Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 28CoP/51/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124200949

Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Biščáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124200949.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a členov
senátu JUDr. Ingrid Radomskej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci navrhovateľky U. V., nar.
XX.X.XXXX, bytom Q. XX, V., právne zastúpenej Mgr. Janou Rojčekovou, advokátkou so sídlom

Levočská 4, Prešov, proti odporcovi Q. K., nar. X.X.XXXX, bytom Q. XX, V., právne zastúpeného JUDr.
Jozefom Karabašom, advokátom so sídlom Ružová 10, Sabinov v konaní o určenie manželského
výživného, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 29Pc/8/2024-250 zo
dňa 27.1.2025, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom podaným dňa 1.2.2024 domáhala, aby súd určil výživné zo
strany manžela vo výške 300 eur mesačne odo dňa podania návrhu.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov, ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „ súd “) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že:

I. Odporca - povinný z výživného j e p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumou 50,00 Eur
mesačne, a to od 01.02.2024 do 11.11.2024, opakovane do budúcna, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred.

II. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

III. Dlžné výživné za obdobie od 01.02.2024 do 11.11.2024 vo výške 468,30 Eur je odporca p o v i n

n ý zaplatiť navrhovateľke do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.3. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí poukázal na výšku príjmu oboch manželov, ako aj to,
že o spoločný majetok manželov sa v plnej miere stará manžel. Z uvedeného dôvodu považoval
návrh navrhovateľky za čiastočne dôvodný a sumu výživného vo výške 50 eur mesačne zhodnotil ako

dostatočnú na zabezpečenie rovnakej životnej úrovne manželov.

4. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok právne odôvodnil ustanovením § 75 ods. 1, ods. 2 zákona
č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „zákon o rodine“), § 75
ods. 1 zákona o rodine.

5.Otrováchkonaniarozhodolvzmysle§52zákonač.161/2015Z.z.Civilnéhomimosporovéhoporiadku
(„ďalej len CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak.

III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., III. podala odvolanie navrhovateľka z dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku („ ďalej
len CSP “), z dôvodu, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, § 365 ods. 1 písm. e) CSP, pretože súd nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností. Navrhovateľka v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nedostatočne skúmal možnosti
a schopnosti odporcu platiť manželské výživné. Namietala zistenie súdu, že odporca mal platiť počas
manželstva všetky platby súvisiace s hypotékou a výdavkami na bývanie, pričom mal súd skúmať
nie celé obdobie manželstva, ale najmä od jej odchodu zo spoločnej domácnosti. Vo svojom podaní
zo dňa 22.04.2024 veľmi podrobne opísala všetky platby na domácnosť, ktoré bola nútená urobiť zo

svojho invalidného dôchodku. Súd vzal do úvahy výdavky jej manžela na jednu mastičku, však nevzal
do úvahy všetky výdavky, ktoré musela ona vynaložiť vzhľadom na svoju zdravotnú diagnózu. Taktiež
namietala aj výdavok manžela, ktorý nebolo nutné vynaložiť a to nájom 300 eur sa mesačne za byt,
kde sa presťahoval z ich spoločného bytu, pričom ich spoločný byt nikto nevyužíval, keďže sa ona sa z
finančných dôvodov presťahovala k mame. S týmto tvrdením navrhovateľky sa súd žiadnym spôsobom

nevysporiadal. Odporca v priebehu konania priznal, že pracoval vo firme S. aj počas obdobia čo bol
oficiálne nezamestnaný. Uvedenú skutočnosť navrhovateľka preukázala aj fotografiami, čo odporca
nepoprel. Súd však túto skutočnosť nevzal do úvahy, nakoľko fotografie predložené navrhovateľkou boli
podľa názoru súdu zle viditeľné, pričom fotografie sú stiahnuté z Facebooku samotnej firmy s dátumom
kedy sa práce vykonávali t.j. 30.05.2022. Navrhovateľka ďalej namietala závery súdu prvej inštancie v

