Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Július Tóth

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právoObchodné záväzkové vzťahy

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/109/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120220884
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6120220884.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr.
Mareka Kotoru a JUDr. Moniky Šabľovej v spore žalobcu: Elektrovod Slovakia, s. r. o., Bytčická 4, 010
42 Žilina, IČO: 31 615 317, zastúpený: JUDr. Peter Vachan, advokát s. r. o., Pavla Mudroňa 1191/5, 010
01 Žilina, IČO: 47 445 092, proti žalovanému: Bautechnik Služby spol. s r. o., so sídlom Grajciar 18, 044
57 Haniska, IČO: 46 463 232, zastúpený: JUDr. Tatiana Jánošiková, advokátka, Rooseveltova 6, 040

01 Košice, IČO: 42 244 129, o zaplatenie 2.379,24 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Mestského súdu Košice, č. k. K3-17Cb/11/2020-240 z 18. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Mestského súdu Košice č. k. K3-17Cb/11/2020-240 z 18. januára 2024 a vec v
r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.379,24 eura s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne:
• zo sumy 1.015,24 eura od 9.1.2020 do zaplatenia,
• zo sumy 1.051,38 eura od 26.10.2019 do zaplatenia,
• zo sumy 312,62 eura od 27.11.2019 do zaplatenia,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej
bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v upomínacom konaní žiadal, aby súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.379,24 eura s príslušenstvom.

2.1. Tvrdil, že žalovaný u žalobcu si objednal žiarové zinkovanie, pričom odplatu za toto zinkovanie
žalobca riadne žalovanému vyúčtoval jednotlivými faktúrami, ktoré žalovaný neuhradil riadne a včas.
Žalobcapoukázalnato,žežalovanýdoposiaľuhradildňa8.1.2020žalobcoviibasumuvovýške1.997,22
eura.

3. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu uviedol, že nemá voči žalobcovi žiadnu

neuhradenú pohľadávku, preto je žalobca neopodstatnená.
3.1. Tvrdil, že pre svojho nemeckého obchodného partnera vyrobil oceľové konštrukcie, a to veľké
schody a 3 stupňové schody (tzv. malé schody). Následne si žalovaný u žalobcu objednal pozinkovanie
uvedených konštrukcií. Žalovaný tvrdil aj to, že žalobca nedodržal termíny dodania pozinkovania
konštrukcií, ale najmä žalovanému vrátil výrobky poškodené a neodborne pozinkované, pričom osobitne
zdôraznil, že aj na dodacom liste č. 1/S021 273/2019 (veľké schody), ktorý žalobca doložil k návrhu,

konkrétne k faktúre č. 1966001347 je uvedená poznámka „RAMENÁ OHNUTÉ, POŠKODENÉ,DEFORMOVANÉ“. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že znehodnotenie uvedenej konštrukcie spôsobil
žalobca nesprávnou manipuláciou.
3.2. Žalovaný ďalej uviedol, že hneď po dovoze tejto konštrukcie predmetnú konštrukciu zaslal späť

žalobcovi ako reklamáciu, pričom však žalobcovi sa nepodarilo opraviť, resp. vyrovnať uvedenú
konštrukciu a následne žalobca reklamáciu žalovaného neuznal. Poškodené ramená žalovaný
nedoručoval nemeckému obchodnému partnerovi, lebo táto konštrukcia bola zjavne poškodená
skrivením a nemecký partner by takto poškodené ramená neprevzal, pričom tzv. malé schody žalovaný
doručil nemeckému partnerovi, ktorý však tieto schody u žalovaného reklamoval pre vadné zinkovanie.

3.2.1. Žalovaný ďalej uviedol, že tzv. malé schodisko následne reklamoval u žalobcu, pričom žalovaný
musel na vlastné náklady vyrobiť nové oceľové zábradlia (zábradlie s ramenami a
malé schody), nechať ich pozinkovať v inej zinkovni, čím mu vznikli náklady na výrobu a zinkovanie
týchto nových konštrukcií, keďže pôvodne vyrobené mu žalobca svojou neodbornou činnosťou a
manipuláciou znehodnotil. Tieto náklady, ktoré žalovanému vznikli výrobou a pozinkovaním nových
konštrukcií, žalovaný vyfakturoval žalobcovi faktúrou č. 1900690 zo dňa 23.12.2019 na sumu 2.379,24

eura. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca mu zaslal faktúry uvádzané v návrhu na vydanie platobného
rozkazu, ktoré žalovaný poňal do účtovníctva a tieto faktúry aj uviedol v kontrolných výkazoch k DPH.
3.3. Žalovaný ďalej uviedol, že následne dňa 31.12.2019 vykonal písomne jednostranný zápočet voči
pohľadávkam žalobcu, čím došlo k zániku vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného zápočtom vo
výške 2.379,24 eura a po vykonaní zápočtu ostala neuhradená pohľadávka žalobcu voči žalovanému

vo výške 1.997,22 eura, ktorú sumu žalovaný uhradil žalobcovi dňa 8.1.2020.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného označil tvrdenia uvádzané žalovaným v odpore za
skreslené, neúplné a účelové, v záujme navodiť dojem o oprávnenosti tvrdenej pohľadávky žalovaného
vo výške 2.379,24 eura.

4.1. Tvrdil, že reklamáciu žalovaného a deformované časti oceľových konštrukcií prijal a vykonal
opätovnú úpravu žiarovým zinkovaním, pričom sa deformáciu nepodarilo odstrániť z dôvodu
zlého spôsobu pri zváraní samotnej oceľovej konštrukcie, čo preukazoval znaleckým posudkom
vypracovaným A. B. C., D., znalcom v odbore strojárenstvo, technológia povrchových úprav a zvárania.
Poukázal na to, že na základe predmetného znaleckého posudku žalobca reklamáciu neuznal. Žalobca

v tejto súvislosti uviedol, že tak nemohol akceptovať reklamáciu resp. uplatnený nárok žalovaného na
úhradu nákladov za opätovnú výrobu oceľových konštrukcií, pretože nijakým relevantným spôsobom
žalovaný nepreukázal, že by k ich vzniku došlo v príčinnej súvislosti s úpravou oceľových konštrukcií
žiarovým zinkovaním vykonaným žalobcom, preto nemožno akceptovať ani žalovaným vystavenú
faktúru č. 1900690 na výrobu: „BSK 2019 0060 - 3 stupňové schody a BSK 2019 0061 ramená so

zábradlím - pokrivené“ a oznámenie o jednostrannom zápočte pohľadávok.
4.2. Žalobca poukázal na to, že z dôvodu, že žalovaný nemal a nemá voči žalobcovi akúkoľvek
pohľadávku, ktorá by bola spôsobilá na započítanie (keďže žalovaným uplatnená pohľadávka je
nedôvodná a podľa názoru žalobcu aj účelovo vytvorená), žalobca faktúru č. 1900690
vrátane jednostranného zápočtu a inventarizácie pohľadávok žalovanému zaslal dňa 27.1.2020 späť

ako nedôvodnú. Žalobca mal za to, že žalovaná pohľadávka žalobcu vo výške 2.379,24 eur nezanikla.

