Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 26CoCsp/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224201070
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8224201070.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Jančíkovej a sudkýň JUDr.
Marianny Hirkovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s. r. o., so sídlom
Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovaným: 1/ A. B.
A., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX C. X a 2/ D. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX C. X,

obaja žalovaní zastúpení: E. F. D. G., D., H. H. I. J. XXX/X, XXX XX H., o zaplatenie 66.476,58 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 8Csp/25/2024 - 133
zo dňa 20.3.2025 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.4.2024 domáhal voči žalovaným spoločne a nerozdielne
zaplatenia sumy 66.476,58 eur spolu s úrokom z omeškania a náhrady trov konania.

2. Okresný súd Bardejov (ďalej tiež ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 8Csp/25/2024 - 133 zo
dňa 20.3.2025 žalobu zamietol a priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav:
- právny predchodca žalobcu B. K. L. D., a žalovaní 1/ a 2/ dňa 24.6.2013 uzavreli Zmluvu o poskytnutí
úveru reg. č. XXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaným úver vo výške 84.000,- eur, ktorý sa
mal použiť na splatenie iných skôr poskytnutých úverov a rekonštrukciu nehnuteľnosti a to rodinný
dom Ladomirová súp. č. X, s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 4,64 % ročne, ktorá mala byť
platná do 15.6.2016. Úver sa žalovaní 1/ a 2/ zaviazali splácať v mesačných splátkach vždy k 15. dňu

každého mesiaca vo výške 432,63 eur , pričom mal byť splatený najneskôr do 30 rokov od termínu jeho
dočerpania.
- na zabezpečenie pohľadávky banky účastníci zmluvy uzavreli dňa 24.6.2013 aj Zmluvu o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. XXXXXX/XXX/X (ďalej len „záložná zmluva“), ktorou bolo
zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam, vedených na LV č. XX, k. ú. C..
- medzi B. K. L. D.. ako postupcom a spoločnosťou EOS KSI Slovensko s. r. o. ako postupníkom bola

uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok dňa 7. 9. 2022, predmetom ktorej je odplatné postúpenie
portfólia pohľadávok zo zmlúv o úvere s príslušenstvom po lehote splatnosti s neoddeliteľnou súčasťou
- príloha č. 1, v ktorej sú definované jednotlivé pohľadávky s príslušenstvom, z ktorej prílohy vyplýva, že
bola postúpená pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy uzavretej dňa 24.6.2013 so žalovanými 1/ a 2/, ktorá
bola zosplatnená dňa 15.7.2021 a to istina vo výške 59.744,78 eur, úroky z úveru vo výške 4.272,26
eur, úroky z omeškania vo výške 3.654,54 eur, poplatky vo výške 5,- eur, teda celkom suma vo výške

67.676,58 eur.- listom zo dňa 22.9.2022 B. D. žalovaným 1/ a 2/ oznámila, že pohľadávku voči ním postúpila na žalobcu
s účinnosťou od 20.9.2022.
- listom zo dňa 16.6.2021 „Posledná výzva na úhradu pohľadávky“ právny predchodca žalobcu

žalovaným 1/ a 2/ oznámil, že napriek jeho predchádzajúcim písomným výzvam nebol uhradený dlh
tak, ako bolo dohodnuté v zmluve č. XXXXXX zo dňa 24.6.2013 k hypotekárnemu úveru a ku dňu
15.6.2021 predstavuje ich dlh z omeškaných splátok čiastku 2.153,22 eur a zároveň ich vyzval dlh
uhradiť bezodkladne, v opačnom prípade bude úver vyhlásený za splatný. Žalovaný 1/ výzvu prevzal
dňa 23.6.2021 a žalovaná 2/ dňa 6.7.2021.

- listom zo dňa 17.7.2021 právny predchodca žalobcu oznámil žalovaným 1/ a 2/, že vzhľadom na
skutočnosť, že aj naďalej sú v omeškaní s plnením svojich záväzkov zo zmluvy, oznámil im, že vyhlasuje
celý úver dňom 15.7.2021 za splatný. Zároveň ich vyzval na bezodkladné zaplatenie celého dlhu v sume
65.084,15 Eur vrátene príslušenstva a prípadných poplatkov. Žalovaný 1/ zásielku neprevzal v odbernej
lehote a žalovaná 2/ zásielku prevzala dňa 3.8.2021.

4. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 497 Obchodného zákonníka, ust. § 52
ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 9 , § 39, § 41 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ust. § 1 ods. 2 a 3 § 9 ods.
1, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1, 2 § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.

5. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za zrejmé, že žalovaní uzavreli zmluvu o
úvere z dôvodu, aby sa z poskytnutej sumy uhradili ich predchádzajúce záväzky zo spotrebiteľských
zmlúv, ktoré žalovaní uzavreli so H. H., M. L. a N.. Zo zmluvy o úvere súdu prvej inštancie
jednoznačne vyplynulo, že poskytnuté finančné prostriedky boli okrem na rekonštrukciu nehnuteľnosti
použité na splatenie iných skôr poskytnutých úverov, pričom žalobca nepreukázal, že by tieto úvery

boli hypotekárne alebo vychádzali z výnimiek uvedených v § 1 ods. 3 písm. a/ až d/ zákona
o spotrebiteľských úveroch a preto sa táto výnimka neuplatní a úver zostal spotrebiteľským a zmluvný
vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže veriteľ ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovanými, ktorí sú fyzickou
osobou – nepodnikateľmi. Preto súd prvej inštancie aplikoval aj zákon o spotrebiteľských úveroch,

ktorý upravuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom za nesporne preukázané
súd prvej inštancie považoval absenciu podstatnej náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona
o spotrebiteľských úveroch t. j. nie sú uvedené predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej
miery nákladov.

6. Ďalej z vykonaného dokazovania podľa súdu prvej inštancie žalobca v konaní neuniesol dôkazné
bremeno, ktorým by preukázal dodržanie postupu podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch
pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovanými, keďže veriteľ sa pri zisťovaní príjmov
a výdavkov spoľahol na informácie poskytnuté žalovanými, ktoré žalovaní podložili dôkazmi a neskúmal
príjmy a výdavky žalovaných.

7. Keďže žalovaní namietali aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu s poukazom na neplatnosť zosplatnenia
úveru, súd prvej inštancie posudzoval vyhlásenie predčasného zosplatnenia úveru podľa ustanovenia §
565 v spojení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pričom dospel k záveru, že z oznámenia o vyhlásení
predčasnej splatnosti zo dňa 17.7.2021 ani z poslednej výzvy na úhradu pohľadávky zo dňa 16.6.2021

nie je možné určiť, pre nezaplatenie ktorej splátky došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti celého
úveru. Preto súd prvej inštancie vyslovil, že právny úkon zosplatnenia je pre svoju neurčitosť neplatný,
k čomu poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 28.8.2024, rozsudok KS PO sp.
zn. 6Co/26/2017 zo dňa 28.6.2018 a sp. zn. 22Co/161/2018. Keďže v danom prípade neboli splnené
všetky zákonné podmienky pre zosplatnenie úveru podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka, súd prvej inštancie ustálil, že pohľadávka, ktorá je predmetom konania sa nestala splatnou,
teda pohľadávka právneho predchodcu žalobcu postupovaná v rozpore s ust. § 17 ods. 1, 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
žalobu zamietol.

8.Otrováchkonaniasúdprvejinštancierozhodolvzmysle§255CSPvspojenís§262ods.1CSPpodľa
pomeru úspechu strán konania, pričom nárok na náhradu trov konania priznal úspešným žalovaným
v celom rozsahu.9. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca
z dôvodov podľa ust. § 365 CSP, pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala je patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Hneď v prvom bode žalobca napáda nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie a aplikáciu
nesprávneho právneho predpisu na prejednávaný prípad. Súd prvej inštancie aplikoval zákon č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, s ktorou aplikáciou
na daný prípad sa žalobca v žiadnom prípade nestotožňuje. Žalobca poukazuje na znenie ust. § 1 ods. 3
tohto zákona, k čomu udáva, že medzi postupcom a žalovanými bola uzavretá zmluva o poskytnutí úveru
dňa 24. 06. 2013, pričom žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 84.000,- eur za účelom splatenia
iných, skôr poskytnutých úverov. Žalovaní sa zaviazali tento úver splácať mesačnými splátkami vo výške
432,63 eur vždy k 15. dňu každého mesiaca, a mal byť splatený najneskôr do 30 rokov od termínu jeho

