Rozsudok – Poistenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. máj 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 55C/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124324100
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lukáš Michálek

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6124324100.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

- 2 - 55C/18/2024

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Lukášom Michálkom v sporovej veci žalobcu: Náhradné vozidlo,
s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166, zast. ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o.,
advokátskakancelária,sosídlomTolstého1201/20,Žilina,protižalovanému:KOOPERATIVApoisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie sumy
489,99 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

- 2 - 55C/18/2024
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 489,99 eur, spolu s úrokom z omeškania 9,50 % ročne zo

sumy 489,99 eur od 06.06.2024 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške
trov rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

- 12 - 55C/18/2024
1. Žalobou pôvodne doručenou na Okresný súd Banská Bystrica do upomínacieho konania a postúpenej
tunajšiemu súdu dňa 05.11.2024, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 489,99 eur
s príslušenstvom.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 08.02.2024 došlo v Košiciach k dopravnej nehode, pri
ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody
bola spoločnosť MDE s.r.o., (ďalej len „poškodený“). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového
vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo
za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie
Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 495/2024 zo dňa 24.04.2024, na základe ktorej prenajal

žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 24.04.2024 do
07.05.2024 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do ukončenia opravy a doručenia
krycieho listu poisťovňou, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre
vznik škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové
vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania
nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 5532024 splatnú dňa 22.05.2024
na sumu 1.628,29 eur bez DPH za 14 dni, t. j. dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej

sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná
suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť
poistenec žalovaného. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom
jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu.Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou
žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 07.05.2024 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 1.628,29 eur bez DPH,

ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov
účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodeným.
Žalovanýdňa22.05.2024poskytolžalobcovipoistnéplnenievovýške1.138,30eur.Žalovanýpostupoval
v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne a na základe
svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie v rozsahu

zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov
na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového
vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, je žalobca aktívne vecne
legitimovaný na podanie tohto návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy
predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej
faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovaného. S poukazom na vyššie uvedené sa

žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi v celosti,
ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do 05.06.2024 podľa ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP.
Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 21.05.2024 podľa oznámenia o poskytnutí poistného
plnenia. Žalobca Ďalej poukázal na rozhodovaciu prax súdov v skutkovo podobných veciach.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe (odpor voči platobnému rozkazu) uviedol, že
počas opravy poškodeného motorového vozidla si poškodený prenajal u žalobcu náhradné vozidlo
zn.: BMW X3. Po skončení prenájmu náhradného motorového vozidla si poškodený uplatnil nárok na
náhradu nákladov vynaložených na náhradné vozidlo. Žalovaný riadne v súlade so zákonným postupom
zaevidoval poistnú udalosť poškodeného pod č.: 9 535 479 397, zlikvidoval poistnú udalosť a poskytol

poškodenému poistné plnenie vo výške 1.138,30 eur. V Oznámení o poistnom plnení zo dňa 21.5.2024
žalovaný riadne informoval poškodeného, že neposkytol poistné plnenie za neprimerane účtovanú
dennú sadzbu za prenájom náhradného vozidla, nakoľko žalobca fakturoval podstatne vyššiu cenu
za deň prenájmu ako je obvyklá cena za prenájom motorového vozidla daného typu. Z tohto dôvodu
žalovaný znížil žalobcom fakturovanú cenu za deň nájmu náhradného vozidla vo výške 136,- eur s DPH

na primeranú sumu 94,- eur za deň nájmu. Žalovaný nepriznal žalobcovi nájomné vo výške 136,- eur
s DPH za deň, nakoľko cena za prenájom vozidla je neprimerane vysoká. S ohľadom na charakter
prenajatého vozidla cena za prenájom nezodpovedá priemerným sumám za prenájom vozidla rovnakej
kategórie v uvedenom čase a mieste. Žalovaný poukazuje na cenníky iných požičovní motorových
vozidiel, z ktorých vyplýva, že priznanie ceny nájmu vo výške 94,- eur s DPH za deň v kategórii

vozidiel BMW X3 (rovnaká kategória vozidla, aké prenajaté náhradné vozidlo) bolo adekvátne a v
súlade s judikatúrou súdov SR. Žalovaný si tiež dovoľuje poukázať na skutočnosť, že žalobca Náhradné
vozidlo, s.r.o., ako autopožičovňa, v skutkovo obdobnom prípade za nájom náhradného vozidla rovnakej
značky BMW X3, fakturoval len čiastku 94,- eur s DPH. V predmetnom spore však žalobca fakturoval
omnoho vyššiu čiastku vo výške 136,- eur. Medzi jednotlivými vystavenými faktúrami je obdobie len

