Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. marec 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 94Cb/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124202296
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Raábová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7124202296.3

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobcu: Mesto Košice, Trieda SNP 48/A, 040 11 Košice, IČO: 00 691 135,
proti žalovanému: Royal industry, s.r.o., Thurzova 8, 040 01 Košice, IČO: 36 598 186, v konaní o návrhu
na vydanie poverenia na vykonanie súpisu zadržaných hnuteľných vecí, takto

r o z h o d o l :

I. P o v e r u j e súdneho exekútora Mgr. Petra Bertóka, Exekútorský úrad Košice, Murgašova 3, 040 01
Košice, IČO: 42 324 793, vykonaním súpisu zadržaných hnuteľných vecí patriacich žalovanému: Royal

industry, s.r.o., Thurzova 8, 040 01 Košice, IČO: 36 598 186.

II. Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom podaným dňa 02.02.2024 domáha podľa § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka
nariadenia súpisu hnuteľných vecí zadržaných žalobcom v nehnuteľnosti

žalobcu uvedenej na liste vlastníctva č. XXXXX , Okresný úrad Košice, odbor katastrálny, katastrálne
územie A. B., okres C. D., E. C.- A. B., F. G. H. I. J. X K. C., popis stavby – krytá plaváreň, parcela
registra „C-KN“ , parcelné číslo 2014/4, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 5875
m2. Návrh odôvodnil tým, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca majú uzavretú nájomnú
zmluvu, na základe ktorej žalobca tieto nehnuteľnosti prenajímal žalovanému. Nájomca uzavrel dňa
1.4.2018 zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 1/2018 (ďalej len „nájomná zmluva“). Pôvodným

prenajímateľom bola Mestská krytá plaváreň, ktorá bola rozpočtovou organizáciou založenou mestskou
časťou Košice – Staré mesto (vtedajším vlastníkom krytej plavárne) za účelom správy krytej plavárne
a konala v mene mestskej časti Košice – Staré mesto. Predmetom nájomnej zmluvy bolo prenechanie
nebytových priestorov nachádzajúcich sa v krytej plavárni (na prvom podzemnom a prvom nadzemnom
podlaží) špecifikovaných v čl. I ods. 3 nájomnej zmluvy nájomcovi do užívania. (listinný dôkaz: zmluva
o nájme nebytových priestorov č. 1/2018 zo dňa 1.4.2018). Nájomca uzavrel dňa 28.8.2014

zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 2014/MKP/NZ/005 (ďalej len „nájomná zmluva č. 2014/MKP/
NZ/005“), a dňa 28.3.2013 zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 2013/MKP/RE/004 (ďalej
len „nájomná zmluva č. 2013/MKP/RE/004“), (listinný dôkaz: Zmluva o nájme nebytových priestorov
č. 2014/MKP/NZ/005 zo dňa 28.8.2014 Zmluva o nájme nebytových priestorov č.
2013/MKP/RE/004 zo dňa 28.3.2013, Zmluva o nájme nebytových priestorov č. 2014/MKP/NZ/005
zo dňa 28.8.2014 Zmluva o nájme nebytových priestorov č. 2013/MKP/RE/004 zo dňa 28.3.2013).

Vlastníctvo krytej plavárne mesto Košice nadobudlo na základe kúpnej zmluvy č. 202100036 zo dňa
4.1.2021 uzavretej medzi Mestskou časťou Košice – Staré mesto ako predávajúcim a mestom Košice
ako kupujúcim, čím mesto vstúpilo do právneho postavenia prenajímateľa v rámci nájomných zmlúv.
(listinný dôkaz: Kúpna zmluva č. 202100036 zo dňa 4.1.2021 a List vlastníctva č. XXXXX B. C. ako
vlastník a prenajímateľ splnomocnilo Tepelné hospodárstvo spoločnosť s ručením obmedzeným (ďalej
aj „TEHO“) aby ho zastupovala ako vlastníka objektu v celom rozsahu, a to výslovne aj vo vzťahu k

platbámnájomnéhoazálohovýchúhradzaodbermédií. ZároveňmestosplnomocnilospoločnosťTEHO
na „výber nájomného a zálohových platieb“, a teda spoločnosť TEHO bola oprávnená prijímať úhradynájomného a zálohových platieb, o čom mali všetci nájomcovia vedomosť. (listinný dôkaz: Oznámenie o
zmene vlastníka krytej plavárne zo dňa 13.4.2021. Plnomocenstvo zo dňa 31.3.2021). Podľa čl. III ods.
2 nájomnej zmluvy bol nájomca povinný uhrádzať mesačné nájomné vo výške 2.748,37 eur mesačne

