Rozsudok – Ostatné Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. február 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/51/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124207378

Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124207378.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

7C/51/2024

OkresnýsúdPrešovsudkyňouJUDr.DanouFarkášovouvprávnejvecižalobcu:A.A.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom B. X, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Marek Polakovič, advokát so sídlom Duchnovičovo
námestie 1, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Slovenská republika – Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, v spore o náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 16.830,00 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

7C/51/2024

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á vo vzťahu k žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku:

o d ô v o d n e n i e :

7C/51/2024

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 20.08.2024 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu
nemajetkovú ujmu vo výške 16.830 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne z
dlžnej sumy od 01.07.2024 do zaplatenia, ako aj trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobcovi bolo

dňa 29.01.2020 Uznesením Obvodného oddelenia Policajného zboru Prešov - Juh vznesené obvinenie
pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, následne dňa
31.01.2020 rozhodnutím 6Pp/11/2020-19 bol vzatý do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku so začiatkom plynutia odo dňa 29.01.2020. Z väzby bol žalobca prepustený dňa
13.08.2020, t.j. po 198 dňoch, a to príkazom Krajského súdu Prešov zo dňa 13.08.2020 spisová značka2Tos/21/2020. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 16.02.2021 spisová značka 1T/73/2020-398,
ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.08.2022, bol žalobca oslobodený spod obžaloby,
pretože skutok, pre ktorý bol obvinený, nie je trestným činom. Žalobcovi bola spôsobená nemajetková

ujma, bol obmedzený vo svojej osobnej slobode, čo je samo o sebe jedným z najzávažnejších zásahov
do osobnej sféry. Bol obmedzený na pohybe, bolo výrazne zasiahnuté do jeho súkromného života.
Došloknarušeniuvšetkýchzložiekjehonormálnehokaždodennéhoživotasosvojourodinou,následkom
väzby je aj morálne odsúdenie žalobcu jeho známymi, priateľmi, kolegami, celkovou spoločnosťou, ktorú
pociťuje žalobca a jeho rodina až doposiaľ. Žalobca bol obmedzený vo vykonaní práce a dosahovaní

príjmu, či životných cieľov. Bola obmedzená komunikácia s okolitým svetom, odlúčenie od rodiny. Ide
o významnú osobnú stratu, ktorá sa nedá ničím nahradiť a nie je ju možné kompenzovať. Požaduje
náhradu vo výške 100 eur za každý deň väzby, pričom žalovaný dobrovoľne plnil sumu vo výške 2.970
eur, vypočítanú ako 15 eur za 1 deň trvania väzby.

2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril vo svojom písomnom podaní zo dňa 30.09.2024. Žalobu

žiadal zamietnuť a mal za to, že nebol preukázaný nárok na náhradu škody v takto požadovanej
sume. Žalovaný uviedol, že žalobca bol v roku 2019 priestupkovo riešený vo vzťahu k poškodenej
v čase vzatia do väzby v predmetnej veci 1T/73/2020, keď bol žalobca neprávoplatne, toho času
už právoplatne odsúdený za obdobnú trestnú činnosť. Žalovaný dal súdu do pozornosti rozsudok
Okresného súdu Prešov 6T/2/2020 zo dňa 14.03.2022, ktorým bol žalobca uznaný vinným z prečinu

nebezpečného vyhrážania v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného prenasledovania voči
poškodenej, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní šiestich mesiacov a siedmych
dní. Súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že zo strany žalobcu nešlo o náhodné alebo ojedinelé
prejavy, ale naopak o vytrvale a systematické konanie so stupňujúcou sa intenzitou vybočujúce z
bežných noriem chovania. Zároveň skutku dňa 28.01.2020 sa mal žalobca dopustiť vo veľmi krátkom

časovom odstupe po prepustení z väzby v inej trestnej veci 6T/2/2020. Aj v civilnom konaní vedenom
na Okresnom súde Prešov sp. zn. 13C/1/2020 bolo vydané dňa 14.01.2020 uznesenie, ktorým bolo
žalobcovi zakázané vstupovať do spoločného obydlia s poškodenou. Zároveň všetky tieto skutkové
okolnosti znemožňujú ustálenie príčinnej súvislosti medzi výkonom väzby na základe rozhodnutia
6Pp/11/2020 zo dňa 31.01.2020 a nemajetkovou ujmou. Žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy,

ale nepreukázal ani príčinnú súvislosť s namietanou väzbou, a to s prihliadnutím na predchádzajúce
väzobné stíhanie žalobcu, čím nedošlo k naplneniu jednej z kumulatívne stanovených podmienok.
Žalovaný je toho názoru, že poskytnutá peňažná náhrada vo výške 15 eur na deň, spolu vo výške 2.970
eur, ktorá zo strany štátu bola žalobcovi uhradená dobrovoľne, bez potreby iniciovania tohto súdneho
konania, vrátane písomného ospravedlnenia za daný zásah, je v celom rozsahu primeraná. Zároveň

žalobca nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno na priznanie vyššej sumy.

3. Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 30.10.2024 zotrval na svojej právnej argumentácii.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil

tento skutkový stav :

5. Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 18.09.2023 žalobca žiadal
priznať náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 19.800 eur a to z dôvodu, že bol vzatý do väzby
rozhodnutím 6Pp/11/2020 zo dňa 31.01.2020, pričom rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn.

1T/73/2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.08.2022, bol oslobodený spod
obžaloby.

6. Žalovaný listom zo dňa 28.06.2024 oznámil žalobcovi, že za uvedený zásah, ktorý mu bol spôsobený
vydaním Uznesenia Okresného súdu Prešov sp. zn. 6Pp/11/2020 dňa 31.01.2020 sa mu ospravedlňuje

a zároveň mu poskytuje náhradu vo výške 2.970 eur, za 1 deň väzby 15 eur.