niekoľkých dní, sú teda z úzkeho časového rozmedzia a nemali by sa preto takto rozchádzať vo
fakturovanej čiastke. Sám žalobca svojim konaním teda potvrdil, že cena nájmu vo výške 94,- eur je
primeraná, keďže cena nájmu vo výške 136,- eur je odklonom aj od žalobcom bežne výšky nájmu za
motorové vozidlo BMW X3. Žalovaný si vo vzťahu k nároku na zapožičanie náhradného vozidla dovoľuje
poukázať na aj stanovisko Národnej banky Slovenska (ďalej tiež len „NBS“) v Odpovedi a poskytnutí

informácií zo dňa 11.03.2019, v ktorej okrem iného uvádza, že: „Výška nároku na náhradu nákladov za
zapožičanie náhradného vozidla je závislá od dĺžky zapožičania náhradného vozidla, pričom Národná
bankaSlovenskazastávaprávnynázor,žepoškodenýmánároknazapožičanienáhradnéhovozidlaodo
dňa poškodenia, resp. zničenia jeho motorového vozidla do doručenia oznámenia poisťovateľa o totálnej
škode, resp. do ukončenia opravy poškodeného vozidla v súlade s dĺžkou opravy podľa technológie

opravy vozidla danej výrobcom konkrétnej značky motorového vozidla a primeraným časovým úsekom
naobjednanienevyhnutnepotrebnýchnáhradnýchdielov.VychádzajúczuvedenéhomápodľaNárodnej
banky Slovenska poškodený nárok na náhradu nákladov za zapožičanie náhradného motorového
vozidla po splnení nevyhnutnosti a účelnosti zapožičania, a to iba v primeranom rozsahu v súvislosti
s kategóriou zapožičaného náhradného vozidla, s cenou zapožičania náhradného vozidla a iba po

primeranú dobu zapožičania náhradného vozidla“. Žalovaný má teda za to, že pri likvidácii poistnej
udalosti postupoval správne, keď priznal len primerané náklady na nájom náhradného vozidla a vyplatil
správnu výšku poistného plnenia za prenájom náhradného motorového vozidla.4. Žalobca vo svojej replike poukázal na to, že žalovaný považuje nárok žalobcu za nedôvodný s
poukazom na nutne a účelne vynaložené náklady na prenájom náhradného vozidla v súvislosti so
vznikom škody, konkrétne v danom prípade s poukazom na výšku denného nájomného. Žalovaný

stanovil dennú sadzbu za prenájom náhradného vozidla vo výške 94,- eur s DPH za deň, pričom uviedol,
že vychádzal z prieskumu trhu v danom regióne a s ohľadom na typ poškodeného vozidla. Na podloženie
svojich tvrdení predložil spolu s odporom cenníky autopožičovní, ktoré majú preukazovať denný nájom
pre daný typ vozidla. Ak sa žalovaný odvoláva na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových
vozidiel v danom mieste a čase, tento podľa nášho názoru účelovo skúmal vzorku trhu s čo najnižšou

výškou denného nájomného, ktorá by svedčila jeho tvrdeniam. Sme toho názoru, že prieskum trhu
prostredníctvom internetu nemožno považovať v celom rozsahu za relevantné východisko pri určovaní
účelnej ceny za prenájom náhradného vozidla, nakoľko z cenníkov autopožičovní nie je zrejmé čo
všetko je zahrnuté v uvádzanej cene a či je uvádzaná cena finálna. Pokiaľ teda žalovaný sám stanovil
ako primeranú výšku denného nájomného práve sumu 94,- eur s DPH, takýto postup považujeme za
svojvoľný a neopodstatnený. Poukazujeme na to, že výška denného nájmu sa odvíja okrem iného

aj od výbavy, konkrétneho modelu a značky motorového vozidla, s prihliadnutím na typ a kategóriu
poškodeného motorového vozidla. Vzhľadom k tomu bola výška denného nájomného vozidla BMW
X3 v danom prípade stanovená na sumu 136,- eur aj s prihliadnutím na typ a kategóriu poškodeného
motorového vozidla Volkswagen Touareg t. j. SUV strednej triedy. Za účelom preukázania našich tvrdení
si dovoľujeme predložiť súdu prehľad cien denného nájmu porovnateľných vozidiel v regióne Košice –