vopred do 20. dňa mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa nájomné platí. Podľa čl. III ods. 6
nájomnej zmluvy bol nájomca povinný uhrádzať mesačné zálohové platby vo výške 1.316,39 eur do 20.
dňa mesiaca, ktorý predchádza aktuálnemu mesiacu. Nájomná zmluva obsahuje síce v prípade nájmu
mechanizmus možnej úpravy ceny nájmu a tiež možnosť započítania, avšak nájomca tieto možnosti v
rámci zmluvou určených podmienok nevyužil. (Na zaplatenie nájomného vzniká nárok prenajímateľovi

priamo zo zmluvy bez toho, aby mal prenajímateľ povinnosť vystaviť faktúru. Podľa čl. III ods. 2 nájomnej
zmluvy bol nájomca povinný uhrádzať mesačné nájomné vo výške 2.748,37 eur mesačne vopred do
20. dňa mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa nájomné platí. Nárok na zaplatenie nájomného
teda počas trvania nájomného vzťahu vznikal automaticky. Zároveň nad rámec povinností z nájomnej
zmluvy zo strany spoločnosti TEHO ako osoby splnomocnenej mestom Košice na výber nájomného a
zálohových platieb dochádzalo pravidelne k fakturácii. Započítanie nájomného nemohlo nastať, pretože

podľa čl. VII ods. 8: „úhrada nájomného prebehne zápočtom za vyfakturovanú refundovateľnú investíciu
ku dňu vystavenia daňového dokladu nájomcom“. Nájomcom nikdy žiaden takýto daňový doklad nebol
vystavený. Z uvedeného vyplýva, že počas trvania nájomného vzťahu vznikal mestu Košice
automaticky každý mesiac nárok na zaplatenie nájomného, pričom k zaplateniu zo strany nájomcu
nikdy nedošlo, a to ani formou zápočtu.) Podľa čl. III ods. 2 nájomnej zmluvy č. 2014/MKP/NZ/005

bol nájomca povinný uhrádzať mesačné nájomné vo výške 126,55 eur mesačne vopred do 20. dňa
mesiaca, ktorý predchádza aktuálnemu mesiacu. Podľa čl. II ods. 1 nájomnej zmluvy č.
2013/MKP/RE/004 bol nájomca povinný uhrádzať mesačné nájomné vo výške 66 eur mesačne vopred
do 20. dňa mesiaca, ktorý predchádza aktuálnemu mesiacu. Nájomca neuhradil ani jedno mesačné
nájomné (a okrem toho ani iné zmluvne dojednané plnenia, ako sú platby za energie) do dnešného

dňa. Spoločnosť TEHO ako splnomocnený zástupca žalobcu vyzývala nájomcu opakovane na úhradu
plnení z nájomnej zmluvy. Ako príklad možno uviesť list „Fakturácia nájomného – sprievodný list“ zo
dňa 7.5.2021, ktorým spoločnosť TEHO vyzvala nájomcu na uhradenie faktúr za energie a nájomné, a
zároveň poukázala na to, že zastupuje mesto C. a disponuje plnou mocou okrem iného aj čo sa týka
výberu nájomného a zálohových platieb za odber energií a ostatných služieb spojených s

užívaním nebytových priestorov nachádzajúcich sa v objekte krytej plavárne. K listu bolo priložené
plnomocenstvo zo dňa 31.3.2021, a výzva na úhradu – upomienka zo dňa 3.6.2021. (listinný dôkaz: list
Fakturácia nájomného – sprievodný list zo dňa 7.5. 2021 a plnomocenstvo zo dňa 31.3.2021. Výzva k
úhrade – upomienka zo dňa 3.6.2021). Výzvy na úhradu boli predpokladom pre následné odstúpenie od
nájomnej zmluvy, zaslané nájomcovi zo strany spoločnosti TEHO konajúcej za mesto Košice. Nájomca

nezaplatil zálohové platby za energie ani len vo výške, ktorú by sám považoval za správnu. Taktiež
nezaplatil ani na základe opakovaných výziev ani jedno mesačné dohodnuté nájomné. Touto hrubou
nedbalosťou vytvoril dôvod na odstúpenie od nájomnej zmluvy po dodatočnej výzve v zmysle čl. III
ods. 5 nájomnej zmluvy. Na základe plnomocenstva bola spoločnosť TEHO oprávnená nielen prijať
nájomné a zálohové platby, ale aj zaslať dodatočnú výzvu a tiež odstúpenie od nájomnej zmluvy. Ešte