5. Žalovaný zotrval na tvrdeniach uvedených v odpore.
5.1. Zdôraznil, že žalobcovi odovzdal k pozinkovaniu zábradlie zvarené správnym spôsobom podľa
schválených technologických postupov a predpisov, pričom k deformácii oceľového zábradlia došlo

nesprávnou manipuláciou so zábradlím na strane žalobcu, a to buď pri preprave alebo nedodržaním
technologických predpisov.
5.1.1. Žalovaný poukázal na to, že po zinkovaní uvedeného zábradlia, zábradlie žalobca doručil vlastnou
dopravou žalovanému, pričom sám žalobca mal ohnutie predmetného zábradlia zdôvodniť nesprávnym
uložením zábradlia pri jeho preprave z Prievidze do prevádzky žalovaného v Humennom.

5.1.2. Žalovaný následne uviedol, že neskôr samotní zamestnanci žalobcu uviedli žalovanému ako
príčinu poškodenia nevhodný technologický postup na strane žalobcu v procese zinkovania,
kedy zábradlie bolo nedostatočne upevnené a po ponorení zábradlia do zinku došlo k jeho
deformácii, čo malo byť zdôvodnené veľkou pracovnou záťažou u žalobcu, stresom,
zvyšovaním objemu práce a nedostatočnou odbornou prípravou nových zamestnancov.

5.2. Žalovaný za irelevantný označil predložený znalecký posudok, pretože zábradlia, u ktorých
žalovaný reklamoval nekvalitu zinkovaného povrchu sa nachádzajú u zákazníka žalovaného v
Nemecku, preto ich znalec nemohol posúdiť, a zároveň preto, že znalec nebol oboznámený so
všetkými podstatnými skutočnosťami, žalobca znalcovi neuviedol všetky potrebné informácie preposúdenie dôvodu deformácie konštrukcie, znalec si nevyžiadal stanovisko žalovaného k veci a znalec
nenahliadol do súdneho spisu, v dôsledku čoho nemal znalec všetky dostupné informácie pre vyvodenie
objektívneho záveru o dôvodoch deformácie zábradlia.

5.2.1. Žalovaný namietol aj záver znalca o nekvalitnom zváraní na strane žalovaného a uviedol, že z
konkrétnej výrobnej šarže C profilu, z ktorého bolo vyrobené aj predmetné ohnuté zábradlie, žalovaný
vyrobil už desiatky zábradlí a zábradlie zinkované žalobcom bol jediný prípad takejto deformácie.

6. Žalobca v následných vyjadreniach mimo iného uviedol, že žalovaný voči žalovanému nároku žalobcu

uplatnil kompenzačnú námietku, ktorou sa domáha započítania svojej pohľadávky proti pohľadávke
žalobcu, z čoho je zrejmé, že žalovaný uznal existenciu žalobou uplatnenej pohľadávky.
6.1.Vsúvislostisneoprávnenosťoupohľadávkyžalovanéhožalobcauviedol,žepohľadávkažalovaného
predstavujúca tzv. náklady na výrobu nových konštrukcií nemá oporu v zákone, pretože žalovaný bol
pri podpise zákazkového listu aj vo Všeobecných obchodných podmienkach žalobcu upozornený na
skutočnosť, že žalobca nezodpovedá za deformácie vzniknuté zmenou vnútorného pnutia. Žalobca

pritom opätovne poukázal na ním predložený znalecký posudok a zamietnutie reklamácie.
6.2. Žalobca ďalej tvrdil, že konštrukcia, ktorú dodal žalovaný bola zhotovená nevhodným spôsobom a v
dôsledku dodania nevhodne zhotovenej veci zo strany žalovaného došlo k vadám počas pozinkovania.
Tiež uviedol, že žalovaný bol pri preberaní oceľových konštrukcií upozornený, že žalobca za deformácie
spôsobené zmenou vnútorného pnutia nezodpovedá.

6.2.1. V súvislosti so zamietnutím reklamácie a neoprávnenosti žalovaného vyúčtovať žalobcovi náklady
na výrobu nových konštrukcií žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.4.2004,
sp. zn. 29 Odo 556/2003, v ktorom súd uviedol, že objednávateľ diela nemá zo zákona právo odstrániť
vady sám alebo ich nechať odstrániť treťou osobou a domáhať sa od zhotoviteľa úhrady takéhoto
odstránenia vád, pokiaľ nebol takýto spôsob vysporiadania práv zo zodpovednosti za vady v zmluve o

dielo dohodnutý. Záverom tak žalobca zotrval na tom, že žalovaným tvrdená pohľadávka nemá doložený
zákonný právny dôvod vzniku, v dôsledku čoho ani jej započítanie voči pohľadávke žalobcu nemôže
vyvolať právne účinky započítania pohľadávok.
6.2.2. Rovnako žalovaný poukázal na § 560 ods. 2 Obchodného zákonníka a z toho vyvodil, že
ako objednávateľ nie je povinný preukazovať, akým konkrétnym spôsobom došlo k poškodeniu vecí

prevzatých žalobcom na úpravu.
6.2.3. V súvislosti s prípadným poškodením predmetných konštrukcií pri ich preprave, žalovaný
zdôraznil, že dopravu medzi prevádzkami žalobcu zabezpečoval žalobca, preto podľa § 538
Obchodného zákonníka zodpovedá za bezvadnú prepravu. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobcu
zaťažuje dôkazné bremeno vo vzťahu k okolnostiam vylučujúcim jeho zodpovednosť, pričom žalovaný

konštatoval, že žalobca nepreukázal, že neporušil zmluvnú povinnosť riadne dielo vykonať a dielo bez
vád odovzdať objednávateľovi, pretože dôkaz žalobcu - žalobcom označený ako znalecký posudok -
nemožno akceptovať.
6.2.4. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou, keď prepravu predmetnej
oceľovej konštrukcie zveril odborne nespôsobilému prepravcovi, spoločnosti MEMmont s. r. o., ktorá

nemá v predmete činnosti vykonávanie prepravy s vozidlami nad 3,5 tony.
6.2.5. Žalovaný uviedol aj to, že faktúrou č. 1900540 zo dňa 16.10.2019 vyúčtoval pre svojho nemeckého
obchodného partnera Schunk Mobilraum GmbH, cenu za vyrobenie a dodanie náhradných schodov
a podesty, ktoré žalovaný nanovo vyrobil, dal pozinkovať u inej spoločnosti a dodal objednaný tovar
nemeckému odberateľovi.