7. Súd v zmysle návrhu žalovaného vykonal dokazovanie pripojením navrhnutých trestných spisov
spisová značka 6T/2/2021 a 1T/73/2020, z ktorých zistil tento skutkový stav:

8. Z pripojeného trestného spisu OS Prešov sp. zn. 6T/2/2020 bolo súdom zistené, že Rozsudkom OS
Prešov č.k. 6T/2/2020-432 zo dňa 14.03.2022 bol žalobca uznaný vinným, že v presne nezistenom
čase v období od roku 2006 minimálne do 01.07.2019 v mieste trvalého bydliska v C. D. E. F. G. X, sa
opakovane slovne vyhrážal ublížením na zdraví a zabitím v tom čase svojej manželke H. A., narodenejXX.XX.XXXX, bytom C., E. F. G. X, slovami: „Zničím ťa, zabijem ťa, nevyšetrí ťa už žiaden lekár a
pripravím ťa o deti, keď nebude po mojej vôli...“, kde sa jej takto naposledy vyhrážal dňa 14.06.2019 a
taktiež ju dlhodobo od roku 2006 minimálne do 01.07.2019 obmedzoval v obvyklom spôsobe života a to

tým, že jej zakazoval sa stretávať a telefonovať s rodinou, taktiež jej zakazoval chodiť s kolegami z práce
na obedy, kontroloval jej súkromný mobilný telefón, pričom toto jeho správanie vzbudilo u poškodenej
dôvodnú obavu o jej život a zdravie, že vyhrážky o zabití aj uskutoční a taktiež ju dlhodobo prenasledoval
spôsobom, že ju obmedzoval v obvyklom spôsobe života, teda inému sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou
na zdraví a inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a taký čin spáchal

závažnejším spôsobom po dlhší čas a na chránenej osobe blízkej osobe, iného dlhodobo prenasleduje
takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu o jeho život a zdravie a podstatným spôsobom zhoršilo
kvalitu jeho života tým, že ho inak obmedzoval v jeho obvyklom spôsobe života a taký čin spáchal
na chránenej osobe, blízkej osobe, čím spáchal prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného
zákona, § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného

prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. e), ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, za čo mu súd uložil podľa § 360 ods. 2 Trestného
zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm.
c) Trestného zákona a existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, § 41
ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní šiestich mesiacov a 7 dní, podľa § 48

ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia. Rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť 22.09.2022.

9. Uznesením sp. zn. 3tp/73/2019 zo dňa 04.07.2019 sudca pre prípravné konanie v súlade s §
72 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku z dôvodu uvedených v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného

poriadku vzal do väzby žalobcu ako obvineného. Podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku písomný
sľub obvineného, žalobcu ako nahradenie väzby neprijal, pričom väzba žalobcu začala plynúť dňa
01.07.2019 o 16:00 hod a bola vykonaná v Ústave na výkon väzby v Prešove. Ako dôvod väzby žalobcu
sudca pre prípravné konanie uviedol, že verbálne útoky žalobcu sa voči žalovanej stupňovali a za
závažnú skutočnosť považoval dĺžku času po ktorý mal byť daný skutok zo strany žalobcu páchaný na

poškodenej a to od roku 2006.

10. Z trestného spisu OS Prešov sp. zn. 1T/73/2020 súd na pojednávaní oboznámil Znalecký posudok
č. 10/2020 znalca C. I. C. zo záverov ktorého vyplývajú tieto skutočnosti:

11. Znalec mal posúdiť osobnosť, intelekt a povahové vlastnosti obvineného, pričom znalec v závere
znaleckého posudku na strane 15 uvádza: „Intelektová výkonnosť menovaného pri použitej metodike sa
preukázala ako výrazne podpriemerná, čo menej korešponduje so vzdelaním a pracovným uplatnením.
Úroveň percepčno kognitívnych schopností je priemerná so spoľahlivým testovaním reality s tendenciou
percipovať a vyhodnocovať vonkajšie podnety chvatne, zjednodušene, bez prepájania a organizovania,

čo následne môže nepriaznivo determinovať impulzivitu v reagovaní a správaní. Sám menovaný
hovorí o výbušnosti. Pamäťové schopnosti sú taktiež významne podpriemerné, až subnormné, v
jednotlivých zložkách vyvážené. Osobnosť menovaného je menej diferencovaná, simplexná, vykazuje
známky suspektujúce, akcentáciou niektorých čŕt, pri nižšej miere socioemočnej zrelosti. Menovaný
sám sa opisuje ako sociálny introvert s bežnou schopnosťou konvekčných sociálnych interakcií

a výmen s povrchnejšou angažovanosťou a nižšou afiliántnosťou. Celkove je záujem o ľudí a
budovanie bližších vzťahov mimo záujem menovaného s preferovaním izolácie a dištancu. V reáli
je bez bližších priateľských vzťahov, neudržuje vzťahy ani s rodinnými príslušníkmi. Nepreferuje
entuziastické nastavenie a schopnosti zabávať sa, uvoľniť sa, ale v popredí je zvýraznená potreba
vysokej kontroly, poriadku a systematickosti. Zároveň je prítomná črta nasvedčujúca pre nezrelé

viazanie sa s dependenciou, čo sa pravdepodobne prejavovalo vo vzťahu k exmanželke. Zvýraznená
je u menovaného maskulinita navonok s deklarovanou sebaistotou, ale projekcia upozorňuje skôr na
negatívny sebaobraz až pocity znehodnotenia v hlbších vrstvách osobnosti a spokojnosť a sebaistota
sa potom javia ako hyperkompenzačné pri zameraní sa na seba samého a svoje potreby pri celkovo
vecnej a materiálnej orientácii v živote. Práve táto neistota až pocity menejcennosti a detendencia pri

celkovej socioemočnej nezrelosti mohla determinovať jeho podozrievavosť a žiarlivosť voči manželke.
Emotivita sa ukazuje ako celkovo plochšia, s nižšou mierou empatie, slabšou schopnosťou vnímať
jemnejšie nuanse sociálnych a emočných situácií, čo môže byť dôvodom, prečo menej rozumie blízkym
ľuďom, ich potrebám, či ich prežívaniu. Schopnosť milovať je pravdepodobne deficitná, ale prítomnáje tendencia k dedendentnosti, závislosti na partnerskej osobe, nakoľko išlo o jediný etablovaný vzťah
u menovaného. To vysvetľuje aj pravdepodobne kontrolujúce, obmedzujúce a manipulujúce správanie
voči exmanželke, nakoľko akýkoľvek jej autonómny jej prejav v ňom vyvolával ohrozenie a obavu zo

