním príjemné chvíle, o tom svedčí aj skutočnosť,
na ktorú poukázal otec a túto si osvojil aj súd prvej inštancie, a teda, že dieťa po pár minútach v aute
sa uspokojí a má dobrú náladu.Čo sa týka stravovacích návykov, tak otec zabezpečuje stravu pre syna podľa toho, aké má informácie
k stravovacím návykom, ktoré mu poskytla matka, dokonca tieto informácie poskytla aj starej matke,
ktorá vypomáha pri príprave domáceho vareného jedla. Strava zo strany otca je pestrá vyvážená,

žiaden fastfood, ktorý by dieťaťu mal spôsobovať zápchy. K zmenám termínov stretnutí so synom, sa
podrobne vyjadril v rámci konania pred súdom, a bolo to z dôvodu plnenia jeho pracovných povinností,
čo by mala matka maloletého rešpektovať, keďže otec si musí zabezpečovať príjem i z dôvodu plnenia
jeho vyživovacej povinnosti. V priebehu konania nebolo preukázané, že by otec nemal rodičovské
kompetencie, resp., že sa nedokáže o maloletého A. postarať, neboli preukázané žiadne skutočnosti

výsledne iba tvrdené matkou. Odvolanie matky je nedôvodné a navrhol odvolaciemu súdu, aby
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu potvrdil.
11. Otec vo vyjadrení zo dňa 16.05.2025 k vyjadreniu kolízneho opatrovníka (č. l. 298) uviedol, že s ním
súhlasí.

12.Kolíznyopatrovníkvovyjadrenízodňa16.05.2025(č.l.303súdnehospisu)savyjadrovalkvyjadreniu

otca a nemal k nemu žiadne výhrady.

13. Matka vo vyjadrení (duplika) k vyjadreniu otca a k vyjadreniu kolízneho opatrovníka v podaní zo
dňa 02.06.2025 (č.l. 307 súdneho spisu) uviedla skutočnosti už uvádzané v podanom odvolaní. Naviac
uviedla, že otec pri preberaní syna nadáva matke, uráža ju, označuje za fľandru, sviňu špinavú a že

by matku dorezal. Otec opomenul základné potreby maloletého dieťaťa, režim stability, pocit bezpečia
a denný režim dieťaťa, dieťa je v útlom veku a je potrebné zvážiť tieto okolnosti. Matka nesúhlasí
so stanoviskom kolízneho opatrovníka, neodráža oprávnené záujmy maloletého dieťaťa, ktoré matka
náležite odôvodnila vo svojom odvolaní a vo vyjadrení.
14. Ďalším podaním zo dňa 19.06.2025 (č.l. 317 súdneho spisu) sa vyjadroval kolízny opatrovník

k vyjadreniu matky. Uviedol, že v rámci konania bolo uskutočnené rozsiahle dokazovanie, s čím sa
vysporiadal aj súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Matka neuviedla vo vyjadrení žiadne nové
skutočnosti, ktoré by neboli prejednané na súdnom pojednávaní a trvá na všetkých svojich vyjadreniach,
ktoré prezentoval v celom konaní, ako aj na písomnom vyjadrení k odvolaniu matky.
15. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky zo dňa 25.06.2025 (č.l. 338 súdneho spisu) uviedol, že

nesúhlasístým,čouvádzamatkaonevhodnýchvyjadrovaniachzjehostranynaadresumatky.Poukázal
na to, že dňa 23.06.2025 došlo k preberaniu a odovzdávaniu maloletého A. v mieste bydliska matky
v Ružomberku, za prítomnosti partnera matky s tým, že otec bol hrubými vulgarizmami atakovaný
partnerom matky, dokonca tento sa mu vyhrážal. Matka iba ticho stála a prizerala sa uvedenému
správaniu jej partnera, nezakročila a dokonca otvorila dvere na zadnej strane vozidla, aby maloletý