(i) Autopožičovňa AVIS poskytuje prenájom porovnateľného motorového vozidla s náhradným vozidlom
Volvo XC60 vo výške 132,- eur s DPH a podľa cenovej ponuky spoločnosti (ii) Rai.sk predstavuje
denné nájomné za prenájom vozidla Audi Q5 sumu vo výške 119,- eur bez DPH, resp. 142,80 eur s
DPH. Podľa cenníka spoločnosti (iii) sa-cars.sk predstavuje cena denného nájmu totožného vozidla
s poškodeným vozidlom v kategórii SUV - stredná trieda, Volkswagen Touareg sumu vo výške 150,-

eur s DPH. Ďalej predkladáme cenník z portálu spoločnosti (v) prestige-sk.eu ktorá ponúka prenájom
totožného vozidla s poškodeným – Volkswagen Touareg sumu vo výške 150,- eur. Žalobca nemieni
akceptovať cenníky, ktoré do konania predložil žalovaný, nakoľko tieto cenníky sú z autopožičovní, ktoré
sa nachádzajú v Bratislave, a teda žiadnym spôsobom neodzrkadľujú ceny nájmov vozidiel v uvedenom
mieste, tak ako uvádza žalovaný. Žalovaný taktiež do konania predložil faktúru, ktorú vystavil žalobca

s odvolávaním sa na nižšiu cenu prenájmu totožného náhradného vozidla. Žalobca si k uvedenému
dovoľuje uviesť, že cena prenájmu náhradného vozidla sa odvíja od typu a kategórie poškodeného
vozidla. Vzhľadom na uvedené máme za to, že žalobcom účtovaná výška denného nájomného v
sume 136,- eur je cenou primeranou, obvyklou a teda uplatnený nárok žalobcu nijako neprekračuje
výšku obvyklej ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase za porovnateľné osobné

motorovévozidlo.Žalovanýpriurčovanícenyprenájmuvychádzapravdepodobnetiežzcenystanovenej
jednotlivými prenajímateľmi v závislosti od dĺžky prenájmu, čo však vzhľadom na skutkové okolnosti
tohto prípadu nemožno považovať za správny postup. Cenníky bežných autopožičovní sa odvíjajú
od počtu dní prenájmu, nakoľko zvyčajne nájomca vie uviesť na ako dlho si chce vozidlo prenajať,
požičovne podľa toho upravujú a korigujú svoje podnikateľské aktivity. Žalobca však nie je klasickou

autopožičovňou, fakturuje si skutočnú dobu prenájmu, a to tak, že cena za každý deň je rovnaká ako
za prvý deň nájmu, pretože poškodený ani požičovňa nevedia vopred stanoviť dĺžku trvania opravy.
Žalovaný teda pri likvidácii berie do úvahy najmä dĺžku nájmu, čo pri tejto spätnej kalkulácii je možné,
avšak v čase uzavretia nájomnej zmluvy žalobca s poškodeným sú v pozícii, kedy dobu prenájmu
nevedia určiť presným časovým ohraničením a doba nájmu sa tak odvíja od skutočnosti – vykonania

opravy poškodeného vozidla a vydania krycieho listu poisťovateľom resp. poskytnutia poistného plnenia
za opravu. S poukazom na tento atribút (doba nájmu) tak nevedia upraviť výšku denného nájomného.
Keby si aj poškodený prenajal vozidlo v konkurenčnej autopožičovni, pri oprave dlhšej ako napr. tri dni,
by pravdepodobne musel uzatvoriť viacero na seba nadväzujúcich nájomných zmlúv (s nezníženou
výškou denného nájomného) alebo zvážiť riziko, prenajať si náhradné vozidlo na dobu odhadovanej

opravy (danú servisom), ktorá však nemusí zodpovedať reálnej dobe opravy – kedy denné nájomné
by bolo síce v nižšej výške, ale ak by oprava poškodeného vozidla skončila skôr ako dohodnutá doba
nájmu, poškodený by pravdepodobne stratil výhodu nižšieho nájomného, prípadne by náklady na nájom
presahujúci dobu opravy motorového vozidla musel znášať sám. Z judikatúry vyplýva, že poškodený
nemá nijakú právnu povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu

požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné podmienky, ktorými sa riadi požičiavanie
automobilov u jednotlivých poisťovní. Pokiaľ žalovaný poukazuje na akési stanovisko NBS, predmetný
dôkaz nemá podľa názoru žalobcu nijakú právnu relevanciu v tomto alebo iných súdnych konaniach,
a z toho dôvodu ho považuje za irelevantný.5. Žalovaný vo svojej duplike uviedol, že žalobca predložil cenníky z webových portálov spoločností
avis.sk, Rai.sk, sa-cars.sk a prestige-sk.eu. Žalovaný spochybňuje predložené cenníky, nakoľko má za

to, že nie sú z obdobia kedy bol nájom náhradného vozidla uskutočnený, ale sú novšieho dáta. Sú teda
s ohľadom na infláciu s vyššími sumami ako žalovanou priznaná hodnota denného nájmu na úrovni 95,-
eur. Čo sa týka konkrétne cenníka spoločnosti AVIS, žalobca uvádza hodnotu za jeden deň nájmu vo
výške 132,- eur. Pri zohľadnení dĺžky nájmu 14 dní však spoločnosť AVIS poskytuje vozidlo zn.: VOLVO
XC60 za sumu 1.260,- eur, t. j. 90,- eur za jeden deň. Ide teda o ešte nižšiu sumu denného nájmu

ako priznala žalovaná. Ako vyplýva z cenníka spoločnosti Rai, predloženého žalobcom, pri zohľadnení
dĺžky nájmu v trvaní 14 dní, je pre túto kategóriu uvedená suma 89,- eur, t.j. opätovne nižšia suma ako
priznaná žalovaným na úrovni 95,- eur. Rovnako v prípade obchodnej spoločnosti SA-CARS je cena pri
dlhšom nájme znížená až na sumu 100,- eur za deň nájmu. Žalobca zjavne účelovo predložil ako dôkaz
v konaní len časť webovej stránky spoločnosti PRESTIGE rent-a-car, keďže pri dĺžke nájmu 8-14 dní je
pri vozidle VW Toureg uvedená suma len 109,- eur namiesto žalobcom tvrdenej sumy 150,- eur. Táto

suma bola ešte nižšia, kedže je zjavné, že cenník sa ku dňu 07.01.2025 menil a sumy sa navyšovali. Na
základe vyššie uvedených skutočností je zjavné, že cenníky predložené žalobcom nielen nepreukázali
ním tvrdené skutočnosti, ale sú dokonca na prospech žalovaného, keďže dokazujú primeranosť dennej
sadzby priznanej žalovanou vo výške 95,- eur. Žalobca vo svojej replike argumentuje tým, že pri
uzatváraní nájomnej zmluvy poškodený nemá vedomosť ako dlho bude potrebovať náhradné vozidlo.

Žalovanýpovažujetakútoargumentáciuzaabsurdnú,nakoľkofaktúrazanájomnáhradnéhovozidlabola
žalobcomvystavenáažposkončenínájmu,atodňa07.04.2024.Dĺžkanájmutedamôžebyťzohľadnená
pri vyúčtovaní celkovej ceny nájmu v závere doby nájmu, rovnako ako je to pri kalkulácii prípadných
poškodení, spotrebe pohonných hmôt, či počtu najazdených kilometrov. Tieto všetky okolnosti sú
autopožičovni známe až po ukončení nájmu, a následne sú aj fakturované. Z tohto dôvodu žalovaný

nevidí prekážku, ktorá by mala brániť výpočtu výšky nájmu s ohľadom na počet dní prenájmu v závere
prenájmu vozidla poškodeným. Navyše už v samotnej Zmluve o nájme náhradného vozidla zo dňa
24.04.2024 žalobca ako autopožičovňa uvádza, že nájom náhradného vozidla sa zajednáva na dobu
od 24.04.2024 do 07.05.2024. Žalobca teda mal vedomosť o dĺžke trvania nájmu, jeho argumentácia je
preto nelogická, klamlivá a fakticky nesprávna. Ďalej poukázal na rozhodovaciu prax súdov v skutkovo

podobných veciach.

6. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 07.05.2025, na ktoré predvolal obe
sporové strany. Žalovaný svoju neprítomnosť ospravedlnil podaním doručením súdu dňa 29.04.2025.
Žalobca na predmetnom pojednávaní uviedol, že trvá na podanom nároku a v krátkosti zrekapituloval

svoje prechádzajúce vyjadrenia v spore, na ktorých zotrval.

