Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/50/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124207286
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Har Tzvi

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7124207286.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Har Tzvi a členov senátu

JUDr. Moniky Tobiašovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci manželov: Q.. A. Q., nar. X.X.XXXX,
bytom S. 9, S., zastúpená: JUDr. Iveta Pálty Fabianová, Zímná 60, Spišská Nová Ves a H.. P. Q., Q.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. E. XX, W., zastúpený: JUDr. Kristína Malá Piovarčiová advokátka so
sídlom Štúrova 20, Košice, v konaní o návrhu manželky na rozvod manželstva a úpravu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu: A. Q., nar. X.X.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny S., W. K.. X, S., na čas po rozvode, o odvolaní matky proti rozsudku Mestského
súdu Košice, č. k. 79P/54/2024 - 246 zo dňa 21.02.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II., IV. a V..

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Manželka a matka maloletej A. sa podaným návrhom na začatie konania domáhala rozvodu
manželstva účastníkov konania a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. A. na čas po
rozvode manželstva.

2. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) rozsudkom rozhodol cit.:

„I. Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného
úradu K. B. vo zväzku X, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo X, r o z v á d z a .

II. Maloletú A. z v e r u j e do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá sa bude
realizovať s intenzitou striedania vždy v piatok kalendárneho týždňa, kedy preberajúci rodič maloletú
prevezme v zariadení, ktoré dieťa navštevuje. V prípade absencie v zariadení o 15:00 hod. v domácnosti

odovzdávajúceho rodiča. Ako prvá prevezme maloletú do osobnej starostlivosti matka.

Rodičia sú p o v i n n í maloletú na pobyt u druhého rodiča riadne pripraviť.

III. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í a p o v i n n í maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

IV. Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti sa výživné n e u r č u j e.

V. Rozsudok je v časti úpravy rodičovských práv a povinností v y k o n a t e ľ n ý doručením.

VI. Z a č í n a konanie o nariadenie výchovného opatrenia, ktoré v y l u č u j e na samostatné konanie.VII. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.“

3. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania bolo uzavreté
dňa XX.XX.XXXX. Manželka vyhodnotila rozvrat manželstva ako trvalý a neodstrániteľný. Ako hlavnú
príčinu rozvratu definovala rozdielne predstavy o manželskom spolužití, o výchove, rozdielne povahové
vlastnosti, čo napokon viedlo k absolútnemu citovému ochladnutia. Opakovane dôrazne odmietla
poskytnutie odbornej pomoci za účelom odstránenia príčin rozvratu manželstva, ktoré hodnotí len ako

formálny zväzok, ktorý neplní svoj účel. Na rozvode trvala. Poprela mimomanželský vzťah, avšak
pripustila, že dala šancu inému mužovi, aj keď to zatiaľ ako vzťah nehodnotí. Spoločnú domácnosť
opustila ona spolu s dcérou. Potvrdila, že aktuálne prebieha istá forma striedavej osobnej starostlivosti,
s ktorou však ona zásadne nesúhlasí a táto sa realizuje pod nátlakom, pretože sa jej otec vyhrážal,
že dcéru neuvidí aj týždeň. So striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasila z dôvodu nízkeho veku.
Dcéra je na ňu naviazaná, prespávanie u otca nezvláda dobre. Aktuálny model striedania spôsobuje

chaos, dieťa sa každú chvíľu niekam presúva. Pripustila, že týždňové striedanie by bolo vhodnejšie
s tým, že žiadala odovzdávania dieťaťa v piatok. Potvrdila, že dcéra má s otcom dobrý vzťah, že sa
zlepšila starostlivosti otca a že je zodpovedný. Zotrvala na výdavkoch uvedených v spise. Je výlučnou
vlastníčkou dvojizbového bytu v Z., ktorý aktuálne prenajíma za 530 € mesačne. S maloletou žije v
trojizbovom prenajatom byte v S., naďalej je zamestnaná ako policajtka, s príjmom 1800€ mesačne.

