Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. júl 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3Tos/52/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5825010061
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Liptáková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5825010061.1

Uznesenie

7 3Tos/52/2025

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Liptákovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Sučika a JUDr. Eriky Bebčákovej, na neverejnom zasadnutí konanom 24. júla 2025 prejednal
sťažnosť podanú odsúdeným A. B., nar. X.XX.XXXX, proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, č.

k. 6Nt/3/2025-43 z 20.5.2025 a takto

r o z h o d o l :

7 3Tos/52/2025

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného A. B. zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

5 3Tos/52/2025

Okresný súd Námestovo uznesením, č. k. 6Nt/3/2025-43 z 20.5.2025 podľa § 399 ods. 2 Tr. por. návrh
odsúdeného A. B. na povolenie obnovy konania vo veci vedenej Okresným súdom Dolný Kubín pod sp.
zn. 2T/25/2018 zamietol.

Zo zápisnice o verejnom zasadnutí z 20.5.2025 vyplýva, že po vyhlásení uznesenia, jeho odôvodnení

a poučení o opravnom prostriedku odsúdený zahlásil sťažnosť voči uzneseniu a prokurátor sa vzdal
práva podať sťažnosť.

Dňa2.6.2025okresnémusúdubolodoručenéodôvodneniesťažnostiodsúdenéhoA.B.prostredníctvom
obhajkyne, ktorý uviedol nasledovné sťažnostné argumenty:

„Dňa 30.01.2025 som podal na Okresný súd Námestovo vo veci vedenej pod sp. zn. 2T/25/2018 návrh
na povolenie obnovy konania.
Rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2T/25/2018 zo dňa 02.10.2018, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 02.10.2018, som bol odsúdený v bode 1 za prečin marenie výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona a v bode 2 za prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia

podľa § 348 ods. 1 písm. d) trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere dva roky,
ktorého výkon mi súd podmienečne odložil a určil mi skúšobnú dobu na štyri roky. Zároveň mi súd uložil
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní sedem rokov. Taktiež mi súd
uložil povinnosť nahradiť poškodenej A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom D. XXXX/X, E. B. škodu
vo výške 800 eur. Zároveň súd zrušil výrok o treste, ktorý mi bol uložený Rozsudkom Okresného súdu
Dolný Kubín, sp. zn. 9T/43/2017 zo dňa 13.03.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.03.2018,

ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.Okresný súd Námestovo môj návrh na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom
súde Dolný Kubín sp. zn. 2T/25/2018 podľa ust. § 399 ods. 2 Trestného poriadku na verejnom zasadnutí
konanom dňa 20.05.2025, Uznesením sp. zn. 6Nt/3/2025 zamietol.

Proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na obnovu konania som podal sťažnosť priamo do zápisnice o
verejnom zasadnutí ihneď po jeho vyhlásení.
Mámzato,ževyšlinajavonovéskutočnosti,súduskôrneznáme,vzhľadomnaktorébypôvodneuložený
trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu.
V uvedenom konaní súd pri určovaní výšky trestu nezohľadňoval poľahčujúce okolnosti, a to, že som sa

pričinil o odstránenie škodlivých následkov spáchaných skutkov, a to predovšetkým uzatvorením zmieru
so Slovenskou kanceláriou poisťovateľov. Zmier bol dňa 07.02.2019 schválený Okresným súdom Dolný
Kubín, sp. zn. 5C/49/2018. Uzatvorením zmieru som sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov
svojho konania, predovšetkým tým, že som nerozporoval výšku škody, ktorá vznikla poškodenej
spoločnosti PRIMA Slovakia, s.r.o., so sídlom Nová ulica 4265/3, Liptovský Mikuláš, na nákladnom
motorovom vozidle zn. Tatra 815, medzinárodného evidentného čísla Poľskej republiky E. XX F.,

nenamietal som výšku škody, ako nedostatočne preukázanú, nežiadal som v tejto veci preukázať škodu
a fotodokumentáciu, ale som uzatvoril zmier, aby som čo najrýchlejšie odstránil škodlivé následky svojho
konania a aby poškodenej spoločnosti bola vzniknutá škoda čo najskôr uhradená.
Mám za to, že táto nová skutočnosť, ktorá bola súdu skôr neznáma, by mohla odôvodniť iné rozhodnutie
súdu o výške trestu.