tom smere, že bežne chodí s matkou do cukrárne, čo nie je pravda a stalo sa tak len v jednom mesiaci.
Súd sa taktiež nedostatočne zaoberal jej zdravotným stavom. Súd sa zameral iba na zápal čriev, ktorý
prekonala počas konania, avšak ignoroval všetky zdravotné ťažkosti, ktoré jej znemožňujú zamestnať
sa. Navrhovateľka trpí systémovým lupusom, čo je chronické zápalové reumatické ochorenie, ktoré
môžepostihnúťvšetkyorgány.Jecharakterizovanéprítomnosťouautoprotilátok,ktoréspôsobujúzápala

poškodenie rôznych orgánov a systémov. Súd sa týmto ochorením navrhovateľky vôbec sa nezaoberal,
pričom to vyplýva aj z posudku o invalidite, ktoré v konaní predložila. Taktiež sa súd nezaoberal dôvodmi,
ktoré spustili ju navrhovateľky toto autoimunitné ochorenie a to 3 potraty, z ktorých sa spustili depresie
a následne autoimunitné ochorenia. Navrhovateľka taktiež na výzvu súdu preukázala, že sa snaží
hľadať si prácu, avšak doposiaľ sa jej prácu nájsť nepodarilo. Jej zdravotné problémy jej dlhodobo

znemožňujú zamestnať sa. Všetky tieto skutočnosti súd absolútne nevzal do úvahy a nijako sa s nimi v
odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal. Na základe uvedeného súd nedostatočne zhodnotil vykonané
dôkazy ohľadne príjmov povinného výživného a dôkazy ohľadne zdravotného stavu navrhovateľky a jej
neschopnosti zamestnať sa. Ďalej namietala, že súd si počas konania sám zabezpečil dôkazy, pohyby
na účte navrhovateľky, avšak navrhovaný dôkaz navrhovateľkou a to zabezpečiť výpisy z účtu odporcu

súd zamietol. Navrhovateľka tým chcela poukázať na to, že manžel má dostatok finančných prostriedkov
a taktiež ich míňa na svoju novú priateľku a voľnočasové aktivity a nemá pritom popri hypotéke problém
platiť aj ďalší podnájom. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy nevyhnutné na
zistenie majetkových pomerov povinného z výživného, ktoré považuje za rozhodujúce pre rozhodnutie
vo veci. Súdom určené výživné vo výške 50 eur mesačne predstavuje sumu neprimerane nízku pre

navrhovateľka, ktorú odporca odpustil v čase ťažkého životného obdobia, ktorá nie z vlastnej vôle má
obmedzené schopnosti zamestnať sa a bola nútená uhrádzať výdavky na bývanie v byte, kde nebýval
ani samotný odporca. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil avrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby rozsudok zmenil
a vyhovel návrhu navrhovateľky v celom rozsahu. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania.

7. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že podľa jeho názoru je rozsudok
súdu prvej inštancie zákonný a vecne správny. Poukázal na to, že navrhovateľka v podanom odvolaní
uvádzala, že súd mal skúmať nie celé obdobie manželstva, ale najmä obdobie od jej odchodu zo
spoločnej domácnosti. V tomto smere je námietka navrhovateľky nepravdivá, pretože súd skúmal nielen
celé obdobie manželstva, ale skúmal aj obdobie po odchode navrhovateľky zo spoločnej domácnosti,

o čom svedčia dôkazy vykonané súdom, z ktorých vychádzal pri svojom rozhodovaní. Namietal, že
navrhovateľka za celé obdobie manželstva neuhradila ani jednu splátku hypotéky za byt a pokiaľ ide o
úhradu inkasa za služby spojené s užívaním bytu boli súdu doložené celkom 4 doklady k úhradám zo
strany navrhovateľky. Za obdobie 23 rokov trvania manželstva sú to zanedbateľné výdavky vynaložené
navrhovateľkou. Odporca predložil doklady do súdneho spisu, ktoré preukazujú, že všetky platby za byt
a domácnosť uhrádzal na 99% iba odporca. Pokiaľ ide o fotografie stiahnuté z webu z Facebooku firmy,