aj v odpovedi na odstúpenie od nájomnej zmluvy zo strany spoločnosti TEHO zastupujúcej vlastníka na
základe plnomocenstva (ktoré bolo žalovanému známe) nájomca vo svojej odpovedi priznal,
že mu boli zasielané upomienky a faktúry zo strany spoločnosti TEHO ale že tieto nerešpektuje a trvá
na tom, aby mu boli zasielané priamo zo strany vlastníka prenajímanej nehnuteľnosti, pričom zmätočne
poukazoval na nájomný vzťah medzi mestom Košice a spoločnosťou TEHO, ktorý však nájomca nemal

dôvod skúmať, ak mal k dispozícii plnomocenstvo a ešte aj oznámenie o zmene vlastníka,
kde mesto C. ako vlastník oznamovalo nájomcom, že ho zastupuje spoločnosť TEHO. (listinný dôkaz:
odstúpenie od zmluvy zo dňa 7.7.2021 (doručené žalovanému dňa 14.7.2021) List zo dňa 23.7.2021
s názvom „Odpoveď na list doručený dňa 14.7.2021 – výpoveď od zmluvy o nájme“). Odstúpenie od
nájomnej zmluvy zaslané spoločnosťou TEHO bolo zo strany nájomcu spochybňované, preto zaslalo

dňa 14.9.2021 odstúpenie od nájomnej zmluvy nájomcovi aj mesto Košice (listinný dôkaz: odstúpenie
od zmluvy o nájme č. 2018/MKP/NZ/001 zo dňa 14.9.2021 doručené
dňa 8.10.2021). Najneskôr odstúpením od nájomnej zmluvy zo dňa 14.9.2021 nájomný vzťah (dňom
doručenia čiže 8.10.2021) zanikol. Z dôvodu zložitosti problematiky a dôkaznej situácie, keďže nájomca
odmietal rešpektovať zánik nájomného vzťahu a spochybňoval zastúpenie mesta Košice spoločnosťou

4 TEHO, mesto Košice ešte samo nájomcu priamo vyzvalo na zaplatenie nájomného a na zaplatenie
platieb za energie, na ktorých zaplatenie bol nájomca povinný v zmysle čl. III nájomnej zmluvy. Zároveň
mesto vyzvalo nájomcu na úhradu úrokov z omeškania. Nájomca bol vyzvaný predmetné plnenia uhradiť
do 15 dní od doručenia výzvy (doručená dňa 24.5.2022), čiže do 8.6.2022. Prvým dňom omeškania jedeň 9.6.2022. (listinný dôkaz : výzva na plnenie sprievodný list (doručená dňa 24.5.2022) a výzvy na
úhradu (ktoré tvoria prílohu sprievodného listu). Zo strany spoločnosti TEHO bola nájomcovi doručená
vyúčtovacia faktúra vyúčtovania skutočnej spotreby energií za mesiace august až december 2021 (fa

č. 20225124 zo dňa 29.4.2022) vo výške 7.253,94 eur so splatnosťou 13.5.2022, ktorá nebola do
dnešného dňa uhradená.(listinný dôkaz: vyúčtovacia faktúra 8/2021-12/2021 RI reštaurácia a príloha).
Nájomca ani na základe uvedených výziev doposiaľ nezaplatil ani jednu splátku nájomného dohodnuté
v nájomnej zmluve (okrem toho nezaplatil ani za užívanie nehnuteľnosti po skončení nájomného
vzťahu, a nezaplatil a ani jednu zálohovú platbu za energie, vodné a stočné a iné služby, resp. ani

jednu platbu za skutočne spotrebované energie). Mestu Košice teda nájomca dlží mesačné splátky
nájomného minimálne vo výške 2.748,37 eur mesačne za mesiace február 2021 až september 2021.
Zánik nájomného vzťahu je predmetom súdneho konania o určenie, že nájomný vzťah trvá (sp. zn.
32Cb/86/2021), a teda ak by súd určil, že nájomný vzťah zanikol neskôr, suma dlžného nájomného
by bola ešte vyššia (nájomca dokonca tvrdí, že do dnešného dňa nájomný vzťah nezanikol a teda v
zmysle jeho tvrdenia by dlžil mestu Košice nájomné od januára 2021 doteraz). Nároky na zaplatenie