S poukazom na uvedené skutočnosti sa domáham, aby Krajský súd v Žiline podľa ust. § 194 ods. 1
písm. b) Trestného poriadku zrušil Uznesenie Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 6Nt/3/2025 zo dňa
20.05.2025 a uložil mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.“

Dňa 6.6.2025 okresnému súdu bolo doručené doplnené odôvodnenie sťažnosti odsúdeného A. B.

prostredníctvom obhajkyne, v ktorom doslova uviedol:

„Dňa 02.06.2025 som podal na Okresný súd Námestovo odôvodnenie sťažnosti proti zamietnutiu návrhu
na obnovu konania.
Podanú sťažnosť dopĺňam nasledovné úhrady, ktorými preukazujem, že škoda bola poškodeným

uhradená v plnej výške:

- Upovedomenie o ukončení exekúcie, vedenej súdnym exekútorom G. G. H., I., sp. zn. EX 384EX
395/20 zo dňa 22.09.2022, vykonávaná na základe exekučného titulu na peňažné plnenie - platobného
rozkazu vydaného Okresným súdom Dolný Kubín, sp. zn. 5C/20/2020 zo dňa 22.04.2020, z dôvodu, že

exekútor vymohol vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie,
- Upovedomenie o ukončení exekúcie, vedenej súdnym exekútorom G. G. H., I., sp. zn. EX 384EX
471/18 zo dňa 27.09.2022, vykonávaná na základe exekučného titulu na peňažné plnenie - rozsudku
vydaného Okresným súdom Dolný Kubín, sp. zn. 9T/43/2017 zo dňa 13.03.2018, z dôvodu, že exekútor
vymohol vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie a Konečné vyúčtovanie exekučného konania,

- Upovedomenie o ukončení exekúcie, vedenej súdnym exekútorom G. G. H., I., sp. zn. EX 384EX
668/19 zo dňa 27.09.2022, vykonávaná na základe exekučného titulu na peňažné plnenie - uznesenia
vydaného Okresným súdom Dolný Kubín, sp. zn. 5C/49/2018 zo dňa 07.02.2019, z dôvodu, že exekútor
vymohol vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie a Konečné vyúčtovanie exekučného konania,
- Pohyby a blokácie na kontách.

Všetky úhrady boli vymožené prostredníctvom súdneho exekútora v čase, keď som bol vo výkone trestu
odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Žiline.
Uvedeným doplnením preukazujem, že som si splnil svoju povinnosť, aj keď prostredníctvom súdneho
exekútora, a škodu som v celom rozsahu oprávneným uhradil, čím som sa pričinil o odstránenie

škodlivých následkov svojho konania a sú poľahčujúcimi okolnosťami, ktoré by mohli odôvodniť nižšiu
výšku uloženého trestu.
Mám za to, že tieto úhrady preukazujú nové skutočnosti, súdu skôr neznáme, vzhľadom na ktoré by
pôvodneuloženýtrestbolvzrejmomnepomerekzávažnostispáchanéhočinuavýškeuloženéhotrestu.“

Súdny spis neobsahuje vyjadrenie príslušného prokurátora k dôvodom sťažnosti odsúdeného A. B..Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto
výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd, ako nadriadený orgán, v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por., v ktorom je
vyjadrený obmedzený revízny princíp, potom ako nezamietol sťažnosť z dôvodov § 193 ods. 1 písm.
a) alebo b) na základe sťažnosti preskúmal napadnutý výrok uznesenia, a to zo všetkých hľadísk,
bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú, alebo nie sú v sťažnosti uvedené, a jednak správnosť postupu

konania, ktoré napadnutému výroku predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť
nesprávnosť napadnutého výroku uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril z právnej stránky,
či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo
kporušeniuTrestnéhozákona,Trestnéhoporiadkualeboinýchmimotrestnýchprávnychpredpisov,ktoré
sú súčasťou právneho poriadku, lebo právo nemôže byť založené na nepráve.