kde je dátum 30.05.2022, súd vzhľadom na tieto fotografie uviedol, že tieto nesúvisia s obdobím, za ktoré
navrhovateľka žiadala príspevok. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľky, že súd nesprávne zistil skutkový
stav, keď v rozsudku uviedol, že navrhovateľka bežne nakupuje v nákupných centrách, prípadne ako
uviedla chodí s matkou do cukrárne, pričom to bežne nerobia nerobieva, k tomu odporca uviedol, že
z výpisov z bankového účtu navrhovateľky za obdobie rokov 2022 až 2024 vyplýva, že približne každý

druhý mesiac nakupovala v predajniach, ktoré sa nachádzajú iba v nákupných centrách. Rovnako v
prípade cukrárne sa súd správne vyjadril, nakoľko priebehu jedného týždňa bola navrhovateľka 5 krát na
čaj a koláč v kaviarni. Rovnako sa nezakladá na pravde tvrdenie navrhovateľky, že súd úplne ignoroval
jej zdravotný stav. Sama navrhovateľka predloženým odborným posudkom o invalidite preukázala, že
môže vykonávať prácu bez ťažšej fyzickej a psychickej záťaže, pričom v odbornom posudku sú uvedené

práce, ktoré môže vykonávať. Ďalej namietal preukazovanú snahu navrhovateľky o hľadanie si práce,
kde predložila 4 inzeráty v rozmedzí pár minút, len aby si formálne splnila povinnosť odpovedať na
výzvu súdu. Svojím vyjadrením navrhovateľka potvrdila, že prácu aktívne nehľadala. Odporca uviedol,
že súd rozhodol zákonne, keď zohľadnil skutočnosť, že odporca sa staral o spoločný majetok a navyše
navrhovateľke ešte aj po rozvode manželstva platil paušál za telefón a priznaním príspevku vo výške 50

eur mesačne je možné konštatovať, že životná úroveň bývalých manželov je rovnaká na cent. Odporca
žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil a priznal mu trovy odvolacieho
konania v rozsahu 100%.

8. Navrhovateľka vo vyjadrení k vyjadreniu odporcu uviedla, že trvá na všetkých skutočnostiach, ktoré

uviedla vo svojom odvolaní. Podľa jej názoru dostatočne preukázala, že manžel si po odchode zo
spoločnej domácnosti neplnil vzájomnú vyživovaciu povinnosť voči manželke. Nechal ju platiť nájom,
stravu, občasne benzín, pričom navrhovateľke už po zaplatení všetkých platieb a liekov nezostávalo
na živobytie. Odporca nijako nevysvetlil dôvody podnájmu v hodnote 300 eur mesačne, pričom platil
hypotéku na byt v BSM strán konania a v byte nikto nebýval. S touto námietkou navrhovateľky sa

súd nijako nezaoberal. Naďalej trvala na tom, že súd prvej inštancie nedostatočne prihliadol na jej zlý
zdravotný stav. Ohľadne nákupov uviedla, že aj odporca si musí byť vedomý toho, že navrhovateľka
schudla veľa kíl a bola nútená zabezpečiť si oblečenie aktuálne veľkosti. Naďalej zotrvala na svojom
odvolacom návrhu.

9. Odporca vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky uviedol, že namieta tvrdenie navrhovateľky, že po
tom, čo odišiel zo spoločnej domácnosti si voči nej neplnil vyživovaciu povinnosť. Listinnými dôkazmi
preukázal, že počas celého manželstva, aj po odchode zo spoločnej domácnosti platil všetky výdavky
súvisiace s bytom patriacim do BSM, robil nákupy do spoločnej domácnosti, vozil navrhovateľkou k
lekárom, platil navrhovateľke telefón a to aj po rozvode manželstva. Navrhovateľka nepredložila ani