nájomného, ktoré vyplývajú z nájomnej zmluvy, si mesto uplatňuje v konaní sp. zn. 94Cb/7/2023. Nároky
na zaplatenie nájomného, ktoré vyplývajú z nájomnej zmluvy č. 2014/MKP/NZ/005 a nájomnej
zmluvy č. 2013/MKP/RE/004 si mesto uplatňuje v konaní sp. zn. 29Cb/6/2023. Vypratanie nájomcu
bolo predmetom konania o vydanie neodkladného opatrenia, v rámci ktorého bolo vydané neodkladné
opatrenie 4Cob/205/2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.12.2023. Naliehavosť úpravy pomerov

spočíva v nevyhnutnej potrebe rekonštrukcie priestorov plavárne, ktoré by inak v
dôsledku zlého technického stavu bolo nevyhnutné zatvoriť a teda je zdôvodnená aj nepomerne vysokou
škodou, ktoré mestu hrozí. (listinný dôkaz : neodkladné opatrenie 4Cob/205/2023) Nájomca začal s
odstraňovaním vecí už 7.9.2023, kedy osoba konajúca a komunikujúca bežne za nájomcu požiadala o
sprístupnenie priestorov, ktoré boli pôvodne spoločnosti Royal industry prenajaté. Zároveň požiadala

o spustenie jednotlivých médií v týchto priestoroch. Keďže v danom čase už v priestoroch plavárne
pôsobil zhotoviteľ rekonštrukcie spoločnosť BETPRES, s. r. o., požiadavke o sprístupnenie priestorov
vyhovel zástupca zhotoviteľa. (listinný dôkaz: email: „K sprístupneniu priestorov“). Ku dňu 25.1.2024
bola Notárskym úradom JUDr. Miriam Imrich Breznoščáková, PhD. V Košiciach vyhotovená notárska
zápisnica, ktorá podrobne dokumentuje súpis a stav vecí. (listinný dôkaz: notárska zápisnica N 6/2024,

Nz 2360/2024). Nájomné, ktoré mestu Košice nájomca dlží, do dnešného dňa nie je zaplatené, nájomca
začal s odstraňovaním vecí a zároveň je jeho povinnosť pokračovať a odstrániť všetky veci v zmysle
neodkladného opatrenia 4Cob/205/2023, preto mesto C. prostredníctvom spoločnosti TEHO začalo odo
dňa 25.1.2024 s postupným zadržiavaním vecí nájomcu, ktoré sa nachádzali v pôvodne prenajatých
priestoroch. Na základe uvedeného žiadame súd, aby v zmysle § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka

poveril osobu na súpis zadržaných vecí a o vykonanie samotného súpisu.

2. Podľa § 151s ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov (,,ďalej
len ,,Občiansky zákonník“ alebo ,,OZ“) kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať, aby
zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožno

však zadržiavať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú.

3.Podľa§193zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučnýporiadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších prepisov, exekútor môže v rámci ďalšej
činnosti a) spisovať do zápisnice na požiadanie oprávneného návrhy na vykonanie exekúcie, b) prijímať

do úschovy peniaze, listiny a iné hnuteľné veci v súvislosti s výkonom exekúcie, c) doručovať súdne
písomnosti, ak ho o doručenie požiada súd a mimosúdne písomnosti, ak to ustanovuje osobitný predpis,
d) vykonávať úkony, na ktoré ho rozhodnutím poverí súd.

4. Podľa § 672 ods. 1 OZ, na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ nehnuteľnosti záložné právo

k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v
spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia.

5. Podľa § 672 ods. 2 OZ, záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr, než boli spísané osobou
poverenou súdom, ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ ohlási svoje práva na súde

do ôsmich dní po výkone. Ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci, napriek tomu, že nájomné
nie je zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci na vlastné nebezpečenstvo,
do ôsmich dní však musí žiadať o súpis osobou poverenou súdom, alebo musí veci vydať. Osobou
poverenou súdom môže byť aj súdny exekútor.6. Zádržné právo, o ktoré vo veci súpisu hnuteľných vecí ide, je vecno-právnym inštitútom slúžiacim na
zabezpečenie záväzku, tzn. peňažnej pohľadávky veriteľa. Veriteľ (t.j. prenajímateľ) má právo zadržať

vec, ktorú má oprávnene vo faktickej moci. Vec musí byť v držbe veriteľa oprávnene, na základe určitého
právneho titulu. Ustanovenie § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje osobitný druh zádržného
právanazabezpečeniepohľadávky,ktorýmjenájomné.Zádržnéprávopodľatohtoustanoveniavznikne,
ak vzťah medzi prenajímateľom (navrhovateľom) a nájomcom je daný nájomnou zmluvou, nájomné nie
je zaplatené, resp. zabezpečené iným zabezpečovacím prostriedkom.