7. Žalobca za fabulácie označil tvrdenia žalovaného vo vzťahu k preprave predmetného diela
spoločnosťou MEMmont s. r. o. keďže táto spoločnosť je iba špedičnou spoločnosťou a dopravu sama
nevykonáva, pričom z výsluchu svedkov C. a E. vyplynulo, že na predmetnom zábradlí si nevšimli
akékoľvek mechanické poškodenia a k uvedenej deformácii zábradlí došlo pri zinkovaní.

8. Žalovaný zdôraznil, že žalovaná pohľadávka zanikla jednostranným zápočtom s pohľadávkou
žalovaného voči žalobcovi z titulu náhrady škody, ako nákladov na výrobu náhradnej konštrukcie.
8.1. Zároveň poukázal na to, že žalobca nepreukázal, že by deformácia predmetnej konštrukcie vznikla
zmenou vnútorného pnutia a ani nepreukázal, že by porušenie povinnosti žalobcu dodať dielo riadne

bez vád bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
8.2. Vo vzťahu k žalobcom predloženému znaleckému posudku žalovaný zdôraznil, že znalec skúmal
len hrúbku zinku, neskúmal proces a technológiu zvárania, preto nemožno prihliadnuť na záver
znaleckého posudku o príčine deformácie, pričom zo žalovaným predložených odborných vyjadreníspoločnostiASKOZVAR,s.r.o.aTechnickejuniverzityvKošiciachvyplýva,žekohnutiualebodeformácii
konštrukcie nedošlo v dôsledku nesprávneho zvárania.
8.3. Žalovaný vo vzťahu k námietkam žalobcu týkajúcim sa nejasnosti pohľadávky z faktúry žalovaného

č. 1900690 zo dňa 23.12.2019 uviedol, že v predmetnej faktúre sa nachádzajú aj iné položky (napr.
trojstupňové schody atď.), a trval na tom, že vyúčtovaná suma za prepravu je nespochybniteľná, rovnako
ramenásozábradlím,kdejemateriálvsume373,61eurasDPH,výroba543,43eurasDPHazinkovanie
288,60 eura s DPH.
8.3.1. V tejto súvislosti tak žalovaný zdôraznil, že na započítanie voči žalobcovej pohľadávke si uplatnil

len náklady na výrobu a prepravu nového zábradlia.
8.4. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že žalovaný si neuplatnil nároky z vád tovaru, žalovaný uviedol,
že u žalobcu si pri reklamácii uplatnil právo na vyrovnanie, resp. opravu predmetnej konštrukcie, čo sa
nepodarilo.

9. Súd prvej inštancie - po vykonanom dokazovaní dôkazmi predloženými stranami sporu

a špecifikovanými v odsekoch 16. až 24. odôvodnenia napadnutého rozsudku - vec právne posúdil podľa
ustanovenia § 261 ods. 1 a 8 zákona číslo 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len Obchodný
zákonník) upravujúceho pôsobnosť Obchodného zákonníka v záväzkových vzťahoch, podľa § 273 ods.
1 Obchodného zákonníka upravujúceho pôsobnosť všeobecných obchodných podmienok, podľa § 536
ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, upravujúceho zmluvu o dielo, podľa § 540 ods. 1 Obchodného

zákonníka upravujúceho povinnosti zhotoviteľa ako skladovateľa, podľa § 546 Obchodného zákonníka
upravujúceho cenu diela, podľa § 560 ods. 1 a 2, § 561, § 564 a § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka
upravujúcich vady diela a nároky z vád diela, podľa § 358 Obchodného zákonníka upravujúceho
spôsobilosť pri kompenzácii, podľa § 373 a § 380 Obchodného zákonníka upravujúcich náhradu škody
a jej výšku, podľa ustanovení § 365 ods. 1, § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1

Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. upravujúcich omeškanie dlžníka a nároky z toho
plynúce, podľa ustanovení § 150 ods. 1 a 2 a § 209 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len C. s. p.), upravujúcich prostriedky procesného útoku a procesnej obrany
a súkromný znalecký posudok.

10. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil, že zˇalobca si uplatnil vocˇi
zˇalovanému nárok na zaplatenie ceny diela, ktorým bola úprava (žiarové zinkovanie) oceľových
konštrukcií dodaných žalovaným. Keďže žalovaný v prejednávanom spore sa bránil zánikom žalovanej
pohľadávky v dôsledku započítania s jeho pohľadávkou voči úpadcovi z titulu náhrady škody, čo žalobca
rozporoval, predmetom posúdenia zo strany súdu prvej inštancie bol nárok žalovaného na náhradu

škody voči žalobcovi.
10.1. Súd prvej inštancie konštatoval, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela bolo možné považovať
za nesporný, pretože sám žalovaný vo svojom odpore, ako i následných vyjadreniach uviedol, že
o pohľadávkach žalobcu vyúčtovaných jednotlivými faktúrami č. 1966001220, č. 1966001347 a č.
1966001536 riadne účtoval vo svojom účtovníctve, tieto uviedol v kontrolných výkazoch k DPH.

V prejednávanom spore nebolo preukázané (a ani tvrdené), že by žalovaný predtým rozporoval
nárok žalobcu na zaplatenie uvedených pohľadávok, pričom naopak tým, že žalovaný voči uvedeným
pohľadávkam žalobcu mal jednostranne započítať svoju pohľadávku z titulu náhrady škody (faktúra č.
1900690 zo dňa 23.12.2019) dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný pohľadávku, ktorá je
predmetom tohto sporu de facto uznal (v zmysle, že ju nepovažoval za spornú).

11. Súd prvej inštancie poukázal na procesnú obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení o existencii
pohľadávky žalovaného vzniknutej z titulu náhrady škody spočívajúcej v nákladoch, ktoré žalovaný
musel vynaložiť na výrobu, zinkovanie a prepravu novej oceľovej konštrukcie, a to v dôsledku žalovaným
tvrdeného porušenia povinnosti žalobcu vykonať a riadne dodať dielo bez vád.