jeden dôkaz, že by uhradila aspoň jedinú splátku hypotéky a pokiaľ ide o úhradu inkasa za služby
spojené s užívaním bytu tu boli doložené celkom 4 doklady k úhradám zo strany navrhovateľky a to za
obdobie 23 rokov trvania manželstva. Podľa jeho názoru súd v konaní zohľadnil celkový zdravotný stav
navrhovateľky, kde z odborného posudku o invalidite jednoznačne je preukázané, že môže vykonávať
práce bez ťažšej fyzickej a psychickej záťaže. Ďalej vysvetlil, že nikdy nenamietal nákup oblečenia zo

strany navrhovateľky, ale upriamil pozornosť na ceny oblečenia a ďalších výdavkov, ktoré bolo možné
zakúpiť aj za nižšie ceny, predovšetkým s ohľadom na finančnú situáciu navrhovateľky.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/,g/ CSP) po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi
odvolania(§66CMP),beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§329ods.1CSP),keďdeňvyhlásenia

rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na
webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené
podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP

11. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie napadnutého rozsudku vo výrokoch I, ktorým
súd priznal výživné na manželku vo výške 50 eur mesačne za obdobie od 1.2.2024 do 11.11.2024 v

časti výšky priznaného výživného, vo výroku II., ktorým bol návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý, výrok
III., ktorým súd určil výšku dlžného výživného za rozhodné obdobie vo výške 468,30 eur s povinnosťou
odporcu zaplatiť do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľka v odvolaní argumentovala
predovšetkým tým, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil príjem odporcu a jeho životnú úroveň a
jej zdravotný stav, ktorý jej výrazne sťažuje možnosť zamestnať sa.

12. Odvolací súd považuje za potrebné pripomenúť, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká
uzavretím manželstva a zaniká rozvodom alebo smrťou jedného z manželov. Zásadne trvá počas celého
trvania manželstva, bez ohľadu na to či manželia spolu žijú alebo nie. Vyžaduje sa, aby mali v zásade
rovnakú životnú úroveň. Aj pre priznanie výživného od manžela však platí, že výživné nemožno priznať,

ak bolo v rozpore s dobrými mravmi. V súvislosti s tým je potrebné spoľahlivo zistiť dôvody, ktoré viedli
niektorého z manželov k neplneniu vyživovacej povinnosti a to aj v kontexte ustanovenia § 18 a 19
zákona o rodine, ktoré určujú práva a povinnosti manželov. Platí, že manželia sú povinní si navzájom
pomáhať, starať sa spoločne o deti, starať sa podľa svojich schopností možností a majetkových pomerov
aj o uspokojení uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom. To, ako si konkrétni manželia

upravia spôsob a rozsah prispievania každého z nich na uspokojovanie potrieb rodiny, je v praxi
predovšetkým vecou ich dohody. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti manžela je súd povinný
zisťovať či a z akého dôvodu niektorý z manželov neplní svoju vyživovaciu povinnosť, aké sú osobné,
rodinné a majetkové pomery manželov a aké sú odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Zároveň je súd povinný zaoberať sa starostlivosťou o deti a

o domácnosť.

13. Odvolací súd pri prieskume napadnutého rozsudku zameral svoju pozornosť na to či boli splnené
predpoklady na priznanie manželského výživného.

14. Zo zisteného skutočného stavu vyplýva, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 21.4.2001,
ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 28Pc/20/2024-47 zo dňa 24.10.2024,
právoplatným dňa 11.11.2024. Manželka žiadala o priznanie výživného za obdobie od 1.2.2024 do
11.11.2024, teda počas trvania manželstva. Vychádzajúc z ustanovenia § 71 ods. 1 zákona o rodine súd
na základe návrhu niektorého z manželov môže priznať manželské výživné ak životná úroveň manželov

nie je v zásade rovnaká. Pri určení manželského výživného je potrebné sa najprv zaoberať otázkou
dobrých mravov (§ 75 ods. 2 zákona o rodine).

15. Dobré mravy sú nepísané pravidlá morálneho správania sa všeobecne platných v demokratickej
spoločnosti, v ktorej sa presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie.