7. Inštitút súpisu hnuteľných vecí v zmysle ust. § 672 Občianskeho zákonníka je špecifickým inštitútom,
ktorým sa len posilňuje zákonné záložné právo prenajímateľa nehnuteľnosti. Ide len o zabezpečovací
prostriedok preventívnej povahy, ktorého realizácia závisí od rozhodnutia prenajímateľa, ako reakcie na
neplnenie zmluvných povinností zo strany nájomcu. Zo znenia ust. § 672 ods. 1 OZ je zrejmé, že na
základe tohto ustanovenia vzniká na zabezpečenie nájomného zákonné záložné právo prenajímateľa.

Záložné právo vzniká vnesením hnuteľnej veci do prenajatej nehnuteľnosti a zaniká jej odnesením.
Ustanovenie § 672 ods. 2 OZ v sebe obsahuje kombináciu inštitútov záložného a zádržného práva.
Záložné právo podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia zaniká odstránením (odnesením) hnuteľnej veci
patriacej nájomcovi z prenajatej veci. Právo zanikne, ak veci boli odstránené skôr, ako došlo k ich
spísaniu osobou poverenou súdom. (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/4/2021 zo dňa

25.01.2022).

8. Podľa čl. 4 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších
predpisov (ďalej aj ako len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“ v príslušnom tvare), ak sa právna vec
nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi

podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu
posudzovanej právnej veci.

9. Podporne súd odkazuje na závery vyplývajúce z rozhodnutia Ústavného súdu ČR, sp. zn. IV. ÚS
2399/11: „Súpis hnuteľných vecí, ktorý je potrebné vnímať ako zvláštny druh predbežného opatrenia, tak

má obmedzený a dočasný význam. Z povahy veci tak nijako neprejudikuje konečný výsledok prípadného
sporu medzi zúčastnenými stranami z hľadiska hmotného práva o zaplatenie nájomného.“

10. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

12. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,

právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň
časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných
dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými
vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala

dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z
násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné
miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo
duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo
inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná

integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba
obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním
ohrozená.15. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

16.Podľa§327CSP,aknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianeobsahujepredpísanénáležitosti

alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

17. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 (pozn. odmietnutie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1,
inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

18. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

19. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

20. Nakoľko procesný postup súdu o návrhu prenajímateľa nehnuteľnosti na vydanie poverenia
oprávnenej osobe podľa § 672 ods. OZ nie je výslovne upravený v žiadnom právnom predpise,
postupoval súd podľa Civilného sporového poriadku v dôsledku analogickej podobnosti konania o

nariadení neodkladného opatrenia o to viac, že návrh na vydanie poverenia pramení z nájomného
vzťahu medzi prenajímateľom a nájomcom, pričom prípadný spor vzniknutý z tohto zmluvného vzťahu
by prejednával a rozhodoval súd podľa Civilného sporového poriadku. Návrh na vydanie poverenia na
vykonanie súpisu hnuteľných vecí podľa § 672 ods. 2 OZ nie je síce priamo návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia, je mu však svojím obsahom a účelom najbližšie posudzovanej právnej veci

21. Zo žalobcom predloženej nájomej zmluvy vyplýva , že nájomca uzavrel dňa 1.4.2018 zmluvu
o nájme nebytových priestorov č. 1/2018 (ďalej len „nájomná zmluva“). Pôvodným prenajímateľom
bola Mestská krytá plaváreň, ktorá bola rozpočtovou organizáciou založenou mestskou časťou Košice
– Staré mesto (vtedajším vlastníkom krytej plavárne) za účelom správy krytej plavárne a konala v

mene mestskej časti Košice – Staré mesto. Predmetom nájomnej zmluvy bolo prenechanie nebytových
priestorov nachádzajúcich sa v krytej plavárni (na prvom podzemnom a prvom nadzemnom podlaží)
špecifikovaných v čl. I ods. 3 nájomnej zmluvy nájomcovi do užívania. (listinný dôkaz: zmluva o nájme
nebytových priestorov č. 1/2018 zo dňa 1.4.2018). Nájomca uzavrel dňa 28.8.2014 zmluvu o
nájme nebytových priestorov č. 2014/MKP/NZ/005 (ďalej len „nájomná zmluva č. 2014/MKP/NZ/005“), a