11.1. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný svojimi skutkovými tvrdeniami vymedzil, že
k deformácii predmetnej oceľovej konštrukcie došlo buď neodbornou činnosťou žalobcu v procese
samotného zinkovania, alebo pri preprave/manipulácii s predmetnou konštrukciou zo strany žalobcu.

12. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že k deformácii

predmetnej oceľovej konštrukcie došlo pri žiarovom zinkovaní, kde samotné ohnutie konštrukcie bolo
zistené žalobcom pri jeho vytiahnutí zo zinku.
12.1. Súd prvej inštancie následne preto skúmal, či žalobca porušil povinnosti pri samotnom zinkovaní
a bez významu ostali skutkové tvrdenia o možnej deformácii pri manipulácii, resp. preprave predmetnejkonštrukcie. Vychádzajúc zo žalobcom predloženého súkromného znaleckého posudku si súd prvej
inštancie osvojil záver, že predmetné oceľové zábradlie žiarovo pozinkované v spoločnosti Elektrovod
Slovakia Žilina s. r. o. prevádzka v Humennom, bolo vykonané v zhode s normou STN EN ISO 1461

Zinkové povlaky na železných a oceľových výrobkoch vytvorené ponorným žiarovým
zinkovaním.
12.1.1. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na to, že uvedený záver o správnosti zinkovania nebol
v prejednávanom spore akokoľvek rozporovaný, preto súd prvej inštancie aj napriek námietkam
žalovaného voči záveru A. B. C., D. o príčine deformácie konštrukcie, nemal dôvod si tento záver

neosvojiť.
12.1.2. Súd prvej inštancie uviedol aj to, že pre posúdenie veci, teda či žalovaným tvrdené neodborné
zinkovanie spôsobilo uvedené ohnutie konštrukcie, bol nevýznamný záver súkromného znaleckého
posudku o tom, že deformáciu mali spôsobiť vnesené napätia pri zváraní. V tejto súvislosti súd prvej
inštancie poukázal na to, že na tento záver ani neprihliadal, keďže tento bol rozporovaný tak žalovaným
predloženými odbornými vyjadreniami, ako aj skutočnosťou, že A. B. C., D. nie je osobou odborne

spôsobilou posudzovať proces zvárania a toto ani neposudzoval.

13. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal skutkové tvrdenie, že žalovanému
vznikla ním tvrdená škoda vo forme nákladov na výrobu nových konštrukcií v dôsledku neodborného
zinkovania zo strany žalobcu.

13.1. Konštatoval, že v prejednávanom spore nebolo preukázané tvrdenie žalovaného o porušení
povinnosti zo strany žalobcu, ako jedného z predpokladov zodpovednosti za škodu a preto súd
prvej inštancie sa bližšie nezaoberal skúmaním ostatných predpokladov, a to najmä tým, či výška
žalovaným vyúčtovaných nákladov je oprávnená. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie uzavrel,
že pohľadávka žalovaného vyúčtovaná faktúrou č. 1900690 zo dňa 23.12.2019 nie je preukázaná, a

teda ani spôsobilá na započítanie.

14. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že žalovaný nepoprel skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že pred
realizáciou zinkovania bol zo strany žalobcu upozornený na možnosť deformácie oceľových konštrukcií
a uzatvorením zmluvy o dielo so žalobcom pristúpil aj k všeobecným obchodným podmienkam žalobcu,

ktoré vylučujú zodpovednosť žalobcu za vznik deformácie alebo deštrukcie materiálu následkom
chemického procesu zinkovania a zmien vnútorného pnutia v dôsledku termických procesov, spojených
s nerovnomerným ohrevom.

15. Súd prvej inštancie preto žalobe vyhovel v celom rozsahu a o náhrade trov konania rozhodol podľa

§ 255 ods. 1 C. s. p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnému žalovanému náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to v celom
rozsahu. Odvolanie podal z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p.), súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.).
16.1. Namietal nedostatočne/nesprávne zistený skutkový stav a rozporuplné závery súdu prvej inštancie
o skutkových zisteniach vo vzťahu k zisteniu príčin ohnutia oceľových konštrukcií, ktorých zinkovanie

žalovaný si objednal u žalobcu ako zhotoviteľa. Poukázal na rozporuplnosť záverov súdu prvej
inštancie v odseku 51. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie konštatoval
ako preukázané to, že k deformácii došlo pri žiarovom zinkovaní, to znamená priamo počas procesu
pôsobenia činnosti žalobcu na uvedené konštrukcie, a následne konštatoval, že zinkovanie bolo zo
strany žalobcu napriek uvedenému realizované odborne.

16.2. Zdôraznil, že záver súdu prvej inštancie o správnom vykonaní zinkovania zo strany žalobcu
a neporušení zmluvnej povinnosti žalobcu odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalobca naniesol na
konštrukciu správnu hrúbku povlaku zinku v súlade s technickou normou.
16.2.1. Žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie napriek opakovaným tvrdeniam žalovaného
ignoroval, že proces zinkovania v sebe zahŕňa celý rad odborných činností – správne uchytenie

konštrukcie (v hmotnosti niekoľko sto kilogramov) počas ponoru do zinkovacej vane, správna
manipulácia počas zinkovania, správne uloženie horúcej konštrukcie po zinkovaní za účelom
vychladnutia, správne uskladnenie, a správne uloženie pri preprave. Zdôraznil, že odbornosť všetkých
týchto činnosti bola na zhotoviteľovi, teda žalobcovi.16.2.2. Dôvodil, že správna hrúbka vrstvy zinku na predmetnej konštrukcii ešte nezbavuje žalobcu
zodpovednosti za škodu na konštrukcii vzniknutej na veci počas doby, počas ktorej sa vec nachádzala
u žalobcu ako zhotoviteľa za účelom vykonania jej úpravy (pozinkovania).

16.3. Poukázal aj na arbitrárny záver súdu uvedený v odseku 51. odôvodnenia napadnutého rozsudku,
že k deformácii predmetnej oceľovej konštrukcie došlo pri žiarovom zinkovaní, kde samotné ohnutie
konštrukcie bolo zistené žalobcom pri jeho vytiahnutí zo zinku. Dôvodil, že súd prvej inštancie
neuviedol žiaden konkrétny dôkaz, ktorým táto skutková okolnosť mala byť preukázaná. Zároveň dodal,
že ide o nepreukázané tvrdenie žalobcu a žalobca žiadny dôkaz o tom ani nepredložil.