usadený v autosedačke otcovho auta toto všetko vnímal a videl. Uvedené nebolo ojedinelým prípadom,
stalosato minimálneajdňa30.03.2025a17.05.2025,očomotecvyhotovilzvukovýaobrazovýzáznam.
Tiež o týchto skutočnostiach prípisom informoval kolízneho opatrovníka v podaní zo dňa 23.06.2025
prostredníctvom právneho zástupcu a zároveň aj podal trestné oznámenie zo dňa 23.06.2025. Otec
maloletého má informácie o tom, že matka počas kalendárneho mesiaca pracuje minimálne 6 zmien

po 8 hodín v práci na pracovnú zmluvu a zároveň vykonáva inú neoficiálnu prácu, pričom počas tejto
doby je s maloletým dieťaťom stará matka. Poukázal na to, že maloletý A. nemal problém s polievkami,
avšak v poslednej dobe nechce polievky ani vidieť, chytá nepríčetný plač a kričí dosť, stop alebo si
zapcháva uši. Naopak, pýta si na jedenie keksy a cukríky. Matka niekoľkokrát pribalila do synovho
ruksaku na cestu malé cukríky ako tic-tac a podobne. Otec to nepovažuje za vhodné a zdravé. Maloletý

A. v kúpeľni napodobňuje nad záchodom zvracanie, napríklad dňa 22.06.2025 sa uvedené stalo už
druhýkrát. V ďalšom otec v plnom rozsahu odkázal na jeho písomné vyjadrenie k odvolaniu matky a tiež
na jeho vyjadrenie k vyjadreniu kolízneho opatrovníka.
16. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a) CMP), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávneným subjektom (§ 359 CSP)

proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal
rozhodnutie v napadnutom výroku III. a závislom výroku IV. o trovách prvoinštančného konania, bez
nariadeniaodvolaciehopojednávaniapodľa§385ods.1CSPacontrarioadospelkzáveru,žeodvolanie
matky nie je dôvodné, preto rozhodnutie vo výroku III. v spojení so závislým výrokom IV. o trovách

prvoinštančného konania potvrdil ako vecne správne rozhodnutie cez úpravu § 387 ods. 1, 2 CSP
v spojení s § 2 ods. 1 CMP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
17. Ako prvé odvolací súd konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa
procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods. 1 CMP, § 380 ods. 2CSP). Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie riadne zistený skutočný stav (§ 35
CMP), pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie spornej otázky styku otca s maloletým,
súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie návrhom uplatneného

nároku na rozšírenie styku otca s maloletým, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach
správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým zisteniam, pričom sa vysporiadal so
všetkými podstatnými argumentmi účastníkov, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne
závery prvoinštančného súdu, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia, a tieto
v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, na tieto v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Odvolací súd

ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty matky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov
prvoinštančného súdu odchýliť, keď súd prvej inštancie správne zistil všetky skutočnosti potrebné
k rozhodnutiu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa v celej miere podmienky v § 220 ods. 2 CSP na
riadne a dostatočné odôvodnenie.

18. Matka odvolaním napadla rozsah upraveného styku otca, jeho rozšírenie s maloletým, tvrdiac, že

postupné prespávanie maloletého dieťaťa u otca, nie je v záujme maloletého dieťaťa, keďže ide o dieťa
vo veku 2,5 roka v súčasnosti a dieťa je nafixované na ňu ako matku, vzhľadom na prirodzený vek
a biologické potreby dieťaťa v útlom veku, čím u maloletého vzniká separačná úzkosť dlhšieho odlúčenia
syna od matky. Žiadala, aby bola ponechaná úprava styku otca s maloletým tak, ako bola schválená
v rodičovskej dohoda v konaní sp.zn. 20P/1/2024, podľa ktorej aj aktuálne prebieha styk maloletého