Manžel ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva definoval opakované neustále zásahy do manželstva a
do výchovy dcéry zo strany matkinej matky. Aj keď manželka aktuálne popierala mimomanželský vzťah,
pôvodne mu tento priznala a tento vzťah naďalej trvá. Vie o ňom aj maloletá dcéra, ktorá potvrdzuje že
matkinpriateľunichajprespáva.Potvrdil,žedieťasistriedajú.Poprel,žebydcéranezvládalastriedanie.
Naopak, zvykla si a teší sa. Majú výborný vzťah. Dokáže sa o dcéru riadne postarať. V priebehu

konania sa zmenilo pracovné zaradenie manžela, ktorý bol dočasne poverený funkciou riaditeľa odboru,
a teda aktuálne zastáva 2 funkcie, s čím je spojené dočasné zvýšenie príjmu na 2400 €. Dočasne,
do nasledujúceho pondelka, kedy má byť vymenovaný do funkcie riaditeľa, a teda príjem mu klesne,
pretože už bude vykonávať len jednu funkciu. Poukázal na fakt, že aj manželke sa musel príjem zvýšiť,
pretože sa valorizoval a minimálne príspevok na bývanie má teraz 300 € z predchádzajúcich 40 €. Býva

v spoločnom štvorizbovom byte v S., ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rovnako
zotrval na výdavkoch preukazovaných v priebehu konania. Manželia spoločne čerpali 2 hypotekárne
úvery kde splátka vo výške 550 € je za byt v S., ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a splátka vo výške 216 € je za byt v Z., ktorý je vo výlučnom vlastníctve manželky. Kolízny
opatrovník odporučil zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s poukazom

na skutočnosť, že striedanie sa realizuje, obaja rodičia majú dostatočné rodičovské kompetencie na
zabezpečenie starostlivosti o dieťa. Opakovaným rozhovorom s maloletou kolízny opatrovník mohol
pozorovať pozitívnu citovú väzbu k obom rodičom, pričom maloletá sama potvrdila, že sa cíti v oboch
domácnostiachdobre.Spoukazomnanajlepšízáujemmaloletejazabezpečenierovnocennéhoprístupu
k výchove zo strany oboch rodičov považuje v danom prípade striedavú osobnú starostlivosť za najlepšiu

formu usporiadania rodičovských práv a povinností na čas po rozvode. Potvrdil, že medzi rodičmi je
komunikácia na veľmi zlej úrovni, a to napriek intervencii referátu Poradensko-psychologických služieb
úradu práce a rodiny v S.. Aktuálne sú stretnutia pozastavené. Navrhol zvážiť nariadenie výchovného
opatreniazaúčelomzvládaniaporozvodovejsituácieazlepšeniakomunikáciemedzirodičmi.Advokátka
otca navrhla predbežnú vykonateľnosť rozsudku v časti úpravy rodičovských práv a povinností z dôvodu

obáv o vznik inej ujmy spočívajúcej v rozpore s najlepším záujmom maloletej. Obavy vychádzajú z
výrazne negatívneho prístupu k inštitútu striedavej starostlivosti zo strany matky.

4. Na základe zisteného skutočného stavu dospel súd k záveru, že otázka úpravy rodičovských práv a
povinností voči maloletej na čas po rozvode bola sporná. Matka trvala na výlučnej osobnej starostlivosti

o maloletú, otec navrhoval striedavú osobnú starostlivosť poukazujúc na vek maloletej, ako aj na jej
na viazanosť na matku. Kolízny opatrovník odporučil maloletú zveriť do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov. Skonštatoval, že opakovaným sociálnym šetrením neboli zistené žiadne nedostatky
v starostlivosti rodičov, obaja majú dostatočná rodičovské kompetencie na zabezpečenie osobnej
starostlivosti, dieťa k nim vyjadril o pozitívnu citovú väzbu. Aktuálne sa dieťa strieda v domácnosti