7.Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsalistinnýmidôkazmitvoriacimiobsahsúdnehospisu
a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Dňa 24.04.2022 uzatvorili žalobca ako prenajímateľ a spoločnosť MDE s.r.o. ako nájomca, Zmluvu
o nájme č. 495/2024. Na základe zmluvy bolo nájomcovi prenajaté motorové vozidlo BMW X3, na
obdobie od 24.04.2024 do 07.05.2024. Denné nájomné bolo dohodnuté na sumu 165,- eur, zmluvné
nájomné 136,- eur, poplatok za pristavenie a odobratie vozidla 50,- eur.

9. Z protokolu o prenájme náhradného vozidla ďalej vyplýva, že poškodené vozidlo bolo Volkswagen
TOUAREG, škodu spôsobil škodca vozidlom Honda Civic poisteným u žalovaného.

10. Čestným prehlásením zo dňa 07.05.2024, spoločnosť MDE s.r.o. vyhlásila, že mala od žalobcu
zapožičané predmetné náhradné vozidlo od 24.04.2024 do 07.05.2024, v trvaní 14 dní z dôvodu, že jeho

vozidlo bolo po poistnej udalosti č. 9572294084 v autoservise, až kým servis opravu vozidla neukončil.
Zároveň prehlásil, že po dobu opravy vozidla nemal k dispozícii žiadne iné vozidlo a prenájom bol
nevyhnutný.

11. Z potvrdenia spoločnosti Auto Gábriel s.r.o. zo dňa 07.05.2024 vyplýva, že vozidlo poškodeného

bolo po poistnej udalosti prevzaté do autoservisu dňa 24.04.2024. Po ukončení opravy dňa 07.05.2024
a doručení krycieho listu zo strany žalovaného, bolo poškodené vozidlo bezodkladne odovzdané
držiteľovi a to dňa 07.05.2024.12. Dňa 07.05.2024 vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 05532024, ktorou mu fakturoval prenájom
motorového vozidla v celkovej sume 1953,94 eur s DPH.

13. Dňa 07.05.2024 uzatvoril žalobca s poškodeným ako postupcom, Zmluvu o postúpení pohľadávky.

14. Podľa čl. 1 zmluvy, postupca má peňažnú pohľadávku voči KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurace Group, ktorý rieši škodu spôsobenú vozidlom Honda Civic, vo výške 1.628,29 eur bez DPH,
z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. Ide o nárok na náhradu účelne

vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa
08.02.2024 na vozidle Volkswagen TOUAREG

15. Podľa čl. 4 a 5 zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že postúpenie pohľadávky uvedenej v bode 1 je
odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 1.628,29 eur bez DPH, ktorá zodpovedá
faktúre č. 05532024, vystavenej náhradným vozidlom ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi

náhradného motorového vozidla BMW X3. Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné nároky (na
úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom
tejto zmluvy započítavajú, pričom náhradné vozidlo si bude pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo
vlastnom mene a na vlastný účet.

16. Oznámením zo dňa 07.05.2024, oznámil poškodený ako postupca žalovanému postúpenie
pohľadávky na žalobcu.

17. Listom zo dňa 07.05.2024 si žalobca uplatnil od žalovaného náhradu škody z postúpenej pohľadávky
vo výške 1.628,29 eur bez DPH.

18. Listom zo dňa 21.05.2024 informoval žalovaný žalobcu, že dňa 21.05.2025 ukončil šetrenie poistnej
udalosti, na základe čoho poukazuje na účet žalobcu sumu 1.138,30 eur. Žalovaný priznal žalobcovi
denný nájom len v sume 94,- eur s DPH za deň nájmu. Z výpisu bankového účtu žalobcu vyplýva
poukázanie tejto sumy na účet žalobcu dňa 22.05.2024.

19. Dňa 22.09.2022 vystavila spoločnosť MOTOR-CAR Košice s.r.o. faktúru č. 1578602046, ktorou
vyúčtovala poškodenému opravu poškodeného motorového vozidla na sumu 2.032,22 eur s DPH.

20. Z cenníkov požičovní AUTO Prestige a Dream cars vyplýva cena nájmu pri motorovom vozidle BMW

X3 na 92,- eur, resp. 90,- eur za deň.