sotcomkaždýnepárnykalendárnytýždeňvnedeľuod8:30hod.do17:30hod.akaždýpárnykalendárny
týždeň v sobotu od 8:30 hod. do 17:30 hod. s tým, že súhlasila, že otec si maloletého vždycky prevezme
v mieste bydliska matky a po skončení styku ho v mieste bydliska matky odovzdá. V tejto časti zmenu
styku matka nenapadala.
19. Rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v prípadoch, kedy rodičia nie sú

schopní sa na výkone rodičovských práv a povinností dohodnúť, musí byť potom hľadaním optimálneho
stavu zo strany súdu. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností dbá o to, aby bolo
rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného
styku s obidvoma rodičmi. Podľa Čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým
hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už je uskutočňovaná verejnými alebo súkromnými

zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Zároveň však
v Čl. 9 ods. 3 tohto Dohovoru predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú
právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné kontakty s oboma
rodičmi, iba že by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Znamená to potom, že pokiaľ by styk s rodičom
negatívne vplýval na záujmy dieťaťa alebo by tu existovala odôvodnená obava z takéhoto negatívneho

vplyvu, súd po tomto zistení obligatórne styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí alebo ho aj zakáže.

20. V prejednávanom prípade má, podľa odvolacieho súdu tak, ako to v konečnom dôsledku zohľadnil aj
súdprvejinštancie,prioritunajlepšízáujemmaloletéhodieťaťa.Tenvyhodnocujesúdvkaždejjednotlivej
veci osobitne za pomoci kritérií demonštratívne vymedzených zákonodarcom v Čl. 5 Zákona o rodine.

Každé dieťa má pri tom prezumovaný záujem udržiavať a rozvíjať citové väzby s obidvoma rodičmi.
Vzhľadom na uvedené súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností dbá o to, aby bolo
rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného
styku s obidvoma rodičmi, iba že by to bolo v rozpore s inými záujmami dieťaťa. V prípade, keď súdy
rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov

je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i
právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu by tomuto dieťaťu malo
byť umožnené stýkať sa s obidvoma rodičmi v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej
starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy v „najlepšom záujme
dieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou iného, dostatočne silného

legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom
konaní preukázané (uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 56/2007 z 19. januára 2017). Nesúhlas
s plnohodnotným stykom druhého rodiča s dieťaťom môže byť relevantný len vtedy, ak je založený na
dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Ak ide
o nepreukázaný alebo nepreskúmateľný dôvod, na ktorom je založený nesúhlas rodiča s pravidelným

a plnohodnotným stykom druhého rodiča s dieťaťom alebo sa v konaní preukáže, že ide o nesúhlas
spočívajúci v dôvode, ktorý má pôvod len v osobe rodiča a preukázateľne nemá negatívny vplyv na
záujem dieťaťa, súdy nemôžu len na samotnom tomto nesúhlase založiť rozhodnutie. Rodič, ktorý
s plnohodnotným stykom dieťaťa s druhým z rodičov nesúhlasí, by mal vierohodne preukázať dôvodsvojho nesúhlasu, ktorého relevantnosť súd musí pri rozhodovaní o práve rodiča, ktorému korešponduje
právo dieťaťa na plnohodnotný a pravidelný styk s rodičom, vždy skúmať.
Súdypretomusiavždycitlivoamaximálneobozretnezvažovaťnaplneniepodmienokpreten-ktorýmodel

úpravy styku druhého rodiča s maloletým dieťaťom z hľadiska sledovania jeho najlepších záujmov. Je
predovšetkýmvzáujmezabezpečeniaúplnéhoavšestrannéhorozvojamaloletéhodieťaťatakpocitovej,
rozumovej, emocionálnej stránke a vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre jeho zdravý vývoj, aby
nebolo vystavované napätým situáciám, stresu, strachu a nebolo nútené čeliť emocionálnym atakom,
ktoré ešte vzhľadom na svoj vek a vyzretosť nedokáže samostatne spracúvať a zvládnuť.