rodičov, prespáva tak v domácnosti matky ako aj v domácnosti otca. Ide o socializované dieťa, ktoré
chodilo už do jasličiek, následne navštevuje materskú škôlku, v ktorej sa dobre adaptovalo. Maloletá
sa sama vyjadrila, že sa v oboch domácnostiach cíti dobre, prejavila pozitívnu citovú väzbu na oboch
rodičov. S ohľadom na jej vek a rozumové schopnosti súd považuje tieto vyjadrenia, či už verbálnealebo nonverbálne, v konaní za relevantné, pretože vyjadrujú jej pocity, ktoré verbalizovať a chápať
dokáže. Za daných okolností súd vyhodnotil okolnosti prípadu tak, že potreby maloletej budú najlepšie
zabezpečené práve jej zverením do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, aby sa čo najskôr

vylúčila a minimalizovala možnosť vylúčiť otca zo života dieťaťa a odoprieť tak dieťaťu jeho právo byť
vychovávané oboma rodičmi. Obaja rodičia tak budú mať zabezpečenú možnosť realizovať rodičovské
práva, ale aj povinnosti v rovnakom rozsahu. Striedavá osobná starostlivosť v rovnomernom rozdelení
s intenzitou striedania týždeň, zabezpečí maloletej možnosť rovnomerne zachovať a rozvíjať jej citové
väzby, uspokojiť jej vývinové potreby a zabezpečí tým aj stabilitu budúceho výchovného prostredia,

ktorá nespočíva v tom, že bude v jednej domácnosti. Súd začal konanie o nariadenie výchovného
opatrenia. Matka pri výlučnej osobnej starostlivosti navrhovala, aby súd otcovi určil povinnosť prispievať
na výživu maloletej výživným vo výške 400 € mesačne a zároveň na tvorbu úspor v rozsahu 50 €
mesačne.Výdavkynamaloletúsúbežnéhocharakteru.Vpriebehukonaniaobajarodičiauvádzalipríjem
preukázaný predloženými výplatnými páskami v priemere 1800 €. Následne manžel na pojednávaní
oznámil, že jeho príjem sa zvýšil z dôvodu aktuálneho výkonu 2 funkcií, avšak len do nasledujúceho

pondelka po pojednávaní, kedy bude vymenovaný do funkcie riaditeľa a príjem bude nižší, pretože mu
ubudne jedna funkcia. Zároveň poukázal na to, že matka súd zavádza, pretože jej príjem sa v dôsledku
valorizácie zvýšil o minimálne príspevok za bývanie, ktorý dostávala vo výške 40 € je aktuálne vo výške
300 €. Matka uvedenú skutočnosť nepoprela. Výšku svojho aktuálneho príjmu nepreukázala ani matka
ani otec. Matka je zároveň výlučnou vlastníčkou 2 izbového bytu v Z., ktorý aktuálne prenajíma, a poberá

daňový bonus a prídavky na dieťa. Súd sa stotožnil s názorom právnej zástupkyne otca a kolízneho
opatrovníka, že dôvodne existuje obava zo vzniku inej ujmy, spočívajúcej v rozpore s najlepším záujmom
maloletejanávrhunavyhláseniepredbežnejvykonateľnostivyhovel.Opovinnostinahradiťtrovykonania
súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP.

5. Proti výrokom III., IV., a V. rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej v súlade s
ust. § 62, ods. 1 Civilného mimosporového poriadku a ust. § 365, ods. 1, písm. f/, h/ Civilného sporového
poriadku. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok v jeho napadnutých častiach zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo v jeho napadnutých výrokoch zmenil tak, že
zverí maloleté dieťa A. Q., do osobnej starostlivosti matky a vo vzťahu k stretávaniu otca s maloletou a