Definíciu dobrých mravov je ťažké vystihnúť, keďže podliehajú spoločenskému vývoju. Súd ich vždy
posudzuje konkrétne v každom individuálnom prípade v kontexte konania účastníkov konania a
súslednosti ich úkonov v čase a mieste. Z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že jeho aplikácia
je povinnosťou súdu, teda súd je vždy povinný skúmať či konania resp. správanie sa oprávneného z
vyživovacej povinnosti (v tomto prípade manželky) bolo v súlade s dobrými mravmi, pretože v opačnom

prípade by to spôsobilo stratu nároku na priznanie manželského výživného. V danom prípade neboli
zistené skutočnosti, či už z obsahu spisu, alebo tvrdené účastníkmi konania, ktoré by preukazovali
správanie sa manželky voči manželovi spôsobom, ktorý by odporoval dobrým mravom a tým spôsobili
stratu jej nároku na výživné od manžela.16. Pri porovnaní životnej úrovne oboch manželov bolo zistené, že v rozhodnom čase, za ktorý
navrhovateľka požaduje priznanie výživného od manžela boli účastníci konania manželmi, pričom

nebývali v spoločnej domácnosti. Manželka bývala v spoločnej domácnosti so svojou matkou, odporca
býval v prenajatom byte. Príjem manželky pozostával z poberania invalidného dôchodku vo výške v
priemere 280 eur mesačne, manžel bol zamestnaný v trvalom pracovnom pomere s príjmom 930 eur
mesačne.

17. Navrhovateľka špecifikovala svoje mesačné výdavky, a to na stravu 150 eur, kozmetika a hygiena
40 eur, lieky 130 eur, oblečenie 50 eur, úhradu niekoľkých poplatkov za inkaso.

18. Odporca uvádzal svoje mesačné výdavky a to splátku hypotéky v čase podania návrhu 157,00 Eur
(neskôr 200 eur mesačne), poplatky spojené s užívaním bytu 182,13 Eur, elektrina 24,00 Eur, poplatok
za plyn 9,00 Eur, životné poistenie 24,33 Eur, paušál za telefón, internet a TV v byte 60,00 Eur. Odporca

tiež hradil telefón manželke 15,00 Eur, pohonné hmoty 100,00 Eur, stravu 200,00 Eur a ostatné výdavky
ako drogéria, kozmetika, oblečenie, obuv 50,00 Eur. Zároveň hradil za predmetný byt daň 35,72 Eur,
poplatokzakomunálnyodpadzaobeosoby98,55Eur,poisteniezabyt43,03Eur,poistenieautapovinné
zmluvné 104,68 Eur.

19. Právna teória k manželskému výživnému upravenému v § 71 zákona o rodine uvádza, že zo zásady
rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti, ako je
to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom resp. vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými.
Prostredníctvom tohto inštitútu sa teda okrem uspokojenia osobných potrieb sleduje aj naplnenie
požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska. Uplatňovanie

výživného medzi manželmi je preto možné aj v prípadoch, keď sú napríklad obaja manželia zárobkovo
činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, v dôsledku oddeleného hospodárstva však vzniká
disproporcia v ich celkovej životnej úrovni.

20. Pojem v zásade rovnaká životná úroveň obidvoch manželov neznamená mechanickú rovnosť

v majetkovej oblasti. Je potrebné brať do úvahy osobitosti vyplývajúce z osobných, pracovných,
zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa jednotlivých manželov. Zhodnotiť treba druh práce, ktorú
každýzmanželovvykonáva,aakévýdavkymákaždýzmanželovspojených svýkonomsvojejpráce.Pri
niektorých zamestnaniach sú väčšie výdavky na reprezentačné účely a oblečenie, pri iných na potrebu
regenerácie. Rozdielne potreby a náklady môžu vyplývať aj zo zdravotného stavu, stravovania, ošatenia,

spôsobu života a podobne.