21.Vzmyslezáverovvaplikačnejpraxitrebaprihliadaťnavšetkyokolnosti,ktorébymohlibyťpodkladom
pre zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Dôvodom na zmenu
rozhodnutia však budú len prípady, ak sa závažným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, ako
to správne konštatoval súd prvej inštancie, že od posledného rozhodovania súdu prebiehal styk otca
s maloletým počas takmer celého jedného roka doposiaľ podľa schválenej rodičovskej dohody, t.j. počas

víkendu v sobotu jedného týždňa a v nedeľu nasledujúceho týždňa, počas dňa od 08:30 hod. do 17:30
hod. bez prenocovania a od posledného rozhodnutia súdu je maloletý A. vekovo starší, vyspelejší
a najmä už zvyknutý na prostredie otca, do ktorého pravidelne od posledného rozhodnutia súdu (apríl
2024) prichádza a je mu tak umožnený kontakt aj so širšou rodinou otca a budovanie vzťahu s najbližšou
rodinou zo strany otca (starí rodičia a súrodenci otca). Zároveň počas realizácie styku podľa aktuálneho

právoplatného a vykonateľného rozsudku sa ukázalo, že styk nie je nastavený optimálne, vzhľadom
na denný režim maloletého a vzhľadom na značnú vzdialenosť bydlísk matky a otca, ktoré je potrebné
prekonať v jeden deň, a teda rozšírenie styku s maloletým pri zachovaní postupnosti, s ktorou súhlasil
aj otec, keď počas prvých troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku bude styk realizovaný aj s jedným
prenocovaním a po uplynutí troch mesiacov do budúcna potom s víkendovým prenocovaním, čiže dve

noci od piatku do nedele, vždy počas nepárneho kalendárneho týždňa bude mať maloletý zabezpečený
plnohodnotne strávený čas s otcom a bude to predovšetkým v záujme maloletého.
Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými
pomermi tak, ako boli zistené v príslušnom súdnom spise vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu
súdnemu rozhodnutiu. Tým je odôvodnená požiadavka na dôkladné zistenie skutkovej situácie v rámci

konania o zmenu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Z daného teda vyplýva,
že existenciu zmeny, ktorá dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia, posúdi súd, a to
porovnanie okolností dôležitých pre úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, a to v čase skoršieho
rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia.
22. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie

správne posúdil skutkové okolností podstatné pre vyhodnotenie zmeny pomerov dôvodné pre zmenu
posledného rozhodnutia súdu o úprave styku otca s maloletým (§ 26 Zákona o rodine). Za podstatné
považuje odvolací súd dať do pozornosti vôľu otca stretávať sa s maloletým v širšom rozsahu, pričom
z dokazovania jednoznačne vyplýva, že otec má s maloletým veľmi pozitívny vzťah a má odôvodnený
záujem na tom, aby mal rovnakú možnosť podieľať sa na starostlivosti a výchove maloletého ako matka,

a to už od jeho útleho veku. Odvolací súd poznamenáva, že podstatnou je aj skutočnosť, že v konaní
nebolo preukázané, že by sa otec o maloletého nevedel postarať a túto schopnosť otca ani v kontexte
osobitných potrieb maloletého, keďže je nízkeho veku, v konečnom dôsledku matka v odvolaní ani
nespochybňovala.
Matka spochybňovala otázku nocovania syna u otca z dôvodu jeho útleho veku, v ktorom sa vyžaduje

pocit bezpečia a stability, ktorý môže nateraz zabezpečiť len matka. Ďalšie odvolacie námietky sa týkajú
najmä schopnosti otca sa o maloletého postarať, tieto však odvolací súd považuje za nerelevantné
a v rámci vykonaného dokazovania nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by sa otec nevedel
o maloletého postarať pri realizácii styku s maloletým na základe posledného súdneho rozhodnutia -
schválenej rodičovskej dohody. Maloleté dieťa si vyskúšalo 2-krát prenocovanie u otca bez akýchkoľvek