výživnému na maloletú rozhodol v súlade s návrhom matky zo dňa 11.04.2024. V odvolaní ďalej uviedla,
žemázato,žesúdsanedostatočnevysporiadalsvyjadreniamimatky,vrámciktorýchkontinuálnepočas
celého konania poukazovala na nedostatočné rodičovské kompetencie na strane otca, pričom práve táto
nedostatočná spôsobilosť otca postarať sa v plnej miere o dieťa je najvážnejšou prekážkou striedavej
osobnej starostlivosti o maloletú. Súd sa taktiež nevysporiadal dostatočne so skutočnosťou, že od

narodenia sa o maloletú starala takmer výlučne matka, pričom otec javil o dcéru minimálny záujem. Otec
až do podania návrhu na rozvod manželstva matkou nikdy nebol s dcérou vonku sám, nikdy ju nekúpal,
nikdyjunekŕmil,nikdysasňounešielhraťvonsámnaihrisko.Matkataktiežpoukazujenaskutočnosť,že
odkedyvmáji2024opustilaspoločnúdomácnosť,hradilapotrebymaloletejvýlučnesama,otecnavýživu
dcéry neprispel žiadnym spôsobom a do konca roka 2024, teda za obdobie takmer siedmich mesiacov,

neprejavil ani minimálnu snahu podieľať sa na nákladoch na starostlivosť o maloletú. Aj toto svedčí o
postoji otca k jeho starostlivosti o maloletú Otec má nezodpovedný prístup k rovnocennej starostlivosti
o maloletú a samotný výkon striedavej starostlivosti je už takto krátko po vyhlásení prvostupňového
rozsudkuveľmiproblematický.MaloletáA.málentriroky,jednásaodieťavrannomveku,ktorézverením
do striedavej osobnej starostlivosti bude cyklicky vytrhávané z jedného prostredia do iného, čo je podľa

názoru matky v tomto prípade zásadnou kontraindikáciou ustanovenia striedavej osobnej starostlivosti.
Pre maloletú je v jej veku potrebná a v jej záujme, a to aj do budúcna, stabilita výchovného prostredia,
čo za súčasného realizovania striedavej osobnej starostlivosti nie je možné a táto forma starostlivosti
nie je v záujme maloletej. Súd sa taktiež nedostatočne vysporiadal s tvrdeniami otca ohľadom jeho
príjmových pomerov, ktorý počas konania deklaroval, že jeho mesačný príjem bol zvýšený na sumu

2400 € , avšak toto zvýšenie príjmu je len dočasné, a to do nasledujúceho pondelka. Toto tvrdenie otca
prvostupňový súd bez akéhokoľvek ďalšieho overovania považoval za preukázané a ďalšie dokazovanie
v tomto smere nevykonal. Ak by sa však podľa názoru matky preukázalo, že toto zvýšenie príjmu u
otca je trvalého charakteru, príjmy rodičov by boli značne rozdielne a existoval by dôvod na určenie
výživného na maloletú zo strany otca. K výroku V. napádaného rozsudku, ktorým prvostupňový súd

priznal rozsudku v časti úpravy rodičovských práv a povinností predbežnú vykonateľnosť matka uvádza,
že sa nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého dôvodne existuje obava zo vzniku
inej ujmy, spočívajúcej v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. Matke nie je zrejmé, z akých skutočností
prvostupňový súd pri formovaní tohto názoru vychádzal, keďže počas celého súdneho konania matkadeklarovala, že nechce v žiadnom prípade brániť v styku otca s maloletou, taktiež dodržiavala všetky
uzavreté dohody s otcom ohľadom starostlivosti o dieťa.

6. K odvolaniu podanému matkou sa písomne vyjadril otec a kolízny opatrovník, ktorí navrhli rozsudok
v jeho napadnutých častiach potvrdiť ako vecne správny.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), oprávneným
subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357
písm. d/, g/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď
deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej

podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok je vecne správny.

8. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa s jeho
rozhodnutím stotožňuje.

9. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového stavu
vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí.
Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie v svojom rozhodnutí.
Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom

tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára
ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a
stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej
stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo
dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať

izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden
celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

10. Matka vo svojom odvolaní napáda správnosť záveru súdu o vhodnosti nariadenia striedavej
starostlivosti, má za to, že otec nie je spôsobilý zabezpečovať plnohodnotnú výchovu mal. A. vzhľadom

na svoje osobnostné črty. Poukazuje na to, že matka sa o A. starala od jej narodenia, otec sa na tejto
starostlivosti nepodieľal. Maloletá A. má len tri roky, jedná sa o dieťa v rannom veku, ktoré zverením
do striedavej osobnej starostlivosti bude cyklicky vytrhávané z jedného prostredia do iného, čo je podľa
názoru matky v tomto prípade zásadnou kontraindikáciou ustanovenia striedavej osobnej starostlivosti.
Pre maloletú je v jej veku potrebná a v jej záujme, a to aj do budúcna, stabilita výchovného prostredia,

čo za súčasného realizovania striedavej osobnej starostlivosti nie je možné a táto forma starostlivosti
nie je v záujme maloletej.

11. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej

starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

12. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä

a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do

duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do

rodičovských práv a povinností.

13. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z.z o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv
a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové

väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa
na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.

14. Medzi kritéria, ktoré musia všeobecné súdy z hľadiska povinnosti rozhodovať v najlepšom záujme
dieťaťa v týchto konaniach zobrať do úvahy, patrí najmä: "(1) existencia pokrvného puta medzi dieťaťom
a o jeho zverenie do starostlivosti usilujúcou osobou; (2) miera zachovania identity dieťaťa a jeho

rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej ktorej osoby; (3) schopnosť osoby
usilujúcej o zverenie dieťaťa do starostlivosti zabezpečiť jeho vývoj a fyzické, vzdelávacie, emocionálne,
materiálne a iné potreby; a (4) želanie dieťaťa“ (porovnaj Nález ÚS ČR, sp. zn. I. ÚS 2482/13)

15. Súd svoje rozhodnutie o zverení mal. A. do striedavej starostlivosti oboch rodičov odôvodnil v bodoch

40.až44.napadnutéhorozsudku.Súdprisvojomrozhodovanízobraldoúvahyskutočnosť,žemal.A.sa
už v čase rozhodovania nachádzala v striedavej starostlivosti oboch rodičov. Kolízny opatrovník vykonal
opakované šetrenia a nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti niektorého z rodičov a skonštatoval
dostatočné rodičovské kompetencie na strane oboch rodičov. Mal. A. má k obom rodičom vytvorenú
pozitívnu citovú väzbu. Z vyjadrenia mal. A. vyplynulo, že sa cíti v oboch domácnostiach dobre. Za

situácie, keď sú obaja rodičia všeobecne rovnako spôsobilí riadne sa starať o svoje deti, je potrebné
osobitne zohľadniť osobnosť dieťaťa a jeho schopnosť vyrovnať sa s enormnou záťažou, ktorú rozpad
rodiny a prípadné nastolenie striedavej starostlivosti - prinášajúcej aj stratu doterajšieho zázemia a
bezpečia domova - bezpochyby predstavuje. Je nutné prihliadať na citovú orientáciu dieťaťa aj hodnotu,
ktorú má stálosť výchovného prostredia, a na možnosť zachovania a rozvíjania jeho citových väzieb

k blízkym osobám aj širšiemu okoliu, k priateľom a záujmom. V neposlednom rade je potrebné vziať
do úvahy - a to najmä pri malých deťoch - ktorý z rodičov sa o dieťa doteraz osobne staral, dbal o
jeho citovú a rozumovú výchovu a v podstate predstavoval pre dieťa ústrednú osobu, ku ktorej je citovo
pripútané a ktorej dlhodobá neprítomnosť je preň frustrujúca. Pri starších deťoch, ktoré sú už schopné
formulovať svoje priania a predstavy o ďalšom spolužití s rodičmi, je potrebné prihliadnuť predovšetkým