16.3.1. Spochybnil výpoveď svedka C. E. pre zamestnanecký vzťah k žalobcovi a zároveň zdôraznil,
že predmetný svedok nevypovedal o tom, čo priamo videl, ale podal informáciu o tom, čo mu bolo
povedané. Tvrdil, že ani predmetnou výpoveďou svedka nebolo preukázané, že k ohnutiu konštrukcie
došlo v procese zinkovania konštrukcie.
16.3.2. Žalovaný konštatoval, že nebolo preto preukázané, že žalobca postupoval pri vykonaní diela
správne a odborne.

16.4. Poukázal na to, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že k deformácii zábradlia došlo v čase,
keď sa konštrukcie nachádzali u žalobcu ako zhotoviteľa.
16.4.1. Vyčítal súdu prvej inštancie, že citoval § 560 ods. 2 Obchodného zákonníka, avšak na skutkový
stav predmetné ustanovenie nesprávne aplikoval. Dôvodil, že žalovaný ako objednávateľ nie je povinný
preukazovať, akým konkrétnym spôsobom alebo ktorou konkrétnou neodborne vykonanou činnosťou

zo strany žalobcu ako zhotoviteľa došlo k poškodeniu vecí prevzatých žalobcom na úpravu. Takúto
skutočnosť ani nemá žalovaný objektívne ako preukázať, pretože to by musel byť prítomný u žalobcu
počas celej doby, počas ktorej boli konštrukcie v dispozícii žalobcu.
16.4.2. Zdôraznil, že už tým, že žalobca vrátil žalovanému ako objednávateľovi deformované oceľové
konštrukcie je preukázané porušenie zmluvnej povinnosti žalobcu ako zhotoviteľa. Žalobca ako

zhotoviteľporušilsvojupovinnosťzozmluvyodielo(úpravaveci)riadnevykonaťdieloa riadnevykonané
dielo, t. j. dielo bez vád, bez poškodení objednávateľovi odovzdať, čím žalobca porušil § 554 ods.
1 Obchodného zákonníka. Namietol preto nesprávny výklad a aplikáciu § 554 ods. 1 Obchodného
zákonníka zo strany súdu prvej inštancie.
16.4.3. Poukázal aj na to, že dopravu medzi prevádzkami žalobcu zabezpečoval žalobca, preto podľa §

538 Obchodného zákonníka zodpovedá za bezvadnú prepravu žalobca, akoby túto prepravu realizoval
sám.
16.5. Vyčítal súdu prvej inštancie aj opomenutie aplikácie § 540 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Zdôraznil, že § 540 ods. 2 Obchodného zákonníka podstatne rozširuje zodpovednosť zhotoviteľa za
to, čo sa s vecou deje alebo stane, resp. za škodu vzniknutú počas doby, po ktorú má zhotoviteľ vec u

seba. Zároveň dodal, že § 540 ods. 2 Obchodného zákonníka priamo odkazuje na § 533 Obchodného
zákonníka, ktorý súd prvej inštancie taktiež opomenul aplikovať v prejednávanom spore.
16.5.1. Poukázal na to, že z citovaných ustanovení vyplýva zodpovednosť zhotoviteľa ako skladovateľa
za škodu na skladovanej veci od momentu jej prevzatia od objednávateľa až do momentu jej vrátenia
objednávateľovi a tejto škody sa môže zhotoviteľ zbaviť len v prípadoch podľa § 533 ods. 2 Obch.

zákonníka. Preukázanie existencie niektorej zo skutočností uvedených v § 533 ods. 2 Obchodného
zákonníka musí preukázať zhotoviteľ, v tomto prípade žalobca.
16.5.2. Konštatoval, že žalobca v prejednávanom spore nepreukázal existenciu žiadnej zo skutočností
podľa § 373 Obchodného zákonníka, ani skutočností podľa § 533 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Žalobca v prejednávanom spore sa snažil zbaviť svojej zodpovednosti za vzniknutú škodu na prevzatých

konštrukciáchapreukázať,žekdeformáciikonštrukciídošlovdôsledkuvnútornéhopnutiaspôsobeného
nesprávnym spôsobom zvárania konštrukcií (teda z dôvodov spočívajúcich na strane žalovaného),
avšak uvedené tvrdenia žalobcu žalovaný v spore úspešne vyvrátil predloženými dôkazmi – odbornými
posúdeniami, čo potvrdil aj súd prvej inštancie v odseku 52. odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď
súd prvej inštancie konštatoval, že na záver o tom, že deformáciu mali spôsobiť vnesené napätia

pri zváraní súd neprihliadal, keďže bol rozporovaný odbornými vyjadreniami predloženými zo strany
žalovaného ako aj skutočnosťou, že A. B. C., D. nie je odborne spôsobilou osobou posudzovať proces
zvárania a ani toto neposudzoval.
16.5.3. Žalovaný preto v odvolaní tvrdil, že žalobca ako zhotoviteľ nepreukázal pred súdom prvej
inštancie žiadnu z okolností vylučujúcich jeho zodpovednosť ako zhotoviteľa a skladovateľa za škodu

na konštrukciách prevzatých od žalovaného za účelom ich úpravy a je úplne bezpredmetné, či ku škode
došlo priamo pri procese zinkovania, alebo pri inej manipulácii či preprave konštrukcií.16.6. Žalovaný poukázal aj na dodací list 1/S021 273/2019, kde je v tabuľke uvedená poznámka
„RAMENÁ OHNUTÉ, POŠKODENÉ › DEFORMOVANÉ › PRI DOVOZE“ , kde bolo aj zo strany
prepravcu potvrdené, že k deformácii došlo pri dovoze, teda preprave konštrukcií.

16.7. Žalovaný tvrdil aj to, že žalobca upozornil len na možnosť vzniku deformácii v dôsledku zmien
vnútorného pnutia materiálu a takáto príčina deformácie nebola žalobcom v spore preukázaná,
práve naopak, v spore takúto príčinu deformácie žalovaný predloženými dôkazmi vyvrátil.
16.7.1. Poukázal pritom na výpoveď svedka A. C., posúdením z 15.11.2023 vypracovaným Technickou
univerzitou v Košiciach, Strojníckou fakultou, Katedrou technológií, materiálov a počítačovej podpory

a vyjadrením spoločnosti ASKOZVAR s. r. o. z 8.6.2021.
16.8. Žalovaný namietol aj nesprávne právne posúdenie dôkazného bremena sporových strán zo strany
súdu prvej inštancie, pretože nie žalovaný ako objednávateľ, mal preukázať neexistenciu skutočnosti
vylučujúcej zodpovednosť žalobcu ako zhotoviteľa, ale žalobca ako zhotoviteľ mal povinnosť preukázať
existenciuskutočnosti,ktorávylučujejehozodpovednosťzaškodu. Žalobcapritomzodpovedalzaškodu
na veci aj ako skladovateľ.