dočerpania. Zároveň v tento deň bola uzavretá aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
na zabezpečenie tejto pohľadávky. Preto je pre žalobcu evidentné, že síce sa jedná o spotrebiteľskú
zmluvu podľa ust. § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, avšak v žiadnom prípade nejde
o spotrebiteľský úver podľa ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa žalobcu v konečnom
dôsledku je v tomto prípade odôvodnenie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, keďže vôbec nevzal

do úvahy argumentáciu žalobcu, s touto sa nijako nevysporiadal a len prevzal argumentáciu žalovaných
bez bližšieho zdôvodnenia. Keďže podľa názoru žalobcu nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona
o spotrebiteľských úveroch, žalobca sa nestotožňuje ani s argumentáciou súdu prvej inštancie, že
zmluvaneobsahujepredpokladypoužitéprevýpočetRPMNaževeriteľ,respektívepostupcabolpovinný
podľa ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch skúmať bonitu žalovaných.

V poslednom bode odvolania sa žalobca nestotožňuje ani s argumentáciou súdu prvej inštancie v bode
45. odôvodnenia, kde súd prvej inštancie konštatuje, že posledná výzva na úhradu pohľadávky, ako
aj právny úkon zosplatnenia úveru neobsahujú identifikáciu splátky, pre nezaplatenie ktorej sa právny
predchodca žalobcu rozhodol zosplatniť celý úver, a teda pre neurčitosť právneho úkonu vyhlásenia

predčasného zosplatnenia úveru nie je možné preskúmať, či bol splnený zákonný postup a lehoty podľa
ust. § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť,
že rozhodnutie súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je všeobecnými súdmi rozhodovaná
nejednotne, a to konkrétne v otázke, či je veriteľ povinný za dodržania podmienok uvedených v ust.
§ 53 ods. 9 a ust. § 565 Občianskeho zákonníka súčasne v podaní, ktorým toto právo uplatňuje,

respektíve v podaní, ktorým upozorňuje na možné uplatnenie tohto práva, v súlade s ust. § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka uvádzať, pre ktorú konkrétnu splátku hodlá pristúpiť respektíve pristúpil
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky, t .j. či skutkové vymedzenie splátky, pre nesplnenie
ktorej by mohlo dôjsť alebo došlo k uplatneniu práva je náležitosťou týchto právnych úkonov, ktoré
prípadné neuvedenie by spôsobovalo neplatnosť uplatnenia tohto práva. Preto žalobca poukázal na

rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30. 01. 2024, ako aj na jeho uznesenie sp. zn.
5Cdo/224/2021 zo dňa 30. 11. 2022.

Podľa žalobcu však veriteľ nie je povinný uvádzať konkrétnu splátku, pre ktorú sa veriteľ chystá, prípade
pre ktorú veriteľ pristúpil k vyhláseniu splatnosti celého dlhu a poukázal, že podľa zákonných ustanovení

vyplýva,ženavyhláseniemimoriadnejsplatnostijepotrebné,aby1/bolatátomožnosťdohodnutá,2/aby
bol dlžník v omeškaní aspoň 3 mesačné splátky, 3/ aby bol dlžník na možnosť vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti veriteľ upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní pred uplatnením tohto práva, pričom veriteľ
v oznámení o zosplatnení ani v žiadnej inej výzve nie je povinný špecifikovať, s ktorou konkrétnou
splátkou sa dlžník omeškal, teda pre ktorú splátku k zosplatneniu došlo. Z vykonaného dokazovania je