problémov. Aj kolízny opatrovník vyjadril názor, že je na prospech maloletého dieťaťa, aby mal otec
vlastný priestor na realizovanie stretávania sa s maloletým synom i s prespaním, čo je nevyhnutné
na ďalšie upevňovanie a rozvíjanie ich spoločného vzťahu. Odvolací súd zhodne so súdom prvej
inštancie má za to, že je potrebné postupne a nenásilne rozširovať interval realizácie styku otca
s maloletým od malička, nakoľko maloletý syn pozitívne reaguje na otca a odvolací súd pokladá

uvedené za prínosné pre vzťah otca s maloletým s tým, že títo si môžu budovať spoločne strávený
čas a voľnočasové aktivity počas dňa. K námietkam matky, že otec nerešpektuje návyky maloletého pri
spánkovom režime, že maloletý má nesprávne stravovacie návyky, odvolací súd odkazuje aj na odsek
25. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd prvej inštancie riadnym spôsobom vysporiadals týmito námietkami, ktoré matka vzniesla už v prvoinštančnom konaní, so záverom, že dieťa v režime
s otcom funguje bezproblémovo a otec dokáže synovi zabezpečiť všetky potreby, vrátane spánkového
režimu, stravy, popoludňajšieho odpočinku i adekvátneho vyplnenia voľného času.

K odvolacej námietke matky, že rozšírenie styku neprichádza do úvahy aj z toho dôvodu, že otec
nevyužíval doposiaľ upravený styk s maloletým, odvolací súd poukazuje na odseku 23. odôvodnenia
napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie správne konštatoval, že v prevažnej miere otec
nerealizoval styk s maloletým z dôvodu plnenia si pracovných povinností mimo územia Slovenskej
republiky, čiže z objektívnych dôvodov a zároveň mu boli matkou poskytnuté náhradné termíny.

23. Pre úplnosť odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými námietkami
matky uplatnenými aj v odvolaní, ktoré tvorili obranu už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie.
Matka v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o úprave
styku s maloletým dieťaťom. Vo vzťahu k odvolaniu matky napadnutého výroku odvolací súd dospel
k záveru o správnosti tohto výroku z vecného aj právneho hľadiska. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní
postupoval správne, keď vychádzal predovšetkým z najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Odvolací

súd považuje takto určený rozsah styku otca s maloletým dieťaťom navýšený aj o postupné prespanie,
najprv jedna noc, potom dve noci, za optimálny, zabezpečujúci primeraný podiel obidvoch rodičov na
výchove maloletého dieťaťa a budovanie si vzájomných citových väzieb. Zároveň odvolací súd dodáva,
že obaja rodičia si musia uvedomiť, že porozumenie a ich vzájomná spolupráca je vždy dôležitým
faktorom pre úspešnú výchovu ich maloletého dieťaťa. Spolupôsobenie druhého rodiča na výchove

maloletého dieťaťa je dôležité. Pritom nemožno zabudnúť na potrebu udržiavania vzťahu medzi rodičom
a maloletým dieťaťom v zmysle chápania ho ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa
bude nadobúdať širšie rozmery. Stanovená úprava uskutočňovaná súdnym rozhodnutím neznamená,
že rodičia si nebudú môcť vyriešiť konkrétnu situáciu súvisiacu so stykom s maloletým dieťaťom nad
súdom určený rozsah. Čo znamená, že styk sa môže realizovať aj v širšom rozsahu, aký je garantovaný

týmto súdnym rozhodnutím alebo s určitými drobnými zmenami.
24. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd posúdil odvolanie matky ako nedôvodné, a preto
rozsudok v napadnutom výroku III. v spojení so závislým výrokom IV. o trovách prvoinštančného konania
potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1,2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP aplikujúc ust. §
52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).