16.8.1. Žalovaný tvrdil, že žalobca nepreukázal, že dôsledkom deformácie konštrukcií je vnútorné pnutie
konštrukcií a nepreukázal ani existenciu žiadnej inej skutočnosti, ktorá by ho zbavila zodpovednosti za
vzniknutú škodu v zmysle § 533 ods. 2 Obchodného zákonníka alebo § 373 Obchodného zákonníka.
16.9. Žalovaný v odvolaní tvrdil aj to, že preukázal svoj nárok na náhradu škody proti žalobcovi a jeho
kompenzačná námietka bola preto oprávnená, nárok žalobcu zanikol zápočtom vzájomných pohľadávok

a ako taký neexistuje.
16.10. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol v celom
rozsahu.

17. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že súd prvej inštancie v danom prípade

rozhodol zákonným spôsobom prihliadajúc na vykonané dokazovanie. Predložené dôkazy súd riadne
zhodnotil a spor posúdil v intenciách zákona.
17.1. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno spojené
so vznikom pohľadávky z nároku na náhradu škody. Dôvodil, že akékoľvek preukazovanie dôvodnosti
vzniku a správnosti zákonného postupu uplatnenia nároku na náhradu škody zo strany žalovaného

neboli urobené správne.
17.2. Tvrdil, že žalobca pred uzatvorením zmluvy žalovaného riadne poučil o možnosti deformácie
oceľových konštrukcií pri procese zinkovania a podpisom zmluvy žalovaný pristúpil aj k všeobecným
obchodným podmienkam žalobcu, ktoré vylučujú zodpovednosť žalobcu za vznik deformácie alebo
deštrukcie materiálu následkom chemického procesu žiarového zinkovania a zmien vnútorného pnutia

v dôsledku termických procesov, spojených s nerovnomerným ohrevom.
17.3. Poukázal na to, že postup žalovaného pri uplatnení náhrady škody a odstraňovaní vád na diele
nebolo vykonané zákonným spôsobom a žalovaný v rozpore so zákonom a ustálenou judikatúrou
odstraňoval domnelé vady diela a požadoval náhradu škody, za ktorú žalobca nijakým spôsobom
nezodpovedal. Pohľadávka uplatnená zo strany žalovaného na započítanie s pohľadávkou žalobcu

nebola spôsobilá na započítanie, a preto súd prvej inštancie správne vyhodnotil kompenzačnú námietku
a započítanie nepripustil.
17.4. Zdôraznil, že v prejednávanom spore nebola zo strany žalovaného spochybnená pohľadávka
žalobcu, a preto súd prvej inštancie v danej veci spor posúdil správne a s odôvodnením rozsudku sa
žalobca plne stotožňuje a považuje ho za zákonný a správny.

17.5. Navrhol preto odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

18. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na tvrdení, že žalovaný preukázal vznik škody, ktorá vznikla na
zinkovaných konštrukciách žalovaného počas doby, kedy bola konštrukcia u žalobcu. V spore nebolo
sporné, že žalovaný odovzdal konštrukcie bezvadné a žalobca ich po zinkovaní vrátil žalovanému

ohnuté, deformované. V spore nebolo sporné, že k deformácii konštrukcií došlo počas doby, kedy boli
konštrukcie fyzicky v dispozičnej sfére žalobcu.
18.1. Zopakoval, že žalobca nepreukázal existenciu žiadnej okolnosti, ktorá by vylučovala jeho
zodpovednosť ako zhotoviteľa a skladovateľa.
18.2. Zotrval na tvrdení, že s poukazom na bod 6.7 VOP, musel žalobca preukázať, že k deformácii došlo

práve týmto spôsobom – následkom chemického procesu žiarového zinkovania a zmien vnútorného
pnutia. Žalobca nepreukázal, že by k deformácii konštrukcií došlo následkom chemického procesu
žiarového zinkovania a zmien vnútorného pnutia a žalovaný tento dôvod deformácie vylúčil dvomi
odbornými posúdeniami.18.2.1. Deformáciu vplyvom vnútorného pnutia z dôvodu nesprávneho zvárania nepreukazuje v spore
žiadny dôkaz a už vôbec nie listina označená ako „znalecký posudok“ vyprodukovaná nepoisteným
znalcom A. C., ktorý nemá ani základné náležitosti znaleckého posudku, ktorého závery boli vyvrátené

dvoma odbornými posúdeniami a nakoniec A. C. priamo na pojednávaní priznal, že
zváranie vôbec neskúmal a len zmeral hrúbku zinku.
18.3. Žalovaný poukázal aj na to, že žalobca prvotne žalovanému potvrdil, že k vzniku deformácií
došlo pri preprave, a to pri prvom pokuse žalobcu o dodanie zdeformovaných kusov žalovanému a táto
skutočnosť (deformácia pri dovoze) je uvedená aj na dodacom liste, kde bolo aj zo strany prepravcu

potvrdené, že k deformácii došlo pri dovoze, teda preprave konštrukcií. Následne deformované kusy
žalobca vzal späť a pokúsil sa ich narovnať, čo znamená, že si priznal, že k pochybeniu došlo na jeho
strane.
18.4. Žalovaný bol maximálne ochotný vec riešiť zmierlivou cestou, najprv dal možnosť žalobcovi
poškodené kusy vyrovnať, potom žalovaný navrhol aj možnosť, že žalovaný vyrobí nové kusy
deformovaných konštrukcií a žalobca ich len na vlastné náklady pozinkuje, a keďže so žalobcom nebola

žiadna dohoda možná, žalovaný za účelom znížiť výšku škody spôsobenej mu žalobcom expresne
vyrobil nové konštrukcie a dal ich pozinkovať u iného dodávateľa, inak by škoda žalovaného bola vyššia
(z dôvodu straty zisku, strata odberateľa a pod.). Voči žalobcovi si žalovaný započítal len minimálnu
škodu a vo výške nákladov na obstaranie nových konštrukcií.