preto žalobcovi zrejmé, že postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 17. 07. 2021,
ku dňu 15. 07. 2021, pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 15. 03. 2025 (pozn. súdu: zrejme žalobca mal
na mysli rok 2021), pričom žalovaní boli s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace v omeškaní,
a na toto oprávnenie veriteľa upozornení podaním zo dňa 16. 06. 2021. V súlade s rozhodovacou praxou
NS SR (R 7/2023) vyplýva, že vždy môže ísť len o splnenie jednej konkrétnej vymedzenej splátky, pre

ktorú dochádza k zosplatneniu, a teda veriteľ si nemôže vybrať, pre nesplnenie ktorej splátky toto právo
uplatňuje. Žalobca uvádza, že pokiaľ by zákonodarca vyžadoval uvedenie presnej špecifikácie splátky,
pre ktorú dochádza k zosplatneniu, uvedené by výslovne uviedol v tomto zákonnom ustanovení.Žalobca tiež poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5CoCsp/12/2023 zo dňa
30. 08. 2024, ktorý sa priklonil k záverom prezentovanom v rozhodnutí NS SR sp. zn. 1Cdo/123/2022.
Príkladmo žalobca poukázal aj na ďalšie rozhodnutia odvolacích súdov, keďže táto otázka je riešená už

vyše desaťročia, avšak nóvum v podobe kvalifikovanej výzvy je otázkou len posledných mesiacov.

V závere žalobca skonštatoval, že je potrebné podrobiť revízií napadnutý rozsudok odvolacím súdom,
preto navrhol, aby rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a zmenil tak, že žalobe vyhovie,
respektíve, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

12. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

13. Podľa ust. § 391 ods. 1 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť

konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

14. Žalobca odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP, teda že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. K posúdeniu odvolacej námietky týkajúce sa nesprávneho postupu súdu spôsobujúceho porušenie
práva odvolateľa na spravodlivý proces ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd uvádza,

že medzi zložky práva na spravodlivý proces (right to fair trial) možno zaradiť predovšetkým právo
na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo
na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie
o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať
sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle,

právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo
na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek
čiastkového práva strany sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu, avšak o naplnenie
odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup
súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom,

že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v
kontexte celého konania. Žalobca k uvedenému odvolaciemu dôvodu uvádza, že jeho naplnenie spočíva
v tom, že odôvodnenie rozhodnutia súdu nespĺňa zákonom ustanovené náležitosti do takej miery, že je
nepreskúmateľné ignorujúc kľúčové argumenty žalobcu.

16. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je
predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo
nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia. Podľa uvedeného ustanovenia v odôvodnení rozsudku súd
uvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnostitvrdil,akédôkazyoznačil,aképrostriedkyprocesného
útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a

výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich
vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže
na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ak súd priodôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP,
dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich
nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom.

Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom
rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje
viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí
dovoľuje stranám sporu posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými
úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia

sa strane sporu odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy,
nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému
rozhodnutiu.

17. Žalobcova námietka čo do nedostatočného a nepreskúmateľného odôvodnenia rozhodnutia súdu
prvej inštancie úzko súvisí s odvolacími dôvodmi podľa ust. § § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Právnym

posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

18. Žalobca namieta nesprávnu aplikáciu zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na zistený
skutkový stav, teda na spornú otázku strán sporu o tom, či úver podľa Zmluvy o poskytnutí úveru reg.
č. XXXXXX zo dňa 24.6.2013 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými je alebo
nie spotrebiteľským úverom. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že uvedený úver je spotrebiteľským

úverom, s čím žalobca nesúhlasí.

19. Odvolací súd poukazuje na zistený skutkový stav, z ktorého je zrejmé, že dňa 24.06.2013
uzavreli žalovaní a právny predchodca žalobcu (B., D.) písomnú zmluvu označenú ako „Zmluva o
poskytnutí úveru reg. č. XXXXXX“. V jej článku I. je uvedené, že táto je uzatvorená podľa § 497 a

nasl. Obchodného zákonníka v platnom znení a Občianskeho zákonníka a že „Súčasťou Zmluvy sú
Obchodné podmienky banky pre poskytovanie hypotekárnych a ďalších úverov a Všeobecné obchodné
podmienky banky (ďalej len „Podmienky“). Odlišné ustanovenia Zmluvy majú prednosť pred znením
Podmienok. Podpisom zmluvy Dlžník potvrdzuje a vyhlasuje, že prevzal tieto Podmienky a oboznámil
sa s ich obsahom.“ Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru dlžníkom bankou vo výške 84.000,- eur