dňa 28.3.2013 zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 2013/MKP/RE/004 (ďalej len „nájomná zmluva
č. 2013/MKP/RE/004“), (listinný dôkaz: Zmluva o nájme nebytových priestorov č. 2014/MKP/
NZ/005 zo dňa 28.8.2014 Zmluva o nájme nebytových priestorov č. 2013/MKP/RE/004
zo dňa 28.3.2013, Zmluva o nájme nebytových priestorov č. 2014/MKP/NZ/005 zo dňa
28.8.2014 Zmluva o nájme nebytových priestorov č. 2013/MKP/RE/004 zo dňa 28.3.2013).

Vlastníctvo krytej plavárne mesto Košice nadobudlo na základe kúpnej zmluvy č. 202100036 zo dňa
4.1.2021 uzavretej medzi Mestskou časťou Košice – Staré mesto ako predávajúcim a mestom Košice
ako kupujúcim, čím mesto vstúpilo do právneho postavenia prenajímateľa v rámci nájomných zmlúv.
(listinný dôkaz: Kúpna zmluva č. 202100036 zo dňa 4.1.2021 a List vlastníctva č. XXXXX B. C. ako
vlastník a prenajímateľ splnomocnilo Tepelné hospodárstvo spoločnosť s ručením obmedzeným (ďalej

aj „TEHO“) aby ho zastupovala ako vlastníka objektu v celom rozsahu, a to výslovne aj vo vzťahu k
platbám nájomného a zálohových úhrad za odber médií. Zároveň mesto splnomocnilo spoločnosť TEHO
na „výber nájomného a zálohových platieb“, a teda spoločnosť TEHO bola oprávnená prijímať úhrady
nájomného a zálohových platieb, o čom mali všetci nájomcovia vedomosť. (listinný dôkaz: Oznámenie o
zmene vlastníka krytej plavárne zo dňa 13.4.2021. Plnomocenstvo zo dňa 31.3.2021). Podľa čl. III ods.

2 nájomnej zmluvy bol nájomca povinný uhrádzať mesačné nájomné vo výške 2.748,37 eur mesačne
vopred do 20. dňa mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa nájomné platí. Podľa čl. III ods. 6
nájomnej zmluvy bol nájomca povinný uhrádzať mesačné zálohové platby vo výške 1.316,39 eur do 20.
dňa mesiaca, ktorý predchádza aktuálnemu mesiacu. Nájomná zmluva obsahuje síce v prípade nájmumechanizmus možnej úpravy ceny nájmu a tiež možnosť započítania, avšak nájomca tieto možnosti v
rámci zmluvou určených podmienok nevyužil. (Na zaplatenie nájomného vzniká nárok prenajímateľovi
priamo zo zmluvy bez toho, aby mal prenajímateľ povinnosť vystaviť faktúru. Podľa čl. III ods. 2 nájomnej

zmluvy bol nájomca povinný uhrádzať mesačné nájomné vo výške 2.748,37 eur mesačne vopred do 20.
dňamesiaca,ktorýpredchádzamesiacu,zaktorýsanájomnéplatí.Nároknazaplatenienájomnéhoteda
počas trvania nájomného vzťahu vznikal automaticky. Touto nájomnou zmluvou osvedčil aj to, že medzi
ním a žalovaným bola uzavretá zmluva o nájme. Ďalej bolo dohodnuté, že nájomca je povinný platiť
osobitne za služby spojené s užívaním predmetu nájmu na základe faktúr vystavených dodávateľmi

týchto služieb, pričom za takéto služby je potrebné považovať najmä dodávku elektrickej energie, vody,
odvoz smetí a podobne. Žalobca len v podanej žalobe tvrdil zároveň nad rámec povinností z nájomnej
zmluvy zo strany spoločnosti TEHO ako osoby splnomocnenej mestom Košice na výber nájomného a
zálohových platieb dochádzalo pravidelne k fakturácii. Započítanie nájomného nemohlo nastať, pretože
podľa čl. VII ods. 8: „úhrada nájomného prebehne zápočtom za vyfakturovanú refundovateľnú investíciu
ku dňu vystavenia daňového dokladu nájomcom“. Nájomcom nikdy žiaden takýto daňový doklad nebol