na ich priania, najmä ak korešpondujú so závermi zistenými dokazovaním a podloženými stanoviskom
opatrovníka. ( viď uznesenie ÚS ČR , sp.zn. III.ÚS 816/15 zo dňa 12. 5. 2015). Matka vo svojom odvolaní
poukazuje na veľmi nízky vek A., a s tým súvisiacu potrebu stability prostredia, ktorá je pri striedaní
domácnostínarušená. Knariadeniustriedavejstarostlivostisúdpristúpilpotom,akopozitívnevyhodnotil
fakticky prebiehajúce striedanie rodičov pri výchove A. v priebehu konania. Toto striedanie sa ukázalo

ako vhodné, žiadne negatívne dopady na mal. A. neboli zistené. Súd sa vysporiadal aj z lekárskou
správoupredloženouvkonanímatkou,ktorámalapreukázaťnegatívnydopadstriedavejstarostlivostina
mal. A. ( bod 40. odôvodnenia). Súd sa vysporiadal aj s touto námietkou matky a poukázal na judikatúru
ústavného súdu Českej republiky, podľa ktorej nízky vek dieťaťa, ktoré už nie je kojené nemôže byť
izolovanýmdôvodomprenenariadeniestriedavejstarostlivosti.Samotnástabilitavýchovnéhoprostredia

dieťaťa nemôže byť dôvodom na vylúčenie striedavej osobnej starostlivosti. V opačnom prípade by
sa konzervoval status quo daný prvotným rozhodnutím súdu, pričom odmietanie zmeny výchovného
prostredia by iba prehlbovalo jeho stabilizáciu a dieťa by si naň čoraz viac zvykalo, čo by v konečnom
dôsledkumohloviesťktomu,žekzmenemodelustarostlivostibynikdynedošlo.Tátozásadajeosobitne
významnávprípade,keďsúdyrozhodujúostarostlivostivobdobíokolotretiehorokuživotadieťaťa,kedy

je obvykle dominantným rodičom zabezpečujúcim starostlivosť matka. Ak by súdy v tomto čase odmietli
zvážiť alebo pripustiť zmenu len s odkazom na stabilitu prostredia, neoprávnene by tým vylúčili variant
striedavejstarostlivosti.(NálezÚSČRsp.zn.I.ÚS823/16,bod43;uznesenieÚSČRzodňa15.3.2016,
sp.zn.I.ÚS247/16).Rovnakotakakotouzavrelsúdprvejinštancie,ajodvolacísúdjepresvedčený,žev
konaní neboli preukázané žiadne dôvody, ktoré by vylučovali nariadenie striedavej osobnej starostlivosti

rodičov. Mal. A. si na toto striedanie zvykla a v oboch domácnostiach sa cíti dobre. Určitý diskomfort,
ktorý je spojený so striedaním domácností v tomto prípade neprevažuje nad jej záujmom na tom, aby sa
najejvýchovepodieľaliobajarodičia.Rozdielnepredstavyovýchoveobochrodičovnemôžubyťrovnako
tak dôvodom pre vylúčenie striedavej starostlivosti. Na druhej strane je potrebné zdôrazniť, že rodičia vzáujme mal. dieťaťa musia byť schopní konštruktívne komunikovať a vzájomne si vychádzať v ústrety.
Súd skonštatoval existenciu rodičovského konfliktu, ktorý sa negatívne prejavuje pri komunikácii rodičov
ohľadom potrieb ich spoločného dieťaťa. Súd preto správne rozhodol o tom, že z úradnej povinnosti

začína konanie o nariadenie výchovného opatrenia, ktorého účelom má byť odborná pomoc rodičom
zameraná na elimináciu ich konfliktu a nastavenie komunikácie ohľadom potrieb ich spoločného dieťaťa.