za účelom splatenia iných skôr poskytnutých úverov a rekonštrukcie nehnuteľnosti (rodinného domu v
C., súp. č. X zapísaného na LV č.XX pre k. ú. C.). Úver mali žalovaní splatiť najneskôr do 30 rokov
od termínu jeho dočerpania a splácať ho mali v anuitných splátkach vždy v 15. deň mesiaca vo výške
432,63 eur. Úver bol zabezpečený zriadením záložného práva v prospech banky k nehnuteľnostiam,
pričom v ten istý deň žalovaní a právny predchodca žalobcu (B., D.) uzavreli aj samostatnú Zmluvu o

zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg.č.XXXXXX/XXX/X.

20. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon
o spotrebiteľských úveroch) účinnom od 11.6.2010 do 31.5.2014 spotrebiteľským úverom na účely

tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

21. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy medzi

žalovanými a právnym predchodcom žalobcu spotrebiteľským úverom nie sú
a) hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu,
b) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo
zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti,
c)úverzabezpečenýzáložnýmprávomknehnuteľnosti,ktoréholehotasplatnostijeviacakodesaťrokov,

d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo
výstavba nehnuteľnosti,
e) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je splatenie úverov na základe
zmlúv uvedených v písmenách a) až d),f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel
uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn
všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona.

22. Súd prvej inštancie prevzal argumentáciu žalovaných, že úver zostal spotrebiteľským, bez
toho, aby sa zároveň vysporiadal aj s argumentáciou žalobcu, čím založil svoje rozhodnutie vadou
nepreskúmateľného rozhodnutia. Pritom tak ako poukazuje žalobca, v danom prípade bol poskytnutý
žalovaným úver vo výške 84.000,- eur so splatnosťou najneskôr do 30 rokov zabezpečený záložným

právom, ktoré skutkové okolnosti sú okolnosti, podľa ktorých úver by nemusel byť spotrebiteľským
podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b), c) a f) zákona o spotrebiteľských úveroch. Zároveň však odvolací súd
poukazuje, že aj vzhľadom na účel poskytnutého úveru – splatenie iných skôr poskytnutých úverov
a rekonštrukcia nehnuteľností – sa nateraz môže javiť, že úver poskytnutý žalovaným by skutočne mohol
ostať aj spotrebiteľským. Vysvetlenie súdu prvej inštancie bez adekvátnej odozvy na argumentáciu
žalobcu však nateraz nepostačuje. Z predložených listinných dôkazov zatiaľ vyplýva, že skôr poskytnuté

úvery boli jeden zabezpečený záložným právom a ďalšie tri nezabezpečené, pričom ich veriteľ nebol
právny predchodca žalobcu (zmluva o poskytnutí úveru č. l. 20). Taktiež z predložených listín vyplýva
len výška jedného skôr splácaného úveru 9.722,17 eur (č. l. 104). Odvolací súd tak zastáva názor,
že práve pomer výšky skôr poskytnutých úverov k rozdielu medzi výškou poskytnutého úveru právnym
predchodcom žalobcu a uvedeného zostatku, môže byť smerodajným pre posúdenie, či zmluva o úvere

predložená žalobcom sa bude alebo nebude posudzovať aj ako zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úverov účinného v čase uzavretia zmluvy. K uvedenému
však bude potrebné vyžiadať od žalobcu uvedenie ďalších skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 CSP) resp.
postupovať podľa ust. § 295 CSP zabezpečením dôkazu nevyhnutného pre rozhodnutie vo veci.

23. Nesporné medzi stranami sporu, je však posúdenie, že Zmluva o poskytnutí úveru reg. č. 283395 je
zmluvou spotrebiteľskou podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

24. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008 do 30.6.2024 spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

25. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008 do 31.3.2015 ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné.

26. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu
s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ
nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje

všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že
takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Aj napriek tomu, že v danej právnej veci bola uzatvorená
úverová zmluva, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už odvolací súd uviedol vyššie, v
danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto

je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka,
úprava ktorých je v Občianskom zákonníku ustanovená v prospech spotrebiteľa.

27. Do 01.04.2015 v prípade spotrebiteľských zmlúv je daná dôvodnosť aplikácie a použitia
ustanovení Občianskeho zákonníka pred ustanoveniami Obchodného zákonníka výhodnosťou

ustanovení Občianskeho zákonníka v prospech spotrebiteľa, a teda ani do uvedeného dňa nie je v
prípade spotrebiteľských úverových zmlúv vylúčená aplikácia Občianskeho zákonníka. Tento príkaz
zákonodarcu súd nemôže nerešpektovať a ani ho vo svojej rozhodovacej činnosti opomínať. Práve
pojem na prospech spotrebiteľa je pre súd určujúci pre aplikáciu konkrétnych ustanovení v právnom
poriadku, pričom ustanovenia Občianskeho zákonníka sú nepochybne výhodnejšie pre spotrebiteľa ako

ustanovenia Obchodného zákonníka.

28. Okrem toho novela Občianskeho zákonníka účinná od 01.04.2015 doplnila ustanovenie § 52 odsek 2
o tretiu vetu, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostnepoužijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Právny predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená,
že sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu. Tento záver

priamo vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.05.2015 vo veci 8MCdo/13/2014, ktorým
bolo zamietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora namietajúceho, že premlčanie práva
malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného nie Občianskeho zákonníka. Odvolací súd teda
poukazuje, že aplikácia § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka nie je vylúčená ani na právne
vzťahy, ktoré boli založené pred účinnosť vyššie uvedenej novely Občianskeho zákonníka.

29. Dôvodom zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie bola absencia aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je

imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a
aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.
6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009)

30. Podľa súdu prvej inštancie v danom prípade nedošlo k platnému zosplatneniu úveru podľa ust. § 53

ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka z dôvodu neurčitosti právneho úkonu veriteľa, ktorý konkrétne
nešpecifikoval splátku, pre ktorú úver zosplatnil.

31.Odvolacísúdvšakpoukazuje,žepriskúmaníaktívnejvecnejlegitimáciižalobcujepotrebnéaplikovať
aj ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka a keďže právny predchodca žalobcu mal postavenie banky,

aj ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách.

32. Podľa ust. § 524 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1992 veriteľ môže svoju pohľadávku aj
bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1992 postúpiť nemožno pohľadávku,
ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť
nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

Podľa ust. § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 23.12.2015 nemožno postúpiť pohľadávku,
ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

33. Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len ako „zákon o bankách“)
účinného v čase postúpenia pohľadávky (12.9.2022) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky

zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom

úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke

zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

34. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 10Obdo/92/2018 zo dňa 20.11.2019 uviedol
s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 7Cdo/26/2017 z 28. marca 2018, ako aj na rozsudok NS SR
sp. zn. 1Cdo/147/2017 z 24. apríla 2018 (publikovaný Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutísúdov Slovenskej republiky ako R 60/2018), že „ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje
len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práva klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Ust. §
92 ods. 8 zákona o bankách celkom jednoznačne definuje podmienky, za akých možno, resp. nemožno

postúpiť pohľadávku patriacu banke buď inej banke alebo aj subjektu mimo bankový sektor. Tiež
z tohto ustanovenia vyplýva presný záujem zákonodarcu na tom, aby sa konalo určitým zákonom
predpokladaným spôsobom. Nerešpektovanie tejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy
o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 Obč. zák.). Osobitné predpisy môžu upravovať
postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať osobitné podmienky,

ktorých splnenie je na platné postúpenie pohľadávky potrebné a podmienky vyplývajúce z tohto
ustanovenia sú podľa dovolacieho súdu špeciálne zákonné podmienky, ktoré musia byť splnené v
prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon
o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Ak by neboli splnené
podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách pri postúpení bankovej pohľadávky na
nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom (v tomto prípade so zákonom

o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 Občiansky zákonník vylúčené/
zakázané. Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Na absolútnu
neplatnosť postúpenia musí pritom prihliadnuť súd aj bez námietky (z úradnej povinnosti).“

35. Odvolací súd tiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

1VCdo/4/2025 z 30. júla 2025 zverejnený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 5/2025
pod R 38/202, podľa ktorého „ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá pre platné
postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so
splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku, pričom touto výzvou nie je (nemôže byť) výzva banky
podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne

splatný.“

36. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách teda môže byť iba
pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej
výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych

dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky
banky. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex
specialis k inštitútu cesie.