21. Zákon súdu ukladá obligatórne prihliadať na starostlivosť o domácnosť, pričom už nehovorí
o spoločnej domácnosti, na základe čoho možno vyvodiť aj prípady oddeleného žitia v prípade
starostlivosti o dieťa. Výkon starostlivosti o domácnosť je naplnením zmyslu zákona o rodine, vytvára

priaznivé prostredie pre rast detí, druhému manželovi umožňuje venovať sa svojmu osobnostnému rastu
a povolaniu. Zákon tejto činnosti priznáva finančné ohodnotenie resp. ho posudzuje ako materiálny
ekvivalent peňažného plnenia.

22. Odvolací súd vychádzajúc z citovej právnej teórie, § 71 zákona o rodine, ktorý upravuje vzájomnú

vyživovaciu povinnosť medzi manželmi, § 18 a § 19 zákona o rodine upravujúcich osobné práva a
povinnosti manželov a povinnosti pri uspokojovaní potrieb rodiny a zisteného skutočného stavu, mal za
preukázané, že životná úroveň manželov v rozhodnom období nebola rovnaká a návrh navrhovateľky
na priznanie výživného od manžela je dôvodný. Pri posúdení výšky výživného od manžela určeného
napadnutým rozsudkom vychádzal odvolací súd zo skutočností preukázaných v priebehu konania.

23. Obaja manželia mali v rozhodnom období príjem, tak ako už bolo uvedené vyššie, manželka mala
príjem vo forme invalidného dôchodku vo výške 280 eur mesačne, manžel mal príjem z pracovnej
činnosti vo výške 930 eur mesačne. Manželia v rozhodnom období nežili v spoločnej domácnosti, možno
teda konštatovať, že žiadne z nich nezabezpečoval starostlivosť o spoločnú domácnosť, ani o deti.

Odvolací súd v tomto smere súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že manžel platením hypotéky
za byt v BSM manželov, ako aj poplatkov spojených s užívaním bytu počas celého manželstva (teda
aj rozhodného obdobia pre posúdenie priznania manželského výživného) sa plnou mierou staral o ich
spoločnýmajetok.Odvolacianámietkamanželkyvtomsmere,ževýdavokmanželanauhrádzanienájmuvo výške 300 eur mesačne je nedôvodná vzhľadom k preukázanej dôkaznej situácii, že manžel napriek
plateniu nájmu v byte, kde býval uhrádzal v rozhodnom období všetky poplatky spojené s užívaním
bytu, ako aj splátku hypotéky za byt v BSM manželov, pričom naviac uhrádzal mesačný paušál za mobil

manželky.

24. Po zhodnotení všetkých preukázaných príjmov a výdavkov na strane oboch manželov, odvolací súd
plne súhlasí so závermi súdu prvej inštancie vyjadrené vo výroku, ako aj odôvodnení v napadnutého
rozsudku, že je dôvodné priznať navrhovateľke výživné od manžela vo výške 50,-eur mesačne,

ktoré je primerané na dorovnanie životnej úrovne manželov. Odvolací súd sa zaoberal aj odvolacou
námietkou manželky v tom smere, že súd prvej inštancie nezohľadnil jej zdravotný stav, ktorý jej
dlhodobo znemožňuje zamestnať sa. Z listinných dôkazov a to posudku o invalidite, ako aj lekárskej
správy gastroenterológa vyplývajú zdravotné diagnózy navrhovateľky, ako aj to, že navrhovateľka môže
vykonávať práce bez ťažšej fyzickej a psychickej záťaže. Uvedené malo taktiež podstatný vplyv na
určenie výšky manželského výživného, keďže navrhovateľka aj napriek svojmu zdravotnému stavu má

možnosť pracovať a tým si zvýšiť svoj príjem. Navrhovateľka v konaní nepreukázala, aby si aktívne
hľadala prácu. Ponuky práce na ktoré navrhovateľka reagovala nemožno považovať za jej snahu o
aktívne hľadanie práce a to predovšetkým s poukazom na zvolený druh práce, ktorý nie je vhodný
vzhľadom k jej zdravotnému stavu, ako aj k tomu, že predložila jej reakcie na inzerované ponuky práce
z toho istého dátumu v rozmedzí niekoľkých minút.

25. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom vyplývajúcim z
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.

26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak,

že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).