19. Žalobca v odvolacej duplike za správny označil záver súdu prvej inštancie, že ak mala žalovanému
vzniknúť akákoľvek pohľadávka voči žalobcovi, bol to práve žalovaný, na ktorého bolo prenesené vo
vzťahu k tejto pohľadávke bremeno tvrdenia, ale aj dôkazné bremeno. Žalovaný však v prejednávanom
spore žiadne relevantné dôkazy neprodukoval a teda nepreukázal existenciu ním tvrdenej pohľadávky.
19.1.Žalobcazairelevantnéoznačiltvrdeniežalovanéhoopoužití§560a§533Obchodnéhozákonníka,

pretože uvedené ustanovenia nemožno na prejednávanú vec aplikovať z dôvodu, že právny vzťah medzi
žalobcom a žalovaným sa v prvom rade spravoval ustanoveniami všeobecných obchodných podmienok
žalobcu, čím sa zmluvné strany odchýlili od dispozitívnych ustanovení Obchodného zákonníka.

20. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané

v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. Vec prejednal podľa § 379 - § 385
C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

21. Predmetom odvolacieho konania je prejednanie odvolania žalovaného, ktorý v odvolaní namietal,
že súd prvej inštancie nesprávne a nedostatočne zistil skutkový stav, následne vec nesprávne právne
posúdil, keď nesprávne dospel k záveru, že :
21.1. k deformácii predmetnej oceľovej konštrukcie došlo pri žiarovom zinkovaní, kde samotné ohnutie
konštrukcie bolo zistené žalobcom pri jeho vytiahnutí zo zinku,

21.1.1. uvedený záver ani dostatočne neodôvodnil, keď neuviedol na základe akých dôkazov dospel
k predmetnému záveru,
21.2. žalovaný nepreukázal skutkové tvrdenie, že žalovanému vznikla ním tvrdená škoda vo forme
nákladov na výrobu nových konštrukcií v dôsledku neodborného zinkovania zo strany žalobcu,
21.3. vec následne aj nesprávne právne posúdil.

22. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p. je daný vtedy, ak je na strane súdu
taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej
C. s. p. priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.
22.1. Podľa § 220 ods. 2 C. s. p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,

aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.

Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
22.2. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutie súdu musí obsahovať odôvodnenie v súlade s
citovanými zákonnými ustanoveniami, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom
práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý savysporiada i so špecifickými námietkami strany sporu. V odôvodnení sa súd rozhodujúci o uplatnenom
nároku musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí
byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným

dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a
domnienky. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na
to, aby závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé.
Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj
pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné.

22.3.Zvyššieuvedenéhojezrejmé,žeonepreskúmateľnérozhodnutieidevtedy,akrozhodnutiedôvody
neobsahuje alebo sú nezrozumiteľne podané. Odôvodnenie musí byť úplné v zmysle, že sa vysporiada
so všetkými otázkami riešenými v spore a musí byť v súlade s výrokom. Súd sa teda musí vysporiadať
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho závery musia byť dostatočne vysvetlené.

23. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. je daný v prípade nesprávneho postupu súdu

prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas
konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t. j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov

účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 ods. 1, 2 C. s. p. alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 C. s. p., pričom sa
jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

24. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne vymedzil predmet sporu, keď ustálil, zˇe
zˇalobca si predmetnou žalobou uplatnil proti zˇalovanému nárok na zaplatenie ceny diela, ktorým
bola úprava (žiarové zinkovanie) oceľových konštrukcií dodaných žalovaným. Keďže žalovaný sa
v prejednávanom spore bráni zánikom žalovanej pohľadávky v dôsledku započítania s jeho pohľadávkou

voči úpadcovi z titulu náhrady škody, čo žalobca rozporuje, predmetom posúdenia súdu prvej inštancie
bola dôvodnosť/nedôvodnosť nároku žalovaného na náhradu škody proti žalobcovi.

25. Odvolací súd udáva, že započítanie (kompenzačná námietka) je spôsob zániku pohľadávok dlžníka
a veriteľa, ktoré sa vzájomné kryjú a zánik vzájomných záväzkov nastáva ku dňu stretnutia vzájomných

pohľadávok za predpokladu, že ide o vzájomné pohľadávky veriteľa a dlžníka, kedy veriteľ jednej
pohľadávky je dlžníkom druhej pohľadávky, predmetom plnenia oboch pohľadávok je plnenie rovnakého
druhu, pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie a zároveň musí byť preukázaná existencia
právneho úkonu smerujúceho k započítaniu. Odvolací súd konštatuje, že započítanie je spôsob zániku
záväzku. Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú

započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorá zo strán urobí voči druhej prejav smerujúci k
započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie (nie v
momente uplatnenia započítania pohľadávok).

26. Odvolací súd zdôrazňuje, že námietka započítania je hmotnoprávnou námietkou, ktorá smeruje proti

dôvodne uplatnenému nároku a strana sporu, ktorá vznáša hmotnoprávnu námietku, uznáva skutkový
a právny dôvod nároku protistrany, teda považuje žalovanú pohľadávku protistrany za existujúcu, t. j.
spôsobilú na započítanie.
26.1. Odvolací súd teda konštatuje, že nie je možné započítať neexistujúcu pohľadávku. Spornou preto
už nie je žalovaná pohľadávka, ale pohľadávka, ktorou sa započítava a súd musí posúdiť skutkovú a

právnu dôvodnosť pohľadávky, ktorou malo dôjsť k predmetnému započítaniu.

27. Odvolací súd z obsahu spisu zistil aj to, že žalovaný v spore ako procesnú obranu
uviedol započítanie svojej pohľadávky titulom náhrady škody s pohľadávkou žalobcu uplatnenou v
prejednávanom spore. Žalovaný bol preto povinný v spore preukázať existenciu/dôvodnosť svojej

pohľadávky.

28. Žalovaný v prvoinštančnom konaní a v odvolaní tvrdil, že žalobca porušil svoju zmluvnú povinnosť
vykonať pre žalovaného dielo riadne tým, že žalovanému odovzdal deformované oceľové konštrukcie.28.1. Súd prvej inštancie zároveň správne poukázal na to, že žalovaný svojimi skutkovými tvrdeniami
vymedzil, že k deformácii predmetnej oceľovej konštrukcie došlo buď neodbornou činnosťou žalobcu
v procese samotného zinkovania, alebo pri preprave/manipulácii s predmetnou konštrukciou zo strany

žalobcu.