straty.Ajkeďvrámcisebaprezentácieakokoľvekpodozrievavosť,žiarlivosť,čivzťahovačnosťmenovaný
negoval, cielená explorácia preukázala podozrievavé, žiarlivostné presvedčenia menovaného, ktoré
sa aktivizovali na množstve neutrálnych podnetov, aj s odstupom času je v týchto paranoidných
presvedčeniach a postojoch neodkloniteľný, pohoršený a prežíva svoje kritické správanie ako
oprávnené. Projektívne sú zachytené črty egocentrickej slabšie modulovanej afektivity, ktorú však

je schopný za bežných okolností regulovať. Je možné predikovať, že pri subjektívne nadmernej
záťaži reaguje impulzívne až agresívne. Menovaný je schopný správne vnímať, zapamätať si a
správne reprodukovať prežité udalosti. Vierohodnosť jeho osoby je znížená z dôvodu akcentovaných
čŕt osobnosti suspektujúcich znaky poruchovej osobnosti, jednak z dôvodu tendencie prezentovať
sa nekriticky, sociálne žiadúco, bez schopnosti pripustiť si pochybenie s obranou racionalizačno-
bagatelizačným prístupom v rámci vyšetrenia. Zároveň je v popredí tunelové videnie a vnímanie

vonkajších podnetov s deficitom spôsobilosti zachytiť detaily sociálnych a emočných podnetov s
nadmerným ekonomizujúcim zjednodušovaním, čo môže skresľovať vnímanie, ale predovšetkým
interpretovanie rôznych situácií.“

12. Z tohto trestného spisu súd zároveň oboznámil aj zápisnicu o výsluchu obvineného zo dňa

30.01.2020, ktorá sa nachádza v rámci súdneho spisu 1T/73/2020 na čísle listu 49 až 52, k osobe
žalobcu v ktorej žalobca uviedol: „Narodil som sa v Prešove, trvalé bydlisko mám ešte na adrese C.,
E. F. G. X, avšak na tejto adrese sa nezdržiavam, toho času zdržiavam na adrese C., E. G. J. G. 17,
kde si budem preberať poštu. Som nezamestnaný, nie som držiteľom zbrojného preukazu, nakoľko
zbrojný preukaz mi bol zaistený niekedy v mesiaci október 2019. Zbrojný preukaz som vlastnil z dôvodu

výkonu môjho predchádzajúceho zamestnania, kde som pracoval ako bezpečnostný pracovník. Zbraň
nevlastním. V minulosti som na psychiatrii liečený nebol. Momentálne sa cítim zdravý a v poriadku.
Slovenskému jazyku úplne rozumiem, tlmočníka nepotrebujem.“

13. Z pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Prešov súdneho sp. zn. 13C/1/2020 súd oboznámil

Uznesenie Okresného súdu Prešov č.k. 13C/1/2020-75 zo dňa 14.01.2020, ktorým súd uložil žalobcovi
povinnosť nevstupovať dočasne do obydlia nachádzajúceho sa v obci Prešov, bytu číslo XX,
nachádzajúceho sa vo vchode 8, na treťom poschodí, v bytovom dome na F. E. G. XXXX/X, zapísanom
na liste vlastníctva číslo XXXXX, vedenom Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom pre okres
Prešov, obec C., katastrálne územie C., a to až do právoplatného skončenia trestného konania proti

obvinenému A. A., narodenom XX.XX.XXXX, vedeného v súčasnosti na Okresnom súde Prešov pod
spisovou značkou 6T/2/2020. Zároveň súd uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni
na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s tým, že tento zákaz neplatí po dobu vykonávanie jednotlivých
úkonov súdu v priestoroch budovy súdu alebo na dobu vykonávania akýchkoľvek iných procesných
úkonov orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi

určených, na ktoré bude žalovaný predvolaný a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť
žalovaného na týchto úkonoch. Náhradu trov konania stranám sporu súd nepriznal, pričom uznesenie o
nariadení neodkladného opatrenia nadobudlo právoplatnosť vo výroku číslo I. dňa 14.01.2020 o 13:10
hod a vo výroku číslo II. dňa 20.01.2020.

14. Súd na pojednávaní vypočul žalobcu, ktorý súdu uviedol, že bol pol roka odlúčený od detí, od rodiny,
od priateľov, 15 eur, ktorú mu plnil žalovaný, sa mu zdá neprimeraná suma. Zároveň mu narástol dlh
na výživnom, musel platiť právneho zástupcu. Aj teraz sa mu stáva trebárs v nemocnici, že na neho
pokrikujú cigáni, to už si vonku? Priatelia má pocit, že sa ma teraz stránia. Polroka bol vo väzbe, nemal
pohyb, mal problémy so žilami, nedalo sa tam cvičiť, mal zdravotné problémy, jedno s druhým. Rovnako,

keď sa uvádza, že mal problém sa zamestnať, súdu uviedol, že 26 rokov pracoval v bezpečnostnej
službe, všetko mu zobrali zo dňa na deň, nemal na chleba, ocitnete sa doslova na ulici, preto sa nevedel
zamestnať, prácu si už našiel. Rovnako pol roka nemohol platiť výživné, nemohol sa stretávať s rodinou
a deťmi. Mal zdravotné problémy, bolia ho nohy, myslím si, že to bolo z toho, že tam stále sedel, nohy
boli pokrčené, v súčasnosti nemá čas ísť k lekárovi, nakoľko musí pracovať a platiť výživné synovi. Asi

po mesiaci a pol si našiel prácu v sklade a v súčasnosti tiež pracuje v nemocnici.