37. Čo sa týka splatnosti postúpenej pohľadávky, z vykonaného dokazovania vyplýva, že predmetom

postúpenia je pohľadávka banky, ktorá ako veriteľ dlh žalovaných zosplatňoval podľa ust. § 53 ods. 9
a § 565 Občianskeho zákonníka.

38.Podľa§565Občianskehozákonníkaúčinnéhovčasezosplatenia,akideoplnenievsplátkach,môže
veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté

alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie
nasledujúcej splátky.

39. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného v čase zosplatnenia ak ide o plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §

565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

40. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka umožňuje, aby v prípade, ak ide o plnenie v splátkach,
veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo

dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti
najbližšej nasledujúcej splátky. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka dopĺňa ďalšie zákonné
podmienky umožňujúce právo veriteľa žiadať od dlžníka – spotrebiteľa zaplatenie celej pohľadávky.
Právo na jednorazové splatenie pohľadávky má veriteľ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky spotrebiteľa. Keďže ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka má

predstavovať výhodnejší právny režim oproti všeobecnej norme § 565 Občianskeho zákonníka, je
potrebné ustáliť, že právo podľa § 53 ods. 9 môže veriteľ vykonať len po uplynutí zákonnej lehoty,
ktorú nemožno skrátiť, ale za predpokladu, že omeškanie s uvedenou splátkou, s ktorou je spotrebiteľ
v omeškaní viac ako 3 mesiace, trvá. Pred žiadosťou veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky sa ďalejvyžaduje, aby veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, upozornil
spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka
je teda podmienená aj tým, aby veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil

spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Lehota na doručenie upozornenia spotrebiteľovi v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie zosplatnenia celej pohľadávky, nemusí bez ďalšieho začať plynúť až
po tom, ako je dlžník v omeškaní so splátkou 3 mesiace.

41. Spornou otázkou medzi stranami sporu, je otázka určitosti právneho úkonu zosplatnenia resp.

výzvy veriteľa pred zosplatnením, tak ako ju aj formuloval žalobca v odvolaní, teda či je potrebné
uvádzať v týchto prejavoch vôle veriteľa aj konkrétnu splátku, pre ktorú veriteľ dlh dlžníka zosplatňuje.
Žalobca poukázal na nejednotnú rozhodovaciu prax všeobecných súdov, ale aj Najvyššieho súdu SR.
Odvolací súd však poukazuje, že dňa 3.6.2025 bolo v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov č.
3/2025 zverejnené rozhodnutie pod R 34/2025 a to uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn.6Cdo/152/2022z13.februára2025,podľaktorého„bezkonkretizáciesplátky,prektorúprichádza

zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom
určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný
neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).“ Zverejnením uvedeného právneho názoru
sa tak nejednotnosť rozhodovania tejto otázky odstránila, keďže uvedený právny názor sa tak pretavil

do ustálenej rozhodovacej praxe.