16. Matka vo svojom odvolaní namieta záver súdu o neurčení výživného počas trvania striedavej
starostlivosti. Poukazuje na rozdiel v príjme otca a matky, ako aj na ich rozdielnu životnú úroveň. Súd

svoje rozhodnutie o určení vyživovacej povinnosti odôvodnil v bode 46. rozsudku. Súd vychádzal z
príjmu oboch rodičov, ktorý dosahovali približne rovnaký príjem. Súd poukázal na to, že matka poberá
daňový bonus a prídavok na dieťa ako aj na to, že je výlučnou vlastníčkou bytu v Z., ktorý prenajíma.
Podľa názoru matky je tento záver nesprávny, pretože podľa jej vedomostí je príjem otca 2.500 Eur
mesačne, jej príjem je spolu s daňovým bonusom a prídavkom na dieťa 1.960 Eur. Po nariadení
striedavej osobnej starostlivosti je rozsah výkonu osobnej starostlivosti oboch rodičov rovnaký. Ak je

maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne
na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas
trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Pri veľkej disproporcii príjmov medzi
rodičmi a na návrh jedného z rodičov alebo aj bez návrhu môže súd lepšie finančne situovanému
rodičovi výživné aj určiť, a to zvyčajne na dorovnanie životnej úrovne dieťaťa v starostlivosti druhého,

ekonomicky slabšieho rodiča, eventuálne na tvorbu úspor. ( Metodika pre výpočet výživného rodičov
k deťom tzv. tabuľkové výživné Ministerstva spravodlivosti SR). Neurčenie vyživovacej povinnosti pri
striedavej osobnej starostlivosti prichádza do úvahy vtedy, ak obaja rodičia majú približne rovnaké
majetkové,zárobkovéaosobnépomeryadĺžkastriedavejosobnejstarostlivostijepribližnerovnaká.Súd
vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že majetkové a zárobkové pomery rodičov sú porovnateľné

vzhľadom na výšku príjmu matky a potenciálnej výšky príjmu otca, preto výživné nie je potrebné určiť.
Z vykonaného dokazovania, ako aj z odvolacích námietok samotnej matky, ktorá namieta záver súdu
o neurčení výživného nevyplýva existencia výrazného nepomeru v príjmoch oboch rodičov, ktorý by
odôvodňoval priznanie výživného rodičovi s vyšším príjmom, ktorý zabezpečuje osobnú starostlivosť
o dieťa v rovnakom pomere. Hoci je príjem otca o niečo vyšší ako príjem matky, matka má príjem

aj prenájmu nehnuteľnosti v Z., ktorú vlastní. Otec tiež platí spoločnú hypotéku vo vyššej sume ako
matka. Rodičia majú spoločnú nehnuteľnosť a to byt, ktorý po rozvode manželstva bude predmetom
vyporiadania BSM. Rovnako tak v konaní nebola zistená rozdielnosť v životnej úrovni rodičov.

17. Matka namieta aj výrok súdu, ktorým vyslovil predbežnú vykonateľnosť rozsudku v časti úpravy

výkonu rodičovských práv. Súd mal za to, že takýto postup je v najlepšom záujme mal. A.. Tá sa
už v čase rozhodovania súdu nachádzala vo faktickej striedavej starostlivosti oboch rodičov, pričom v
dôsledku odvolania matky by bez vyslovenia predbežnej vykonateľnosti mohla nastať situácia, že až do
rozhodnutia odvolacieho súdu by sa striedavá starostlivosť prestala realizovať. Odvolací súd považuje
takého rozhodnutie súdu za správne a zodpovedajúce najlepšiemu záujmu mal. dieťaťa.

18. Ani ďalšie odvolacie námietky nemali vplyv na správnosť záverov súdu prvej inštancie. Napadnutý
rozsudok preto potvrdil odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 2 ods. 1 CMP.

19. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 58 CMP tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V preskúmavanej veci odvolací súd súčasne
nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa
§ 55 CMP.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).