15. Právny zástupca žalobcu žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť, poukázal na obsah vykonaného
dokazovania a mal za to, že požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy je v celom rozsahu dôvodná.Zástupca žalovanej žiadal žalobu zamietnuť, odkázal na dôležitý fakt a to konanie žalobcu, ktorého
sa mal dopustiť krátko potom, čo bol prepustený z väzby v inej veci a zároveň na oboznámené spisy
OkresnéhosúduPrešov.Náhradu,ktorúmuposkytlažalovanávovýške15Eurnadeňaospravedlnenie,

považoval za dostačujúce.

16. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, každý má právo na

náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej
správy alebo nesprávnym úradným postupom.

Podľa čl. 39 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, každý má právo na náhradu škody, ktorú
mu spôsobilo nezákonné rozhodnutie súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo
nesprávny úradný postup.

Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny
vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť
splniť záväzok.

Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ďalej
len „zákon č. 514/2003 Z.z.“) tento zákon upravuje

a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 2 zákona č. 514/2003 Z.z. na účely tohto zákona
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,

2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa§3ods.1zákonač.514/2003Z.z.štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonomza
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej

moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa§4ods.1písm.a)zákonač.514/2003Z.z.,vovecináhradyškody,ktorábolaspôsobenáorgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,

ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorýmbola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 15 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada,
ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda
vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je
poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu
škodu spôsobil.

Podľa § 16 ods.4 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde

môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa

určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku
2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi
podľa osobitného predpisu.

Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,
ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifnáodmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody pred príslušným orgánom.

17. Podľa názoru Európskeho súdu pre ľudské práva, náhrada nemajetkovej ujmy v obdobných
prípadoch musí byť rozumne primeraná utrpenej ujme na povesti (K. A. versus Spojené kráľovstvo).
Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy treba
vychádzať z dôkazov preukazujúcich výšku ujmy. Okrem toho Európsky súd pre ľudské práva vyjadril
názor, podľa ktorého výška náhrady v konkrétnom prípade musí zohľadňovať výšku náhrady priznávanú

vnútroštátnymi súdmi v iných prípadoch týkajúcich sa poškodenia dobrej povesti (Publico - Comunicao
social versus Portugalsko). Napokon Európsky súd pre ľudské práva zdôraznil, že pri určovaní výšky
náhrady za porušenie osobnostných práv musí byť zohľadnená výška náhrady, ktorá je priznávaná
za telesné zranenia alebo ktorá je priznávaná obetiam násilných činov, pričom náhrada za porušenie
iných osobnostných práv by nemala bez existencie závažných a dostatočných dôvodoch prevyšovať
maximálnu výšku náhrady priznávanú za telesné zranenia alebo násilné činy (Iltalehty Akarkuhaa versus

Fínsko).

18.Vrozhodnutízodňa27.04.2006 sp.zn.4Cdo/171/2005NajvyššísúdSRkonštatoval,žeajkeďvýška
zadosťučinenia v peniazoch je predmetom voľnej úvahy súdu, jeho úvaha sa musí opierať o celkom
konkrétne a preskúmateľné hľadiská. Uplatnenie voľnej úvahy sa tak nesmie stať nepreskúmateľnou

ľubovôľou súdu vymykajúcou sa akejkoľvek kontrole. Nemožno priznávať neprimerané či dokonca tak
premrštené sumy, ktoré by vo svojich dôsledkoch viedli k bezdôvodnému obohacovaniu sa a ktoré
by napríklad pri porovnaní odškodnenia zásahu do práva na ochranu osobnosti s odškodňovaním
zásahov do iných základných práv zaručených Ústavou Slovenskej republiky, mohli niektoré ujmy na
iných základných právach bagatelizovať. Rovnako v rozhodnutí z 30.09.2013 6MCdo/15/2012 Najvyšší

súd SR dospel k záveru, že určenie výšky primeranej náhrady nemajetkovej ujmy nie je záležitosťou
voľnejúvahy,ktorábynepodliehalažiadnemuhodnoteniu.Jejzákladomjezistenieskutkovýchokolností,
ktoré súdu umožnia úvahu o určitom kvalitatívnom posúdení základných súvislostí. Treba, aby súdy
v súvislosti s tým vzali do úvahy aj iné hmotnoprávne predpisy upravujúce odškodnenie, napríklad
zákon číslo 215/2006 Z.z., v zmysle ktorého v prípade, že trestným činom bola spôsobená smrť, má

poškodený nárok na vyplatenie odškodnenia v sume 50 násobku minimálnej mzdy, pri trestnom čine
znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho zneužívania za spôsobenú morálnu škodu, stanovuje
limit odškodnenia vo výške 10 násobku minimálnej mzdy. Súd sa musí zaoberať napríklad aj otázkami,
v čom je nemajetková ujma žalobcu v jeho spoločenskom, pracovnom, rodinnom živote spôsobená
nezákonným rozhodnutím väčšia v porovnaní so smrteľným následkom trestného činu, respektíve

morálnou škodou spôsobenou trestným činom znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho
zneužívania.

19. Tak, ako to súd už zdôraznil, ústavnoprávny základ nároku na náhradu škody je daný v princípoch
materiálneho štátu. Štát musí niesť absolútnu objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov

verejnejmoci,ktorézasiahlidozákladnýchprávjednotlivca.Štáttotižnemáslobodnúvôľu,alejepovinný
prísne a bezvýhradne dodržiavať právo. Štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti za postup orgánov
činných v trestnom konaní, pokiaľ sa ich postup ukáže ako chybný zasahujúci do základných práv a
slobôd. Nie je rozhodujúce ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale
to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Ide o prísnu objektívnu a absolútnu zodpovednosť

za výsledok, pri ktorej neprichádza do úvahy ani možnosť liberácie. Zároveň súd nesmie zabúdať na
ústavný pôvod a zakotvenie nárokov uplatňovaných týmto zákonom. Je potrebné dbať na to, aby fakticky
nedošlo k vyprázdneniu dotknutého základného práva pri použití jeho zákonného vykonania.