Sťažnosť proti uzneseniu, ktorým bol zamietnutý návrh na povolenie obnovy konania, je prípustná
v súlade s ustanoveniami § 185 ods. 1, 2 Tr. por., § 402 ods. 3 Tr. por., bola podaná oprávnenou osobou
v zmysle § 186 ods. 1 Tr. por. a v lehote stanovenej § 187 ods. 1 Tr. por.

Nadriadený súd je toho názoru, že napadnuté uznesenie obsahuje všetky zákonom stanovené kritériá

z hľadiska jeho formy a obsahu. Uznesenie je presvedčivé, zrozumiteľné a neponecháva nadriadenému
súdu otvorenú žiadnu otázku, ktorú by bolo potrebné riešiť. Nadriadený súd si osvojuje dôvody
napadnutého uznesenia, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, a považuje za nadbytočné správne závery
súdu prvého stupňa vo svojom rozhodnutí opakovať, a to preto, lebo v dvojinštančnom súdnom konaní
rozhodnutia súdu prvého stupňa a nadriadeného súdu tvoria jednotu a v prípade, ak si nadriadený súd

osvojuje správnosť záveru napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, je potom jeho úlohou zamerať
sa na riešenie sťažnostných námietok odsúdeného a jeho obhajkyne.

V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II.
US 78/05, III. US 264/08, IV. US 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle

ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu
(rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto
postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno
pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti č. 19997/02,
§ 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).

Podľa súdnej praxe (Rt 72/1980) dôkazom súdu predtým neznámym môže byť okrem dôkazu doteraz
nevykonaného aj dôkaz v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým obsahom, ako napr. výpoveď
svedka, ktorý v konaní o obnove v podstatných bodoch zmení svoju výpoveď, v ktorom prípade však
musia byť predmetom hodnotenia aj dôvody, na základe ktorých došlo k obsahovej zmene výpovede.

Za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por. nemožno považovať
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré možno zistiť z obsahu spisu, a to ani vtedy, keď sa súd s nimi
v rozhodnutí nevysporiadal, alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa zmýlil pri hodnotení vykonaných
dôkazov, prípadne ich nesprávne vyhodnotil (Rt 6/1997). V konaní o povolení obnovy konania však súd
nemôže preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní

vyrovnal so všetkými okolnosťami a obhajobou, či rešpektoval zásadu bezprostrednosti a ústnosti pri
dokazovaní a pod. (Rt 35/1988). V konaní o povolení obnovy konania nemožno preskúmavať vecnú
správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní (Rt 6/1997).

Reálne garantovanie a uplatnenie základného práva na súdnu ochranu v konaní o obnove konania

neznamená, aby všeobecné súdy preberali skutkové a právne názory strany konania, ktorá sa domáha
obnovy konania.

Krajský súd zdôrazňuje, že jedným zo základných prvkov vlády práva je princíp právnej istoty, ktorý
okrem iného vyžaduje, aby v prípade, keď súdy rozhodnú vo veci s konečnou platnosťou, ich rozhodnutie

nebolo viac spochybňované. Tento princíp neumožňuje stranám konania, aby sa dožadovali obnovy
konania iba z dôvodu opätovného prejednania a nového rozhodnutia vo veci. Samotná možnosť
existencie dvoch názorov na vec nie je dôvodom pre opätovné preskúmanie veci. Odklon od tohto
princípu je odôvodnený iba v prípadoch, keď sa vyskytnú okolnosti podstatného a naliehavéhocharakteru. Právomoc vyšších súdov zrušovať alebo meniť právoplatné a záväzné súdne rozhodnutia
by mala byť vykonávaná na účely nápravy základných vád. Táto právomoc musí byť vykonávaná tak,
aby bola v čo najvyššej možnej miere dodržaná spravodlivá rovnováha medzi záujmami jednotlivca

a potrebou zabezpečiť efektívnosť súdneho systému.

Krajský súd konštatuje, že o takýto prípad sa v konaní o návrhu odsúdeného A. B. na povolenie obnovy
konania nejedná.