21. Z cenníkov požičovní AUTO Prestige a Dream cars vyplýva cena nájmu pri motorovom vozidle BMW
X3 na 92,- eur, resp. 90,- eur za deň.

22. Z cenníka spoločnosti AVIS vyplýva cena nájmu motorového vozidla Volvo XC 60 na 132,- eur na
deň.

23. Z cenníka spoločnosti RAI vyplýva cena nájmu motorového vozidla Audi Q5 na 119,- eur na deň
bez DPH.

24. Z cenníka spoločnosti SA-CARS vyplýva cena nájmu motorového vozidla Wolkswagen Touareg na
150,- eur na deň.

25. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj ako „zákon o PZP“), poistenie zodpovednosti sa
vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného
v poistnej zmluve.

Podľa§4ods.2písm.c)zákonaoPZP,poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľza
neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením,
zničením, odcudzením alebo stratou veci.Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa ods. 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú

poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti: a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu

jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol
rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b)
poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené

dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po
skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z

tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“) veriteľ môže svoju
pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou

spojené.

Podľa § 525 ods. 1 a 2 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa
alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu

alebo dohode s dlžníkom.

Podľa§526ods.1a2OZ,postúpeniepohľadávkyjepovinnýpostupcabezzbytočnéhoodkladuoznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie

pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o
postúpení.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

26. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a preto
jej súd vyhovel v celom rozsahu.27. Súd mal za to, že medzi stranami nebolo sporné, že prišlo k škodovej udalosti dňa 08.02.2024,
ktorúzavinilovozidlopoistenéužalovaného.Taktiežnebolosporné,ževzniklapoškodenému(právnemu
predchodcovi žalobcu) potreba prenájmu náhradného vozidla, nakoľko žalovaný čas sumy uhradil,

čím uznal dôvodnosť potreby prenájmu náhradného vozidla. Sporná nebola ani dĺžka nájmu. Spornou
skutočnosťou nebol ani typ prenajatého vozidla, teda súd bude vychádzať z toho, že prenajaté vozidlo
a vozidlo poškodené boli obdobných kategórii. Spornou skutočnosťou zostala len cena za prenájom,
konkrétne suma denného nájmu.

28. Pokiaľ ide o primeranosť ceny nájmu tejto sa venovala aj rozhodovacia prax, v rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR vydaného pod sp. zn. 3MCdo/3/2015, prišiel Najvyšší súd k záveru, že skutočnú
škodu, spočívajúcu v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktorá prevyšuje náklady na
prevádzku motorového vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady
boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom
pôvodnej veci, z užívania ktorej bol žalobca vylúčený po určitú dobu. Rozsah náhrady, ku ktorej

je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti. Preto je pri určení skutočnej
škody, je treba ju stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom miesta
a čase. Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (napríklad dohodnutou
s osobou poskytujúcou náhradné vozidlo) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej.
Uvedené rozhodnutie však nezakladá povinnosť pre poškodeného v čase keď nemôže používať svoje

motorové vozidlo, aby si robil prieskum trhu a hľadal najlacnejšie vozidlo, po dobu, ktrorú nemôže
používať vlastné vozidlo, a to bez vlastnej viny, a tým tak šetril finančné prostriedky poisťovne. Zo
žiadneho ustanovenia zákona o povinnom zmluvnom poistení ani ustanovenia Občianskeho zákonníka
neustanovujú poškodenému povinnosť vo zvýšenej miere prihliadať na výšku nákladov poisťovacej
spoločnosti, hradiacej vzniknutú škodu. Pokiaľ ide o výšku nákladov túto je nevyhnutné posudzovať

v spojitosti s ďalšími okolnosťami na strane poškodeného, pričom za neprimerane vysokú cenu možno
považovať iba takú cenu, ktorá výrazne nevybočuje z cenového pásma v danom mieste a čase. Je
potrebné vychádzať z celého cenového pásma, teda tak najnižších, ale aj najvyšších cien. Nejde teda
o cenu priemernú. Pokiaľ cena z tejto sumy nevybočuje, je potrebné ju považovať za obvyklú (uznesenie
Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1Cob/161/2022). Podľa názoru súdu za neprimerane vysokú cenu

možno považovať iba takú cenu, ktorá výrazne vybočuje z cenového pásma v danom mieste a čase.