20. Každé trestné stíhanie a v ňom vykonané zásahy do uvedených chránených statkov je spôsobilé bez

ďalšieho vyvolať vznik nemajetkovej ujmy, a to najmä v takom prípade, ak sa vo výsledku preukáže, že
bolo od začiatku nezákonné. Ide o zodpovednosť absolútne objektívnu a za výsledok trestného konania
vo veci samej, čím je založená zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú fyzickej osobe, ktorá sa musela
podrobiť úkonom orgánu činného v trestnom konaní. V zásade platí princíp ochrany práv každého,
kto bol poškodený alebo zasiahnutý nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom

orgánu verejnej moci, v tomto prípade orgánom činným v trestnom konaní a že nemajetková ujma
predstavuje už samotný zásah týchto orgánov do práv fyzickej a právnickej osoby. Nemajetková ujma
je teda škoda, u ktorej z povahy veci je vylúčená náhrada, ktorá by znamenala uvedenie do predošlého
stavu. Možno ju len kompenzovať, a preto jej náhrada alebo odčinenie má aspoň zmierniť nepriaznivéstavy vzniknuté škodlivým zásahom. Aj keď je trestné konanie postavené na zásade oficiality, nezbavuje
štát zodpovednosti za postup orgánov činných v trestnom konaní, ak sa preukáže, že sa mýlili a ich
predpoklady, že bol spáchaný trestný čin, sa ukázali ako nesprávne.

21. Žalobca si žalobou doručenou súdu dňa 20.08.2024 uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy za
nezákonnú väzbu, kde bol Uznesením OS Prešov č.k. 6Tp/11/2020-19 vzatý do väzby
z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku so začiatkom plynutia dňa 29.01.2020. Z väzby
bol žalobca prepustený dňa 13.08.2020, t.j. po 198 dňoch príkazom KS v Prešove 2Tos/21/2020 zo

dňa 13.08.2020. Rozsudkom Okresného súdu prešov č.k. 1T/73/2020-398 zo dňa 16.02.2021, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 18.08.2022 bol žalobca oslobodený spod obžaloby, pretože skutok, pre
ktorý bol obvinený nie je trestným činom.

22. Žalobca si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy za 198 dní väzby vo výške 100 Eur za jeden deň.
Nebolo spornou skutočnosťou, že žalovaná listom zo dňa 28.06.2024 sa žalobcovi ospravedlnila a

zároveň mu poskytla plnenie vo výške 2.970 Eur, t.j. náhradu za väzbu vo výške 15 Eur na deň, ktorú
žalobca považuje za nepostačujúcu.

23. V spore tak zostala sporná skutočnosť samotnej výšky plnenia zo strany žalovanej, ktorú požadoval
žalobca doplatiť v zmysle požadovanej náhrady 100 Eur na jeden deň nezákonnej väzby.

24. Pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy, súd poukazuje napríklad na rozhodnutie
9Co/155/2020, kde odvolací súd potvrdil vyhovujúci výrok, ktorým bolo žalobcovi priznaných 5.000
EUR ako nemajetková ujma za vznesené obvinenie, ktoré trvalo od 23.03.2012 do 27.11.2018,
kedy bol žalobca spod obžaloby oslobodený. Odvolací súd sa zaoberal aj aktuálnou rozhodovacou

činnosťou Najvyššieho súdu ohľadne výšky nemajetkovej ujmy, pričom z rozhodnutia Najvyššieho súdu
5Cdo/140/2019 zo dňa 24.04.2022 vyplýva, že išlo o vec, kde bol žalobca advokát, obvinenie bolo
vznesené 09.09.1999 a k oslobodeniu došlo 26.05.2010 a vo väzbe bol od 14.09.1999, t.j. po dobu
88 dní, pričom Krajský súd v Trnave rozhodnutie súdu 1. inštancie zmenil a priznal nemajetkovú ujmu
za väzbu 5.000 eur, pričom Najvyšší súd skúmal práve výšku náhrady nemajetkovej ujmy za väzbu a

dovolanie vo veci zamietol. Čo sa týka výšky nemajetkovej ujmy Ústavný súd Slovenskej republiky v
rozhodnutíIV.ÚS467/2021zodňa30.11.2021uviedol,žejetohonázoru,žestanoviťpresnúsumuvýšky
náhrady nemajetkovej ujmy za deň či mesiac trvania väzby vopred, pre všetky prípady nie je možné.
Preto primeranosť výšky náhrady nemajetkovej ujmy musí zohľadniť vždy osobitné okolnosti prípadu,
ktorých rozmanitosť nemôže vopred postihnúť. Najvyšší súd Českej republiky vo svojom rozhodnutí

30Cdo/2357/2010 zo dňa 11.01.2019 považoval za 1 deň nezákonnej väzby nemajetkovú ujmu v
rozsahu od 500 do 1.500 Kčs za primeranú, čo v podmienkach Slovenskej republiky predstavuje sumu
od 20 do 60 eur. Rovnako v rozhodnutí 5Cdo/4/2018 zo dňa 27.02.2019 Najvyšší súd považoval sumu za
1 deň nezákonnej väzby v rozsahu 40 eur, ako aj sumu 1.800 eur za 1 rok trestného stíhania za dôvodnú.

25. Je potrebné uviesť, že podľa názoru Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), náhrada
nemajetkovej ujmy v obdobných prípadoch musí byť rozumne primeraná utrpenej ujme na povesti
(napr. Tolstoy Miloslavsky v. Spojené kráľovstvo). Okrem toho ESĽP tiež uviedol, že výška náhrady
v konkrétnom prípade musí zohľadňovať výšku náhrady priznávanú vnútroštátnymi súdmi v iných
prípadoch, týkajúcich sa poškodenia dobrej povesti (napr. Público – Comunicacáo Social, S. A.

vPortugalsko). Napokon ESĽP zdôraznil, že pri určovaní výšky náhrady za porušenie osobnostných práv
musí byť zohľadnená výška náhrady, ktorá je priznaná za telesné zranenia alebo ktorá je priznávaná
obetiam násilných činov, pričom náhrada za porušenie iných osobnostných práv by nemala bez
existencie závažných a dostatočných dôvodov prevyšovať maximálnu výšku náhrady priznávanú za
telesné zranenia alebo násilné činy (napr. Iltalehti a Karhuvaara v. Fínsko).