42. Ust. § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka účinných do 31.10.2024 upravuje tak
postup veriteľa, ktorý pre účinné zosplatnenie dlhu musí byť dodržaný:
1) dohoda strán zmluvného vzťahu o práve veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie

niektorej splátky,
2) upozornenie na uplatnenie práva na zosplatnenie v lehote nie kratšej ako 15 dní pred jeho uplatnením
s uvedením konkrétnej splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie (pričom v čase upozornenia na takúto
možnosť nemusí byť ešte dlžník v omeškaní so splátkou 3 mesiace, čiže veriteľ môže upozorniť dlžníka
na uplatnenie svojho práva aj skôr),

3) omeškanie s uvedenou splátkou po dobu troch mesiacov,
4) uplatnenie práva najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Môže sa javiť, že úprava zákonodarcu je prísna, avšak tá je určená najmä na ochranu spotrebiteľa, ktorý
jevovšeobecnostipovažovanýakoslabšiazmluvnástrana,anato,abyveriteľbolpriuplatňovanísvojich

práv obozretný a včasný, ak má v úmysle v dôsledku omeškania spotrebiteľa dosiahnuť zosplatnenie
celého dlhu a zároveň takto zosplatnený dlh úspešne vymôcť v súdnom konaní. Ochrana spotrebiteľa
v týchto ustanoveniach je upravená aj preto, aby v prípade, ak veriteľ nedodrží stanovené podmienky
pre podanie žiadosti o zaplatenie celej pohľadávky, spotrebiteľ nestratil výhodu splátok. V zmysle cieľov
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom

úvere členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých
fáz úverového vzťahu.

43. Vzhľadom na uvedené keďže neboli splnené podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku,
pretože tento bol vydaný bez riadneho odôvodnenia s nesprávnym právnym posúdením veci,

ktoré porušenie dosahuje intenzitu nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho stranám
uskutočňovanie im patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, tento nedostatok nemohol byť napravený v konaní pred odvolacím súdom. Na základe vyššie
uvedených skutočností preto odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a postupom podľa § 391 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

44. Úlohou súdu prvej inštancie bude tak vo veci opätovne konať. Súd prvej inštancie posúdi aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu dôsledne aplikujúc zákon o bankách v súlade s princípom právnej istoty (čl.
2 Základných princípov CSP), zhodnotiac, či boli splnené všetky predpoklady pre platné postúpenie

bankovej pohľadávky vzniknutej zo spotrebiteľskej zmluvy (nakoľko odvolaciemu súdu sa nateraz javí
absencia osobitnej výzvy banky podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, ako aj absencia dohody
medzi veriteľom a dlžníkmi podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka), pričom v prípade, ak bude súd
prvej inštancie toho názoru, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu, uvedený názor zrozumiteľnea výstižne vysvetlí a vysporiada sa aj s argumentáciou žalobcu. V prípade, ak súd prvej inštancie zistí,
že žalobca je aktívne vecne legitimovaný, posúdi, či úver z predloženej zmluvy o úvere je alebo nie je
spotrebiteľským úverom a následne vzhľadom na uvedené právne posúdenie, či žalobca má alebo nemá

nárok na zaplatenie požadovanej čiastky. Súd prvej inštancie vo veci znova rozhodne, a samozrejme,
svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj výstižne odôvodní.

45. Odvolací súd zároveň dáva do pozornosti ustanovenie § 295 CSP, podľa ktorého súd môže vykonať
aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, ako aj ust. §

186 ods. 1 CSP, podľa ktorého skutočnosti súdu známe z jeho činnosti sa nedokazujú. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na rozhodnutie súdu prvej inštancie č. k. SK-4Csp/13/2022 – 100 zo dňa
7.3.2025, ktorým súd prvej inštancie v I. výroku určil, že žalovanej - B. K. L., D., so sídlom O. XX,
XXX XX L., IČO: XX XXX XXX ku dňu 15.07.2021 nevzniklo právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti
úveru zo Zmluvy o poskytnutí úveru reg. č. XXXXXX uzavretej dňa 24.06.2013 medzi žalobcami A. B.
a D. B. a žalovanou - B. K. L., D., ktoré rozhodnutie v čase rozhodovania odvolacieho súdu v tejto veci

nenadobudlo právoplatnosť.

46. Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
uvedeným v inštruktívnej časti rozhodnutia (§ 391 ods. 2 CSP).

47. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie taktiež o trovách celého konania vrátane trov
odvolacieho konania v zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP.

48. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - § 421 a § 422 CSP)) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací
návrh).

Podľa ust. § 125 ods. 1 a 2 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizáciepodľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 160 ods. 2 CSP dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum
právnej pomoci.