vystavený. Z uvedeného vyplýva, že počas trvania nájomného vzťahu vznikal mestu Košice automaticky
každý mesiac nárok na zaplatenie nájomného, pričom k zaplateniu zo strany nájomcu nikdy nedošlo, a
to ani formou zápočtu.) Podľa čl. III ods. 2 nájomnej zmluvy č. 2014/MKP/NZ/005 bol nájomca povinný
uhrádzaťmesačnénájomnévovýške126,55eurmesačnevopreddo20.dňamesiaca,ktorýpredchádza
aktuálnemu mesiacu. Podľa čl. II ods. 1 nájomnej zmluvy č. 2013/MKP/RE/004 bol nájomca povinný

uhrádzať mesačné nájomné vo výške 66 eur mesačne vopred do 20. dňa mesiaca, ktorý predchádza
aktuálnemu mesiacu. Nájomca neuhradil ani jedno mesačné nájomné do dnešného dňa. Nájomca
odmietal zánik nájomného vzťahu a spochybňoval zastúpenie mesta Košice spoločnosťou 4 TEHO,
mesto Košice ešte samo nájomcu priamo vyzvalo na zaplatenie nájomného a na zaplatenie platieb za
energie, na ktorých zaplatenie bol nájomca povinný v zmysle čl. III nájomnej zmluvy. Zároveň mesto

vyzvalo nájomcu na úhradu úrokov z omeškania. Nájomca bol vyzvaný predmetné plnenia uhradiť do
15 dní od doručenia výzvy (doručená dňa 24.5.2022), čiže do 8.6.2022. Prvým dňom omeškania je
deň 9.6.2022. (listinný dôkaz: výzva na plnenie sprievodný list (doručená dňa 24.5.2022) a výzvy na
úhradu (ktoré tvoria prílohu sprievodného listu). Zo strany spoločnosti TEHO bola nájomcovi doručená
vyúčtovacia faktúra vyúčtovania skutočnej spotreby energií za mesiace august až december 2021 (fa č.

20225124 zo dňa 29.4.2022) vo výške 7.253,94 eur so splatnosťou 13.5.2022, ktorá nebola do
dnešného dňa uhradená.(listinný dôkaz: vyúčtovacia faktúra 8/2021-12/2021 RI reštaurácia a príloha).
Nájomca ani na základe uvedených výziev doposiaľ nezaplatil ani jednu splátku nájomného dohodnuté
v nájomnej zmluve (okrem toho nezaplatil ani za užívanie nehnuteľnosti po skončení nájomného
vzťahu, a nezaplatil a ani jednu zálohovú platbu za energie, vodné a stočné a iné služby, resp. ani

jednu platbu za skutočne spotrebované energie). Mestu Košice teda nájomca dlží mesačné splátky
nájomného minimálne vo výške 2.748,37 eur mesačne za mesiace február 2021 až september 2021.
Zánik nájomného vzťahu je predmetom súdneho konania o určenie, že nájomný vzťah trvá (sp. zn.
32Cb/86/2021), a teda ak by súd určil, že nájomný vzťah zanikol neskôr, suma dlžného nájomného
by bola ešte vyššia (nájomca dokonca tvrdí, že do dnešného dňa nájomný vzťah nezanikol a teda v

zmysle jeho tvrdenia by dlžil mestu Košice nájomné od januára 2021 doteraz). Nároky na zaplatenie
nájomného, ktoré vyplývajú z nájomnej zmluvy, si mesto uplatňuje v konaní sp. zn. 94Cb/7/2023. Nároky
na zaplatenie nájomného, ktoré vyplývajú z nájomnej zmluvy č. 2014/MKP/NZ/005 a
nájomnej zmluvy č. 2013/MKP/RE/004 si mesto uplatňuje v konaní sp. zn. 29Cb/6/2023. Vypratanie
nájomcu bolo predmetom konania o vydanie neodkladného opatrenia, v rámci ktorého

bolo vydané neodkladné opatrenie 4Cob/205/2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.12.2023.
Naliehavosť úpravy pomerov spočíva v nevyhnutnej potrebe rekonštrukcie priestorov plavárne, ktoré by
inak v dôsledku zlého technického stavu bolo nevyhnutné zatvoriť a teda je zdôvodnená aj nepomerne
vysokou škodou, ktoré mestu hrozí. (listinný dôkaz : neodkladné opatrenie 4Cob/205/2023) Nájomca
začal s odstraňovaním vecí už 7.9.2023, kedy osoba konajúca a komunikujúca bežne za nájomcu