26. Ohľadne určenia primeranej výšky náhrady nemajetkovej ujmy sa vyslovil Najvyšší súd Slovenskej
republiky v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/19/2018 a uviedol: „ Na záveroch najvyššieho súdu o povinnosti
všeobecného súdu určiť primeranú výšku náhrady spôsobenej nezákonným rozhodnutím po zohľadnení
iných právnych predpisov slovenského právneho poriadku upravujúcich odškodnenie, ako aj judikatúry

ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, ku ktorým dospel najvyšší súd skôr už v
rozhodnutiach, v ktorých bol uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 58/1969
Z. z., nezmenili nič ani zákon č. 517/2008 Z. z., ani zákon č. 412/2012 Z. z. Určenie maximálnej hranice
náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle zákona č. 412/2012 Z. z.tak, aby priznaná náhrada nebola vyššia ako náhrada za ujmu, ktorú utrpeli obete trestných činov, je
pokračovaním v už nastolenom trende legislatívnych úprav pod vplyvom rozhodnutí ESĽP“

27. Nemajetková ujma je taká ujma, ktorá sa premieta do psychickej sféry subjektu a jej zmyslom je
zmiernenie nepriaznivého následku neoprávneného zásahu a poskytnutie účinnej ochrany osobnosti,
najmä jej dôstojnosti, dobrej povesti, súkromia a rodinného života. Náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. môže súd priznať vtedy, ak by sa samotné
konštatovanie porušenia práva nejavilo ako dostatočné zadosťučinenie vzhľadom na ujmu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím, čo je dané intenzitou zásahu okolností, za ktorých k nemu došlo, ako
aj stupňa negatívnych dôsledkov dopadu zásahu na chránené práva v individuálnych okolnostiach
každého prípadu, pričom vychádzajúc zo súdnej praxe, za závažnú ujmu je možno považovať takú ujmu,
ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva, intenzitu zásahu, jeho
trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú, kedy rozhodujúcim je objektívne hľadisko,
teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom čase a mieste (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom

postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba. Je teda potrebné zvážiť, či vzhľadom ku
konkrétnym okolnostiam prípadu by sa iná osoba v obdobnom postavení mohla cítiť byť dotknutá v
zložkách tvoriacich v ich súhrne nemajetkovú sféru jednotlivca. Nemajetková ujma je ujmou morálnou.
Ide teda o zásah a ujmu na tých nehmotných hodnotách, ktoré sa týkajú morálnej integrity poškodenej
osoby, predovšetkým jej dôstojnosti, cti, dobrej povesti, ale tiež iných hodnôt, ktoré sa spravidla

premietajú vo vnútornom živote človeka, ako je rodinný život, neistota a pod. ak ktorákoľvek z týchto
zložiek, prípadne kumulatívne aj všetky mohli byť významným spôsobom v dôsledku nezákonného
rozhodnutia negatívne dotknuté, je namieste záver o tom, že k spôsobeniu nemajetkovej (morálnej)
ujmy došlo. Intenzita zásahu do týchto hodnôt priamo ovplyvňuje výšku poskytnutého zadosťučinenia.
Pritom je potrebné vychádzať z toho, že prípadná výška nemajetkovej ujmy nemôže byť v rozpore so

všeobecne zdieľanou predstavou spravodlivosti, pričom okolnosti odôvodňujúce výšku nemajetkovej
ujmy z hľadiska ich tvrdenia a dokazovania jednoznačne zaťažujú žalobcu.

28. Otázka výšky priznanej nemajetkovej ujmy je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych,
jedinečných skutkových okolností, a to v každej jednej posudzovanej veci, ktoré sú predmetom

posudzovania súdom z hľadiska zákonom ustanovených východísk na určenie výšky náhrady
nemajetkovej ujmy. Každý prípad je osobitý, skutkové okolnosti nie sú nikdy úplne totožné, preto
nestačí iba vychádzať z rozhodnutí v obdobných veciach, ale je zároveň nevyhnutné, aby výška
prisúdenej náhrady vychádzala práve z okolností danej veci, aby v konkrétnej veci vo vzťahu k žalobcovi
súd zohľadnil danú závažnosť vzniknutej ujmy. Priznané finančné zadosťučinenie musí zohľadňovať

konkrétne okolnosti danej veci.

29. Pri posudzovaní výšky nemajetkovej ujmy súd si osvojil závery vyplývajúce z odôvodnenia
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 4Cdo/171/05 z 27.4.2006. Podľa tohto rozhodnutia je výška
zadosťučinenia v peniazoch predmetom voľnej úvahy súdu, ktorá sa však musí opierať o celkom

konkrétne a preskúmateľné hľadiská. Uplatnenie voľnej úvahy sa nesmie stať nepreskúmateľnou
ľubovôľou súdu vymykajúcou sa akejkoľvek kontrole, nemožno priznávať neprimerané, či dokonca tak
premrštené sumy, ktoré by vo svojich dôsledkoch viedli k bezdôvodnému obohacovaniu sa a ktoré
by napr. pri porovnaní odškodnenia zásahu do práva na ochranu osobnosti s odškodnením zásahov
do iných základných práv zaručených Ústavou SR mohli niektoré ujmy na iných základných právach

bagatelizovať. Rovnako v rozhodnutí 6MCdo 15/2012 z 30.9.2013 Najvyšší súd dospel k záveru,
že určenie výšky primeranej náhrady nemajetkovej ujmy nie je záležitosťou voľnej úvahy, ktorá by
nepodliehala žiadnemu hodnoteniu. Jej základom je zistenie skutkových okolnosti, ktoré súdu umožnia
úvahu o určitom kvalitatívnom posúdení základných súvislostí. Treba, aby súdy v súvislosti s tým vzali
do úvahy aj iné hmotnoprávne predpisy upravujúce odškodnenie napr. zákona č. 215/2006 Z.z.