Sťažnostné argumenty odsúdeného A. B. nie sú spôsobilé zvrátiť stavu veci a zákonu zodpovedajúci
výrok uznesenia súdu prvého stupňa napadnutý sťažnosťou odsúdeného A. B..

Z podaného návrhu odsúdeného A. B. na povolenie obnovy konania a rovnako aj z písomných dôvodov
podanej sťažnosti možno vyvodiť záver, že odsúdený v podstate svoju argumentáciu v konaní o návrhu
na povolenie obnovy konania podložil tvrdením, že súd pri určovaní výšky trestu nezohľadnil existenciu

poľahčujúcich okolností s poukazom na skutočnosť, že sa odsúdený pričinil o odstránenie škodlivých
následkov spáchaného skutku.

Krajský súd sa plne stotožňuje s názorom okresného súdu, že uvedená skutočnosť nemôže odôvodniť
povolenie obnovy konania. Pokiaľ odsúdený poukazoval na tú skutočnosť, že uzavrel zmier s SKP,

tak správne okresný súd uviedol, že k uzatvoreniu a samotnému schváleniu zmieru došlo až po
vyhlásení odsudzujúceho rozsudku, resp. po právoplatnom skončení predmetného trestného konania,
a teda dodatočne uzatvorený zmier nemohol mať vplyv na výšku uloženého trestu v podobe priznania
poľahčujúcej okolnosti. Odsúdený sa priaznivejší výsledok trestného konania formou jeho obhajoby
snaží dosiahnuť prostredníctvom obnovy konania, čo je však vzhľadom na výnimočné využitie tohto

mimoriadneho opravného prostriedku neprípustné. Povolenie obnovy si nie je možné zamieňať
s inštitútom, ktorý môžu odsúdení využívať v prípade, ak im s odstupom času napadne rozdielny spôsob
obhajoby, aký produkovali v pôvodnom konaní.

Pokiaľ ide o sťažnostné námietky v písomných dôvodoch sťažnosti odsúdeného, krajský súd dáva

do pozornosti, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o sťažnosti a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje
na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu,

a preto je nadbytočné, aby sťažnostný súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a
právne závery súdu prvého stupňa. So všetkými sťažnostnými námietkami, skutkovými či právnymi,
sa prvostupňový súd dostatočne vysporiadal a sťažnostný súd nemá čo dodať k jeho presvedčivému
odôvodneniu. Z predložených listín z exekútorského úradu vyplýva, že k plneniam došlo až po
vyhlásení odsudzujúceho rozsudku, resp. po právoplatnom skončení predmetného trestného konania,

a teda dodatočne uhradená škoda nemohla mať vplyv na výšku uloženého trestu v podobe priznania
poľahčujúcej okolnosti.

V priebehu konania o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania krajský súd nezistil ani náznak
nových skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych, na podklade ktorých by bolo možné ustáliť,

že uložený súhrnný trest odňatia slobody odsúdenému A. B. vo výmere 2 roky, výkon ktorého súd
podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu 4 roky, a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu vo výmere 7 rokov je neprimeraný. Skutočnosť, že sťažovateľ poukázal, že
uzavrel zmier s SKP, a uhradil škodu až po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku, nie je dôvodom na
záver o neprimeranosti uloženého trestu, a teda existencii podmienok pre povolenie obnovy konania.

Sťažnostné argumenty odsúdeného A. B. nie sú spôsobilé zvrátiť stavu veci a zákonu zodpovedajúci
výrok uznesenia súdu prvého stupňa napadnutý sťažnosťou odsúdeného A. B..

Podľa výsledkov prieskumu napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, nadriadeným
súdom neboli zistené také pochybenia pri aplikácii práva hmotného a procesného okresným súdom,

ktoré by odôvodňovali zrušenie alebo zmenu napadnutého uznesenia, a preto podľa § 193 ods. 1 písm.
c) Tr. por. krajský súd sťažnosť odsúdeného A. B. zamietol, pretože nie je dôvodná.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

2 3Tos/52/2025

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.