požiadala o sprístupnenie priestorov, ktoré boli pôvodne spoločnosti Royal industry prenajaté. Zároveň
požiadala o spustenie jednotlivých médií v týchto priestoroch. Keďže v danom čase už v priestoroch
plavárne pôsobil zhotoviteľ rekonštrukcie spoločnosť BETPRES, s. r. o., požiadavke o sprístupnenie
priestorov vyhovel zástupca zhotoviteľa. (listinný dôkaz: email: „K sprístupneniu priestorov“). Ku dňu
25.1.2024 bola Notárskym úradom JUDr. Miriam Imrich Breznoščáková, PhD. V Košiciach vyhotovená

notárska zápisnica, ktorá podrobne dokumentuje súpis a stav vecí. (listinný dôkaz: notárska zápisnica N
6/2024, Nz 2360/2024). Nájomné, ktoré mestu Košice nájomca dlží, do dnešného dňa nie je zaplatené,
nájomca začal s odstraňovaním vecí a zároveň je jeho povinnosť pokračovať a odstrániť
všetky veci v zmysle neodkladného opatrenia Krajského súdu Košice, sp. zn. 4Cob/205/2023 zo dňa07.12.2023, preto žalobca prostredníctvom spoločnosti TEHO začalo odo dňa 25.01.2024 s postupným
zadržiavaním hnuteľných veci nachádzajúcich sa v predmete nájmu a uplatňuje zákonné zádržné právo
v zmysle § 672 Občianskeho zákonníka.

22. Po zadržaní vecí prenajímateľom postupom podľa § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniká
potreba bezodkladne upraviť pomery zmluvných strán tým, že súd na návrh prenajímateľa preskúma,
či bolo zádržné právo uplatnené dôvodne a ak áno, poverí súpisom hnuteľných vecí tretiu osobu,
najčastejšie súdneho exekútora (inštitút súdneho vykonávateľa bol zrušený spolu so súdnym výkonom

rozhodnutí ešte v roku 2006). Právna neistota vyvolaná tým, že prenajímateľ v podstate svojou aktívnou
svojpomocou zadrží hnuteľné veci patriace inému, musí byť bezodkladne odstránená rozhodnutím
súdu. Osobitná procesná úprava pre postup súdu podľa § 672 Občianskeho zákonníka neexistuje. Súd
vychádzal z čl. 4 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak sa právna vec nedá prejednať a
rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia
tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej

právnej veci. Vzhľadom na uvedené súd vo veci postupoval podľa ustanovení § 324 a nasl. Civilného
sporového poriadku, ktoré upravujú neodkladné opatrenia.

23. Podľa názoru súdu žalobca osvedčil dôvodnosť navrhovaného rozhodnutia v
dostatočnej miere, predložil všetky listinné dôkazy ako aj fotodokumetáciu, vykonal súpis a stav vecí

vyhotovením Notárskej zápisnice zo dňa 25.01.2024 spísanej na Notárskom úrade JUDr. Miriam Imrich
Brezonoščákovej, PhD. , sp. zn. N 6/2024, Nz 2360/2024 na základe Uznesenie Krajského súdu Košice,
sp.zn. 4Cob/2025/2023-389 zo dňa 07.12.2023, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa
užívania a do 5 dní od právoplatnosti rozhodnutia vypratať a odovzdať žalobcovi predmet nájmu.

24. Z podaného návrhu je zrejmé a súd má za preukázané, že došlo k osvedčeniu skutočnosti, že
hnuteľné veci sa z nehnuteľností žalobcu odstraňovali a žalovaný sa z predmetu nájmu sťahoval v
čase pred zadržaním veci, čím došlo k celkovému vysťahovaniu sa nájomcu z prenajatých priestorov a
k dôvodnému uplatneniu zádržného práva podľa § 672 ods. 2 poslednej vety Občianskeho zákonníka
a tak súd ustanovil podľa § 193 písm. d) Exekučného poriadku súdneho exekútora Mgr. Petra Bertóka

so sídlom B. J. X, XXX XX C. na vykonane súpisu zadržaných hnuteľných vecí.

25. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní bol žalobca úspešný v celom

rozsahu, preto mu súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne
vynaložených trov konania. O ich výške bude v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté
vyšším súdnym úradníkom do 60 dní po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom

súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.