29. Odvolací súd zistil z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie
nepreukázanie tvrdenia žalovaného o porušení zmluvnej povinnosti zo strany žalobcu odôvodnil tým, že
na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že k deformácii predmetnej oceľovej konštrukcie

došlo pri žiarovom zinkovaní, kde samotné ohnutie konštrukcie bolo zistené žalobcom pri jeho vytiahnutí
zo zinku. Svoje závery následne bližšie odôvodnil závermi špecifikovanými v odseku 51. odôvodnenia
napadnutého rozsudku (odsek 12. odôvodnenia tohto rozhodnutia) bez toho, aby náležite odôvodnil
prečo prostriedky procesnej obrany žalovaného predložené v prejednávanom spore neboli spôsobilé
preukázať tvrdenia žalovaného o existencii porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalobcu, pričom
vôbecnevenovalpozornosťmimoinýchdôkazov,aniobsahudodacieholistuč.1/S021273/2019,ktorým

žalovaný preukazoval svoje tvrdenia o tom, že ramená dodávané žalovanému boli ohnuté, poškodené,
deformované.

30.Odvolacísúdzistilzobsahuodôvodnenianapadnutéhorozsudku,žesúdprvejinštancievodseku53.
odôvodnenia prijal predčasný a dostatočným spôsobom neodôvodnený záver, že žalovaný nepreukázal

skutkové tvrdenie, že mu vznikla ním tvrdená škoda vo forme nákladov na výrobu nových konštrukcií v
dôsledku neodborného zinkovania zo strany žalobcu.

31. Odvolací súd poukazuje na to, že z dôvodu nesprávneho záveru súdu prvej inštancie uvedeného
v odsekoch 51. a 52. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal

skúmaním ostatných predpokladov, a to najmä tým, či výška žalovaným vyúčtovaných nákladov
je oprávnená. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie predčasne uzavrel, že pohľadávka
žalovaného vyúčtovaná faktúrou č. 1900690 zo dňa 23.12.2019 nie je preukázaná, a teda ani spôsobilá
na započítanie.

32. Odvolací súd tak dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nie je náležite odôvodnený, čím bol
naplnený odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p. spočívajúci v nepreskúmateľnosti daného
rozhodnutia.

33. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm.

b) C. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C. s. p.),
pretože súd prvej inštancie sa nedostatočne vyporiadal so skutočnosťami rozhodujúcimi pre náležité
rozhodnutie v merite veci.

34. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť nárok žalobcu v rozsahu namietaných

a rozporovaných tvrdení strán sporu. Odvolací súd poukazuje na to, že každá strana sporu je povinná
svoje tvrdenia o dôvodnosti resp. nedôvodnosti žaloby preukázať prostriedkami procesného útoku a
prostriedkami procesnej obrany.
34.1. Vo vzťahu k obrane žalobcu, že žalovaný bol pred realizáciou zinkovania upozornený na
možnosť deformácie oceľových konštrukcií, odvolací súd poukazuje na to, že aj všeobecné zmluvné

podmienky stanovujú vylúčenie zodpovednosti žalobcu za vznik deformácie materiálu, avšak musí ísť
o deformácie spôsobené následkom chemického procesu žiarového zinkovania a zmien vnútorného
pnutia v dôsledku termických procesov spojených s nerovnomerným ohrevom. Žalobca bude preto
povinný preukázať tvrdenie, že deformácia bola spôsobená práve následkom chemického procesu a pri
realizácii pozinkovania postupoval s odbornou starostlivosťou.

34.2. Úlohou súdu prvej inštancie bude opäť posúdiť dôvodnosť/nedôvodnosť tvrdení žalovaného,
že k deformácii predmetnej oceľovej konštrukcie došlo buď neodbornou činnosťou žalobcu v procese
samotného zinkovania, alebo pri preprave/manipulácii s predmetnou konštrukciou zo strany žalobcu.
Súd prvej inštancie bude povinný vysporiadať sa - mimo iného - aj s obsahom dodacieho listu č.1/S021
273/2019.

34.3. Úlohou súdu prvej inštancie bude posúdiť dôkazy žalobcu a žalovaného a ak súd prvej inštancie
dospeje k záveru, že žalovaný preukázal porušenie zmluvnej povinnosti zo strany žalobcu dodaním
vadného diela, bude súd prvej inštancie povinný skúmať splnenie/nesplnenie ostatných predpokladov
náhradyškody–vznikškody,príčinnúsúvislosťmedziporušenímpovinnostiavznikomškodyanáslednebude povinnosťou žalovaného preukázať aj skutočnú výšku škody a teda existenciu pohľadávky
žalovaného spôsobilej na započítanie, a to vo výške špecifikovanej vo faktúre č. 1900690.
34.4. Súd prvej inštancie bude povinný vysporiadať sa pre rozhodnutie vo veci samej s podstatnými

tvrdeniami strán sporu uvedenými aj v podaniach v rámci odvolacieho konania.
34.5. Súd prvej inštancie vo vzťahu k listinným dôkazom je povinný uviesť, aký skutkový stav
z predmetných dôkazov zistil. Vo vzťahu k výsluchom jednotlivých svedkov a strán sporu bude povinný
uviesť, aký skutkový záver z predmetných výsluchov zistil, pričom súd prvej inštancie je povinný
prihliadať iba na tie tvrdenia svedkov, ktoré svedkovia vnímali svojimi zmyslami. Na tvrdenia a úsudky

svedkov, ktoré sú iba ich vlastnými subjektívnymi názormi na spor, prípadne na predmetný nárok žalobcu
a tvrdenia strán sporu pritom súd neprihliada.

35. Súd prvej inštancie podľa § 391 ods. 2 C. s. p. je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
uvedeným v odôvodnení tohto rozhodnutia. Je povinný opäť posúdiť a riadne
odôvodniť žalobcom uplatnený nárok na základe dôkazov predložených, alebo označených stranami

sporu a vykonaných v zmysle § 204 C. s. p. s poukazom na dôvodnosť/nedôvodnosť
započítania pohľadávky žalovaného s pohľadávkou žalobcu. Tieto dôkazy je súd prvej inštancie povinný
hodnotiť podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§
191 ods. 1 C. s. p.) a až následne vo veci opätovne rozhodne a rozhodnutie náležite
odôvodní v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p.

36. Odvolací súd zároveň zrušil podľa § 396 odseku 3 C. s. p. aj výrok súdu prvej inštancie o nároku na
náhradu trov ako výrok viazaný k meritórnemu rozhodnutiu.

37. Podľa § 396 ods. 1, 3 C. s. p. o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania aj o výške týchto

trov rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci, pretože odvolací súd zrušil rozhodnutie
súdu prvej inštancie, preto o náhrade trov tohto odvolacieho konania nerozhoduje.

38.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C. s. p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota

plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C. s. p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p., ak má dovolateľ sám, alebo

jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C. s. p.

V dovolaní podľa § 428 C. s. p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.