29. K cene prenájmu motorového vozidla obe sporové strany doložili cenníky. Cenníky predložené
žalovaným vychádzali z ceny denného prenájmu, ktorí bol nižší ako cenníky predložené žalobcom.
U žalovaného, ktorého cenníky sa nachádzajú na č. l. 20 až 22 sa cena denného prenájmu pri poskytnutí

obdobného vozidla v danom miesta a čase pohybovala od 90,- eur do 92,- eur s DPH. U žalobcu, ktorého
sa cenníky sa nachádzajú na č. l. 34 až 36 sa predložená cena pohybovala od132,- eur do 150,- eur
s DPH.

30. Žalobcom požadovaný denný nájom je vo výške 136,- Eur s DPH denne, súd dospel k záveru, že

žalobca predloženými listinnými dôkazmi preukázal, že účtovaná výška denného nájmu je primeraná
a obvyklá. Aj keď cenníky nájomného predložené žalovaným sú nižšie, ako denný nájom účtovaný
žalobcompoškodenému,súdmáajsohľadomnaustálenúrozhodovaciupraxsúdovzato,žepoškodený
nie je povinný pri nájme náhradného vozidla vyhľadať najlacnejšiu alternatívu. Preto bol postup
žalovaného, ktorá krátila poistné plnenie znížením denného nájmu nedôvodný. Stanovenie denného

nájmu za prenájom náhradného motorového vozidla na základe aritmetického priemeru nemá oporu v
zákone. K cenníkom predloženým žalovaným súd navyše uvádza, že sa jedná o cenníky spoločností
pôsobiacich výlučne v regióne Bratislavy, pričom k nájmu náhradného vozidla prišlo v regióne Košíc,
a teda takto predložené cenníky nezodpovedajú požiadavke ceny obvyklej pre miesto kde k nájmu
náhradného vozidla prichádza. Zároveň v prípade uvedených cien, na ktoré žalovaný poukazuje, sú

ceny denného nájomného odvodené od viacerých premenných (trvania doby nájmu, uhradenia zálohy a
pod.). Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany tvrdil, že žalobca poukazoval v predložených cenníkoch
autopožičovní len na cenu denného nájomné, pričom pri zohľadnení skutočnej dĺžky nájmu náhradného
vozidla (14 dní) by táto bola nižšia a pohyboval by sa v rozmedzí cca 90,- eur až 110,- eur. K uvedenému
súd uvádza, že sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, pri klasických autopožičovniach je bežnou

obchodnou praxou, že cena sa odvíjajú od počtu dní prenájmu, nakoľko zvyčajne nájomca vie vopred
uviesť na ako dlho si plánuje vozidlo prenajať, autopožičovne podľa toho upravujú a korigujú svoje
aktivity. Žalobca však nie je klasickou autopožičovňou, účtuje si vždy skutočnú dobu prenájmu, a to tak,
že cena za každý deň je rovnaká ako za prvý deň nájmu, pretože poškodený ani požičovňa nevediavopred stanoviť dĺžku trvania opravy. Súd má za to, že práve poškodený bol tým subjektom, ktorý bol
poškodený na svojich právach a nemá žiadnu zákonnú ani morálnu povinnosť hľadať pre poisťovňu (t.
j. žalovanú) najvhodnejšiu alternatívu pre zapožičanie náhradného vozidla.

31. Pokiaľ ide o nárok uplatnený žalobcom, teda nezaplatený rozdiel medzi uplatneným nárokom voči
žalovanému v sume 1.628,- eur a zaplatenou čiastkou 1.138,03 eur, strany v konaní nespochybňovali,
že z titulu povinného zmluvného poistenia možno uhradiť aj náklady vzniknuté prenájmom náhradného
motorového vozidla, ktoré poškodenému vzniknú v dôsledku škody spôsobenej na vlastnom motorovom

vozidle, pre ktorú sa jeho vozidlo stalo nepojazdným. Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných
ustanovení, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené a preukázané nároky. Práve pokiaľ ide o otázku preukázania nárokov, tieto
je nepochybne potrebné preukázať z hľadiska ich existencie ako aj samotnej výšky, pričom pokiaľ ide
o nájom motorového vozidla, je potrebné vziať do úvahy aj jeho dôvodnosť a účelnosť. Náhradné
vozidlo je formou kompenzácie za škodu spôsobenú na motorovom vozidle poškodeného a nutnosť

potreby musí byť vnímaná v kontexte zachovania bežného životného štandardu poškodeného v situácii,
kedy na jeho motorovom vozidle bola spôsobená škoda a svoje vozidlo preto nemôže používať.
Náklady na vypožičanie náhradného motorového vozidla sú neočakávané náklady a výdavky, ktoré
by poškodený nemal pri riadnom užívaní svojho motorového vozidla. V dôsledku dopravnej nehody
poškodený prichádza o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo a v konečnom dôsledku je mu

vnútený stav, keď nemožnosť využívať vlastné motorové vozidlo rieši požičaním náhradného vozidla.

32. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania vo výške 9,50% ročne od 06.06.2024 do zaplatenia, tento
podľa názoru súdu bol zo strany žalobcu uplatnený správne. Žalovaný sa dostal do omeškania so
svojim plnením 15 dní od rozhodnutia poisťovne o likvidácii poistnej udalosti, ktorou rozhodol o krátení

poistného plnenia s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 7 zákona o PZP. Keďže žalovaný ukončil
šetrenie dňa 21.05.2024, bol povinný plniť poškodenému najneskôr dňa 05.06.2025. Nasledujúcim
dňom sa dostal do omeškania. Pokiaľ ide o uplatnenú výšku úroku z omeškania, tá bola v súlade s
§ 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Súd svoj právny názor podporuje odkazom na rozhodnutie
Ústavného súdu SR vo veci II. ÚS 263/2022: „Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona upravuje nárok

poškodeného na úrok z omeškania len v súvislosti s porušením nepeňažných (lehoty prešetrenia a
oznamovacej) povinností poisťovateľa v zmysle § 11 ods. 6 zákona. Uvedené ustanovenie sa však
nijakým spôsobom nezaoberá dôsledkami omeškania poisťovateľa v súvislostí s omeškaním pri jeho
samotnej povinnosti plniť náhradu škody ako peňažnú povinnosť. Dôsledky omeškania v súvislosti so
samotnou povinnosťou poisťovateľa plniť náhradu škody teda nie sú riešené ustanovením § 11 ods.

8 ani iným ustanovením tohto zákona. Preto je nevyhnutné na dôsledky omeškania poisťovateľa s
plnením jeho hlavnej právnej povinnosti plniť samotnú náhradu škody (peňažný záväzok) v súlade
s § 1 ods. 2 zákona subsidiárne aplikovať všeobecný predpis, ktorým je ustanovenie § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
od dlžníka právo popri plnení požadovať aj úroky z omeškania. Ak teda poisťovateľ nesplní právnu

povinnosť plniť oprávnenú náhradu škody poškodenému včas a riadne (t. j. v lehote 15 dní po skončení
šetrenia), dostáva sa po uplynutí tejto lehoty s plnením náhrady škody do omeškania a poškodenému
vzniká nárok uplatňovať si voči poisťovateľovi aj nárok na úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Identický právny názor zaujal pri podobnej právnej úprave aj Najvyšší súd
Českej republiky, ktorý v rozsudku č. k. 25Cdo/895/2008 zo 17. decembra 2009 uvádza: „Námitku

dovolatelky ohledně výše úroku z prodlení, resp. aplikace nařízení vlády č. 142/1994 Sb., neshledal
dovolaci soud opodstatněnou, neboť ustanovení § 9 odst. 4 zákona č. 168/1999 Sb. upravuje úrok z
prodleni výlučne jako sankci za nesplnění povinnosti uložené pojistiteli v odst. 3 tohoto ustanovení,
tj. povinnosti provést ve stanovené lhútě šetření škodní události. O tento případ se však v dané veci
nejedná; předmětem sporu je nárok na výplatu pojistného plnění, u nějž prodlení pojistitele (žalované)

nastává uplynutím 15. dne od ukončení šetrení škodní události (§ 9 odst 2 zákona č. 168/1999 Sb.), a
protožezákonč.168/19995b.neobsahuješpeciálniúpravuproprípadprodlenísposkytnutímpojistného
plnění, nepřichází v úvahu jiný zpúsob určení výše úroku z prodlení, než aplikace ustanovení § 517 odst.
2 obč. zák. a nařízení vlády č. 142/1994 Sb.“

33. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku a žalobe
žalobcu v celom rozsahu vyhovel.34. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd
priznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Nakoľkomalžalobcavkonaníplný
úspech, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

- 2 - 55C/18/2024
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného

titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného
predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).