30. Je nepochybné, že každé nezákonné trestné stíhanie je zásahom do osobnosti stíhaného a
negatívneovplyvňujejehospoločenský,pracovnýaosobnýživot.Niejemožnépritomtonárokudôkazmi
preukazovať vznik nemajetkovej ujmy, čo vyplýva z Uznesenia Najvyššieho súdu SR 4Cdo/125/2019
z 27.8.2019, ktorý uviedol, že nemajetková ujma vzniká samotným porušením základných práv a

slobôd fyzickej osoby nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Ide totiž
predovšetkým o stav mysle poškodenej osoby. Podobný záver vyplýva aj z Uznesenia Najvyššieho súdu
SR 4Cdo/34/2018 z 30.7.2019.31.Náhradanemajetkovejujmymábyťspravodlivým,rozumnýmaprimeranýmodškodnenímnásledkov
trestného stíhania žalobcu a zároveň jej výška nesmie prekročiť zákonný limit v § 17 ods. 4 Zákona
č. 514/2003 Z.z. Tento zákonný limit je možno dať do kontextu s judikatúrou ESĽP, ktorý zdôraznil, že

pri určovaní náhrady za porušenie osobnostných práv musí byť zohľadnená výška náhrady, ktorá je
priznávaná za telesné zranenia a ktorá je priznávaná obetiam násilných činov a nemala by prevyšovať
maximálnu výšku náhrady priznávanú za telesné zranenia alebo násilné činy (napr. Iltalehtia Karhuvaara
v. Fínsko). Na to poukázal aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí 3Cdo/19/2018, keď uviedol, že určenie
maximálnej hranice náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle zákona

č. 412/2012 Z.z. (ktorý zaviedol citovaný § 17 ods. 4 do zákona č. 514/2003 Z.z. pozn. súdu) je
pokračovaním v už nastolenom trende legislatívnych úprav pod vplyvom rozhodnutí ESĽP.

32. Súd uvádza, že požadovanú náhradu, ktorú si uplatnil žalobca touto žalobou a to vo výške 100 Eur
na 1 deň väzby, súd považuje za nedôvodnú a z tohto dôvodu súd jeho žalobný návrh zamietol.

33. Pri svojom rozhodovaní sa súd riadil nasledujúcimi úvahami:

34. Nepochybne, bola žalobcovi jeho sloboda obmedzená, došlo k narušeniu jeho normálneho
každodenného fungovania v živote. Ide o osobnú stratu, ktorá podľa názoru súdu žalovaný kompenzoval
vo forme písomného ospravedlnenia a poskytnutia náhrady vo výške 15 eur za 1 deň nezákonnej väzby,

ktorú súd v celom rozsahu považuje za dostačujúcu. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že bola obmedzená
jeho komunikácia s okolitým svetom, bol odlúčený od rodiny bez možnosti spoločenského styku, súd
oboznámil na pojednávaní Znalecký posudok C. C. číslo 10/2020, z ktorého vyplýva, že celkový záujem
žalobcu o ľudí, o budovanie bližších vzťahov, je mimo jeho záujmu s preferovaním izolácie a dištancu. V
reáliježalobcabezbližšíchpriateľskýchvzťahov,neudržujevzťahyanisrodinnýmipríslušníkmi.Žalobca

tak tieto svoje skutkové tvrdenia súdu ničím bližšie nepreukázal. Naopak z citovaného znaleckého
posudku jednoznačne pre súd vyplynulo, že žalobca nie je komunikatívnym človekom, je bez bližších
priateľských vzťahov, neudržuje vzťahy ani s najbližšími rodinnými príslušníkmi. Pokiaľ ide o zdravotné
problémy, ktoré zvýraznil žalobca vo svojom výsluchu na pojednávaní dňa 03.02.2025, tieto zostali len v
rovine jeho hypotetických tvrdení bez toho, aby boli súdu bližšie špecifikované a preukázané. Tvrdenia

žalobcu o problémoch s nohami, cievami a žilami neboli súdu nijakým spôsobom preukázané, napríklad
príslušnou lekárskou správou, návštevou z vyšetrenia u lekára, z ktorej by mal súd za preukázané, že sa
žalobca podrobil príslušnému lekárskemu vyšetreniu a boli zistené odbornou osobou práve zdravotné
problémy žalobcu, na ktoré poukazoval. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že bol obmedzený vo vykonaní
práce a dosahovaní príjmu alebo životných cieľov, súd oboznámil zápisnicu o výsluchu obvineného zo

dňa 30.01.2020 v rámci prípravného konania, kde žalobca uviedol čistý mesačný príjem nulu, pričom
sám vo svojej výpovedi zdôraznil, že je toho času nezamestnaný. Z pripojených trestných spisov spisová
značka6T/2/2020a1T/73/2020presúdjednoznačnevyplynulo,žežalobcabolvroku2019priestupkovo
viackrát riešený vo vzťahu k poškodenej. Z uznesenia sudcu pre prípravné konanie 3Tp/73/2019 zo dňa
04.07.2019, ktorým bol v predchádzajúcej trestnej veci žalobca vzatý do väzby počnúc od 01.07.2019,

vyplýva, že žalobca bol dôvodne podozrivý zo spáchania trestných činov, ktoré sa mu kládli za vinu,
dopúšťalsaichvzhľadomnadĺžkučasuodroku2006čo,nevylučovaloprofuturomožnúkvalifikáciujeho
konania ako trestného činu blízkej a zverenej osoby. Rovnako z obsahu súdneho spisu pod spisovou
značkou 6T/2/2020-432 zo dňa 14.03.2022 mal súd v rámci dokazovania za preukázané, že žalobca
bol právoplatne uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.

a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138b Trestného zákona v jednočinnom
súbehu s prečinom nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. e), ods. 2 písm. a)
Trestného zákona s poukazom na ustanovenie 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, za čo mu bol
uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní šiestich mesiacov a bol zaradený na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Z trestného spisu Okresného

súdu Prešov 1T/73/2020-398 zo dňa 16.02.2021, ktorým bol žalobca oslobodený spod obžaloby, z
odôvodnenia tohto rozhodnutia pre súd vyplynulo, že bolo preukázané, že skutok sa stal, ale nebolo
preukázané, že obžalovaný sa manželke nebezpečne vyhrážal a práve z tohto dôvodu bol žalobca spod
obžaloby oslobodený. Z obsahu trestného spisu spisová značka 6T/2/2020 má súd za preukázané,
že v období od 01.07.2019 do 08.01.2020 žalobca bol vo výkone väzby a následne bol aj uznaný

vinným z nebezpečného vyhrážania vo vzťahu k poškodenej. Už takýto výkon väzby a právoplatné
odsúdenie žalobcu mali nepochybne vplyv na žalobcu, aj na nazeranie spoločnosti na osobu žalobcu,
čo vylučuje existenciu zásahu do jeho doterajšieho života a prostredia, v ktorom žalobca žil, pracoval,
ako aj existenciu podstatného zásahu do jeho cti a povesti. Pokiaľ žalobca uvádzal osoby, ktoré naňhopokrikujú, či už je momentálne vonku, súd poukazuje na to, že žalobca bol v predchádzajúcej väzbe
od 01.07.2019 do 08.01.2020. Celkové skutkové okolnosti, za ktorých žalobca podal žalobu a ktoré
tvrdil a odôvodňoval svoj nárok na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy, znemožňujú súdu ustáliť

príčinnú súvislosť medzi výkonom väzby na základe rozhodnutia 6Pp/11/2020 zo dňa 31.01.2020 a
tvrdenou nemajetkovou ujmou. Súdu nebola preukázaná priama a bezprostredná príčinná súvislosť
medzi namietanou väzbou, keďže v prípade žalobcu ide o osobu, ktorá bola krátko predtým väzobne
stíhaná v inej trestnej veci 6T/2/2020, a to za obdobie od 01.07.2019 do 08.01.2020, a to na základe
Uznesenia Okresného súdu Prešov 3Tp/73/2019, následne v tejto veci bol aj právoplatne odsúdený

za prečin nebezpečného vyhrážania. Nie je preto možné prijať jednoznačný záver, že by práve táto
namietaná väzba mala byť jediným dôvodom vzniku nemajetkovej ujmy. Za najdôležitejšie súd považuje
uviesť a poukazuje na samotné správanie sa žalobcu, ktorý v trestnej veci 6T/2/2020, kde bol vo väzbe
do 08.01.2020 bezprostredne po jeho prepustení z väzby, dopustil sa konania a skutku, ktorý sa mu
kládol za vinu dňa 28.01.2020, teda vo veľmi krátkom časovom odstupe po prepustení z väzby v inej
trestnej veci. Súd odkazuje na odôvodnenie Uznesenia Okresného súdu Prešov č.k. 6Pp/11/2020-19

zo dňa 31.01.2020, z ktorého súd cituje: „Túto obavu zintenzívňuje aj skutočnosť, že u obvineného sa
jedná o osobu zrejme so stupňujúcim sklonom k násilnému správaniu vzhľadom na to, že bol už doposiaľ
priestupkovo riešený práve vo vzťahu k poškodenej A.. Túto obavu umocňuje aj skutočnosť, že na
obvineného bola na Okresný súd Prešov podaná obžaloba vo veci 6T/2/2020, aj keď uvedené konanie
nie je doposiaľ právoplatne skončené, nakoľko obvinený prostredníctvom obhajcu podal odpor proti

trestnému rozkazu, obvinený je v konaní stíhaný za obdobnú trestnú činnosť ako mu je kladená za vinu,
v uznesení povereného príslušníka ČVS: ORP-144/JU-PO-2020 zo dňa 29.01.2020. Zo spisu tiež zistil,
že obvinený bol prepustený z väzby príkazom podľa § 76 ods. 5 Trestného poriadku dňa 08.01.2020,
teda len pár dní po prepustení z väzby sa mal dopustiť obdobného skutku, ktorý je mu kladený za vinu
v tomto konaní, čo vzbudzuje podozrenie, že sa jedná o osobu zrejme nerešpektujúcu právne normy.“

A v neposlednom rade súd poukazuje aj na konanie Okresného súdu Prešov sp. zn. 13C/1/2020, kde
obdobne bolo vydané neodkladné opatrenie č. k. 13C/1/2020-75 dňa 14.01.2020, ktorým súd zakázal
žalovanému a uložil povinnosť nevstupovať dočasne do obydlia, a to bytu číslo XX, katastrálne územie
C.. Toto uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia v senáte 13C/1/2020 bolo vydané 14.01.2020,
pričom poškodená H. A. sa z obavy o svoj život a zdravie domáhala návrhom na vydanie neodkladného

opatrenia dňom 13.01.2020 pred žalobcom. Z tohto dôvodu súd uzatvára, že bezprostredne po tom, čo
v inej trestnej veci bol žalobca prepustený na slobodu dňa 08.01.2020, sa dopustil ďalšieho konania,
pre ktoré bol rozhodnutím 6Pp/11/2020 zo dňa 31.01.2020 vzatý do väzby. Súdu tak absentuje tvrdená
nemajetková ujma v príčinnej súvislosti s namietanou väzbou, a to s prihliadnutím na predchádzajúce
väzobné stíhanie žalobcu, čím nedošlo k naplneniu jednej z kumulatívnych podmienok pre priznanie

nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Nepeňažná saturácia v podobe konštatovania zásahu do práv
žalobcu v písomnom ospravedlnení žalovaného v spojení s peňažnou saturáciou v podobe priznanej
a uhradenej náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 2.970 eur, vypočítanej ako 15 eur na 1 deň trvania
väzby, je podľa názoru súdu s poukazom na osobu žalobcu, skutok, ktorého sa dopustil a okolnosti celej
prejednávanej veci, postačujúca a z tohto dôvodu došlo k zamietnutiu jeho žaloby.

35. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal
vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O ich výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku postupom
podľa § 262 CSP.

Poučenie:

7C/51/2024

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, zakých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.